Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010520
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824010520.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudkýň JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom 13. mája 2025 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn.
6T/83/2024 z 20.2.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/83/2024 z 20.2.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou
podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák.,
na skutkovom základe, že:

si od presne nezisteného obdobia najmenej od roku 2022, naposledy 9.7.2024 od bližšie nestotožnenej
osobyvystupujúcejpodmenomC.D.zČeskejrepublikyprostredníctvommobilnejaplikáciezv.Telegram
a následnom prevedení finančných prostriedkov cez mobilnú aplikáciu banky E. a doručení do Zboxu v
meste F., neoprávnene opakovane zadovažoval sušený materiál časti rastlín rodu Canabis (konopa)
s obsahom THC, kde časť následne distribuoval v mieste bydliska a v jeho okolí najmenej
trom osobám, a to G. H., C. I. a J. F. a časť neoprávnene prechovával na nezistených miestach, ako aj

na odstavnej ploche pri ceste 1/59 pri križovatke na časť obce K. - L. J., okr. F. v osobnom motorovom
vozidle zn. AUDI A6 Combi, čiernej metalízy s EČV C., až do 22.20 hod. dňa 13.7.2024, kedy v zmysle
§ 89a ods. 1 Trestného poriadku časť sušeného materiálu dobrovoľne vydal príslušníkom PZ 00 PZ
Tvrdošín a časť bola nájdená pri výkone prehliadky iných priestorov a pozemkov - OMV zn. Audi A6
Combi s EČV C., pričom došlo
k zaisteniu nasledovných množstiev:

- rastlinný materiál s hmotnosťou 0,125 g s priemernou koncentráciou 0,2 % hmotnostných ?9 -THC
obsahuje 2,5 mg ?9-THC v čistom stave,
- rastlinný materiál s hmotnosťou 25,7 g s priemernou koncentráciou 13,7 % hmotnostných ?9 -THC
obsahuje 3521 mg ?9-THC v čistom stave,
- rastlinný materiál s hmotnosťou 0,071 g s priemernou koncentráciou 12,3 % hmotnostných ?9-THC
obsahuje 9 mg ?9-THC v čistom stave,

- rastlinný materiál s hmotnosťou 24,5 g s priemernou koncentráciou 16,5 % hmotnostných ?9 -THC
obsahuje 4043 mg ?9-THC v čistom stave,
- rastlinný materiál s hmotnosťou 18,45 g s priemernou koncentráciou 25,9 % hmotnostných ?9 -THC
obsahuje 4779 mg ?9-THC v čistom stave,
- rastlinný materiál s hmotnosťou 4,65 g s priemernou koncentráciou 20,2 % hmotnostných ?9 -THC
obsahuje 939 mg ?9-THC v čistom stave,

celková hmotnosť rastlinného materiálu je 73,496 g, s množstvom účinnej látky v celkovom množstve
13 293,5 mg , ktorá je spôsobilá po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom rastliny roduCannabis sú podľa ustanovení zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradené
do I. skupiny omamných látok, tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konopy je zaradený

do I. skupiny psychotropných látok.

Za to bol podľa § 173 ods. 3, § 39 ods. 5 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody
vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia. Zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci:
1 ks plastová digitálna váha čiernej farby, 1 ks pastová drvička oranžovej farby, 1 ks kovová drvička
striebornej farby, 1 ks plastová dóza čiernej farby, 1 ks mobilný telefón zn. Iphone 15, čiernej farby, IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX s priesvitným plastovým obalom, vlastníkom
ktorýchsastávaštát.Podľa§73ods.2písm.c)Tr.zák.muuložilajochrannéprotitoxikomanickéliečenie
ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť vo výroku o treste, pretože bol napadnutý odvolaním
obžalovaného.Zozápisniceohlavnompojednávaníz20.2.2025vyplýva,žepovyhlásenírozsudku,jeho
odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný bližšie nevyjadril k opravnému prostriedku
a prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie (na č.l. 565 súdneho spisu).

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 5.3.2025 obžalovaný podal odvolanie proti vyššie
označenému rozsudku (na č.l. 580-581 súdneho spisu), s miestom a dátumom jeho podania v ÚVTOS
a ÚVV Ilava dňa 3.3.2025. Z jeho obsahu vyplýva, že odvolanie odôvodní po doručení rozsudku.
Súčasne žiadal o ustanovenie nového obhajcu z dôvodu straty dôvery k advokátovi M. D.. H.. Opatrením

zo dňa 6.3.2025 súd ustanovil obžalovanému nového obhajcu M. N. O. (na č.l. 582 súdneho spisu).

Odvolanie obžalovaný doplnil o dôvody prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu podaním
doručenýmsúdudňa20.3.2025(nač.l.585anasl.súdnehospisu).Zpodstatnejodvolacejargumentácie
vyplýva, že obžalovaný sa nestotožňuje s výrokom o vine, keďže vyhlásenie o vine podľa § 257 ods.

1 písm. b) Tr. por. urobil bez toho, aby bol riadne oboznámený so skutočnosťou, že výsluchy svedkov
(najmä G. H., C. I. a J. F.) v tejto trestnej veci neboli vykonané v súlade s § 34 Tr. por. a s čl. 47
ods. 1 Ústavy SR a bodom 10 recitálu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/1919 z 26.
októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané
osoby v konaní o európskom zatykači, čím bolo porušené právo obžalovaného na obhajobu, nakoľko

nebol dodržaný vyhláseniu a jeho prijatiu zodpovedajúci zákonný postup. V zmysle citovanej smernice,
ak sa osoba, ktorá pôvodne nebola podozrivou ani obvinenou osobou, napríklad ako svedok stane
podozrivou alebo obvinenou, mala by mať právo nevypovedať vo svoj neprospech a má právo odoprieť
vypovedať. Zo spisu nevyplýva, že v tejto trestnej veci boli vykonané výsluchy menovaných svedkov
v súlade so zákonom, keďže svedkovia síce mali uviesť, že im mala byť obstaraná marihuana, no

následne títo svedkovia, ktorí pôvodne neboli podozriví ani obvinení, sa mohli stať podozrivými alebo
obvinenými osobami, preto výsluch týchto svedkov mal byť okamžite prerušený a pokračovať vo
výsluchu sa malo až po tom, ako by boli riadne informovaní o tom, že sa mohli, prípadne že sa
môžu stať podozrivými, prípadne obvinenými osobami, čím by mali možnosť vykonávať v plnej miere
práva stanovené v smernici. Súd sa nesprávne a neúplne vysporiadal so zákonnosťou nadobudnutých

dôkazov, ktoré mal vydať príslušníkom OO PZ Tvrdošín dňa 13.7.2024 a ktorých časť bola nájdená pri
výkoneprehliadkyinýchpriestorovapozemkov–OMVzn.AudiA6CombisEČVC.,keďžepredvydaním
dôkazu a pred výkonom prehliadky nebol riadne poučený o svojich právach a ani o práve na zákaz
sebaobviňovania. Ďalej uvedenému nezákonnému vydaniu a nezákonnej prehliadke predchádzalo
náhodné zastavenie osobného motorového vozidla, keď policajná hliadka bez konkrétneho podozrenia

zo spáchania trestného činu alebo priestupku náhodne zastavila osobné motorové vozidlo, pričom nešlo
o predpísaný spôsob zastavenia vozidla. Obžalovaný poznamenal, že policajná hliadka nedisponovala
žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali podozrenie zo spáchania niektorého
z trestných činov, resp. priestupkov, pričom sa nedopúšťal žiadneho protiprávneho konania, ktoré by
odôvodňovalo náhodné zastavenie motorového vozidla. Išlo o protizákonný postup policajnej hliadky

a od toho úkonu sa odvíjal následne celý prípad. Polícia nemôže svojvoľne zastavovať vozidlá a na takto
zastavených vozidlách nechať vykonať prehliadku vozidla s tým, že v jeho prípade tak polícia nemohla
konať len z dôvodu prevencie. K tomu cituje uznesenie GP SR sp. zn. IV Pz 127/11 zo dňa 10. októbra
2011. Dáva tiež do pozornosti účel zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktorým nie je náhodnézastavovaniedopravnýchprostriedkov.Nezákonnezískanédôkazymusiabyťzadanejdôkaznejsituácie
považované za nepoužiteľné, so všetkými tým spojenými dôsledkami, nakoľko bol zákon porušený
v neprospech obžalovaného. Právo obžalovaného na obhajobu bolo zásadne porušené, keďže nebol

dodržaný vyhláseniu a jeho prijatiu zodpovedajúci zákonný postup. V ďalšej časti obžalovaný namieta aj
výrokotresteaoochrannomprotitoxikomanickomliečení.Trestvovýmere4rokya8mesiacovpovažuje
za neprimeranú represiu spoločnosti za skutok, ktorý mu je kladený za vinu, vzhľadom na okolnosti
prípadu a osobné a rodinné pomery obžalovaného. Z týchto dôvodov sú u neho splnené podmienky na
mimoriadnezníženietrestuodňatiaslobodypodľa§39ods.1Tr.zák.Uvedenéodôvodňujetým,žespolu

s partnerkou a maloletou dcérou žijú v spoločnej domácnosti v byte v F., výlučne on zabezpečoval príjem
do domácnosti výkonom zamestnania v K., lebo partnerka je toho času na rodičovskej dovolenke a je
pre ňu obtiažne zabezpečovať chod domácnosti, znášať výdavky a súčasne zabezpečovať starostlivosť
o maloletú dcéru. Tiež jeho dlhšia neprítomnosť z dôvodu výkonu väzby môže ohroziť riadnu výživu
partnerky a maloletého dieťaťa. Pri ukladaní trestu mal súd uložiť trest podľa § 39 ods. 3 Tr. zák. pod
zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Súd sa tak neúplne a nesprávne vysporiadal s predpokladmi na

zníženie trestu a v tejto časti svoje rozhodnutie ani riadne neodôvodnil. Na uvedenom základe navrhol
krajskému súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a oslobodil ho spod obžaloby vo všetkých skutkoch,
alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na prejednanie a rozhodnutie.

Súčasťou spisu nie je vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v konečnom návrhu prokurátorka v danom prípade
skonštatovala neprípustnosť odvolania voči výroku o vine a odvolanie obžalovaného do výroku o treste
navrhla ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko napadnutý rozsudok je zákonný, uložený trest primeraný
a taktiež ostatné výroky majú základ vo vykonanom dokazovaní. Obhajca v celom rozsahu zotrval

na dôvodoch odvolania s doplnením, že prvostupňový súd neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť, že
obžalovaný napomáhal pri objasňovaní činu príslušným orgánom tým, že bol súčinný pri procesných
úkonoch. Ďalej dodal, že boli splnené minimálne podmienky na mimoriadne zníženie trestu v zmysle §
39 ods. 1, 3 Tr. zák. a zopakoval návrh na rozhodnutie predložený súdu
v odvolaní.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie podala oprávnená osoba (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), riadne a včas, v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. na to určenom súde.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie (vo výrokoch o uloženom treste,
ako aj spôsobe jeho výkonu a o ochrannom opatrení), ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto
výroku predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po takto vykonanom
prieskume odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania
obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho podľa

§ 319 Tr. por. zamietol.

Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním
napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku.

Pre úplnosť treba dodať, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil právo urobiť vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd po
bezchybnom procesnom postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. prijal. Zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr.

por. vyhlásil, že dokazovanie, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná dôkazy
súvisiace s výrokmi o treste a ochrannom opatrení.Výrokovine,vrátaneprávnejkvalifikácie,ktorýbolvyhlásenýrozsudkomnazákladeprijatéhovyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. v príslušnom znení
na hlavnom pojednávaní, nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva

z nevykonania dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle
§ 257 ods. 7 Tr. por. a analogickým použitím § 334 ods. 4 Tr. por. Vzdaním sa práva na kontradiktórne
prejednanie výroku o vine pred okresným súdom sa obžalovaný vzdal aj svojho práva na odvolanie.
Oznámením rozsudku sa výrok o vine stal právoplatným.

Ak súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného postupom podľa
§ 257 ods. 7 Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku, v dôsledku čoho súd podľa § 257 ods. 8 Tr. por.
vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení, zákon pripúšťa odvolanie
len proti týmto ďalším výrokom, nie však proti výroku o vine, ktorý sa oznámením rozsudku stáva
právoplatným, v dôsledku čoho je tiež prieskumná povinnosť
(a právo) odvolacieho súdu limitovaná ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. Preto z formálneho hľadiska

odvolanie obžalovaného do výroku o vine by malo byť odmietnuté samostatným výrokom. Na túto
skutočnosť odvolací súd upozorňuje len v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, nakoľko takýto
samostatný výrok pokladá za príliš formálny.

Právo na obhajobu podľa § 34 ods. 1 Tr. por. v súvislosti s vyhlásením obžalovaného podľa §

257 Tr. por. je osobitne zvýraznené priamo v tomto zákonnom ustanovení vzhľadom na závažnosť
dôsledkov vyhlásenia o vine v tom zmysle, že pred vyhlásením podľa § 257 ods. 1 Tr. por. sa
môže obžalovaný s obhajcom radiť. Preto procesný postup, ktorý takému vyhláseniu predchádza
a smeruje k rozhodnutiu o prijatí, resp. neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. por., je striktný a jeho dodržanie sa prísne vyžaduje. Tento procesný postup má zabezpečiť

dostatočnú ochranu vo vzťahu k obžalovanému. Pozostáva zo špecifických otázok daných zákonom §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por., poučenia obžalovaného o neodvolateľnosti súdom prijatého
vyhlásenia a nenapadnuteľnosti následne prijatého rozsudku vo výroku o vine, zistenia stanoviska
prokurátora, poškodeného. Prvostupňový súd prijal vyhlásenie obžalovaného, nakoľko nemal žiadne
pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe, teda zhodnotil, že skutková stránka

veci si nevyžaduje vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie, pretože skutkový stav mal spoľahlivo
preukázaný vykonaným dokazovaním. Zároveň je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd tak urobil
po bezchybnom procesnom postupe.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nebol oprávnený preskúmavať odvolacie námietky

skutkového charakteru smerujúce voči výroku o vine a týmito sa podrobne zaoberať, napriek tomu, že
ich obžalovaný v odvolaní podrobne uvádzal a namietal nezákonnosť jednotlivých dôkazov. K týmto
len odvolací súd stručne uvádza, že sa nimi súdy na úrovniach oboch stupňov opakovane zaoberali
v súvislosti s rozhodovaním o väzbe obžalovaného, t.j. pri konštatovaní dôvodnosti podozrenia zo
spáchania stíhaného skutku, teda priebežne skúmali aj zákonný postup ich vykonania.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a jeho výmere prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie
a zákonným spôsobom, rešpektujúc zásady stanovené zákonom pre vykonanie dôkazov (§ 2 ods. 10
Tr. por.). Z takto vykonaného dokazovania vychádzal aj krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu. Zo zabezpečených správ o povesti obžalovaného A. B. vyhodnotil osobu obžalovaného, možnosti

jeho nápravy, okolnosti spáchania skutku, povahu stíhanej trestnej činnosti.

Obžalovaný namietal neprimeranosť trestu, neprihliadnutie na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n) Tr. zák. – napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, ako aj skutočnosť, že súd
nepostupoval podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Trestný zákon upravuje otázku ukladania trestov vo viacerých ustanoveniach, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri
ukladaní trestu zohľadniť, je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Trest je primárne určovaný

zákonom, teda zákonnou trestnou sadzbou, a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti
výšky uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Primeranosť trestu
v konkrétnom prípade závisí od závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú primárne už zákonodarca
vyjadruje nastavením trestnej sadzby, a následne od okolností prípadu a osoby páchateľa.Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na

ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Trest ukladaný za spáchanú trestnú činnosť má byť zákonný, primeraný a spravodlivý a rešpektovať
zásady pre ukladanie trestov uvedené v ust. § 34 Tr. zák. V danom prípade
za stíhaný zločin podľa § 173 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. zákon ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere
7 – 15 rokov.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa ods. 3 písm. d) tohto ustanovenia, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu

však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona
dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň
5 rokov.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a

závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami
prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej

podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

Taktiež je pri tomto ustanovení potrebné prihliadať na pomery páchateľa. Ich význam pre mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu.

Za pomery páchateľa sa považujú okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby, nesúvisia
so spáchaním trestného činu, avšak môžu ovplyvniť úvahy o treste. V podstate ide o rodinné a osobné
pomery, ktoré existujú nie v čase spáchania skutku, ale v čase rozhodovania o treste. Vyžaduje sa, aby
išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej
trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Za pomery páchateľa

odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich
okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej
rodiny páchateľa od jeho zárobku ako jediného živiteľa, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je
možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.
Okrem toho by malo ísť o také okolnosti, ktoré sa v čase spáchania skutku nevyskytovali.

Už s poukazom na názov „mimoriadne“ zníženie trestu je zrejmé, že nepôjde o bežne sa vyskytujúce
okolnosti, ale má ísť o okolnosti takého významu a kvality, pre ktoré by uloženie trestu bolo pre tohto
páchateľa citeľnejšie ako v bežne sa vyskytujúcich prípadoch. Inak povedané, citované ustanoveniezákonajemožnéaplikovaťlenpriojedinelýchokolnostiach,ktorésavymykajúzinakbežnevyskytujúcich
okolností prípadu, či pomerov páchateľa.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že na postup prvostupňového súdu podľa § 39 ods. 1
Tr. zák. neboli v predmetnej veci splnené zákonné podmienky. Krajský súd v prejednávanej veci nezistil
žiadne mimoriadne okolnosti, tak ako to má na mysli ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Žiadne takéto, prípadne iné
výrazné okolnosti týkajúce sa pomerov páchateľa, ktoré by umožnili postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.,
v danej trestnej veci neboli zistené. Mimoriadnou okolnosťou nemôže byť skutočnosť, že obžalovaný má

družku a maloleté dieťa, o ktoré sa stará na rodičovskej dovolenke, a on zabezpečoval hlavný príjem do
spoločnej domácnosti. Treba zvýrazniť, že v čase páchania skutku mal obžalovaný vedomosť, že má
rodinu, o ktorú sa chce riadne starať. V čase ukladania trestu uvádzal len tieto okolnosti. Súd ani nemal
na základe čoho dospieť k záveru o odkázanosti družky a ich spoločného dieťaťa
na príjme obžalovaného, keďže v tomto smere mu neboli predložené žiadne dôkazy.
Podľa názoru krajského súdu ide teda o bežne sa vyskytujúce okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na

uloženie trestu, ale len v rámci zákonnej trestnej sadzby. Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu
trestného činu, či aj vedenie riadneho života pred spáchaním skutku nemožno považovať automaticky
za okolnosti predpokladané ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Navyše ani prísnosť zákonom stanovenej trestnej
sadzby nemôže byť sama osebe okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Postupu podľa ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. nenasvedčujú ani okolnosti prípadu. V tomto smere treba
poukázať na závažnosť páchanej trestnej činnosti, ktorá je vyjadrená už kvalifikovanou skutkovou
podstatou, a zvlášť v súvislosti s rozhodnutím o treste treba vyhodnotiť následky stíhanej trestnej
činnosti.

Okresný súd pri rozhodovaní o treste správne prihliadol aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností a v takom istom rozsahu ich prevzal aj krajský súd. Na odvolaciu námietku, že súd nezohľadnil
konanie obžalovaného vyjadrené poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Tr. zák. – napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti, treba uviesť, že v danom prípade krajský súd nereflektoval takú činnosť

obžalovaného, ktorá by si osobitne zaslúžila priznanie aj tejto poľahčujúcej okolnosti. Skutočnosť, že sa
k trestnej činnosti priznal a túto oľutoval, nemôže súd zhodnotiť dvakrát, raz ako poľahčujúcu okolnosť
podľa
§ 36 písm. l) Tr. zák. a druhýkrát ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák.

Postoj obžalovaného k jeho trestnému stíhaniu, ktorý smeroval k vyhláseniu o vine na hlavnom
pojednávaní, priznanie a úprimné oľutovanie skutku už v prípravnom konaní boli dôvodom priznania
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a pri neexistencii priťažujúcich okolností dostatočné
na procesný postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zák., t.j. k zníženiu dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu. Dolná hranica takto upravenej trestnej sadzby je vo výmere 4 roky a 8 mesiacov.

Vo vyššie uvedených okolnostiach prejednávanej veci tak odvolací súd považoval trest uložený
prvostupňovýmsúdomvovýmere4rokya8mesiacov,tedanadolnejhraniciupravenejzákonnejtrestnej
sadzby, za zákonný, primeraný a spravodlivý. Takto uložený trest podľa názoru krajského vychádza
zo základných zásad pred uloženie trestu a zároveň splní svoj účel v rovine individuálnej a generálne
prevencie odôvodnený najmä závažnosťou spáchanej trestnej činnosti. V podrobnostiach odkazuje

krajský súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Nakoľko boli splnené podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., že v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin, okresný súd zaradil obžalovaného

na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Ďalej je potrebné len skonštatovať, že aj výrok o treste prepadnutia veci a výrok o uloženom ochrannom
opatrení majú základ vo vykonanom dokazovaní a zodpovedajú stavu veci a zákonu a tiež v tejto časti je

potrebné v podrobnostiach odkázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku. V tomto smere obžalovaný
nepredložil ani žiadne konkrétne odvolacie námietky.Na základe týchto dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.