Rozsudok pre zmeškanie – Obchodné záväzkové… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 95Cb/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123437671
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Doňáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6123437671.6

Rozsudok pre zmeškanie

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Michaelou Doňákovou, v spore žalobcu: Pneuset s.r.o., so
sídlom Vajanského 1028/144, 053 61 Spišské Vlachy, IČO: 47 887 303, práv. zast.: AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
SLOVNORMAL, s.r.o., so sídlom Družstevná 170, 053 05 Granč - Petrovce, IČO: 31 697 143, práv.
zast.: P&P Legal s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, mestská časť Ružinov, IČO: 51 037

301, o zaplatenie 4.434,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.434,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13
% ročne zo sumy 4.434,00 Eur od 22. júna 2023 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne

vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica 17. novembra 2023 v rámci
upomínacieho konania, sa žalobca domáhal v konaní začatom podľa zákona č. 307/2016 Z. z.
o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 4.434,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 %

ročne zo sumy 4.434,00 Eur od 22. júna 2023 do zaplatenia, paušálnou náhradou nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si nechal u žalobcu opraviť svoje motorové vozidlo značky Fiat
Ducato, EČV: A.. Diagnostikou predmetného motorového vozidla sa zistilo, že vozidlo má nefunkčný
motor (zlomená ojnica a diera v bloku motora), ktorý bolo potrebné vymeniť. Vzhľadom na to, že

samotný motor je drahou súčiastkou auta, sa žalovaný so žalobcom dohodol na tom, že žalovaný
zaobstará motor z iného svojho vyradeného vozidla, ktorého vlastníkom je žalovaný a žalobca len
vykoná opravu a dodá príslušné nevyhnutné a vedľajšie náhradné diely na výmenu motora. Oprava
motora, ktorú si objednal žalovaný si vyžiadala aj výmenu iných, pre chod vozidla nevyhnutných,
príslušenstiev, čím sa logicky navýšila aj cena opravy vozidla, na čo bol žalovaný pred začatím opravy
upozornený a s uvedeným postupom súhlasil, čo potvrdil aj samotným dodaním náhradného motora

na vykonanie opravy. Po oprave vozidla bola žalobcom vystavená faktúra č. 20230084 za opravu
vo výške 4.434,00 Eur so splatnosťou 21.06.2023. Vzhľadom na dobré vzťahy, ktoré v tom čase
pretrvávali medzi žalovaným a žalobcom, poskytol žalobca žalovanému zľavu zo servisných prác vo
výške 47,619 %, z celkovej ceny servisných prác, t. j. zľavu vo výške 500 Eue, ktorá je uvedená aj v
samotnej faktúre (posledný bod). Zhruba po týždni nechal žalovaný dotiahnuť to isté vozidlo k žalobcovi,
pretože bolo opätovne nepojazdné. Vykonanou obhliadkou sa zistilo, že namontovaný motor, ktorý dodal

žalovaný bol nefunkčný a vozidlo bolo z uvedeného dôvodu nepojazdné. Keďže nedošlo k zaplateniu
vystavenej faktúry žalovaným, žalobca nevykonal ďalšiu opravu tohto vozidla a následne si uplatnilzádržné právo na uvedené vozidlo. Žalobca o uplatnení zádržného práva informoval žalovaného dňa
03.08.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to zaslaním výzvy na úhradu dlžnej sumy
spolu s oznámením o uplatnení zádržného práva. Túto výzvu si žalovaný prevzal dňa 07.08.2023, avšak

aj napriek tomu nedošlo k úhrade pohľadávky žalobcu. Tým, že žalovaný neuhradil žalobcovi faktúru za
opravu vozidla riadne a včas dostal sa s plnením do omeškania. Žalobca si zároveň uplatnil aj paušálnu
náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a náhradu trov konania.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil: faktúru č.

20230084, výzvu na úhradu dlžnej sumy a oznámenie o uplatnení zádržného práva z 3. augusta 202,
poštovú doručenku.

4. Okresný súd Banská Bystrica 28. novembra 2023 vydal vo veci platobný rozkaz ktorým uložil
žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatil žalobcovi istinu vo
výške 4.434,00 Eur, úrok z omeškania vo výške 13,00 % ročne zo sumy 4.434,00 Eur od 22.6.2023

do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, alebo v tej istej lehote
podať odpor (I. výrok). Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto
platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 757,71 Eur , a to žalobcovi prostredníctvom
jeho zástupcu v konaní (II. výrok). Tento platobný rozkaz sa podarilo doručiť žalovanému do vlastných
rúk, ktorý proti nemu podal odpor.

5. Žalovaný v odpore podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že návrh žalobcu považuje
v celom rozsahu za nedôvodný. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný objednal u žalobcu servisné práce v
sume 4.434,00 Eur sa nezakladajú na pravde. Žalovaný nemá voči žalobcovi žiadny dlh v požadovanej
výške. Sumu vo výške 4.434,00 Eur, čo do dôvodu a výšky neuznáva. Podaná žaloba žalobcu nemá

oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie
si vlastných povinností voči žalovanému. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 29.11.2023 sa mu pokazilo
vozidlo značky Fiat Ducato, VIN: B., dátum prvej registrácie: 27.11.2015, ŠPZ: A. (ďalej ako „motorové
vozidlo“). Nasledujúci deň žalobca vykonal diagnostiku pokazeného automobilu a výsledkom bola
nutnosť výmeny motorového bloku. Cena opravy medzi žalobcom a žalovaným nebola ku dnešnému

dňu dohodnutá a odsúhlasená ani jednou zo strán. Žalovaný nikdy neobdržal od žalobcu žiadnu cenovú
ponuku s návrhom postupu opravy, ako ani žalobca nikdy neobdržal odsúhlasenie výmeny akéhokoľvek
dielu. Žalobca o prijatí auta do svojho autoservisu nevystavil žiadne potvrdenie, ani nedisponuje
akýmkoľvek dokladom ktorý by nasvedčoval tomu, že jeho tvrdenia sa zakladajú na pravde. Žalobcom
neodstránenie závady a jeho neodbornosť mala za následok, že dňa 09.06.2023 sa motorové vozidlo

po jeho skúšobnej jazde znovu pokazilo a dňa 15.06.2023 bolo opätovne odtiahnuté do autoservisu
žalobcu. Vzhľadom na neplnenie si povinností žalobcu mu žalovaný zaslal predsporovú výzvu zo
dňa 25.07.2023, ktorú si žalobca riadne prevzal a ku dnešnému dňu na ňu nereagoval. Následne
žalobca zaslal svoju predsporovú výzvu, v ktorej oboznámil žalovaného o uplatnení si v tomto prípade
nezákonného zádržného práva na motorové vozidlo. Žalovaný následne o tomto protizákonnom postupe

žalobcu upozornil a navrhol mu osobné stretnutie za účelom mimosúdneho vyriešenia celého sporu.
Ku dnešnému dňu žalobca neoprávnene a protizákonne zadržiava motorové vozidlo žalovaného spolu
s vymeneným kusom motorového bloku, ktorý je tiež vlastníctvom žalovaného. V rámci uvedeného
zadržania motorového vozidla ho žalovaný nevie využívať, čím sa mu každý deň zvyšuje škoda v rámci
jeho podnikania, o čom taktiež žalobcu riadne upovedomil. Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne

vychádzajú aj z priloženej faktúry žalobcom za „opravu“ poškodeného motorového vozidla vo výške
4.434,00 Eur, z ktorej vyplýva svojvoľný priebeh opravy poškodeného automobilu žalobcom. Na základe
vystavenej faktúry žalobca kompletne rozobral predmetný motorový blok doručený žalovaným (niektoré
položky na faktúre: oprava hlavy valcov, kontrola vstrekov, tesnenie vstrekovačov, etc.), a teda vykonal
na ňom repas, čím automaticky prevzal na seba zodpovednosť za jeho funkčnosť. Neodborná oprava

žalobcu viedla okrem použitia neschváleného postupu a náhradných dielov k tomu, že na seba prevzal
zodpovednosť za riadne fungovanie opravovaného motorového bloku. Žalobca spolu s návrhom a jeho
množstvom nepravdivých tvrdení nedoložil žiadny dôkaz o prijatí automobilu do servisu, akejkoľvek
vystavenej cenovej ponuky žalobcu, prijatí cenovej ponuky žalobcom, konzultácii a schválení postupu
žalobcu pri oprave automobilu, odsúhlasení výmeny jednotlivých dielov, etc..

6. Žalovaný ďalej zdôraznil, že jednou zo základných zásad Civilného sporového konania, v súlade s
ktorou je úspech procesnej strany definovaný povinnosťou tvrdenia je aj povinnosť na ňu nadväzujúca,
a to dôkazná povinnosť. Z prejednacej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľaktorého je žalobca povinný dokazovať prezentované skutočnosti. V tomto prípade žalobca nesie
nepriaznivé dôsledky stavu non liquet. Poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
k. I. ÚS 24/2019 zo dňa 9. júna 2020, z ktorého vyplýva, že „Ústavný súd v tejto súvislosti považuje

za potrebné opakovane poukázať na okolnosť, že každá strana nesie dôkazné bremeno týkajúce
sa tých skutkových predpokladov, ktoré sú pre ňu priaznivé z pohľadu právnej normy, ktorej účinkov
sa v sporovom súdnom konaní domáha. Z uvedeného potom možno urobiť záver, podľa ktorého
strana, ktorá sa domáha určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej
normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“ Na záver uviedol, že žalobca v tomto prípade postupoval
samostatne, používal neodsúhlasené diely a vykonal opravu za vopred neodsúhlasenú odmenu.
Žalobcaožiadnejztýchtoskutočnostížalovanéhovôbecneinformoval.Žalovanýsavšetkyskutočnostio
výmene súčiastok a priebehu opravy dozvedel z doručenej samotnej faktúry, ktorú od počiatku neuznáva
a rozporuje. Žalovaný dokonca žiadal žalobcu o navrátenie opravovaného automobilu do pôvodného

stavu, ako aj mu navrhoval iné spôsoby uzatvorenia sporu mimosúdnou cestou, avšak neúspešne.

7. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalovaný navrhol výsluch svedkov, a to p. C. D. a p. E. F..

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu

z 23. januára 2024 poukázal na to, že žalovaný vo svojom odpore uvádza, že „Žalovaný nikdy
neobdržalodžalobcužiadnucenovúponukusnávrhompostupuopravy,akoanižalobcanikdyneobdržal
odsúhlasenie výmeny akéhokoľvek dielu.“ Žalovaný vo svojej ďalšej časti odporu súčasne uviedol,
že: „Ku dnešnému dňu žalobca neoprávnene a protizákonne zadržiava motorové vozidlo žalovaného
spolu s vymeneným kusom motorového bloku, ktorý je tiež vlastníctvom žalovaného.“ Žalovaný sám

vo svojom odpore popiera vlastné skutkové tvrdenia, ak tvrdí, že neobdržal žiadnu cenovú ponuku od
žalobcu, a zároveň ďalej tvrdí, že žalovaný neodsúhlasil výmenu akéhokoľvek dielu, hoci tiež uvádza,
že došlo k výmene motorového bloku, ktorý práve žalovaný dodal žalobcovi, aby vykonal jeho výmenu.
Žalovaný si objednal v zmysle uzatvorenej ústnej zmluvy o dielo opravu veci – motorového vozidla,
ktoré bolo poškodené a bola diagnostikovaná porucha – motorového bloku – zlomenej ojnice. Následne

žalobcaoboznámilžalovaného(odhadomceny–cenovouponukou),ktoroubolapredpokladanávýmena
poškodeného dielu celého motora a to za nový, resp. repasovaný motor. Žalovaný s touto cenovou
ponukou nesúhlasil z dôvodu, že je to pre neho neekonomické a prišiel tak s proti ponukou, ako
uviedol žalobca v podanej žalobe, ktorej podstata spočívala v tom, že žalovaný dodá svoj vlastný
motor - aj motorový blok (pretože disponuje viacerými takými istými vozidlami a práve disponuje

samostatným funkčným motorom) a žalobca vykoná výmenu tohto dodaného motora, t. j. aj motorového
bloku žalovaným, spolu s ďalšími potrebnými náhradnými dielmi, ktoré budú potrebné na výmenu a
na riadne sfunkčnenie daného vozidla. Žalovaný dodal motor, ktorého súčasťou je aj motorový blok,
na výmenu žalobcovi. Žalobca následne po dodaní náhradného motora, t. j. aj motorového bloku,
postupoval v súlade s pokynmi žalovaného, vykonal opravu a vymenil nevyhnutné náhradné diely, ktoré

boli poškodené v dôsledku diagnostikovanej poruchy – zlomenej ojnice. Zlomená ojnica, ktorá v prvom
rade spôsobila dieru v bloku motora a následne aj ďalšie súvisiace poškodenie a potrebu použitia aj
ďalších súčiastok na danom vozidle tak, aby bolo znovu prevádzky schopné. Žalobca nemohol v danom
prípade ani len postupovať samostatne, pretože motorový blok dodal žalovaný a žalovaný následne
súhlasil s navrhovaným postupom opravy žalobcu.

9. Žalobca zdôraznil, že žalovaný vedel, v akom poškodenom stave doviezol svoje vozidlo na opravu
ku žalobcovi, a to najmä čo do rozsahu potrebnej opravy a následne objednal u žalobcu opravu svojho
poškodeného vozidla. Žalovaný vedel, že ide o rozsiahlu opravu vozidla – výmenu kompletného motora
a všetkých okolitých poškodených časti v dôsledku zlomenej ojnice v bloku motora a dohodol sa so

žalobcom na vykonanie tejto rozsiahlej opravy, ktoré sám potvrdzuje dodaním vlastného bloku motora.
Žalovaný uviedol, že potrebuje v čo najkratšom možnom čase mať opravené dané vozidlo a súhlasí
s vykonanou opravou v potrebnom rozsahu. Ak by uvedená skutočnosť nebola pravdivá, žalovaný by
nedodával motor, t. j. aj motorový blok na výmenu a opravu celého poškodeného vozidla a následne by
si ani predmetné opravené motorové vozidlo od žalobcu neprevzal. Žalobca riadne opravil dané vozidlo,

vykonal aj skúšobnú jazdu na opravenom vozidle, vozidlo neprejavovalo žiadne známky zrejmých alebo
skrytých vád a následne vyzval žalovaného, aby si vozidlo prevzal. Žalovaný si následne vozidlo riadne
prevzal od žalobcu bez akýchkoľvek námietok na spôsob, kvalitu alebo rozsah vykonanej opravy, o
ktorej bol riadne informovaný. O uvedenej skutočnosti svedčí aj samotné tvrdenie žalovaného, ktorý vosvojom odpore uvádza, že „dňa 9.6.2023 sa motorové vozidlo po jeho skúšobnej jazde znovu pokazilo
a dňa 15.6.2023 bolo opätovne odtiahnuté do autoservisu žalobcu.“ Z uvedeného tvrdenia vyplýva, že
žalovaný užíval dané vozidlo v období od 9.6.-15.6.2023, teda dané vozidlo musel prevziať od žalobcu

a užívať ho v tomto období. Žalovaný následne dotiahol motorové vozidlo do autoservisu žalobcu, kde
žalobca diagnostikoval opätovne rovnakú chybu, t. j. zlomená ojnica a diera v bloku motora, t. j. na diely,
ktoré dodal žalovaný z jeho vyradeného vozidla. Žalobca v danom prípade nerozoberal motorový blok,
ktorý dodal žalovaný, pretože žalovaný si neobjednal repas motorového bloku. Naopak žalovaný dodal
náhradný motorový blok na vykonanie opravy s tým, že je plne funkčný a na základe uzatvorenej dohody

žiada, aby bol vložený do opravovaného vozidla. Je zrejmé, že uvedené tvrdenia žalovaného v podanom
odpore si opätovne len odporujú, ak uvádza, že žalobca vykonal repas na motorovom bloku, ktorý mal
byť riadne funkčný podľa žalovaného. Žalobca uviedol, že položky, ktoré namieta žalovaný vo svojom
odpore - oprava hlavy valcov, kontrola vstrekov, tesnenie vstrekovačov, nesúvisia so samostatným
dielom – blokom motora. Položky vo faktúre, na ktoré poukazoval žalovaný, teda nesúvisia s rozobratím
a opravovaním motorového bloku, ako to mylne tvrdí žalovaný. Položky na faktúre t. j. oprava hlavy

valcov, kontrola vstrekov, tesnenie vstrekovačov sa týkajú iných súčasti motora, ktoré boli potrebné na
vykonanie riadnej opravy celého motora ako celku. Motorový blok je uzavretý a je dodávaný v celosti, a
preto v diagnostike poškodeného vozidla je uvedená práve chyba/vada „diera v bloku motora“. Zároveň
je technologicky a ekonomicky náročnejšie opravovať motorový blok ako taký, pretože ide v podstate
o blok (jeden funkčný uzavretý celok usadený v oceľovej konštrukcii), na ktorý sa špecializujú práve

spoločnosti, ktoré vykonávajú repas motorov, ktoré následne ponúkajú na predaj. Zároveň je nelogické,
aby žalobca zasahoval a opravoval motorový blok dodaný žalovaným, ak súčasne žalovaný vedel,
aké sú náklady na opravu už rozbitého motorového bloku nachádzajúceho sa v poškodenom vozidle.
Žalobca následne demontoval hlavu valcov, na ktorej sa štandardne urobila tlaková skúška a kontrola,
prípadne výmena a brúsenie sedla ventilov (túto skúšku vykonal MOTOSLUŽBY – PEMI G. H., ktorý je

natošpecializovaný).Priďalšompostupeprácežalobcanechalotestovaťajvstrekovacietrysky(položka
28 vo faktúre). Tento test bol realizovaný firmou Autoservis Riedl v Poprade, ktorý disponuje testovacou
stolicou BOSCH. Na základe výsledku tejto kontroly boli vymenené 2 zo 4 vstrekovacích trysiek spolu
so sadou tesnení (položka na faktúre 18,19,26).

10. Žalobca ďalej uviedol, že nemal dôvod rozoberať a opravovať dodaný motorový blok, ktorý
dodal práve žalovaný, a preto nemohla sa ani len preniesť zodpovednosť za funkčnosť dodaného
motorového bloku žalovaným na žalobcu. Vykonaná oprava bola vykonaná v súlade s technologickým
postupom, postupoval s odbornou starostlivosťou, avšak nenesie zodpovednosť za škodu spôsobenú
dodaním motorového bloku žalovaným. Poukázal na ust. § 561 Obchodného zákonníka, v zmysle

ktorého zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných
mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti
nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ na ich použití
trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných mu
objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní

trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť. Žalobca zdôraznil, že nezodpovedá za vady
diela, v tomto prípade vykonanej opravy, pretože vadu na opravenej veci spôsobila práve dodaná vec
žalovaného- motorový blok. Zároveň uvedenú vadu dodanej veci – motorového bloku žalobca nemohol
zistiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, keďže ide o uzavretú súčiastku (blok) ako takú, ktorá
nevykazovala žiadne vonkajšie vady, ani vady po vykonaní opravy, ale až následne sa prejavila skrytá

vada užívaním vozidla. Z uvedeného dôvodu nenesie žiadnu zodpovednosť za vzniknutú vadu diela,
ako sa toho domáha žalovaný vo svojom podanom odpore. Žalovaný mohol mať vedomosť, a zároveň aj
z jeho konania vyplýva, že bol si vedomý životnosti jeho dodaného motorového bloku, avšak vo svojom
odpore tvrdí a zároveň následne žiada o kompletnú opravu a opätovnú výmenu daného motora od
žalobcu (aj jeho dodaného motorového bloku, ktorý spôsobil poškodenie daného motora ako celku), a

to všetko na náklady žalobcu. Žalovaný v podstate žiada o dodanie nového repasovaného motorového
bloku na náklady žalobcu, pretože motorový blok dodaný žalovaným mal skrytú vadu, ktorú žalobca
nemohol ani pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť a následne opätovne vykonať opravu celého
poškodeného motora.

11.ĎalejžalobcapoukázalnauznesenieÚstavnéhosúduSRz21.januára2015,sp.zn.:II.ÚS38/2015),
ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, z ktorého vyplýva, že okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkovkonania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel

zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie

spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za
poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o
tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“

12. Na záver žalobca uviedol, že v konaní preukázal, že so žalovaným uzatvorili ústnu zmluvu o dielo,
na základe ktorej riadne vykonal opravu vozidla, a na základe poskytnutého plnenia má nárok na
protiplnenie v podobe zaplatenia ceny za vykonané dielo.

13. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca predložil: dodací list MOTOSLUŽBY – PEMI G.

H., Skúšobný protokol vstrekovačov BOSCH a navrhol výsluch konateľa žalobcu a svedka p. I. C..

14. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu 8. marca 2024 uviedol, že žalobca vo
svojom podanom vyjadrení uvádza viacero skutočností, ktoré nekorešpondujú s reálnym stavom a
prostredníctvom ktorých sa snaží len navodiť dojem, že žalovaný mal o všetkom vedomosť a súhlasil

s celým postupom žalobcu. Týmto sa podľa neho snaží vyhnúť povinnosti podložiť svoje tvrdenia
akýmikoľvek listinnými dôkazmi, ktoré v danom prípade sú podstatné. Žalovaný poukázal na to, že
žalobca nedisponuje akýmkoľvek dôkazom o prijatí vozidla do servisu, odsúhlasením postupu servisu,
odsúhlasením náhradných dielov a v neposlednom rade odsúhlasení ceny za opravu, ktorú na základe
svojej vlastnej faktúry požaduje uhradiť, pričom sa len snaží vyhnúť svojim vlastným povinnostiam a

odignorovať skutočnosť, že svojím konaním len spôsobil škodu. Žalovaný nikdy neodsúhlasil výmeny
jednotlivých dielov na doručenom motore tak, ako to žalobca prezentuje. Žalovaný nikdy preukázateľne
neobdržal akúkoľvek cenovú ponuku od žalobcu, a teda ani nemohol s cenou logicky súhlasiť. Žalobca
si je vedomý skutočnosti, že nie je spôsob, ktorým by reálne mohol svoje tvrdenia podložiť, a tak len
vysvetľuje význam viet uvedených v podanom odpore ako mu to vyhovuje bez akejkoľvek snahy svoje

vlastné tvrdenia podporiť akýmkoľvek dôkazom. Žalovaný po dodanom motore dôkladne inštruoval
žalobcu, že od neho požaduje vyjadrenie, či náhradný motor môže byť použiteľný a vymenený, keďže sa
nejednalo o úplne nový zakúpený motor. Namiesto podania relevantného vyjadrenia žalobca vymenil na
dodanom motore diely podľa vlastného uváženia a bez akejkoľvek konzultácie so žalovaným motor do
poškodeného auta následne namontoval. Vzhľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že žalovaný si ani v

jednom zo svojich vyjadrení nerozporuje tak, ako sa to žalobca snaží prezentovať. Taktiež je zrejmé, že
žalobca od dodania motora neinformoval žalovaného o postupe, výmene súčiastok, cenovej kalkulácií.
V tomto prípade je zrejmé, že absentujú akékoľvek iné dôkazy o uvádzaných skutočnostiach žalobcu.
Žalovaný neuzavrel so žalobcom akúkoľvek zmluvu, neuznal od žalobcu akúkoľvek cenovú ponuku,
reálne neprevzal svoje auto zo servisu žalobcu. Žalobca dokonca nemá ani akýkoľvek záznam o prijatí

auta do servisu a diagnostikovaní poruchy, ktorú dal žalovanému na vedomie. Žalovaný reálne nemá ako
preukazovať skutočnosti, ktoré sa nestali. Uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 22.09.2010, sp. zn. 3MCdo6/2010 jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že žalobca v prvom rade musí
uniesť dôkazné bremeno tým, že preukáže existenciu uzatvorenia zmluvy a následne oprávnenosť
vystavenej faktúry. Nič z tohoto doposiaľ žalobca nepreukázal a je len v dôkaznej rovine.

15. Žalobca v poslednom vyjadrení z 27. marca 2024 uviedol, že je zrejmé, že žalobca prijal žalovaného
vozidlo do servisu, vykonal na ňom obhliadku v rámci, ktorej identifikoval poškodenie motora –
motorového bloku – zlomenej ojnice. Následne žalovaný obdržal cenovú ponuku od žalobcu, ktorej
predmetom bola aj cena za komplet výmenu motorového bloku spolu s cenou za dodanie nového,

resp. repasovaného motora. Žalovaný s touto cenovou ponukou nesúhlasil z dôvodu, že by to pre
neho bolo neekonomické a prišiel následne s proti ponukou s tým, že žalovaný dodá svoj vlastný
motor (súčasťou je aj motorový blok) a to z dôvodu, že disponuje takýmto funkčným samostatným
motorom a žalobca vykoná výmenu tohto dodaného motora (aj motorového bloku), spolu s ďalšímipotrebnými náhradnými dielmi, ktoré budú potrebné na výmenu a na riadne sfunkčnenie vozidla, a to
všetkosprihliadnutímnapredošlúcenovúponukutak,abytoboloprežalovanéhoekonomickýprijateľné.
Žalobca s týmto návrhom a podmienkami žalovaného súhlasil a žalovaný následne dodal motor, teda aj

motorový blok v zmysle uzatvorenej ústnej zmluvy o dielo. Žalobca vykonal následne opravu v zmysle a
intenciách dohodnutej ústnej zmluvy o dielo. Žalobca v rámci dobrých predošlých obchodných vzťahov
so žalovaným a zároveň z dôvodu naliehavosti zo strany žalovaného nevyhotovoval písomné záznamy o
týchtoskutočnostiach,ktoréprávežalovanývosvojomvyjadrenínamieta.Zuvedenéhodôvodužalovaný
len účelovo namieta skutočnosti, ktoré sú preukázané práve konaním oboch zmluvných strán. V danom

prípade sa žalovaný snaží prezentovať svoje dôkazné bremeno tak povediac v negatívnom zmysle, teda
aby to bol práve žalovaný, ktorý nemusí unášať svoje dôkazné bremeno tvrdenia.

16. Žalobca ďalej poukázal na to, že koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj
zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky
procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym

súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby
danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti
podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť
účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku
konania. Žalobca považuje procesnú obranu žalovaného len za účelovú, tvrdiacu, že nikdy k ničomu

nedošlo a žalobca ani nemá žiaden spôsob reálne preukázať svoje tvrdenia. Žalovaný však nepopiera
svojimi tvrdeniami žalobcove tvrdenia len tvrdí, že sa to tak nikdy nestalo, pričom neuvádza svoje
vlastné skutkové tvrdenia. Naproti tomu z dôkazov a tvrdení strán vyplývajú opačné skutočnosti, ktoré
naopak potvrdzujú a preukazujú tvrdenia žalobcu ohľadom jednotlivých podmienok dojednaných v
zmluve o dielo, a to najmä konanie žalovaného, ktorý dodal svoj vlastný motor a následne opravené

vozidlo prevzal, čím svojim konaním potvrdil jednotlivé podmienky dohodnuté v zmluve o dielo. Žalovaný
v čase prevzatia a odovzdania diela nenamietal žiadne diely ani pracovný postup aplikovaný zo strany
žalobcu, čím popiera svoje vlastné skutkové tvrdenia v tomto súdnom konaní.

17. Žalobca tiež zdôraznil, že žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej tvrdí, že „žalovaný po dodanom

motore dôkladne inštruoval žalobcu, že od neho požaduje vyjadrenie, či náhradný motor môže byť
použiteľný a vymenený, keďže sa nejednalo o úplne nový zakúpený motor.“ Žalobca považuje aj toto
tvrdenie žalovaného za účelové, a to z dôvodu, že prvý krát sa toto tvrdenie žalovaného nachádza
až v tomto podanom vyjadrení, avšak z dôvodu, že žalobca až v podanom vyjadrení k odporu uviedol
právne skutočností (§ 561 OBZ), ktoré nezakladajú zhotoviteľovu (žalobcovu) zodpovednosť za vadu

vykonaného diela, ak vady spôsobilo použitie veci (motora žalovaného) odovzdaných žalobcovi a
spracovanie objednávateľom diela (žalovaným). Zároveň žalovaný si je vedomý, že nevhodnosť veci
(motorového bloku) žalobca ako zhotoviteľ diela nemohol ani pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť.
Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalovaného tvrdenie ohľadom údajného dôkladného inštruovania
žalobcusanezakladánapravdeajehomožnéoznačiťjedinelenzaúčelové.Navyšejetosámžalovaný,

ktorý by mal vedieť, v akom stave sa nachádzajú jeho používané veci (motor a samotný motorový blok)
a zároveň žalovaný je zrejme do istej miery aj odborne zdatný a spôsobilý v týchto opravárenských
veciach, ak sám si dokázal vybrať a rozobrať motor z jeho pôvodného vozidla a dodať ho žalobcovi
na montáž do jeho opravovaného vozidla. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný sám vo
svojom odpore uviedol, že užíval prevzaté motorové vozidlo od dňa 9.6.2023 a následne ho dotiahol

opätovne do servisu žalobcu dňa 15.6.2023, a teda je zrejmé, že v tom čase od 6.6.-15.6.2023 dané
vozidlo užíval, teda ho mal vo svojej dispozičnej sfére. Skutočnosť, že žalovaný prevzal opravené
motorové vozidlo svedčí samotný list žalovaného adresovaný žalobcovi označený ako predsporová
výzva na odstránenie vzniknutej škody. V tomto liste právny zástupca uvádza, že „Po oprave automobilu
ho náš klient od Vás vyzdvihol dňa 06.06.2023. Vami riadne neodstránenie závady malo za následok,

že dňa 09.06.2023 sa motorové vozidlo znovu pokazilo a dňa 15.6.2023 bolo opätovné odtiahnuté do
autoservisu spoločnosti Pneuset s.r.o.“ Z uvedeného listu žalovaného jednoznačne vyplýva skutočnosť,
že žalovaný prevzal motorové vozidlo dňa 6.6.2023 a následne ho mal vo svojej dispozičnej sfére až
do dňa 15.6.2023.

18. Žalobca na záver uviedol, že žalovaného obrana napĺňa znaky zjavného zneužitia práva, ktoré
nepožíva právnu ochranu. Žalovaný vo svojom vyjadrení popiera svoje skutkové tvrdenia, ktoré uvádza
vo svojom odpore a zároveň popiera aj skutkové okolností, ktoré vyplývajú z konania oboch zmluvných
strán (uzatvorenie zmluvy o dielo – dodanie náhradného motoru žalovaným – vykonanie opravy –prevzatie diela). Žalovaný zároveň požadoval od žalobcu odstránenie vád diela, a to takým spôsobom,
aby žalobca dodal žalovanému nový náhradný motor (vymenil žalovaného dodaný motor, ktorý mal
vnútorné vady) a vykonal opätovne opravu na danom vozidle a vymenil aj všetky súčiastky súvisiace,

ktoré boli poškodené žalovaným náhradným motorom, a to všetko bezodplatne na účet žalobcu, čím
opätovne sa snažil žalovaný zneužiť svoje práva. Žalobca sa v danom prípade len riadil zásadami
poctivého obchodného styku, postupoval v súlade s dohodnutými podmienkami zmluvy o dielo, vykonal
riadneopravuvozidla,avšaknemôženiesťzodpovednosťzavadnosťveci(motorovéhobloku)dodaných
žalovaným, keďže ide o takú povahu veci, ktorej vadnosť nemohol zistiť ani pri vynaložení odbornej

starostlivosti. Zároveň sa domnieva, že žalovaný zrejmé by mal vedieť v akom stave sa nachádzalo jeho
vozidlo, z ktorého demontoval motor (motorový blok) a je tu dôvodná pochybnosť o žalovaného úmysle
konať poctivo v obchodnom styku, ak sa domáha protiplnenia, ktoré ani len nebolo predmetom zmluvy o
dielo (dodanie náhradného motora - motorového bloku), keďže dodanie nového motora bolo predmetom
prvotnéhonávrhuzmluvyodielo,ktorúžalovanýkategorickyodmietolprejehoneekonomickosť.Žalobca
v danom konaní preukázal, že so žalovaným uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej riadne

vykonal opravu vozidla, a na základe poskytnutého plnenia zo strany žalobcu má žalobca nárok na
protiplnenie v podobe zaplatenia ceny za vykonané dielo. Zároveň žalovaný nepopiera, že opätovná
vada na motore vznikla v dôsledku dodaného motorového bloku motora (so skrytou vadou), a ani
nepreukázal, že by žalobca vykonal opravu vozidla neodborným spôsobom, a ani len neuviedol, ako by
mal postupovať s odbornou zodpovednosťou pri konkrétnej súčiastke – motorového bloku, ktorý tvorí

uzavretý celok.

19. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca predložil: Predsporová výzva na odstránenie
vzniknutej škody.

20. Súd vo veci nariadil prvé pojednávanie na 14. októbra 2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca
žalobcu, žalovaný a jeho právny zástupca. Toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu mimosúdnych
rokovaní, nakoľko pred otvorením pojednávania, resp. pred vstupom do pojednávacej miestnosti
žalovaný predložil návrh na vyriešenie sporu uzavretím mimosúdnej dohody.

21. Ďalšie pojednávanie, ktorého termín bol vytýčený na 25. novembra 2024, bolo odročené na
základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní. Právny
zástupca žalobcu zároveň v tejto žiadosti uviedol, že žalovaný na vytýčenom pojednávaní konanom dňa
14.10.2024 predložil návrh na uzavretie mimosúdnej dohody. Žalobca v podstatnej časti týkajúcej sa
návrhu žalovaného spočívajúcej v prevode motorového vozidla do vlastníctva žalobcu, ktorého kúpna

cena by bola vo výške fakturovanej sumy za opravu predmetného vozidla súhlasil a uviedol, že v
súčasnostiprebiehajúmimosúdnerokovaniatýkajúcesapripomienkovaniaafinalizáciezneniapísomnej
dohody o urovnaní sporných práv medzi žalobcom a žalovaným.

22. Súd vytýčil termín pojednávania na 20. januára 2025, ktoré bolo odročené na základe žiadosti

právneho zástupcu žalovaného z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní týkajúcich sa znenia
písomnej Dohody o urovnaní sporných skutočností medzi žalobcom a žalovaným.

23. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 28. apríla 2025, pričom aj toto bolo odročené na základe
žiadosti právneho zástupcu žalovaného z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní týkajúcich sa

znenia písomnej Dohody o urovnaní sporných skutočností medzi žalobcom a žalovaným s tým, že po
dojednaní posledného bodu Dohody predpokladajú jej uzavretie.

24. Napokon súd vo veci nariadil pojednávanie na 20. augusta 2025. Na pojednávanie sa dostavil
právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe, nakoľko nedošlo k ukončeniu sporu uzavretím

mimosúdnej dohody. Žalovaný sa na pojednávanie konané 20. augusta 2025 nedostavil, pričom svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi, a to napriek tomu, že predvolanie na
pojednávanie mu, resp. jeho právnemu zástupcovi bolo riadne a včas doručené 28. mája 2025. Žalovaný
bol v predvolaní na pojednávanie zároveň poučený, že ak sa na pojednávanie vo veci nedostaví a svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, súd na návrh druhej strany rozhodne o žalobe

rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP.

25. Keďže žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní ani nepožiadal o jeho odročenie,
súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní vzhľadomna neospravedlnenú neprítomnosť žalovaného navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP, keďže boli splnené zákonné podmienky na takéto
rozhodnutie.

26. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

28. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

29. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“)
táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s

prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie
zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie

dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa
rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v
zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia
vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

31. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

32.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

33. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

34. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

35. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 21/2013
Z.z.“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky

platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka
omeškania.Namiestoúrokovzomeškaniapodľasadzbyurčenejpodľaodseku1môževeriteľpožadovať
úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej bankyplatnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej
podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

36. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

37. Z dikcie ust. § 274 CSP vyplýva, že súd na pojednávaní po splnení formálnych podmienok
obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie tak, ako je navrhnutý v petite žaloby, teda nevykonáva
dokazovanie, ktoré by malo vplyv na meritum veci ako v priebehu „riadneho“ konania. V tejto súvislosti
súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 274 CSP a v ňom obsiahnutú povinnosť súdu vydať kontumačný
rozsudok v prípade kumulatívneho splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok (na rozdiel
od formulácie ustanovenia § 273 CSP, kde zákonodarca prostredníctvom formulácie „môže“ dáva

súdu priestor na zváženie, či kontumačný rozsudok vydá) je potrebné vykladať v zmysle čl. 3 ods. 2
veta prvá Základných princípov CSP, podľa ktorého výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo
je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Súd zároveň poukazuje aj na bod 23. uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2020, sp. zn. 4 Obdo 34/2020, z ktorého vyplýva,
že v prípade, ak strana sporu navrhne na pojednávaní vydať rozsudok pre zmeškanie protistrany

a pre vydanie takéhoto rozsudku sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady, súd je povinný
takýto kontumačný rozsudok vydať. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok tak
predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Navyše, ani dovtedajšia aktivita strany
sporu v konaní (napríklad vo forme podania odporu) nezakladá žiadny relevantný dôvod na rezignáciu
strany sporu na dodržiavanie procesných podmienok (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 31. augusta 2020, sp. zn. 4 Obdo 34/2020, uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2022,
sp. zn. 1Cob/85/2021). Nemožno totiž vylúčiť, že postoj strany k vedeniu a aktivite v spore sa v priebehu
konania zmení.

38. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd

konštatuje,ževprejednávanejvecibolisplnenévšetkyzákonnépodmienkypredpokladanéustanovením
§ 274 CSP pre rozhodnutie o žalobe žalobcu podanej podľa § 137 písm. a) CSP na pojednávaní
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie 20. augusta 2025 o 9:30 hod.
nedostavil a svoju neúčasť ani neospravedlnil, hoci ho súd riadne a včas predvolal a súčasne
ho v predvolaní na pojednávanie poučil o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane

možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Súčasne žalobca na tomto pojednávaní navrhol, aby súd
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd preto v zmysle § 274 CSP rozhodol o žalobe
rozsudkomprezmeškaniežalovaného,ktorýmžalobevcelomrozsahuvyhovel(výrokI.).Priodôvodnení
rozhodnutia súd aplikoval ust. § 275 CSP.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

41. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 262 ods. 1 CSP a 255
ods. 1 CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, o nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania proti žalovanému
(II. výrok). Súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia [§ 356 písm. b) CSP] a odvolania podaného

proti výroku o nároku na náhradu trov konania [§ 357 písm. a), písm. m) CSP].

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362
ods. 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel;
o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí (§ 277 ods. 2 a 3 CSP ).