Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 26, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 6Tk/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125011197
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125011197.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Majerníka a prísediacich A. B. C.

a A. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. mája 2025 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaného E. F., nar. XX.XX.XXXX v G. H., trvale bytom D. XXX/XX, I. E. J. K. J. G.

uznáva za vinného, že

dňa 20.10.2024 v presne nezistenom čase od 01.00 hod. do 05.00 hod. presne nezisteným spôsobom
vnikol na pozemok rodinného domu nachádzajúceho sa na ul. L. L. XXX/XX E. E. G., C. A.,

následne presne nezisteným predmetom rozbil sklenenú výplň na vchodových dverách rodinného
domu, do ktorého neoprávnene vnikol, voľne sa v ňom pohyboval a zotrval po presne nezistenú dobu,
pričom v priestoroch rodinného domu v úmysle usmrtiť poškodenú G. D., túto presne nezisteným
ostrým predmetom najmenej trinásť krát bodol do oblastí vrchnej časti tela, čím spôsobil poškodenej
mnohopočetné bodnorezné poranenia hlavy a chrbta a rezné poranenia pravej ruky, z ktorých
jedno bodné poranenie preniklo a zasiahlo dolný lalok pravých pľúc, v dôsledku čoho došlo u
poškodenej k zakrvácaniu do pravej pohrudnicovej dutiny, k masívnemu krvácaniu navonok a k šoku

z vykrvácania, pričom bezprostrednou príčinou smrti poškodenej G. D. bol šok z vykrvácania pri
početných bodnorezných a rezných poraneniach, ktoré utrpela v príčinnej súvislosti pri napadnutí ostrým
predmetom, ktorým poškodená na mieste podľahla,

teda

iného úmyselne usmrtil a neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a spáchal čin
prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona a prečin porušovanie domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona

za to mu ukladá:

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 145 odsek 1 Trestného zákona, § 39 odsek 5 Trestného zákona,
§ 38 odsek 2 Trestného zákona (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmená h/, m/ Trestného
zákona) trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanástich) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona na výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad vo výmere
3 (troch) rokov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX povinnosť
nahradiť poškodenému K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G., L. XXX/XX škodu vo výške 1.657,60
EUR (tisícšesťstopäťdesiatsedem eur šesťdesiat centov).

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX povinnosť

nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63
Bratislava, pobočka Michalovce, M. C. XX, XXX XX A. škodu vo výške 618,26 EUR (šesťstoosemnásť
eur dvadsaťšesť centov).

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku.
Súd položil obžalovanému nasledovné otázky, a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu

kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či
rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestných činov, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými
v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov ako aj inými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami
obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným
stanoviskom prokurátora a splnomocnenca poškodeného. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní

vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu,
ochrannom opatrení a náhrade škody.

Obžalovaný k svojej osobe odmietol vypovedať.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Poškodený K. D. si v prípravnom konaní uplatnil náklady na pohreb, ktoré vyčíslil na sumu 1.657,60
EUR,pričomichoprávnenosťpreukázalpredloženímdokladovoúhradejednotlivýchpoložiekspojených
s pohrebnými službami.

Sociálna poisťovňa sa pripojila k trestnému konaniu a uplatnila si nárok na náhradu škody vo výške
618,26 EUR. Uvedený nárok odôvodnila v súvislosti s usmrtením menovanej, nakoľko boli manželovi
nebohej N. D. vyplatené dôchodkové dávky v období od 20.10.2024 do 17.01.2025 titulom vdoveckého
dôchodku v sume 618,26 EUR. Nakoľko N. D. zomrel dňa XX.XX.XXXX, ale výplatný termín mal dňa

18. v mesiaci, tak mu vdovecký dôchodok patril do 17.01.2025.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Košice vyplýva, že obžalovaný sa počas výkonu väzby v ústave Košice správa
slušne a disciplinovane. Úlohy a nariadenia plynúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava.
Voľný čas trávi aktívne zapájaním sa do rôznych voľno časových aktivít podľa ponukového listu. Čas

trávi aj sledovaním televízneho vysielania počúvaním rozhlasu. Pracovne zaradený počas výkonu väzby
nie je. Pravidelne sa k spokojnosti personálu zapája do čistiacich a upratovacích prác v rámci oddielu a
spoločných priestoroch. Sociálne kontakty udržiava najmä prostredníctvom korešpondencie. V prípade
dostatočného kreditu na telefonovanie aj telefonickými hovormi. Žiada aj návštevy v ústave, avšak
príbuzní o tento spôsob kontaktu nejavia záujem. Doposiaľ mu nebola udelená disciplinárna odmena,

ani uložený disciplinárny trest.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal znalecký posudok č. 47/2024 O. A. L.,
znalca z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých. K osobnostnej charakteristike
obžalovaného v posudku znalec uviedol, že v prvom rade je potrebné si uvedomiť ako vyrastal, do akej

rodiny sa narodil, aký výchovný štýl aplikovali jeho rodičia a v akej súrodeneckej konštelácii sa ocitol.Od tohto všetkého (a ešte od mnohých iných premenných) závisí formovanie osobnostnej organizácie a
štruktúry jedinca. Obžalovaný sa narodil do rómskej rodiny, čo je stále v našej proveniencii považované
za diskvalifíkačný moment na celý život. Obžalovaný obdobie detstva síce hodnotí v zásade kladne,

dokonca uviedol „dobre sme žili, chodil som riadne do školy, kým žil otec, potom otec zomrel, mama sa
vydala do E. G. a ja som sa dostal do Kapušian ku mame". Zložité je si predstaviť, čo myslel slovami
„dobre sme žili", nakoľko ich doma bolo vždy mnoho (sprvoti vravel, že má 2 súrodencov, postupne
sa prepracoval k číslu 7; zrejme mala mama alebo otec nejakých potomkov z predošlých vzťahov,
ktorých menovaný najskôr do svojich počtov nezahrnul pozn. znalca), žili v skromných podmienkach, v

materiálnom nedostatku, preto sa o emočne vhodne sýtenej a blízkosť vyznávajúcej výchove zo strany
rodičov nedá veľmi hovoriť. Zaujímavým je slovné spojenie „dostal som sa". Podľa takejto interpretácie
totiž možno usudzovať, že u neho akoby nemalo byť samozrejmé, že po smrti otca má žiť dieťa s
mamou, akoby to malo byť niečo nezvyčajné, resp. netradičné. Znalec upriamil pozornosť na vyjadrenie
obžalovaného o tom, či niekde pracoval, resp. pracuje, kde tento doslova povedal: „Manželka bola
tehotná a ja som chodil namiesto nej do práce". Najmä slovo „namiesto" je pozoruhodné, pretože to má

zrejme menovaný celoživotne zafixované tak, že sa skrátka do roboty nechodí a ak, tak aby to len nebol
on, kto by z rodiny musel pracovať. Jedná sa jednoznačne o simplexný až primitívny pohľad. Pozitívom
bolo, že v rámci svojich možností chodil do základnej školy (aj keď špeciálnej, vtedy nazývanej osobitná).
Ku vzťahovému životu sa obžalovaný vyjadruje mierne zmätočne, keď najskôr uviedol, že si nespomína,
koľko mal rokov, keď sa zoznámil so svojou prvou priateľkou, no hneď na to dodáva, že jeho jedinou

partnerkou bola do dnešných dní jeho družka, s ktorou tvorí pár dodnes. Majú spolu 2 deti, pričom tretie
je na ceste. Pre komplexné vykreslenie osobnosti obvineného považoval znalec za potrebné súhrnne
uviesť, že obžalovaný to v detstve zrejme nemal ľahké, a to najmä bez svojho zavinenia: bolo ich
veľa súrodencov i z rodičov pracoval/brigádoval len otec, pretože mama bola prakticky permanentne
na materskej dovolenke i narodil sa do slabých socio-ekonomických podmienok i pravdepodobne bol

odkázaný viac na výchovu od starších súrodencov (resp. na formu tzv. „seba-vyrastania", ktorá je pre
túto komunitu doslova príznačná, kedy sú deti od útleho veku ponechávané viac samé na seba a ich
denná náplň je operatívna, t.j. čo sa práve vyskytne) atď. V takýchto podmienkach je z psychologického
hľadiska takmer nemožné dosiahnuť stav zrelej a vhodne štruktúrovanej osobnosti, pretože samotné
základné kamene jeho bytia boli v detstve položené nesprávne. Osobnosť obžalovaného je v mnohom

simplexná. Nemá veľké nároky na život, nezamýšľa sa nad podstatou bytia, nezachádza k uvažovaniu
nad svojim konaním do preňho zaťažujúcich detailov. Nemá na to intelektovú kapacitu a aj keby mal, tak
si znalec myslí, že by na podobné aktivity nenahliadal ako na potrebné. Obžalovanému veľmi ťažko išli
aj niektoré úplne elementárne úlohy, napr. až po opakovanom a čo najviac zjednodušenom vysvetlení
pochopil, že má rátať smerom nadol od čísla 20 po číslo 1, čo napokon ako-tak zvládol. So zložitejšími

úlohami (napr. zopakovanie dlhšieho príbehu, resp. čísel atď.) sa však bezmocne trápil, takisto ako sa
trápilspožiadavkou,abyskúsilsúvislýmspôsobomopísaťdianiezinkriminovanéhodňa.Vtýchchvíľach
naňombolobadaťdlhéodpoveďovélatencie,pozeraniesaniekamdozemealebonastôl,takmeržiadnu
emočnúodozvuaslabúkomunikáciu.Vovzťahukaktuálnejtrestnejvecisavpodstatenevyjadrujenijako
sofistikovane, všetko čo sa malo v ten deň udiať, opisuje seba vlastným spôsobom, že v tom celom

mali figurovať akýsi dvaja muži, ktorých on nepoznal (z videnia ich podľa vlastných slov registroval), a
ktorí ho mali vydierať nejakými fotkami atď. Nedokázal relevantne vysvetliť (ba sa ani zamyslieť), prečo
by práve jeho a jeho rodinu niekto fotil, prečo by si zo všetkých ľudí vybrali práve jeho, takisto ani na
to, aké to mali byť fotky a či by mohol byť niečím vydierateľný. Rovnako nevedel popísať vôbec nič z
toho, čo sa v dome obete malo diať. Pozoruhodné z psychologického hľadiska je to, že dokázal udať,

čo sa dialo pred samotným skutkom, takisto to, čo robil po tomto skutku, no z logicky nevysvetliteľnej
príčiny nevedel/nechcel povedať o samotnom skutku nič. Celková úroveň intelektových a rozumových
schopnosti je výrazne podlimitná. Výkonovo spadá do intelektového pásma ľahkej duševnej zaostalosti
(z hľadiska tolerancie a tzv. smerodajnej odchýlky určujem jeho intelekt v rozpätí IQ 52-65). Osobnosť je
simplexného charakteru, nezrelá, bez potrebnej štrukturácie, viac-menej pasívne prijímajúca realitu bez

schopnosti sa nad ňou zamyslieť. V náročnejších životných situáciách zlyháva, nevie analyticky správne
vyhodnocovať jednotlivé premenné, ktoré sa prirodzene v živote každého jedinca vyskytujú. Riadi sa
vlastnými potrebami a úsudkom, ktorý môže byť v mnohom nesprávny a skratkovitý. Znalec konštatoval,
že štruktúra osobnosti obžalovaného nie je komplexne vyformovaná, v mnohom je simplexný s dôrazom
na uspokojenie aktuálnych potrieb, ktoré má. Absentuje u neho schopnosť vyvodzovať občas čo i len

elementárne úsudky, neraz si nedokáže uvedomiť ani bazálne súvislosti. Analytický prístup k životnej
realite nie je prakticky vôbec rozvinutý, mnohé veci mu nedochádzajú. Realitu vníma simplexnejšie
až simplexne, skrz uspokojovania svojich potrieb. Hodnotový a charakterový systém menovaného je v
zásade simplexnejší a málo komplexný: je vyformovaný v zmysle snahy uspokojiť svoje potreby, pričomsa nezaoberá uvažovaním nad komplexnosťou života, so zvažovaním rôznych premenných, ktoré sa
prirodzene v živote každého človeka vyskytujú. Z psychologického hľadiska charakter skutku zodpovedá
osobnosti obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa z odvetvia psychiatria A. P. Q., ktorá trvala na záveroch
ňou vypracovaného znaleckého posudku, pričom predniesla, že zistila, že ide o slobodného muža so
základným vzdelaním, bez nejakých závažných zdravotných ťažkostí. Obžalovaný žije nenáročným
spôsobomživotaovplyvnenýmsocio-kultúrnymprostredímvktoromvyrastal.Podstatoujehofungovania

bolo zabezpečiť nejaké finančné prostriedky, avšak nemal žiadnu prácu, aby zabezpečil svoju rodinu.
V čase skutku priznal požitie alkoholu, udal aj užitie neznámej návykovej látky. U obžalovaného
zistila zníženie intelektových schopností do pásma ľahkej duševnej zaostalosti, čo bolo potvrdené
psychologickým vyšetrením. Toto zníženie intelektových schopností je trvalé od ranného detstva,
vplyvom tejto zníženej intelektovej výbavy boli jeho ovládacie schopnosti v čase skutku zmenšené,
avšak nie podstatne, nakoľko obžalovaný je sociálne adaptabilný, je schopný sa prispôsobiť novým

podmienkam, je schopný fungovať v skupine obdobných ľudí. Vplyvom alkoholu môže byť jeho
správanie potencované s impulzívnymi, agresívnymi prvkami. V období páchania skutku bol obžalovaný
schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania. Jeho rozpoznávacie schopnosti neboli zmenené,
jeho ovládacie schopnosti boli zmenšené vplyvom ľahkej mentálnej retardácie. Tieto ovládacie
schopnosti boli len forenzne nepodstatnou mierou zmenšené, jeho reakcie sú však často primitívne,

pudovo založené. Zníženie mentálnych schopností nemá význam na rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti. U obžalovaného neboli zistené prejavy duševnej poruchy v zmysle psychózy, ani prejavy
závislosti od nejakých návykových látok, preto mu nebolo stanovené žiadne liečenie. Obvinený je
schopný chápať význam trestného konania do miery svojich mentálnych schopností, kedy vie rozlíšiť
svoje správanie, že zjavne urobil nejaký zlý skutok v zmysle mentálne retardácie. Vzhľadom na mentálne

schopnosti obžalovaného, tento neprejavoval pri vyšetrení schopnosť, že by urobil nejakú zlú vec, avšak
s dostatočným časovým odstupom chápe význam niektorých týchto vecí. Znalkyňa taktiež na hlavnom
pojednávaní uviedla, že skôr by povedala, že nemusel ísť tam s úmyslom niekoho usmrtiť, išiel konať
nejaké protiprávne konanie a jeho reakcia spočívala v tom, že bol pristihnutý, nečakal to a jeho konanie
bolo už len následkom tej reakcie.

Obžalovaný nemá záznam v evidencii priestupkov.

Z odpisu registra trestov na obžalovaného súd zistil, že tento bol doposiaľ 2x súdne trestaný. Trestným
rozkazom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 4T/80/2023 zo dňa 18.10.2023 bol uznaný vinným zo

spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona a bol mu uložený trest povinnej
práce vo výmere 66 hodín, kde k vykonaniu trestu došlo 10.01.2024. Trestným rozkazom Okresného
súdu Michalovce, sp. zn. 7T/24/2024 zo dňa 31.07.2024 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania
prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné
pravidlá dôležité pri ukladaní trestu.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona

ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii
je vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená
aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším
členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňujedvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou
represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a

slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie

ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému

výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia).
V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie
páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 3
Tr. zák., podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na
jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,
že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu

nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom
treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné
činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, §

326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie
súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri

trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú
pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Obžalovaný sa dopustil obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona v

súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kde súd pri
ukladaní trestu vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Trestného zákona a nasl., pričom prihliadol na
povahu a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, jej následky, ako aj na osobu páchateľa, jeho doterajší
spôsob života a okolnosti, za ktorých sa skutok stal.

Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie podľa § 36 písm. l/ Tr.
zák. vyhodnotil súd ako poľahčujúcu okolnosť. Súd zistil dve priťažujúce okolnosti a to, že obžalovaný
spáchal viac trestných činov podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona a bol už za trestný čin odsúdený
podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona.Pri ukladaní trestu súd aplikoval vyššie citované ustanovenie § 39 odsek 5 Trestného poriadku, ktoré
umožňovalo vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní uložiť trest odňatia

slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda vo
výmere 10 rokov. Je potrebné zvýrazniť, že prejav ľútosti, nadobúdal v priebehu hlavného pojednávania
na intenzite, kde obžalovaný v rámci záverečnej reči výslovne požiadal poškodených o odpustenie,
čím preukázal určitý stupeň osobnej reflexie a sebareflexie. Súd má za dôvodné poukázať na závery
znalcov realizujúcich vyšetrenie vo vzťahu k obžalovanému, kde obaja znalci z odborov psychiatrie a

psychológie zhodne konštatovali, že u obžalovaného je prítomná ľahká duševná zaostalosť vývinového
charakteru. Porucha intelektu je trvalá a siaha do ranného detstva. Vplyvom tejto zníženej intelektovej
výbavy, v kombinácii s požitím alkoholu a neznámej návykovej látky bezprostredne pred skutkom, boli
ovládacie schopnosti obžalovaného v čase činu znížené, avšak nie podstatne. Súd tieto skutočnosti
zohľadnil ako relevantné okolnosti zmierňujúce trest a odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia §39 odsek
5 Trestného zákona. Súd neprehliadol, že skutok bol spáchaný mimoriadne intenzívne, keď obžalovaný

poškodenú opakovane bodol – celkovo 13-krát. Takéto konanie súd vyhodnotil ako následok pudovej
reakcie vyplývajúcej z obmedzených regulačných schopností obžalovaného.

Súd pri určení trestu prihliadol aj na osobné pomery obžalovaného a prostredie, v ktorom vyrastal. Zo
zistení znalca z odboru psychológia vyplynulo, že obžalovaný prežil detstvo a dospievanie v materiálne

skromných a emocionálne nepriaznivých podmienkach, bez stabilného rodinného zázemia. Znalec v
tomto smere konštatoval absenciu emocionálne sýtenej a blízkosť vyznávajúcej výchovy zo strany
rodičov. Výchovné pôsobenie bolo bez primeraného vedenia, dohľadu a citovej opory. Po smrti otca
sa obžalovaný dostal do starostlivosti matky, čo sám popisoval ako keby išlo o netypickú, pre neho
emocionálne neistú situáciu. Rodinné prostredie mu neposkytovalo ani základné predpoklady pre zdravý

vývin osobnosti, čomu zodpovedá aj záver znalcov, ktorí obžalovaného označili za simplexnú osobnosť,
bez rozvinutých životných ambícií a s obmedzenou schopnosťou reflektovať širšie dôsledky vlastného
správania.

Tieto skutočnosti súd považoval ako súčasť širšieho kontextu jeho osobnostného vývinu. Zároveň tieto

faktory podporili úvahu súdu o existencii potenciálu na nápravu obžalovaného pri aplikácii ustanovenia
o mimoriadnom znížení trestu, najmä v spojení s jeho priznaním, ľútosťou prejavenou na hlavnom
pojednávaní.

S prihliadnutím na všetky uvedené individuálne okolnosti prípadu, najmä úroveň rozumových schopností

obžalovaného, jeho sociálne zázemie a osobnostný profil, súd uplatnil § 39 odsek 5 Trestného zákona
a znížil dolnú hranicu trestnej sadzby nie však až o jednu tretinu, ale na výmeru 12 rokov. Keďže
obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov, súd mu v súlade s § 41 Trestného zákona uložil úhrnný
trest odňatia slobody, ktorý bude obžalovaný vykonávať podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pričom nevzhliadol dôvody navrhované

obhajcom na aplikáciu ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona. Súd sa nestotožnil v rámci
záverečnej reči s prokurátorom navrhovaným trestom na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 15
rokov. Prípadné uloženie trestu odňatia slobody v dlhšej ako uloženej výmere by podľa názoru súdu bolo
v rozpore so zásadami pre ukladanie trestov. Už počas doterajšieho obmedzenia osobnej slobody, počas
pobytu vo výkone väzby je správanie a vystupovanie obžalovaného na požadovanej úrovni, príkazy

a nariadenia príslušníkov rešpektuje a plní, ústavný poriadok a časový rozvrh dodržiava, konfliktné
situácie nevyhľadáva, v osobných veciach udržiava primeranú čistotu a poriadok. Súd na základe
vyššie prezentovaných úvah považuje uložený trest za postačujúci z hľadiska individuálnej aj generálnej
prevencie.

Kzvoleniupostuputýkajúcemusamimoriadnehozníženiatrestumásúdzapotrebnéopätovnepoukázať
na postoj obžalovaného v priebehu hlavného pojednávania, kde obžalovaný od začiatku hlavného
pojednávania spáchanie trestného činu priznáva a svoje konanie ľutuje. Nemožno prehliadnuť na prístup
počas pojednávania, kde uvedené priznanie a oľutovanie gradovalo. Ľútosť obžalovaný prezentoval
aj v rámci záverečnej reči, kedy predniesol, že plne zodpovedá za konanie k čomu sa aj priznal.

Vzhľadom na osobu páchateľa, jeho doterajší spôsob života, sociálne prostredie, ako aj povahu a
závažnosť spáchanej trestnej činnosti, súd nepredpokladá, že by po výkone trestu automaticky bezďalšej kontroly viedol riadny život, preto v súlade s § 76 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému
ochranný dohľad v trvaní troch rokov, teda na hornej hranici.

Za dôvodný mal súd aj postup podľa § 287 ods. 1 Tr. por. a uloženie povinnosti obžalovanému
uhradiť škodu poškodeným riadne a včas uplatnenú. Pozostalému poškodenému škodu pozostávajúcu
z nákladov spojených s pohrebom a v prípade sociálnej poisťovne titulom vdovského dôchodku.

Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Mestský súd Košice do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie
má odkladný účinok. (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.