Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 26, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521201505
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8521201505.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zastúpený Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so sídlom
Poprad, Murgašova 86/1, IČO: 50 053 167, proti žalovanému SR - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Račianska 71, IČO: 00 166 073, v spore o uplatnenie nároku na náhradu
škody s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.10.2021 domáha od žalovanej zaplatenia sumy 66 519,32 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 21.4.2020 do úplného zaplatenia a náhrady trov konania.
Škoda mala byť žalobcovi spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Poprad vydaným v
konaní vedenom pod sp. zn. 10C/244/2002 (neskôr sp. zn. 11C/15/2012), a to konkrétne uznesením zo
dňa 15.4.2002, č. k. 10C/244/2002-30, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým bol žalobcovi
uložený zákaz nakladať s jeho majetkom, a následným 17 rokov trvajúcim obdobím tohto zákazu až
do zrušenia predbežného opatrenia. V dôsledku uvedeného stavu vyvolaného rozhodnutím súdu mala

byť žalobcovi spôsobená majetková škoda vo výške 36.519,32 eur, ako aj nemajetková ujma, za ktorú
požaduje vyplatenie peňažnej náhrady vo výške 30.000,- eur.
Žalobca bol žalovaným v konaní o určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľnosti, vedenom
Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 10C/244/2002 (následne pod sp. zn. 11C/15/2012), ktoré sa viedlo
až do 25.10.2018, kedy Krajský súd v Prešove rozhodnutím č.k. 5Co/134/2018-638 potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasťou konania vedeného pod sp.
zn. 10C/244/2002, bolo aj konanie o nariadenie predbežné opatrenia, ktorým by sa zakázalo žalobcovi

nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C.. Súd uznesením č.k.
10C/244/2002-30zodňa15.4.2002zakázalžalobcovinakladaťsdotknutýminehnuteľnosťamitak,žeich
nemohol scudziť, zaťažiť, zameniť, stavebne alebo inak zmeniť a ani prenajať a to až do právoplatného
skončenia konania pod sp. zn. 10C/244/2002. Vzhľadom k dĺžke konania tento stav, aj napriek procesnej
obrane žalobcu trval takmer 17 rokov až do roku 2018, kedy spolu so zamietnutím žaloby bolo zrušené
aj súdom nariadené predbežné opatrenie a žalobca mohol po tomto dlhom období vykonávať riadnym
spôsobom svoje vlastnícke práva. Uvedený postup žalobca považuje za diskriminačný.

Ďalšiu diskrimináciu vidí žalobca v tom, že v priebehu tohto 17 ročného obdobia bolo vydaných viac
rozhodnutí, či už na súde prvej inštancie, alebo na odvolacom súde, kedy Okresný súd Poprad prvýkrát
rozsudkom zo dňa 4.3.2005 žalobe vyhovel a súd druhej inštancie tento rozsudok potvrdil, v dôsledku
čoho žalobca prišiel na určité obdobie, z dôvodu právoplatnosti oboch rozhodnutí, o vlastnícke právok nehnuteľnosti. Žalobkyňa v pôvodnom konaní začala nehnuteľnosť inzerovať, ponúkať na predaj a
žalobca zažil dva roky stresujúce obdobie, keďže opakovane potencionálnym záujemcom a cudzím
osobám vysvetľoval vzniknutú situáciu. Obe rozhodnutia boli následne Najvyšším súdom SR zrušené

konanie pokračovalo pod sp. zn. 11C/15/2012 až do roku 2018, kedy skončilo zamietnutím žaloby.
Konanie bolo aj Ústavným súdom SR vyhodnotené ako konanie, ktoré spôsobilo žalobcovi ujmu na
jeho právach, a to najmä na práve na spravodlivé súdne konanie a konanie bez zbytočných prieťahov,
nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2012-48 zo dňa 23.10.2012 bolo žalobcovi priznané
finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- eur.

Poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosť je z roku 1954 a tým, že ju žalobca nemohol žiadnym
spôsobom dispozične meniť, len fakticky udržiavať v rovnakom stave, nemohol ju rekonštruovať.
Oslovil projektanta spoločnosti TATRA ATELIER, s.r.o. s tým, že ho požiadal o odborný posudok
týkajúci sa výpočtu nákladov prestavby v roku 2019 a v porovnaní s tým v roku 2002, kedy žalobca
zamýšľal rekonštrukciu vykonať, zamedzilo mu v tom rozhodnutie súdu (predbežné opatrenie so
zákazom), ktoré zachovalo sankčné „status quo“ takmer na dve dekády. Znaleckým posudkom č.

003/2019 zo dňa 11.11.2019, ktorý vypracovala znalkyňa E. B. C. bol vyčíslený rozdiel v dodatočne
vynaložených finančných prostriedkov na rekonštrukciu časti nehnuteľnosti (bytu na prízemí) z dôvodu
zmeny cenových relácií ako nepriama nemajetková ujma a zároveň znalkyňa vyčíslila aj skutočnú
škodu a to v celkovej výške 36.519,32 eur tak, že suma 22.017,94 eur predstavuje dodatočne (nie
nevyhnutne vynaložené) peňažné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti z dôvodu zmeny cenových

relácií počas obdobia, suma 7.710,26 eur predstavuje náklady súvisiace so súdnym konaním, trovami
právneho zastúpenia a súdnych poplatkov, poštovné a náhrady ušlej mzdy pri účasti na súdnych
pojednávaniach a suma 6.327,- eur predstavuje potencionálne nevyplatené nájomné (zamedzené
predbežným opatrením) od nájomcu, Exekútorského úradu Svit.
Prvotnýmimpulzom,vdôsledkuktoréhodošlokvznikuškody,atedaajpríčinnásúvislosťmedzikonaním

štátneho orgánu a vzniknutou škodou je rozhodnutie, ktorým súd zamedzil žalobcovi v nakladaní s
nehnuteľnosťou a následne, napriek tomuto obmedzeniu konal vo veci takmer dve dekády, bez toho,
aby dbal na ochranu práv žalobcu. Žalobca v dôsledku takto dlhotrvajúceho konania nemal možnosť
vykonávať svoje ústavné právo vlastniť majetok. Týmto je daná zodpovednosť štátu ako žalovaného za
škodu a žalobca si vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti uplatňuje od žalovaného aj náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- eur. Vychádza z toho, že obmedzujúcim rozhodnutím, ktorým bolo
práve predbežné opatrenie z roku 2002, nemohol žalobca vykonávať svoje vlastnícke právo, a to ani v
časti, ktorá by sa týkala stavebných, či funkčných úprav nehnuteľnosti.
Nariadené predbežné opatrenie bolo, podľa žalobcu, nekompromisné a na 17 rokov ho obmedzilo vo
výkone vlastníckych práv, na dva roky z prebiehajúceho súdneho konania nebol ani vlastníkom a musel

strpieť invazívne zásahy okrem zásahov do vlastníckeho práva aj do svojho obydlia a rodinného života.
Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil podaním zo dňa 25.11.2019, jeho žiadosti však žalovaná
nevyhovela.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila, poprela skutkové tvrdenia žalobcu a navrhla žalobu

zamietnuť. Nemietla nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore s odkazom na existujúcu právnu
úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú predbežným (neodkladným) opatrením.
Uviedla, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok – aby nastala udalosť, ktorá môže mať, resp.
má za následok vznik škody, vznik samotnej škody/ujmy a príčinná súvislosť medzi skutočnosťou,

ktorej následkom má byť utrpená škoda, a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím je povinnosťou žalobcu preukázať, že rozhodnutie, ktorým mu mala byť spôsobená škoda,
spĺňa podmienky nezákonného rozhodnutia v zmysle § 1 a nasl. zák. č. 58/1969 Zb., že žalobcovi
skutočnevzniklaškoda,atiež,žetátoškodabynebolavznikla,pokiaľbynedošlokvydaniunezákonného
rozhodnutia. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba

pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii.
Ďalej uviedla, že v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť
úspešný len ten žalobca, ktorý preukáže, že postup orgánu verejnej moci voči jeho osobe napĺňa znaky
nesprávneho úradného postupu, a že práve v dôsledku namietaného postupu vznikla žalobcovi ujma.
Žalovaná má za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných podmienok na priznanie nároku.

Predovšetkým nie je preukázaná nezákonnosť žalobcom namietaného rozhodnutia, uznesenia zo dňa
15.4.2002, č. k. 10C/244/2002-30, o nariadení predbežného opatrenia v zmysle zák. č. 58/1969 Zb., ako
ani prípadný nesprávny úradný postup súdu v konaní.K uplatnenej škode žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal vznik tvrdenej škody a nemajetkovej
ujmy, ako ani prípadnú priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným rozhodnutím orgánu verejnej
moci a vznikom škody, ktorej náhrady sa domáha a súčasne žalovaná namietla nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie pre konanie o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
spôsobenej rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia.
Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn.

11C/15/2012 (pôvodne 10C/244/2002) a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento
skutkový stav:

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 10C/244/2002 a 11C/15/2012 súd zistil, že žaloba
vo veci samej bola podaná žalobkyňou F. C., zastúpenou opatrovníčkou B. G., dňa 20.3.2002. Súčasťou
žaloby je návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým mal súd žalovanému B. C. zakázať

nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. C.. Súd uznesením č.k. 10C/244/2002-30
zo dňa 15.4.2002 zakázal žalobcovi nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami tak, že ich nemohol scudziť,
zaťažiť, zameniť, stavebne alebo inak zmeniť a ani prenajať a to až do právoplatného skončenia konania
pod sp. zn. 10C/244/2002, teda vyhovel návrhu žalobkyne. Po odvolaní podanom žalovaným Krajský
súd Prešov ako súd druhej inštancie uznesením zo dňa 8.7.2003, č.k. 3Co/518/2002-55, uznesenie

Okresného súdu Poprad zo dňa 15.4.2002, potvrdil.
Rozsudkom zo dňa 4.3.2005, č.k. 10C/244/2002-97 súd žalobe vyhovel a určil neplatnosť darovacej
zmluvyzodňa18.11.1997.RozsudkomKrajskéhosúduPrešovzodňa13.9.2007,č.k.5Co/63/2006-158,
bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Po podanom dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 2.12.2009, sp. zn. 5Cdo/301/2008, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa

13.9.2007,č.k.5Co/63/2006-158zrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.UznesenímKrajskéhosúduPrešov
zo dňa 24.2.2011, sp.zn. 5Co/14/2011, bol rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 4.3.2005 zrušený a vec
vrátená na ďalšie konanie. V zmysle ust. § 153 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy, okresný súd pokračoval v prejednaní veci pod sp. zn. 11C/15/2012.

Rozsudkom zo dňa 13.11.2014, č.k. 11C/15/2012-372, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Uznesením
Krajského súdu Prešov zo dňa 21.4.2016, č.k. 5Co/32/2015-409, Krajský súd Prešov ako súd druhej
inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom zo dňa
28.3.2017, č.k. 11C/15/2012-487, súd prvej inštancie opätovne žalobu zamietol. Uznesením Krajského
súdu Prešov zo dňa 31.10.2017, č.k. 5Co/106/2017-533, Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudkom zo dňa 17.4.2018, č.k. 11C/15/2012-584 Okresný súd Poprad žalobu opätovne zamietol
azrušiluzneseniezodňa15.4.2002,č.k.10C/244/2002-30,kudňuprávoplatnostirozsudku.Rozsudkom
zo dňa 25.10.2018, č.k. 5Co/134/2018-638, Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok
Okresného súdu Poprad zo dňa 17.4.2018, č.k. 11C/15/2012-584, potvrdil, okrem výroku o trovách

konania.
Rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 17.4.2018, č.k. 11C/15/2012-584, nadobudol právoplatnosť
dňa 15.11.2018, teda uvedeným dňom účinky takéhoto predbežného opatrenia zanikli.

5. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

6. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere

možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

8. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.10. Podľa § 340 ods. 1 C.s.p. ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

11. Podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného k 15.4.2002 ak predbežné opatrenie
zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto,
že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným
opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

12. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové

konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.

13. Aby mohol žalobca v sporovom konaní uspieť, musí k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také
dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že žalobca má právo,

ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza
len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy nepredloží,
znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho súd nemôže žalobe vyhovieť.

14. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní

rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu
žaloby meritórnym rozhodnutím. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na

základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

15. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého

súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).

16. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,

o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

17. „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech

procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a
im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020)“

18. Pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je
potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok – aby nastala udalosť, ktorá má za následok vznik

škody, ujmy, ďalej príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť škoda, a škodou.
V konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ťaží žalobcu bremeno tvrdenia
a bremeno dôkazu, teda je na žalobcovi, aby v prejednávanej veci preukázal, že rozhodnutie orgánu
verejnej moci, ktorým mu mala byť spôsobená škoda, spĺňa podmienky nezákonného rozhodnutia v
zmysle § 1 a nasl. zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, že žalobcovi skutočne vznikla škoda, a tiež, že táto

škoda by nebola vznikla, pokiaľ by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Ak nie je daná príčinná
súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti,
ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii.
V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zase môže byť úspešný len ten
žalobca, ktorý preukáže, že postup orgánu verejnej moci voči jeho osobe napĺňa znaky nesprávneho

úradného postupu, a že práve v dôsledku namietaného postupu vznikla žalobcovi ujma.

19. Žalovaná má za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných podmienok na priznanie
nároku, a to predovšetkým v tom smere, že nie je preukázaná nezákonnosť žiadneho žalobkyňou
namietaného rozhodnutia Okresného súdu Poprad, a to ani uznesenia zo dňa 2.11.2010, č. k.

10C/244/2002-327, ani uznesenia zo dňa 15.4.2002, č. k. 10C/244/2002-30, o nariadení predbežného
opatrenia, a ani prípadný nesprávny úradný postup súdu v tomto konaní.

20. Podstatnou v konaní je predovšetkým otázka pasívnej vecnej legitimácie, ktorú žalovaná namieta,
s prihliadnutím na obsah procesného predpisu účinného v čase nariadenia namietaného predbežného

opatrenia.

21. Súd konštatuje, že zákonná úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom vychádza z predpokladu, že zvláštna úprava obsiahnutá
vprávnychpredpisoch,naktorýchzákladebolonezákonnérozhodnutievydané,nezakladánarovnakom

alebo i širšom rozsahu zodpovednosť iného subjektu.
Štát tak nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je spojená s výkonom štátnej správy
tam, kde príslušný zákon výslovne zodpovednosť za výsledok takejto činnosti pripisuje tomu, kto dal
k škodu spôsobujúcej udalosti podnet, a to bez ohľadu na to, či výsledok bol dosiahnutý v súlade so
zákonom alebo v rozpore s ním.

Škoda vzniká síce ako dôsledok obmedzení založených neodkladným (pôvodne predbežným)
opatrením nariadeným súdom, avšak protiprávnosť ako jeden z predpokladov zodpovednosti za
škodu sa nespája s rozhodnutím o nariadení opatrenia, ale so skutočnosťou, či k zániku alebo
zrušeniu opatrenia došlo z iných príčin než uvedených v § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Posudzovanou teda nie je otázka možnosti štátu zbaviť sa zodpovednosti za škodu, ale skutočnosť, že je

vopred z právneho predpisu zrejmé, že nositeľom zodpovednosti je subjekt odlišný od štátu, navrhovateľ
predbežného opatrenia.

22. Ako vyplýva z citovaného ust. § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného k 15.4.2002,
predbežnéopatreniemohlozaniknúťztaxatívnevymedzenýchdôvodov,alebohomoholzrušiťsúd,ktorý

ho nariadil. V oboch prípadoch účinky takéhoto predbežného opatrenia zanikli. Predbežné opatrenie
zaniklo, ak:
a) navrhovateľ (zvyčajne žalobca) nepodal v súdom určenej lehote žalobu,
b) žalobe vo veci samej sa nevyhovelo (resp. zobral žalobu späť), pričom nevyhovením sa myslí celkový
neúspech navrhovateľa v konaní o veci samej,

c) žalobe sa vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci, tento dôvod zániku sa
uplatní aj vtedy, ak sa vo veci samej vyhovelo len sčasti,
d) ak uplynul určený čas, po ktorý malo predbežné opatrenie trvať.23. Predbežné opatrenie súd zrušil, ak
a) pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené,
b) dodatočne sa zistilo, že dôvody na predbežné opatrenie dané neboli,

c) odpadol právny záujem na takom dočasnom zabezpečení,
d) povinný dobrovoľne splnil vymáhaný nárok alebo zabezpečil jeho splnenie napríklad zložením do
súdnej úschovy.

24. O zrušení predbežného opatrenia sa v režime Občianskeho súdneho poriadku rozhodovalo len na

návrh, na ktorý bol procesne legitimovaný žalobca aj žalovaný. Zákon neustanovil, v akom rozsahu
bolo možné predbežné opatrenie zrušiť, avšak z povahy predbežného opatrenia vyplývalo, že teoreticky
bolo možné uvažovať o zrušení predbežného opatrenia aj sčasti, za predpokladu, že len sčasti odpadli
dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené.
Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, lebo žalobe sa vyhovelo
alebo preto, lebo právo navrhovateľa predbežného opatrenia bolo uspokojené, navrhovateľ bol povinný

nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodol o tom na návrh súd, ktorý nariadil
predbežné opatrenie. Ujmou spôsobenou predbežným opatrením sa, rovnako ak dnes, chápe hmotná i
nehmotná škoda, ktorá vznikla strane sporu alebo tretej osobe. Každá ďalšia ujma musí byť vyjadriteľná
v peniazoch. Náhrada ujmy sa preto nevzťahuje napríklad na ochranu osobnosti a pod.

25. S prihliadnutím na uvedené teda predpoklady na vznik nároku na ujmu podľa § 77 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom k 15.4.2002 a rovnako podľa súčasnej právnej úpravy
sú:
a) vznik ujmy,
b) príčinná súvislosť medzi touto ujmu a procesnými účinkami predbežného opatrenia pri dobrovoľnom

alebo nútenom výkone jeho obsahu,
c) zánik alebo zrušenie predbežného opatrenia, pričom návrhu vo veci samej sa nevyhovelo alebo právo
navrhovateľa nebolo uspokojené mimosúdne. K týmto predpokladom nepatrí zavinenie. Navrhovateľ
zodpovedá za výsledok a do úvahy neprichádza liberácia, ani zmierňovacie právo.

26. Právna úprava zodpovednosti navrhovateľa za ujmu spôsobenú predbežným opatrením odráža
skutočnosť, že súd nariaďuje predbežné opatrenie na základe navrhovateľom tvrdených a osvedčených
skutočností, o ktorých sa spravidla nevykonáva dokazovanie a ku ktorým nemá žalovaný možnosť sa
dopreduvyjadriť.Zodpovednosťzaškodualeboinúujmuspôsobenúnariadenímpredbežnéhoopatrenia
tak logicky nesie ten, kto o nariadenie požiadal, a to bez zreteľa na to, či predbežné opatrenie bolo

nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je iba to, že k zániku alebo k zrušeniu predbežného
opatrenia došlo z iného dôvodu ako preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo
navrhovateľa bolo uspokojené. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 17. decembra 2014, sp. zn. 29 Cdo
2983/2014 (PR 10/2015)

27. Vyššie uvedenej úvahe súdu zodpovedá súčasná úprava vyjadrená v ust. § 340 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
Zákon, rovnako ako v predchádzajúcej právnej úprave, odkazuje poškodeného neodkladným (pôvodne

predbežným) opatrením s nárokom na náhradu škody na navrhovateľa neodkladného opatrenia.

28. V citovanej právnej úprave sa teda odzrkadľuje princíp zodpovednosti za škodu a inú
ujmu spôsobenú nariadeným neodkladným opatrením, ktorá svedčí navrhovateľovi neodkladného
(predbežného) opatrenia. Podľa dôvodovej správy táto koncepcia je udržateľná vzhľadom na

spôsob rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sa súd spolieha
predovšetkým na skutočnosti tvrdené navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať
následky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene (nedôvodne) podaný návrh.

29. Rovnaké stanovisko možno konštatovať v existujúcej judikatúre, napr. uznesení Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3 Obdo 1/2017: Zdanlivo znevýhodňujúce postavenie subjektu, proti ktorému nariadené
predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje vrátane konaní, kedy bolo predbežné opatrenie
(neodkladné opatrenie) nariadené až rozhodnutím odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné
odvolanie ako riadny opravný prostriedok, nie je možné považovať za porušenie práva na spravodlivýproces. Uvedené postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbežné opatrenie (neodkladné
opatrenie) smeruje, je vyvažované právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak
odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP), prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy

spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe žalobcu vo veci samej nevyhovie alebo ak nedôjde
k uspokojeniu práva žalobcu (§ 340 ods. 1 CSP).

30. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd konštatuje odôvodnenosť námietky nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej. Pokiaľ právny predpis teda určuje subjekt zodpovednosti za konkrétny

úkon v súdnom konaní, je pasívne vecne legitimovaným tento špecifický subjekt, t.j. navrhovateľ
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené súd vo veci bez ďalšieho dokazovania, ktoré nie je
spôsobilé zmeniť stav vecnej legitimácie žalovanej, rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a v konaní úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne v zmysle § 262 C.s.p. po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.