Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16C/14/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923202903

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6923202903.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 16C/14/2023

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomC.D.XXX/XX,XXXXXE.,zastúpenýMgr.MartinomJankovičom,advokátom
so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
konáMinisterstvovnútraSR,IČO:00151866,sídloPribinova2,81272Bratislava,ozaplatenie4.865,59
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

2 16C/14/2023

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

13 16C/14/2023

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 08.08.2023 domáhal proti žalovanému zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 4.865,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.865,59 Eur

od 10.08.2023 do zaplatenia z titulu nároku na náhradu škody v dôsledku porušenia práva Európskej
únie konkrétne článku 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES zo dňa
04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len „Smernica“), ktorý stanovuje
maximálny priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov v rozsahu 48 hodín, pričom týždenný
pracovný čas žalobcu ako príslušníka Záchranného a hasičského zboru SR s výkonom štátnej službyv Revúcej túto hodnotu pravidelne prekračuje, čím má dochádzať na strane žalobcu zásahom do jeho
osobnostných práv k ujme spočívajúcej v znížení voľného času, ktorý by inak mohol venovať rozvíjaniu
osobných, rodinných a priateľských vzťahov, ako aj fyzickej a psychickej relaxácii. Na odstránenie tohto

protiprávneho stavu doteraz neboli prijaté žiadne primerané prostriedky nápravy, preto žalobcovi patrí
nárok na primerané finančné odškodnenie v žalovanej sume, ktorá má byť ekvivalentom 1940,5 hodín
služobnej pohotovosti za obdobie 36 mesiacov od júla 2020 do júna 2023, ktorá žalobcovi nemala byť
započítaná do pracovného času.

2.Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril tak, že Smernica sa na výkon práce žalobcu
nevzťahuje, podaná žaloba smeruje proti nesprávnemu subjektu („Slovenská republika a Ministerstvo
vnútra SR sú dva samostatné a nezávislé subjekty právnych vzťahov“), Smernica mala byť do právneho
poriadku SR správne transponovaná, pričom na žalobcu sa majú vzťahovať výnimky z jej pôsobnosti,
vo vzťahu k žalobcovi Smernica porušená nebola, žalobcovi v súvislosti s prípadným porušením
práva Európskej únie nevznikla žiadna verifikovateľná škoda resp. ujma. Žalovaný zároveň namietol

miestnu nepríslušnosť súdu ako aj premlčanie žalobou uplatneného nároku a navrhoval podanú žalobu
zamietnuť.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: personálne rozhodnutie č. l. 13, výplatné pásky
č. l. 50-86, plány služieb č. l. 14-49, 132-154, kolektívna zmluva pre rok 2021 č. l. 178, kolektívna zmluva

prerok2022sdodatkomč.1č.l.179-180,kolektívnazmluvaprerok2023č.l.181,avýsluchomžalobcu.
Na základe vykonaných dôkazov, s prihliadnutím k vyjadreniam účastníkov konania v ich písomných
podaniach a na pojednávaní vo veci, zistil súd nasledovný skutkový stav:

4.Žalobca bol od 01.01.2006 personálnym rozhodnutím riaditeľa KR Hasičského a záchranného zboru

v Banskej Bystrici vymenovaný v prípravnej štátnej službe ako príslušník čakateľ so zaradením na
hasičskej stanici Revúca, kde v súčasnosti pracuje ako hasič - záchranár. Žalobca vykonáva prácu
hasiča v 24-hodinových službách, ktoré by sa mali pravidelne striedať vždy po dvoch dňoch voľna.
V rámci jednej 24 hodinovej služby pracovný čas žalobcu pozostáva z odpracovaného času 16 hodín
(resp. 17 hodín do decembra 2021) a z 8 hodín (resp. 7 hodín do decembra 2021) pozostáva z pracovnej

pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby. Odpracované hodiny v súčte s pracovnou pohotovosťou
žalobcu v mieste výkonu štátnej služby spolu tvoria celkový pracovný čas žalobcu. Výkon práce žalobcu
za žalované obdobie od mesiaca júl 2020 do mesiaca jún 2023 je prehľadne spracovaný v nasledovnej
tabuľke:

kalendárny týždeň
pracovný čas (odpracované/pohotovosť/spolu)
29.06.2020-05.07.2020
34/14/48
06.-12.07.2020

1VSZ + 17/7/24
13.-19.07.2020
1D + 34/14/48
20.-26.07.2020
34/14/48

27.07.2020-02.08.2020
1D + 17/7/24
03.-09.08.2020
2D + 17/7/24
10.-16.08.2020

34/14/48
17.-23.08.2020
41/14/55
24.-30.08.2020
51/21/72

31.08.2020-06.09.2020
1D + 17/7/24
07.-13.09.2020
34/14/4814.-20.09.2020
51/21/72
21.-27.09.2020

34/14/48 + 1SKO(?)
28.09.2020-04.10.2020
1LEK + 1D + 2:45/0/2:45
05.-11.10.2020
1LEK + 34/14/48

12.-18.10.2020
34/14/48
19.-25.10.2020
1SRP + 17/7/24
26.10.2020-01.11.2020
51/21/72

02.-08.11.2020
34/14/48
09.-15.11.2020
1VSZ + 17/7/24
16.-22.11.2020

2SRP + 1D
23.-29.11.2020
34/14/48
30.11.2020-06.12.2020
1SRP + 17/7/24

07.-13.12.2020
51/21/72
14.-20.12.2020
34/14/48
21.-27.12.2020

1LEK + 1D
28.12.2020-03.01.2021
51/21/72
04.-10.01.2021
1D + 17/7/24

11.-17.01.2021
OČR
18.-24.01.2021
2D + 4:30/0/4:30
25.-31.01.2021

34/14/48
01.-07.02.2021
34/14/48
08.-14.02.2021
OČR + 17/7/24

15.-21.02.2021
38/14/52
22.-28.02.2021
2D
01.-07.03.2021

51/21/72
08.-14.03.2021
34/14/48
15.-21.03.2021
1VSZ + 17/7/24

22.-28.03.2021
51/21/72
29.03.2021-04.04.2021
34/14/4805.-11.04.2021
35:25/14/49:25
12.-18.04.2021

1VS + 34/14/48 + 1SKO(?)
19.-25.04.2021
34/14/48
26.04.2021-02.05.2021
34/14/48

03.-09.05.2021
42/21/63
10.-16.05.2021
34/14/48
17.-23.05.2021
17/7/24

24.-30.05.2021
51/21/72
31.05.2021-06.06.2021
17/7/24
07.-13.06.2021

34/14/48
14.-20.06.2021
1SVP + 34/26/60
21.-27.06.2021
1SRP + 17/7/24

28.06.2021-04.07.2021
1VS + 17/7/24
05.-11.07.2021
1D + 34/14/48
12.-18.07.2021

34/23/57
19.-25.07.2021
1VSZ + 17/13/30
26.07.2021-01.08.2021
2D + 17/7:27/24:27

02.-08.08.2021
34/14/48
09.-15.08.2021
1D + 17/7/24
16.-22.08.2021

51/21/72 + 2SKO(?)
23.-29.08.2021
1D + 17/7/24 + 1SKO(?)
30.08.2021-05.09.2021
2D

06.-12.09.2021
1LEK + 17/7/24
13.-19.09.2021
34/14/48
20.-26.09.2021

34/14/48
27.09.2021-03.10.2021
1D + 17/7/24
04.-10.10.2021
34/14/48

11.-17.10.2021
1D + 17/7/24 + 1SKO(?)
18.-24.10.2021
34/14/4825.-31.10.2021
34/14/48
01.-07.11.2021

1VSZ
08.-14.11.2021
1VS + 1SRP + 17/7/24
15.-21.11.2021
34/14/48

22.-28.11.2021
34/14/48
29.11.2021-05.12.2021
1LEK + 35/14/49
06.-12.12.2021
1LEK + 17/7/24

13.-19.12.2021
PN
20.-26.12.2021
PN + 1D
27.12.2021-02.01.2022

33/15/48
03.-09.01.2022
32/16/48
10.-16.01.2022
1VS + 32/16/48

17.-23.01.2022
1D + 16/8/24
24.-30.01.2022
1VS + 16/8/24
31.01.2022-06.02.2022

48/24/72
07.-13.02.2022
32/16/48
14.-20.02.2022
OČR

21.-27.02.2022
32/16/48
28.02.2022-06.03.2022
OČR + 16/22:41/38:41
07.-13.03.2022

OČR + 16/8/24
14.-20.03.2022
20/8/28 + 1SKO(?)
21.-27.03.2022
1D + 16/20:52/36:52

28.03.2022-03.04.2022
1VSZ + 1D + 16/8/24
04.-10.04.2022
32/28/60
11.-17.04.2022

34/16/50 + 1SKO(?)
18.-24.04.2022
1D + 16/8/24
25.04.2022-01.05.2022
48/24/72

02.-08.05.2022
32/16/48
09.-15.05.2022
32/16/4816.-22.05.2022
48/24/72
23.-29.05.2022

31/16/47
30.05.2022-05.06.2022
26/16/42 + 1SKO(?)
06.-12.06.2022
48/24/72

13.-19.06.2022
32/16/48
20.-26.06.2022
16/8/24
27.06.2022-03.07.2022
27:30/16/43:30 + 1SKO(?)

04.-10.07.2022
1D + 16/8/24
11.-17.07.2022
32/16/48
18.-24.07.2022

1LEK + 32/16/48 + 1SKO(?)
25.-31.07.2022
32/26/58
01.-07.08.2022
1VSZ + 1D

08.-14.08.2022
2D + 16/8/24
15.-21.08.2022
1D + 16/8/24
22.-28.08.2022

1D + 16/8/24 + 1SKO(?)
29.08.2022-04.09.2022
1D + 32/16/48
05.-11.09.2022
32/16/48

12.-18.09.2022
1D + 1VS
19.-25.09.2022
1D + 32/16/48
26.09.2022-02.10.2022

1D + 19/8/27
03.-09.10.2022
1SVP + 1D + 0/3/0
10.-16.10.2022
2D + 16/8/24

17.-23.10.2022
32/16/48
24.-30.10.2022
32/16/48
31.10.2022-06.11.2022

1SRP + 32/16/48
07.-13.11.2022
1SRP + 16/8/24 + 1SKO(?)
14.-20.11.2022
1LEK + 16/8/24

21.-27.11.2022
48/24/72 + 1SKO(?)
28.11.2022-04.12.2022
32/16/4805.-11.12.2022
32/16/48
12.-18.12.2022

45:30/16/61:30
19.-25.12.2022
16/8/24
26.12.2022-01.01.2023
1SRP + 1D

02.-08.01.2023
1D + 1VS + 16/8/24
09.-15.01.2023
32/16/48
16.-22.01.2023
1LEK + 20:30/8/28:30 + 1SKO(?)

23.-29.01.2023
48/24/72
30.01.2023-05.02.2023
1VSZ + 1D
06.-12.02.2023

32/16/48
13.-19.02.2023
1D + 32/16/48
20.-26.02.2023
32/16/48 + 1SKO(?)

27.02.2023-05.03.2023
1LEK + 16/9:25/25:25
06.-12.03.2023
48/25:45/73:45
13.-19.03.2023

32/16/48
20.-26.03.2023
32/16/48
27.03.2023-02.04.2023
48/24/72

03.-09.04.2023
1SVP + 15/8/23
10.-16.04.2023
1D + 16/8/24
17.-23.04.2023

40/24/64 + 1SKO(?)
24.-30.04.2023
32/16/48 + 2SKO(?)
01.-07.05.2023
27/16/43

08.-14.05.2023
1VS + 29/8/37 + 1SKO(?)
15.-21.05.2023
16/8/24 + 4SKO(?)
22.-28.05.2023

1LEK + 18:23/8/26:23
29.05.2023-04.06.2023
32/16/48
05.-11.06.2023
PN

12.-18.06.2023
32/16/48
19.-25.06.2023
40:55/17:44/58:3926.06.2023-02.07.2023
16/8/24

5.V prvom stĺpci tabuľky je uvedený príslušný kalendárny týždeň, a v druhom stĺpci je uvedený pracovný
čas žalobcu v príslušnom kalendárnom týždni v členení odpracované hodiny/pohotovosť/spolu celkový
pracovný čas žalobcu. Napríklad v prvom kalendárnom týždni od 29.06.2020 do 05.07.2020 žalobca
odpracoval dve 24 hodinové služby, z ktorých 34 (2 x 17) hodín je evidovaných ako odpracované hodiny,
14 (2 x 7) hodín je evidovaných ako služobná pohotovosť v mieste výkonu štátnej služby a súčet týchto

dvoch hodnôt spolu 48 hodín predstavuje celkový pracovný čas žalobcu v tomto kalendárnom týždni
rozhodujúci z hľadiska právneho posúdenia veci t.j. ako údaj pre posúdenie maximálneho priemerného
týždenného pracovného času žalobcu. V prípade, ak v rámci kalendárneho týždňa žalobca vykonával
okrempravidelných24hodinovýchslužiebajinépracovnépovinnostiresp.činnosti(školenie,rekondičný
pobyt) je táto skutočnosť príslušným spôsobom v druhom stĺpci tabuľky vyjadrená. V prípade, ak žalobca
v niektorých dňoch v kalendárnom týždni prácu nevykonával, je táto skutočnosť v tabuľke príslušným

spôsobom vyjadrená ako práceneschopnosť (PN), čerpanie dovolenky (D), alebo čerpanie služobného
voľna za prácu vo sviatok (VS), prípadne návšteva lekára žalobcom (LEK), alebo ako sprievod jeho
rodinného príslušníka (SRP) alebo z iných osobných dôvodov (SVP).

6.Žalobou vymedzené obdobie od júla 2020 do júna 2023 zahŕňa celkovo 157 kalendárnych týždňov.

Z týchto 157 týždňov je 71 týždňov (45,2 %, teda zhruba každý 2,2 týždeň) takých, kde celkový pracovný
čas žalobcu dosahuje menej ako 48 hodín/týždeň. Zároveň z týchto 71 týždňov je 14 týždňov (8,9
%, teda zhruba každý 11. týždeň) takých, kde žalobca z dôvodu práceneschopnosti alebo dovolenky
a iných dôvodov neodpracoval ani jeden deň (zo všetkých 157 týždňov potom 143 týždňov je takých,
kde žalobca odpracoval aspoň jeden deň). Z týchto 71 týždňov potom 57 týždňov je takých, kde

žalobca odpracoval aspoň jeden deň, pričom z toho 39 týždňov (24,8 %, teda takmer jedna štvrtina
– zhruba každý 4. týždeň) je takých, kde žalobca odpracoval iba jednu dvadsaťštyrihodinovú službu.
Celkový pracovný čas žalobcu v týchto 39 týždňoch potom kompenzuje spolu 936 hodín (39 x 24),
kedy v iných týždňoch žalobca prekročil maximálny povolený priemerný pracovný čas 48 hodín/týždeň.
V ostatných 18 týždňoch, kedy celkový pracovný čas žalobcu dosiahol menej ako 48 hodín/týždeň,

žalobcaodpracovalspoluoďalších352:57hodínmenejakobypripadlonapriemernýtýždennýpracovný
čas 48 hodín. Spolu za týchto 57 týždňov vznikla po zaokrúhlení kompenzácia 1289 hodín, kedy v
iných týždňoch došlo k prekročeniu maximálneho povoleného priemerného pracovného času 48 hodín/
týždeň. Z týchto 157 týždňov je 56 týždňov (35,7 %, teda zhruba každý 2,8 týždeň) takých, kde celkový
pracovný čas žalobcu dosiahol presne 48 hodín/týždeň (t.j. žalobca v priebehu týždňa odpracoval vždy

dve 24 hodinové zmeny). Z týchto 157 týždňov je iba 30 týždňov (19,1 %, teda zhruba každý 5,2 týždeň)
takých, kde celkový pracovný čas žalobcu presiahol 48 hodín/týždeň. Z týchto 30 týždňov je 16 týždňov
takých, kde celkový pracovný čas žalobcu dosiahol presne 72 hodín/týždeň (t.j. žalobca v priebehu
týždňa odpracoval vždy tri 24 hodinové zmeny), 13 týždňov je takých, kde celkový pracovný čas žalobcu
dosiahol menej ako 72 hodín/týždeň a 1 týždeň je taký, kde celkový pracovný čas žalobcu dosiahol viac

ako 72 hodín/týždeň. V týchto 30 týždňoch prekročil celkový pracovný čas žalobcu maximálny povolený
priemerný pracovný čas 48 hodín/týždeň spolu o 523:19 hod. Za obdobie 157 týždňov celkový počet
odpracovaných hodín žalobcu dosiahol spolu 6098:22 hodín, zaokrúhlene 6098 hodín, pričom okrem
pracovnej činnosti žalobca počas tohto obdobia absolvoval aj 24 dní školení. Písomné podania žalobcu
neobsahujú žiadne skutkové tvrdenia o tom, koľko hodín trvali tieto školenia, preto pre účely výpočtu

celkového pracovného času žalobcu súd vychádzal iba z predpokladu, že každý deň školenie trvalo
v priemere 8 hodín, spolu teda školenia trvali 192 hodín. Za obdobie 157 týždňov takto celkový pracovný
čas žalobcu dosiahol spolu 6290 hodín.

7.Celkový fond pracovného času (FPČ) žalobcu za žalobou vymedzené obdobie od júla 2020 do júna

2023 predstavuje 6024,61 hodín. Žalobca má podľa § 93 zákona č. 315/2001 Z. z. nárok na šesť
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, čo by pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času (40 hodín
týždenne) predstavovalo v prepočte nárok na 240 hodín dovolenky (6 x 40) za rok, ktoré v prepočte
na nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas žalobcu so 16 pracovnými hodinami počas jednej pracovnej
zmeny zodpovedajú 15 dňom dovolenky za rok (240/16). Spolu za žalobou vymedzené obdobie od

júla 2020 do júna 2023 vznikol žalobcovi nárok na 45 dní dovolenky resp. 720 hodín, pričom žalobca
za uvedené obdobie čerpal celkom 45 dní dovolenky (23 dní do decembra 2021 a 22 dní od januára
2022), čo je ekvivalent 743 hodín pracovného času (do decembra 2021 jeden deň dovolenky predstavuje
ekvivalent 17 hodín a od januára 2022 jeden deň dovolenky predstavuje ekvivalent 16 hodín, potom23 x 17 + 22 x 16 = 743). Odpočítaním čerpanej dovolenky 743 hodín od celkového FPČ potom
dostaneme 5281,61 hodín disponibilného FPČ žalobcu, ktorý žalobca za žalobou vymedzené obdobie
od júla 2020 do júna 2023 musel odpracovať ako základný pracovný čas. Žalobca odpracoval spolu 6290

hodín, potom rozdiel oproti disponibilnému FPČ žalobcu predstavuje 1008,39 hodín (6290 – 5281,61)
práce nadčas - teda práce vykonávanej nad rámec určeného základného týždenného služobného času
žalobcu. Celkový priemer nadčasov žalobcu za 143 týždňov, v ktorých odpracoval aspoň jeden deň,
potom predstavuje 7,05 hodín/týždeň, čo zodpovedá tomu, čo je uvedené vyššie, že v 30 týždňoch,
kedy prekročil celkový pracovný čas žalobcu maximálny povolený priemerný pracovný čas 48 hodín/

týždeň, žalobca odpracoval o 523:19 hod. viac, ale v 57 týždňoch, kedy žalobca odpracoval menej ako
48 hodín/týždeň naopak vznikla rezerva spolu 1289 hodín. Pre obdobie do konca roka 2020 platila
zákonná úprava základného služobného týždenného pracovného času v trvaní 40 hodín, kolektívnou
zmluvou pre rok 2021 bol základný služobný týždenný pracovný čas znížený na 38 hodín, a kolektívnymi
zmluvami pre rok 2022 a 2023 bol základný služobný týždenný pracovný čas znížený na 37,5 hodín.
Za žalobou vymedzené obdobie od júla 2020 do júna 2023 tak základný služobný týždenný pracovný

čas žalobcu predstavoval v priemere 38,083 hodín týždenne. Vypočítaný priemer hodín práce nadčas
žalobcu 7,05 hodín za týždeň potom predstavuje jeho celkový priemerný pracovný čas 45,133 hodín
za týždeň. Za žalobou vymedzené obdobie od júla 2020 do júna 2023 žalobca čerpal spolu 45 dní
dovolenky a okrem toho ešte ďalších 8 dní mal voľno za prácu vo sviatok, 11 dní bol u lekára sám, ďalších
9 dní sprevádzal svojho rodinného príslušníka, 3 dni neodpracoval z iných osobných dôvodov a 8 dní

neodpracoval z dôvodu všeobecného záujmu (darovanie krvi). Žalobca takto v priebehu 36 mesiacov
len z týchto dôvodov neodpracoval spolu 84 dní t.j. v priemere 2,33 dňa do mesiaca (popri tom ešte
ďalšie dni neodpracoval z dôvodu práceneschopnosti a OČR), čo mám potom zásadný vplyv na celkový
priemerný týždenný pracovný čas žalobcu; rekondičné pobyty (RE) žalobca nevykonával.

8.Z výsluchu žalobcu bolo zistené, že žalobcovi na práci hasiča prekáža to, že odpracuje do mesiaca
niekedy aj 240 hodín, ak neráta PN-ky a dovolenky, a ten čas vo veľkej časti nie je zaplatený, pretože
nočná pohotovosť, čo predstavuje asi tak 1/3 pracovného času, nie je ani poriadne zaplatená, ani
sa neráta do odpracovaných rokov. Systém je zle nastavený, nočnú pohotovosť na pracovisku buď
by mali zarátať do odpracovaných hodín, alebo by to mali rovnako zaplatiť. V takom prípade by to

bolo v poriadku, z časového hľadiska žalobcovi práca vyhovuje, žiadne prekážky ani obmedzenia
nepociťuje, len čo sa týka odpracovaných hodín, ktoré nie sú rovnako odmeňované v rámci pohotovosti
na pracovisku a v rámci hodín evidovaných ako odpracované. Žalobca pracuje ako hasič - záchranár
v druhej triede. V rámci toho neobsluhuje stoje, vykonáva prvotný zásah, vyhľadáva osoby a podobne.
V rámci práce, keď sú na stanici, striedajú sa pri centrálnej linke, od 22:00 do 06:00 majú v noci

pohotovosť na pracovisku, v rámci čo by mali odpočívať, ale treba počúvať telefón, takže to nie je taký
plnohodnotný spánok, ako keby spali doma. V prípade poplachu musia do jednej minúty mať výjazd.
Aj mimo naplánovaných zmien sa im stáva, že majú naplánované nejaké školenia, ktoré vykonávajú
niekedy na stanici priamo v Revúcej, ale častejšie sa stáva, že je to v iných mestách a tam potom musia
cestovať. Po práci je unavený, a potom po zmene musí dospávať aj doma. Pokiaľ vykonávajú školenia,

tak z tých sa fyzicky neunavia. Vo voľnom čase stará sa o deti, ktoré vozí na krúžky, na hudobnú výchovu
a šport. Aj sám vykonáva športové aktivity, na čo má teraz menej času, najmä vtedy, keď mu vo voľnom
čase zamestnávateľ nariadi účasť na školení. Žalobca, jeho deti, manželka aj rodičia sú zatiaľ zdraví.
Rekondičné pobyty zatiaľ nevykonával, nemal ani žiadny pracovný úraz, nedostal ani odmeny, ani tresty,
pokiaľ sú poskytované odmeny celoplošne, tak tieto dostal aj žalobca napríklad tých 500 Eur v auguste

2022. Podanie žaloby riešili najskôr upozorneniami nadriadených, aj odborového zväzu, ale nikam sa
to nepohlo, tak potom sa rozhodli, že podajú žalobu na súd. Dôvodom podania žaloby bolo to, že nočná
pohotovosťniejeriadneohodnotená.Kebybolariadneohodnotená,takbyžalobunepodal.Okrempráce
hasiča nerobí žiadnu inú činnosť, ani v pracovnom pomere, ani na živnosť.

9.Podľa článku 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o
niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Maximálny týždenný pracovný čas), členské štáty
prijmúopatrenianevyhnutnénazabezpečenietoho,ževsúladespotrebouchrániťbezpečnosťazdravie
pracovníkov:
a) týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi

opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi;
b) priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.
Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas príslušníka
je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas príslušníka
je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej
zmluve vyššieho stupňa.

Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas príslušníkov
môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý
na obdobie šiestich mesiacov.
Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, pri nerovnomernom
rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín.

Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej
pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.
Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, štátnou službou nadčas
je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného času.
Podľa § 86 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, v kalendárnom roku
možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.

Podľa§193zákonač.315/2001Z.z.oHasičskomazáchrannomzbore,naslužobnýpomerpríslušníkov
sa použijú primerane ustanovenia § 39, § 64 ods. 1 písm. a) a c), § 85 a 86, § 88 až 90, § 95, § 98 a
99, § 105, § 109 až 117, § 129 až 132, § 136 až 138, § 141 ods. 2 až 5, § 142 a 143, § 145 až 152
ods. 1 a 2, § 152a, § 152b, § 157 ods. 1 a 2, § 166 ods. 3, § 177 a 178, § 222, § 230, § 231 ods. 4
a 232 až 240 Zákonníka práce.

Podľa § 85 ods. 9 Zákonníka práce, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce
nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

10.Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch
organizácie pracovného času v článku 6 písm. b) stanovuje členským štátom povinnosť prijať opatrenia

zabezpečujúce, že priemerný pracovný čas pracovníkov pre každé obdobie siedmich dní vrátane
nadčasov neprekročí 48 hodín, pričom pre uplatnenie uvedeného pravidla podľa článku 16 Smernice
členské štáty môžu (ale nemusia) ustanoviť referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Smernica
sa vzťahuje aj na výkon práce hasičov (uznesenie Súdneho dvora vo veci C-52/04 vo vzťahu k práci
hasičov a rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 vo vzťahu k práci

asistentov záchranárov ešte podľa starších ustanovení článku 2 smernice 89/391 a článku 1 ods.
3 smernice 93/104) a nebola zistená žiadna okolnosť, na ktorej by bolo možné založiť výnimku
zpôsobnostiSmerniceajnaprácužalobcu.Nazákladetzv.priamehoúčinkuúnijnéhoprávasavprípade
neúplnej transpozície Smernice do práva vnútroštátneho môžu fyzické a právnické osoby domáhať
proti štátu náhrady škody. Štát potom v konaní zastupuje ten štátny orgán, do ktorého pôsobnosti vec

patrí, pričom v oblasti štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru je týmto orgánom
Ministerstvo vnútra SR. V súkromnoprávnych vzťahoch má právnu subjektivitu iba štát samotný a nie aj
jeho jednotlivé štátne orgány aj napriek tomu, že niektoré právne predpisy (rozpočtové pravidlá a pod.)
pracujú s fikciou osobitnej právnej subjektivity štátnych orgánov. Štátne orgány však vlastnú právnu
subjektivitu nemajú, ale zastupujú iba právnu subjektivitu štátu (metaforicky povedané, Ministerstvo

vnútra SR je iba jedným z chápadiel tej istej chobotnice, ktorou je štát). Miestna príslušnosť súdu je
potom podľa § 17 CSP a alternatívne aj podľa § 19 písm. b) CSP založená miestom, kde nastala
skutočnosť zakladajúca uplatnené právo resp. miestom, kde nastala skutočnosť zakladajúca právo na
náhradu škody, ktorým v prípade žalobcu je miesto jeho výkonu štátnej služby na hasičskej stanici v E.,
ktorá je v obvode miestne príslušného Okresného súdu Rimavská Sobota, preto námietka žalovaného,

že konajúci súd nie je miestne príslušný, nie je dôvodná.

11.Smernica je síce uvedená v prílohe 4 zákona č. 315/2001 Z. z. v zozname preberaných právne
záväzných aktov Európskej únie, nedošlo však k jej úplnej doslovnej transpozícii do tohto zákona, keďže
pravidlo, že priemerný pracovný čas pracovníkov pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov

neprekročí 48 hodín, v texte zákona č. 315/2001 Z. z. výslovne obsiahnuté nie je. Toto pravidlo je ale
obsiahnuté v § 85 ods. 9 Zákonníka práce, ktorý sa však vzťahuje aj na hasičov podľa § 193 zákona č.
315/2001 Z. z. K transpozícii tohto pravidla Smernice teda nedošlo priamo do zákona č. 315/2001 Z. z.,
ale došlo k jeho transpozícii do vnútroštátneho právneho poriadku tak, že toto pravidlo sa vzťahuje aj na
hasičov na základe pôsobnosti § 85 ods. 9 Zákonníka práce ako všeobecného právneho predpisu pre

oblasť pracovnoprávnych vzťahov, ktorý sa na základe odkazu v § 193 zákona č. 315/2001 Z. z. vzťahuje
aj na hasičov. Cieľom Smernice je v záujme ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov obmedziť
maximálny týždenný pracovný čas zamestnancov na 48 hodín vrátane nadčasov. Kalendárny rok má
v priemere minimálne 52 kalendárnych týždňov, potom zamestnanec, ktorý má nárok na 6 týždňovdovolenky za rok, v ideálnom prípade má k dispozícii 46 kalendárnych pracovných týždňov. Ustanovenie
článku 6 písm. b) Smernice svojim obmedzením potom prakticky umožňuje, aby takýto zamestnanec,
ktorého ustanovený pracovný čas je 40 hodín týždenne, odpracoval ročne 368 hodín práce nadčas

(46 x 8); pri zamestnancoch, ktorých ustanovený pracovný čas je menej ako 40 hodín týždenne potom
Smernica umožňuje odpracovať ešte vyšší počet hodín práce nadčas, keďže Smernica nestanovuje
limit hodín práce nadčas, ale limit celkového pracovného času (napr. v prípade zamestnanca, ktorého
ustanovený pracovný čas je iba 38 hodín týždenne potom Smernica umožňuje odpracovať 10 hodín
práce nadčas/týždeň, t.j. 460 hodín/rok). Naproti tomu § 91 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. obmedzuje

rozsah práce nadčas v kalendárnom roku najviac na 300 hodín, t. j. menej ako vyplýva z článku 6 písm.
b) Smernice – v prepočte iba 6,52 hodín práce nadčas za týždeň (300/46) a to nie ako limit celkového
pracovného času, ale ako limit hodín práce nadčas. Z uvedeného vyplýva nielen to, že došlo k správnej
a úplnej transpozícii Smernice do vnútroštátneho právneho poriadku, ale aj to, že vnútroštátny poriadok
stanovuje pre prácu nadčas celkový limit (v prípade hasičov 300 hodín), ktorý je prísnejší, než požaduje
Smernica (368 resp. 460 hodín). Stanovenie referenčného obdobia v zmysle článku 16 Smernice

vo vnútroštátnom práve povinné nie je (arg. členské štáty „môžu“), preto pravidlo o maximálnom
priemernom pracovnom čase pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekračujúcom 48
hodín bude sa uplatňovať bez ohľadu na akokoľvek stanovené referenčné obdobie. Smernica ani zákon
(§ 85 ods. 1 Zákonníka práce vzťahujúci sa podľa § 193 zákona č. 315/2001 Z. z. aj na hasičov)
nezakazuje absolútne prekročenie 48-hodinového týždenného pracovného času. Dispozíciou právnej

normy je priemerný pracovný čas, pričom priemer je súčet minimálne dvoch a viacerých hodnôt vydelený
ich počtom, kde logicky niektorá z hodnôt môže byť vyššia ako 48, len ich celkový priemer nesmie toto
číslo presiahnuť. Napríklad obdobie štyroch týždňov, počas ktorých zamestnanec odpracuje 3 x 40 hodín
a 1 x 72 hodín, predstavuje priemer 48 hodín/týždeň, ktorý je v súlade so Smernicou, aj keď v jednom
z týždňov k prekročeniu počtu 48 hodín došlo. Ak by dispozíciou právnej normy bol absolútny zákaz

prekročiť 48-hodinový týždenný pracovný čas, potom by slovo „priemerný“ bolo nadbytočné resp. by
súčasťou dispozície právnej normy nebolo.

12.Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. sa za služobný čas príslušníka považuje nielen
časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu, ale aj akýkoľvek čas, po ktorý je príslušník

k dispozícii služobnému úradu. Pod pojmom výkon štátnej služby ustanovenia zákona č. 315/2001 Z.
z. (napr. § 116) považujú vlastný výkon práce hasiča t.j. hodiny evidované ako odpracované v rámci
základného pracovného času (z 24-hodinovej služby vždy 17 resp. 16 hodín) alebo ako práca nadčas.
Pojem byť k dispozícii služobnému úradu potom musí mať iný obsah ako vlastný výkon štátnej
služby. Týmto obsahom pojmu byť k dispozícii služobnému úradu je potom predovšetkým služobná

pohotovosť v mieste výkonu štátnej služby podľa § 92 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.
(služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej
služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci
rozvrhnutia služobného času a aj mimo rámca rozvrhnutia služobného času). Nie je preto žiadny
dôvod neposudzovať aj služobnú pohotovosť hasičov v mieste výkonu štátnej služby ako pracovný

čas pracovníka v zmysle Smernice t. j. ako služobný čas príslušníka aj podľa zákona č. 315/2001 Z.
z. podobne ako to upravuje § 96 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý sa podľa § 193 zákona č. 315/2001
Z. z. síce na hasičov nevzťahuje, ale citované ustanovenie § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.
platného pre hasičov len inými slovami vyjadruje to isté pravidlo obsiahnuté v § 96 ods. 2 Zákonníka
práce platné pre ostatných zamestnancov. Členenie pracovného času žalobcu na odpracované hodiny

a pohotovosť v mieste vykonávania štátnej služby neznamená, že hodiny takejto pracovnej pohotovosti
nie sú žalobcovi evidované, alebo že sa do jeho pracovného času nezapočítavajú. Toto členenie
pracovného času má význam len z hľadiska účtovania náhrady za služobnú pohotovosť a náhrady za
pohotovosť podľa § 122 zákona č. 315/2001 Z. z., ale nemá za následok, že čas takouto pohotovosťou
strávený v mieste výkonu štátnej služby by nemal byť posudzovaný ako pracovný čas a pre účely

právneho posúdenia veci aj tento čas je súdom započítaný do celkového pracovného času žalobcu.
V žiadnom zákone pritom nie je obsiahnuté pravidlo, že aj služobná pohotovosť na pracovisku musí
byť zaplatená rovnakou sadzbou ako tzv. odpracované hodiny, nie je tomu tak ani všeobecne podľa §
96 Zákonníka práce, ktorý sa podľa § 193 zákona č. 315/2001 na hasičov nevzťahuje, a nevyplýva to
ani zo žiadneho ustanovenia Smernice. Ak hasič v rámci služobnej pohotovosti vykonáva štátnu službu

nadčas, patrí mu odmena podľa § 116 zákona č. 315/2001 Z. z., ak je len v pohotovosti, patrí mu náhrada
za služobnú pohotovosť podľa § 122 zákona č. 315/2001 Z. z.13.Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že ostatnými všeobecnými súdmi v zásade hromadným
konsenzom prijatý záver o neúplnej transpozícii Smernice do vnútroštátneho poriadku, nie je správny.
Smernica bola do vnútroštátneho poriadku transponovaná správne a v plnom rozsahu a to aj vo vzťahu

k hasičom, nie je potom splnený základný predpoklad žalobou uplatneného nároku, ktorým je porušenie
práva Európskej únie štátom, ktoré malo založiť nárok na náhradu uplatnenej škody. Ak pri správnej
transpozícii smernice zamestnávateľ prípadne porušuje stanovené pravidlá, nemožno uplatniť voči štátu
nárok na náhradu škody na základe tzv. priameho účinku smernice z titulu nesprávnej transpozície,
ale iba prípadný pracovnoprávny nárok zamestnanca voči jeho zamestnávateľovi vzniknutý z titulu

porušenia správne transponovaného platného vnútroštátneho práva.

14.Len samotná prípadná nesprávna transpozícia smernice ešte žiadny nárok na náhradu škody
nezakladá,kuvznikuškodysúpotrebnéajnegatívnedôsledkyvpríčinnejsúvislostisporušenímpravidiel
obsiahnutých v Smernici. Vychádzajúc na tomto mieste z predpokladu, že Smernica by nebola do
vnútroštátneho poriadku transponovaná správne, a nijako nespochybňujúc dôvody uvedené vyššie,

potom pre prípadný vznik nároku na náhradu škody by bolo rozhodujúce porušenie dotknutých pravidiel
Smernice.Rozsahbremenažalobcutvrdiťrozhodujúceskutkovéokolnostiakoajrozsahjehodôkazného
bremena a vice versa aj miera zistenia skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci sú
určené tzv. teóriou noriem, t. j. právna norma, ktorej aplikácia pripadá do úvahy, svojou hypotézou
a dispozíciou určuje zameranie dokazovania a mieru a potrebu zisťovania rozhodujúcich skutkových

okolností. V tomto prípade aplikovanou normou je pravidlo o maximálnom priemernom pracovnom čase
pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekračujúcom 48 hodín. Prípadný nárok žalobcu
je preto potrebné založiť na skutkovom základe, ktorý bude vychádzať z pravidelne striedajúcich sa
sedemdňových období. Z tohto hľadiska z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca
vykonával v služobnom pomere prácu hasiča v žalovanom období v rozsahu uvedenom v tabuľke

vyššie. Z celkom 143 kalendárnych týždňov, v ktorých žalobca odpracoval aspoň jeden deň, dochádzalo
k prekračovaniu maximálneho týždenného pracovného času 48 hodín/týždeň konkrétne v 30 týždňoch,
pričom v 71 týždňoch žalobca odpracoval menej ako 48 hodín/týždeň (z toho 39 týždňov iba 24 hodín/
týždeň) a v 56 týždňoch odpracoval presne 48 hodín/týždeň. Za žalované obdobie žalobca vrátane
služobnejpohotovostivmiestevýkonuštátnejslužbyodpracovalspolu6290hodín,ztoho5281,61hodín

bol jeho základný pracovný čas a 1008,39 hodín bola jeho práca nadčas (pričom podľa § 91 ods. 3
zákona č. 315/2001 Z. z. by žalobca mohol za tri roky odpracovať spolu iba 900 hodín práce nadčas).
Vpriemereza143týždňov,vktorýchžalobcaodpracovalaspoňjedendeň,potompredstavujejehopráca
nadčas 7,05 hodín/týždeň, čo je viac ako povoľuje zákon č. 315/2001 Z. z. (6,52 hodín/týždeň) ale menej
ako stanovuje Smernica (10 hodín/týždeň pri 38 hodinovom základnom týždennom služobnom resp.

pracovnom čase). Aj pri akceptovaní predpokladu nesprávnej transpozície Smernice do vnútroštátneho
poriadku, potom v prípade žalobcu k porušeniu pravidla o maximálnom priemernom pracovnom
čase nedošlo a preto žalobcovi žiadna škoda resp. ujma z tohto dôvodu vzniknúť ani nemohla.
Z vyjadrenia žalobcu (ktorý to vo svojej výpovedi zo všetkých doposiaľ súdom vypočutých hasičov
vyjadril najpregnantnejšie) aj z vyjadrení ďalších hasičov, že hodiny pracovnej pohotovosti v mieste

výkonu štátnej služby nemajú zaplatené (https://www.aktuality.sk/clanok/xLIufiw/kam-az-nas-nechate-
padnut-slovensko-by-nemalo-zotrocovat-ludi-hovori-hasic-ktory-zaluje-stat/) plynie, že pohnútkou pre
podanie predmetnej žaloby nie je samotné prekračovanie dĺžky 48-hodinového týždenného pracovného
času v niektorých týždňoch, keďže nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času na 24-hodinové služby
hasičom vyhovuje, ale problémom je pre nich výška náhrady za služobnú pohotovosť podľa § 122

zákona č. 315/2001 Z. z., s ktorou hasiči nie sú spokojní. Ako už bolo uvedené vyššie, ani Smernica
ani Zákonník práce ani zákon č. 315/2001 Z. z. nestanovuje, že aj služobná pohotovosť na pracovisku
musí byť zaplatená rovnakou sadzbou ako tzv. odpracované hodiny. Zákonom stanovená výška náhrady
za služobnú pohotovosť je pre súd záväzná a jej neuspokojivú hodnotu nemožno obchádzať žalobou
o náhradu nemajetkovej ujmy.

15.Aj keby ako porušenie pravidla obsiahnutého v článku 6 písm. b) Smernice postačilo už len samotné
prekročenie 48-hodinového času v niektorých týždňoch (v prípade žalobcu je to 30 týždňov za obdobie
36 mesiacov), bez ohľadu na celkový priemerný pracovný čas žalobcu, pre vznik nároku na náhradu
žalobou uplatnenej nemajetkovej ujmy okrem porušenia uvedeného pravidla je rozhodujúca existencia

peňažnou formou odčiniteľných negatívnych následkov v priamej príčinnej súvislosti s porušením
uvedeného pravidla t.j. v súvislosti so samotným prekročením 48-hodinového pracovného času v
týždni. V tejto súvislosti z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca vykonáva prácu
hasiča od roku 2006, pričom skutočnosť, že v práci strávi v niektorých týždňoch viac ako 48 hodín (vprípade žalobcu to bolo 30 týždňov) má potom za následok, že v takomto týždni menej času môže
žalobca venovať svojej rodine a osobným záľubám. Na druhej strane, v prípade žalobcu bolo zistených
viac ako dvojnásobok týždňov (71), v ktorých odpracoval menej ako 48 hodín, a z toho 39 týždňov

bolo takých, kde odpracoval iba jednu 24-hodinovú zmenu a 14 týždňov bolo takých, kde žalobca
neodpracoval ani jeden deň. V takýchto týždňoch potom žalobca môže realizovať všetky činnosti,
v ktorých je prípadne obmedzený v týždňoch, v ktorých k prekročeniu 48-hodinového týždenného
pracovného času došlo. Žalobcom uvádzané negatívne následky tak nie sú v príčinnej súvislosti s
prekračovaním povoleného priemerného 48-hodinového týždenného pracovného času v niektorých

týždňoch, ale sú v priamej príčinnej súvislosti s vlastným výkonom jeho práce hasiča a ich priamy
pôvod je v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Inými slovami povedané, žalobcom zmienené
negatívne následky (potreba oddychu po 24-hodnovej smene a pod.) výkonu jeho práce by nastali aj
vtedy, keby nikdy k prekročeniu jeho maximálneho priemerného 48-hodinového týždenného pracovného
času nedošlo. Z vykonaného dokazovania tak neboli preukázané žiadne negatívne následky, ktoré by
boli v priamej príčinnej súvislosti výlučne s možným porušením pravidla o maximálnom priemernom

pracovnom čase, preto žalobcovi žiadna peňažnou formou odčiniteľná nemajetková ujma nevznikla.

16.Nárok žalobcu nemožno založiť na skutkovom základe vychádzajúcom z rozsahu jeho pracovného
času v priebehu jednotlivých mesiacov preto, že z pohľadu aplikovanej právnej normy nie je rozsah
pracovného času žalobcu v každom mesiaci rozhodujúci. Okrem toho aj výpočet nároku žalobcu, ktorý

je obsahom podanej žaloby na strane 6-7 a jej prílohy č. l. 12 alebo aj ďalších vyjadrení žalobcu je
už vo svojej podstate nesprávny a zavádzajúci tvrdením, že „do fondu pracovného času žalobcu neboli
započítané hodiny služobnej pohotovosti v rozsahu 1940,50 hodín“, pretože toto tvrdenie vychádza
z nepochopenia pojmu fond pracovného času a z nesprávneho výpočtu celkového pracovného času
žalobcu v mesiaci súčtom všetkých hodín FPČ a hodín pracovnej pohotovosti žalobcu, t.j. takýto

výpočet vychádza z nesprávneho predpokladu o tom, že žalobca v každom mesiaci odpracoval celý
FPČ a všetky hodiny pracovnej pohotovosti majú byť nielen prácou nadčas, ale dokonca majú byť
všetky prácou nadčas nad rozsah povoleného priemerného 48-hodinového týždenného pracovného
času (podobným nesprávnym spôsobom zjavne postupujú pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej
ujmy aj niektoré súdy). Uvedenú nesprávnosť dokumentuje skutočnosť, že hodnota FPČ vyjadruje iba

počet hodín základného pracovného času, a ak by počet hodín pracovnej pohotovosti mal predstavovať
prácu nadčas nad rozsah povoleného priemerného 48-hodinového týždenného pracovného času, potom
nie je zrejmé ako a kedy by mal zamestnanec odpracovať nadčas 8 hodín týždenne predstavujúci
rozdiel medzi základným pracovným časom a prácou nadčas nad rozsah povoleného priemerného 48-
hodinového týždenného pracovného času. Údaj o výške FPČ vo výplatných páskach je iba teoretické

číslo vyjadrujúce koľko pracovných hodín základného pracovného času má zamestnanec k dispozícii
v mesiaci pri jeho spôsobe rozvrhnutia pracovného času, nehovorí však nič o tom, koľko z toho
zamestnanecvmesiaciajreálneodpracoval.Akopracovnýčasmožnoposudzovaťlenhodinystrávenév
práci ako odpracované hodiny alebo pohotovosťou v mieste výkonu štátnej služby, iba tieto hodiny spolu
tvoria celkový pracovný čas, a ich celkový počet je možné zistiť len po skončení mesiaca v závislosti

o reálneho výkonu práce zamestnancom. Čas dovolenky (D) ani čas voľna za sviatok (VS) nie sú
pracovným časom, ale sú práve dobou určenou na regeneráciu a oddych (zhodne článok 2 bod 1 a bod
2 Smernice, aj § 85 ods. 1 Zákonníka práce aj § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.). Ako výkon práce
nemožno posudzovať ani dni, v ktorých zamestnanec nepracoval z dôvodu práceneschopnosti (PN),
alebo z dôvodu návštevy lekára (LEK) či sprevádzania rodinného príslušníka (SRP) z iných dôvodov

(SVP) alebo z dôvodu všeobecného záujmu (VSZ). Pracovné hodiny pripadajúce na deň, ktorý žalobca
z rôznych dôvodov neodpracoval (D, VS, PN, LEK, SRP, SVP, VSZ) však stále zostávajú súčasťou
hodnoty FPČ v danom mesiaci. Celkový počet hodín FPČ v každom mesiaci je určený iba tým, koľko
pracovnýchdnívmesiaciprichádzadoúvahypodľaspôsoburozvrhnutiapracovnéhočasuzamestnanca
a koľko pracovných hodín v týchto dňoch zamestnanec môže teoreticky odpracovať, ak by odpracoval

všetky dni v mesiaci. Celkový počet hodín FPČ je pritom určený vopred na začiatku mesiaca bez ohľadu
na to, že neskôr v priebehu mesiaca zamestnanec jeden alebo viac pracovných dní reálne neodpracuje
– takéto skutočnosti sa potom na výplatnej páske zaznamenajú v iných položkách, ale nie v úprave
hodnoty FPČ.

17.Ako ilustratívny príklad významu pojmu FPČ môže slúžiť mesiac júl 2020, v ktorom výška FPČ
žalobcu pri jeho spôsobe nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času predstavuje 187 hodín
zodpovedajúcich tomu, že žalobca mal naplánovaných na tento mesiac 11 pracovných dní (01., 04.,
07., 10., 13., 16., 19., 22., 25., 28. a 31.), z ktorých každý deň by odpracoval 17 hodín (17 x 11 = 187)a ďalších 7 hodín denne by vykonával pohotovosť v mieste výkonu štátnej služby, čo by za celý mesiac
predstavovalo spolu ďalších 77 hodín (7 x 11 = 77) pracovného času. Celkový pracovný čas žalobcu
by tak v tomto mesiaci dosiahol spolu 264 hodín za predpokladu, ak by žalobca odpracoval všetkých

11 dní. Pre porovnanie hodnota FPČ pre zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým 40-hodinovým
týždenným pracovným časom v mesiaci júl 2020 predstavuje 184 hodín, keďže mesiac júl 2020 mal 23
pracovných dní (23 x 8 = 184). Pre ďalšie porovnanie hodnota FPČ hasiča vykonávajúceho prácu na
tom istom pracovisku ako žalobca, ktorého rozpis pracovných zmien v mesiaci júl 2020 začína prvou dňa
02.07.2020 a končí poslednou dňa 29.07.2020, by bola 170 hodín, pretože takýto hasič by v priebehu

mesiaca júl 2020 mal naplánovaných resp. by odpracoval 10 pracovných dní (10 x 17 = 170). Žalobca
v mesiaci júl 2020 mal dva dni (16.07.2020 a 31.07.2020) dovolenku, jeden deň (07.07.2020) mal voľno
za prácu vo sviatok, a po zvyšok mesiaca odpracoval už len osem služieb v trvaní 24 hodín, t.j. spolu
odpracoval namiesto 264 hodín iba 192 hodín (8 x 24 = 192), z ktorých 136 hodín (8 x 17 = 136) je
evidovaných ako odpracované a 56 hodín (8 x 7 = 56) je evidovaných ako pohotovosť (na výplatnej
páske je uvedený počet odpracovaných hodín 141,41 a počet hodín pohotovosti 50,59, súčet však stále

predstavuje rovnakých 192 hodín). Teoretický FPČ žalobcu v mesiaci júl 2020 v počte 187 hodín by bol
naplnený iba odpracovanými hodinami, ak by žalobca odpracoval všetky zmeny, ktoré mal v mesiaci
naplánované, t.j. ak by odpracoval aj tie tri, ktoré neodpracoval pre čerpanie dovolenky a voľna za
prácu vo sviatok. Tieto tri dni, ktoré žalobca neodpracoval zodpovedajú spolu 51 hodinám pracovného
času, ktorý by bol evidovaný ako odpracované hodiny, čo spolu s ďalšími 136 skutočne odpracovanými

hodinami by potom dávalo dokopy FPČ 187. Skutočný pracovný čas žalobcu v tomto mesiaci bol však
namiesto 187 iba 136 odpracovaných hodín a zvyšok pracovného času žalobcu (v tomto mesiaci 56
hodín) predstavuje pohotovosť. Potom FPČ žalobcu v počte 187 hodín v tomto mesiaci v skutočnosti
bol naplnený v časti 136 hodín odpracovanými hodinami, v časti 51 hodín pracovnou pohotovosťou,
žalobca tak odpracoval v mesiaci iba 4 hodiny práce nadčas a k prekročeniu maximálneho týždenného

priemerného pracovného času žalobcu tak v priebehu mesiaca nedošlo. Napokon ako posledný príklad
významu pojmu FPČ môžu slúžiť výplatné pásky hasičov za mesiace, počas ktorých hasiči z dôvodu
dlhodobej práceneschopnosti neodpracovali ani jednu hodinu, napriek tomu hodnota FPČ na výplatnej
páske v takomto mesiaci nebola nulová, ale zostala vždy nezmenená zodpovedajúca predpokladanému
počtu plánovaných pracovných zmien pripadajúcich podľa rozvrhnutia na príslušný kalendárny mesiac

(mesiac február 2021 v prípade hasiča vo veci sp. zn. 16C/11/2023, alebo mesiace september 2022 –
jún 2023 v prípade hasiča vo veci sp. zn. 16C/18/2023). Z uvedených príkladov je zrejmé, že takmer
v každom mesiaci základný 40-hodinový týždenný pracovný čas žalobcu nie je naplnený iba hodinami
pracovného času, ktoré sú evidované ako odpracované hodiny, ale jeho základný pracovný čas je
naplnený sčasti vždy aj služobnou pohotovosťou (napr. ak žalobca odpracuje v priebehu týždňa dve

24-hodinové služby, celkový pracovný čas žalobcu dosiahne 48 hodín, z ktorých 32 hodín predstavujú
hodiny evidované ako odpracované, zvyšok základného pracovného času v rozsahu 8 hodín je tvorený
pohotovosťou v mieste výkonu štátnej služby a iba zvyšných 8 hodín pohotovosti v mieste výkonu
štátnej služby predstavuje prácu nadčas, pričom prácou nadčas nad rozsah 48-hodinového týždenného
pracovného času sú iba hodiny odpracované v týždňoch, kedy pracovný čas žalobcu prekročí 48 hodín).

Z uvedeného vyplýva potom tiež to, že časť náhrady za služobnú pohotovosť podľa § 122 zákona č.
315/2001 Z. z. je žalobcovi vyplácaná aj za hodiny, ktoré tvoria základný pracovný čas žalobcu. Žalobca
ako zamestnanec v štátnej službe pritom nie je odmeňovaný hodinovou odmenou, ale funkčným platom,
ktorý je žalobcovi v každom mesiaci vyplatený celý aj v prípade, ak žalobca v mesiaci neodpracoval
celý FPČ.

18.Nárok žalobcu nemožno založiť na skutkovom základe vychádzajúcom z rozsahu jeho pracovného
času v priebehu jednotlivých mesiacov napokon aj preto, že okrem mesiaca február v nepriestupnom
roku každý z mesiacov v roku má viac ako 28 dní, dochádza tak k prelínaniu jednotlivých sedemdňových
období v rámci mesiacov. Uzatvorením výpočtu pracovného času na úrovni mesiacov potom nutne

dochádza v rôznej miere k skresleniu týždenného pracovného času, čo možno dokumentovať v prípade
žalobcu v kalendárnom týždni od 26.10.2020 do 01.11.2020, kedy žalobca v priebehu siedmych dní
odpracoval tri 24-hodinové zmeny, jeho celkový pracovný čas v tomto týždni tak dosiahol spolu 72 hodín.
Prvé dve pracovné zmeny v tomto týždni 26.10.2020 a 29.10.2020 sú však ešte súčasťou kalendárneho
mesiaca október 2020 a posledná zmena 01.11.2020 už je súčasťou kalendárneho mesiaca november

2020.

19.Z dôvodov zhora uvedených preto súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože Smernica
bola do vnútroštátneho poriadku transponovaná správne a podaná žaloba tak nie je už v jejsamom základe opodstatnená, ďalej pretože v prípade žalobcu nedošlo k prekročeniu maximálneho
priemerného týždenného pracovného 48-hodinového pracovného času, a napokon pretože v prípade
žalobcu neboli preukázané žiadne negatívne následky, ktoré by boli v priamej príčinnej súvislosti

výlučne s prípadným prekročením maximálneho priemerného týždenného pracovného 48-hodinového
pracovného času. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí zvažoval aj rozhodnutia iných všeobecných
súdov v podobných veciach. Pritom je potrebné poznamenať, že základnou hodnotou práva je
spravodlivosť, a už v myšlienke rímskeho právnika Ulpiana: „Juris praecepta sunt haec: honeste
vivere, alterum non laedere, suum cuique tribuere“ (D 1.1.10), bola popri prvých dvoch princípoch

(čestne žiť, nikomu neškodiť) obsiahnutá ako jedna z troch základných princípov práva aj distributívna
spravodlivosť (každému dať, čo mu patrí). Z distributívnej spravodlivosti vyplýva základná metanorma
všetkej (nielen súdnej) rozhodovacej činnosti spočívajúca v povinnosti podobné prípady posudzovať
podobne a rozdielne prípady posudzovať rozdielne. V rozsudkoch iných všeobecných súdov, na ktoré
poukazuje žalobca, alebo ktoré si aj súd sám obstaral, nebol zistený žiadny skutkovo podobný prípad
porovnateľný s prípadom žalobcu (potrebné je ale poznamenať, že to často súvisí s mierou zistenia

skutkového stavu v podobných veciach, ktorý z textu odôvodnení nie je možné v podstatných skutkových
okolnostiach dostatočne konkrétne vyabstrahovať tak, aby jednotlivé prípady bolo možné navzájom
porovnať).

20.O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyplývajúcej z § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, o trovách konania preto súd rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

2 16C/14/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).