Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Antónia Kandravá

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210131
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123210131.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých
D. W., narodeného X.X.XXXX a F. C. W., narodenú X.X.XXXX, obaja trvale bytom Q. č. XXXX/XX, U.,
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., deti rodičov: matky
R. W., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. č.XXXX/XX, U., právne zastúpenej: JUDr. IVANA

VACULČIAKOVÁ s.r.o., Jarková č.1, Prešov a otca I.. D. W., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom
Q. č.XXXX/XX, U., právne zastúpeného JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou, Osvienčimská č. 10,
Trenčín, za účasti Komisára pre deti, Odborárske námestie č.3, 811 07 Bratislava, v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29P/268/2023-343 zo dňa
31.7.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Súd prvej inštancie v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom napadnutým uznesením zamietol v poradí ďalší návrh jedného z rodičov - matky na nariadenie

neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti. V tomto prípade matka návrhom zo
dňa 7.7.2025 navrhla nariadenie neodkladného opatrenia v znení petitu:

„ I. maloleté deti D. W., dátum narodenia: XX.XX.XXXX a F. C. W., dátum narodenia: XX.XX.XXXX,
obaja trvale bytom Q. XX, XXX XX U. sa s účinnosťou od 1.9.2025 dočasne zverujú do výlučnej osobnej
starostlivosti matky

II. neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností na
čas do rozvodu - konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.: 29P/26/2023
III. otec je s účinnosťou od 1.9.2025 oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi:
- Každý párny týždeň v roku od piatka o 15.30 do nedele do 19.00 hod
- Každý nepárny týždeň v roku v stredu od 15.30 hod do 20.00 hod
- Každý nepárny rok počas vianočných sviatkov v čase od 23.12. od 09.00 hod do 25.12 do 19.00 a v

každý párny rok počas vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 09.00 do 27.12. do 19.00 hod.
- Každý nepárny rok počas jarných prázdnin od 1. dňa prázdnin od 08.00 hod. do posledného dňa
prázdnin do 19.00 hod.
- Každý párny rok počas jesenných prázdnin od 1. dňa prázdnin od 08.00 hod. do posledného dňa
prázdnin do 19.00 hod.
- Každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočného piatka od 08.00 do Veľkonočného

pondelka do 19.00 hod.- Počas letných prázdnin prvý a tretí kalendárny týždeň mesiaca júl, druhý a štvrtý kalendárny týždeň
mesiaca august, s tým, že začiatok starostlivosti cez letné prázdniny je vždy v pondelok o 08.00 a koniec
v nedeľu o 19.00 hod.

IV. Otec si maloleté prevezme v mieste bydliska matky v dohodnutý deň a čas a v mieste bydliska matky
v dohodnutý deň a čas ich matke riadne odovzdá.
V. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.
VI. otec sa s účinnosťou od 1.9.2025 zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške
300,- Eur/mesiac na mal. D. W. a výživným vo výške 250,- V. na mal. F. C. W. k rukám matky vždy k

20. dňu v mesiaci
VII. matka má nárok na náhradu trov konania. „

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov rozhodol tak, že návrh matky zamietol. Prvoinštančný súd, aplikujúc ustanovenia
§ 2 a § 360 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) v spojení s § 324 a
nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), vzhľadom na opakujúce sa argumenty
matky v konaní a dňa 30.10.2024 ostatne nariadené neodkladné opatrenie o dočasnom zverení
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, prejednané a potvrdené odvolacím súdom dňa

5.6.2025, predmetný návrh vyhodnotil ako nedôvodný, nespĺňajúci zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného oparenia. Poukázal pri tom na prebiehajúce konanie vo veci samej, kde je vykonávané
rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutočného stavu v záujme maloletých detí,
vrátane znaleckého dokazovania v konaní o rozvode manželstva účastníkov pod sp.zn. 29P/294/2023.
Aktuálne nebola matkou v návrhu o svedčená potreba naliehavej úpravy pomerov, nebolo osvedčené

také bezprostredné ohrozenie maloletých detí, ktoré by vyžadovalo zásah nariadením neodkladného
opatrenia.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí z dôvodov podľa §
365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP, pričom opätovne poukázala na zmenu pomerov a skutočnosť, že v
čase odania návrhu už nežila s otcom v jednej domácnosti (oproti stavu v čase ostatného nariadenia
neodkladného opatrenia zo dňa 30.10.2024). Ďalej opätovne poukázala na konanie otca, stále viac
podľa matky preukazujúce jeho rodičovskú neschopnosť, pričom jej obavy spočívajú nie v tom, ako

s deťmi otec trávi čas, ale v jeho prehnaných obavách a strachu o zdravotný stav a dopad jeho
požiadaviek v tejto súvislosti na maloleté deti, ich prospech v škole a celkový vývoj. V rámci nových
ďalších skutočností, relevantných pre toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, matka len
zdôraznila, že doposiaľ sa u maloletého syna testom na ochorenie laktózová intolerancia nepotvrdila,
podľa pediatričky maloletého sú všetky odborné nálezy u syna negatívne, naposledy podľa lekárskej

správy zo dňa 28.8.2025. Po zrátaní školskej dochádzky pred koncom školského roka 2024/2025 syn
chýbal v škole 99 hodín a to v čase, keď bol v starostlivosti otca. Vo vzťahu k zhoršeniu správania
maloletého predložila matka komunikáciu matky s učiteľom, ktorý sám priznáva, že nie je v jeho
kompetencii hodnotiť vplyv striedavej osobnej starostlivosti na syna, ale z jeho pohľadu mu neprospieva.
Matka vyjadrila obavu, že trvanie striedavej osobnej starostlivosti nie je v záujme najmä maloletého a že

podmienky pre trvanie striedavej osobnej starostlivosti už nie sú splnené. Z pohľadu matky, súd nariadil
striedavú starostlivosť z dôvodu zníženia rodičovského konfliktu, avšak počas striedavej starostlivosti
konflikt vyeskaloval. Predpokladá, že rozhodnutie vo veci bude ešte trvať určitý čas a nie je v záujme
maloletých pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti. Sú tak, podľa matky, splnené podmienky na
to, aby bolo súdom nariadené neodkladné opatrenie zo dňa 30.10.2024 zmenené v zmysle jej návrhu.

4. Vyjadrenie otca maloletých detí k odvolaniu neprinieslo žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by i
odvolaciemu súdu už neboli z predchádzajúcich konaní známe a okrem výkladu procesných ustanovení
s poukazom na judikatúru a okrem hodnotiacich úsudkov vo vzťahu k výkonu rodičovských práv
a povinností v neprospech matky, otec len zopakoval svoje tvrdenia, týkajúce sa zdravotného stavu

maloletého syna, známe už v predmetného konania. K námietkam matky uviedol, že matka sama synovi
ospravedlnila prvom polroku šk.roku 2024/2025 spolu 142 vyučovacích hodín zo zdravotných dôvodov.
Ďalej uviedol, že odovzdávanie detí prebieha bez problémov, riadne sa o deti stará, o ich všestrannývývoj, trávenie voľného času, podporuje socializáciu detí a ich zdravý vývoj, návštevou inumologicko-
alergologickej ambulancie práve on zabezpečuje, aby bol zdravotný stav syna odborne sledovaný.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad
uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil,
že odvolanie matky nie je dôvodné. Odvolací súd napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a
argumentuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia nasledovne.

6. Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom sa stalo posúdenie správnosti záverov súdu prvej

inštancie o neexistencii predpokladov pre nariadenie požadovaného opatrenia matkou.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

10. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdeným rozhodnutím prvoinštančného súdu vytvára ich organickú
jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí

ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne
posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie
rozhodnutia prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/40/2018 zo dňa 18.7.2018).

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčením zistený skutočný stav, pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného návrhu a pretože v rozsahu navrhovaného
nariadenia neodkladného opatrenia zdieľa aj jeho právny záver, pričom sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia v celom rozsahu,
vrátane jeho dôvodov, na ktoré v plnej miere odkazuje. Na zdôraznenie, na podklade odvolacích

námietok matky maloletých detí, odvolací súd konštatuje dostatočné zistenie rozhodujúcich skutočností
pre záver o neosvedčení dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade.

12. Odvolací súd, nadbytočne neopakujúc účastníkom už i z predchádzajúcich konaní vo veci
starostlivosti o ich maloleté deti, známe princípy konania a rozhodovania súdu v súvislosti s aplikáciou

inštitútu neodkladného opatrenia, obmedzil sa už výlučne na nosné skutočnosti a právne rámce.
Zdôrazňuje opakovane, že v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný
charakter vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“

vyplýva, že v danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez
povinnosti zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia
vo veci samej (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 358/2021 zo 6. septembra
2021). Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 32 ods. 2 CMP, podľa ktorého účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v zmysle čl. 10 ods. 1, 2 CMP, dôkazy a tvrdenia

účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon
a zároveň žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Do práva na spravodlivý proces zároveň však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov aneznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05,
IV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).

13.Vdanejvecinebolooúpravevýkonu rodičovskýprávapovinnostíkdvommaloletýmdeťomdoposiaľ
rozhodnuté právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Existuje súdna úprava výkonu rodičovských práv
a povinností uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 29P/269/2023-121 zo dňa 30.10.2024, súd
nariadeným neodkladným opatrením dočasne upravil pomery rodičov k maloletým deťom v znení petitu:

I. zveruje mal. D. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. C. W., nar. XX.XX.XXXX dočasne do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka a otec sú povinní zabezpečovať striedavú osobnú
starostlivosťvpravidelnýchtýždennýchintervalochtak,žestriedaváosobnástarostlivosťzačneosobnou
starostlivosťou matky
v piatok o 15.30 hod. nasledujúci po vykonateľnosti tohto uznesenia,

II. striedavá osobná starostlivosť bude prebiehať v mieste bydliska rodiča, ktorý má mať v daný čas
maloleté deti v starostlivosti s tým, že každý z rodičov je povinný maloleté deti na výkon starostlivosti u
druhého z rodičov riadne a včas pripraviť a v stanovenom čase ich prevziať do starostlivosti v bydlisku
druhého rodiča a v stanovenom čase deti druhému z rodičov odovzdať,

III. v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta,

IV.totoneodkladnéopatreniebude trvať doprávoplatnéhoskončeniakonaniaoúpravurodičovských
práv a povinností vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29P 268/2023. „

14. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté
deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne; z tohto hľadiska je
potrebné skúmať aj záujem maloletého dieťaťa na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia,
ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletého bude narušený alebo ohrozený v

prípade absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri
nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú
pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

15. Je potrebné poznamenať, že nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) je

dôvodné iba za situácie, ak je potrebné bezodkladne vyriešiť situáciu, v akej sa maloleté dieťa ocitlo
(porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS. 347/06). Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd skúmal pri prieskume vecnej správnosti daného uznesenia
záujem maloletých detí na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný
predovšetkým v prípade jeho porušenia, resp. ohrozenia. Napriek zisteniam, ktoré vyplývajú z nateraz
osvedčeného skutočného stavu, prijal záver, že situácia v akej sa maloleté deti v dôsledku správaniarodičov ocitli, nevyžaduje bezodkladný zásah v podobe neodkladného opatrenia, ktorým dôjde k zmene
nateraz existujúcej formy osobnej starostlivosti o maloleté deti s prihliadnutím na prebiehajúce konanie
vo veci samej. Neexistenciu nevyhnutného zásahu do pomerov odvodzuje odvolací súd od zistení,

že maloleté deti majú zabezpečenú osobnú starostlivosť zo strany oboch rodičov. Osvedčený stav
neposkytuje záver o nevyhnutnej potrebe prijatia rozhodnutia o zmene doterajšej úpravy pomerov ako to
požaduje matka. Odvolací súd zásadne rešpektuje rovnoprávne postavenie rodičov vo vzťahu k výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmý problematický vzťah
medzi rodičmi maloletých detí a podľa tvrdení rodičov rozdielny prístup k výkonu rodičovských práv a

povinností,najmävovzťahukspoločnémumaloletémusynovi,čotítopotvrdzujúvosvojichvyjadreniach.
V danom prípade majú maloleté deti, nateraz dočasným nariadením striedavej osobnej starostlivosti,
vytvorený priestor pre zastabilizovanie pre nich náročnej životnej zmeny a budovanie vzťahu s obidvomi
rodičmi, na čo je potrebné sa primárne sústrediť. Ako tento čas a priestor rodičia využijú, záleží na ich
integrovanosti a osobnostnom nastavení v záujme riadneho všestranného vývoja ich detí, keďže oni
ponesú zodpovednosť za svoje deti v budúcnosti. Nateraz sa obaja rodičia nachádzajú v období priazne

svojich detí. Navzájom matkou i otcom spochybňovaná ich rodičovská spôsobilosť je stále predmetom
riadneho dokazovania vo veci samej s cieľom zistenia skutočného stavu za účelom rozhodnutia o úprave
práv a povinností v čo najlepšom záujme detí.

17. Námietky matky, ale aj otca, opakujúce sa v konaní, vychádzajú v prevažnej miere zo subjektívneho

(oboma stranami) vnímania vzniknutej situácie v rodine a ako táto situácia vplýva na syna, pričom
tvrdenia otca sú viac emocionálne subjektívne a nepreukázané nateraz relevantnými dôkazmi. Odvolací
súd nemá dôvod nepovažovať za hodnoverné relevantné lekárske správy a odborné vyjadrenia vo
vzťahu k zdravotnému stavu syna. Naopak, na základe takto osvedčenej skutočnosti o nadmernom až
úzkostlivom využívaní rodičovského práva rozhodovať samostatne vo vzťahu k zdravotnej starostlivosti

v prípade maloletého syna otcom, odvolací súd vníma závažne nezhody medzi rodičmi ohľadne
zdravotnej starostlivosti predovšetkým o maloletého syna. V prípade pokiaľ konkrétny výkon zdravotnej
starostlivosti treba považovať za podstatnú vec pri výkone rodičovských práv a povinností a rodičia sa
nezhodnú ich spor na návrh niektorého rozhodne súd.

18. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloleté
deti v súčasnosti prebieha podľa uznesenia súdu, ktoré tým napĺňa svoj účel dočasne upraviť pomery
účastníkov do rozhodnutia vo veci samej, kde je zákonom daný priestor na dôkladnejšie posúdenie
všetkých skutkových okolností vo vzťahu k rodičovským kompetenciám oboch rodičov, i prostredníctvom
nariadeného znaleckého dokazovania, čo bude podkladom na úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností k deťom do budúcna. Je povinnosťou súdu vytvoriť deťom priestor na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, tak ako to predpokladá čl. 5 písm. h/ Zákona o rodine za stavu,
keď matka a otec navzájom popierajú zvládanie rodičovskej roly, negativizujú sa.

19. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy

maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú
nielenprávo,aleajpovinnosťpodieľaťsanavýchovemaloletéhodieťaťa.Kýmsadefinitívnenerozhodne
vo veci samej (meritórne) o výkone rodičovských práv a povinností, dovtedy je pri danej situácii v
rodine potrebné v záujme detí ponechať doterajšiu súdnu úpravu. Z prednesov obidvoch rodičov a
obsahu spisu je zrejmé, že obidvaja rodičia sa chcú v čo možno najväčšej miere podieľať na osobnej

starostlivosti.

20. Rodinné vzťahy a okolnosti sa môžu meniť, tomu je aj tak v danej rodine. Odvolací súd je si vedomý
toho, že je potrebné , aby bolo na tieto zmeny včas reagované. Musí ísť vždy o zmeny závažné, ktoré
sú pre dieťa podstatné a ktoré jeho život ovplyvňujú. Podľa tvrdenia matky nateraz ide už o tak závažné

zmeny, ktoré sú pre obe deti podstatné a ktoré ich život ovplyvňujú, otec je nezodpovedným a jeho
rodičovské správanie predovšetkým k maloletému synovi je dôvodom pre prijatie zmeny doterajšieho
súdneho rozhodnutia. Podľa tvrdenia otca však nateraz nejde o žiadne dôvody na jeho strane ktoré
by si vyžadovali zásah v podobe neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky.

21. V konaní vo veci samej bude nevyhnutné vyrovnať sa so všetkými potrebnými kritériami na
strane každého rodiča. Za osvedčeného skutočného stavu tak nemožno učiniť opatrenie o zmene
osobnej starostlivosti bez vykonania rozsiahlejšieho dokazovania, ktoré bude podkladom pre prijatie
spravodlivého rozhodnutia, rešpektujúceho najlepší záujem mal. detí . Obaja rodičia si musia byťvedomí , že ich postoje správanie a akceptovanie druhého rodiča v živote maloletých detí súd
bude vyhodnocovať. Musia si byť vedomí následkov svojho konania. Vo vzájomnom vzťahu medzi
rodičmi je v súčasnej dobe zrejmé obojstranné negatívne nastavenie, ktoré ovplyvňuje aj ich vzájomnú

komunikáciu. Nateraz však nie je možné zhodnotiť, ktorý z týchto rodičov spôsobuje danú horšiu úroveň
komunikácie. Daná úroveň komunikácie bude preskúmavaná súdom vo veci samej. Matka v návrhu
poukazuje práve na konfliktne správanie rodičov , ktoré pretrváva. Rodičia si musia byť vedomí svojej
rodičovskej zodpovednosti a k tomu prispôsobiť svoje vzájomné vzťahy pri hľadaní kompromisného
riešenia, pri vytváraní výchovného prostredia pre svoje spoločné deti. Súd v konaní vo veci samej

vyhodnotí správanie oboch rodičov a naplnenie predpokladov rodičovskej zodpovednosti. Súd v
konaní prihliadne a vyhodnotí aj názor maloletých detí. Názor maloletého dieťaťa s prihliadnutím na
jeho vek a rozumovú vyspelosť má byť zohľadnený.

22.Bezohľadunatvrdeniamatkyaniodvolacísúdnemalzapreukázanéohrozeniečiporušeniezáujmov
mal. detí , ktoré by predstavovalo existenciu dôvodov pre neodkladnú úpravu pomerov medzi účastníkmi

konania , ktorá bude predstavovať zmenu doterajšej úpravy .

23. Namieste je naliehavé upozornenie a apel na obidvoch rodičov, aby rešpektovali právo druhého
rodiča na starostlivosť a výchovu dieťaťa, ktoré je v najlepšom záujme maloletých detí , ich samotných
a aby citlivo vnímali ich potreby ktoré sú zo správania rodičov smutné a určite si želajú aby

rodičia nemali medzi sebou konflikty a hádky. Úlohou rodičov za každých okolností a situácie v akej
sa ocitnú malo byť hľadanie riešení aj spolu s maloletými deťmi , keďže spolupráca prostredníctvom
lásky , rešpektu a vzájomného pochopenia je to čo tvorí kvalitu medziľudských vzťahov . Účelom
rodičovskej zodpovednosti (autority), ktorú majú obaja rodičia, je ochrana záujmov dieťaťa z hľadiska
jeho bezpečnosti, zdravia a morálky. Rodičia majú voči dieťaťu právo a povinnosť osobnej starostlivosti,

dohľadu a výchovy. Rodičovská autorita nie je absolútnym právom, ani právom voľnej úvahy rodičov,
ale musí sa vykonávať v záujme dieťaťa. Rodičovská autorita predpokladá, keď ju vykonávajú spoločne
obaja rodičia žijúci oddelene, široké možnosti dohody a vzájomného konsenzu, v záujme sústavnej a
konštruktívnej spolupráce pri rozhodovaní, ktoré sa týka osobnej starostlivosti o dieťa, dohľadu nad
dieťaťom a výchovy dieťaťa. Odvolací súd preto apeluje na rodičov, aby pracovali na zlepšení vzájomnej

komunikácie, zdržiavali sa invektív a usilovali sa o dosiahnutie dohody o úprave rodičovských práv a
povinností, aspoň do času rozhodnutia súdu vo veci samej, pri súčasnom rešpektovaní práva dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Postavenie oboch rodičov v živote dieťaťa nemožno žiadnym spôsobom spochybňovať, rodičia sú pre
dieťa prirodzeným vzorom a každopádne nie je v záujme súdu vytláčanie jedného z rodičov z bežného

života dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.

24. Odvolací súd ďalej pripomína a zdôrazňuje, že akýkoľvek ukrivdený človek si musí priznať, že
dieťa má právo poznať skutočne a poriadne svojich rodičov, má právo možnosť tráviť s každým z
nich čas a vyrovnať sa i s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Ak vedie jeden z rodičov svoje dieťa

k nenávisti, či k zapretiu druhého rodiča, učí ho vlastne k nenávisti k sebe samému. „ Dosiahnuť
zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou vyplývajúcou z jeho rodičovskej
zodpovednosti“ (Jürgen Rudolf).

25. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,

z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne postupom vyplývajúcim
z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovenia § 2 ods. 1 CMP.

26. Keďže ani ďalšie odvolacie námietky nemali za následok vyslovenie nesprávnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie, odvolací súd konštatuje neopodstatnenosť odvolacích dôvodov a so zreteľom na vyššie

uvedené uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval dostatočne vecne a procesne správne, prihliadajúc
na záujem maloletých detí, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom
rozsahu potvrdil (§ 387 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.