Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoPv/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121295967
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121295967.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu Bayer Intellectual Property GmbH, so sídlom Alfred-Nobel-Straße 50, 407 89 Monheim am
Rhein, Nemecká spolková republika, registračné číslo spoločnosti: HRB 67604, právne zast.: Allen
Overy Shearman Sterling, s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35
857 897, proti žalovanému 1/ Sandoz Pharmaceuticals d.d., so sídlom Verovškova 57, 1000 Ľubľana,
Slovinská republika, registračné číslo spoločnosti: 2159287000, právne zast.: BEATOW PARTNERS
s. r. o., so sídlom Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 841, o ochranu proti porušovaniu

práv k európskemu patentu č. 1845961 (č. slovenského dokumentu E 19024) a o ochranu práv pred
nekalou súťažou, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
16CbPv/7/2021 zo dňa 07.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbPv/7/2021 zo dňa 07.02.2024 v prvej a v
druhej výrokovej vete p o t v r d z u j e.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbPv/7/2021 zo dňa 07.02.2024 v tretej

výrokovej vete m e n í tak, že žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbPv/7/2021 zo dňa 07.02.2024 vo štvrtej
výrokovej vete mení tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 33,33 %.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 33,33
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozhodnutia rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný
zdržať sa po dobu platnosti patentu 1845961 (E 19024) ponúkania, dovozu, skladovania a uvádzania na
trh lieku Rivaroxabán Sandoz, tak ako je definovaný v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaným Štátnym
ústavom pre kontrolu liečiv pod č. 16/0002/18-S, 16/0003/18-S a 16/0004/18-S. Druhou výrokovou vetou
rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný na vlastné náklady, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia poskytnúť právnemu zástupcovi žalobcu v písomnej forme úplné a pravdivé informácie
obsahujúce množstvo dodaných, odobraných a skladovaných, doručených alebo objednaných liekov

Rivaroxabán Sandoz, tak ako sú definované v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaným Štátnym
ústavom pre kontrolu liečiv pod č. 16/0002/18-S, 16/0003/18-S a 16/0004/18-S, a to vrátane ceny
obdržanej a/alebo vyplatenej za tieto lieky. Treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný
zdržať sa po dobu platnosti patentu č. 1845961 (E 19024) zákazu prevodu registrácie lieku RivaroxabánSandoz, tak ako je definovaný v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaným Štátnym ústavom pre kontrolu
liečiv pod č. 16/0002/18-S, 16/0003/18-S a 16/0004/18-S. O trovách konania rozhodol okresný súd
štvrtou výrokovou vetou tak, že žalovaný 1/ je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100

%, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov, o ktorej
rozhodne samotným uznesením vyšší súdny úradník.

2. Okresný súd tak v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu voči žalovanému 1/. Odvolací súd
vo výrokovej časti označil žalovaného 1/ rovnako, ako okresný súd „žalovaný 1/“ z dôvodu presnej

identifikácie sporovej strany. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania pred okresným súdom
bolo konanie voči žalovanému 2/ zastavené, v ďalšej časti odôvodnenia už bude odvolací súd označovať
žalovaného 1/ iba ako „žalovaný“.

3. Okresný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému v konaní domáhal toho, aby porušovanie a
ohrozovanie jeho patentového práva, majúce aj znaky nekalosúťažného konania, bolo žalovanému

zakázané a aby následky takéhoto porušovania boli žalovaným odstránené. Žalobca odôvodnil žalobu
tým, že žalovaný ako držiteľ registrácie pre liek Rivaroxabán Sandoz (ktorý je generickou verziou
žalobcovho lieku XARELTO), ktorý uvádza na slovenský trh bez súhlasu žalobcu, porušuje patentové
práva žalobcu. Uvedené žalobca preukazoval závermi znaleckých posudkov a odborných vyjadrení
predložených ním v konaní, z ktorých vyplýva záver, že liek Rivaroxabán Sandoz spadá do rozsahu

ochrany európskeho patentu č. 1845961 („patent 961“) s názvom „Spôsob liečenia tromboembolických
porúch pomocou rivaroxabánu“, ktorého vlastníkom je práve žalobca.

4. Okresný súd k obrane žalovaného uviedol, že žalovaný spočiatku svoju procesnú obranu založil na
tvrdeniach týkajúcich sa neplatnosti európskeho patentu žalobcu č. EP 1845961B1, následne v priebehu

konania pristúpil k procesnej obrane založenej na argumentačnej zmene, ktorá spočívala v tom, že
v zmysle znaleckých posudkov a odborných vyjadrení predložených žalovaným, výrobky Rivaroxabán
Sandoz 10, 15, 20 mg do rozsahu ochrany európskeho patentu č. 1845961 („patent 961“) nespadajú.

5. Okresný súd vychádzal v rozhodnutí zo skutkového zistenia, že žalobca je ako originálna

farmaceutická spoločnosť výrobcom originálneho lieku XARELTO, ktorý sa používa na liečbu
tromboembolickýchporúch,akonapríkladinfarktmyokardu,hlbokážilovátrombóza,mŕtvica,ischemické
poruchy alebo pľúcna embólia. Žalobca je majiteľom patentu jedenkrát denne, EP č. 1845961,
validovaného v Slovenskej republike pod č. E 19024, s názvom „Spôsob liečenia tromboembolických
porúch pomocou rivaroxabánu“. Platnosť tohto patentu je do 19. januára 2026. Žalovaný je držiteľom

registrácie pre liek Rivaroxabán Sandoz, ktorý je generickou verziou lieku XARELTO, ktorý uvádza na
slovenský trh bez súhlasu žalobcu.

6. Okresný súd vo vzťahu k pôvodnej procesnej obrane žalovaného, založenej na tvrdeniach týkajúcich
sa neplatnosti európskeho patentu žalobcu č. EP 1845961B1 (ktorý mal byť zrušený na základe

rozhodnutia námietkového oddelenia EPO zo dňa 30.04.2018) zdôraznil, že sťažnostným senátom EPÚ
na ústnom pojednávaní konanom dňa 26. 10. 2021 bolo rozhodnuté tak, že senát zmenil prvostupňové
rozhodnutie EPÚ a patent č. EP 1845961 (E 19024) ponechal ako celok v platnosti. Okresný súd dal do
pozornosti, že úlohou súdu v tomto konaní nie je posudzovanie platnosti práva duševného vlastníctva,
ktorého platnosť žalobca osvedčil, pričom majiteľ patentu požíva ochranu až do právoplatného zrušenia

patentu. K uvedenému konštatovaniu poukázal na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu (rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43 CoPv/3/2018 zo dňa 19. 04. 2018, sp. zn. 43 CoPv/7/2020
zo dňa 01. 07. 2020).

7. S poukazom na aktuálne údaje uvedené v registri Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky mal okresný súd za preukázané, že európsky patent žalobcu č. EP 1845961B1 (chrániaci
v patentovom nároku 1 žalobcu použitie tablety s rýchlym uvoľňovaním zlúčeniny 5-chlór-N-({(5S)-2-
oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-1,3-oxazo-lidín-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid /t. j. rivaroxabán/ na
výrobu liečiva na liečenie tromboembolickej poruchy) je platný. Následne dospel k záveru, že pokiaľ
európsky patent žalobcu pre územie Slovenskej republiky je validovaný na Úrade priemyselného

vlastníctva SR, sú tretie osoby povinné rešpektovať patentovú ochranu prislúchajúcu jeho vlastníkovi,
a to až do jeho právoplatného zrušenia.8. Okresný súd poukázal na to, že z odborných vyjadrení, prípadne znaleckých posudkov predložených
stranami sporu je zrejmé, že medzi jednotlivými závermi patentových zástupcov a znalcov existujú
mnohé rozdiely. Zdôraznil, že vzhľadom na špecifickosť danej problematiky sú nevyhnutné odborné

vedomosti v odbore farmácia a iných vedných odborov, ktorými súd nemusí disponovať. Po preskúmaní
a posúdení predložených odborných vyjadrení a znaleckých posudkov, ktoré okresný súd posudzoval
v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, dospel okresný súd k záveru, liek žalovaného porušuje patentové nároky žalobcovho patentu
č. 1845961 (t. j. E 19024).

9. Námietku žalovaného, že nárok, ktorý obsahuje patent žalobcu nie je nárokom Švajčiarskeho typu,
pretože nie je formulovaný podľa šablóny Švajčiarskeho typu, okresný súd uviedol, že je nedôvodná
anepreukázaná.Odôvodniltotým,ževprípadepatentužalobcuideoznámuaktívnulátku(rivaroxabán),
známuchorobu(tromboembolitickéchoroby)anárokovanývynález(dávkovaciaformajedenkrátdenne).

10. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že patent nespĺňa predpoklady patentovania poukázal okresný
súd na to, že v konaniach pred EPÚ bolo vo vzťahu k predmetnému patentu podaných 15 námietok.
Dátumpodaniaprioritnejprihláškybol31.01.2005,pričompatentnadobudolúčinkyEPaž22.04.2015,čo
predstavuje dĺžku prieskumového konania viac ako 10 rokov. Voči takto udelenému patentu bolo v rámci
konania pred EPÚ podaných 13 námietok, keď patent bol v roku 2018 EPÚ v rámci prvoinštančného

rozhodnutia zrušený a na základe odvolania majiteľa patentu technický odvolací senát EPÚ v roku 2021
rozhodol, že patent ponecháva v platnosti v podobe, v akej bol udelený. Z uvedeného je tak zrejmé, že
patent žalobcu bol nepochybne podrobne a detailne analyzovaný všetkými zainteresovanými stranami,
pričomsúddospelkzáveru,ženárok1satýkapoužitiaznámejlátkynanovémedicínskepoužitie(„druhé
medicínske použitie“), ktoré sa označuje aj ako špecifické medicínske použitie, keď patent takéhoto typu

spočíva v nájdení a ochrane použitia známej látky v ďalšej terapeutickej oblasti. Aplikujúc ustanovenia
§ 15 zákona o patentoch sa tak patentová ochrana vzťahuje na výrobu, využitie, ponuku, uvádzanie na
trh, skladovanie či dovoz, na účel uvedený v patentovom nároku, keď je potrené brať do úvahy ochranu
aj samotného výrobku.

11. K námietkam žalovaného vo vzťahu k jednotlivým znakom patentu dospel okresný súd k záveru,
nárok počas najmenej piatich po sebe idúcich dní zahŕňa aj dlhodobú liečbu, čím sa nestotožnil
s tvrdením žalovaného, že ak je v patente určené, že nárok je viazaný na dobu najmenej piatich po
sebe idúcich dní, tak to dlhodobú liečbu nezahŕňa. K argumentácii žalovaného, že jeho liek sa v určitých
prípadoch odporúča dvakrát denne, pričom znakom nároku chráneného patentom je dávkovanie

jedenkrát denne, okresný súd uviedol, že nie je možné objektívne a jednoznačne vylúčiť, že v čase tzv.
nasycovanej dávky lieku žalovaného 1/, keď jeho dávkovanie je určené lekárom v súlade s príbalovým
letákom dvakrát denne počas stanoveného obdobia, nedochádza k porušovaniu patentu žalobcu, avšak
vtomtokonanížalovaný1/nielenženepreukázal,aleanilennetvrdil,žebyjeholiekRivaroxabánSandoz
bolo možné užívať len počas obdobia prvých troch týždňov, keď sa berie dvakrát denne, teda len počas

tzv. nasycovacej dávky. Uvedené by podľa okresného súdu postrádalo znaky elementárnej logiky, a to už
len vzhľadom na jeho samotný charakter ako generika originálneho lieku žalobcu Xarelto, pričom takúto
selektívnu ochranu len na niektoré špecifické terapeutické indikácie nie je ani možné právne dosiahnuť
(odkázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoPv/2/2019).

12. K polemike sporových strán ohľadom časti nároku pojednávajúcom o polčase zmeny plazmatickej
koncentrácie rivaroxabánu 10 hodín alebo menej, keď sa podáva orálne ľudskému pacientovi, okresný
súd uviedol, že tento nárok nerozlišuje, či sa jedná o mladšieho alebo staršieho pacienta, keď pojem
ľudský pacient je pojmom všeobecným. Pokiaľ je teda znak - polčas zmeny plazmatickej koncentrácie
lieku žalovaného 1/ splnený u akéhokoľvek pacienta, bez ohľadu na jeho vek, nepochybne zasahuje

do chráneného patentového nároku žalobcu. Zároveň však treba uviesť, že ľudské telo je živým
organizmom a môže sa správať po užití lieku inak u mladšieho pacienta s pridruženými chorobami a
inak u staršieho pacienta bez pridružených chorôb. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na záver
rozhodnutia odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu, ktorým bol ponechaný európsky patent
č. 1845961 v platnosti a ktorý konštatoval, že nemožno vyvodiť záver, že parameter polčasu zmeny má

byť absolútnym kritériom a nemožno ani vyvodiť, že polčas zmeny plazmatickej koncentrácie má nejaký
význam pre vykonávanie liečenia u jednotlivých pacientov. Inými slovami povedané, hodnota polčas
rozpadu menej ako 10 hodín definuje samotný rivaroxabán ako účinnú látku a nie skupinu pacientov,z dôvodu čoho je aj podľa záverov odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu nadbytočným
znakom, v dôsledku čoho uvádzaná argumentácia žalovaného nemôže podľa okresného súdu obstáť.

13. K záverom posudku doc. Ing. Karola Čadu, prom. práv., PhD., okresný súd uviedol, že v konaní
nebolo sporné, že výrobok žalovaného sa nepoužíva výlučne a len na predmetné, v znaleckom posudku
uvádzané výnimky, čo napokon nevyplýva ani zo súhrnu charakteristických vlastností lieku žalovaného.
Okresný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že liek žalovaného nie je dizajnovaný na výnimky, tak
ako ich stanovil docent Čada v predloženom znaleckom posudku. V prípade však, ak by chcel žalovaný

prísť na trh s liečivom, ktorého aplikácia a použitie za každých okolností nebude predstavovať porušenie
patentu žalobcu, tak takýto záujem sa mal logicky prejaviť aj v samotnom súhrne charakteristických
vlastností lieku žalovaného. Súhrn charakteristických vlastností lieku Rivaroxabán Sandoz však nemá
žiadne preskripčné a indikačné obmedzenie, ktoré by bolo nastavené na tieto, v dotknutom znaleckom
posudku uvádzané výnimky. Zo súhrnu charakteristických vlastností lieku Rivaroxabán Sandoz, tak
ako bol zaregistrovaný zo strany žalovaného, bol tento registrovaný bez preskripčných a indikačných

obmedzení, ktoré by akýmkoľvek spôsobom kopírovali tieto výnimky uvádzané v závere znaleckého
posudku s formuláciou, že tieto do rozsahu ochrany európskeho patentu podľa dokumentu E 19 024
nepatria. Existencia uvádzaných výnimiek je tak podľa názoru okresného súdu len spôsobilá potvrdiť,
že sa v prípade lieku Rivaroxabán Sandoz nejedná o absolútnu napodobeninu alebo tzv. otrocké
skopírovanie používania lieku Xarelto, avšak to ešte bez ďalšieho nemôže zakladať správnosť záveru

o tom, že patent žalobcu tak porušený nie je, a to obzvlášť za situácie, keď samotné závery dotknutého
znaleckého posudku uvádzajú, že do rozsahu ochrany európskeho patentu podľa dokumentu E 19 024
patrí predmet určenia Rivaroxabán Sandoz 10, 15 a 20 mg.

14. Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k právnemu záveru, že žalobca predloženými

dôkazmi po ich vykonaní súdom preukázal, že európsky patent žalobcu č. 1845961 s maximálnou dobou
platnosti do 19.01.2026 s názvom „Spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu“
v patentovom nároku 1 chráni použitie tablety s rýchlym uvoľňovaním zlúčeniny 5-chlór-N-({(5S)-2-
oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-1,3-oxazo-lidín-5-yl}metyl)-2-tiofénkarboxamid (t. j. rivaroxabánu) na
výrobu liečiva na liečenie tromboembolickej poruchy, podávaného nie častejšie než jedenkrát denne

počas najmenej piatich po sebe idúcich dní, pričom uvedená zlúčenina má polčas zmeny plazmatickej
koncentrácie 10 hodín alebo menej, keď sa podáva orálne ľudskému pacientovi. V patentovom nároku
2 chráni použitie ako sa nárokuje v patentovom nároku 1, kde tromboembolickou poruchou je infarkt
myokardu s eleváciou ST segmentu (STEMI), infarkt myokardu bez elevácie ST segmentu (NSTEMI),
nestabilná angína, reoklúzia po angioplastike alebo po aortokoronárnom prepojení, pľúcne embólie,

hlbokéžilovétrombózyalebomŕtvica.Žalobcatiežosvedčil,žepriliečbeuvádzanýchochorení(akonapr.
prevencia cievnej mozgovej príhody a systémovej embolizácie, liečba DVT a PE, dlhodobá prevencia
rekurencie DVT a PE) je spôsob dávkovania liekov žalovaného 1/ uvedený ako jedenkrát denne, čo
zodpovedá spôsobu dávkovania uvedenému v patentovom nároku 1 žalobcu EP, t. j. „podávaného nie
častejšie než jedenkrát denne“. V konaní mal okresný súd zároveň preukázané, že liek žalovaného 1/

registrovaný pod č. 16/0002/18-S, 16/0003/18-S a 16/0004/18-S, t. j. Rivaroxabán Sandoz 10 mg, 15
mg a 20 mg filmom obalené tablety, uvedeným spôsobom použitia slúži na liečbu tromboembolických
porúch, pľúcnej embólie, hlbokých žilových trombóz, mŕtvice. Na základe uvedeného preto okresný súd
dospel k záveru, že liek žalovaného porušuje patentové nároky žalobcovho patentu č. 1845961 (t. j.
E 19024), a že žalovaný uvedením prípravku s názvom Rivaroxabán Sandoz, tak ako je definovaný

v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaným Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv pod č. 16/0002/18-S,
16/0003/18-S a 16/0004/18-S (t. j. Rivaroxabán Sandoz 10 mg, 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety)
na slovenský trh, neoprávnene zasahuje do patentových práv žalobcu, keď uvedený prípravok uviedol
naslovenskýtrhnapriektomu,ženedisponujesúhlasommajiteľapatentuč.EP1845961B1(t.j.žalobcu)
s poukazom na ust. § 15 ods. 1 písm. a) patentového zákona.

15. K žalobcom tvrdeným nárokom z nekalej súťaže okresný súd uviedol, že konanie žalovaného,
ktoré porušuje patentové práva žalobcu, je konaním v hospodárskej súťaži, keď je zrejmé, že žalobca
a žalovaný sú v postavení priamych konkurentov, ich lieky sú v priamej súťaži, t. j. sú určené aj na
liečbu tromboembolických porúch a sú si vzájomnými náhradami a uvádzaním lieku žalovaného na trh

vrátane dovozu a ponuky dochádza k dosiahnutiu zisku a možno ho považovať za konanie v rozpore
s dobrými mravmi súťaže. Konanie žalovaného, spočívajúce v konkrétnej forme uvádzania jeho liekov
Rivaroxabán Sandoz na slovenský trh, má počas trvania patentovej ochrany a prítomnosti originálnych
liekov na relevantnom trhu nekalosúťažný charakter, ktorý má aj povahu parazitovania na povesti,keď pod (hospodárskym) parazitovaním je možné rozumieť aj snahu „priživovať sa“ na pracovných
výsledkoch iného subjektu v hospodárskej súťaži počas platnosti patentových práv, ktorý vynaložil
náklady na výskum použitia liečiva chráneného prostredníctvom patentovej ochrany, a to v záujme šetriť

vlastné náklady na úkor iného a dosiahnuť tak viac, než by zodpovedalo vlastným schopnostiam, úsiliu
a vynaloženým nákladom.

16. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom
dňa 07.02.2024 nepripustil návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, a to navrhovaným výsluchom

docenta Čadu a na predloženie ďalšieho súkromného znaleckého posudku žalovaným, vypracovaného
znalcom z oblasti farmácie. Okresný súd mal za to, že doplnenie dokazovania spôsobom navrhnutým
žalovaným je neúčelné a nehospodárne, a to aj z dôvodu nutnosti nariadenia ďalšieho pojednávania
vo veci. Okresný súd pritom poukázal aj na samotnú dĺžku vedeného konania, vytyčovanie termínu
pojednávania zo strany súdu v dostatočnom časovom predstihu, poskytnutie značného časového
priestoru stranám konania na zaujatie stanoviska k predloženým argumentom protistrany, keď súd

opakovane v tomto konaní každej zo strán konania umožnil na novopredložený znalecký posudok alebo
odborné vyjadrenie reagovať a do konania ako dôkazy vnášať ďalšie odborné vyjadrenia alebo znalecké
posudky preskúmavajúce závery skôr predložených posudkov alebo vyjadrení. Samotný procesný útok
žalobcu bol od počiatku konania žalovanému vzhľadom na jeho konzistentnosť vo vyjadreniach známy,
žalovaný v rámci ním založenej procesnej obrany reagoval na procesný útok žalobcu predložením

viacerých znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, a preto súd už ďalšie dokazovanie nepripustil,
aplikujúc ustanovenie § 153 ods. 2 CSP.

17. O trovách konania rozhodol okresný podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a plne
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,

že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b), d), e), f) a h) CSP.

19. Žalobca v odvolaní namietol porušenie práva na spravodlivý proces a inú vadu konania, keď namietol
procesný postup súdu vo vzťahu k prieťahom konania, k zamietnutiu návrhu žalovaného na pripustenie
výsluchu docenta Čadu a k tomu, že okresný súd už na poslednom pojednávaní nepripustil návrh
žalovaného na predloženie ďalšieho znaleckého posudku, vypracovaného znalcom z odboru farmácie.

20. Vo vzťahu k náležitostiam rozsudku žalovaný namietol vady výroku rozhodnutia okresného súdu,
konkrétne výrok I. označil za neurčitý, ktorý môže vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu a výrok III.
označil za nezrozumiteľný a z tohto dôvodu aj nevykonateľný. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu považoval žalovaný za nedostatočné a mal za to, že okresný súd sa v odôvodnení nevysporiadal

so všetkými relevantnými argumentami žalovaných. Konkrétne poukázal na tzv. Švajčiarsky typ
patentového nároku a na jednotlivé znaky patentu vo vzťahu k výrobe liečiva. Žalovaný mal za to, že
ak by aj žalobca preukázal porušenie patentu žalobcu (čo podľa žalovaného nepreukázal), súd by bol
oprávnený žalovanému zakázať iba konkrétne použitie lieku žalovaného, t.j. konkrétny dávkovací režim
lieku žalovaného na liečenie konkrétneho ochorenia, pri ktorom bolo preukázané, že porušuje patent

žalobcu. Plošnú manipuláciu s liekom žalovaného (Rivaroxabán Sandoz) mohol podľa žalovaného súd
žalovanému zakázať iba počas platnosti SK 272.

21. Žalovaný v odvolaní opäť pomerne podrobne podal svoje argumenty vo vzťahu k charakteru patentu
a k predmetu ochrany EP 961, pričom sa opätovne vyjadril aj ku konaniu o zrušenie patentu pred

EPÚ. Mal za to, že nie je možné stotožniť predmet konania s otázkou patentovateľnosti, pretože kým
predmetom konania o zrušenie EP 961 bolo posúdenie platnosti či neplatnosti EP 961, predmetom
tohto roka konania je posúdenie, či Rivaroxabán Sandoz porušuje EP 961. Žalovaný namietol postup
okresného súdu, ktorý v odôvodnení rozhodnutia v bode 56 namietol, že nie je právne možné dosiahnuť
selektívnu ochranu len na niektoré špecifické terapeutické indikácie, pričom odkázal na rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoPv/2/2019. Vo vzťahu k vykonateľnosti rozhodnutia
uviedol, že nie je možné od žalovaného požadovať a nie je v žalovaného silách zabezpečiť, aby v
Slovenskej republike Rivaroxabán Sandoz nebol predávaný. Poukázal na to, že v zmysle § 228 ods.
1 CSP je rozsudok záväzný pre strany sporu, ale nie pre subjekty, ktoré už nadobudli RivaroxabánSandoz od žalovaného, alebo iných subjektov, a ktoré sú oprávnené tento predávať aj po právoplatnosti
rozsudku. Rozsudok tiež nemôže zabrániť predajom lieku od distribútorov zo zahraničia (tzv. paralelné
predaje). Mal za to, že povinnosti, ktoré uložil okresný súd žalovanému nielen že žalobcu nechránia, ale

zároveň spôsobujú praktický problém. Domnieval sa, že reálnu ochranu by žalobcovi mohol poskytnúť
taký výrok rozsudku, ktorý by zároveň uložil žalobcovi zmeniť registráciu Rivaroxabán Sandoz na ŠUKL.

22. Žalovaný v odvolaní zopakoval argumentáciu vo vzťahu k jednotlivým znakom patentu, pričom mal
za to, že okresný súd nereagoval konkrétne na pomerne rozsiahlu argumentáciu žalovaného a preto

nie je možné zistiť, akými právnymi úvahami sa riadil pri rozhodnutí, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozsudkuokresnéhosúdu.Vovzťahukjednotlivýmznakompatentuzotrvalnazávere,želiekžalovaného
nenapĺňa znaky patentu žalobcu, a preto nespadá do ochrany patentu žalobcu. Konštatovanie
okresného súdu, že liek žalovaného nie je otrockým napodobením lieku žalobcu, označil žalovaný za
irelevantné.KsamotnémupatentuEP961uviedol,ževsúčasnostisavedúštyrikonaniaozrušenietohto
patentu pred ÚPV SR. Poukázal na to, že EP 961 validovaný pre Francúzsko bol zrušený rozsudkom

Parížskeho súdneho tribunálu dňa 28.03.2024, kedy súd vyslovil, že spoločnosť Zentiva neporušuje
práva vyplývajúce z EP 961.

23. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak,
že žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu

100 %, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na argumentácii, ktorú uplatnil pred súdom
prvej inštancie. Poprel, že by okresný súd postupoval procesne nesprávne, ak nepripustil výsluch
docenta Čadu a ak nepripustil predloženie ďalšieho znaleckého posudku žalovaným. Pripomenul,

že súd prvej inštancie poskytol obidvom stranám sporu dostatočné množstvo času na vypracovanie
akýchkoľvek znaleckých posudkov, aké strany sporu považovali za potrebné. Je na ťarchu žalovaného,
že s dôkazným návrhom na vypracovanie znaleckého posudku s vlastným farmaceutom čakal až do
chvíle, keď súd už mal dôkladne naštudovanú kauzu, ako aj všetky znalecké posudky nachádzajúce sa
v spise a bol pripravený rozhodnúť. Vo vzťahu k námietkam voči platnosti patentu žalobca upozornil, že

i keď sa žalovaný snaží z rôznych hľadísk spochybňovať patent žalobcu, sám žiaden návrh na zrušenie
patentu na ÚPV SR nepodal.

25. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu dôrazne poprel, že by výrok rozsudku nemohol znieť na zákaz
dispozície s liekom ako takým a nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalovaný mal byť zaviazaný zdržať

sa len konkrétneho využitia svojho lieku Rivaroxabán Sandoz. V tejto súvislosti zdôraznil charakter lieku
žalovaného ako generika, kedy pripomenul, že aj keby bolo povolené použitie dvakrát alebo trikrát denne
liekuRivaroxabánSandoz,tentoliekbynemoholbyťuvedenýnatrhtak,akojevsúčasnostiregistrovaný,
pretože už by to nebolo generikum lieku Xarelto. Žalovaný by takýto liek musel registrovať úplne inak,
t.j. nie ako generikum a musel by predložiť klinické štúdie. Takýto liek by musel mať odlišný názov a

bolo by mu pridelené iné registračné číslo. Žalobca uviedol, že aj z tohto dôvodu nežaloval generické
lieky s obsahom rivaroxabánu vo verzii 2,5 mg, pri ktorých je dávkovanie dvakrát denne. Žalovaný však
o uvedenie tohto lieku vo verzii 2,5 mg záujem nemal a túto verziu si ani nezaregistroval. Naopak mal
záujem len o predaj tých verzií, pri ktorých je dávkovanie jedenkrát denne. K argumentácii ohľadom
podávania lieku jedenkrát denne žalobca zdôraznil, že pri tých verziách lieku Rivaroxabán Sandoz,

ktoré začínajú intenzívnejšou nasycovacou dávkou dvakrát denne a po istom čase nastúpi dávkovanie
jedenkrát denne, nie je možné nastoliť taký režim, kde režim jedenkrát denne bude vynechaný. Všetky
žalované verzie lieku Rivaroxabán Sandoz sú nerozlučne späté s dávkovaním jedenkrát denne a
vyňatie odlišného dávkovania nie je technicky možné ani prakticky realizovateľné. Žalobca uviedol, že
na základe uvedeného, patent žalobcu je patentom tzv. Švajčiarskeho typu, v rámci ktorého je chránený

aj samotný výrobok, t.j. chránená je aj tableta s rýchlym uvoľňovaním. V situáciách, kde jedna a tá istá
tableta je v rámci každého zo žalovaných verzií predpisovateľná v zmysle SCP a PIL aj pre dávkovanie
jedenkrát denne, nie je možné postupovať iným spôsobom, ako zakázanie uvádzania na trh tejto tablety
ako takej.

26. Vo vzťahu k ostatným znakom patentu žalobca rovnako zotrval na svojich pôvodných argumentoch.
Pripomenul, že súd mal k dispozícii stanovisko odborníka znalého z oblasti farmaceutického vzdelania,
keďže členom riešiteľského kolektívu, ktorý vypracoval znalecký posudok USI bol aj konzultant z
odvetvia farmácie.27. Vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozhodnutia okresného súdu žalobca uviedol, že formulácia výroku
I. má jednoznačne oporu v zákone, pričom odkázal na ust. § 15 ods. 1 písm. a) Patentového zákona. K

formulácii výroku III. uviedol, že táto podľa jeho názoru nie je problematická z hľadiska vykonateľnosti
napadnutého rozsudku a každému z nej musí byť jasné, že žalovaný nesmie previesť registráciu na
akékoľvek iné osoby, kým neskončí platnosť patentu žalobcu. Uplatňovanie striktného gramatického
výkladu žalovaným na znenie tohto výroku nie je na mieste a ide proti logike veci. Žalobca uviedol, že
ak by aj táto formulácia výroku III. bola chybná, čo inak popiera, v žiadnom prípade nespôsobuje takú

vadunapadnutéhorozsudku,ktorúbybolovhodnénaprávaťvodvolacomkonanízrušenímnapadnutého
rozsudku. Podľa názoru žalobcu jediný vhodný spôsob, ako by sa mohli súdy vysporiadať s týmto
údajným kozmetickým nedostatkom, by bol procesný postup podľa § 224 CSP prostredníctvom opravy
chyby v písaní prevzatej do výroku rozsudku zo žaloby. Mal za to, že podmienky na takýto postup sú
splnené. Uviedol, že niet pochýb o tom, že skutočná vôľa súdu bola uložiť žalovanému povinnosť zdržať
sa prevodu registrácie a že súd, ako aj strany po celý čas vedeli, že má ísť o uloženie povinnosti zdržať

sa prevodu registrácie. Danú chybu v písaní si súd ani strany po celý čas neuvedomili, inak by počas
konania túto nezrovnalosť nepochybne diskutovali.

28. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v celom
rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

29. Žalobca v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike zotrvali na argumentácii, ktorá už bola
uplatnená v priebehu konania na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní. Keďže odvolací súd je
v zmysle ust. § 373 ods. 4 CSP oprávnený prihliadať iba k tým prostriedkom procesného útoku alebo
procesnej obrany, ktoré sú uplatnené najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, k novej argumentácii,

ktorá by prípadne aj bola v replike a duplike uplatnená, by i tak prihliadnuť nemohol. Na základe
uvedenéhoodvolacísúdnepovažovalzahospodárneosobitneuvádzaťobsahodvolacejreplikyadupliky
sporových strán.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné iba čiastočne. Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie

nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1
a § 219 ods. 1, 3 CSP).

31. Odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP):

32. Žalobca - spoločnosť Bayer Intellectual Property GmbH - je právnickou osobou zaregistrovanou
pod reg. č. HRB 67604. Činnosť spoločnosti je zameraná okrem iného na výrobu farmaceutických
prípravkov, obchodovanie s nimi, vývoj a výskum v oblasti farmaceutického priemyslu. Žalobca na území
Slovenska vykonáva svoju obchodnú činnosť v súčinnosti so spoločnosťou Bayer, spol. s r.o. zapísanej v

Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka č. 18413/B. Menovaná spoločnosť
poskytuje svojej materskej spoločnosti služby komunikácie so zákazníkmi, ako aj obchodné činnosti a
marketingové služby. Uvedená spoločnosť je rovnako držiteľom registrácií niektorých liečiv udeľovaných
ŠÚKL.

33. Žalobca je vlastníkom európskeho patentu č. 1845961 („patent 961“) s názvom „Spôsob liečenia
tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu“, ktorý je platný na území Slovenskej republiky.
Predmetný patent poskytuje ochranu najmä na použitie tabletky s rýchlym uvoľňovaním zlúčeniny
5-chlór-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-1,3-oxazolidin-5-yl}metyl)-2- tiofénkarboxamid na
výrobu liečiva na liečbu tromboembolickej poruchy.

34. Žalobca je držiteľom rozhodnutí o registrácii lieku č. EU/1/08/472/001 až EU/1/08/472/049 vydaných
ŠÚKL, na základe ktorých je oprávnený uvádzať na slovenský trh výrobok nazvaný XARELTO.
Predmetný farmaceutický prípravok - liek je registrovaný s nasledovnou klasifikáciou:Indikačná skupina: 16 - ANTICOAGULANTIA (FIBRINOLYTICA, ANTIFIBRINOL.)
ATC klasifikácia:
B KRV A KRVOTVORNÉ ORGÁNY

B01 ANTITROMBOTIKÁ
B01A ANTIKOAGULANCIÁ, ANTITROMBOTIKÁ
B01AF Priame inhibítory faktora Xa
B01AF01 Rivaroxabán
Výrobok je určený na perorálne použitie.

35. Žalobca je vlastníkom registrácie liečiva XARELTO, ktorého základom je účinná látka rivaroxabán,
ktorá je predmetom slovenského patentu č. 287272 žalobcu. Ochrana zlúčeniny rivaroxabán ako takej
zanikla na území Slovenskej republiky uplynutím doby platnosti SK287272 dňa 11. 12. 2020.

36. Patent obsahuje dva patentové nároky

Nárok 1 patentu možno rozdeliť na nasledujúce znaky:

1. Použitie
1.1 tablety s rýchlym uvoľňovaním

1.2 zlúčeniny 5-chlór-N-({(5S)-2-oxo-3-[4-(3-oxo-4-morfolinyl)fenyl]-1,3-oxazolidin-5- yl}metyl)-2-
tiofénkarboxamidu [zlúčenina (I), rivaroxaban]
1.3 na výrobu liečiva na liečenie tromboembolickej poruchy
1.4 podávaného nie častejšie než jedenkrát denne počas najmenej piatich po sebe idúcich dní,
1.5 pričom uvedená zlúčenina má polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej, keď

sa podáva orálne ľudskému pacientovi.

Nárok 2 je jediným ďalším nárokom. Je závislý od nároku 1 a uvádza tieto vlastnosti:

2. Použitie ako sa nárokuje v patentovom nároku 1,

2.1 kde tromboembolickou poruchou je
§ infarkt myokardu s eleváciou ST segmentu (STEMI),
§ infarkt myokardu bez elevácie ST segmentu (NSTEMI),
§ nestabilná angína,
§ reoklúzia po angioplastike alebo aortokoronárnom prepojení,

§ pľúcne embólie,
§ hlboké žilové trombózy alebo
§ mŕtvica.

37. Žalovaný 1/ - spoločnosť Sandoz d.d. - je právnickou osobou zaregistrovanou pod reg. č.

2159287000. Činnosť spoločnosti je zameraná okrem iného na výrobu generických farmaceutických
prípravkov a obchodovanie s nimi.

38. Žalovaný 1/ je držiteľom rozhodnutí o registrácii lieku Rivaroxabán Sandoz - č. 16/0002/18-S
vydaného ŠÚKL dňa 05. 01. 2018, - č. 16/0003/18-S vydaného ŠÚKL dňa 05. 01. 2018 - č. 16/0004/18-S

vydaného ŠÚKL dňa 05. 01. 2018, na základe ktorých je oprávnený samostatne alebo prostredníctvom
tretích osôb uvádzať na slovenský trh výrobok nazvaný Rivaroxabán Sandoz alebo poskytnúť inej
osobe oprávnenie dodávať tento prípravok na slovenský trh. Predmetný farmaceutický prípravok je
registrovaný s nasledovnou klasifikáciou:
Indikačná skupina: 16 - ANTICOAGULANTIA (FIBRINOLYTICA, ANTIFIBRINOL.)

ATC klasifikácia:
B KRV A KRVOTVORNÉ ORGÁNY
B01 ANTITROMBOTIKÁ
B01A ANTIKOAGULANCIÁ, ANTITROMBOTIKÁ
B01AF Priame inhibítory faktora Xa

B01AF01 Rivaroxabán
Výrobok je určený na perorálne použitie.39. Patent žalobcu č. 1845961 (E 19024) je stále platný a riadne registrovaný, kedy Sťažnostný senát
EPÚ na ústnom pojednávaní konanom dňa 26. - 27. 10. 2021 zmenil prvostupňové rozhodnutie EPÚ a
patent č. EP 1845961 (E 19024) ponechal ako celok v platnosti.

40. Z odborného vyjadrenia spoločnosti KOREJZOVA LEGAL v.o.s., vypracovaného Ing. Petrom
Ječmenom, európskym patentovým zástupcom, vyplýva, že výrobok - liek Rivaroxabán Sandoz spadá
do rozsahu ochrany patentu č. 1845961, nakoľko z porovnania zloženia a použitia lieku podľa patentu
a zloženia a použitia lieku Rivaroxabán Sandoz možno podľa záverov tohto vyjadrenia jednoznačne

konštatovať, že zloženie a použitie lieku Rivaroxabán Sandoz, tak ako je definovaný v rozhodnutiach
o registrácii liekov vydaným Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv pod č. 16/0002/18-S, 16/0003/18-S a
16/0004/18-S, je rovnaké ako zloženie a použitie lieku podľa patentu č. 1845961 (E 19024), čím liek
Rivaroxabán Sandoz spadá do rozsahu ochrany tohto patentu.

41. Z odborného posudku súdneho znalca Ing. Jiřího Malůšeka vyplýva, že záver vyjadrený v Odbornom

vyjadrení spoločnosti KOREJZOVA LEGAL v.o.s. nie je formulovaný správne, nakoľko sa v ňom neberie
do úvahy, že práva na ochranu prípravku ako takého už vypršali a sporné užívanie prípravku nie
je posudzované správne s ohľadom na to, pre aké diagnózy je určený aký spôsob dávkovania pre
užívateľa. U liečby DVT a PE je totiž iný spôsob užívania ako je popísaný v nároku 1 EP a 845 961 B1.

42. Zo znaleckého posudku vypracovaného spoločnosťou COHAUSZ & FLORACK vyplýva, že
Rivaroxabán Sandoz 10 mg (Reg. č. 16/0002/18-S), Rivaroxabán Sandoz 15 mg (Reg. č. 16/0003/18-
S) a Rivaroxabán Sandoz 20 mg (Reg. č. 16/0004/18-S) porušujú nároky 1 a 2 patentu E 19024 (patent
spoločnosti Bayer EP 1 845 961 B1 validovaný v Slovenskej republike pod č. E 19024).

43. Z odborného vyjadrenia vypracovaného patentovou kanceláriou DOBROSLAV MUSIL A PARTNEŘI
vyplýva, že európsky patent EP 1 845 961 B1 chráni použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním a s obsahom
konkrétnej aktívnej látky výhradne pre ďalšiu výrobu liečiva pre špecifickú liečbu tromboembolických
porúch u ľudských pacientov. Výrobky Rivaroxabán Sandoz 10, 15, 20 mg spol. Sandoz d.d. sú
však už hotové tablety určené pre priame perorálne podávanie ľudským pacientom bez akéhokoľvek

kroku (medzi)prípravy liečiva. Preto výrobky Rivaroxabán Sandoz 10, 15, 20 mg spol. Sandoz d.d. v
akomkoľvek použití inom, než ako surovina pre ďalšiu výrobu liečiva pre liečbu tromboembolických
porúch, z princípu nemôžu porušovať európsky patent EP 1 845 961 B1. Doporučené dávkovanie a
dĺžka užívania výrobu Rivaroxabán Sandoz 10, 15, 20 mg spol. Sandoz d.d. súčasne nezodpovedá
dávkovaniu liečiva podľa európskeho patentu EP 1 845 961 B1 - a to tak z hľadiska denného dávkovania,

ako aj z hľadiska dĺžky užívania. Preto výrobky Rivaroxabán Sandoz 10, 15, 20 mg spol. Sandoz d.d.,
pokiaľ sú podávané v súlade s doporučeným dávkovaním, neporušujú európsky patent EP 1 845 961
B1. Taktiež je v závere odborného vyjadrenia konštatované, že k porušeniu európskeho patentu EP 1
845 961 B1 nedôjde ani v prípade, keď sa pri použití liečiva obsahujúceho rivaroxabán dosiahne polčasu
rozpadu rivaroxabánu viac ako 10 hodín, t. j. napr. pri jeho podávaní „starším osobám“.

44. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného prof. Dr. Maximilianom Haedicke vyplýva, že
Rivaroxabán Sandoz 10 mg, Rivaroxabán Sandoz 15 mg a Rivaroxabán Sandoz 20 mg spadajú do
rozsahu ochrany patentu č. 1845961, a teda porušujú patentové práva žalobcu. Doslovne využívajú
každý znak patentových nárokov 1 a 2 patentu č. 1845961.

45. Z odborného vyjadrenia vypracovaného patentovou kanceláriou DOBROSLAV MUSIL A PARTNEŘI
ako reakcie na znalecký posudok prof. Dr. Maximiliana Haedicka vyplýva, že európsky patent EP 1 845
961 B1 chrániaci podľa formulácie svojho nezávislého nároku použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním
a s obsahom konkrétnej aktívnej látky výhradne pre ďalšiu výrobu liečiva pre špecifickú liečbu

tromboembolických porúch u ľudských pacientov, a že sa v prípade tohto nároku nejedná o nárok
Švajčiarskeho typu, ktorý by všeobecne chránil „použitie látky alebo zmesi X pre prípravu liečiva pre
terapeutické použitie“. Zo záverov tohto odborného vyjadrenia taktiež vyplýva, že nakoľko výrobky
Rivaroxabán Sandoz 10, 15, 20 mg sú už hotové tablety určené pre priame perorálne podávanie
ľudským pacientom bez akéhokoľvek kroku (medzi)prípravy liečiva, tak pri akomkoľvek inom použití,

než ako surovina pre ďalšiu výrobu liečiva pre liečbu tromboembolických porúch, z princípu nemôžu
porušovať európsky patent EP 1 845 961 B1. Taktiež doporučené dávkovanie Rivaroxabán Sandoz 10,
15, 20 mg nezodpovedá dávkovaniu liečiva podľa predmetného európskeho patentu, a preto pokiaľ sú
podávané v súlade s doporučeným dávkovaním, t. j. viackrát, než jedenkrát denne, neporušujú európskypatent. Rovnako nedôjde k porušovaniu predmetného patentu, ak sa pri použití liečiva obsahujúceho
rivaroxabándosiahnepolčasrozpadurivaroxabánuviacnež10hodín,t.j.napr.prijehopodávanístarším
osobám.

46. Zo znaleckého posudku vypracovaného Dr. Michaelom Bestom ako reakcie na znalecký posudok
prof. Dr. Maximiliana Haedicka vyplýva, že vychádza z praxe a doktrín aplikovaných súdmi v Nemecku,
ktoré nie sú použiteľné v SR. Ďalej z neho vyplýva, že nároky patentu E 961 nie sú zamerané na
použitie rivaroxabánu na prípravu lieku na liečbu určitého ochorenia, ale sú zamerané na použitie tabliet

s rýchlym uvoľňovaním, obsahujúcich rivaroxabán na prípravu lieku na liečenie určitého ochorenia,
a preto sa v prípade tohto nároku nejedná o nárok Švajčiarskeho typu. Plazmatický polčas zmeny
rivaroxabanu je rozhodujúcim znakom patentu, „podstatou vynálezu“. Vynález EP '961 je založený na
údajnom prekvapujúcom zistení, že aktívna zložka s nízkym plazmatickým polčasom zmeny (menej
ako 10 hodín) sa môže podávať raz denne. Preto, keď sa podáva tableta s rýchlym uvoľňovaním s
rivaroxabánom ako aktívnou zložkou tak, že plazmatický polčas zmeny je viac ako 10 hodín, príslušný

liek by nevyužíval rozhodujúci (údajne vynálezcovský) znak patentu, a to, že účinná látka s nízkym
plazmatickým polčasom zmeny sa môže podávať len raz denne. Ak sa liek s rivaroxabánom podáva
spôsobom, ktorý nevyužíva vynálezcovský koncept patentu EP '961 (podávanie aktívnej zložky s nízkym
plazmatickým polčasom zmeny menším ako 10 hodín raz denne), podľa záverov uvedeného znaleckého
posudku by nemecký súd pre porušenie práva neprišiel k záveru, že takéto vyhotovenie porušuje nároky

patentu EP '961.

47. Zo znaleckého posudku vypracovaného Ústavnom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
vyplýva, že Lieky Rivaroxabán Sandoz, tak ako sú registrované ŠÚKL, na základe rozhodnutí ŠÚKL o
registrácii lieku vydaných pod č. 16/0002/18-S, č. 16/0003/18-S a č. 16/0004/18-S, a ako sú opísané

v súhrne charakteristických vlastností liekov Rivaroxabán Sandoz, napĺňajú všetky znaky obsiahnuté v
patentových nárokoch patentu EP 1 845 961 validovaného v Slovenskej republike pod č. E 19024, a
teda lieky Rivaroxabán Sandoz spadajú do rozsahu ochrany tohto patentu.

48. Zo znaleckého posudku vypracovaného doc. Ing. Karlom Čadom, prom. práv., Ph.D. vyplýva, že:

Do rozsahu ochrany európskeho patentu podľa dokumentu E 19 024 patrí predmet určenia Rivaroxabán
Sandoz 10 mg, ako je vymedzený v rámci registrácie Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv na základe
rozhodnutia ŠÚKL o registrácii lieku vydaným pod č. 16/0002/18-S a Súhrnom charakteristických
vlastností lieku Rivaroxabán Sandoz 10 mg, ktoré sú doplnené Písomnou dokumentáciou pre užívateľov

Rivaroxabán Sandoz 10 mg, okrem nasledujúcich výnimiek, ktoré do rozsahu ochrany európskeho
patentu podľa dokumentu E 19 024 nepatria:

predpísané podávanie dávky 15 mg dvakrát denne počas prvých troch týždňov.
b) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu DVT a PE a na prevenciu rekurencie
DVT a PE, u pacientov so stredne ťažkou alebo ťažkou poruchou funkcie ľadvín, v rámci ktorej nie je
vykazovaný znak 1.4 prvého nezávislého patentového nároku dokumentu E 19 024, pretože pacienti sa
majú liečiť dávkou 15 mg dvakrát denne počas prvých troch týždňov.

c) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu u pacientov s DVT alebo PE
vyprovokovanou významnými prechodovými rizikovými faktormi, kde sa má zvážiť krátkodobá liečba
najmenej 3-mesačná, v rámci ktorej nie je vykazovaný znak 1.5 prvého nezávislého patentového nároku
dokumentu E 19 024.
d) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre dlhodobú prevenciu rekurencie DVT a PE,

kdeliečbamôžetrvaťnajmenej6mesiacov,vrámciktorejniejevykazovanýznak1.5prvéhonezávislého
patentového nároku dokumentu E 19 024.
e) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu krvných zrazenín v žilách nôh a
krvných zrazenín v krvných cievach pľúc a na zabránenie opätovného vzniku krvných zrazenín, kde
má liečba trvať najmenej 6 mesiacov, v rámci ktorej nie je vykazovaný znak 1.5 prvého nezávislého

patentového nároku dokumentu E 19 024.
f) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu starších pacientov, u ktorých nie je
vykazovaný znak 1.6 prvého nezávislého patentového nároku dokumentu E 19 024, pretože u nich
predstavuje terminálny polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 11 až 13 hodín.Do rozsahu ochrany európskeho patentu podľa dokumentu E 19 024 patrí predmet určenia Rivaroxabán
Sandoz 15 mg, ako je vymedzený v rámci registrácie Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv na základe

rozhodnutia ŠÚKL o registrácii lieku vydaným pod č. 16/0003/18-S a Súhrnom charakteristických
vlastností lieku Rivaroxabán Sandoz 15 mg, ktoré sú doplnené Písomnou dokumentáciou pre užívateľov
Rivaroxabán Sandoz 15 mg, okrem nasledujúcich výnimiek, ktoré do rozsahu ochrany európskeho
patentu podľa dokumentu E 19 024 nepatria:

a) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu akútnej DVT alebo PE, v rámci ktorej
nie je vykazovaný znak 1.4 prvého nezávislého patentového nároku dokumentu E 19 024, pretože je
predpísané podávanie dávky 15 mg dvakrát denne počas prvých troch týždňov.
b) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu DVT a PE a na prevenciu rekurencie
DVT a PE, u pacientov so stredne ťažkou alebo ťažkou poruchou funkcie ľadvín, v rámci ktorej nie je
vykazovaný znak 1.4 prvého nezávislého patentového nároku dokumentu E 19 024, pretože pacienti sa

majú liečiť dávkou 15 mg dvakrát denne počas prvých troch týždňov.
c)Použitietablietsrýchlymuvoľňovanímrivaroxabánupreliečbukrvnýchzrazenínvžiláchnôhakrvných
zrazenín v krvných cievach pľúc a na zabránenie opätovného vzniku krvných zrazenín, v rámci ktorej nie
je vykazovaný znak 1.4 prvého nezávislého patentového nároku dokumentu E 19 024, pretože pacienti
sa majú liečiť dávkou 15 mg dvakrát denne po dobu prvých troch týždňov.

d) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu pacientov s DVT alebo PE
vyprovokavanou významnými prechodovými rizikovými faktormi, kde sa má zvážiť krátkodobá liečba
najmenej 3-mesačná, takže v jej rámci nie je vykazovaný znak 1.5 prvého nezávislého patentového
nároku dokumentu E 19 024.
e) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre dlhodobejšiu liečbu u pacientov s

vyprovokovanou DVT alebo PE nesúvisiacou s významnými prechodovými rizikovými faktormi,
nevyprovokovanouDVTaleboPEaleborekurentnouDVTaleboPEvanamnéze,ďalejvrámcidlhodobej
prevencie rekurencie DVT a PE, kde liečba môže trvať najmenej 6 mesiacov, takže v jej rámci nie je
vykazovaný znak 1.5 prvého nezávislého patentového nároku dokumentu E 19 024.
f) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu VTE a prevenciu rekurencie VTE u

detí a dospievajúcich, ktorá má pokračovať aspoň po dobu 3 mesiacov a je možné ju predĺžiť až do
doby 12 mesiacov, takže v jej rámci nie je vykazovaný znak 1.5 prvého nezávislého patentového nároku
dokumentu E 19 024.
g) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu krvných zrazenín v žilách nôh a
krvných zrazenín v krvných cievach pľúc a pri liečbe na zabránenie opätovného vzniku krvných zrazenín,

ktorá má predstavovať najmenej 6 mesiacov, takže v jej rámci nie je vykazovaný znak 1.5 prvého
nezávislého patentového nároku dokumentu E 19 024.
h) Použitie tabliet pre liečbu starších pacientov, u ktorých nie je vykazovaný znak 1.6 prvého nezávislého
patentového nároku dokumentu E 19 024, pretože u nich predstavuje terminálny polčas zmeny
plazmatickej koncentrácie 11 až 13 hodín.

Do rozsahu ochrany európskeho patentu podľa dokumentu E 19 024 patrí predmet určenia Rivaroxabán
Sandoz 20 mg, ako je vymedzený v rámci registrácie Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv na základe
rozhodnutia ŠÚKL o registrácii lieku vydaným pod č. 16/0004/18-S a Súhrnom charakteristických
vlastností lieku Rivaroxabán Sandoz 20 mg, ktoré sú doplnené Písomnou dokumentáciou pre užívateľov

Rivaroxabán Sandoz 20 mg, okrem nasledujúcich výnimiek, ktoré do rozsahu ochrany európskeho
patentu podľa dokumentu E 19 024 nepatria:

c)Použitietablietsrýchlymuvoľňovanímrivaroxabánupreliečbukrvnýchzrazenínvžiláchnôhakrvných
zrazenín v krvných cievach pľúc a na zabránenie opätovného vzniku krvných zrazenín, v rámci ktorej nie
je vykazovaný znak 1.4 prvého nezávislého patentového nároku dokumentu E 19 024, pretože pacienti
sa majú liečiť dávkou 15 mg dvakrát denne po dobu prvých troch týždňov.d) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu pacientov s DVT alebo PE
vyprovokavanou významnými prechodovými rizikovými faktormi, kde sa má zvážiť krátkodobá liečba
najmenej 3-mesačná, takže v jej rámci nie je vykazovaný znak 1.5 prvého nezávislého patentového

nároku dokumentu E 19 024.
e) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu dlhodobejšej liečby u pacientov s
vyprovokovanou DVT alebo PE nesúvisiacou s významnými prechodovými rizikovými faktormi, takže v
jej rámci nie je vykazovaný znak 1.5 prvého nezávislého patentového nároku dokumentu E 19 024.
f) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu nevyprovokovanou DVT alebo PE

alebo rekurentnou DVT alebo PE v anamnéze, dlhodobú prevenciu rekurencie DVT a PE, kde liečba
môže trvať najmenej 6 mesiacov, takže v jej rámci nie je vykazovaný znak 1.5 prvého nezávislého
patentového nároku dokumentu E 19 024.
g) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu VTE a prevenciu rekurencie VTE u
detí a dospievajúcich, ktorá má pokračovať aspoň po dobu 3 mesiacov a je možné ju predĺžiť až do
doby 12 mesiacov, takže v jej rámci nie je vykazovaný znak 1.5 prvého nezávislého patentového nároku

dokumentu E 19 024.
h) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu podľa PIL týkajúce sa Rivaroxabán Sandoz 15
a 20 mg, kde sa na strane 4 uvádza, že na liečbu krvných zrazenín v žilách nôh a krvných zrazenín
v krvných cievach pľúc a pri liečbe na zabránenie opätovného vzniku krvných zrazenín, má liečba
predstavovať najmenej 6 mesiacov, takže v jej rámci nie je vykazovaný znak 1.5 prvého nezávislého

patentového nároku dokumentu E 19 024.
i) Použitie tabliet s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu pre liečbu starších pacientov, u ktorých nie je
vykazovaný znak 1.6 prvého nezávislého patentového nároku dokumentu E 19 024, pretože u nich
predstavuje terminálny polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 11 až 13 hodín.

49. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 435/2001 Z.z. patentového zákona (ďalej aj ZoP), bez súhlasu
majiteľa patentu nikto nesmie vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento
účel skladovať či dovážať výrobok, ktorý je predmetom patentu.

50. Podľa § 32 ods. 1 patentového zákona, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 sa

môže majiteľ patentu domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané
a následky tohto zásahu boli odstránené.

51. Žalovaný v odvolaní namietol porušenie jeho práva na spravodlivý proces s poukazom na procesný
postup okresného súdu, ktorý odročil pojednávanie pôvodne vytýčené na deň 14.06.2023 napriek tomu,

že podľa žalovaného už bolo možné očakávať, že súd na tomto pojednávaní vynesie vo veci rozsudok.
Odvolací súd zdôrazňuje, že aj za predpokladu, že by okresný súd zvolil taký procesný postup, ktorý by
rezultovalvneodôvodnenompredĺženíkonania,takýtopostupbynebolodvolacímdôvodom,spôsobilým
zvrátiť inak vecne správne rozhodnutie okresného súdu. Prípadné prieťahy konania nie sú dôvodom na
zrušenie rozhodnutia.

52. V prejednávanej veci však odvolací súd nezistil, že by odročenie pojednávania zo dňa 14.06.2023
predstavovalo porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Po preskúmaní spisového materiálu
odvolací súd zistil, že okresný súd dal obom sporovým stranám možnosť predkladať znalecké posudky,
odborné vyjadrenia a vlastnú argumentáciu na zvolený procesný útok a procesnú obranu protistrany.

Aplikácia sudcovskej koncentrácie záleží na rozhodnutí súdu, ktorý má možnosť vyhodnotiť, či sú
splnenépodmienkynajejuplatnenie.Pokiaľokresnýsúdzvážil,žejevzáujmeprocesnýchprávsporovej
strany (v tomto prípade žalobcu), aby sa oboznámil s odborným posudkom doručeným žalovaným
a aby mohol pripraviť vlastnú procesnú reakciu na takýto posudok v podobe predloženia ďalšieho
znaleckého posudku, išlo o odôvodnený postup okresného súdu. V konečnom dôsledku okresný

súd umožnil žalovanému predloženie ďalšieho znaleckého posudku ako reakciu na posudok Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý bol jedným z dôvodov pre odročenie pojednávania
dňa 14.06.2023. Žalovaným namietnuté odročenie pojednávania tak nesmerovalo k jednostrannému
uprednostneniu jednej zo sporových strán.

53. Žalovaný v odôvodnení sám pripustil, že pokiaľ on požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na
25.09.2023 z dôvodu, že nemal dostatočný priestor na prípravu obrany, súd mu vyhovel a pojednávanie
odročil na 07.02.2024.54. Procesný postup žalovaného, kedy žalovaný až na pojednávaní vytýčenom dňa 07.02.2024
opätovne žiadal o odročenie pojednávania z dôvodov, ktoré uviedol až na pojednávaní a nie v
dostatočnom časovom predstihu pred ním, už navodil inú procesnú situáciu, kedy aplikácia sudcovskej

koncentrácie okresným súdom bola namieste. S prihliadnutím na skutočnosť, že okresný súd umožnil
žalovanému predloženie piatich znaleckých posudkov (odborný posudok súdneho znalca Ing. Jiřího
Malúšeka, odborné vyjadrenie patentovej kancelárie Dobroslav Musil a partneři, ďalšie odborné
vyjadrenie patentovej kancelárie Dobroslav Musil a partneři, znalecký posudok vypracovaný Dr.
Michaelom Bestom, znalecký posudok vypracovaný doc. Čadom), nie je možné konštatovať, že by

okresný súd nevytvoril žalovanému dostatočný priestor pre využitie prostriedkov procesnej obrany.
Pokiaľ však žalovaný až na pojednávaní 07.02.2024 požiadal o opätovné odročenie z dôvodu
predloženiaďalšiehonového(šiesteho)znaleckéhoposudku,takýtopostupbyzostranyokresnéhosúdu
už nebol odôvodnený. Z odôvodnenia okresného súdu zároveň vyplýva, že ani prípadný výsluch docenta
Čadu na pojednávaní by nezvrátil rozhodnutie súdu, ktorý vychádzal zo skutkových zistení potvrdených
inými znalcami, než docent Čada. Keďže jeho výsluch by už rozhodnutie súdu neovplyvnil, nebol

dôvod odročiť pojednávanie za účelom jeho vypočutia. Samotná skutočnosť, že konanie bolo vedené
štvrtým rokom neznamená, že by okresný súd mal úplne rezignovať na základné princípy hospodárnosti
konania. Zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovaného, bolo v priebehu konania predložených toľko
argumentov a toľko odborných vyjadrení a znaleckých posudkov, že okresný súd mal dostatočný základ
pre ukončenie dokazovania a ustálenie skutkového stavu.

55. Žalovaný v odvolaní polemizuje s dôvodmi rozhodnutia žalobcu, keď uvádza, že je ťažko
pochopiteľné, prečo žalobca vnímal potrebu predložiť znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity (USI), ktorý len opätovne posudzoval otázku, či Rivaroxabán Sandoz patrí do rozsahu
patentových nárokov EP 961. Zvolenú procesnú taktiku žalobcu žalovaný vyhodnotil tak, že predložiť

dva dokumenty týkajúce sa komplexného posúdenia a trvať na predložení tretieho dokumentu nie je
možné nazvať inak, ako konanie v rozpore s princípom hospodárnosti konania a spôsobenie zbytočných
prieťahov v konaní.

56. Odvolací súd rozumie dôvodom, pre ktoré jedna zo sporových strán predložila posudok znaleckého

ústavu ako reakciu na vnútorne si odporujúce závery znalcov. Pred jeho predložením nastala v konaní
patová procesná situácia, kedy zo znaleckých posudkov predkladaných žalobcom vyplývalo, že liek
žalovaného spadá do rozsahu ochrany patentu, zatiaľ čo zo znaleckých posudkov predložených
žalovaným vyplýval opak, že liek žalovaného do rozsahu ochrany patentu nespadá. Súd zároveň
nemôže disponovať takými odbornými znalosťami, aby mohol určiť, ktorý zo znalcov postupuje správne,

a teda koho závery sú správne. Z pohľadu sporových strán tak pre procesný úspech v konaní bolo
nevyhnutné zabezpečiť do konania taký dôkazný prostriedok, ktorému by súd v zmysle Civilného
sporového poriadku mohol pripísať vyššiu váhu, než dovtedy predloženým vzájomne si odporujúcim
znaleckým posudkom. Zabezpečenie vyjadrenia znaleckého ústavu preto ani odvolací súd nevníma ako
konanie, ktoré by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti.

57. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením odvolateľa, že znalecký posudok USI bol vypracovaný
pre účely iného konania, ktoré žalobca vedie voči iným generickým výrobkom. Znalecký posudok
predložený žalobcom, založený na čl. 950 a nasl. súdneho spisu, vypracovaný Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bol vypracovaný vo veci stanovenia, či lieky Rivaroxabán Sandoz

napĺňajú všetky znaky obsiahnuté v patentových nárokoch Európskeho patentu EP 1845961 s určením
pre Slovenskú republiku pod č. E 19024 a zhodnotenia, či spadajú lieky Rivaroxabán Sandoz do
rozsahu ochrany tohto patentu k dátumu 31.07.2023. Znalecký posudok tak bol vyhotovený v súvislosti
s konaním, ktoré je vedené medzi žalobcom a žalovaným, a to vo vzťahu k produktom žalobcu
a žalovaného.

58. Žalovaný v odvolaní namietol, že predloženie znaleckého posudku USI je porušením § 153
ods. 1 CSP, keďže žalobca mal a mohol znalecký posudok USI predložiť už ako prílohu žaloby. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 207 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého je dokazovanie znaleckým
ústavom predpokladané iba vo zvlášť závažných prípadoch alebo v prípadoch, ak závery znalcov sú

v zrejmom rozpore. K dokazovaniu znaleckým ústavom je teda skôr vhodné siahnuť v situácii, kedy
samotný znalecký posudok nepostačuje, alebo keď si viacerí znalci navzájom odporujú, než na začiatku
konania (i keď ani to nie je vylúčené). Pokiaľ v priebehu konania strany opakovane dokladali znalecképosudky, ktorých závery boli v zrejmom rozpore, bolo predloženie znaleckého posudku znaleckého
ústavu naopak logickou reakciou reagujúcou práve na rozpornosť záverov.

59. Žalovaný v odvolaní pomerne rozsiahlo namietal procesný postup okresného súdu, ktorým tento
nepripustil výsluch doc. Čadu. Mal za to, že jeho výsluch mohol byť dôležitý z hľadiska posúdenia
záverov jeho znaleckého posudku a upriamenia pozornosti súdu na ustanovenia znaleckého posudku.
V tejto súvislosti je kľúčové, že znalec mal možnosť všetko podstatné povedať v znaleckom posudku,
pričom ani z návrhu na dopočutie docenta Čadu, ani z odvolacieho návrhu nie je zrejmé, aké konkrétne

informácie, ktoré absentovali v znaleckom posudku, mohol docent Čada predniesť na pojednávaní tak
zásadné, aby zvrátili rozhodnutie súdu. Námietka žalovaného je predložená v hypotetickej forme, kedy
však domnienka žalovaného nepostačuje na to, aby odvolací súd mohol konštatovať, že rozhodnutie
okresného súdu predstavovalo procesné pochybenie. Okresný súd bol nepochybne oboznámený so
závermi znaleckého posudku, nie je zrejmé, akým spôsobom potom bolo nutné „upriamiť pozornosť
súdunaustanoveniaznaleckéhoposudku“.Zároveň,pokiaľsažalovanýdomnieval,žeposudokdocenta

Čadu nie je dostatočne obsažný a že je nevyhnutné, aby sa autor posudku aj osobne vyjadril, nič mu
nebránilo zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní a navrhnúť jeho vypočutie včas pred vykonaním
pojednávania. V konečnom dôsledku pojednávanie bolo na deň 07.02.2024 odročené práve na návrh
žalovaného, keďže pôvodne malo byť vykonané 08.09.2023, avšak žalovaný požiadal o jeho odročenie z
dôvodu, že nemal dostatok času na prípravu svojej obrany. Nie je preto možné stotožniť sa so žalovaným

v konštatovaní, že nastala paradoxná situácia, kedy žalobca bol zodpovedný za prieťahy v konaní, zatiaľ
čo žalovaný za prieťahy zodpovedný nebol a napriek tomu sa žalovanému pri návrhu na odročenie
pojednávania nevyhovelo. Naopak, aj z tvrdení uvedených v odvolaní je zrejmé, že okresný súd vyhovel
rovnako žalobcovi ako žalovanému, pokiaľ žiadali o odročenie pojednávania v dostatočnom predstihu
a pokiaľ uviedli aj dôvody, pre ktoré potrebujú ďalší čas na prípravu. Uvedené využil aj žalovaný, preto

keď už sa 07.02.2024 na pojednávanie dostavil, musel predpokladať, že súd vo veci rozhodne.

60. Žalovaný v odvolaní namietol, že súd porušil jeho práva, pokiaľ nepripustil dôkaz navrhnutý
žalovaným na pojednávaní dňa 07.02.2024, a to predloženie ďalšieho znaleckého posudku
vypracovaného znalcom z odboru farmácie. Ako vyššie uviedol odvolací súd, žalovaný predložil päť

znaleckých posudkov. Vzhľadom na predmet sporu bolo pritom zrejmé, že odborné znalosti, ktoré
budú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci vo vzťahu k patentu viažucemu sa na dávkovanie lieku pre
zistenie, či liek spadá alebo nespadá do ochrany patentu, bude potrebné vyjadrenie odborníka (znalca)
v oblasti liekov, teda či už v oblasti farmácie alebo biochémie alebo medicíny. Vyjadrenia odborníkov
na patentové právo, teda právnikov sú relevantné vo vzťahu k polemike o patentovateľnosti a splnení

podmienok patentovateľnosti patentu. Posúdenie jednotlivých nárokov patentu tak, ako ho uplatňoval
žalovaný (napríklad otázka plazmatického polčasu zmeny lieku) však nie je otázkou právnou. Zároveň
najneskôr od doručenia posudku znaleckého ústavu USI, ktorý bol žalovanému podľa jeho tvrdenia z
odvolania doručený 08.08.2023 žalovaný vedel, na aké tvrdenia a závery sa musí vyjadriť, aby mohol
tento posudok spochybniť. Vedel tiež, znalci z akých odborov boli k vypracovaniu posudku USI prizvaní.

Za účelom prípravy procesnej obrany aj požiadal o odročenie pojednávania, čomu okresný súd vyhovel
a pojednávanie vykonal 07.02.2024, to znamená takmer pol roka potom, ako bol žalovanému znalecký
posudok znaleckého ústavu doručený. Žalovaný mal preto dostatočný čas zvážiť, aký druh znaleckého
posudku predloží.

61. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného, že rozhodnutie okresného súdu je
nepreskúmateľné, pokiaľ tento konštatoval, že je nespochybniteľné, že vzhľadom na špecifickosť danej
problematiky sú nevyhnutné odborné vedomosti v odbore farmácia a iných vedných odborov, ktorými
súd nemusí disponovať, pričom žalovaný namietol, že nevie, ktoré otázky súd považoval za také, ktorých
posúdenie si vyžaduje odborné vedomosti a ako sa s nimi súd vysporiadal. Z odôvodnenia okresného

súdu je pritom zrejmé, že odborné vedomosti boli nevyhnutné pre posúdenie základnej prejudiciálnej
otázky, ktorou bolo rozhodnutie, či liek žalovaného spadá alebo nespadá do ochrany nároku chráneného
patentom žalobcu. Označený výrok rozhodnutia okresného súdu je v kontexte celkového odôvodnenia
rozhodnutia okresného súdu preto dostatočne zrozumiteľný.

62. Žalovaný v odvolaní namietol vady výroku rozsudku, kedy uviedol, že výrok I. neobsahuje
obmedzenie zákazu skladovania či dovozu Rivaroxabán Sandoz len na účely jeho podnikania alebo
uvádzania na trh v Slovenskej republike, a pri takomto znení môže byť pochybné, či žalovaný je
oprávnený skladovať a dovážať Rivaroxabán Sandoz na územie Slovenskej republiky za iným účelom,ako jeho ponúkania či uvádzania na trh Slovenskej republiky, napríklad za účelom jeho následného
vývozu z územia SR do iného štátu. S touto námietkou žalovaného sa odvolací súd nestotožnil, keďže z
výroku rozhodnutia okresného súdu je nepochybné, že žalovaný nemôže výrobok Rivaroxabán Sandoz

dovážať za žiadnym účelom, teda ani za účelom prípadného vývozu z územia Slovenskej republiky.
Keďžeokresnýsúddospelkzáveru,ževýrobokRivaroxabánSandozporušujeprávažalobcuzpatentuv
zmysle § 15 ods. 1 Patentového zákona, komplexne zakázal žalovanému, aby tento výrobok dovážal do
Slovenskej republiky a v Slovenskej republike ho skladoval. Pokiaľ má žalovaný počas platnosti patentu
záujem výrobok ponúkať na území iného štátu ako je Slovenská republika, bude to musieť logisticky

zabezpečiť inak, než dovážaním výrobku na územie Slovenskej republiky a jeho následným vývozom.

63. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, na základe čoho by výrok I. nemal oporu v zákone, konkrétne s ust.
§ 15 ods. 1 Patentového zákona, pričom odvolací súd nie je oprávnený vytvárať si domnienky ohľadom
obsahu odvolacích námietok.

64. Odvolací súd sa však stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného vo vzťahu k nezrozumiteľnosti
výroku III. rozhodnutia okresného súdu. Žalovaný v odvolaní správne upozornil, že z doslovného výkladu
výroku III. rozsudku vyplýva, že počas platnosti EP 961 sa má žalovaný „zdržať zákazu prevodu“ a z
toho dôvodu môže EP 961 previesť, zo znenia žaloby je však možné dôjsť k záveru, že toto nebol úmysel
žalobcu.

65. Výrokom III. svojho rozhodnutia uložil okresný súd žalovanému povinnosť "zdržať sa zákazu
prevodu registrácie" vo vzťahu k lieku Rivaroxabán Sandoz po dobu platnosti patentu žalobcu. Uloženie
povinnosti „zdržať sa zákazu prevodu“ je vlastne uložením povinnosti „umožnenia prevodu“. V zmysle
elementárnej výrokovej logiky platí, že negácia negácie je pôvodný výrok. Preto pokiaľ je subjektu

nariadené zdržať sa zákazu určitej činnosti, tak sa mu vlastne povoľuje túto činnosť vykonávať. Uvedené
zrejme nebolo účelom žaloby tak, ako bola skutkovo vymedzená a ako bola odôvodnená žalobcom,
zneniežalobnéhopetituvrozsahuvýrokuIII.všaksúdupredložilsámžalobca,ktorýsadomáhalvžalobe
toho, aby okresný súd vydal rozsudok, v ktorom by žalovaného 1/ zaviazal zdržať sa zákazu prevodu
registrácie. Takto formulovaný výrok ale nie je vykonateľný, keďže nie je možné vo vykonávacom

konaní zabezpečiť „zdržanie sa zákazu prevodu“. Vadu žalobného petitu súd nemôže odstrániť sám,
pretože ak by z vlastnej iniciatívy vypustilo slovo "zákazu", a teda by žalovanému nariadil zdržať sa
„prevodu registrácie“, postupoval by mimo rámca žalobného petitu a nariadil by opak toho, čoho sa vo
svojom petite domáhal žalobca. Žalobca mal vzhľadom na dĺžku konania dostatočný časový priestor,
aby prehodnotil vlastný návrh predložený v konaní a nie je možné prenášať zodpovednosť za správnosť

žalobného petitu na súd.

66. Odvolací súd sa potom nestotožnil s konštatovaním žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, že
uplatňovanie striktného gramatického výkladu žalovaným na znenie výroku III. nie je na mieste a ide proti
logike veci. Súd je naopak povinný uplatňovať gramatický výklad vychádzajúci z účelu a zmyslu toho,

čoho sa žalobca domáha. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/254/2009
zo dňa 28.09.2010, v ktorom Najvyšší súd vymedzil limity zásahu súdu do formulácie žalobného petitu
vo vzťahu k uplatnenému výroku rozhodnutia. I keď citované rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo vydané
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, požiadavka, že zo žaloby musí vyplývať, čoho sa žalobca
domáha, je zachovaná aj v Civilnom sporovom poriadku, ktorý predpokladá, že žaloba musí obsahovať

žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP). Aj za účinnosti Civilného sporového poriadku potom je možné
konštatovať, že "ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť
žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej
skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho
rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude

formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom
nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska)
to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/254/2009 zo
dňa 28.09.2010).

67. Aj z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený zasiahnuť do žalobného petitu iba tým spôsobom,
že konkrétny výrok rozhodnutia preformuluje tak, aby bol dostatočne jasný a určitý. Súd však nemôže
zmeniť zmysel navrhovaného petitu, musí dbať na to, aby jeho preformulovaný výrok z obsahového
hľadiska korešpondoval s tým, čoho sa žalobca vlastným petitom domáha. Preto pokiaľ sa žalobca vpetite domáhal toho, aby žalovanému súd uložil zdržať sa zákazu prevodu registrácie, nemohol okresný
súd sám od seba preformulovať takýto návrh spôsobom, že by žalovanému naopak uložil zdržať sa
prevodu registrácie. Vadu v petite pritom nie je možné označiť za „kozmetickú chybu“, ako to urobil

žalobca vo vyjadrení k odvolaniu. Zároveň v rozhodnutí okresného súdu nešlo o zrejmú chybu v písaní,
prevzatúdovýrokurozsudkuzožaloby.Okresnýsúddoslovaprevzalžalobnýpetittak,akobolnavrhnutý
žalobcom, neurobil žiadnu chybu v písaní, teda neuviedol omylom v písomnej forme iné slová, než mal
v úmysle. Ustanovenie § 224 CSP (oprava chýb v písaní a počítaní) nemôže slúžiť k tomu, aby súd
odstraňoval vnútornú rozpornosť žalobného petitu, už vôbec nie v odvolacom konaní.

68. Odvolací súd vzhľadom na uvedené preskúmal výrok rozhodnutia III. okresného súdu a dospel
k záveru, že tak, ako bol okresným súdom nariadený, je nevykonateľný. Na základe toho postupom
podľa ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu zmenil, keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Vo vzťahu k zmene rozhodnutia okresného
súdu nebolo nutné vykonať nové dokazovanie, keďže odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu

zisteného okresným súdom. Zároveň nešlo o prekvapivý postup odvolacieho súdu, keďže vo vzťahu k
vykonateľnosti a určitosti výroku III. sa obe sporové strany v odvolacom konaní podrobne vyjadrili. Na
základe uvedeného odvolací súd v zmysle rozhodnutia R 48/2020 (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
3Obdo/1/2019) nezasielal vo vzťahu k zmene výroku III. sporovým stranám výzvu podľa § 382 CSP.

69. Žalovaný v odvolaní namietol nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, kedy mal za
to, že okresný súd sa v odôvodnení nevysporiadal so všetkými relevantnými argumentami žalovaných.
Osobitne poukázal na argumentáciu vo vzťahu k typu patentovaného nároku (tzv. Švajčiarsky typ
patentového nároku ) a znaku III na výrobu liečiv. K uvedenému odvolací súd pripomína, že pokiaľ ide o
polemiku odborného charakteru, teda posúdenie jednotlivých znakov nároku EP 961, ako aj posúdenie

toho, či ide o tzv. Švajčiarsky typ patentového nároku, súd nedisponuje dostatočnými odbornými
znalosťami na to, aby mohol vyhodnotiť argumenty predkladané sporovými stranami. Okresný súd
správne poukázal na to, že na zodpovedanie základnej prejudiciálnej otázky, či liek žalovaného
spadá alebo nespadá do rozsahu ochrany patentu žalobcu, bolo nevyhnutné disponovať odbornými
znalosťami, osobitne z oblasti farmácie (i keď odvolací súd nepovažuje za vylúčenú ani expertízu v

oblasti biochémie alebo medicíny). V tých prípadoch, kedy súd nedisponuje odbornými znalosťami, je
závislý na vyjadreniach znalcov ako osôb, ktoré odbornými znalosťami disponujú. Odvolací súd preto
nebude uvádzať žiadne osobitné závery ani vo vzťahu k diskusii strán ohľadom toho, či išlo o tzv.
Švajčiarsky typ patentového nároku, ani ohľadom znaku III (na výrobu liečiva), znaku IV (počas najmenej
5 po sebe idúcich dní, znaku V (podávaného nie častejšie než 1 krát denne) a znaku VII (zlúčenina

má polčas zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej, keď sa podáva orálne ľudskému
pacientovi). Súd môže iba odkázať na závery znalcov, ktorí na rozdiel od neho týmito znalosťami
disponujú.

70. Súd prvej inštancie, rovnako ako odvolací súd bol vo vzťahu k posúdeniu znakov patentu závislý

na znaleckých posudkoch. Jeho úlohou preto bolo určiť, ktorý zo všetkých predložených znaleckých
posudkov, odborných vyjadrení a posudku znaleckého ústavu považoval za relevantný a ktorým sa
riadil. Súd potom vychádza zo záverov, ktoré znalec v súdom zvolenom znaleckom posudku uviedol ako
odpoveď na otázky, ktoré sú pre konanie podstatné. Konkrétne odôvodnenie týchto záverov je obsahom
znaleckých posudkov tak, ako sú známe sporovým stranám. Dôvody vymedzené znalcom v znaleckom

posudku, ktoré ho viedli k formulovaniu určitého záveru, potom súd spochybniť nemôže, keďže na to
nemá relevantné odborné znalosti. Závery znalcov môžu navzájom spochybniť iba iní znalci tak, ako sa
tomu stalo v konaní pred súdom prvej inštancie.

71. Situáciu, kedy sú závery znalcov v zrejmom rozpore, rieši Civilný sporový poriadok prostredníctvom

nariadenia znaleckého dokazovania znaleckým ústavom (§ 207 ods. 3 CSP). Z citovaného ustanovenia
vyplýva, že Civilný sporový poriadok kladie posudok znaleckého ústavu nad posudky znalcov a v
prípade vnútornej rozpornosti záverov znalcov upravuje "nadradenosť" posudku znaleckého ústavu. V
zásade tak platí, že súd odôvodní rozhodnutie v odborných otázkach odkazom na konkrétny znalecký
posudok a uvedie jeho závery. Naznačené okresný súd splnil, keď rozhodnutie prijal s odkazom na

vykonané dokazovanie, v ktorom bol predložený aj posudok znaleckého ústavu ako dôkazný prostriedok
s vyššou váhou, ktorého závery dostatočne odôvodňujú prejudiciálne posúdenia okresného súdu, že
liek žalovaného spadá do rozsahu ochrany patentu žalobcu.72. Žalovaný v odvolaní namietol právne posúdenie okresného súdu v tom, že vychádza z nesprávneho
právneho názoru, že patent žalobcu poskytuje patentovú ochranu veci, t.j. hmotnému predmetu, teda
lieku žalobcu, kým žalovaný tvrdí, že patent chráni konkrétne použitie lieku žalobcu a tomu mal

zodpovedať aj výrok rozsudku. Podľa žalovaného, ak by žalobca preukázal porušenie patentu EP 961
(čo žalovaný poprel), súd by bol oprávnený zakázať žalovanému konkrétne použitie lieku Rivaroxabán
Sandoz, t.j. konkrétny dávkovací režim tohto lieku na liečenie konkrétneho ochorenia. Žalovaný mal
za to, že zakázať plošnú manipuláciu s liekom Rivaroxabán Sandoz mohol súd len počas platnosti
SK 272 (predchádzajúceho patentu žalobcu, ktorého platnosť už uplynula). Žalovaný následne zhrnul

princípy patentového práva kategórie patentov a odklonil odvolacie námietky do polemiky, či samotné
užitie tabletky, teda spôsob užívania hmotného predmetu bol patentovateľný, či takýto nárok EP 961 je
nárokom tzv. Švajčiarskeho typu a či spĺňa znak III patentu.

73. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že sa nestotožnil s teóriou oddelenia hmotného predmetu
(konkrétnatabletka)odspôsobuužívaniatohtopredmetu(dávkovaniekonkrétnejtabletky).Odvolacísúd

v tomto prípade dospel k rovnakému skutkovému zisteniu ako okresný súd, že patent EP 961 nechráni
produkt (konkrétnu tabletku), ale chráni spôsob použitia tohto produktu (spôsob dávkovania). Zároveň
všakniejemožnépripustiťoddeleniespôsobuužívaniatabletkyodtabletky,pokiaľideoochranumajiteľa
patentu.

74. Primárne, odvolací súd (rovnako ako okresný) neprišiel k záveru, že by EP 961 chránil produkt
(tabletku). Avšak pokiaľ EP 961 chráni spôsob užívania tohto produktu, nie je to možné oddeliť od
produktu tým spôsobom, že by sa umožnilo nakladať žalovanému s jeho tabletkou a iba by sa zakázal
konkrétny spôsob užívania a dávkovania tejto tabletky. Veľmi zjednodušene povedané, ak je spôsob
užitia produktu (dávkovanie lieku) nevyhnutne spojený s produktom (s liekom), zákaz konkrétneho

spôsobu dávkovania vo vzťahu k tomuto lieku je možné docieliť iba tým spôsobom, že sa zakáže s
narábaním s týmto liekom. Teória, že je možné oddeliť užívanie tabletky od tabletky je neudržateľná,
pretože na to, aby bolo možné niečo užívať (patentovaný spôsob užitia), musí byť nevyhnutne prítomné
to „niečo“ (hmotný substrát, tabletka). Súd musí vychádzať z toho, že spôsob užitia produktu je
nevyhnutne viazaný na produkt sám a preto výrok rozhodnutia logicky musel znieť práve na zákaz

dispozície s daným produktom ako takým, aj keď z dôvodu konkrétneho použitia tohto produktu.

75. Následná polemika žalovaného, že vo vzťahu k tomu, či malo alebo nemalo podliehať patentovaniu
aj dávkovanie liečiva, keď poukazuje na to, že nie je opodstatnené, aby sa z liečiva, ktoré bolo dlhú dobu
v úplne zhodnej forme a zložení vyrábané a podliehalo inej patentovej ochrane (SK 272) sa formálnou

floskulou stalo predmetom ďalšieho patentu (EP 961), ktorý by chránil rovnaký výrobok, respektíve
rovnakú účinnú látku, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie okresného súdu, ktorý správne poukázal
naskutočnosť,žesúdnemôževtomtokonanípreskúmavaťto,čipatentEP961bol,alebonebolsprávne
udelený. Všeobecný súd SR predovšetkým nemá oprávnenie preskúmať rozhodnutie Európskeho
patentového úradu. Ani na úrovni Slovenskej republiky nemôže slúžiť konanie o uplatnení práva majiteľa

patentu na preskúmanie správnosti patentového konania. V prípade, ak Úrad priemyselného vlastníctva
SR rozhodne vo vzťahu k udeleniu patentu, respektíve k jeho validácii nesprávnym spôsobom, na
nápravu takéhoto rozhodnutia slúžia iné právne prostriedky (žaloba správneho práva a preskúmanie
rozhodnutia ÚPV SR v rámci správneho súdnictva). Všeobecný súd v konaní o uplatnení práva z patentu
vychádza z toho, že patent je platný, je platne udelený a nie je oprávnený polemizovať nad tým, či je

alebo nie je vhodné patentovať predmet patentu. Bol to Európsky patentový úrad, ktorý v pomerne dlhom
konaní nepochybne zvažoval aj námietky žalovaného vo vzťahu ku skutočnosti, že dávkovacia schéma
je spôsobom užívania predmetu, a to predmetu, ktorý už predtým patentovej ochrane podliehal. Pokiaľ
túto námietku vyhodnotil Európsky patentový úrad ako nedôvodnú a patent udelil, nemá okresný súd
ani odvolací súd v konaní o uplatnenie nároku z patentu možnosť takéto rozhodnutie spochybniť alebo

zvrátiť.

76. Odvolací súd nepovažuje za korektné vytrhnutie záveru odôvodnenia okresného súdu v ods. 53,
kedy okresný súd správne poukázal na priebeh patentového konania na úrovni registrácie Európskeho
patentu a správne tiež konštatoval, že aplikujúc ust. § 15 Zákona o patentoch sa tak patentová ochrana

vzťahuje na činnosti uvedené v § 15 ods. 1 Zákona o patentoch, teda na využitie, ponuku, uvádzanie
na trh, skladovanie či dovoz, a to vo vzťahu k samotnému výrobku. Okresný súd tak nekonštatoval, že
patentposkytujeochranuvýrobku, odmietolibateóriu,žejemožnéoddeliťvýrobokodspôsobuužívania.
Okresný súd naopak opakovane konštatoval, že Európsky patent chráni použitie tablety (teda využitieproduktu a nie produkt samotný), čo zopakoval aj v ods. 59, kedy zhrnul svoje zistenia a jednoznačne
uviedol, že žalobca predloženými dôkazmi preukázal, že Európsky patent chráni použitie tablety s
rýchlym uvoľňovaním. Preto odvolacie námietky, ktoré pomerne v širokom rozsahu cielil žalovaný k

záveru, že okresný súd povedal, že patent chráni výrobok a nie že chráni použitie výrobku, považoval
odvolací súd za nedôvodné.

77. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom, že po prečítaní rozsudku nevieme, čo je predmetom
ochrany EP 961. Okresný súd naopak veľmi jednoznačne uviedol, že predmetom ochrany EP 961 je

použitie tablety s rýchlym uvoľňovaním rivaroxabánu na výrobu liečiva na liečenie tromboembolickej
poruchy, pričom vymedzil aj všetky znaky chráneného nároku. Chránený nárok - použitie konkrétneho
produktu-jenatentoproduktviazaný,pretovýrokrozsudkunevyhnutnemuselznieťvovzťahukdanému
produktu. Okresný súd tým neignoroval časť znakov nároku č. 1 EP 961 špecifikujúcich konkrétne
použitie, ako to vymedzil odvolateľ. Práve na základe vyhodnotenia znakov nároku č.1 EP 961 tak, ako
vyplývalo zo záverov znalcov predložených v konaní žalobcom, súd prihliadol k zisteniu, že výrobok

žalovaného zasahuje vo vzťahu k použitiu tablety do nárokov chránených EP 961.

78. Žalovaný sa v odvolaní opakovane vracal ku konaniu o zrušenie platnosti EP 961, teda ku konaniu
o zrušení patentu žalobcu na úrovni Európskeho patentového úradu. Pokiaľ vymedzil, že predmetom
konania o zrušenie EP 961 bolo preskúmanie iných otázok, ako je v konaní, ktoré bolo vedené pred

okresným súdom, v tomto rozsahu sa s ním odvolací súd stotožňuje a uvedené iba potvrdzuje to, čo
bolo vyššie uvedené, že nemôže byť predmetom konania pred všeobecným súdom otázka posúdenia
patentovateľnosti konkrétneho nároku. Odvolací súd sa stotožnil aj s konštatovaním odvolateľa, že
účinky patentovej ochrany nie sú v rámci štátov, ktoré sú združené v rámci EPD harmonizované, a preto
je potrebné všetky otázky spojené s porušovaním patentových práv potrebné posudzovať dôsledne

podľa platnej právnej úpravy každého jednotlivého štátu. Závery okresného súdu potom vychádzajú
z platnej právnej úpravy Slovenskej republiky vo vzťahu k priznaniu nárokom majiteľa patentu podľa
slovenského patentového zákona.

79. Odvolateľ na pomerne rozsiahlom priestore napadol vetu uvedenú v bode 56 odôvodnenia rozsudku

okresného súdu, kedy tento mal za to, že nie je právne možné dosiahnuť selektívnu ochranu len na
niektoré špecifické terapeutické indikácie a odkázal pritom na rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn.
43CoPv/2/2019. Odvolací súd sa so žalovaným stotožňuje v tom, že rozhodnutie, na ktoré okresný
súd odkázal, bolo vydané v inej súvislosti primárne vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, kedy záver
odvolacieho súdu bol vydaný vo vzťahu k iným skutkovým tvrdeniam. Odkaz na toto rozhodnutie

odvolacieho súdu však neznižuje logickú opodstatnenosť odôvodnenia okresného súdu uvedeného
vods.56jehorozhodnutia.Okresnýsúdsprávnepoukázalnaskutočnosť,ženapriektomu,ževčasetzv.
nasycovacej dávky lieku žalovaného nie je vylúčené, že tento bude konkrétnemu pacientovi podávaný
dvakrát denne, avšak okresný súd správne zdôraznil, že žalovaný ani len netvrdil, že pri takomto
dávkovaní by podávanie lieku aj skončilo. Z odborných vyjadrení znalcov vyplýva, že po ukončení

nasycovacej dávky lieku by liek žalovaného musel byť následne podávaný v zmysle schémy chránenej
patentomžalobcu,tedajedenkrátdenne.Žalobcavtejtosúvislostivodvolacomkonanísprávnepoukázal
na charakter lieku žalovaného ako tzv. generika. Z uvedeného už a priori vyplýva, že spôsob jeho
podávania, ktorý môže byť v konkrétnom období (nasycovacia etapa) do určitej miery iný, sa nevyhnutne
musí následne dostať do schémy jedenkrát denne. Ak by tomu tak nebolo, nemohol by byť schválený

ako generikum lieku žalobcu, pričom bolo voľbou žalovaného, aby jeho liek bol pre územie Slovenskej
republiky registrovaný práve ako generikum lieku žalobcu. Preto aj keď odkaz okresného súdu v
tejto súvislosti na rozhodnutie odvolacieho súdu 43CoPv/2/2019 nebol vhodný, podstata odôvodnenia
okresného súdu v napadnutom odseku korešpondovala so zisteným skutkovým stavom a s vyjadreniami
znalcov.

80. Žalovaný mal za to, že výrok rozsudku je nesprávny. Uviedol, že nemá možnosť požiadať o zmenu
rozsudku potom, ako by zmenil registráciu lieku Rivaroxabán Sandoz na Štátnom ústave pre kontrolu
liečiv tak, aby tento neobsahoval použitie namietané žalobcom. Mal za to, že súd, aby neprekročil
rozsahoprávneniažalobcuvyplývajúcehozpatentu,malvydaťrozsudok,ktorýmbyžalovanémuzakázal

použitie lieku Rivaroxabán Sandoz tými spôsobmi, ktoré sú podľa názoru súdu porušením patentu
žalobcu.81. Ako už bolo uvedené vyššie, nie je možné oddeliť liek od skutočnosti, že tento liek sa užíva určitým
spôsobom. V čase registrácie lieku Rivaroxabán Sandoz si bol žalovaný vedomý dávkovej schémy lieku
a bol si vedomý aj skutočnosti, že na túto získal žalobca patent. Už z podstaty lieku Rivaroxabán Sandoz

ako generika vyplýva spochybnenie tvrdenia žalovaného, že by požiadal Štátny ústav pre kontrolu liečiv
o zmenu registrácie tak, aby jeho generický liek neobsahoval ten spôsob použitia, ktorý namieta žalobca,
keďže spôsob použitia je nevyhnutne spojený s generickým liekom ako takým. V tejto súvislosti žalobca
v odvolacom konaní upozornil, že pokiaľ by žalovaný mal záujem liek dávkovať iným spôsobom, už by
nešlo o generikum a musel by absolvovať osobitný proces registrácie lieku.

82. Žalovaný vo vzťahu k výroku rozhodnutia namietol, že nie je možné od neho požadovať, a nie je v
jeho silách zabezpečiť, aby v Slovenskej republike Rivaroxabán Sandoz nebol predávaný. Pripomenul,
že v zmysle ust. § 228 ods. 1 CSP je rozsudok záväzný pre strany sporu a ich právnych nástupcov,
a teda nie je záväzný pre ostatné subjekty, ktoré už nadobudli Rivaroxabán Sandoz od žalovaného
alebo od iných subjektov aj po právoplatnosti rozsudku. Rozsudok tiež nemôže zabrániť predaju lieku

od distribútorov zo zahraničia.

83. Uvedená námietka je v odvolacom konaní v spore žalobca – žalovaný irelevantná, keďže sa týka
práv a povinností iných subjektov, než je žalovaný a nemá vzťah k povinnostiam nariadeným okresným
súdom priamo žalovanému. Rozhodnutie okresného súdu neukladá žalovanému, aby zabezpečil, že sa

liekRivaroxabánSandozvSlovenskejrepublikenebudevôbecpredávať.Žalovanémuvovzťahuktretím
subjektom neukladá žiadne povinnosti. Jednoznačne a nezameniteľne však formuluje, že žalovaný nie
je oprávnený liek Rivaroxabán Sandoz ponúkať, dovážať, skladovať a uvádzať na trh v Slovenskej
republike. Aktivity iných subjektov vo vzťahu k lieku Rivaroxabán Sandoz rozsudok neriešil a preto ani
nemôžu byť predmetom odvolacieho konania. Žalobca sa v žalobe domáhal uloženia povinnosti zdržať

sa činnosti v zmysle ust. § 15 ods. 1 Zákona o patentoch práve voči žalovanému a nie voči iným
subjektom. Rozsah ochrany si tak vymedzil sám žalobca vo svojej žalobe, preto žalovaný nemá dôvod v
odvolacomkonanípolemizovaťnadtým,čivýrokrozhodnutiažalobcudostatočnechráni,alebonechráni.

84. Pokiaľ žalovaný odkazuje na údajné praktické problémy vyvolané tým, že vo výroku rozsudku je

žalovanému zakázané disponovať s liekom Rivaroxabán Sandoz zároveň s odkazom na číslo registrácie
na ŠUKL, odvolací súd konštatuje, že je povinnosťou žalovaného rešpektovať zákaz ponúkania, dovozu,
skladovania a uvádzania na trh lieku Rivaroxabán Sandoz, ktorý je ešte presne špecifikovaný číslom
registrácie, takže žalovanému je zrejmé, ktorý konkrétny liek (lieky) nariadenie tejto povinnosti zahŕňa.
Hypotetická polemika o tom, čo by sa stalo, ak by menil registráciu lieku, je potom irelevantná a naďalej

by platilo, že liek definovaný jednoznačne vo výrokovej časti rozhodnutia okresného súdu nie je žalovaný
oprávnený do Slovenskej republiky ani dovážať, ani ho tu skladovať, ani ho predávať. Odvolací súd
nevidí ani zmysel argumentácie, že reálna ochrana by žalobcovi bola poskytnutá v prípade, ak by
rozsudok uložil žalovanému zmeniť registráciu Rivaroxabán Sandoz na Štátnom ústave pre kontrolu
liečiv. Rozhodnutie, či si subjekt požiada o registráciu na ŠUKL, spadá do dispozičnej autonómie

producenta lieku, ktorý má možnosť zasiahnuť do registračnej procedúry. Všeobecný súd v zmysle
žaloby rozhoduje o porušení práv vyplývajúcich z Patentového zákona, ktorú keď zistí, je oprávnený
uložiť povinnosť tak, ako to predvída Patentový zákon. Nezasahuje do procesu registrácie, ani do
zmeny registrácie jednotlivých liekov. Prípadná zmena registrácie lieku môže byť následkom, pre ktorý
sa rozhodne producent lieku za predpokladu, ak to uzná vzhľadom na rozhodnutie súdu vo vzťahu k

právam z Patentového zákona za vhodné. Rovnako za irelevantnú považuje odvolací súd námietku vo
vzťahu k zodpovednosti lekára za nesprávne predpísanie lieku. V danom prípade žaloba bola podaná
voči žalovanému ako subjektu, ktorý konkrétny liek porušujúci nárok žalobcu z platne udeleného patentu
dováža a uvádza na trh v Slovenskej republike. Otázka zodpovednosti lekára za nesprávne predpísanie
lieku nie je predmetom tohto konania.

85. Žalovaný v odvolaní nadviazal na námietky voči odôvodneniu rozhodnutia okresného súdu voči
znaku III ochrany patentu aj námietkami voči ďalším znakom (VI., V., VII). Vo vzťahu k námietke
žalovaného,žeokresnýsúdibakonštatuje,žeargumentžalovanéhonebolpreukázaný,avšaknereaguje
konkrétnenapomernerozsiahluargumentáciužalovaného,apretoniejemožnévyčítať,akýmiprávnymi

úvahami sa súd riadi, odvolací súd opäť pripomína, že ide o odborné vedomosti, pri ktorých sa súd
môže riadiť iba závermi znalcov. Súd nemá také znalosti ani z oblasti farmácie, ani biochémie, ani
medicíny, aby mohol sám vyhodnotiť, či liek žalovaného spadá alebo nespadá do ochrany nároku
poskytnutého patentom žalobcu. Tento záver musí nevyhnutne prevziať z jedného zo znaleckýchposudkov. Odpoveďou na argumenty žalovaného vo vzťahu k odborným námietkam preto je poukaz na
závery znalca, pričom detailné odôvodnenie záverov znalca obsahujú znalecké posudky, s obsahom
ktorých bol žalovaný v priebehu konania oboznámený a mal možnosť na ne reagovať.

86. Znalecký posudok USI, ktorý je v danom konaní zásadným, keďže má v zmysle Civilného sporového
poriadku najvyššiu váhu (§ 207 ods. 3 CSP, znalecké dokazovanie vykonané znaleckým ústavom),
posudzoval samostatne všetky znaky patentu a vo vzájomnej súvislosti ich vyhodnocoval a dospel k
záveru, že liek žalovaného do ochrany patentov spadá. Toto je odborný záver, ktorým je všeobecný súd

povinný sa riadiť, ako to správne urobil aj okresný súd. V konečnom dôsledku aj žalovaný v odvolaní
v ods. 119 uvádza, že otázky, v tele ktorého ľudského pacienta Rivaroxabán Sandoz dosahuje polčas
zmeny plazmatickej koncentrácie 10 hodín alebo menej, je otázka vyžadujúca si odborné (lekárske,
respektíve farmakologické) vzdelanie. Žalovaný sám označil tieto záležitosti za otázky, ktoré si vyžadujú
odborné vzdelanie a správne uviedol, že súd mal v zmysle § 206 a § 207 CSP o týchto otázkach
rozhodnúť až na základe odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku. Presne týmto spôsobom

okresný súd postupoval a na základe postupu okresného súdu bol zistený skutkový stav, z ktorého
rovnako vychádza aj odvolací súd.

87. Z uvedenej časti odvolania je zrejmé, že žalovaný si je vedomý podstaty sporu, kedy je možné
prejudiciálnuotázkurozsahuplatnostipatentuposúdiťvýlučnenazákladeodbornýchvedomostí,ktorými

súd nedisponuje. Žalovaný si tejto skutočnosti musel byť vedomý od počiatku konania, čo preukazuje
aj skutočnosť, že opakovane predkladal rôzne znalecké posudky. Bolo pritom na voľbe žalovaného,
aby si určil, ktorému konkrétnemu znalcovi posudok zadával, keďže išlo o súkromné znalecké posudky,
pretože žalovaný nepožiadal súd, aby tento nariadil znalecké dokazovanie. Súd neodmietol žiaden
z predložených znaleckých posudkov žalovaným, správne však už v rámci hospodárnosti konania

neumožnil dňa 07.02.2024 opätovné predĺženie sporu za účelom predloženia ďalšieho (za žalovaného
v poradí šiesteho) znaleckého posudku, keďže žalovaný mal dostatočný priestor osloviť znalca z odboru
farmácia. Dostatočný priestor mal aj v reakcii na predloženie znaleckého posudku Ústavu súdneho
inžinierstva, ktorý bol v konaní predložený v roku 2023.

88. Žalovaný v odvolaní konštatoval, že v súvislosti s posúdením splnenia znaku VII súd vychádzal
z nesprávneho právneho názoru, čo spôsobilo ďalšiu vadu rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd
pripomína, že rovnako v znaku VII, ako v ostatných znakoch, súd musel vychádzať z jedného z
predložených posudkov, a to vzhľadom na ich váhu v zmysle ust. § 207 ods. 3 CSP práve z posudku
znaleckého ústavu. Záver znalca o tom, či dávkovacia schéma lieku žalovaného spadá alebo nespadá

do ochrany nároku patentu, bola potom otázkou skutkovou, z ktorej okresný súd správne vychádzal.
Následne na základe skutkového zistenia, že liek žalovaného spadá do rozsahu nárokov chránených
patentom, okresný súd vykonal právne posúdenie, že žalobcovi ako majiteľovi patentu prináležia práva
vymedzené Patentovým zákonom.

89. Žalovaný v ďalšej časti odvolania konštatuje, že vyjadrenie súdu vo vzťahu k neprítomnosti
otrockého napodobenia lieku žalovaného je irelevantné, s čím je možné sa stotožniť. Toto konštatovanie
okresného súdu ani nepredstavovalo kľúčový dôvod, pre ktorý súd rozhodol, bola iba súčasťou širšieho
vysvetlenia, a preto je vo vzťahu k posúdeniu správnosti rozhodnutia okresného súdu irelevantné aj pre
odvolacie konanie.

90. V závere odvolania poukázal žalovaný na konanie o zrušení platnosti EP 961 validovaného pre
Slovenskú republiku na ÚPV SR. Poukázal na to, že štyri iné farmaceutické spoločnosti vedú konanie o
zrušenie patentu EP 961, pričom ani netvrdil, že by sa on sám domáhal zrušenia tohto patentu. Uviedol
tiež, že pre Francúzsko bol patent zrušený rozsudkom Parížskeho súdneho tribunálu zo dňa 28.03.2024.

91. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že ani prípadné konania o zrušení patentu na úrovni
Slovenskej republiky nie sú pre toto konanie relevantné do momentu, kým patent ostáva v platnosti.
Pokiaľ patent nie je zrušený, majiteľovi patentu patrí ochrana v zmysle Patentového zákona. Skutkové
tvrdenie, že patent bol zrušený už v čase rozhodovania okresného súdu žalovaný ani neprodukoval,

keďže aj na úrovni európskej ochrany už v čase rozhodovania okresného súdu bolo zrejmé, že patent
ostal v platnosti. Nie je potom úlohou súdu v konaní o priznanie práv z patentu preskúmavať správnosť
udelenia patentu, ani správnosť validácie patentu pre Slovenskú republiku. O to viac potom platí, žeprípadné rozhodnutia súdov v iných štátoch vo vzťahu k validácii patentov na území iných štátov je pre
rozhodovanie súdu v Slovenskej republike irelevantné.

92. Na základe uvedeného sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími námietkami žalovaného a
rozhodnutie okresného súdu v rozsahu prvej a druhej výrokovej vety v celom rozsahu potvrdil z dôvodu,
že nároky žalobcu uplatnené žalobou vyplývajú zo Zákona o patentoch. V zmysle Zákona o patentoch
bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh
alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok, ktorý je predmetom patentu. Preto pokiaľ žalovaný na

trhu Slovenskej republiky ponúka a uvádza na trh liek, ktorý spadá do rozsahu ochrany patentu žalobcu,
okresný súd postupoval správne, pokiaľ mu zakázal jeho produkt ponúkať, uvádzať na trh a pokiaľ
mu zakázal aj tento produkt na území Slovenskej republiky skladovať alebo ho na územie Slovenskej
republiky vôbec dovážať. Zároveň má majiteľ patentu v prípade neoprávneného zásahu do jeho práv
chránených týmto zákonom právo žiadať, aby mu ten, kto jeho práva porušuje alebo ohrozuje, poskytol
informácie týkajúce sa pôvodu výrobku alebo služieb a okolnosti uvedenia na trh, pričom do rozsahu

práva na informácie spadá aj nárok na poskytnutie údajov o vyrobenom, spracovanom, dodanom alebo
objednanom množstve a o cene príslušných výrobkov alebo služieb. Okresný súd preto správne vyhovel
žalobcovi aj v tej časti žalobného petitu, v ktorej žiadal, aby mu žalovaný poskytol informácie vo vzťahu
k množstvu dodaných, odobraných a skladovaných, doručených alebo objednaných liekov žalovaného.
V rozsahu prvej a druhej výrokovej vety preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu postupom podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ sa odvolací súd zaoberal aj podstatnými
vyjadreniami sporových strán nad rámec odôvodnenia okresného súdu, postupoval tak podľa ust. §
387 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého sa odvolací súd musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie.

93. Vo vzťahu k výroku III. okresného súdu, voči ktorému žalovaný podal odvolanie z dôvodu, že tento
je nevykonateľný a nezrozumiteľný, sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného a
vzhľadom na formuláciu výroku rozhodnutia okresného súdu zmenil tak, že žalobu v tomto rozsahu
zamietol. Výrok okresného súdu by nebol vykonateľný a preto nemohol byť nariadený. Žaloba je tak

zamietnutávovzťahuktejčastižalobnéhonávrhu,ktorýmsažalobcadomáhal,abyžalovanýbolpovinný
zdržať sa po dobu platnosti patentu č. 1845961 (E 19024) zákazu prevodu registrácie lieku Rivaroxabán
Sandoztak,akojedefinovanývrozhodnutiachoregistráciiliekuvydanýchŠtátnymústavomprekontrolu
liečiv pod č. 16/0002/18 - S, 16/0003/18 - S a 16/0004/18 - S. V tomto rozsahu odvolací súd postupom
podľa ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol.

94. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu v rozsahu jedného z troch výrokov, musel
zasiahnuť aj do závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý vydal okresný súd vo výroku
IV. Žalobca sa v žalobe domáhal nariadenia troch samostatných výrokov voči žalovanému, pričom po
zmene rozhodnutia bol úspešný v dvoch a neúspešný v jednom. V pomere bol tak žalobca úspešný v

rozsahu 66,66 % a žalovaný v pomere 33,33 % (odvolací súd všetky periodické čísla zaokrúhlil na dve
desatinné čísla). Pomer úspechu žalobcu voči žalovanému tak predstavuje 33,33 % (66,66 % - 33,33 %).
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %.

95. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
33,33 %. Rovnako, ako v konaní pred súdom prvej inštancie, bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný
v rozsahu 33,33 %, keďže odvolací súd akceptoval jeho odvolaciu námietku vo vzťahu k tretej výrokovej
vete okresného súdu. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu 66,66 % a pomer úspechu v

odvolacom konaní je potom 33,33 % (66,66 % - 33,33 %) v prospech žalobcu.

96. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

97. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Oct 30, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné , Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025