Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Kristína Blahová

Legislation area – Občianske právo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 29Vyd/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324204406
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Blahová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324204406.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta v mimosporovej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D.
XXX, XXX XX C. D., zastúpený: JUDr. Nadežda Boľová, advokátka, so sídlom: Šafárikova 1522, 924
01 Galanta, za účasti: 1/ neznámy vlastník E. F., SK, zastúpený: Slovenský pozemkový fond, so sídlom:
Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ neznáma vlastníčka G. F., SK, zastúpená: Slovenský
pozemkový fond, so sídlom: Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/ LESY Slovenskej

republiky, štátny podnik, so sídlom: Námestie SNP 8, 975 66 Bratislava, IČO: 36 038 351, 4/ Slovenský
pozemkový fond, so sídlom: Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na potvrdenie
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.11.2024 bol súdu doručený návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci C. D., katastrálnom území C. D., okres F., evidovaným
na liste vlastníctva číslo XXX ako parcely registra „C“:

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s výmerou XXX m2;

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada s výmerou XX m2;
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s výmerou XXX m2;
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s výmerou XX m2;
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s výmerou XX m2
(ďalej ako „nehnuteľnosti“).

2. Navrhovateľ v návrhu označil ako účastníkov v 1. rade E. F., SK, v 2. rade G. F., SK. Uvedení účastníci
sú ako neznámi vlastníci v zmysle § 6 ods. 5 zák. č. 330/1991 Zb. zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom.

3. Na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. C. D. sú ako vlastníci zapísaní:

- F. E., SK, v podiele 1
- F. G., SK, v podiele 1
- B. A., s. č. XXX, C. D., PSČ XXX XX, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, v podiele 1/2.

4. Podľa § 359c ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako "CMP"),
návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním

nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.5. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkmi konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania
o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k
nehnuteľnosti,ktorejsakonanieopotvrdenívydržaniatýka,c)správcalesnéhopozemku,ad)Slovenský

pozemkový fond.

6. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), Procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

7. Podľa ustanovenia § 61 CSP zákon môže priznať procesnú subjektivitu aj takým subjektom, ktoré
podľa hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva a povinnosti. V týchto prípadoch je spôsobilosť byť
účastníkom konania daná subjektu bez hmotnoprávnej subjektivity preto, aby bolo možné uskutočniť
proces a zabezpečiť tým spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. Medzi takéto
subjektypatríajneznámy(nezistený)vlastník,ktorémuakošpecifickémusubjektuprocesnúspôsobilosť,
ale aj hmotnoprávnu spôsobilosť, napríklad pri uzatváraní kúpnych zmlúv, nájomných zmlúv a podobne

priznáva zákon.

8. Pojem tohto typu subjektu ako účastníka konania bol zavedený do právneho poriadku Slovenskej
republiky zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov, zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov a zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Na základe týchto osobitných
právnych predpisov bol ustanovený zákonný mechanizmus nakladania pozemkového fondu s
pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe

(podľa § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol legislatívnu skratku „pozemky s
nezisteným vlastníkom“ (§ 13 zák. č. 180/1995 Z. z.).

9. Za nezisteného vlastníka podľa definície uvedenej v § 8 ods. 1 písm. c) a d) zák. č. 180/1995

Z. z. je potrebné považovať aj subjekt identifikovaný aspoň menom a priezviskom, ktorého miesto
trvalého pobytu (sídlo) nie je známe. Nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a zastupovanie
nezistených vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi zveril zákon Slovenskému pozemkovému fondu
a Lesom Slovenskej republiky, ktoré potom v konaní nezastupujú fyzickú osobu, ktorá smrťou stratila
spôsobilosť byť účastníkom konania, ale zastupujú osobitný subjekt - nezisteného vlastníka, ktorému

zákon priznáva procesnú subjektivitu. Toto zastúpenie nie je viazané na právnu skutočnosť existencie
či smrti fyzickej osoby ako vlastníka, ale na skutočnosť absencie identifikačných údajov inak spojených
s osobou zisteného vlastníka.

10. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že nehnuteľnosti užívala už jeho praprastará matka H. F. I.

J., zomr. dňa XX.XX.XXXX, ktorá dňa 02.03.1967 vyplatila kúpnu cenu za nehnuteľnosti vo výške 80,-
Kčs E. F. a G. F., ktorí sú vedení ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. Nehnuteľnosti
sú súčasťou oploteného areálu, ktorý navrhovateľ a jeho rodina dobromyseľne, dlhodobo a nepretržite
užíva viac ako 50 rokov. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres F., zapísaných Okresným úradom F.,

katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely „C“ katastrálnej mapy, evidované ako parc.
č. XXXX/XX, druh pozemku: záhrada s výmerou XXX m2 a stavby súpis. č. XX postavené na parc.
č. XXXX/X popis stavby: garáž, parc. č. XXXX/X popis stavby: letná kuchyňa, parc. č. XXXX/X popis
stavby: rodinný dom, ktoré nadobudol do svojho výlučného vlastníctva dedením, na základe osvedčenia
o dedičstve sp. zn. XXX/XXXX, B. XXX/XXXX, zo dňa 02.12.2014 v dedičskej veci po nebohej H. B.,

nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XX. Matka navrhovateľa si myslela, že
nadobudla vlastníctvo k celému oplotenému dvoru, ktorý dlhodobo rodina matky navrhovateľa predtým
užívala ako jeden celok a v tomto domnení bol aj navrhovateľ až do smrti svojej matky, keď v rámci
dedičského konania zistil, že matka je len podielová spoluvlastníčka nehnuteľností. Navrhovateľ sa
domnieva, že vlastnícke právo nadobudla jeho praprastará matka H. F., I. J. vydržaním dňa 3.3.1977.

Navrhovateľ je jediný, kto predmetné nehnuteľnosti ako vlastník užíva, zároveň si plní svoju povinnosť
hradiť z nehnuteľnosti dane a poplatky.11. Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXX/XX/
XXXX zo dňa 02.12.2014 po poručiteľke H. B. I. F., úmrtný list H. B. I. F., potvrdenie Obce C. D. o tom,
že navrhovateľ nemá daňové nedoplatky na dani z nehnuteľností, potvrdenie Okresného súdu Galanta

o zaplatení pohľadávky 80 Kčs zo dňa 02.03.1967, rozhodnutie Štátneho notárstva v Galante sp. zn. B.
XXXX/XX zo dňa 8.9.1978 o dedičstve po poručiteľke H. F. I. J., výpis z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. C.
D. a výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C. D., potvrdenie A. C. D. zo dňa 05.09.2024 kde je platcom
dane z nehnuteľnosti za nehnuteľnosti pod s. č. XX.

12. Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

13. Podľa § 134 ods. 1 až 4 OZ
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide

o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej

doby.

14. Podľa § 359d ods. 1 a 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

15. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa

§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

16. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

17. Podľa § 359f ods. 1 CMP, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.

18. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;

uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

19. Predpokladmi vydržania v zmysle § 134 OZ sú: a) spôsobilý predmet vydržania, b) subjekt
vydržania, c) oprávnená držba a d) vydržacia doba. Navrhovateľ musí v návrhu vierohodným spôsobom

opísať splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania. V zmysle ustálenej judikatúry
oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho
práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie
iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ

pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide
pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sapostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011, sp. zn. XXXX/XX/XXXX).

20. Súd preskúmal návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania a dospel k záveru,
že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti potrebné na vydržanie v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Navrhovateľ v návrhu neuviedol, na základe akej skutočnosti mal získať dobrú vieru, že mu
nehnuteľnosti patria v celom rozsahu. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ nehnuteľnosti užíva v celom
rozsahu, že ich obhospodaruje, prípadne platí dane z pozemkov, neosvedčuje jeho dobromyseľnosť, že

mu nehnuteľnosti v celom rozsahu patrili po celú vydržaciu dobu. Detencia sama o sebe na vydržanie
nestačí. F. E. a F. G. sú evidovaní na liste vlastníctva ako 1/4 vlastníci nehnuteľností, je preto zrejmé,
že navrhovateľ mal mať vedomosť o tom, že nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva.
Skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci si neuplatňovali svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam, nemôže
mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko uvedené skutočnosti nemohli
v navrhovateľovi odôvodnene vyvolať presvedčenie, že sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností. Na

získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a
oprávnenosti držby.

21. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla v celom rozsahu jeho
praprastará matka H. F., I. J., navrhovateľ netvrdí, na základe čoho prešlo vlastnícke právo na neho nad

rámec spoluvlastníckeho podielu, ktorý zdedil. I keby bolo preukázané, že vlastnícke právo nadobudla
praprastarámatkanavrhovateľa,samotnáskutočnosť,ženavrhovateľjededičompodedičovinebohejH.
F. I. J. neznamená, že navrhovateľ bol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti patria v celosti, pokiaľ
tieto (resp. spoluvlastnícky podiel k nim i v rozsahu podielu nezistených vlastníkov) neboli prejednané
v rámci dedičského konania. Vzhľadom na uvedené, navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať

potvrdeniavlastníckehoprávavydržanímvovzťahuksvojejosobe.Zákonompredpísanávydržaciadoba
podľa tvrdeného uplynula už praprastarej matke navrhovateľa, ak boli splnené ostatné predpoklady.
Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať len voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná
vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný,
a tento sa tak stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase podania návrhu nežije, môžu sa

dedičia domáhať len určenia toho, že ku dňu smrti táto osoba bola vlastníkom nehnuteľností, resp. že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelej.

22. Keďže súd nemal osvedčené splnenie podmienok na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f
ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle § 359e ods. 2 CMP zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, na Okresný

súd Galanta (§ 59 ods. 1 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358
CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.