Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724200259
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7724200259.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci maloletého dieťaťa: R. U., F..
XX.XX.XXXX, Q. T. Q. XXX, Z. E., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny E., dieťa rodičov: matka J. U., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Q. XXX, Z. E., zast.: JUDr. Danica
Holováčová, advokátka, Čajakova 5, Košice - mestská časť Staré Mesto, a otec E. U., F.. XX.XX.XXXX,

Q. T. P. XX, Z. E., zast.: JUDr. Jana Bajužíková, advokátka, Štefánikova 8, Michalovce, o zníženie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/14/2024-116 zo dňa
27.02.2025 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa návrhom zo dňa 17.01.2024 domáhala zníženia výživného na maloletú R. zo sumy 200
eur mesačne na sumu 90 eur. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa matky žiadala znížiť výživné
na sumu 120 eur mesačne od podania návrhu. Návrh zdôvodnila tým, že na jej strane došlo k zmene
pomerov, nakoľko jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej H. U., F.. XX.XX.XXXX, pričom došlo k
poklesu jej príjmu, nakoľko odo dňa 10.03.2023 poberá len rodičovský príspevok vo výške 476,78 eur.

2. Kolízny opatrovník maloletej nesúhlasil so znížením výživného, nakoľko to nie je v záujme maloletého
dieťaťa. Navrhol návrh matky zamietnuť.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I./ Znižuje sumu výživného, ktoré je povinná platiť matka na výživu maloletej R. U., F.. X.X.XXXX, zo
sumy 200 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca, vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred od 17.1.2024 do budúcna.

II./ Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. konania 15P/19/2018-187 zo dňa 29.1.2020 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. konania 8CoP/139/2020-221 zo dňa 29.1.2021.

III./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1,
§ 78 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

5. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh matky na zníženie výživného
je dôvodný. Na strane matky došlo k zníženiu jej príjmu z dôvodu objektívnej skutočnosti, matke sa
narodiloďalšiedieťaaaktuálnejejpríjmomjelenrodičovskýpríspevokvsume476,78eurazabezpečuje
maloletej H. celodennú starostlivosť. Nie je v záujme maloletej H., aby ju matka umiestnila do detských

jaslí pred dovŕšením troch rokov veku. Aktuálne matka nemá možnosť sa zamestnať a zabezpečiť
si tak príjem, z ktorého by mohla platiť na výživu maloletej R. sumu 200 eur mesačne. Zohľadniac
aktuálnu výšku príjmu matky dospel súd k záveru, že je v možnostiach matky platiť na výživu maloletej
R. sumu 120 eur mesačne. Súd má za to, že znížením výživného nebude ohrozená úhrada zvyšných
opodstatnených výdavkov maloletej, a to s prihliadnutím na aktuálnu výšku príjmu otca. Súd znížil
výživnéodpodanianávrhu,t.j.oddňa17.01.2024.Zároveňzdôraznil,žematkapodosiahnutítrochrokov

veku maloletej H. je povinná umiestniť maloletú do školského zariadenia, zamestnať sa a zabezpečiť
si príjem, z ktorého bude platiť na výživu maloletej R. opäť sumu 200 eur, resp. viac s prihliadnutím na
nárast nákladov maloletej.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej. Zastáva názor, že
súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Zdôraznil, že ako otec a rodič sa od malička stará sám o ich dcéru, nahrádza aj prázdne miesto po
matke, ktorá uprednostnila svoj komfort, slobodu a bezstarostný život. Tým, že matka ako rodič zlyhala,
má za to, že aspoň formou finančnej pomoci sa má snažiť dcére nahradiť toto zlyhanie. Rozhodnutie
súdu považuje za rutinné, ktoré nezohľadňuje potreby ich dcéry, ale v prvom rade rieši len životnú

úroveň matky. Súd nezohľadnil viaceré okolnosti, najmä to, že výživné bolo naposledy určené v roku
2018, teda od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 7 rokov. Dcéra nastúpila na vyšší stupeň
školy, vzrástli náklady na jej ošatenie, stravu, potreby, záujmové aktivity, dištančné vzdelávanie v období
Covidu, kedy musel zakúpiť počítač, zabezpečiť internet, stravovali sa doma, zabezpečil prípravu na
prijímacie pohovory na strednú školu, doučovanie, zvýšenie cestovného na dochádzku na strednú školu,

vyššie náklady na kozmetiku, starostlivosť a v neposlednom rade poukázal aj na infláciu, a napriek tomu
on nežiadal zvýšenie výživného na maloletú dcéru zo strany matky. Tým, že dcéra nastúpila na 2. stupeň
školy, vznikli ďalšie náklady na lyžiarsky zájazd, sporenie na stužkovú, mobilný telefón, cestovné. V čase
Covidu bolo ťažké nájsť si prácu, preto si musel založiť živnosť a prácu si hľadal aj v zahraničí. Aby
dcére zabezpečil lepší život v zdravom prostredí na vidieku, kúpil starší dom, ktorý sám prerába a vzal si

hypotéku. Na rozdiel od matky zabezpečuje dcére celodennú osobnú starostlivosť, na ktorú nebolo pri
rozhodovaní prihliadnuté a súd konal v rozpore s § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Následne v neposlednom
rade súd nezohľadnil názor kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyjadril, že nesúhlasí so znížením výživného
a v rozhodnutí súd prvej inštancie vôbec neuviedol, prečo nerešpektoval názor kolízneho opatrovníka.
Súd jednostranne prihliadal na zmenu pomerov na strane matky, nezohľadnil však zmenu pomerov

na strane maloletého dieťaťa. Matka si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, má dlh na výživnom ešte
z obdobia, kedy u nej nebola zmena pomerov, teda pred narodením dieťaťa. Matka tým, že už mala
jednu vyživovaciu povinnosť, ktorú si navyše neplnila, bola nezodpovedná, keď sa opäť rozhodla pre
rodičovstvo, pričom si bola vedomá toho, že finančne nezvláda ani určené výživné. Nevytvorila si žiadnu
finančnú rezervu, nemala ani snahu nájsť si viac platené zamestnanie, resp. viac zamestnaní, z ktorých

príjmu by mohla hradiť určené výživné pre maloletú R.. Matka neuhradila výživné ani v čase predtým,
ako otehotnela a porodila. To znamená, že k plneniu výživného nepristupuje s plnou zodpovednosťou
a jedinou možnosťou bude zrejme podanie trestného oznámenia, pretože inštitút exekúcie neplní svoj
účel. Otec má za to, že matka zatajuje svoj majetok, že je v zahraničí, kde porodila aj svoje dieťa; na
starostlivosť o dieťa má partnera, ktorý jej so starostlivosťou pomáha a finančné príspevky na dieťa

v zahraničí sú vyššie ako na Slovensku. Matka nikdy nedala dcére žiadne dary k sviatkom, ani na
narodeniny, ani sa s ňou nestretáva a nejaví o ňu skutočný záujem. Súd porušil zásadu komplexného
hodnotenia dôkazov, keď zohľadňoval okolnosti len na strane matky. Porušil zásadu najlepšieho záujmu
dieťaťa, nezohľadnil osobnú starostlivosť otca, ani názor kolízneho opatrovníka. Porušil právo dieťaťa naspravodlivý súdny proces, ak neodôvodnil, prečo nezohľadnil názor kolízneho opatrovníka alebo dôkazy,
ktoré vyšli v konaní najavo. Z týchto dôvodov je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a

rozhodnutie, resp., aby sám rozhodol tak, že zohľadní skutočnú situáciu maloletej R..

8. K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník. Poukázal na ust. § 62 ods. 4 a 5
Zákona o rodine. Zdôraznil, že otec si plní časť vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o
maloleté dieťa a tiež uviedol, že trvá na svojom vyjadrení na súdnom pojednávaní zo dňa 27.02.2025,

že zníženie výživného nie je v záujme maloletej R..

9. K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka. Zastáva názor, že súd prvej inštancie správne
dospel k záveru, že je v možnostiach matky platiť na výživu maloletej sumu 120 eur mesačne. Matka
poznamenala, že otec počas konania nezdokladoval riadne svoje príjmy, zatajuje ich, nie je pravdou, že
sa stará o dcéru sám, ale vždy mal priateľku, aj momentálne sa o ňu stará jeho priateľka, keďže otec

pracuje v zahraničí. Otec sa vyjadruje, že dcére R. nič matka nekupuje, nedáva jej peniaze, nejaví o ňu
žiadny záujem. Tieto vyjadrenia nie sú pravdivé, nakoľko, keď pracovala v U. alebo v S., posielala dcére
balíky.KeďbolanaSlovensku,takjejdalapeniaze,čitoužbolo100euralebo50eur,vzávislostiodtoho,
koľko mohla, tak dcére dala. Keď bola R. v tábore, zavolala jej, či môže nakúpiť nejaké veci a priniesť jej.
Samozrejme, že to ako matka urobila a splnila všetko, čo si dcéra priala. Vždy ju brala do obchodov s

kozmetikou,oblečením,nechsivyberie,čopotrebujeakúpilajejto.R.volalaajdoS.cezletnéprázdniny,
no dcéra nechcela prísť. Momentálne je na materskej dovolenke a financie nie sú také, aby vykryli
výdavky obidvoch jej dcér, preto žiadala súd o zníženie výživného, teda z objektívnych príčin. Keď mala
R. narodeniny, posielala jej neveľkú čiastku, nakoľko viac si nemohla dovoliť. R. je zvyknutá na drahé
veci ako je iPhone, iPad, značkové tenisky, ktoré stoja vyše 100 eur. Ona na rozdiel od otca nezatajuje

svoj majetok, momentálne je na materskej, nepracuje a má ešte aj exekúciu. Opätovne zdôraznila, že je
nezamestnaná, dňa XX.XX.XXXX sa jej v S.Ú. narodila dcéra H.; s priateľom sa momentálne zdržiava
v S. a od 10.03.2023 poberá na dcéru H. v S. rodičovský príspevok vo výške 15,38 eur na deň, čo
celkovočinísumu476,78eurmesačne.Navrhla,abyodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancie,
uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej
časti podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku alebo jeho zmenu (§ 387 ods.
1, § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

11. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či
boli splnené podmienky na zmenu rozsahu doposiaľ stanoveného výživného, a či rozsudkom súdu prvej
inštancie znížená suma výživného na maloleté dieťa zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého
dieťaťa a schopnostiam povinného rodiča.

12. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej
úpravy výživného na strane matky, teda osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, nakoľko došlo k
zníženiu jej príjmu z dôvodu objektívnej skutočnosti - matke sa narodilo ďalšie dieťa dňa XX.XX.XXXX
a matka poberá aktuálne len rodičovský príspevok vo výške 476,78 eur. Súd skonštatoval, že matka
zabezpečuje maloletej H. celodennú starostlivosť a nie je v záujme maloletej jej umiestnenie do detských

jaslí pred dovŕšením troch rokov veku. Aktuálne matka nemá možnosť zamestnať sa a zabezpečiť si tak
príjem, z ktorého by mohla platiť na výživu maloletej R. sumu 200 eur mesačne.

13. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

14. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovenie§ 230 CSP. Civilný sporový poriadok v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). Civilný mimosporový
poriadok však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne

ustanovenie § 121, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu
pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu
vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

15. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti

v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

16. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Samotná úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, nepostačuje.
Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie/zníženie výživného je nielen to, či sa

výrazne trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj
na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aby
súd mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. Pokiaľ by
súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinností, šlo by o
neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

17. V prvom rade je potrebné uviesť že aj pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má najvyššiu prioritu
najlepší záujem maloletých detí.

18. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd,

kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité

jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

19. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle

tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom
sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda
zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa
dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62

ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam,
u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby
a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom mal.
dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti,
schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že

výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie odôvodnených potrieb.

20. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v starostlivosti o maloleté deti je súd v súlade
§ 35 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré
nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na

preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Dôležité je ale zdôrazniť,
že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže
byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná na
zistenie skutočného stavu veci.21. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného na maloleté dieťa musí vždy vychádzať v prvom rade
z posúdenia základného kritéria dôležitého pre rozhodnutie o zmene, a to z porovnania všetkých

dôležitých okolností pre určenie výživného v čase pôvodného rozhodovania a v čase nového
rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

22. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu a prijatého záveru súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne pri zisťovaní všetkých dôležitých okolností rozhodných

pre prijatie záveru o zmene výživného. Súd prvej inštancie konštatoval zmenu pomerov na strane matky,
a to zníženie príjmu v dôsledku starostlivosti o ďalšie maloleté dieťa, avšak nezaoberal sa skutočnosťou,
či došlo k zmene pomerov aj na strane maloletej R., ktorá preukázateľne nastúpila na vyšší stupeň školy,
čím vzrástli jej výdavky na cestovné, školské potreby, záujmové aktivity a pod. Taktiež sa súd vôbec
nezaoberal skutočnosťou, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére plní osobnou
starostlivosťou o maloletú, nezaoberal sa ani zmenou pomerov na strane otca, ktorý si kvôli strate

zamestnania založil živnosť a prácu si musel hľadal v zahraničí.

23. Ako už bolo vyššie konštatované, pri prijatí záveru o zmene rozsahu výživného je dôležité, aby súd
náležitým spôsobom vyhodnotil všetky dôležité okolnosti, ktoré sú rozhodné pre prijatie záveru o zmene
výživného.

24. Matka maloletej uviedla, že ďalšie dieťa - maloletá H. sa jej narodila v S., kde žije spoločnej
domácnosti s otcom maloletej H.. Od 10.03.2023 poberá rodičovský príspevok vo výške 15,38 eur /
deň, čo činí sumu 476,78 eur mesačne. Rodičovský príspevok (P.-P.-poskytovaný v S.Ú.) je finančná
dávka od štátu, ktorú rodič poberá počas rodičovskej dovolenky (P.) alebo počas inej formy osobnej

starostlivosti o dieťa. Ide o samostatnú dávku s viacerými modelmi poberania, ktorá nahrádza chýbajúci
príjem. Súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania nezisťoval, či matka pred narodením
maloletej H. pracovala v S. a na akej pozícii, aké má ukončené vzdelanie, aké má pracovné skúsenosti.
Ak matka pred nástupom na materskú dovolenku pracovala, resp. mala otvorenú živnosť minimálne
6 mesiacov od vzniku nároku na materské, môže mať nárok na materské v S., resp. či nepoberala

dávku v nezamestnanosti od úradu práce, a tak či jej vnikol alebo nevznikol nárok na poberanie
materského, a tiež či ho skutočne aj poberala. Súd prvej inštancie za účelom zistenia skutočného
stavu veci nevykonal dokazovanie ohľadom možného poberania aj ďalších štátnych dávok matkou
súvisiacichsostarostlivosťouomaloletédieťa,napr.rodinnýchprídavkov,zvýšenéhopríspevkunadieťa,
dodatočného príspevku pre rodiny s nízkymi príjmami a pod.. Odvolací súd zastáva názor, že matka

zrejme mala nejaký príjem - napr. vyššie uvedené štátne dávky, ak podala návrh na zníženie výživného
až dňa 17.01.2024 a maloletá H. sa narodila dňa XX.XX.XXXX.

25. Súd prvej inštancie sa rovnako nezaoberal majetkovými pomermi partnera matky, ktorý žije s matkou
a maloletou H.K. v spoločnej domácnosti a prispieva na spoločné náklady týkajúce sa bývania (matkou

predloženánájomnázmluvaoprenájmebytuvsume650eurmesačne),aajnaďalšíchvýdavkoch,ktoré
matka špecifikovala v návrhu na zníženie výživného a tiež na výdavkoch súvisiacich so starostlivosťou
o ich spoločné dieťa - maloletú H..

26. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne pri zisťovaní

všetkých dôležitých okolností rozhodných pre prijatie záveru o zmene - znížení výživného. Pri ustálení
odôvodenýchpotriebmaloletéhodieťaťasúdposúdischopnostiamožnostipovinnéhorodičapodieľaťsa
na uspokojovaní potrieb platením výživného. Všetky rozhodné kritériá musí súd vyhodnotiť po náležitom
vyhodnotenískutočnéhostavuveciavykonanomdokazovanívovzťahukzisteniuodôvodnenýchpotrieb
maloletého dieťaťa, otázky posúdenia zvýšených výdajov od času posledného rozhodnutia a schopností

povinného rodiča. Zároveň pri zisťovaní oprávnených nákladov je potrebné zistiť náklady, ktoré má otec
súvisiace s bývaním a chodom domácnosti, pretože aj na týchto nákladoch sa maloleté dieťa podieľa.
Súd prvej inštancie sa musí vyrovnať s majetkovými pomermi na strane oboch rodičov a porovná tieto
majetkové pomery v čase pôvodného rozhodnutia a v čase nového konania. Zistenia súdu sa musia
premietnuť do otázky porovnania majetkových pomerov matky a z toho vyplývajúcej otázky jej životnej

úrovne. Pri stanovení rozsahu výživného pre maloleté deti musí súd vyhodnotiť aj ďalšie kritérium,
a to je miera osobnej starostlivosti zo strany oboch rodičov. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri
určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie naroveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 489/2011).

27. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

29. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd argumentuje, že nezávislosť rozhodovania súdov
sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.
Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako
vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov,
predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj

povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 CSP, preto
z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je
vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania, ktoré
môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým

a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne
akceptovateľným spôsobom vyrovná, čo v napadnutom rozsudku naplnené nebolo. Uvedená odvolacia
námietka bola naplnená, a to tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho
sa zníženia výživného nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami
účastníkov v priebehu konania, na ktoré odvolací súd poukázal vyššie, čím zaťažil svoje rozhodnutie

nepreskúmateľnosťou.

30. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1

dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I.ÚS
265/05).

31. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal

so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV.ÚS
14/07).

32. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom

konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

33. Náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá
by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích

súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž
stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie
vykonávanie základného dokazovania).

34. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu

podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd
prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).35. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať vyššie predostretými výhradami
odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania vo
svojich vyjadreniach, opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní v zmysle §

220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým Zákon o rodine.

36. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie, aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

37. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).