Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124200947
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124200947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnychvecíarodinyPiešťany,sosídlomKrajinská5053/13,Piešťany,dieťarodičov:matkaC.B.,nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X, D., t.č. F. XX, B. a otec G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
I. I., t.č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, so sídlom Chorvátska
5, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 22.11.2024, č.k. 21P/15/2024-59, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zvýšil s účinnosťou od 02.02.2024 povinnosť otca
prispievať na výživu maloletej A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktoré výživné
mu uložil platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky (výrok I.), nedoplatok otca na
zročnom výživnom za obdobie od 02.02.2024 do 22.11.2024 v sume 797,14 eur otcovi povolil splácať
v pravidelných 24 mesačných splátkach po 33,21 eur mesačne popri bežnom výživnom, pod hrozbou

straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky (výrok II.), výrokom III.
deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.04.2015, č. k. 13P/152/2014 - 132
v dotknutej časti a vo výroku IV. rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu nepriznal
žiadnemu z účastníkov .

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 75 ods. 1, § 77 ods. 2, § 78 ods. 1,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.

Civilný mimosporový poriadok (ďalej „ C.m.p.“), kedy po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav
veci, ktorý uviedol v bodoch 4, 6, 14 a 15 odôvodnenia rozhodnutia. Vecne dôvodil tým, že v čase začatia
posledného konania o výživnom vedeného na Okresnom súde Piešťany v konaní sp.zn. 13P/152/2014
bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 199,60 eur a prídavok na
dieťa v sume 23,10 eur, otec bol dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný. Matka žila v 3-izbovom rodinnom
dome vo vlastníctve jej starých rodičov, maloletá bola zdravá, otec sa o dieťa nezaujímal, maloletá
navštevovala detské jasle v B. s platbou 200 eur mesačne. Otec mal v novembri a v decembri 2014

uzavreté dohody o vykonaní práce pre C. J. J., v novembri 2014 s príjmom 177,72 eur brutto, viac ako
štyri roky predtým (naposledy ako zamestnanec s príjmom u G. K. do 22.04.2009 do 09.09.2009) bol
otec bez legálneho príjmu. V čase rozhodovania súdu (29.04.2015) mala matka dojednaný pracovný
pomer na dobu neurčitú s hrubou mzdou 608 eur, na maloletú poberala náhradné výživné, nemala inúvyživovaciu povinnosť a ani majetok vyššej hodnoty a vlastnila osobné motorové vozidlo Škoda Felicia
z roku 1998. Matka s dieťaťom žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, prispievala im na stravu a
bývanie sumou 100 eur mesačne, Otec sa v tom čase zdržiaval na neznámom mieste. V danom konaní

súd vychádzajúc z potenciálneho príjmu otca, ktorý sa vzdal výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého
dôvodu,tomutospoužitím §75ZákonaorodineuložilpovinnosťprispievaťnavýživumaloletejA.sumou
100 eur mesačne pri zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej F. H., nar. XX.XX.XXXX.
V čase aktuálneho rozhodovania matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a so svojimi deťmi žije v 4-
izbovom rodinnom dome, ktorého nie je vlastníkom. Maloletá A. je žiačkou 7. ročníka základnej školy, jej

pravidelné bežné výdavky matka ustálila na pojednávaní minimálne v sume 500 eur mesačne. Matka má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi A., ktorý je v striedavej osobnej starostlivosti matky
a jeho otca. Matka je riadne zamestnaná ako asistentka v zubnej ambulancii s aktuálnym príjmom cca
930 eur netto. Otec je od 10.10.2020 vo výkone trestu odňatia slobody, dosahuje príjem z pracovného
zaradenia vo výkone trestu v priemere 321 eur brutto, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť toho času k
plnoletej F., ktorá s ohľadom na 9-ročnú základnú školu je pravdepodobne ešte odkázaná na výživu,

bez schopnosti sama sa živiť.

3. Z takto zistených pomerov účastníkov konania, zhodnotením odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, zhodnotením schopností, možností a majetkových pomerov otca, s prihliadnutím na pomery
matky, po porovnaní s pomermi všetkých účastníkov z roku 2014, dospel súd prvej inštancie k

záveru, že tu je priestor na zvýšenie súdom určeného výživného v prospech oprávneného maloletého
dieťaťa. Mal za nepochybné, že naposledy súdom určené výživné v sume 100 eur mesačne rozsudkom
zo dňa 29.04.2015 nezodpovedá zmene v dôsledku samotného uplynutia času, ktorá v zásade
nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti.
Konštatoval, že maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Už samotné

uplynutie doby deviatich rokov podľa jeho názoru je treba považovať za takú zmenu pomerov na
strane maloletého dieťaťa, ktorá i bez preukázania konkrétnych jednotlivých výdavkov dieťaťa indikuje
potrebu zvýšenia výživného. Zohľadňujúc, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane dieťaťa, na strane matky dieťaťa, a aj na strane povinného otca, návrh
matky na zvýšenie výživného zhodnotil ako dôvodný. Pri posudzovaní výšky zvýšeného výživného súd

prvej inštancie vychádzal z potenciálneho príjmu otca, zodpovedajúceho priemernej mzde v národnom
hospodárstve Slovenskej republiky za druhý štvrťrok 2024 v sume 1 450 eur brutto (1 150 eur netto),
ktorý by otec mohol dosahovať v prípade, že by nebol vo výkone trestu odňatia slobody za zanedbanie
povinnej výživy, za lúpež, kde spôsobil značnú škodu, a tiež pre krádež. Následne zvýšil povinnosť
otca podieľať sa na výžive maloletej A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktorá

predstavuje cca 16 % z potenciálne dosahovaného čistého príjmu otca, zároveň primerane zodpovedá
metodike Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, rešpektuje vek dieťaťa, jeho etapu života, a
tiež zohľadňuje ďalšiu vyživovaciu povinnosť povinného otca k plnoletej F. H., nar. XX.XX.XXXX.

4. Nedoplatok povinného otca na zvýšenom zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu matkou
(02.02.2024) do rozhodnutia súdu (22.11.2024) v celkovej sume 797,14 eur súd prvej inštancie povolil
otcovi splácať popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v pravidelných 24 mesačných
splátkach tak, aby k úhrade nedoplatku došlo do dvoch rokov od doručenia rozsudku, pod hrozbou straty
výhody splátok v prípade omeškania s plnením aj len jednej splátky.

5. Osobitným výrokom rozhodnutia súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany zo
dňa 29.04.2015, č. k. 13P/152/2014 - 132 v dotknutej časti určeného výživného.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec namietajúc, že súd prvej inštancie nezobral pri

rozhodovanívúvahu,žesanachádzavovýkone trestuodňatiaslobodyvtrvaní90mesiacov.Ajkeďjetu
pracovne zaradený, jeho mesačný príjem predstavuje sumu 321 eur brutto a nemá možnosť dosahovať
iný príjem. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd prihliadal nielen na tieto skutočnosti, ale zároveň zohľadnil
aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére F. H., na ktorej výživu naďalej prispieva sumou 50
eur mesačne. V situácii, v ktorej sa nachádza nie je schopný riadne uhrádzať ani v rozhodnutí určený

nedoplatok na výživnom v stanovených splátkach. Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd
toto ustanovenie zrušil, resp. mu umožnil dlžnú sumu začať splácať až po jeho prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody.7. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, resp.
určiť vyššiu sumu výživného, ktorou je otec povinný prispievať na maloletú. Uviedla, že na maloletú bolo
naposledy určené výživné rozsudkom Okresného súdu Piešťany v roku 2015 vo veku 3 rokov dieťaťa.

Na jej strane pribudla v roku 2017 vyživovacia povinnosť k maloletému A. G., ktorý je v striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov. Maloletá A. je aktuálne žiačkou 7. ročníka základnej školy, dosiahne 13
rokov, náklady na jej výživu stúpli. Aj keď súd nerozhodol o zvýšení výživného na požadovanú sumu 300
eur, voči rozsudku sa neodvolala, aj keď riadne preukázala náklady na maloletú dcéru. Konštatovala,
že náklady na dcéru môže mať len také, aké zvládne uhrádzať zo svojho príjmu, prípadne z podpory

rodiny. Dcére by pomohla na jej zdravotný stav aj každoročná dovolenka pri mori, v kúpeľoch alebo
v horách, čo si ako samoživiteľka nemôže dovoliť. Dôvody uvádzané otcom v odvolaní označila za
nepodstatné so zdôraznením, že za to, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody si otec môže
sám a nemôže na to doplácať jeho dcéra.

8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava jeho vyjadrenia

prezentovaného na pojednávaní dňa 22.11.2024.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia

podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru o nedôvodnosti odvolania otca.

10. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

16. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení, alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich

výkonu možno zmeniť, alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná
nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 C.s.p.). Ustanovenia § 121 C.m.p. a §

26 Zákona o rodine upravujú možnosť zmeny rozsudku vo veciach (o.i.) výkonu rodičovských práv
a povinností, a to aj bez návrhu. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova
rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia
posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch
účastníkov. Ak konajúci súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného

rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového
rozhodnutia musí obsahovať aj špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj
rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení.18. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie

opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. zníženia) výživného. Za zmenu
pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov,
či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene
výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým
došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona

o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom alebo
pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine a porovnať
okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia,
a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania ( III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní
zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za

ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov,
ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť
ani v prípade, ak súdne rozhodnutie, naposledy upravujúce výživné na maloleté dieťa neobsahuje
dostatočné odôvodnenie v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade
je súd síce viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav vzťahujúci sa

k pomerom rodičov a maloletého dieťaťa, existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia.

19. V posudzovanej veci, v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie po
vykonanom dokazovaní dostatočne porovnal pomery účastníkov existujúce v čase rozhodnutia súdu,
ktorý naposledy rozhodoval v otázke vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa (t.j. rozsudku

Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.04.2015, č.k. 13P/152/2014-132) s aktuálnymi pomermi oboch
rodičov a i rozsahom odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa limitovaných, o.i. aj výškou
životnej úrovne povinného rodiča. Po vykonanom dokazovaní ustálil odôvodnené náklady maloletého
dieťaťa a konštatoval ich podstatnú zmenu už len s prihliadnutím na uplynutie doby 9 rokov od
ostatného rozhodnutia súdu, kedy bola maloletá vo veku 3 rokov a rozsah a skladba jej nákladov boli

rozdielne (napr. matka v danom čase vynakladala sumu 200 eur mesačne na predškolské zariadenie).
Vykonaným dokazovaním zistil aj zmenu pomerov na strane matky, spočívajúcu vo zvýšení jej príjmu
na sumu cca 930 eur netto oproti času ostatného rozhodnutia (cca 600 eur brutto), ale aj pribudnutia
ďalšej vyživovacej povinnosti v roku 2017 k maloletému synovi A. G., vo vzťahu, ku ktorému s jeho
otcom realizujú striedavú osobnú starostlivosť. Pri zisťovaní pomerov otca správne uplatnil princíp

potencionality, kedy neprihliadol len na skutočné (faktické) príjmy z pracovnej činnosti vo výkone
trestu odňatia slobody dosahované otcom od 2/2024 do rozhodnutia súdu, ale vychádzal z jeho
potenciálneho príjmu, t.j. príjmu, ktorý povinný otec mohol mať vzhľadom na svoj produktívny vek,
zdravotný stav (je bez zdravotných obmedzení), schopností a stupňa dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania a predchádzajúcich pracovných skúseností (podľa tvrdenia matky má otec dosiahnuté úplné

stredné vzdelanie s maturitou v odbore elektrotechnika, otec vo vyjadrení sa k návrhu uvádzal, že
v civilnom živote sa živil ako kuchár s príjmom nepresahujúcim sumu 800 eur netto mesačne).

20. Podstatnou právnou otázkou pri rozhodovaní o odvolaní otca bolo posúdenie, či výkon trestu odňatia
slobody uložený otcovi za úmyselnú trestnú činnosť (za zanedbanie povinnej výživy, za lúpež, kde

spôsobil značnú škodu a pre krádež), je možné považovať za zmenu pomerov na strane povinného
rodiča(§78ods.1Zákonaorodine),vdôsledkuktorejbynebolomožnérozhodnúťozvýšenívyživovacej
povinnostipovinnéhorodiča.Vtejtosúvislostijetreba zvýrazniť, že rodičiamajúzozákonagarantované
právo vychovávať svoje dieťa a naopak, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu.
Odvolací súd v rámci posudzovania interpretácie a aplikácie § 75, § 78 ods. 1 Zákona o rodine uvádza,

že uvedená úvaha sa opiera o čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Ak sa povinný rodič
úmyselným konaním, v dôsledku ktorého bol odsúdený k trestu odňatia slobody, zbaví objektívnej
možnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť
pripísať k ťarche dieťaťa, odkázaného výživou na svojich rodičoch. Podľa názoru odvolacieho súdu,
opierajúceho sa o rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 1181/07 zo dňa 6.2.2008 a III.

ÚS 511/05 zo dňa 16.3.2006, ( ktorých právne závery sú v posudzovanom prípade pre spoločnú právnu
minulosť a podobnosť zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom použiteľné ),
ako aj o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 CdoR/10/2025 a R 42/2022,
by opačný výklad viedol k tomu, že dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti povinného rodiča by bolo„ zbavenie„ sa vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a jej takmer úplné prenesenie (s výnimkou
zákonnej minimálne vyživovacej povinnosti uvedenej v § 62 ods. 3 Zákona o rodine) na druhého rodiča
vedúceho riadny život.

21. Úvaha prezentovaná v predchádzajúcom bode odôvodnenia platí aj pokiaľ ide o námietky otca
vzťahujúce sa k výroku II. o nedoplatku na zročnom výživnom. Dáva mu do pozornosti, že vzhľadom
na charakter predmetu konania vo veciach výživného na maloleté deti (vrátane konania o určenie
vyživovacej povinnosti a jej zmeny), nie je možné uloženú povinnosť plnenia dlhu stanovenými

mesačnýmisplátkamizrušiť,aani umožniťpovinnémuplatiťsplátkyzročnéhovýživnéhoaž poodpykaní
si trestu odňatia slobody tak, ako to požaduje v podanom odvolaní otec.

22. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne
podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).