Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-4T/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222010565
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ThDr. JUDr. Peter Melichárek

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7222010565.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudca ThDr. JUDr. Peter Melichárek, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

16. septembra 2025 v Košiciach,

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/X, C.,

uznáva sa za vinného, že

v C. na ul. E. F. G. XX dňa 14.12.2020 v čase okolo 16.00 hod. v zápasníckej hale fyzicky napadol mal.
F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. I. X a to tak, že ho v šatni päsťou udrel do oblasti tváre, čím mu
spôsobil otras mozgu I. stupňa, zlomeninu nosových kostí bez posunu, očnú podliatinu vpravo a mierne
zakrvácanie očnej spojovky vpravo, t. j. ľahký úraz s dobou liečenia a práceneschopnosti 21 dní,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného od 01.08.2025
s poukázaním na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného od 01.08.2025.

Za to mu ukladá

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona účinného od 01.08.2025, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného
od 01.08.2025 na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného od 01.08.2025 výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá.

Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01.08.2025 určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť)

mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému A. B. povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti I. J. K., L. so sídlom K. M. X, B. A. G. K., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške XXX,XX Eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému A. B. povinnosť nahradiť poškodenému
F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, C. škodu vo výške X.XXX,XX Eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice II bola na tunajší súd podaná obžaloba obžalovaného A. B.
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukázaním na

§ 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona (ďalej len: „Tr. zák.“) účinného v čase spáchania skutku.

V predmetnej trestnej veci už bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 23.05.2024. Po podaní odvolania
obžalovaným krajský súd rozhodnutím zo dňa 05.08.2024 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Krajský súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „..prvostupňový súd sa nevenoval ani v odôvodnení rozsudku

obrane obžalovaného, a teda jeho tvrdenia, že konal v nutnej obrane. Mestský súd svojim rozhodnutím
nepresvedčil odvolací súd, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.“

Mestský súd opätovne rozhodol dňa 07.02.2025, kedy krajský súd po podaní odvolania obžalovaným
rozhodnutím zo dňa 27.05.2025 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd okrem
iného uviedol: „...počas celého konania, či už v prípravnom konaní, alebo aj na hlavnom pojednávaní sa
nikto nezaoberal skutočnosťami fyzickej zdatnosti obžalovaného A. B., F. a K. B., pričom A. B. v čase
skutku mal cca 18 a pol roka, pričom poškodený F. B. mal cca 15 rokov a dokonca K. B. mal necelých 13
a pol roka. Krajský súd sa domnieva, že v tomto veku je rozdiel troch či dokonca piatich rokov o fyzickej

stránke dostatočne rozdielny. Zároveň krajský súd podotýka a je toho názoru, aj na základe výpovedí
svedkov, že celý incident okrem naťahovania sa o fľašu sa začal tým, že to bol práve obžalovaný, ktorý
chcel zamedziť východu poškodeného zo šatne von a až následne na obranu svojho brata K. B. chytil
okolo pásu obžalovaného a potom sa odohral incident, ktorý bol aj ukončený úderom päsťou do oblasti
tváre poškodeného F. B..“

Súd realizoval dokazovanie výsluchmi obžalovaného, svedkov F. B., A. K. B. A., I. I., K. B., D. J., A. B.,
A. A. N., O. P. Q., A. R., A. A., Q. C. a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Trestného poriadku (ďalej len: „Tr. por.“)
vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že Uviedol, že dňa 14. 12. 2020 sa po skončení tréningu nachádzal
v šatni, kde si pripravoval proteínový nápoj vo fľaši, ktorá podľa jeho tvrdenia nepatrila žiadnemu z
prítomných. Po príchode bratov B. došlo k slovnému konfliktu so F. B., ktorý mal reagovať podráždene
a agresívne. Počas eskalácie situácie sa mal F. B. k obžalovanému približovať s hrozbami a fyzickými

gestami.Obžalovanýďalejuviedol,žepripokuseopustiťšatňuhoK.B.odzaduchytilzapásasúčasneF.
B. vchádzal do šatne s rukami zovretými v päsť. V obave o svoju bezpečnosť ho obžalovaný udrel ľavou
rukou do oblasti obočia a následne otvorenou dlaňou zasiahol aj K. B.. Následne mal K. B. v ruke metlu,
s ktorou sa podľa obžalovaného pokúsil zaútočiť, čomu zabránil tým, že sa uzamkol v šatni. Uviedol,
že krátko po incidente do objektu prišiel otec poškodených, ktorý ho mal fyzicky napadnúť údermi do

hlavy, pričom sa k nemu mali pridať aj synovia F. a K. B.. Počas útoku mu mali byť adresované vyhrážky
smerované jemu a jeho rodine. Incident sa podľa jeho slov skončil až príchodom policajnej hliadky.

Svedok A. K. B., A. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol priamo svedkom
incidentu. Uviedol, že v čase skutku čakal s manželkou v aute pred športovou halou, keď k nim pribehol

jeho starší syn so zakrvaveným nosom a opakoval, aby sa pozreli, čo mu bolo urobené. Svedok uviedol,
že mu bolo z okolností zrejmé, že má ísť o obžalovaného. Následne vošiel do športovej haly, snažil
sa kontaktovať políciu a zamedziť odchodu obžalovaného z miesta incidentu. Uviedol, že jeho syn mal
zlomený nos, krvácajúce poranenie a bol viditeľne rozrušený. Svedok tiež uviedol, že v minulosti mal
obžalovaný fyzicky napadnúť jeho mladšieho syna, čo podľa neho viedlo aj k opakovaným slovným

útokom voči staršiemu synovi. Uviedol, že o týchto incidentoch informoval trénerov, avšak vec sa ďalej
neriešila. Poprel, že by obžalovaného napadol; uviedol, že sa ho snažil len zadržať, aby neodišiel z
miesta. Rovnako poprel, že by fyzicky napadol svedka I.; podľa jeho slov ho len chytil a pýtal sa ho na
okolnosti incidentu. Hneď po vstupe do haly kontaktoval políciu a trval na tom, aby vec bola riešená
policajnou hliadkou.Svedok poškodený F. B. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že po skončení
tréningu spolu s bratom vošli do šatne, kde sa nachádzal obžalovaný. Po návrate zo sprchy zistili, že
obžalovaný drží fľašu jeho brata. Keď sa ho poškodený spýtal na dôvod, obžalovaný mu ju nechcel

dobrovoľne vrátiť. Poškodený uviedol, že vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu fľaše medzi sebou
nevymieňali a išiel situáciu oznámiť trénerom. Po návrate do šatne došlo k ďalším slovným konfliktom
medzi ním a obžalovaným. Ďalej uviedol, že keď sa spolu s bratom pokúšali opustiť šatňu, obžalovaný
im v tom bránil tým, že tlačil na dvere. K. B. sa ho snažil odtiahnuť, aby mohli odísť. Keď sa poškodený
vrátil do šatne, obžalovaný ho podľa jeho slov nečakane zasiahol päsťou do hlavy, v oblasti nosa a čela.

Uviedol, že úder sprevádzala bolesť a opuch. Následne vybehol von na parkovisko, kde ho čakal jeho
otec, ktorému opísal priebeh incidentu. Uviedol tiež, že obžalovaný ho dlhodobo šikanoval a zastrašoval,
čo mu spôsobovalo obavy pri návšteve tréningov. Po incidente sa mu podľa jeho slov zhoršil zdravotný
stav a následne privolaná policajná hliadka vec na mieste riešila.

Svedok I. I. vo svojej prvej výpovedi z prípravného konania zo dňa 1.7.2021 na č.l. 147 - 149 spisového

materiálu k incidentu okrem iného uviedol „Keď som sa z nej vrátil, videl som, že F. odchádza zo šatne.
Následne za ním išiel A. a K. ho začal ťahať späť do šatne. Nato sa F. hneď do šatne vrátil, mal ruky
pred tvárou, neviem sa vyjadriť či ich mal v päsť, alebo len tak dvihnuté. Vzápätí keď sa k A. priblížil
ho A. ako prvý udrel do tváre, načo K. začal F. brániť, sácal do A. a slovne sa handrkovali, pričom dal
A. K. facku z dôvodu, že K. do neho sácal.“ Vo svojej ďalšej výpovedi z prípravného konania zo dňa

30.11.2021 na č.l. 111 - 113 spisového materiálu svedok okrem iného uviedol, že „K. si myslel, že A.
ide napadnúť F., tak ho začal ťahať späť do šatne odzadu a to takým spôsobom, že ho chytil za pás a
ťahal ho. A. odskočil a K. ho pustil. Zrýchleným krokom sa vrátil do šatne F. a týmto krokom išiel k A. s
rukami hore vo výške tváre a mal ich v päsť. Následne A. F. udrel.“ Na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 18.1.2024 svedok okrem iného uviedol, že „Potom prišiel F. a začali sa naťahovať o fľaši, potom sa

tam strhla nejaká hádka, ja som sa vyzliekol a išiel som do sprchy. Potom som už len videl, ako sa začali
naťahovať pri dverách. Viem, že K. vyšiel vonku, F. zostal vnútri s A., potom F. išiel k A., A. ho udrel a
potom F. skočil medzi nich.“ Na otázku prokurátora ako mal obžalovaný napadnúť F. uviedol, že „Ako
som povedal, F. prišiel k A., A. ho udrel päsťou do tváre, ale nepamätám si do ktorej strany ani ktorou
rukou. Ďalej som sa obliekol a vyšiel som von.“

Svedok D. J. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli v hale po tréningu, v šatni,
obžalovaný zobral fľašku pána B., nevedel ktorého a išiel si do nej urobiť proteín. S tým mal pán B.
neviem ktorý problém, začal to riešiť a hádať sa. On ukľudňoval situáciu tým, že vymenil fľašu za svoju.
Odišiel do skladu a keď sa vrátil, znova bola hádka medzi obidvoma bratmi B. a obžalovaným. Svedok

vo svojej prvej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 1.7.2021 t.j. cca pol roka po skutku, na č.l. 150-152
spisového materiálu okrem iného uviedol, že „Následne F. chcel odísť zo šatne cez vchodové dvere
šatne, v čomu mu B. bránil tým, že ich držal. B. sa pred F. postavil. F. sa s B. pretláčali na dverách, ktoré
následne sa F. podarilo otvoriť.“ Následne v tej istej výpovedi svedok uviedol, že „Keď F. prichádzal k
B., mal ruky dole, avšak bol vypätý, následne B. udrel päsťou F. do oka.“ Vo svojej ďalšej výpovedi z

prípravného konania zo dňa 27.12.2021 na č.l. 136-138 spisového materiálu svedok ý už okrem iného
uviedol, že „K. B. začal ťahať B. za pás dozadu a F. sa na neho rozbehol. Obaja boli v šatni. Ja som stál
vedľa nich. Dvere do šatne keď som sa vracal zo skladu boli otvorené. V čase keď sa F. B. rozbehol na A.,
ten ustupoval, lebo K. ho ťahal dozadu. F. mal ruky v päsť, mierne pokrčené vpredu vo výške ramien. Asi
keď bol krok od A., ten sa natiahol a F. udrel do hlavy zboku päsťou.“ Na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 18.1.2024 t.j. cca 3 roky po incidente svedok uviedol, že „Ja som odišiel do skladu. Ako som sa vrátil,
znovu bola hádka medzi obidvoma bratmi B. a B.. Potom som už iba videl, ako kričali a hádali sa, ako
K. drží B. zozadu a ťahá ho a F. bol pred B.. Vtedy B. udrel F. B..“ Na otázku prokurátora aký bol vzťah
obžalovaného s poškodeným a jeho bratom uviedol, že ich vzťah bol normálny, nikdy sa medzi nimi nič
nestalo, nemali žiadne konflikty. Na otázku obhajcu v akej pozícii bol F. B. tesne pred tým ako ho B. udrel

uviedol, že boli pred sebou, F. kráčal k B., B. akoby cúval, F. bol pred ním a K. ho ťahal. Nepamätal si,
či mal ruky v päsť, alebo otvorené dlane, ruky mal hore a kráčal k nemu. Nato samosudkyňa vyzvala
svedka, že v prípravnom konaní uvádzal inak, či si na to vie spomenúť, na čo už odpovedal „Nie neviem,
bol tam chaos.“ Záverom uviedol, že jeho výpoveď pred policajtom sa zakladá na pravde.

Svedok K. B. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa poznal
z tréningov zápasenia a že vzťahy medzi nimi boli dlhodobo konfliktné. Uviedol, že obžalovaný ho v
minulosti ako dieťa fyzicky napadol, čo viedlo k vážnym zdravotným problémom, a od tej doby ich
na tréningoch zastrašoval a šikanoval. Trénerov o tom podľa jeho slov opakovane informovali, avšaksituácia nebola riešená. K samotnému incidentu uviedol, že po skončení tréningu spolu s bratom vošli do
šatne, kde sa nachádzal obžalovaný. Po slovnom konflikte ohľadom fľaše, ktorú obžalovaný používal,
došlo k ďalšiemu slovnému napádaniu a provokáciám zo strany obžalovaného. Po tom, ako sa spolu

s bratom pokúšali opustiť šatňu, obžalovaný im v tom bránil tým, že tlačil na dvere. K. B. sa ho snažil
odtiahnuť, aby umožnil bratovi odísť. Keď sa brat otočil čelom k obžalovanému, obžalovaný ho podľa
jeho slov zasiahol päsťou do oblasti tváre. Následne mal obžalovaný fyzicky napadnúť aj jeho, pričom sa
v šatni strhli fyzické potýčky. Svedok ďalej uviedol, že brat mal po útoku zranenia v oblasti tváre a nosa a
vyhľadal pomoc otca, ktorý čakal pred halou. Obžalovaný sa následne nachádzal v trénerskej kancelárii,

pričom podľa jeho slov nadával a vulgárne sa vyjadroval. Po príchode polície bol jeho brat prevezený
do nemocnice. Uviedol, že po incidente boli z tréningov vylúčení obaja — poškodený aj obžalovaný.

Svedkyňa A. A. B. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase skutku čakala
spolu s manželom v aute pred športovou halou na svojich synov. Po chvíli k nim pribehol syn F. so
zakrvavenou tvárou, krvácaním z nosa a opuchom v oblasti oka, pričom kričal, aby sa pozreli, čo mu bolo

urobené. Následne manžel vošiel do haly a ona ho po krátkom čase nasledovala. V hale panoval podľa
jej slov chaos, krik a plač. F. bol viditeľne zranený a rozrušený. Svedkyňa uviedla, že bola prítomná pri
príchode policajnej hliadky, ktorá po obhliadke zranení konštatovala ich závažnosť. Následne so synom
odišli na ošetrenie do nemocnice, kde bol hospitalizovaný. Uviedla tiež, že obžalovaný mal v minulosti
fyzicky napadnúť aj jej mladšieho syna K. a že oboch synov podľa jej slov dlhodobo šikanoval počas

tréningov. Incident so zranením F. vnímala ako vyústenie dlhodobého konfliktu.

Svedok A. A. N. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď boli ako hliadka s
kolegom vyslaní na miesto, prišli k zápasníckej hale. Nachádzal sa tam poškodený so svojim bratom a
otcom. Keď prišli na miesto k ničomu tam nedochádzalo, nikto nikoho nenapádal. Vyťažovali osoby, ktoré

mali byť toho zúčastnené, ako bolo uvedené pri zázname o obmedzení osobnej slobody obžalovaného.
Ako vyplýva zo záznamu bol nejaký opuch oka, iné zranenie nevie žeby poškodený mal. Na mieste
rozhodli na základe výpovedi o obmedzení osobnej slobody páchateľa a eskortovali ho na útvar.
Poškodený mal byť napadnutý chlapcom čo spolu trénujú v zápasníckej hale, pánom B.. Ale bližšie po
dvoch rokoch nevedel povedať, čo mu tie osoby povedali, všetko uviedol pri obmedzení osobnej slobody

páchateľa. Poškodený s otcom uviedli, že pôjdu na lekárske ošetrenia, podať trestné oznámenie na OO
PZ. Stopy po krvi si nepamätal.

Svedok O. P. Q. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase vykonával
hliadkovú službu s bývalým kolegom A. N.. Boli vyslaní na služobný zákrok na E. F. XX do tréningovej

hlavy, ktorá je zo zadnej strany spoločenského pavilónu. Oznámené bolo, že malo dôjsť k napadnutiu.
Po príchode na miesto sa tam nachádzal oznamovateľ pán B., meno neviem, tiež podozrivý B. a synovia
oznamovateľa, ktorí mali byť poškodení. Z toho čo si pamätal malo dôjsť k napadnutiu v šatni. B.
mal udrieť najprv jedného a potom druhého syna oznamovateľa do oblasti tváre. Nepamätal si žiadne
viditeľné zranenia, že by mali. Pán B. - oznamovateľ uviedol, že so synom pôjde na ošetrenie, chcel

podať trestné oznámenie na OO PZ Košice - Západ. Na mieste rozhodli, že podozrivého zaistia za
účelom riadneho objasnenia veci a predviedli ho na OO PZ Košice - Západ.

Svedok Q. C. vo svojej prvej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 3.8.2021 na č.l. 153 - 155 spisového
materiálu k situácii incidentu okrem iného uviedol, že „Potom F. B. chcel odísť zo šatne, avšak A. mu v

tom bránil tým, že držal zavreté dvere do šatne. F. sa s ním na tých dverách pretláčal a následne z nich
vyšiel, keď k tým dverám pristúpil aj K. a ťahal od dverí A. preč. K. s A. sa začali naťahovať a K. do A. B.
strkal. Vtom sa vrátil späť do šatne aj F. rýchlou chôdzou, avšak ruky mal popri tele, nepamätám sa či
niečo vravel alebo kričal F. v tom čase, bo cez A. a F. nebolo nič počuť, nakoľko kričali po sebe. Vtom ako
vošiel F. do šatne, dostal omylom päsťou do tváre od A.. Omylom dostal si myslím preto, nakoľko F. do

tej šatne len vošiel, preto predpokladám že A. chcel udrieť K., nakoľko oni sa medzi sebou naťahovali.“
Vo svojej druhej výpovedi z prípravného konania zo dňa 30.11.2021 na č.l. 114 - 116 spisového materiálu
svedok Q. C. okrem iného uviedol, že „Viac si už nepamätám, až potom na situáciu keď B. nechcel B. F.
pustiť zo šatne, nakoľko mu chcel dohovoriť, aby sa slušne správal. B. držal vchodové dvere do šatne.
F. bol v tom čase pri dverách a chcel vyjsť von. K. A. B. odzadu chytil a ťahal ho od dverí preč. A. s K.

po sebe kričali a K. akoby trochu do neho strkal s rukami.“ V tej istej výpovedi okrem iného svedok ešte
uviedol „K. robil to, čo som opísal a keď prichádzal k A. F., ten F. udrel päsťou do hlavy. F. prichádzal
ku A. nie úplne agresívne, pribehol rýchlou chôdzou. Na otázku policajta odpovedám, nepamätám sa v
akej polohe mal F. už ruky. B. mi bol chrbtom a K. mi bol oproti a na F. si už nepamätám.“ Na otázkuobhajcu na č.l. 116 uviedol „Mne sa tak videlo, akoby kus útočne išiel, neviem Vám to povedať.“ Na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.5.2024 svedok okrem iného uviedol „Veľmi si to nepamätám.
Len tak letmo. Bolo to dávno. Pamätám si, že sa tam pohádali. Potom F. dostal úder do hlavy.“ Následne

zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania. Záverom len dodal, že medzi obžalovaným a
poškodeným a jeho bratom neboli dobré vzťahy.

Svedok A. A. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že on nie je tréner. Neboli to
jeho pretekári, on bol tajomník klubu. Toto sa stalo v šatni po tréningu, on sedel v kancelárii, pracoval,

bol krik na chodbe a A. B. utekal k nemu do kancelárie. Prišiel, že ho naháňa otec poškodeného F. B..
Zavreli dvere, ale aj tak sa rodič dostal do kancelárie a len to vie, čo sa tam odohralo. Otec sa rozčuľoval,
že mu syna udrel alebo čo. On videl, že je tam veľmi zlá atmosféra. Utekal z kancelárie von, šiel pre
trénera, bál sa, že sa niečo stane. Pán R. prišiel, aby urobil poriadok. Nevie čo bolo vonku v šatniach, on
pracoval. Predtým ako sa to stalo, F. B. prišiel za trénerom A. D., že chlapci mu pili vodu z jeho fľašky.
Také niečo o tom rozprával. F. B. potom odišiel a asi sa potom stal problém. Nevedel či mali predtým

medzi sebou spory.

Svedok A. R. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol nejaký incident medzi
obžalovaným a poškodeným. On bol len privolaný tajomníkom A. do kancelárie. Rozdelil pána B. a A.
B. - obžalovaného od seba, lebo sa hádali. Fyzický útok nevidel.

Na hlavnom pojednávaní boli taktiež oboznámené listinné dôkazy, a síce: Oboznámené boli znalecký
posudok z č.l. 170 - 172, výpis ÚEP z č.l. 178, charakteristiky z č. l. 213. Zo záverov znaleckého
posudku č. 6 zo dňa 22.3.2021 znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurochirurgia A. E.
L. vyplýva, že poranenia poškodeného F. B. vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou tak, ako to popísal

sámpoškodený,aleajsvedkoviaaajsamotnýútočník,ktorýúderpäsťoudotvárepoškodenéhovosvojej
výpovedi priznáva. Poranenia poškodeného F. B. si vyžiadali hospitalizáciu 2 dni a potom pokračovanie v
domácej liečbe, spočívajúce v psychickom a fyzickom kľude, ľadových obkladoch na oblasť oka a nosa,
liekov na zmiernenie bolesti a ústup krvnej podliatiny. Doba liečenia zodpovedala charakteru poranení,
ktoré poškodený F. B. utrpel. Či poranenia zanechali, resp. zanechajú u poškodeného trvalé následky sa

zhodnotí po skončení liečenia, ustálení zdravotného stavu, najmenej rok od úrazu. Bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré poškodenému z úrazu vzniklo je 55 bodov, čo vo finančnom ohodnotení
činí X.XXX,XX Eur.

Z podania I. J. K., L., pobočky C. zo dňa 7.9.2021 ohľadom uplatnenia nároku na úhradu nákladov za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ako aj z výpovede splnomocnenej zástupkyne poisťovne A. I. A.
v prípravnom konaní vyplýva, že výška nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému
predstavovala spolu sumu XXX,XX Eur.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nemá žiaden záznam.

Lustráciou v Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo zistené, že obžalovaný má 10
záznamov prevažne na úseku cestnej premávky.

Po vykonaní dokazovania súd, v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., vyhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného

presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Z výpovede obžalovaného vyplýva, že po tréningu použil cudziu fľašu až potom, čo sa prítomných opýtal,
či niekomu patrí; následný konflikt pripisuje reakcii F. B.. Tvrdí, že F. voči nemu vystupoval agresívne
(narážanie hruďou, vyhrážky), K. ho vzadu chytil okolo pásu a F. kráčal s rukami v päste. Údery priznáva
ako obranné: jeden päsťou do oblasti obočia F. v obave z útoku a následne „facku“ otvorenou dlaňou K..

Zo svedeckej výpovede F. B. vyplynulo, že potvrdil vznik konfliktu v súvislosti s fľašou a uviedol, že
obžalovaný mu bránil opustiť šatňu. Podľa jeho slov sa po krátkom odstupe a návrate k dverám stal
terčom nečakaného úderu zboku do hlavy, po ktorom utrpel opuch, krvácanie z nosa a pociťovalnevoľnosť spojenú so zvracaním. F. B. zároveň poukázal na dlhodobé šikanózne správanie zo strany
obžalovaného. Tieto tvrdenia podporila aj výpoveď K. B., ktorý rovnako potvrdil spor o fľašu, uviedol, že
obžalovanýzabraňovalichodchoduzošatneanásledneudrelF.pravačkoudooblastioka.Ďalejuviedol,

že aj on sám utrpel úder a následne vznikla fyzická potýčka. K. B. podrobne opísal aj predchádzajúce
konflikty a šikanovanie, ktorým mali byť vystavení zo strany obžalovaného.

V predchádzajúcom konaní boli ako podstatné pre záver o nevinne obžalovaného hodnotené výpovede
svedkovI.,J.aC.,ktorívosvojichvýpovediachuvádzaliokolnosti,ktorémalipodľaobhajobynaznačovať

obranné správanie obžalovaného. Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení sp. zn. 6To/52/2025
na tieto výpovede poukázal, zdôraznil ich rozporuplnosť a uložil súdu prvého stupňa, aby tieto rozpory
riadne vyhodnotil a logicky odôvodnil, ktorým výpovediam prizná dôkaznú váhu a prečo. Súd túto
požiadavku odvolacieho súdu splnil. Po dôslednom a detailnom porovnaní výpovedí svedkov D. J., Q.
C. a I. I., ich výpovedí z prípravného konania a z hlavného pojednávania, dospel k záveru, že tieto
výpovede sú v kľúčových skutkových okolnostiach natoľko rozporné a nejednoznačné, že neumožňujú

spochybniť vierohodnú a konzistentnú verziu poškodeného. Rozpory sa týkajú najmä rozhodujúcich
momentov incidentu – správania poškodeného tesne pred úderom a polohy jeho rúk. Svedok J. poskytol
tri rôzne verzie skutkového deja, pričom nedokázal s istotou uviesť ani základné okolnosti pohybu
poškodeného. Svedok C. raz opísal úder ako omyl, inokedy ako úmysel, a ani jeho výpoveď nebola
v podstatných bodoch stabilná. Svedok I. uvádzal v jednotlivých fázach konania odlišné skutočnosti o

príchode poškodeného a o jeho správaní. Tieto nezrovnalosti nemožno vnímať ako bežné odchýlky v
spomienkach, ale ako dôkaz nepresvedčivosti a nespoľahlivosti ich výpovedí vo vzťahu k rozhodujúcim
skutkovým okolnostiam. Súd nespochybňuje vierohodnosť svedkov a posudzoval ich výpovede vo
vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi.

Okrem toho sú všetci traja svedkovia vekovo blízki obžalovanému, čo vytvára prirodzenú tendenciu
vnímať a interpretovať situáciu v jeho prospech. Naproti tomu výpovede poškodeného a jeho brata
boli od začiatku konania vecne konzistentné, detailné a podporené objektívnymi dôkazmi – lekárskou
správou, fotodokumentáciou zranení a následnými pozorovaniami nezávislých osôb. Tieto dôkazy
potvrdzujú, že úder zo strany obžalovaného bol vedený silou schopnou spôsobiť opuch a zlomeninu

nosových kostí, čo zodpovedá verzii poškodeného o intenzívnom a úmyselnom útoku, nie obrannému
reflexu. Vierohodnosť týchto výpovedí ďalej podporujú svedecké výpovede rodičov poškodeného a
policajtov, ktorí zaznamenali jeho bezprostredné zranenia a rozrušený stav krátko po incidente.

Z uvedených dôvodov súd nepriznal rozhodujúcu dôkaznú váhu výpovediam svedkov I., J. a C. a

považuje za presvedčivú a logicky podporenú verziu skutkového deja tak, ako ju uviedol poškodený
a jeho brat. Tieto výpovede spolu s objektívnymi dôkazmi tvoria ucelený, časovo i vecne konzistentný
reťazec, ktorý jednoznačne preukazuje úmyselné konanie obžalovaného voči poškodenému a zakladá
jeho trestnoprávnu zodpovednosť.

Zo svedeckej výpovede A. K. B. súd zistil, že nebol priamym svedkom samotného incidentu v šatni,
pričom po udalosti videl svojho syna F. zakrvaveného a rozrušeného. Vo svojej výpovedi poukázal aj
na údajné predchádzajúce incidenty a dlhodobejšie šikanózne správanie zo strany obžalovaného voči
svojim synom.

Zo svedeckej výpovede A. A. B. súd zistil, že do haly vstúpila až po incidente, a teda nebola priamym
svedkom samotného skutku. Po príchode na miesto videla viditeľné zranenia na tvári F. B., konkrétne
krvácanie z nosa, opuch a podliatiny jednej strany tváre, pričom poškodený bol rozrušený a kričal. V
hale panoval chaos a zvýšené emócie, svedkyňa sa snažila situáciu upokojiť a zaznamenala, že sa
navrhovalo privolanie polície. Vo svojej výpovedi zároveň poukázala na staršie konflikty – podľa jej slov

mal obžalovaný v minulosti na turnaji spolu s ďalšími osobami fyzicky napadnúť mladšieho syna K. a
dlhodobo oboch synov šikanovať, najmä formou provokácií a brania osobných vecí.

Zo svedeckých výpovedí policajtov (A. A. N., O. P. Q.) vyplýva, že po príchode nezaznamenali
prebiehajúcenásilie;konštatovalikonfliktmedziúčastníkmiapodľavtedajšíchinformáciímalobžalovaný

udrieť F. B. (a následne aj K. B.). Viditeľné zranenia uviedli najmä opuch oka. Rozhodli o zaistení
obžalovaného a jeho predvedení.

Svedkovia A. A. a A. R. neboli priamymi svedkami predmetného incidentu.Obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku. Obrana však nemusí byť proporcionálna útoku,
môže byť neprimeraná útoku, dokonca môže byť aj zrejme neprimeraná útoku (k tomu porovnaj Rč

20/2008). Vylúčenie iba celkom zjavnej neprimeranosti obrany k útoku dáva obrancovi široké oprávnenia
zakročiť proti útoku výraznejšie, než ako je vedený sám útok, opierajúc sa o zásadu, že riziko útoku
musí znášať útočník. Nesmieme zabúdať, že obrancovo konanie je namierené na ochranu právneho
poriadku, zatiaľ čo útočník koná protiprávne. Ak má byť obrana účinná, musí byť intenzívnejšia ako útok
(k tomu porovnaj R 18/1996, NR 4 To 66/2006).

Pri spätnom posudzovaní, či obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku, sa musí prihliadať tak
na objektívne hľadisko, na reálnu situáciu, v ktorej sa konalo v nutnej obrane, ako i na subjektívne
hľadisko, ako sa situácia javila obrancovi i v akom psychickom stave sa nachádzal (k tomu porovnaj B
15/3/1984, NR Rč 6 Tdo XXXX/XXXX-X, III.). V jeho prospech treba zohľadniť, že obranca je útokom
často zaskočený, má strach, spravodlivý hnev, krátkosť času na rozhodovanie ako správne zareagovať,

atď.

Súd si je vedomý, že v predchádzajúcom konaní bol skutok posúdený ako konanie v nutnej obrane a
že Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 6To/52/2025 pripustil možnosť existencie subjektívnej
obavy obžalovaného. Preto sa súd zaoberal aj otázkou subjektívneho vnímania útoku obžalovaným. Z

výpovedí obžalovaného, svedkov I., J., C. a bratov B. súd vyhodnotil, že hoci poškodený pristupoval
k obžalovanému, nešlo podľa názoru súdu o správanie, ktoré by mohlo u priemernej osoby vyvolať
dôvodnú obavu z útoku. Správanie poškodeného nemalo taký charakter a intenzitu, ktorá by mohla
u priemernej osoby vyvolať dôvodnú obavu z bezprostredného útoku. Súd vzal do úvahy vek,
fyzickú konštitúciu a predchádzajúce vzťahy medzi účastníkmi a uzavrel, že subjektívna obava

obžalovaného nebola dôvodná. Úder päsťou do oblasti tváre výrazne mladšieho a fyzicky menej
zdatného poškodeného súd vyhodnotil ako celkom zjavne neprimeraný povahe situácie. Preto neboli
splnené podmienky § 25 Tr. zák..

Súd pri hodnotení skutkového deja prihliadal aj na fyzickú zdatnosť a vek jednotlivých účastníkov

incidentu, keďže táto skutočnosť má význam pre posúdenie intenzity a následkov útoku, ako aj pre
hodnotenie prípadnej nutnej obrany. V čase skutku mal obžalovaný A. B. približne 18 a pol roka,
poškodený F. B. približne 15 rokov a svedok K. B. dokonca necelých 13 a pol roka. Súd považuje za
zrejmé, že rozdiel troch až piatich rokov vo veku v tomto vývinovom období predstavuje podstatný rozdiel
vofyzickejsile,telesnejvyspelostiacelkovejfyzickejkondícii.Obžalovanýakoplnoletáosobadisponoval

vyššou fyzickou silou a telesnou vyspelosťou, čo zvyšuje nebezpečnosť útoku smerujúceho voči výrazne
mladším poškodeným. Táto disproporcia je významná najmä vo vzťahu k následkom úderu päsťou do
oblasti tváre, ktoré u mladšej osoby môžu byť závažnejšie, než keby išlo o osoby rovnakej telesnej
vyspelosti. Súd preto túto okolnosť zohľadnil pri hodnotení primeranosti použitej sily a pri posudzovaní
miery zraniteľnosti poškodeného.

V rámci dokazovania vyplynuli informácie o predchádzajúcich nezhodách medzi obžalovaným a
poškodeným. Súd tieto okolnosti nezohľadnil ako dôkaz viny, ale len ako vysvetľujúci rámec vzťahu
medzi účastníkmi incidentu. O vine alebo nevine obžalovaného súd rozhodol výlučne na základe
dôkazov súvisiacich s posudzovaným skutkom.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému, logicky uzavretému a dôkazne
podloženému záveru o priebehu skutku a vine obžalovaného. Obžalovaný uviedol, že konflikt vznikol v
súvislosti s použitím cudzej fľaše a že v čase incidentu konal v obrane pred správaním poškodeného,
ktoré podľa jeho vnímania vyvolalo obavu z útoku. Táto obhajoba bola súdom vyhodnotená rovnako
ako ostatné vykonané dôkazy. Súd zohľadnil obhajobu v celkovom kontexte vykonaného dokazovania

a porovnal ju s ostatnými dôkazmi vo veci. K záveru o vine obžalovaného dospel až po ich vyhodnotení
a vylúčení rozumných pochybností. Výpovede poškodeného F. B. a jeho brata K. B. boli počas
celého konania vecne konzistentné, detailné a navzájom sa podporovali. Opísali priebeh incidentu,
vrátane fyzického útoku päsťou smerujúceho do oblasti hlavy poškodeného, ktorý mu spôsobil zranenia
vyžadujúce lekárske ošetrenie. Ich výpovede sú v súlade s objektívnymi dôkazmi – lekárskou správou,

fotodokumentáciou zranení a pozorovaniami nezávislých osôb bezprostredne po skutku. Vierohodnosť
týchto výpovedí ďalej potvrdzujú svedecké výpovede rodičov poškodeného, ktorí ho krátko po incidente
videli zakrvaveného, rozrušeného a so zjavnými poraneniami tváre, ako aj výpovede zasahujúcich
policajtov, ktorí potvrdili prítomnosť zranení a konfliktu. Súd zároveň prihliadol na vek a fyzickú vyspelosťúčastníkov incidentu, keďže obžalovaný bol v čase skutku plnoletý, zatiaľ čo poškodený mal 15 rokov.
Táto disproporcia fyzickej sily významne zvyšuje spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a
potvrdzuje neprimeranosť jeho reakcie.

Výpovede svedkov I., J. a C. vykazujú zásadné rozpory v rozhodujúcich skutkových okolnostiach,
predovšetkým pokiaľ ide o správanie poškodeného pred úderom a dynamiku samotného konfliktu.
Ich výpovede boli nestabilné a vzájomne si odporovali. Výpovede ďalších osôb (A. K. B., A. A. B. a
policajtov) podporujú verziu poškodených a zapadajú do celkového logického a dôkazného rámca. Súd

sa podrobne zaoberal aj možnosťou, že by obžalovaný konal v stave nutnej obrany podľa § 25 Tr. zák.,
no na základe zistených skutočností dospel k záveru, že správanie poškodeného nemalo charakter
bezprostredného útoku, ktorý by odôvodňoval obranné konanie. Reakcia obžalovaného bola svojou
intenzitou zjavne neprimeraná vzniknutej situácii.

Súd preto priznal rozhodujúcu dôkaznú váhu výpovediam poškodeného, jeho brata a objektívnym

dôkazom, zatiaľ čo obhajobnú verziu vyhodnotil ako účelovú, rozpornú a nespôsobilú vyvolať akékoľvek
rozumné pochybnosti. Existuje dostatočný súbor priamych a nepriamych dôkazov, ktoré v celkovom
kontexte vytvárajú presvedčivý obraz o skutkovom priebehu tak, ako ho vo svojich výpovediach popísal
poškodený a jeho brat. Tieto dôkazy, spolu s objektívnymi lekárskymi nálezmi a ďalšími podpornými
svedeckýmivýpoveďami,umožnilisúdudospieťkzáveruovineobžalovanéhobezexistencierozumných

pochybností, ktoré by si vyžadovali rozhodnutie v jeho prospech. Súd konštatuje, že pochybnosti, ktoré
v konaní vznikli, boli odstránené v rámci dokazovania a nezostali také, ktoré by bránili uznaniu viny
obžalovaného a ktoré by odôvodňovali aplikáciu zásady in dubio pro reo. Tento záver súd urobil po
starostlivom zhodnotení všetkých dostupných dôkazov a pri plnom rešpektovaní zásady prezumpcie
neviny. Takto zistený skutkový stav napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže obžalovaný úmyselným fyzickým útokom
spôsobil poškodenému zranenia, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu presahujúcu
sedem dní. Konanie obžalovaného bolo neprimerané, vedomé a nevyvolané žiadnym bezprostredným
útokom. Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania predmetného trestného činu.

Súd pri ukladaní trestu vychádzal z § 2 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, avšak ak sa po spáchaní činu zmení trestný zákon,
použije sa zákon pre páchateľa priaznivejší (zásada lex mitior). Po porovnaní úpravy § 38 ods. 2 Tr.
zák. účinnej ku dňu spáchania skutku a úpravy účinnej po novele zákonom č. 157/2025 Z. z. súd dospel
k záveru, že novšia právna úprava je pre obžalovaného priaznivejšia, keďže pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery súd prihliada na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bez
povinného zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby. Súd preto aplikoval § 38 ods. 2 Tr. zák. v znení po
novele č. 157/2025 Z. z. a v rámci úvahy zohľadnil, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,
pričom záver o primeranosti uloženej sankcie vyplýva z prevahy poľahčujúcich okolností.

Pri ukladaní trestu súd postupoval v súlade s ustanoveniami §§ 34, 36, 37 a 38 Tr. zák.. Pri výmere
trestu prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku
obžalovaného, osobu páchateľa, jeho doterajší spôsob života, ako aj na možnosti jeho nápravy. Súd
starostlivo zvážil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák.. Ako
poľahčujúcu okolnosť súd zohľadnil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a viedol riadny život

(§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Ďalej súd zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť aj skutočnosť, že obžalovaný
v čase spáchania skutku konal v stave emočného rozrušenia, ktoré bolo podmienené jeho mladým
vekom, nedostatkom životných skúseností a nižšou schopnosťou primerane riešiť vzniknutý konflikt.
Táto okolnosť je svojou povahou porovnateľná s poľahčujúcimi okolnosťami uvedenými v § 36 písm. d/
Tr. zák. a súd ju preto zohľadnil v prospech obžalovaného.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by
bolovtomtoprípadeneprimerané.Súdpretopovažovalzaprimeranéuložiťtrestodňatiaslobodyvtrvaní
12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Skúšobnú dobu
súd určil na 12 mesiacov, teda v dolnej hranici zákonného rozpätia, keďže obžalovaný je bezúhonný,

má vek blízky veku mladistvých, skutok je jednorazový bez recidívy a z doterajšieho spôsobu života
vyplýva nízke riziko opakovania; v takomto kontexte je podmienečný odklad s kratšou skúšobnou
dobou primeraným a postačujúcim nástrojom individuálnej prevencie, ktorý zároveň plní aj požiadavky
generálnej prevencie. Takto uložený trest je podľa názoru súdu spravodlivý, primeraný povahe azávažnosti činu, zohľadňuje osobu páchateľa a zároveň spĺňa preventívnu aj represívnu funkciu trestu. Z
hľadiska individuálnej prevencie vytvára dostatočný výchovný vplyv na obžalovaného, aby v budúcnosti
viedol riadny život a zdržal sa protiprávneho konania. Z hľadiska generálnej prevencie zároveň vysiela

jasný signál spoločnosti, že fyzické útoky voči mladším a zraniteľnejším osobám nebudú tolerované a
budú spravodlivo sankcionované.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti I. J. K., L. so sídlom
K. M. X, B. A. G. K., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške XXX,XX Eur z dôvodu vynaložených nákladov

na ošetrenie poškodeného, keďže poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas a výška
škody bola preukázaná. Tak isto rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť a poškodenému F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. X, C. škodu vo výške X.XXX,XX Eur z dôvodu spôsobenia zranení uvedených
v obžalobe, keďže poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas a výška škody bola
preukázaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Mestský súde Košice do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie
má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.