Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Martina Nemravová

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124221835
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124221835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľ, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov: matka D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F.
XXX, t.č. bytom E. XXX/X, G. a otec A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., t.č. Ústav na výkon trestu
odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Mierové nám. 1, priečinok 41, 019 17 Ilava, zastúpený: JUDr.
Radka Rešutíková, advokátka so sídlom Spojová 2, Banská Bystrica, v konaní o návrhu navrhovateľa
(starého otca): G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, t.č. bytom H. F. XX, E., na zverenie

maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 9P/15/2024-222 zo dňa 14.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9P/15/2024-222 zo dňa 14.10.2024 p o t v r
d z u j e .
Návrh otca na zabezpečenie dôkazu zo dňa 23.07.2025 z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v napadnutom rozsudku výrokom I. zveril maloletého
do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca, ktorý je oprávnený a povinný vykonávať osobnú

starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, sústavne a dôsledne
sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého. Právo zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach; výrokom II. uložil matke povinnosť prispievať na
výživu maloletého minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne, počnúc dňom
14.10.2024 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny;
výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého minimálnym výživným vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného predpisu mesačne, počnúc dňom 14.10.2024 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet
príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; výrokom IV. styk matky s maloletým neupravil;
výrokom V. styk otca s maloletým neupravil; výrokom VI. zrušil počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k.
9P/2/2024-40 zo dňa 16.01.2024; výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 44 ods. 1 – 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodine“), § 45 ods. 1 veta prvá a druhá, ods. 2 veta prvá, ods. 3, 4, 6, 7, 8,
9 zákona o rodine, § 54 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, § 61 ods. 1, 2, 3, 5 zákona o rodine,§ 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 81
ods. 1 zákona o rodine, čl. 5 základných zásad zákona o rodine, § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 217 ods.

1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), § 44 CMP, § 363 CMP, mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že
sú splnené zákonné podmienky na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starého
otca, ktorý je otcom matky maloletého. Náhradná osobná starostlivosť starého otca o maloleté dieťa je
v súčasnosti pre maloleté dieťa najvhodnejšou formou starostlivosti pre jeho zdravý všestranný vývin

a vyžaduje si to jeho záujem. V súčasnosti ani jeden z rodičov nedokáže maloletému zabezpečiť riadnu
starostlivosť, matka o maloletého nejaví dostatočný záujem a nemá vytvorené vhodné bytové a sociálne
podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. Pri šetrení pomerov matka vyjadrila súhlas
so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca do času zastabilizovania
svojich životných podmienok. Otec maloletého nie je objektívne schopný vykonávať osobnú starostlivosť
o maloletého, pretože momentálne vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia

slobody Banská Bystrica – Kráľová. Maloletý sa nachádza v starostlivosti navrhovateľa na základe
neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno
č.k. 9P/2/2024-40 zo dňa 16.01.2024, pričom v starostlivosti starého otca neboli kolíznym opatrovníkom
zistené žiadne nedostatky. K nesúhlasu otca so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti
starého otca a k spochybňovaniu jeho riadnej starostlivosti o maloletého, okresný súd poukázal na to, že

maloletý sa nachádza v nepretržitej starostlivosti starého otca už viac ako 9 mesiacov, tento starostlivosť
o maloletého zvláda a maloletý má v jeho domácnosti vytvorené a zabezpečené všetky potreby a vhodné
podmienky na všestranný vývin. Starý otec zabezpečuje maloletému všetky potreby, bezpečie a dokáže
zabezpečiť starostlivosť na požadovanej úrovni, zároveň je medzi maloletým a starým otcom vytvorená
silná citová väzba. Navrhovateľ spĺňa všetky zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady na zverenie

maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti tak, ako to predpokladá zákon o rodine, preto niet
pochybností o tom, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého. Pokiaľ
ide o určenie výživného, okresný súd vzhľadom na aktuálne pomery oboch rodičov určil výživné na
maloletéhovminimálnejvýške,t.j.vovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrenéneplnoleté
dieťaalebonanezaopatrenédieťapodľaosobitnéhopredpisumesačne.Zohľadniltúskutočnosť,žeotec

maloletého sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený a nemá žiadny
príjem. Matka maloletého je nezamestnaná a aktuálne nemá žiadny príjem, pričom matke narodením
maloletej dcéry D. B. dňa XX.XX.XXXX pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

3. Vo vzťahu k úprave styku matky s maloletým okresný súd tento styk neupravil, nakoľko matka ani

starý otec tento styk nežiadali upraviť, bude preto na matke, aby si svoje osobné a iné povinnosti
prispôsobila tak, aby sa jej vzťah s maloletým prehĺbil, a aby bol zachovaný ich vzájomný kontakt. Styk
otca s maloletým okresný súd rovnako neupravoval, keďže na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že nateraz sa otec bude vedieť dohodnúť na výkone tohto práva so starým otcom tak, ako
to má namysli § 45 ods. 6 zákona o rodine. Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že chce zostať

v kontakte s maloletým a navrhol, aby sa mohol telefonicky kontaktovať s maloletým prostredníctvom
starého otca. Starý otec na pojednávaní deklaroval, že je ochotný kedykoľvek umožniť otcovi telefonicky
sa kontaktovať s maloletým a za týmto účelom poskytol na seba otcovi telefonický kontakt, čo sa týka
osobného stretávania sa otca s maloletým, vzhľadom na to, že otec maloletého aktuálne vykonáva trest
odňatia slobody, nie je podľa okresného súdu spravodlivé uložiť starému otcovi povinnosť, aby chodil

s maloletým navštevovať otca do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, preto aby otec mohol byť
v osobnom styku s maloletým dieťaťom.

4. Okresný súd nevykonal otcom navrhované dokazovanie zabezpečením si rozhodnutí v trestných
veciach vedených proti nemu, a to z dôvodu, že pre rozhodnutie o návrhu zverenia maloletého

do náhradnej osobnej starostlivosti to nepovažoval za potrebné. Z obsahu spisového materiálu mal
dostatočne preukázané, že otec maloletého aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Banská Bystrica – Kráľová, a preto nie je schopný vykonávať osobnú starostlivosť
nad maloletým. Pokiaľ otec poukazoval na to, že v trestnej veci, v ktorej aktuálne vykonáva trest
odňatia slobody podal návrh na obnovu konania, okresný súd zdôraznil, že zverenie maloletého do

náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby ako rodiča je len dočasné opatrenie a trvá len do
času,kýmrodičnasvojejstranenevytvoríaleboneobnovípodmienkypreprevzatieosobnejstarostlivosti
o maloleté dieťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove maloletého dieťaťa totiž majú vždy v prvom rade
jeho rodičia. Okresný súd zároveň rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadenéuznesením Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. 9P/2/2024-40 zo dňa 16.01.2024,
a to právoplatnosťou napadnutého rozsudku. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 57
CMP, § 55 CMP tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Napriek tomu,

že právna zástupkyňa otca si náhradu trov právneho zastúpenia v konaní uplatnila, okresný súd nezistil
žiadne okolnosti s prihliadnutím na ktoré by bolo priznanie nároku na náhradu trov konania spravodlivé
vzhľadom na predmet konania a skutočnosť, že návrhu starého otca vyhovel. Ostatní účastníci konania
sa náhrady trov konania nedomáhali.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh starého otca na zverenie maloletého do jeho náhradnej
osobnej starostlivosti zamietne. Uviedol, že neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené Okresným
súdom Banská Bystrica, pracovisko Brezno, rovnako ako zápisnica o výkone neodkladného opatrenia
mu neboli ako rodičovi maloletého vôbec doručené. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie bolo
nariadené v čase, keď sa ako obaja rodiča spoločne starali a vychovávali maloletého, čo považuje za

odňatie zákonnej ochrany rodičovstvu a rodine garantovanej v čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s čl. 3 zákona o rodine. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie nedostatočne venoval
pozornosť pri zisťovaní skutočného stavu veci, a to akou mierou sa konanie tretích osôb, vrátane
konania samotného starého otca a konania orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci podieľali na
vzniku situácie, ktorá viedla ku začatia konania o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti.

Starý otec maloletého už od roku 2022 vyslovene nabádal matku maloletého, aby prestala žiť s otcom
maloletého a začala radšej žiť s iným mužom, teda vykonával to, čo sa v minulosti označovalo ako
výkon tzv. „rodičovskej, resp. otcovskej“ moci nad svojou dospelou dcérou. Už z návrhu starého otca je
zjavné,žetentonerešpektovalprávomaloletéhonazachovanievlastnejidentity,čozahŕňaajzachovanie
rodinných zväzkov, a to bez ohľadu na to, či sa maloleté dieťa narodilo do rodiny založenej manželstvom

alebo partnerským spolužitím rodičov.

6. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že orgány verejnej moci, resp. policajný zbor sa podieľali rovnako
na vzniku situácie, ktorá viedla k rozhodnutiu okresného súdu o zverení maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti, a to tým, že minimálne od 25.02.2021 nezohľadnil i vplyv svojich rozhodnutí,

ktoré sa týkajú jeho osoby aj na maloletého, resp. na členov rodiny maloletého. Dňa 25.02.2021
a dňa 02.12.2021 sa nepodrobil výzve verejného činiteľa pri výkone právomoci príslušníka policajného
zboru spojenej s bezpečnosťou cestnej premávky, v dôsledku čoho orgány činné v trestnom konaní
právne nadkvalifikovali tento skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, bol stíhaný v rozpore so zákonom
a v ním uvedených prípadoch došlo k uloženiu sankcie spojenej s pozbavením osobnej slobody pre

spáchanie skutku, ktorý nie je trestným činom. Priamym dôsledkom je odlúčenie jeho osoby ako rodiča
od maloletého proti jeho vôli rozhodnutím súdu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno bol
okresným súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka maloletého. Zo správy kolízneho opatrovníka
tak, ako je jej obsah uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku má vyplývať, že ani jeden z rodičov
sa nepodieľa na výchove a starostlivosti o maloletého, pričom starý otec má zabezpečovať starostlivosť

o maloletého. V správe sa ďalej uvádza, že ich rodina sa v evidencii úradu nachádza od septembra
2021, pričom v správe sú konštatované nedostatky v starostlivosti matky o maloletého, to že s maloletým
žil aj on si kolízny opatrovník všimol až v septembri 2023. Správa úplne ignoruje, že sa o maloletého
osobne staral a vychovával maloletého od momentu jeho narodenia, čo zahŕňa preukázateľné platenie
účtov s tým spojených a opakované ústne, ako aj písomné žiadosti o pomoc pri výkone rodičovských

práv a povinností adresovaných kolíznemu opatrovníkovi. Kolízny opatrovník podľa otca v správe iba
predstiera vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany maloletého podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č.
305/2005 Z. z., keď namiesto potrebnej pomoci maloletému pre urýchlené obnovenie rodinných zväzkov
vdôsledkunezákonnýchzásahovposkytujeotvorenýsúhlassprenesenímpodstatnejčastirodičovských
práv a povinností na starého otca, zároveň v správe kolízneho opatrovníka absentuje, ako si splnil

uloženú povinnosť poskytnúť rodičovi pomoc pri výkone jeho rodičovských práv a povinností.

7. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že okresný súd nevykonal ako dôkaz rozhodnutia Okresného súdu
Brezno sp.zn. 0T/8/2021, 4T/6/2022 a 9T/4/2023, v ktorých došlo k uloženiu sankcie a následne
k jej výkonu vo vzťahu k jeho osobe ako rodičovi maloletého. Tieto dôkazy mali preukázať, že jemu

uložená sankcia mala vplyv aj na maloletého tak, že k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody došlo
k faktickému odlúčeniu jeho osoby ako rodiča od maloletého a k znemožneniu výkonu práv maloletého
na jeho rodičovskú výchovu a starostlivosť, čo okresný súd nezohľadnil pri ukladaní trestu. Podľa otca
tým súd porušil základnú zásadu ukladania trestu podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona a podieľalsa tak na vzniku stavu, ktorý viedol k zvereniu maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starého
otca. Okresný súd sa ani nevyjadril k jeho návrhu uvedeného rozhodnutia o uložení sankcie zabezpečiť
a vykonať ako dôkaz. Na základe právnej udalosti, tým, že začal spoločne žiť s matkou maloletého

vznikla rodina a obaja vo vzťahu k tejto rodine nadobudli právo na ochranu rodiny, resp. rodinného života
tak, ako to má namysli právny poriadok Slovenskej republiky. Na základe ďalšej právnej udalosti, ktorou
je narodenie maloletého, sa maloletý stal členom rodiny a nadobudol právo na rodičovskú výchovu
a starostlivosť, resp. právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do rodinného života, zároveň on,
ako aj matka maloletého nadobudli právo na výchovu a starostlivosť o maloletého. Napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorého podstata spočíva v tom,
že starý otec na základe toho, že je rodičom matky maloletého má akékoľvek legitímne právo, resp.
oprávnenie zasahovať do rodinného života skupiny osôb tvoriacich rodinu maloletého a vynucovať si od
štátneho orgánu, aby odňal ochranu rodičovstvu biologických rodičov maloletého podľa zákona o rodine
a odňal maloletému právo na výchovu a starostlivosť jeho biologických rodičov. Za primerané a legálne
byotecpovažoval,abyokresnýsúdbezodkladnepotom,akoprijalnávrhstaréhootcanazačatiekonania

oznámil orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný
čin a naplnil tak povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 Trestného poriadku, zároveň mal okresný súd
zvážiť, či nastali okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť návrh na povolenie obnovy konania, ktoré skončilo
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. 9T/4/2023 zo dňa 11.01.2024,
vzhľadom na neprimeranosť trestu, ktorý má priamy vplyv aj na členov jeho rodiny, čo zjavne chcel

starý otec využiť a naplniť tak povinnosť ustanovenú v § 396 ods. 4 Trestného poriadku oznámiť tieto
skutočnosti prokurátorovi.

8. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že okresný súd v rámci konania
zisťoval podstatné skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie veci, dospel ku skutkovým záverom,

ktoré jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne.

9. Starý otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí
a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

10. Otec vo svojom doplnení odvolania uviedol, že okresný súd si nikdy neoveril právne relevantné
skutočnosti, ktoré namietal v tomto konaní. Tvrdil, že rodinný dom majú v prenájme na dobu neurčitú,
avšak okresný súd počas konania nezisťoval, či nedošlo k zmene. Bývanie, ktorým sa starý otec
preukazoval v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy nebolo zaplatené, majiteľ ich vyhodil, o čom starý

otec vedel. Starý otec sa aktuálne nachádza na adrese E. F. XXX, ktorý nie je vo vlastníctve starého
otca tak, ako to tvrdí, obec ho pridelila p. B. a starý otec v ňom užíva iba jednu izbu o veľkosti cca 10 m2.
Spolu s ním tu bývajú okrem maloletého aj ďalšie osoby, preto je zrejmé, že maloletý nemá potrebné
veci k životu a spáva aj na zemi. Nikto z osôb žijúcich v tomto rodinnom dome nemá príjem, pijú a fajčia
pred maloletým, v dome je pleseň, prepadáva sa strop, všade žijú potkany, v dome nie je voda, elektrika,

záchod.Starýoteczamlčujeskutočnosť,žejemajiteľomspoločnostisručenímobmedzenýmvRakúsku,
čo okresný súd nikdy nepreveril, pritom však poberá nemalú dávku na maloletého a otec si myslí, že
maloletý je o mnohé ukrátený.

11. V nasledujúcom podaní otec podal návrh na opatrenie na zabezpečenie dôkazu tým, že matka

je podľa Obchodného registra Slovenskej republiky konateľkou a majiteľkou niekoľkých spoločností
s ručením obmedzeným, podľa rakúskeho obchodného registra je majiteľkou a konateľkou niekoľkých
spoločností, rovnako je majiteľom a konateľom obchodných spoločností v Rakúsku aj starý otec
maloletého.Tietoskutočnostipriamosúvisiasprejednávanouvecou,atovovzťahukotázkevyživovacej
povinnosti,starýotecpoberánamaloletéhonemalýpríspevokaštátutvrdí,žejenezamestnaný,rovnako

matke bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima, avšak okresný
súd nezistil, že je majiteľkou a konateľkou niekoľkých spoločností v Rakúsku a na Slovensku. Uviedol
zároveň, že na maloletého nie je nutné pôsobiť takým drastickým opatrením, ako je jeho zverenie do
náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko ma podanú žiadosť o podmienečné prepustenie, ako aj to,
že do konca výkonu trestu odňatia slobody mu ostáva 7 mesiacov. Poukázal aj na nezáujem matky

v starostlivosti o maloletého, v dôsledku čoho navrhol, aby matka bola pozbavená práv a povinností
vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Na rozdiel od matky sa o maloletého vždy staral, preto nie je nutné
zverovať maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletý čaká, kým príde, zároveň žiadal
zastavenie akýchkoľvek konaní vo vzťahu k výkonu rozhodnutia.12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto ho v celom rozsahu ako
vecne správne potvrdil cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh navrhovateľa na zverenie maloletého do jeho
náhradnej osobnej starostlivosti. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na odvolacie dôvody

otca je preskúmanie správnosti a postupu súdu prvej inštancie, ktorý maloletého zveril do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľa.

14. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery

súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387
ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé
písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty
otca nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vzhľadom na
prvostupňovým súdom zistený skutkový stav považoval za preukázané, že navrhovateľ dokáže riadne
zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého. Za nedôvodné vyhodnotil tvrdenia otca spochybňujúce
materiálne a bytové pomery starého otca. Okresný súd vychádzal zo zistení kolízneho opatrovníka
(Správa kolízneho opatrovníka zo dňa 19.03.2024, č.l. 62-64 spisu), podľa ktorého „Domácnosť

pozostáva z jednej izby, v ktorej sa nachádzajú dve pohovky, skrinka na oblečenie, potravinová skrinka,
jedálenský stôl so stoličkami, časť kuchynskej linky a piecka. Rodina sa umýva vo vaničke a používa
suché wc. Hygiena domácnosti je na primeranej úrovni. Maloletý A. má v domácnosti vytvorený priestor
prepokojnýspánok,hru,odpočinok,stravovanie.“Odvolacísúdpretokonštatuje,žeajkeďsúpodmienky
starého otca skromné, boli objektívne zistené a prešetrené, pričom sa preukázalo, že základné potreby

maloletého sú zabezpečené. To, že by maloletý spával na zemi, alebo že by rodina nemala dostatok
finančných prostriedkov na jeho starostlivosť („Aj napriek tomu, že príjem rodiny t.č. tvoria len štátne
dávky a príspevky príjem rodiny stačí na pokrytie základných potrieb jednotlivých členov domácnosti.“,
Správa kolízneho opatrovníka zo dňa 19.03.2024, č.l. 62-64 spisu), preukázané nebolo. Tvrdenia otca
o údajnej nevyhovujúcej domácnosti starého otca tak zostali iba v rovine jeho subjektívnych tvrdení.

16. K odvolacej námietke otca o neexistencii potreby zverovať maloletého do náhradnej osobnej
starostlivosti,pretožemudokoncavýkonutrestuodňatiaslobodyostávalenniekoľkomesiacov,odvolací
súd zdôrazňuje, že zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti je v zmysle zákona o
rodine vždy len dočasným opatrením, ktoré trvá do času, kým rodičia nie sú schopní zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Samotný záujem otca o osobnú starostlivosť, hoci je prirodzený

a pochopiteľný, nemôže nahradiť faktickú možnosť túto starostlivosť vykonávať, dodávajúc, že otec
vo svojom opravnom prostriedku nenavrhol žiadny iný spôsob zabezpečenia riadnej starostlivosti
o maloletého počas výkonu jeho trestu odňatia slobody. Ak si však po ukončení výkonu trestu odňatia
slobody otec vytvorí vhodné podmienky, má právo domáhať sa zverenia maloletého do svojej osobnej
starostlivosti, pričom zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti napadnutým rozsudkom

mu v tom nijako nebráni. Naopak, práve takéto rozhodnutie vytvára stabilné a bezpečné podmienky
pre maloletého do času, kým nebude schopný starostlivosť osobne prevziať jeden z rodičov. Odvolací
súd k žiadosti otca o zastavenie akýchkoľvek konaní vo vzťahu k výkonu rozhodnutia zvýrazňuje, že
predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, dodávajúc že v čase svojho rozhodovania nemal vedomosť o tom, že by prebiehali

akékoľvek konania o výkon rozhodnutia k maloletému dieťaťu. Odvolací súd uvádza, že nie je možné
rozhodnúť o zastavení neurčitých, hypotetických alebo bližšie neoznačených konaní, ktorých existencia
ani predmet nie sú zo spisu zrejmé, resp. rozhodovať o zastavení budúcich konaní o výkon rozhodnutia.

17. Odvolací súd považuje za správny aj výrok okresného súdu vo vzťahu k neupraveniu styku otca

s maloletým, keďže zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takáto úprava nebola potrebná. V záujme
zachovania vzájomných väzieb medzi otcom a maloletým považuje odvolací súd za dôležité, aby
bol kontakt udržiavaný v rozsahu, v akom to okolnosti umožňujú, pričom treba prihliadať aj na nízky
vek maloletého (5 rokov). Z obsahu spisu vyplýva, že otec v priebehu konania žiadal, aby súd určilkonkrétny čas telefonického kontaktu s maloletým, na pojednávaní vo veci samej dňa 14.10.2024
(Zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.10.2024, č.l. 215-220 spisu) starý otec poskytol otcovi telefónne
číslo, prostredníctvom ktorého môže pravidelne telefonicky komunikovať s maloletým. Otec zároveň

v odvolaní netvrdil, že by mu v realizácii tohto styku bolo bránené, resp. že by kontakt s maloletým
nebol uskutočňovaný. Súčasne odvolací súd apeluje na starého otca, aby aj naďalej vytváral priestor na
zachovanie a prehlbovanie vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletým a aby tento kontakt prebiehal
v záujme maloletého dieťaťa, ako i na otca maloletého dieťaťa, aby tento kontakt s maloletým využíval.
18. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že neodkladné opatrenie – uznesenie Okresného súdu Banská

Bystrica, pracovisko Brezno č.k. 9P/2/2024-40 zo dňa 16.01.2024, na základe ktorého bol maloletý
zverený do starostlivosti navrhovateľa, mu nebolo doručené, odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom
tohto konania nebolo preskúmavanie zákonnosti nariadeného neodkladného opatrenia, ale posúdenie,
či sú splnené podmienky na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti v súlade so
zákonom o rodine. Rovnako namietaná skutočnosť, že starý otec údajne ovplyvňoval rozhodnutia matky
v partnerskom spolužití, nemá právny význam pre posúdenie splnenia zákonných podmienok podľa §

45 ods. 1 a nasl. zákona o rodine. Rozhodujúce je, že matka nebola schopná ani ochotná vykonávať
osobnú starostlivosť o maloletého, pričom túto skutočnosť sama priznala, a otec je vzhľadom na výkon
trestu odňatia slobody objektívne neschopný sa o maloletého starať. Tieto okolnosti boli okresným
súdom správne vyhodnotené ako dôvod na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti.
Odvolacísúdnepovažujezaopodstatnenéaninámietkyotca,žeokresnýsúdnevykonalnímnavrhované

dokazovanie trestnými rozhodnutiami. Pre posúdenie otázky osobnej starostlivosti o maloletého je
rozhodujúce, že otec sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nie je schopný osobnú
starostlivosť o maloletého zabezpečovať. Otcom avizovaný návrh na obnovu trestného konania, či
žiadosť o podmienečné prepustenie, sú len hypotetické okolnosti do budúcna, ku ktorým súd prvej
inštancie, ani odvolací súd nemôže prihliadať (§ 217 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).

19. K postupu okresného súdu pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti rodičov, odvolací súd uvádza,
že súčasťou výroku o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť aj výrok,
ktorým súd upraví vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu. Pri určení výšky výživného súd
vychádza zo zásad, ktoré zákon o rodine zakotvil vo svojej III. časti, pre určenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom, konkrétne v § 62 – 65. Jedinou formou plnenia vyživovacej povinnosti, ktorú súdu
umožňuje uložiť, je platenie výživného (peňažného plnenia) v pravidelných mesačných intervaloch.
Rodič v tomto prípade nemôže nahradiť platenie výživného osobnou starostlivosťou, ani vecnými
plneniami, ktorých cenu by si s výživným započítal. Povinnosť platiť výživné sa určuje každému z rodičov
osobitne. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani výhradu otca, že okresný súd sa nezaoberal tým,

že matka je podľa obchodného registra konateľkou a spoločníčkou viacerých obchodných spoločností.
Skutočnosť, že je osoba zapísaná ako konateľ alebo spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným,
sama osebe nepreukazuje, že má z tejto činnosti aj reálny príjem alebo disponibilné finančné prostriedky.
Pre rozhodovanie o výživnom je rozhodujúce, aké sú preukázané schopnosti, možnosti a majetkové
pomeryrodičavčaserozhodovania(§62anasl.zákonaorodine).Okresnýsúd,pretopodľaodvolacieho

súdu správne vychádzal zo zistenia, že matka je nezamestnaná a aktuálne bez príjmu, pričom má
zároveň novú vyživovaciu povinnosť k maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX. Uvádza sa, že výživné sa
určuje podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodiča, nie starého otca. Starý otec nie je
nositeľom vyživovacej povinnosti voči maloletému, preto tvrdenia otca o jeho podnikateľskej činnosti sú z
hľadiska určenia výživného právne irelevantné. Ak otec žiadal, aby matka bola pozbavená rodičovských

práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu, tak odvolací súd konštatuje, že predmetom tohto
konania nebolo rozhodovanie o pozbavení matky rodičovských práv a povinností k maloletému, preto
sa s takým návrhom nemožno v tomto konaní vecne vysporiadať. Otec môže podať návrh v predmetnej
otázke samostatne v ďalšom konaní.
20. Podľa § 345 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po skončení

konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že
neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
21. Zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku prichádza do úvahy pred začatím konania už
v začatom konaní, ale aj po skončení konania. Zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok možno
len na návrh. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 CSP. Návrh musí tiež

obsahovať zdôvodnenie existencie obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať (svedok, ktorý má
byť v konaní vypočutý, je smrteľne chorý a hrozí nebezpečenstvo, že kým by sa v konaní vo veci samej
jeho výsluch zrealizoval, zomrie) alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami (svedok, ktorý
má byť v konaní vypočutý, odchádza dlhodobo do cudziny). Tieto dôvody musia byť objektívne danéa nesmú vychádzať len zo subjektívneho pocitu navrhovateľa. V návrhu musí byť tiež identifikovaný
konkrétny dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ktorý má byť zabezpečený, kde sa nachádza tento dôkazný
prostriedok. Musí uviesť, aký význam má dôkaz alebo dôkazný prostriedok pre budúce konanie, pokiaľ

sa návrh podáva pred začatím konania. K návrhu musí pripojiť dôkazy, ktoré odôvodňujú potrebu
zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku. Pred rozhodnutím o návrhu na zabezpečenie
dôkazu alebo dôkazného prostriedku musí súd skúmať, akú relevanciu vo veci samej majú skutočnosti,
ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom alebo dôkazným prostriedkom preukázať. Je nevyhnutné
posúdiť, či dôkazy, ktoré sa navrhujú zabezpečiť, môžu mať pravdepodobný význam pre predpokladané

konanie [R (ČR) 17/1995]. Súd preto návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku
zamietne, ak informácie, ktoré majú byť zabezpečené, nemajú pre vec samu žiaden relevantný význam.
22. Otec svoj návrh na zabezpečenie dôkazu odôvodnil všeobecným konštatovaním, že matka a
starý otec sú konateľmi alebo spoločníkmi viacerých obchodných spoločností na Slovensku a v
Rakúsku, čo okresný súd nezohľadnil pri rozhodovaní o výživnom a náhradnej osobnej starostlivosti.
Z takto všeobecne a vágne formulovaných tvrdení otca nijako nevyplýva, že by dôkaz, spočívajúci

v zabezpečení výpisu z príslušných obchodných registrov, nebolo možné vykonať neskôr, resp. že by
jeho vykonanie bolo spojené s ťažkosťami. Naopak, ide o údaje z verejných zdrojov/registrov, ktoré
sú stabilne dostupné a ktoré možno kedykoľvek preveriť. Odvolací súd vedený týmito úvahami dospel
k záveru, že podanému návrhu nie je možné vyhovieť, preto návrh otca na zabezpečenie dôkazu,
považujúc ho za nedôvodný, zamietol.

23. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako

vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
a v podrobnostiach naň opäť i na tomto mieste odkazuje.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

26. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.