Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoZm/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117225014
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7117225014.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.
Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXX/XX, XXX XX D. – E., IČO: 41 511 255, zastúpený: JUDr. Michal Barnovský, advokát, so sídlom

Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53287461, o zaplatenie 30.923,90 eur
spríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduKošiceIč.k.29CbZm/18/2017-428
z 25. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 29CbZm/18/2017-428 z 25. mája 2023 a vec v r
a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.), žalovanému
priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok II.) a uviedol, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením (výrok III.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zmenkovej sumy

30.923,90 eur s 6,00 % úrokom odo dňa 06.10.2017 do zaplatenia a sumy 103,08 eur ako zmenkovej
odmeny. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o úvere, z ktorej žalovaný
opakovane porušil povinnosť splácať svoj záväzok riadne a včas, preto žalobca označenú zmluvu
vypovedal listom zo dňa 09.02.2017. Následne žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23.03.2017 Dohodu
o uznaní záväzku a o spôsobe jeho úhrady, ktorou sa žalovaný zaviazal splatiť svoj peňažný záväzok v 7
pravidelných mesačných splátkach od 25.03.2017 do 25.09.2017. Nakoľko žalovaný opätovne porušil

svoj záväzok, žalobca listom zo dňa 19.09.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie splatnej pohľadávky
najneskôr do 29.09.2017 v súlade s čl. 1, ods. 1.4 Dohody o uznaní záväzku. Zároveň na zabezpečenie
pohľadávky zo Zmluvy o úvere vystavil žalovaný v prospech žalobcu ako remitenta dňa 12.10.2015
vlastnúzmenku,ktorousazaviazalzaplatiťsumu30.923,90eur.Vzhľadomnato,žepohľadávkažalobcu
nebola splnená riadne a v lehote určenej vo výzve na zaplatenie splatnej pohľadávky zo dňa 19.09.2017,
žalobca po uplynutí tejto lehoty blankozmenku vyplnil. Zmenka sa stala splatnou dňa 05.10.2017, avšak

zo strany žalovaného nebolo na zmenku plnené, a to ani čiastočne.

3. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 19.01.2018 platobný rozkaz č. k. 29CbZm/18/2017-32, proti
ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. V tomto namietal, že Zmluvu o úvere podpísal
ako fyzická osoba nepodnikateľ a úverom zabezpečoval svoje súkromné potreby, preto právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že poskytnutý úver nesplácal riadne
a včas. Poukázal na čl. 3.3 Zmluvy o financovaní, v ktorej je uvedený len konečný dátum splatnosti,v zmluve však nie je uvedená výška jednotlivých splátok a absentuje aj spôsob, akým bolo možné
výšku týchto splátok vypočítať. Podľa čl. 3.3 bol kontokorentný úver priebežne čerpaný aj splácaný,
pričom výšku splátok si volil žalovaný a jediným jasným údajom je, že úver mal byť splatený do 36

mesiacov. Žalovaný napriek uvedenému poukázal na výpisy z jeho účtu, podľa ktorých priebežne
vykonával splátky úveru a žalobca si pravidelne na svoj účet pripisoval splátku úrokov. Žalovaný
spochybnil tvrdenie žalobcu o vypovedaní Zmluvy o financovaní výpoveďou zo dňa 09.02.2017, ktorú
síce žalobca do konania predložil, avšak nepreukázal jej doručenie žalovanému. Žalovaný mal za to, že
z uvedeného dôvodu nedošlo k zosplatneniu poskytnutého úveru v lehote 30 dní od doručenia výpovede

žalovanému. Preto tvrdil, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu naďalej trvá a jeho konečná
splatnosťjedohodnutá12.10.2018,tedažalobabolapodanápredčasne.ŽalovanýspochybnilajDohodu
o uznaní záväzku zo dňa 23.03.2017 a Výzvu na úhradu zo dňa 19.09.2017, ktoré sa týkajú Zmluvy
o úvere č. 4350344805 a nie je zrejmý ich súvis so Zmluvou o financovaní č. KM15100068. Vo vzťahu
k predloženej zmenke žalovaný uviedol, že Zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke
stanovuje, že vystaviteľom vlastnej blankozmenky na zabezpečenie záväzku je žalovaný ako fyzická

osoba podnikateľ. V rozpore s týmto ustanovením blankozmenku vystavil žalovaný ako fyzická osoba,
čo je navyše v rozpore s § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle
ktorého je zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou neprípustné. Zároveň žalovaný
podľa § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon zmenkový a šekový“)
vzniesol námietky proti vyplneniu zmenky spočívajúce v predčasnom vyplnení blankozmenky. Podľa čl.

3.2 Zmluvy bol žalobca oprávnený vyplniť blankozmenku v prípade, ak zabezpečená pohľadávka nie je
splatená v celej výške a/alebo v lehote splatnosti podľa Zmluvy o financovaní. Keďže nedošlo zo strany
žalobcu k platnému vypovedaniu Zmluvy, konečná splatnosť pohľadávky nastala až dňa 12.10.2018
(čl. 3.3 Zmluvy o financovaní). Ak žalobca vyplnil blankozmenku s údajom o splatnosti dňa 05.10.2017,
urobil tak predčasne a nesprávne, z ktorého dôvodu žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že žalovaný podal u žalobcu
Žiadosť o poskytnutie financovania č. KM15100068, ktorá sa po jej schválení spoločnosťou Sberbank
Slovensko, a.s. (ako právnym predchodcom žalobcu) stala Zmluvou o financovaní, ktorú uzatvorili
Sberbank Slovensko, a.s. a žalovaný dňa 12.10.2015. V zmysle zmluvy bolo žalovanému schválené

poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 35.000,- eur. Z čerpaného kontokorentu bol klient povinný
platiť úroky vo výške 9,90% p.a. s úrokovou sadzbou predstavujúcou súčet referenčnej úrokovej sadzby
Base rate KTK Micros nezabezpečený vo výške 6,50 % p.a. + marža vo výške 3,40 % p.a. [čl. 3 ods.
3.2 Zmluvy o úvere]. Konečný deň splatnosti kontokorentu bol 36 mesiacov odo dňa podpisu Zmluvy
o financovaní, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý na deň

12.10.2018 [čl. 3 ods. 3.3 Zmluvy o úvere]. Súd prvej inštancie označenú zmluvu posúdil ako zmluvu
o úvere podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).

5. Strany sporu zároveň uzavreli aj Zmluvu oprávňujúcu na vypĺňacie právo k blankozmenke, podľa
čl. 3.2 ktorej bol žalobca oprávnený vyplniť blankozmenku len v prípadoch tam taxatívne uvedených,

a to najskôr v deň, kedy nastane jeden z týchto prípadov. Podľa čl. 3.2.1 žalobca bol oprávnený
vyplniť blankozmenku, ak zabezpečená pohľadávka nebola splatená v celej výške a/alebo v lehote
splatnosti podľa Zmluvy o financovaní. Súd prvej inštancie mal za to, že konečný dátum splatnosti
úveru nastal až dňa 12.10.2018, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k výpovedi zmluvného
vzťahu pred týmto dátumom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozporuplné tvrdenia

žalobcu v priebehu konania a konštatoval, že ak nedošlo k platnému vypovedaniu Zmluvy, nemohli
nastať ani účinky spojené s výpoveďou, ktoré predpokladá Zmluva o financovaní č. KM15100068 v
článku 3.6, podľa ktorého konečným dňom splatnosti je posledný deň výpovednej lehoty v trvaní 30
dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.
Z uvedeného dôvodu žalobca nebol oprávnený zmenku vyplniť, keďže v čase jej vyplnenia pohľadávka

v nej uvedená sa nestala splatnou v celej výške. Podľa súdu prvej inštancie na tom nič nemení ani
Dohoda o uznaní dlhu, ktorou nemohlo dôjsť ani k zmene, ani k zániku pôvodného záväzku, keďže išlo
len o zabezpečovací inštitút. Doba splatnosti zabezpečovacej zmenky v tomto prípade predchádzala
dobesplatnostizabezpečenéhozáväzkuažalobcasipodanoužalobouuplatňujenárokzozmenky,ktorá
nebola splatnou ani v čase začatia tohto súdneho konania.

6. Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že blankozmenka bola žalobcom vyplnená nesprávne aj
v časti zmenkovej sumy, keďže v zmysle článku 3.3.1. Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo
k blankozmenke žalobca ako banka bol oprávnený vyplniť blankokozmenku v chýbajúcich údajoch,ktorými sú údaj určitej peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zmenky zaväzuje zaplatiť (zmenková suma) vo
výške aktuálnej zabezpečenej pohľadávky podľa účtovných záznamov banky a výpisov z nich. Z výpisu z
účtu kontokorentného úveru za obdobie októbra 2017 súd prvej inštancie zistil, že v rozhodnom čase dňa

05.10.2017 predstavovala dlžná čiastka sumu 27.673,60 eur, pričom zvyšnú časť vo výške 3.249,66 eur
podľa žalobcu predstavovali úroky a neuhradené nároky z úverovej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie
odôvodnenie žalobcovho nároku je v tejto časti nejasné, keďže žalobca nepreukázal, čo bolo podkladom
tohto vyčíslenia. Uviedol, že je otázne, z akého dôvodu a na akom právnom základe je percentuálna
výškaúrokov9,90%ročnedo29.03.2017aod29.03.2017predstavujepercentuálnavýškaúrokov18,80

%, pričom nie je ani žiadnym spôsobom diferencovaný úrok z omeškania a zmluvný úrok, nie je zrejmé,
akým spôsobom dospel žalobca k výpočtu zmluvného úroku vo výške 143,30 eur a úroku z omeškania
vo výške 3.089,91 eur, ak žalobca v rámci tzv. vyčíslenia tieto nároky kumuluje a zároveň, čo znamenajú
poplatky vo výške 7,99 eur a navyše z predložených výpisov z účtu kontokorentného úveru vyplýva, že
už v daných výpisoch sú popisované transakcie „UROKY“ a „POPLATOK ZA VEDENIE UCTU“.

7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň podľa § 255
ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalovanému,
ktorý mal plný úspech vo veci, priznal náhradu trov konania voči žalobcovi.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/
CSP),žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu.

9. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP žalobca namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie neobsahuje dostatočné odôvodnenie. Poukázal na to, že žalobca si podanou
žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zmenkovej sumy spolu so zmenkovou odmenou, súd prvej inštancie
však uplatnený nárok preskúmaval ex offo ako nárok na zaplatenie kauzálnej (úverovej) pohľadávky.

Nevyhodnotil ani len to, či je predložená zmenka platná a spĺňa náležitosti podľa zákona zmenkového
a šekového, ktorého ustanovenia na posudzovaný prípad ani neaplikoval. Podľa žalobcu sa mal súd
prvej inštancie v prvom rade vyporiadať s tým, či ide o zmenku platnú, následne mal preskúmať
zmenkové námietky a až subsidiárne kauzálne námietky zmenkového dlžníka, ak boli prípustné podľa
zákona zmenkového a šekového. Žalobcovi z odôvodnenia súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, z akého

dôvodu mu súd prvej inštancie nepriznal pohľadávku v sume, v ktorej považoval dlh za existujúci od
momentu, kedy sa stal splatným. Rovnako sa nevyjadril k otázke, či právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným nie je vzťahom spotrebiteľským. Z uvedených dôvodov považoval žalobca rozsudok súdu
prvej inštancie za nepreskúmateľný.

10. Žalobca ďalej vyčítal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), ak konštatoval, že žalobca vyplnil zmenku nesprávne
a kauzálny záväzok sa stal splatným až 12.10.2018, teda v pôvodnej lehote podľa úverovej zmluvy.
Žalobca poukázal na znenie čl. 3.2 zmluvy, v zmysle ktorého bol oprávnený zmenku vyplniť aj v prípade,
ak zabezpečená pohľadávka nebola splatená v celej výške a/lebo v lehote splatnosti podľa zmluvy

o financovaní. Žalobca preukázal výpoveďou zo dňa 09.02.2017, že zmluvu vypovedal. Doručenie tejto
výpovede žalovanému však považoval za irelevantné, keďže následne sa žalovaný dostavil do banky,
požiadal o predĺženie splatnosti a uzavrel so žalobcom dohodu o uznaní dlhu, ktorou žalovaný uznal
svoj dlh v sume 35.000,- eur. Aj keď žalovaný nerozporoval výšku dlhu k 20.03.2017, súd prvej inštancie
z vlastnej iniciatívy dospel k záveru, že takýto dlh k tomuto dátumu neexistoval. Rovnako nevysvetlil,

ktorým konkrétnym dôkazom žalovaný vyvrátil domnienku, že dlh v čase uznania trval (§ 323 ods. 1
Obchodného zákonníka). Strany sporu v dohode o uznaní deklarovali, že dlh sa stal splatným dňa
15.03.2017 a následne sa dohodli na zmene splatnosti a úhrade dlhu v splátkach. Z toho vyplýva, že
strany sa slobodne dohodli na úhrade celého dlhu v sume 34.764,72 eur s dátumom poslednej splátky
dňa 25.09.2017. Výpis z účtu za obdobie marec 2017 podľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že dlh

žalovaného bol k 28.02.2017 vo výške 35.181,44 eur, ďalej sa úročil a žalovaný v zmysle uznania
záväzku plnil dňa 29.03.2017 sumu 5.000,- eur. Preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že
záväzok sa stal splatným až dňa 12.10.2018, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že úver sa
stal predčasne splatným dňa 15.03.2017, ďalej ho už žalovaný nečerpal, iba splatil niektoré splátkyv zmysle dohody o uznaní dlhu. Navyše sa strany dohodli, že žalovaný uhradí dlh v splátkach do
25.09.2017, teda dňa 05.10.2017, t. j. v deň splatnosti zmenky, bol splatný celý dlh. Žalobca teda vyplnil
zmenku v súlade s vyplňovacím právom zmenky a záver súdu prvej inštancie o jej nesprávnom vyplnení

nevyplýva z vykonaného dokazovania.

11. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, ak žalobu zamietol
konštatujúc, že žalobca vyplnil blankozmenku v rozpore so Zmluvou o vyplňovacom práve k zmenke,
a to v časti týkajúcej sa zmenkovej sumy a splatnosti zmenky. Poukázal na závery odbornej

literatúry, v zmysle ktorých aj keď bola zmenka vyplnená spôsobom odporujúcim vyplňovaciemu právu,
z formálneho hľadiska sa stala skutočnou zmenkou a jej majiteľovi svedčí nesporný zmenkový záväzok.
Zákon dáva dlžníkovi z tejto zmenky len námietku proti majiteľovi, avšak nestanovuje, že takáto listina
by nebola platnou zmenkou. Ak bola zmenka doplnená o vyššiu sumu, ako bolo dohodnuté, je v tejto
nesprávnej čiastke obsiahnutá i správna nižšia suma. Žalobca zdôraznil, že ak aj súd prvej inštancie
dospel k záveru, že dôvodná bola iba suma 27.673,60 eur (čo žalobca vzhľadom na vykonané dôkazy

odmietol), bol povinný priznať nárok v tomto rozsahu. Predmetom sporu bolo posúdenie, či žalobca má
alebo nemá právo na plnenie zo zmenky v požadovanej sume. Aj pri nesprávnom vyplnení zmenkovej
sumy má žalobca nárok na jej zaplatenie, ak preukáže, že mu patrí uplatňované právo odvodzované od
kauzálneho vzťahu, na zabezpečenie ktorého bola zmenka vystavená.

12.Kodvolaniužalobcusažalovanývyjadrilpodanímzodňa04.09.2023arozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny žiadal potvrdiť.

13. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a tvrdil, že rozsudok
súdu prvej inštancie spĺňa kritéria náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie

náležite odôvodnil, že žalobca nebol oprávnený zmenku vyplniť ku dňu 05.10.2017 z dôvodu, že
v tom čase ešte nebola pohľadávka žalobcu splatná, keďže z jeho strany nedošlo k platnej výpovedi
úverovej zmluvy. Žalobca vyplnil blankozmenku v rozpore s vyplňovacím právom zmenky podľa čl.
3.2 zmluvy, preto súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol. V súlade s hospodárnosťou konania preto
žalovaný nepovažoval za potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal aj platnosťou zmenky, či skúmal

zmenkové námietky, ako to žiadal žalobca. Žalovaný poukázal na nekonzistentné tvrdenia žalobcu
ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami a tvrdil, že dohodou o uznaní záväzku
sa nemohol pôvodný záväzok ani zmeniť, a ani zaniknúť ako to uvádza žalobca. V predmetnom
prípade doba splatnosti zmenky predchádza dobe splatnosti záväzku a preto v čase jej vyplnenia
neexistoval právny dôvod na vyplnenie zmenky. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na závery odbornej

literatúry, v zmysle ktorej nesprávne vyplnená splatnosť zmenky nemôže znamenať povinnosť dlžníka
plniť nie v dobe vyznačenej, ale v dobe, ktorá mala byť vyznačená, keďže takýto údaj na listine nie
je a nemožno ho do nej umelo vnášať. Žalovaný zdôraznil, že zmenka bola vystavená ako neúplná,
dohoda o vyplňovacom práve existovala a z jej obsahu vyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli
vyplnené nesprávne a v rozpore s touto dohodou, čo zakladá nedôvodnosť podanej žaloby. Žalovaný

trval na tom, že splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere nastala dňa 12.10.2018 a nie 15.03.2017 ako to
tvrdil žalobca, keďže tento nepreukázal, že výpoveď zo dňa 09.02.2017 sa dostala do dispozičnej sféry
žalovaného, v dôsledku čoho by začala plynúť výpovedná lehota smerujúca k zániku záväzku a rovnako
zánik záväzku, prípadne jeho zmenu, či zmenu lehoty splatnosti nebola spôsobilá zmeniť ani dohoda
o uznaní záväzku, keďže ide iba o zabezpečovací inštitút, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku

o existencii dlhu v nej uznanom. Vo vzťahu k vyplneniu zmenky v časti zmenkovej sumy žalovaný
uviedol, že z výpisu z účtu kontokorentného úveru za obdobie októbra 2017 vyplýva, že dňa 05.10.2017
predstavovala dlžná suma hodnotu 27.673,60 eur, v ktorej boli podľa žalovaného zahrnuté aj úroky
a poplatky, teda príslušenstvo. Ak žalobca vyplnil zmenku na sumu 30.923,90 eur, táto vzhľadom na
vykonanédôkazynemôžeobstáť.Poukázalnarozhodovaciupraxsúdov,vzmyslektorejakbolazmenka

vyplnená v rozpore s dohodu o jej vyplnení, prípadná pohľadávka žalobcu nie je spornou zmenkou
zabezpečená, na čom nič nemení ani skutočnosť, že na vymáhanú sumu alebo jej časť má žalobca
právo aj z iného právneho titulu. Žalovaný tiež spochybnil žalobcom predložené vyčíslenie, z ktorého
nebolo zrejmé, čo bolo podkladom pre jeho vyhotovenie.

14. Žalobca v replike svojho odvolania zo dňa 20.09.2023 a žalovaný v duplike vyjadrenia zo dňa
23.10.2023 zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach vo veci.15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť

odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie žalobcom podaného odvolania, v ktorom tento
nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho žaloby na zaplatenie istiny 30.923,90 eur
spríslušenstvomakozmenkovejsumyzdôvodu,žežalobcavyplnilžalovanýmvystavenúblankozmenku

v rozpore so Zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke, keď tak urobil pred tým,
ako sa zabezpečená pohľadávka stala splatnou a v zmenkovej sume, ktorá prevyšovala zostatok dlhu
žalovaného.

17. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V podanom odvolaní žalobca
videl naplnenie tohto odvolacieho dôvodu predovšetkým v nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, čo je okolnosť, ktorá zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, preto

vychádzajúc z obsahu žalobcovho odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) odvolací súd skúmal, či v danom
prípade bol naplnený tento odvolací dôvod. Jeho podstata spočíva v zistení, že na strane súdu je daný
taký závažný nesprávny procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv, ktoré
jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

18. V posudzovanom prípade odvolací súd zistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP v nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, resp. v jeho nepreskúmateľnosti.

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

21. Rozsudok či uznesenie musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti
rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku
opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

22. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľné rozhodnutie ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom. Súd sa teda musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.23. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pretože neobsahuje dôvody, ktoré
by úplne a komplexne odôvodňovali výrok tohto rozhodnutia a zároveň obsahuje dôvody, ktoré nie sú

nezrozumiteľne podané. Nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva predovšetkým
zo skutočnosti, že súd prvej inštancie pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia o zamietnutí žaloby síce
uzavrel, že žalovaným vystavenú blankozmenku žalobca vyplnil v rozpore so Zmluvou oprávňujúcou
na vyplňovacie právo k blankozmenke, a to v časti splatnosti zabezpečenej pohľadávky a jej výšky, čo
však bolo právnym dôsledkom vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou o jej vyplnení vzhľadom na

platné právne predpisy bližšie nezdôvodnil. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentuje
predovšetkým posúdenie žalovaných nárokov podľa zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový, teda
subsumovanie zistených skutkových okolností pod príslušné právne predpisy a vyvodenie právnych
dôsledkov s tým spojených. Zjednodušené konštatovanie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
z dôvodu rozporu uplatneného nároku s dohodou o vyplnení zmenky je bez následného náležitého
právneho posúdenia veci podľa platných právnych predpisov nedostatočné. Ušlo pozornosti súdu prvej

inštancie,žeodôvodneniesúdnehorozhodnutiamusíobsahovaťstručnýajasnývýkladopodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku a predovšetkým musí byť presvedčivé. V odôvodnení
rozhodnutia súdu nie je priestor pre dohady a domnienky.

24. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo zmenky, ktorej základná

právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový. Tento v § 10 upravuje
základnú charakteristiku blankozmenky a právne dôsledky spojené s jej vadným vyplnením.

25.Bezaplikácieuvedenéhoustanoveniasúdomprvejinštancieodvolaciemusúduniejezrejmé,čitento
vyhodnotil predloženú zmenku ako platnú alebo neplatnú, na ktorú zo sporových strán v zmysle tohto

ustanovenia preniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania žalovaného nároku a v prípade zistenia
vadného vyplnenia blankozmenky ako posúdil žalovaný nárok v časti, v ktorej bola zmenka vyplnená
v súlade (nie v rozpore) so Zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke.

26. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že tento sa zaoberal predovšetkým

nesprávnym vyplnením zmenky v časti jej splatnosti. Súd prvej inštancie pri ustálení splatnosti
pohľadávky zo Zmluvy o financovaní vychádzal z čl. 3.3 zmluvy, v zmysle ktorého konečným dňom
splatnosti kontokorentu je 36 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy, t. j. dňa 12.10.2018, pričom zmenka
bolavyplnenádňa05.10.2017,tedazdanlivopredčasne.Správnesúdprvejinštanciepriustálenídátumu
splatnosti neprihliadol na Výpoveď žalobcu zo Zmluvy o financovaní zo dňa 09.02.2017, u ktorej žalobca

nepreukázal, že sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Odvolací súd však zastáva názor, že pre
posúdeniesplatnostižalovanejpohľadávkyjepotrebnéprihliadaťajnaobsahUznaniazáväzkuadohody
o spôsobe jeho úhrady, ktorú dňa 23.03.2017 uzavreli žalobca a žalovaný.

27. Vo vzťahu k uznaniu záväzku správne súd prvej inštancie uzavrel, že ide o zabezpečovací inštitút,

ktorý ako jednostranný právny úkon nemení a z dôvodu svojej jednostrannosti ani nemôže zmeniť
obsah uznaného záväzku. Ušlo však jeho pozornosti, že súčasťou listiny, na ktorej sa uznanie záväzku
nachádzalo, bola aj Dohoda o spôsobe jeho úhrady, ktorá vzhľadom na podpísanie celej listiny oboma
stranami sporu vyjadruje vôľu zmluvných strán upraviť si touto dohodu spôsob úhrady dlžnej pohľadávky
a zároveň jej splatnosť. Aj v tejto časti je preto napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, pretože súd prvej

inštancie sa v jeho odôvodnení obmedzil len na posúdenie uznania záväzku zo strany žalovaného, ďalej
však neprihliadol na obsah dohody o spôsobe jeho úhrady a predovšetkým s poukazom na znenie jej
čl. 1.3 a čl. 1.4 in fine nezohľadnil, v akom rozsahu došlo touto dohodou k zmene práv a povinností
zo Zmluvy o financovaní a k zmene Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke.
Súd prvej inštancie v bode 83 odôvodnenia svojho rozhodnutia s poukazom na § 570 Obchodného

zákonníka konštatoval, že v danom prípade nemožno hovoriť o akejkoľvek zmene záväzku, prípadne
jeho nahradení, toto svoje tvrdenie však bližšie nezdôvodnil a neuviedol, prečo uvedenú dohodu
považuje len za dohodu o splátkach a ako interpretuje znenie čl. 1.4 in fine vo vzťahu k úprave lehoty
splatnosti poskytnutého úveru. Uvedená dohoda bola sporovými stranami podpísaná dňa 23.03.2017,
pričom prvá splátka dlžnej istiny bola stanovená na dátum 25.03.2017, teda neobstojí konštatovanie

žalovaného, ktoré si osvojil aj súd prvej inštancie, že je neprípustné, aby na základe Dohody zo
dňa 23.03.2017 bola dohodnutá splatnosť úveru ku dňu 15.03.2017. Uvedené z predloženej Dohody
nevyplýva.28. Odvolací súd v tejto súvislosti len dodáva, že právne posúdenie Dohody o spôsobe úhrady
uznaného záväzku zaťažuje konajúci súd a preto nie je rozhodujúce, ako po právnej stránke túto dohodu
interpretoval žalobca a či v priebehu konania menil svoj právny názor na označenú dohodu. Na uvedené

by súd prihliadal len vtedy, ak by mal pochybnosti o výklade prejavu vôle sporových strán a tieto by bolo
potrebné vykladať v zmysle pravidiel obsiahnutých v § 266 Obchodného zákonníka.

29. Rovnako, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyplnením zmenky zo strany žalobcu na sumu
30.923,90 eur došlo k nadvyplneniu zmenky, vzhľadom na vykonané dôkazy a zistený skutkový stav

neustálil, rešpektujúc pritom pravidlá prenášania dôkazného bremena pri posudzovaní zmenkových
námietok, o ktorú sumu bola zmenka nadvyplnená, teda v ktorej časti bola zmenka vyplnená v súlade
so Zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke a či je vo vzťahu k správne vyplnenej
zmenkovej sume dôvodné zamietnuť podanú žalobu v celom rozsahu. Neobstojí neurčité konštatovanie
súdu, že „suma 27.673,60 nemohla predstavovať len sumu istiny“, nakoľko sa k nej každý mesiac
pripisovali aj úroky a poplatky. Vychádzajúc z podstaty zmenky ako nesporného záväzku, pri posúdení

nesprávneho vyplnenia blankozmenky v časti zmenkovej sumy je potrebné jednoznačne ustáliť, ktorá
časť zmenkovej sumy bola vyplnená v rozpore s dohodou o jej vyplnení, nakoľko samotné dohady
a domnienky nie sú spôsobilé spochybniť jej nesporný charakter. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne
zdôrazňuje, že za týmto účelom je potrebné dôsledne rozlišovať, ktorú zo sporových strán v tomto smere
zaťažuje bremeno dôkazu, a to vzhľadom na charakter zmenkového sporu.

30. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že prihliadnuc na vykonané dôkazy je v konaní zrejmé, že
žalovaný čerpal kontokorentný úver, ktorý mu poskytol žalobca a tento nesplatil riadne a včas v zmysle
dohodnutých podmienok, teda je nepochybne žalobcovým dlžníkom, ktorého záväzok bol zabezpečený
zmenkou. V popísanej situácie bolo nanajvýš žiaduce v prípade zamietnutia žaloby rozhodnutie v merite

veci odôvodniť v súlade s § 220 CSP, keďže tým žalobca stráca nárok na žalobou uplatnenú pohľadávku.

31. Všetky uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie zohľadniť pri rozhodovaní o merite veci,
čo však neurobil a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť
súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia

tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy
(tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie
rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 157/2011).

32. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie v prejednávanej veci žalobu zamietol nemožno považovať
za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Keďže
nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý proces

s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 CSP), pretože súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal so
skutočnosťami rozhodujúcimi pre náležité rozhodnutie v merite veci.

33. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby
bolazaistenáspravodliváochranaprocesnýchprávaoprávnenýchzáujmovobochstránsporuatopodľa
záverov odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Súd prvej inštancie je povinný
posúdiť a riadne odôvodniť, či žalobcom predložená zmenka, ktorá zabezpečuje pohľadávku žalobcu, je
v zmysle Zákona zmenkového a šekového platná s uvedením ustanovení tohto zákona a koho v prípade

uplatneného zmenkového nároku v konaní ťaží bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Po vyporiadaní
sa s uvedenými skutočnosťami ďalej súd prvej inštancie opätovne posúdi, či predložená zmenka bola
vyplnenávsúladesoZmluvouoprávňujúcounavyplňovacieprávokblankozmenke,atovčastisplatnosti
a v časti zmenkovej sumy, pričom sa riadne vyporiada aj s listinou označenou ako Uznanie záväzku
a dohoda o spôsobe jej úhrady zo dňa 23.03.2017, pričom zdôvodní, či touto dohodou došlo k zmene

Zmluvy o financovaní a Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke, a to vo vzťahu
k riadnemu vyplneniu údajov na blankozmenke. To všetko s prihliadnutím na námietku žalovaného, že
vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, ktorý nemožno zabezpečiť zmenkou,
ktorou okolnosťou je súd prvej inštancie povinný rovnako sa vyporiadať a náležite odôvodniť právnycharakter vzťahu sporových strán. V prípade, ak súd prvej inštancie po vyporiadaní sa s vyššie
uvedenými okolnosťami dospeje k záveru, že strana, ktorú ťaží bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu
preukázala, že zmenka bola v časti zmenkovej sumy nadvyplnená, je povinný ustáliť, či v časti, v ktorej

bola zmenka vyplnená v súlade so Zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke, je
žaloba dôvodná alebo je potrebné ju zamietnuť.

34. Úlohou súdu prvej inštancie je vyporiadať sa so všetkými vyššie uvedenými dôvodmi a svoje
rozhodnutie následne jasne, stručne a presvedčivo zdôvodniť.

35. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

36. Podľa § 396 ods. 1, 3 CSP o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania aj o výške týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie

súdu prvej inštancie, preto o náhrade trov tohto odvolacieho konania nerozhoduje.

37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).