Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725203294
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6725203294.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členovsenátuJUDr.MiriamŠtillovej,JUDr.MiroslavyKorbašovej,vovecistarostlivostisúduomaloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., t.č. v starostlivosti Detskej fakultnej
nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica, IČO: 37 957 937, so sídlom Námestie Ludvika Svobodu 4, 974
09 Banská Bystrica, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Tatianou Čarskou, advokátkou, so sídlom

Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa matky: C. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX
XX D., t.č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Komenského 477/7, 974 01
Banská Bystrica a otca: F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený
zástupcom JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 54 459 958, so sídlom Petelenova 4,
974 01 Banská Bystrica, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen, o návrhu otca na zrušenie

neodkladného opatrenia č. k. 9PPOm/3/2025-23 zo dňa 28.08.2025, o odvolaní otca proti výrokom III.,
IV. V. uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/185/2025-139 zo dňa 17.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch III., V. a v závislom výroku VI. p
o t v r d z u j e .

Odvolanie otca v podaní zo dňa 17.09.2025 proti výroku IV. uznesenia okresného súdu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že
- výrokom I. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č.
k. 9PPOm/3/2025-23 zo dňa 28.08.2025;

- výrokom II. z úradnej povinnosti začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367
ods. 1 CMP;
- výrokom III. uložil Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica, IČO: 37 957 937, so
sídlom Námestie L. Svobodu 4, 974 01 Banská Bystrica povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B.,
nar. XX.XX.XXXX do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny G. H., I. I. J. XX, XXX XX G. H., C.:
XX XXX XXX, a to najdlhšie na 6 mesiacov, počnúc dňom jej umiestnenia;

- podľa výroku IV. matka maloletej C. E. B., nar. XX.XX.XXXX je povinná dočasne prispievať na výživu
maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet
Centra pre deti a rodiny G. H., I. I. J. XX, XXX XX G. H., C.: XX XXX XXX, počnúc dňom jej umiestnenia;
- podľa výroku V. otec maloletej F. F. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný dočasne prispievať na výživu
maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet
Centra pre deti a rodiny G. H., I. I. J. XX, XXX XX G. H., C.: XX XXX XXX, počnúc dňom jej umiestnenia;- o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom VI. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 09.09.2025 doručený návrh otca, ktorým žiadal
zrušiť neodkladné opatrenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9PPOm/3/2025 zo dňa 28.08.2025, ktorým
súd na návrh Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica, IČO: 37 957 937, so sídlom
Námestie L. Svobodu 4, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „DFNsP BB“) odňal maloletú z osobnej
starostlivosti rodičov a dočasne zveril maloletú do starostlivosti DFNsP BB a zároveň DFNsP BB udelil

súhlas k pokračovaniu v už zahájenej liečbe maloletej, ako aj k zahájeniu ďalšej prípadnej nevyhnutnej
liečby a k vykonaniu diferenciálnej diagnostiky na preukázanie, resp. vylúčenie Münchhausenovho
syndrómu v zastúpení (ochorenie zákonného zástupcu dieťaťa – matky, ktorý prispieva ku vzniku
chorobných príznakov dieťaťa) a jeho odôvodnenie.

3. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol obsah vyjadrenia Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, Odbor kriminálnej polície (ďalej len „OKP KR PZ
BB“), podľa ktorého v trestnom konaní vedenom na OKP KR PZ BB pod ČVS:KRP-86/1-VYS-BB-2025
bolo vznesené obvinenie voči matke maloletej - C. E. B., nar. XX.XX.XXXX pre zločin Týranie blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), d) Trestného zákona. Voči manželovi obvinenej a
zároveň otcovi maloletej, F. F. B., obvinenie vznesené nebolo. Vyšetrovanie a dokazovanie sa nachádza

v počiatočnom štádiu, je potrebné naďalej skúmať, či o uvedenom konaní nemal vedomosť aj otec
maloletej, nakoľko v rámci domovej prehliadky zaistené stopy a predmety boli dostupné na viditeľných
miestach, a preto je v ďalšom konaní potrebné vierohodne ozrejmiť, ako došlo k spáchaniu skutku, kto
sa na ňom podieľal a akým spôsobom, a či mal niekto vedomosť o konaní obvinenej. OKP KR PZ BB sa
nateraz prikláňa k názoru, že maloletá by nemala byť nateraz z dôvodu opatrnosti a najlepšieho záujmu

dieťaťa zverená do osobnej starostlivosti otca, ako aj na uznesenie vyšetrovateľa ČVS : ORP-421/2-
VYS-BB-2025 zo dňa 29.08.2025, ktorým bolo vznesené obvinenie voči matke maloletej za zločin
Týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), d) Trestného zákona.

4. Okresný súd poukázal na vyjadrenie prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen (ďalej len „prokurátor“),

ktorý dňa 09.09.2025 vstúpil do konania sp. zn. 9P/185/2025 a návrhu otca navrhol nevyhovieť
v podstate z dôvodu, že súd odňatie maloletej zo starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením
č. k. 9PPOm/3/2025-23 zo dňa 28.08.2025 odôvodnil viacerými okolnosťami, a to zdravotným stavom
maloletej, ktorý sa zhoršoval v spoločnej domácnosti rodičov a naopak sa stabilizoval vždy po poskytnutí
adekvátnej liečby v zdravotníckom zariadení a aj skutočnosťou, že brat maloletej zomrel v roku 2022 po

hospitalizácii s podobnými príznakmi. Matka maloletej je aktuálne väzobne stíhaná, pretože je dôvodne
podozrivá zo spáchania závažného trestného činu vo vzťahu k maloletej, ktorého sa mala dopúšťať
aj v spoločnej domácnosti zdieľanej s otcom oboch detí. Z komunikácie otca s matkou je zrejmý
jeho nekritický postoj ku konaniu obvinenej matky. Poukázal na zaistené predmety v rámci domovej
prehliadky v mieste bydliska maloletej a jej rodičov, ktoré budú predmetom znaleckého dokazovania

v trestnom konaní. Uviedol aj to, že podľa výpovede matky, otec vedel, že má psychické problémy,
teda, ak otec vedel o psychických problémoch matky, v ktorej dennej starostlivosti bola maloletá, tak
považoval za otázne, z akého dôvodu akceptoval v ich spoločnej domácnosti nebezpečné veci a veci so
závadným obsahom a či vôbec vykonal nejaké opatrenia na ochranu svojej maloletej dcéry, ktorá trpela
rovnakými chorobnými príznakmi ako jej zosnulý súrodenec. Z návrhu otca nevyplýva spôsob, akým

mieni zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Keďže väzba je dočasný zabezpečovací inštitút, existuje
predpoklad, že v prípade prepustenia matky z väzby by táto opätovne zdieľala spoločnú domácnosť
s maloletou. Z uvedeného podľa prokurátora, otec toho času nedáva záruku, že bude starostlivosť o
maloletú zabezpečená na požadovanej úrovni.

5. Okresný súd uviedol obsah vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen (ďalej len
„ÚPSVaR Zvolen“), ktorý poukázal na vykonané šetrenie (k návrhu starej matky), na vykonané šetrenie
v domácnosti otca, ktorý obvinenia ohľadom matky odmieta a skutkov, z akých je matka obvinená, si
počas spolužitia v spoločnej domácnosti nevšimol. Počas šetrenia v domácnosti otca neboli zistené
žiadne závažné nedostatky v oblasti bytových, sociálnych a ekonomických pomerov. Keďže sa však

Krajské riaditeľstvo PZ, obdobne ako aj Okresná prokuratúra Zvolen prikláňajú k názoru, že maloletá
by nemala byť nateraz zverená do starostlivosti otca, ponechal na rozhodnutie súdu, či návrhu otca
vyhovie, avšak je potrebné sledovať najlepší záujem dieťaťa.6. Okresný súd poukázal na dňa 11.9.2025 doručené doplňujúce vyjadrenia otca maloletej k odpovedi
KR PZ v BB, Vyjadrenie k informáciám obsiahnutým v dokumente Vstupu prokurátora do konania č.
1Pc 119/25/6611-7, kópiu Znaleckého posudku č. 101/2022, č. 18/2022 vo veci ČVS: ORP-275/1-VYS-

B3-2022 pre zločin zabitia podľa § 148 – prehliadka a pitva maloletého K. B., nar. XX.XX.XXXX a
uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-275/1-VYS-
B3-2022 zo dňa 22.05.2024 o zastavení trestného stíhania pre prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s dôrazom na to, že voči nemu nebolo vznesené žiadne
obvinenie, ani nie je vedené trestné stíhanie. Napriek tomu, že od domovej prehliadky a zadržania

jeho manželky uplynula doba 14 dní, počas tohto obdobia nebol vypočutý, ani vyzvaný na poskytnutie
vysvetlenia. Táto skutočnosť podľa neho potvrdzuje, že voči jeho osobe neexistujú žiadne relevantné
dôkazy. Keďže ÚPSVaR potvrdil vo svojej správe, že v domácnosti otca sú vhodné podmienky na
starostlivosťomaloletú,považovalnávrh,abymaloletánebolazverenádostarostlivostiotcazanelogický
a neodôvodnený. Nesúhlasil s tvrdeniami Okresnej prokuratúry Zvolen. Matke maloletej doteraz nebolo
diagnostikované ochorenie Münchhausenov syndróm by proxy, a síce tú možnosť pripúšťa, nakoľko

nie je psychiater, nevie to potvrdiť alebo vyvrátiť, ale na jej správaní si sám nikdy nič nezvyčajné
nevšimol. Matke maloletej bola začiatkom roka 2023 diagnostikovaná PTSP (posttraumatická stresová
porucha) a stredne ťažké depresie a liečila sa hospitalizáciou, aj ambulantne až do tehotenstva. Otec
uviedol, že dňa 04.09.2025 informoval svojho veliteľa, že plánuje nastúpiť na rodičovskú dovolenku na
niekoľko mesiacov, resp. až do dosiahnutia 3 rokov maloletej, aby mohol maloletej zabezpečiť osobnú

starostlivosť, s ktorou mu budú pomáhať jeho matka a svokra (staré mamy maloletej). Zdôraznil, že voči
jeho osobe nie sú žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho spôsobilosť starať sa o maloletú, dokáže
zabezpečiť jej bezpečie a starostlivosť na požadovanej úrovni, navyše väzbu považuje za dostatočnú
na to, aby bolo zabránené prípadnému pokračovaniu údajnej trestnej činnosti jeho manželky.

7. Okresný súd uviedol, že doručeným podaním dňa 11.09.2025 DFNsP Banská Bystrica oznámila,
že pominuli dôvody, pre ktoré bola maloletá uznesením okresného súdu č. k. 9PPOm/3/2025-23
zo dňa 28.08.2025 dočasne odňatá z osobnej starostlivosti rodičov a dočasne zverená do osobnej
starostlivosti DFNsP Banská Bystrica, keďže došlo k ukončeniu liečby maloletej, vzhľadom na čo možno
jej hospitalizáciu ukončiť.

8. Okresný súd poukázal na to, že v dňa 12.09.2025 doručenom vyjadrení k možnému dočasnému
zvereniu maloletého dieťaťa, otec maloletej nesúhlasil, aby bola maloletá zverená do centra pre deti a
rodiny, alebo do starostlivosti inej osoby, ktorá nie je blízkou osobou a pre prípad, že by súd nezveril
maloletú to starostlivosti otca, oznámil súdu blízke osoby, ktoré majú záujem a schopnosť sa o maloletú

postarať, a to J. B., nar.XX.XX.XXXX, starú matku maloletej (matku otca), ktorá je zdravotná sestra na
dôchodku, ktorá žije v rodinnom dome so starým otcom maloletej a tetou maloletej v L., ďalej H. M.,
nar. XX.XX.XXXX, starú matku maloletej (matku matky), ktorá je dôchodkyňa a žije so starým otcom
maloletej v dvojizbovom byte vo D., na ktorej prítomnosť je maloletá zvyknutá a J. I., nar. XX.XX.XXXX,
tetu maloletej, ktorá žije v H. H. v trojizbovom byte, s manželom a maloletou dcérou, ktoré osoby sú

podľa otca schopné riadne vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, vyjadrili ochotu spolupracovať so
súdom a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí. Naďalej trval na návrhu, že jeho osobná starostlivosť
je pre maloletú najvhodnejšia a nie sú dané dôvody na jej zverenie do náhradnej starostlivosti.

9. Okresný súd uviedol, že na základe jeho výzvy ÚPSVaR Zvolen, vo vyjadrení doručenom dňa

12.09.2025, oznámil, že dňa 12.09.2025 bolo Centrom pre deti a rodiny G. H. oznámené, že majú
voľnú kapacitu na umiestnenie maloletej, a preto jej tam zarezervoval miesto. Otec úradu mailom
dňa 11.09.2025 o 22.24 hod. oznámil osoby vhodné na zverenie maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti. Úrad preto požiadal o prešetrenie rodinných pomerov príslušné úrady práce. Otec bol
informovaný, že úrad požiadal o prešetrenie pomerov osôb, ktoré oznámil úradu. Otec telefonicky

úradu oznámil, že v prípade zverenia maloletej je ochotný rešpektovať všetky prijaté opatrenia, ktoré
mu budú nariadené, vrátane výchovného opatrenia - dohľadu. V dodatočnom vyjadrení doručenom
okresnému súdu dňa 16.09.2025 ÚPSVaR Zvolen oznámil, že na základe zisťovania dodatočných
informácií prostredníctvom telefonického rozhovoru s riaditeľkou Centra pre deti a rodiny G. H., bolo
zistené, že z dôvodu nízkeho veku bude maloletá umiestnená v profesionálnej náhradnej rodine a z toho

dôvodu je Centrum pre deti a rodiny G. H. schopné prijať maloletú najskôr dňa 17.09.2025.

10. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd podrobne popísal zistenia zo spisov sp. zn. 9PPOm/3/2025
a sp. zn. 0PPOm/4/2025.11. Okresný súd zistený skutočný stav konania o nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil za
aplikácie ust. § 2 ods. 1, § 23 ods. 2, § 365 ods. 1, 2, 7, 8, § 367 ods. 1, 2 4, § 366 CMP, § 324 ods.

1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2, § 332 ods. 1 CSP v spojení s § 54 ods. 1, § 62 ods. 1,
3, § 81 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Článku 3 ods. 1 a 2, Článku 6 ods. 1 a 2, Článku 9 ods.1, Článku
19 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa vyhlásenom Federálnym ministerstvom zahraničných vecí
ČSFR č. 104/1991 Sb. (ďalej len ,,Dohovor o právach dieťaťa“) a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej
časti svojho rozhodnutia.

12. S poukazom na oznámenie DFNsP Banská Bystrica, že ukončila liečbu maloletej, vzhľadom na čo,
možno jej hospitalizáciu v DFNsP Banská Bystrica ukončiť, okresný súd dospel k záveru, že odpadli
dôvody, pre ktoré bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti DFNsP Banská Bystrica, a preto
neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. 9PPOm/3/2025-23 zo dňa 28.08.2025 v zmysle § 365
ods. 7 CMP zrušil.

13. Okresný súd uviedol, že otec maloletej žiadal zrušiť predmetné neodkladné opatrenie aj z dôvodu
zmeny pomerov, keďže matka bola vzatá do väzby a on je schopný zabezpečiť plnohodnotnú osobnú
starostlivosť o maloletú.

14. V súvislosti so zrušením predmetného neodkladného opatrenia okresný súd posudzoval, či je v
najlepšom záujme maloletej, aby jej osobnú starostlivosť zabezpečoval otec, príp. iné blízke osoby
maloletej. S poukazom na skutočnosti vyplývajúce z prebiehajúceho trestného konania, v rámci ktorého
bolo vznesené obvinenie voči matke maloletej pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby,
ku ktorému malo dochádzať aj v jej rodinnom prostredí a s poukazom na vyjadrenie OKP KRPZ BB zo

dňa 09.09.2025, z ktorého vyplývalo, že v ďalšom konaní bude potrebné vierohodne ozrejmiť, ako došlo
k spáchaniu skutku, kto sa na ňom podieľal a akým spôsobom, a či mal niekto ďalší vedomosť o konaní
obvinenej matky, okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na doterajší priebeh trestného konania
a zistenie, že k poškodzovaniu zdravia maloletej mohlo dochádzať v jej rodinnom prostredí, nebolo
možné nateraz jednoznačne dospieť k záveru, že by navrátenie maloletej do jej domáceho prostredia,

do starostlivosti rodičov, bolo nateraz v jej najlepšom záujme. Pri rozhodovaní zohľadnil aj vyjadrenie
prokurátora a ÚPSVaR Zvolen k návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia.

15. Zdôraznil okresný súd, že aj keď vo všeobecnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu je nevyhnutné
rešpektovať právo dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň rešpektovať rodičovské

práva a povinnosti, tieto práva nemožno nadradiť nad najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorým je za
danej situácie prioritne ochrana života a zdravia maloletej. Napriek tomu, že si bol okresný súd vedomý,
že ďalšie odlúčenie maloletej od jej blízkych môže negatívne vplývať na jej prežívanie, mal za to, že
dočasnou úpravou pomerov je potrebné v prvom rade priorizovať ochranu života a zdravia maloletej.
Začal preto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko za danej situácie, kedy odpadli

dôvody hospitalizácie maloletej a DFNsP BB žiada o urýchlené odňatie maloletej z jej starostlivosti, je
nevyhnutné neodkladne upraviť pomery maloletej.

16. Okresný súd uviedol, že základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, je potreba
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Poukázal na charakter neodkladného opatrenia, z

ktorého vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd
neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne

upraviť dané pomery. V prípade nariadenia neodkladných opatrení vo veci starostlivosti o maloleté deti
je predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu potrebu úpravy práv a
povinností voči deťom, a to s ohľadom na záujem maloletých detí.

17. Za daných okolností okresný súd neodkladným opatrením nariadil DFNsP BB povinnosť odovzdať

maloletú do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny G. H., ktoré s prijatím maloletej vyjadrilo
súhlas. K takémuto riešeniu pristúpil i napriek tomu, že v zmysle § 54 ods. 1 Zákona o rodine má
náhradná osobná starostlivosť prednosť pred ústavnou starostlivosťou a je v záujme maloletej, aby
bola v starostlivosti blízkych osôb, pretože v čase rozhodovania nemal zatiaľ osvedčené, kto z blízkychosôb navrhnutých otcom, by bol osobou vhodnou vykonávať náhradnú osobnú starostlivosť. Zdôraznil,
že zverenie maloletej do starostlivosti centra je dočasným riešením, pokiaľ nebude možná iná forma
starostlivosti o maloletú.

18. Okresný súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o dočasnej úprave
vyživovacej povinnosti matky a otca k maloletej v zmysle ust. § 366 CMP a s poukazom na ustanovenie
§ 81 ods. 1 a § 62 ods. 3 Zákona o rodine rozhodol o vyživovacej povinnosti matky a otca k maloletej,
nakoľko každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Výživné dočasne určil matke a otcovi v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
zákona, nakoľko v tomto konaní nemal dostatočne preukázaný príjem rodičov maloletej.

19. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, pretože dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania v prejednávanej

veci nezistil.

20. Proti tomuto uzneseniu, a to výrokom III. – V., v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého
dieťaťa prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP a § 62 ods. 1
CMP. Uviedol, že rešpektuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti

nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, čo však neumožňuje súdu vydať arbitrárne rozhodnutie,
ktorým je aj napadnuté uznesenie, ktoré jednak nezodpovedá skutkovému a skutočnému stavu veci
azároveňjevrozporesprávnymporiadkomSlovenskejrepubliky.Uznesenieokresnéhosúdupovažoval
za nedostatočne odôvodnené a prekvapivé, pretože okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré
sú obsahom spisu, nedostatočne sa vysporiadal s konkrétnymi argumentami otca, čím porušil právo

otca a dieťaťa na spravodlivé súdne konanie podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie v napadnutom výroku III., ktorý je svojou povahou kruciálny a ostatné odvolaním napadnuté
výroky sú na ňom závislé, založil na dôvodoch artikulovaných v odsekoch 44. - 46. a 48. odôvodnenia.
Otec poukázal na to, že je vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. notoricky známe, že k osobe matky

sa viaže podozrenie na existenciu Münchhausenovho syndrómu by proxy, a preto sa až bezohľadné
javí odôvodnenie v odseku 44., pokiaľ okresný súd podozrenie na existenciu tohto syndrómu ignoruje.
Uznesenie okresného súdu založené na odkaze na vyjadrenie OKP KR PZ BB zo dňa 09.09.2025 má
spôsobilosť naznačiť, že v domácnosti rodičov dochádzalo ku kolektívnemu, vedomému a úmyselnému
poškodzovaniu zdravia dieťaťa, ktorý záver je v hrubom rozpore s prezumpciou neviny matky, súčasne

s podozrením na existenciu Münchhausenovho syndrómu by proxy vo vzťahu k matke. Prejavy matky
spočívajúce v poškodzovaní zdravia dieťaťa, ak by sa skutočne diali, nie sú navonok rozpoznateľné, a
ako závery odbornej verejnosti konštatujú, rozpoznanie Münchhausenovho syndrómu by proxy je vecou
lekárov v rozsahu ich interdisciplinárnej spolupráce. Citoval z pripojenej ilustrácie, že ...,,mieru existencie
syndrómu ... je ťažšie detegovať už len kvôli jeho zložitej povahe a možnosti dlhodobo ho maskovať.

Riešenie tohto problému musí byť rozhodne komplexné ...“. Dôrazne sa ohradil voči stanovisku, že
ak matka dieťaťa trpí Münchhausenovým syndrómom by proxy, bolo namieste, aby otec alebo stará
matka dieťaťa (navrhovateľka v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0PPOm/4/2025 a v konaní
vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 15CoPom/1/2025) o tom vedeli alebo mali vedieť.
Akcentoval, že aj v prípade lekárov toto podozrenie vzniklo až po viac ako dvoch týždňoch hospitalizácie

dieťaťa s matkou v DFNsP BB na základe vykonania mimoriadne vysokého počtu zdravotníckych
výkonov vo vzťahu k maloletej. Okresný súd ustálil záver vylučujúci, že ,,by navrátenie maloletej do jej
domáceho prostredia do starostlivosti rodičov bolo nateraz v jej najlepšom záujme“, pričom nedôvodne
a v rozpore so skutočným stavom veci (izolácia matky vo väzbe) posudzoval otázku navrátenia dieťaťa
do starostlivosti rodičov, keď mal posudzovať otázku navrátenia maloletej do starostlivosti výlučne otca.

Pokiaľ okresný súd vyjadril, že pri rozhodovaní zohľadnil aj vyjadrenie prokurátora a ÚPSVaR Zvolen
k návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia, tak otec odkázal na jeho námietky k vyjadreniu
prokurátora, ktoré je hrubo zavádzajúce, založené na nesprávnych a neoverených informáciách a pokiaľ
ho okresný súd zohľadnil, potvrdil tým, že došlo k manipulácii súdu nesprávnymi údajmi. V odseku
44. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd jasne sám popiera správnosť záverov právneho

posúdeniavecivodseku45.odôvodnenia,kdevyjadruje,žesijevedomý,že,,vovšeobecnostivovzťahu
k maloletému dieťaťu je nevyhnutné rešpektovať právo dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a
zároveň rešpektovať rodičovské práva a povinnosti“, avšak vôbec neuvádza in concreto, za akej ,,danej
situácie“ vzniká požiadavka ,,prioritne ochrana života a zdravia maloletej“, teda nie je zrejmé, z akýchkonkrétnych dôvodov je potreba maloletú A. - jej život a zdravie chrániť pred jej otcom a v čom majú
spočívať riziká výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zo strany otca. Podľa otca okresný súd
výrokom III. rozhodol v hrubom rozpore s § 54 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. Otec jasne označil tri rôzne

fyzické osoby - blízke osoby maloletej, v ktorých domácnostiach vykonal ÚPSVaR sociálne šetrenie bez
výhrad, pričom rovnaký záver bez výhrad bol zistený aj v domácnosti otca. Namietal, že uznesenie súdu
prvej inštancie, ani jeho odôvodnenie nezodpovedá zákonným imperatívom upraveným v ustanoveniach
Zákona o rodine, nie je zrejmé a z neho nevyplýva čím a ako má byť výchova dieťaťa vážne ohrozená
alebo vážne narušená, ak ju bude zabezpečovať otec alebo fyzické osoby, a to matka otca J. B., svokra

H. M. a sestra matky J. I.. Navrhol uznesenie okresného súdu vo výrokoch III., IV. a V. zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Postupom okresného súdu, a to podľa pokynu zo dňa 19.09.2025, bolo odvolanie otca doručené
matke, DFNsP Banská Bystrica prostredníctvom zástupcu, kolíznemu opatrovníkovi a Okresnej
prokuratúre Zvolen, na ktoré nebolo reagované.

22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 65, § 66 CMP, postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch

III.,V. a v závislom výroku VI. potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
Odvolanie otca proti výroku IV. uznesenia odmietol podľa § 386 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

23. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo

odvolanie otca maloletého dieťaťa proti výrokom III. až V. uznesenia okresného súdu, v ktorom vyjadril
odvolacie dôvody podľa 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Podstatou odvolania otca bola námietka
nedostatočného odôvodnenia uznesenia okresného súdu, námietka neúplne a nesprávne zisteného
skutočného stavu, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj námietka, že týmto postupom
došlo k porušeniu práv otca a dieťaťa na spravodlivý proces.

24. V súvislosti s podaným odvolaním otca maloletého dieťaťa krajský súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že výroky I. a II. uznesenia okresného súdu o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného
uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 9PPOm/3/2025-23 zo dňa 28.08.2025 a o z úradnej povinnosti
začatom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 CMP (voči ktorému ani

odvolanie podľa § 355 ods. 2 CSP a § 357 CSP odvolanie nie je prípustné) neboli odvolaním napadnuté,
nestali sa predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd ani nezistil vecnú nesprávnosť týchto
odvolaním nenapadnutých výrokov a v danej časti uznesenie okresného súdu zostáva nedotknuté.

25. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorý výrokom III. napadnutého uznesenia uložil Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou
Banská Bystrica povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej
starostlivosti Centra pre deti a rodiny G. H., a to najdlhšie na 6 mesiacov, počnúc dňom jej umiestnenia
a výrokom IV. uložil otcovi povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej mesačne sumou vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do

20. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny G. H., I. I. J. XX, XXX XX G. H., C.: XX XXX
XXX, počnúc dňom jej umiestnenia.

26. Na základe odvolacích dôvodov otca krajský súd predovšetkým konštatuje, že ako odvolací súd
nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním

zvoleného spôsobu rozhodnutia výrokmi III. a V., teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej
inštancie potrebné nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 367 ods. 1 CMP a otcovi uložiť povinnosť
dočasne prispievať na výživu maloletej (§ 366 CMP). Po oboznámení sa s obsahom spisu, dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré
musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil,

z akých dôvodov neodkladné opatrenie nariadil, s ktorým záverom sa stotožňuje za aplikácie § 387 ods.
2 CSP.27. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím argumentom otca
maloletého dieťaťa v procesnej, ako aj v hmotnoprávnej rovine v zmysle § 387 ods. 3 CSP dodáva
krajský súd nasledovné.

28. K námietke porušenia práva otca na spravodlivé súdne konanie spočívajúceho v nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia, krajský súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu kritériá pre
odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. § 236 ods. 2 CMP spĺňa. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia vyplýva, z akých osvedčených skutočností okresný súd vychádzal, aké právne normy na

vec aplikoval, ako tieto normy vyložil a svoj záver riadne vyjadril, pričom z odôvodnenia napadnutého
uznesenia je dostatočne zrejmý myšlienkový postup okresného súdu. Účel odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, ktorým je zvýrazniť práve tie osvedčené skutočnosti, ktoré mali pre vec podstatný,
rozhodujúci význam, bol v prípade preskúmavaného uznesenia okresného súdu riadne naplnený.
Odôvodnenie uznesenia okresného súdu obsahuje argumentáciu, v ktorej sa súd prvej inštancie náležite
vysporiadal s otázkou, v čom videl naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa,

a preto námietka nedostatočného zdôvodnenia nebola zhodnotená ako dôvodná.

29. V súvislosti s premietnutím práva na spravodlivý súdny proces do konania o nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k námietke, že okresný súd vychádzal z nesprávnych skutkových
zistení a nedostatočne zistil skutočný stav veci, odvolací súd tak, ako na to správne poukázal aj okresný

súdvodseku47.odôvodnenianapadnutéhouznesenia,upriamujepozornosťnacieľacharakterinštitútu
neodkladného opatrenia (ust. § 325 ods. 1 a nasl. CSP subsidiárne aplikovateľné aj v mimosporovom
konaní podľa § 2 ods. 1 CMP), ktorým je poskytnutie dočasnej a hlavne rýchlej ochrany práv a
právom chráneným záujmom účastníka - v tomto prípade maloletého dieťaťa, a preto na konanie a
rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia, nie je možné aplikovať všetky zásady, ktoré sú

typické pre konanie vo veci samej. Vzhľadom na zmysel a účel neodkladného opatrenia zákon ani
nepredpokladá, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení bude súd vykonávať dokazovanie a v §
329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím, v tomto
prípade v rámci ex offo začatého konania o nariadenie neodkladného opatrenia (§ 23 ods. 2 CMP),
vypočutí, súd môže rozhodnúť aj bez vyjadrení účastníkov a rovnako nemusí nariadiť pojednávanie.

Dokazovaniemápovahuosvedčovania,tedasúdnazákladedostupnýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Pri samotnom osvedčovaní predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nie je potrebné dôsledne dodržiavať formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá
pri dokazovaní. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich
pri rozhodovaní vychádza.

30. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu, odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie
viažuceho sa k napadnutým výrokom III. a V. s ohľadom na argumentáciu odvolateľa konštatuje,
že nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že by pri rozhodnutí o neodkladnom opatrení nemal
v dostatočnom rozsahu osvedčené skutočnosti osvedčujúce existenciu právnych vzťahov medzi

účastníkmi, ako aj skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o naliehavosti potreby nariadiť neodkladné
opatrenie, ktoré okresný súd zhrnul v odsekoch 44. až 49. odôvodnenia napadnutého uznesenia.

31. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenia možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu

33. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

34. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

35. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri

sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.36. Podľa § 367 ods. 2 CMP, ak súd neodkladným opatrením nariadi odovzdanie maloletého do
starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, určí zároveň čas trvania neodkladného opatrenia,
a to najdlhšie na šesť mesiacov.

37. Podľa Článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

38.PodľaČlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťazáujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

39. Podľa Čl. 5 písm. b) Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadňuje najmä bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava.

40. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

41. Odvolací súd uvádza, že všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa
vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých detí. V konaní starostlivosti o maloleté deti je nariadenie
neodkladného opatrenia namieste, ak si to vyžaduje verejný záujem podľa § 361 CMP, ak je potrebné
nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere v zmysle § 367 CMP, a aby ten, kto má maloletého pri sebe,
maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti

podľa § 367 ods. 1 CMP. Ustanovenie § 367 CMP odráža úpravu v mimosporových konaniach, v ktorých
sa ponecháva širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej
ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní
verejného záujmu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov.

42. Zvýrazňuje účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, ktorým je nielen potreba
zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplývajúca z ustanovení Zákona o rodine, ale aj poskytnutie
preventívnej ochrany právam a záujmom dieťaťa, ešte pred ich porušením, či ohrozením. Sleduje
sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného,

zohľadňuje bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava.
Pre posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa sa bezpečie a stabilita prostredia v ktorom sa dieťa zdržiava,
musia posudzovať nielen v danom čase, ale aj pri uplatňovaní zásady prevencie.

43. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že súd prvej inštancie

pri svojom rozhodovaní napadnutým výrokom III. prioritne prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a
stotožňuje sa s prezentovanými úvahami o potrebe autoritatívne a okamžite zasiahnuť do pomerov
maloletého dieťaťa, keďže osvedčené okolnosti danej veci jednoznačne smerujú k úvahe o priorite
ochrany života a zdravia maloletej. Odvolací súd má za to, že skutočnosti vyplývajúce z obsahu
spisu, o ktoré súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie a podrobne ich uviedol v odsekoch 2.,

3., 4., 9. odôvodnenia, na ktoré odvolací súd poukazuje a nepovažuje za potrebné ich opakovať,
oprávnene indikujú potrebu bezodkladného riešenia situácie maloletého dieťaťa ešte v útlom veku
(aktuálne jednoročného dieťaťa), a to dočasne odovzdať maloletú do Centra pre deti a rodiny G. H..
Pokiaľ otec poukazoval na to, že vo veci je notoricky známe, že k osobe matky sa viaže podozrenie
na existenciu Münchhausenovho syndrómu by proxy, ktorého prejavy, podľa odbornej literatúry, ak by

sa diali, nie sú navonok rozpoznateľné, a preto záver spôsobilý naznačiť, že v domácnosti rodičov
dochádzalo ku kolektívnemu, vedomému a úmyselnému poškodzovaniu zdravia dieťaťa je v hrubom
rozpore s prezumpciou neviny matky a s podozrením na existenciu Münchhausenovho syndrómu by
proxy vo vzťahu k matke, ako aj, že okresný súd nedôvodne posudzoval otázku navrátenia dieťaťa do
starostlivosti rodičov, pričom mal posudzovať otázku navrátenia maloletej do starostlivosti výlučne otca,

tak odvolací súd podotýka, že skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu týkajúce sa trestného stíhania
vedeného voči matke pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého sa mala dopustiť voči
maloletej v čase, kedy bola v starostlivosti rodičov, sú tak závažného charakteru, že ich následkom sú
dôvodné obavy o zdravý vývoj maloletého dieťaťa a primárne o jeho bezpečnosť, keďže maloleté dieťaje ešte v útlom veku. Ak podľa stanoviska KR PZ BB na č.l. 24 spisu vyšetrovanie a dokazovanie sa
nachádza len v počiatočnom štádiu a v rámci trestného konania sa bude zisťovať, ako došlo k spáchaniu
skutku, kto sa na ňom podieľal a akým spôsobom a či má niekto ďalší vedomosť o konaní obvinenej

matky a Okresná prokuratúra Zvolen na č.l. 31 spisu návrhu otca navrhla nevyhovieť, o.i. aj z dôvodu,
že matka sa mala činu dopúšťať v spoločnej domácnosti, tak úvaha okresného súdu vychádzajúca aj
zo stanoviska ÚPSVaR na č.l. 51 spisu o tom, že by navrátenie maloletej do jej domáceho prostredia
nebolo v jej najlepšom záujme, bola vecne správna. Úlohou súdu je chrániť najlepšie záujmy maloletého
dieťaťa a v danej veci bol tak záujem maloletej najvyšším imperatívom.

44. K námietke otca, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku III. je v hrubom rozpore s § 54 ods. 1 a
2 Zákona o rodine, keď označil tri rôzne fyzické osoby - blízke osoby maloletej, ktorým by bolo možné
maloletú zveriť do náhradnej starostlivosti, tak krajský súd súhlasí zo záverom okresného súdu v odseku
48. odôvodnenia, na ktorý odkazuje, a to s dôrazom na to, že okresný súd s výsledkom sociálneho
šetrenia ÚPSVaR u týchto osôb k momentu vydania rozhodnutia nedisponoval, pričom podľa ust. § 217

ods.1 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia
a zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle
v ust. § 367 ods. 8 CSP.

45. Z vyššie uvedených záverov preto odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri nariadení

neodkladného opatrenia a rozhodnutí napadnutým výrokom III. vychádzal z relevantných
a hodnoverných zistení týkajúcich sa ochrany maloletého dieťaťa, ktoré sú obsiahnuté v spise, a ktoré vo
svojom súhrne vyvolávali potrebu poskytnúť maloletému dieťaťu ochranu aj preventívne a dočasne, ako
aj potrebu dočasného uloženia vyživovacej povinnosti výrokom V., vo vzťahu ku ktorej otec v odvolaní
ani osobitné námietky nevzniesol. Preto uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch III., V.

a v závislom výroku VI. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

46. Pokiaľ po rozhodnutí okresného súdu bolo dňa 19.09.2025 ÚPSVaR doručené podanie obsahujúce
správy o prešetrení pomerov u pani H. M., pani J. I., pani J. B., podľa ktorých majú záujem o maloletú,
nedostatky zistené neboli, ďalej Úradný záznam z prípadovej konferencie konanej dňa 26.09.2025 na

ÚPSVaRZvolen, AktuálnasprávaCDRG.H.namaloletúA.zodňa26.09.2025aZhodnoteniekontaktov
s biologickou rodinou (psychologická správa) zo dňa 26.9.2025, zo záverov ktorej vyplynula vhodnosť
zverenia dieťaťa do biologickej rodiny, pričom posúdenie, ku ktorému príbuznému, bolo ponechané na
úvahu súdu, s tým, že vzhľadom na nízky vek dieťaťa nepovažoval za vhodné, aby podstupovalo veľa
zmien prostredia a primárnych opatrujúcich osôb, tak uvedené presahuje rámec konania o nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 CSP a bude predmetom konania, dokazovania a jeho
zhodnotenia vo veci samej o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, ktoré bolo začaté ex
offovpodľavodvolacomkonanízabezpečenéhouzneseniaOkresnéhosúduZvolenč.k.9P/198/2025-6
zo dňa 29.9.2025. Práve v tomto konaní bude o otázke starostlivosti o maloletú rozhodnuté po vykonaní
úplného dokazovania, majúc pritom na zreteli najlepší záujem maloletej.

47. K úplnosti uvádza odvolací súd, že nariadené neodkladné opatrenie neprejudikuje práva účastníkov
ani tretích osôb, v ktorej súvislosti poukazuje na dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia,
ktorého trvanie je obmedzené maximálnou lehotou 6 mesiacov.

48. Vo vzťahu k druhému výroku uznesenia krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania
otca zo dňa 17.09.2025 proti napadnutému výroku IV. uznesenia okresného súdu, ktorým bola matke
maloletej uložená povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne
sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny G. H., I. I. J. XX, XXX

XX G. H., C.: XX XXX XXX, počnúc dňom jej umiestnenia, krajský súd zdôrazňuje, že prípustnosť
odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka
sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného
prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je
odvolanie prípustné. Objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená v § 355 a nasl. CSP a § 59, § 60

CMP určujúcimi podmienkami, v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho
sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje
osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie
(hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodomje skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne
dotknutý, bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie
je prípustné predpokladá zaujatie záveru o prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke

subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu
objektívnej prípustnosti odvolania (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012). Odvolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania
dospel k záveru, že právo podať ho prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená
ujma, pričom v danom prípade výrokom IV. uznesenia, ktorým bola matke maloletej uložená povinnosť

dočasne prispievať na výživu maloletej, otcovi žiadna ujma na jeho právach spôsobená nebola. Preto
otec, vzhľadom na rozhodnutie okresného súdu výrokom IV. o uložení povinnosti matke dočasne
prispievať na výživu maloletej, nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania. Podstatným je totiž
porovnanie výsledku konania s právami a povinnosťami odvolateľa. Z uvedeného otec v tejto časti
podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti jeho odvolanie bolo
preto odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak

bolo podané neoprávnenou osobou.

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože neboli zistené dôvody podľa § 54
a § 55 CMP pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.