Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722203123
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5722203123.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnom spore žalobcov: 1/ A. B. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XX, F. F., 2/ G. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, I. – E.,
Česká republika, 3/ G. B. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, F., 4/ G. L. E. M., N. N., nar. XX. XX.
XXXX, bytom E. O. XXXXX/XXX, F. F., 5/ P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, Q., žalobcovia

1/ až 5/ zastúpení právnym zástupcom AK JUDr. Repáň a partneri, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika
25, Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému: N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, R., o vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 2.889,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 15C/67/2022-81 zo dňa 14. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č. k. 15C/67/2022-81 zo dňa 14. 12. 2022
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 288,96 eur s 5%-ným úrokom z omeškania zo
sumy 144,48 eur od 07. 09. 2020 do 07. 09. 2021 a zo sumy 288,96 eur od 08. 09. 2021 do zaplatenia,
žalobcovi 2/ sumu 288,96 eur s 5%-ným úrokom z omeškania zo sumy 144,48 eur od 07. 09. 2020 do 07.
09. 2021 a zo sumy 288,96 eur od 08. 09. 2021 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 577,98 eur s 5%-ným
úrokom z omeškania zo sumy 288,99 eur od 07. 09. 2020 do 07. 09. 2021 a zo sumy 577,98 eur od 08.

09. 2021 do zaplatenia, žalobcovi 4/ sumu 1.155,96 eur s 5%-ným úrokom z omeškania zo sumy 577,98
eur od 07. 09.2020 do 07. 09. 2021 a zo sumy 1.155,96 eur od 08. 09. 2021 do zaplatenia, žalobcovi 5/
sumu 577,98 eur s 5%-ným úrokom z omeškania zo sumy 288,99 eur od 07. 09. 2020 do 07. 09. 2021
a zo sumy 577,98 eur od 08. 09. 2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcom 1/ až 5/ priznal voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 12. 09. 2022 domáhali

voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, žalobca 1/ vo výške 288,96 eur s príslušenstvom,
žalobca 2/ vo výške 288,96 eur s príslušenstvom, žalobca 3/ vo výške 577,98 eur s príslušenstvom,
žalobkyňa 4/ vo výške 1.155,96 eur s príslušenstvom a žalobca 5/ vo výške 577,98 eur s príslušenstvom,
ktoré žalovanému vzniklo užívaním pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, evidovaného na
LV č. XXXX, kat. úz. F..
3. Aplikujúc ust. § 167 ods. 2, § 273 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) súd vo veci

rozhodol rozsudkom pre zmeškania žalovaného. Konštatoval, že uznesením zo dňa 07. 10. 2022
žalovaného vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva
a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, zároveň ho poučil o následkoch nesplnenia uloženej
povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Uznesenie bolo žalovanému doručené
dňa 14. 10. 2022, žalovaný sa k žalobe v určenej lehote nevyjadril.4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol kontumačne v prospech žalobcov podľa § 273 C.
s. p., na základe žalobcami tvrdeného skutkového stavu, ktorý považoval za nesporný a za dostatočne
osvedčený obsahom žaloby, jej príloh a ostatných listinných dôkazov.

5. Podľa § 262, § 255 ods. 1 C. s. p. súd žalobcom ako úspešnej strane konania priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný z dôvodu podľa § 356 písm. b) C. s. p. odvolanie, ktorým sa
domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaný namietal, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené podmienky, v dôsledku
čoho postupom súdu prvej inštancie došlo k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivé
súdne konanie.
8. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 273 C. s. p. je vydanie rozsudku pre zmeškanie len možnosťou,
nie povinnosťou, a to len za situácie absolútnej procesnej pasivity žalovaného.
9. Pokiaľ ide o splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, namietal, že v danom prípade

nie je splnená podmienka rozhodovania o žalobe, nakoľko žalobcovia nepodali žalobu, ale návrh na
vydanie platobného rozkazu, čo vylučuje možnosť aplikácie ustanovenia § 273 C. s. p. Poukázal na
odlišný procesný postup, kedy v prípade žaloby súd postupuje v súlade s ustanovením § 167 C. s.
p., zatiaľ čo v prípade návrhu na vydanie platobného rozkazu súd buď platobný rozkaz vydá alebo ho
nevydá a vtedy postupuje podľa § 265 ods. 3 C. s. p. podľa ktorého v takom prípade postupuje podľa §

168 ods. 1 C. s. p., a teda nariadi predbežné prejednanie sporu. Súd tak nepostupuje podľa § 167 C. s. p.
10. Postup, kedy bol vyzývaný na vyjadrenie sa k návrhu na vydanie platobného rozkazu s poukazom
na ustanovenie § 167 C. s. p., hoci uvedené ustanovenie sa týka vyjadrovania k žalobe, je preto v celom
rozsahu protizákonný a takéto uznesenie nevyvoláva materiálne žiadne účinky. Nebola tak splnená
podmienka existencie uznesenia vyzývajúceho na vyjadrenie k žalobe.

11. V súvislosti s uznesením na vyjadrenie k žalobe žalovaný namietal jeho právoplatnosť. Poukázal
na to, že uznesenie bolo vydané súdnou tajomníčkou a bola voči nemu prípustná sťažnosť. Dňa 25.
10. 2022 bolo súdu doručené podanie, ktoré je podľa obsahu zjavne sťažnosťou proti uzneseniu na
vyjadrenie, nakoľko napáda dĺžku lehoty na vyjadrenie a žiada sa jej predĺženie. V uvedenom podaní
akcentoval dve zásadné skutočnosti podmieňujúce možnosť konať v súdnom konaní spravodlivo -

poskytnutie dostatočného času a možnosť na samotný prístup k súdu prostredníctvom právnej pomoci,
keďže nie je osobou práva znalou. Na uvedené podanie súd nijako nereagoval a ani ho nezmieňuje
vo vydanom rozsudku. Ak súd o takejto sťažnosti (ani žiadosti) nerozhodol, nenadobudlo uznesenie o
vyjadrení sa k údajnej žalobe právoplatnosť, a teda nie je splnená formálna požiadavka podľa § 273 C.
s. p., teda existencia právoplatného uznesenia na vyjadrenie.

12. Žalovaný namietal tiež neposkytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie, keď lehotu 10 dní (vrátane
dní pracovného pokoja) nepovažoval za primeranú, aby si mohol nájsť právneho zástupcu, ktorý by
v určenej lehote zároveň mohol podať kvalifikované vyjadrenie.
13. Žalovaný nepovažoval za splnenú ani podmienku poučenia na možnosť vydať rozsudok pre
zmeškanie, keď právnu záväznosť má len výrok uznesenia, ktorý obsahuje len výzvu na vyjadrenie sa

k žalobe v nejakom čase, ale neobsahuje upozornenie na následok nesplnenia uvedenej povinnosti.
14. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že napriek tomu, že mu nebola oznámená odpoveď na
jeho žiadosť, hneď po tom, ako mu bolo advokátom doručené spracované vyjadrenie k podaniu
navrhovateľov, toto vyjadrenie doručil súdu dňa 12. 12. 2022, t. j. pred vyhlásením rozhodnutia dňa 14.
12. 2022. Súd uvedené podanie ignoroval, pričom jeho existenciu neuviedol ani v písomnom vyhotovení

rozsudku, z čoho je zrejmé, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené.
15. Súd podľa žalovaného v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu kontumačného rozsudku
neakcentoval to, že nebol pred vydaním rozsudku v celom rozsahu pasívny, ale naopak aktívny, žiadal
o zmenu lehoty, právne zastúpenie a vyjadril sa i k „žalobe“ a tak jasne preukázal záujem konania sa
aktívne zúčastniť, kedy táto aktivita pojmovo vylučuje existenciu účelu rozsudku takéhoto typu, ktorým

je úplná pasivita strany konania.
16. Žalovaný tiež uviedol, že okrem naplnenia vyššie uvedených podmienok pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie zároveň nie je zrejmé, prečo súd, ak rozhodol na základe žalobcami tvrdeného skutkového
stavu, ktorý považoval za nesporný a za dostatočne osvedčený obsahom žaloby, jej príloh a ostatných
listinných dôkazov, nevydal platobný rozkaz, keďže podľa § 265 ods. 1 C. s. p. ak je možné vo veci samej

aleboojejčastirozhodnúťnazákladeskutočnostítvrdenýchžalobcom,oktorýchsúdnemápochybnosti,
najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia
žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom.17. V súvislosti s namietaným postupom súdu prvej inštancie žalovaný poukázal tiež na právo na
nestranného sudcu.

18. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť.
19. Podľa žalobcov súd prvej inštancie na základe nimi tvrdeného skutkového stavu, ktorý považoval
za nesporný a za dostatočne osvedčený obsahom žaloby, jej príloh a ostatných listinných dôkazov,
po naplnení zákonných predpokladov na vydanie rozsudku pre zmeškanie rozhodol správne, t. j.
kontumačne v ich prospech podľa § 273 C. s. p.

20. Odvolanie žalovaného považovali za nedôvodné, keď na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli
kumulatívne splnené formálne zákonné predpoklady. Súd správne prihliadal aj na materiálnu stránku
veci, najmä na predchádzajúcu procesnú neaktivitu žalovaného, v neprospech ktorého bol rozsudok
správne vydaný.

21. Ďalšie vyjadrenia neboli stranami konania v odvolacom konaní produkované.

22. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom /§ 356 písm. b) C. s. p./, keď odvolaním sa namieta splnenie podmienok pre vydanie
takéhoto rozhodnutia, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.)

preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,
§ 379 C. s. p.), a tento podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje sankciu

za určité zákonom vymedzené formy procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní, konkrétne
za absenciu povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či nedostavenie sa na pojednávanie. Rozsudok
pre zmeškanie je najprísnejšou procesnou sankciou akú Civilný sporový poriadok umožňuje uložiť.
Dôsledkom jeho vydania je strata sporu s účinkom prekážky rozhodnutej veci, avšak bez toho, aby súd
dal jednej zo strán možnosť prezentovať svoje skutkové tvrdenia a právne argumenty (resp. bez toho,

aby tieto tvrdenia a argumenty v rozhodnutí zohľadnil, ak už boli prezentované pred vydaním rozsudku
pre zmeškanie). Rozsudok pre zmeškanie teda predstavuje zásadné vybočenie zo štandardného rámca
civilného procesu a zásadný zásah do práva na spravodlivý proces. Ak je vydaný rozsudok pre
zmeškanie, žiadny proces sa neuskutoční. Ak nie je proces, nemôže byť ani spravodlivý (pozri I. ÚS
233/2019).

24. Rozsudok pre zmeškanie by v súlade s jeho účelom (a v súlade s aktuálnou judikatúrou ústavného
súdu) mal byť vydaný iba v prípade preukázaného nezáujmu žalovaného o konanie alebo obštrukcií.
Súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, preto musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu
uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu

procesnej rovnosti účastníkov konania . Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať k uplatneniu
tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť
nemal. Kontumačný rozsudok by mal byť nástrojom ultima ratio, keď iné opatrenia na zabezpečenie
efektívneho priebehu konania zlyhajú.

25. Právna úprava rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania
(§ 273 C. s. p.) a po nariadení pojednávania (§ 274 C. s. p.). Ust. § 273 C. s. p. upravuje rozsudok pre
zmeškanie vo fáze konania pred nariadením pojednávania. Uvedené ustanovenie dáva súdu v štádiu
pred nariadením pojednávania možnosť („súd môže“) zvážiť, či vydanie rozsudku pre zmeškanie je
vzhľadom na okolnosti prípadu vhodným procesným nástrojom na riešenie situácie. Ide zároveň aj

o povinnosť súdu, kedy súd nielenže môže, ale je povinný zvážiť vhodnosť, efektivitu a spravodlivosť
tohto postupu.

26. Zákon neurčuje konkrétne medze ani kritériá pre uplatnenie úvahy súdu vo vzťahu k vydaniu
rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 C. s. p. Je preto potrebné vychádzať z judikatúry a základných

princípov civilného sporového konania.

27. Z judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že súd je povinný pristupovať k vydaniu kontumačného
rozsudkuzdržanlivo,pričomvnejednoznačnýchprípadochmáuprednostniťmeritórneprejednaniesporu(napr. III. ÚS 121/2021). Ústavný súd tento princíp judikoval v súvislosti s kontumačným rozsudkom
vydaným na pojednávaní, kde doslovné znenie zákona naznačuje menší priestor súdu na uplatnenie
voľnej úvahy. Tento princíp by mal platiť ešte výraznejšie v prípade podľa § 273 C. s. p., kde súd

má zjavnú možnosť voľnej úvahy ohľadom toho, či rozsudok pre zmeškanie vydá (v porovnaní s §
274 C. s. p., ktorého doslovné znenie takúto voľnú úvahu súdu nepriznáva). Vzhľadom na závažnosť
zásahudoprocesnýchprávžalovanéhonemôžeobstáťargumentáciasúdu,žezákonvýslovneneukladá
súdu povinnosť zaoberať sa vhodnosťou vydania kontumačného rozsudku v podmienkach konkrétnej
procesnej situácie. Táto povinnosť súdu vyplýva zo základných princípov civilného sporového konania.

(ŠŤASTNÝ, Peter, ŠTEVČEK, Marek. § 273 [Charakter rozsudku pre zmeškanie a podmienky na
jeho vydanie]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,
BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2022, s. 1120, marg. č. 5.)

28. Súd je povinný zvážiť vydanie rozsudku pre zmeškanie pred nariadením pojednávania najmä

s ohľadom na skutkový a právny stav tvrdený žalobcom. Ak sa žalovaný napriek výzve súdu k žalobe
nevyjadrí, súd môže vychádzať z prezumpcie, že žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný. Táto
prezumpcia je však vyvrátiteľná, a teda súd by nemal priznať nárok, ktorý už na prvý pohľad (prima
facie) nevyplýva zo žaloby. Súd by teda nemal vydať kontumačný rozsudok, ak tvrdenia žalobcu nie sú
dostatočne presvedčivé, alebo sú dokonca rozporné. Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený

skutkový stav nie je nesporný (teda ak má pochybnosti o správnosti skutkových či právnych tvrdení
žalobcu), nemal by vydať kontumačný rozsudok a mal by pokračovať v konaní (aj keď sú splnené
formálne podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie).

29. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 2Obdo/54/2022 zo dňa 20. 2. 2022 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2023, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „Vydanie rozsudku pre
zmeškanie podľa ust. § 273 C. s p. je procesným oprávnením súdu, čo vyplýva z hypotézy právnej normy
– súd môže, nie povinnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na účel, ktorým je dosiahnutie
efektívnejšieho a rýchlejšieho rozhodovania sporov, ako aj výrazný dopad tohto procesného inštitútu

na základné procesné práva žalovaného, je súd prvej inštancie povinný, okrem posúdenia splnenia
formálnych podmienok uvedených v ust. § 273 C. s. p. dôkladne zvážiť splnenie podmienok na vydanie
rozsudku pre zmeškanie, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a ak je vzhľadom na okolnosti
prípadu vydanie rozsudku pre zmeškanie neúčelné a zároveň predstavuje neprimeraný zásah do práva
žalovaného na spravodlivé súdne konanie, podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie nemôžu byť

považované za splnené“. Z citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že v prípade inštitútu rozsudku pre
zmeškanie podľa § 273 C. s. p. ide o fakultatívny nástroj na odstránenie procesnej pasivity žalovaného
pod hrozbou najprísnejšej procesnej sankcie, straty sporu, avšak samotné vydanie rozsudku pre
zmeškanie nemôže byť automatické ani samoúčelné. Súd by sa nemal obmedziť výlučne na posúdenie
splnenia formálnych podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale tento má povinnosť posúdiť

i splnenie materiálnych podmienok na vydanie kontumačného rozhodnutia. V súvislosti s nesplnením
si uvedenej povinnosti pritom (v danej preskúmavanej veci) spájal nesplnenie všetkých zákonných
požiadaviek pre rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 273 C. s. p.

30. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci súd prvej

inštancie nesprávne vyložil ust. § 273 C. s. p., keď nebral do úvahy všetky okolnosti prípadu a posúdil iba
splnenie formálnych podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku v zmysle uvedeného ustanovenia,
zároveň bez prihliadnutia na účel takéhoto spôsobu rozhodnutia.

31. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovaného, ktorým namietal

nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného a obsahu spisu mal
preukázané, že po doručení žaloby (ktorou žalobcovia navrhli rozhodnúť o ich nároku platobným
rozkazom a pre prípad, že súd platobný rozkaz nevydá alebo ak bude platobný rozkaz zrušený,
rozsudkom), súd prvej inštancie nevydal platobný rozkaz (napriek návrhu žalobcov), ale uznesením
zo dňa 07. 10. 2022 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 10 dní od doručenia

uznesenia s poučením, že ak si túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia
pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie (§ 273 C. s. p.). Uznesenie
spolu so žalobou boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 14. 10. 2022. Žalovaný dňa 25. 10.
2022 doručil súdu žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie o 14 dní z dôvodu nedostupnosti jehoadvokáta, ktorý ho bude v konaní zastupovať. Na uvedenú žiadosť súd žiadnym spôsobom nereagoval.
Následne dňa 12. 12. 2022 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu na
vydanie platobného rozkazu (žalobe). Napriek tomu súd prvej inštancie dňa 14. 12. 2022 rozhodol

v spore kontumačným rozsudkom podľa § 273 C. s. p. v neprospech žalovaného, s odôvodnením, že
žalovaný sa k žalobe ani k ostatným listinným dôkazom doloženým zo strany žalobcov v súdom uloženej
lehote nevyjadril. Konštatoval pritom, že rozhodol po naplnení zákonných predpokladov na vydanie
rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 C. s. p. na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, ktorý
považoval za nesporný a za dostatočne osvedčený obsahom žaloby, jej príloh a ostatných listinných

dôkazov.

32. Žalovaný v odvolaní namietal splnenie formálnych podmienok ust. § 273 C. s. p., pokiaľ ide
o existenciu žaloby, právoplatného uznesenia na vyjadrenie k žalobe, poučenia o možnosti rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie či možnosť postupovať podľa § 167 C. s. p. v prípade návrhu na vydanie
platobného rozkazu. Odvolací súd uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné.

Pokiaľ ide o podanie žalobcov, ktorým začalo konanie, i keď toto žalobcovia označili ako návrh na
vydanie platobného rozkazu, z ust. § 131 C. s. p. vyplýva, že procesným úkonom, ktorým sa uplatňuje
právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva je žaloba. Odvolací súd v tejto súvislosti
odkazuje aj na ust. § 265 ods. 1 a § 266 C. s. p., ktoré priamo odkazujú na žalobu (možno o žalobe
rozhodnúť, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému). Napokon sám žalovaný v

žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie uviedol, že mu bola doručená „žaloba“, preto neobstojí jeho
námietka, že v danom prípade nebol na mieste postup podľa § 167 C. s. p., keďže žalobcovia nepodali
žalobu, ale návrh na vydanie platobného rozkazu. Rovnako bola splnená ďalšia podmienka vyžadovaná
ust. § 273 C. s. p., a to uloženie povinnosti žalovanému v určenej lehote sa vyjadriť k žalobe s poučením
o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie v prípade nesplnenia si uvedenej povinnosti. Z obsahu spisu

vyplýva, že po doručení žaloby súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07. 10. 2022 vyzval žalovaného
na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 10 dní od doručenia uznesenia so zvýrazneným poučením, že ak
si túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie (§ 273 C. s. p.). Uznesenie spolu so žalobou boli
žalovanému doručené dňa 14. 10. 2022. Neobstojí preto námietka žalovaného o absencii poučenia

o možnosti rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, keď Civilný sporový poriadok nevyžaduje,
aby uvedené poučenie bolo uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Rovnako nedôvodná je i námietka
žalovaného o nemožnosti aplikácie ust. § 167 C. s. p. vzhľadom na to, že žalobcovia navrhli rozhodnúť
vo veci platobným rozkazom. Ust. § 265 C. s. p. síce v prípade ak súd nevydá platobný rozkaz odkazuje
na aplikáciu ust. § 168 ods. 1 C. s. p., avšak uvedené ustanovenie upravuje postup súdu tak, že „ak súd

nerozhodne inak“, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu. V danom prípade
súd rozhodol „inak“, a to tak, že vo veci sa bude postupovať v zmysle § 167 C. s. p. Neobstojí ani
námietka žalovaného vo vzťahu k právoplatnosti uznesenia na vyjadrenie sa k žalobe z dôvodu, že dňa
25. 10. 2022 doručil súdu žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie, ktoré podanie mal súd posúdiť ako
sťažnosť proti uzneseniu na vyjadrenie. Z uvedeného podania je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,

že ide o žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie, nie sťažnosť proti uzneseniu, preto súd nemal dôvod
postupovať podľa § 239 a nasl. C. s. p. Odvolací súd zároveň poukazuje na ust. § 238 ods. 3 C. s.
p., podľa ktorého ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia
uznesenia, jej uplynutím je uznesenie vykonateľné a ak neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný
doručením. Na vykonateľnosť uznesenia teda nemá vplyv jeho právoplatnosť.

33. I keď na základe uvedeného možno konštatovať, že formálne boli splnené podmienky pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 C. s. p., vzhľadom na to, že žalovaný nebol v konaní
úplne nečinný, keď požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe, k čomu síce došlo po uplynutí
tejto lehoty, avšak len jeden deň po jej skončení a následne, ešte pred rozhodnutím v spore, vyjadrenie

k žalobe i doručil, nemožno pri posudzovaní splnenia podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku
lipnúť čisto len na týchto formálnych podmienkach. Opačný postup by znamenal porušenie práva na
spravodlivý proces v neposlednom rade v tom, že pri takto formalistickom postupe by bola odopretá
strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok. Uvedené platí o to viac, keď v zmysle § 273
C. s. p. ide len o možnosť súdu rozhodnúť kontumačne, nie povinnosť, pričom v prípade rozhodovania

podľa uvedeného ustanovenia by mal súd posúdiť i splnenie materiálnych podmienok a vhodnosť
vydania kontumačného rozhodnutia v podmienkach danej konkrétnej veci. V prejednávanom spore
nemožno totiž opomenúť, že súd prvej inštancie napriek žalobcami navrhovanému spôsobu rozhodnutia
platobným rozkazom, ktorým v zmysle § 265 C. s. p. možno rozhodnúť o žalobe na základe skutočnostítvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov aj bez vyjadrenia žalovaného, platobný rozkaz nevydal, ale považoval za potrebné vyzvať
žalovanéhonavyjadreniekžalobe.Uvedenémunezodpovedákonštatovaniesúduprvejinštancievbode

9. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobcami tvrdený skutkový stav považoval za nesporný
a dostatočne osvedčený obsahom žaloby, jej príloh a ostatných listinných dôkazov. V prejednávanom
spore sa zároveň vydanie rozsudku pre zmeškanie nejavilo ako efektívne ani vzhľadom na skutočnosť,
že už v minulosti bolo medzi stranami konania vedené obdobné konanie (ako vyplýva zo žaloby
žalobcov), a teda spor medzi stranami konania je pretrvávajúci a nie sú vylúčené ďalšie žaloby, kedy sa

javí byť účelnejšie riadne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku po skutkovej i právnej stránke. Ak
teda žalovaný v odvolaní namietal, že súd pri skúmaní podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku
neprihliadal na okolnosti prejednávaného sporu, v ktorom nebol pasívny, ale preukázal záujem konania
sa aktívne zúčastniť a na rozpor postupu súdu, ktorý síce konštatoval, že nárok uplatnený žalobcami
považuje za nesporný a dostatočne osvedčený obsahom žaloby a jej príloh, avšak platobný rozkaz
na základe návrhu žalobcov nevydal, považoval odvolací súd odvolanie žalovaného v tejto časti za

dôvodné.

34. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s postupom okresného súdu pri vydaní kontumačného rozsudku
v odvolaní vyslovil pochybnosti o nestrannosti Okresného súdu Martin, odvolací súd uvádza, že z ust. §
49 ods. 3 C. s. p. vyplýva, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

35. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, potom čo dospel k záveru, že v prejednávanom spore,
s prihliadnutím na okolnosti daného sporu, kedy vydanie rozsudku pre zmeškanie bolo neúčelné a toto
predstavuje neprimeraný zásah do práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie, neboli splnené

podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 C. s. p. rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou
okresnéhosúduvecohľadomuplatnenéhonárokuopätovneprejednaťarozhodnúť.Vnovomrozhodnutí
zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)