Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 14, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 45Csp/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124201590
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124201590.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu: Silverside

Financial services, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51
179 172, právne zastúpený VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO:
36 807 915 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX C., právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom 034 92 Stankovany 549, IČO: 55 962 165,
o zaplatenie 3.009,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 842,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 842,36 eur od 01.10.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66% s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (UBC 2020, k.s) správca konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti Silverside, a.s.
v konkurze sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 02.02.2024 domáhal proti žalovanému

zaplatenia sumy 3.009,32 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 510,53 eur, náhrady nákladov
s poistením vo výške 426,88 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu -
spoločnosti Silverside, a.s. v konkurze, na majetok ktorej bol uznesením Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 29.09.22022 sp. zn. 31K/25/2022 vyhlásený konkurz, uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. XXX/XXXX zo dňa 29.09.2022. Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému úver,

žalovaný sa zaviazal splácať úver prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 120,25
eur. Žalovaný dňa 07.08.2019 uzavrel so žalobcom zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať
úver č. XXXXXXXXX (zmluva o zabezpečení poistenia). Uzavretie zmluvy o zabezpečení poistenia bolo
dobrovoľné a nebolo podmienkou poskytnutia úveru dlžníkovi (bod 13. zmluvy o zabezpečení poistenia),
a tiež nebolo ani podmienkou uzavretia zmluvy (článok XIII., bod 1 zmluvy). Žalovaný sa zaviazal splácať
mesačné náklady spojené s poistením vyplývajúcim zo zmluvy o zabezpečení poistenia vo výške 14,72
eur (článok 2. zmluvy o zabezpečení poistenia), a to vždy spolu s pravidelnou mesačnou splátkou

úveru (článok 10. Zmluvy o zabezpečení poistenia). Žalovaný sa dostal so splácaním úveru, ako aj
so splácaním mesačných nákladov spojených s poistením do omeškania. Žalobca poukazuje na ust.
§ 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii: „nesplatné pohľadávky a záväzky
úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu,sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje
inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky
úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu, ktoré vznikli pred vyhlásením

konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné
až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu“, v zmysle
ktorého došlo dňom vyhlásenia konkurzu k splatnosti všetkých nesplatných pohľadávok a záväzkov
úpadcu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že nakoľko bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené
vObchodnomvestníkuSRdňa29.09.2022,účinokzosplatnenianastaldňa30.09.2022exlege. Nakoľko

sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru, žalobca má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 10% z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania (článok IX. zmluvy),
žalobca má právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy nezaplatenej
splátky úveru od prvého dňa omeškania (článok II. zmluvy), žalobca má právo na zaplatenie zákonného
úroku z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy zosplatneného úveru od prvého dňa omeškania (článok
II. zmluvy). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou mesačných nákladov spojených s

poistením: žalobca má právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy
neuhradených súm mesačných nákladov spojených s poistením, a to od prvého dňa omeškania. S
prihliadnutím na uvedené skutočnosti si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny
(celková výška dlžnej istiny úveru) vo výške 3.009,32 eur, istiny (mesačné náklady spojené s poistením)
vo výške 426,88 eur, zmluvných úrokov vo výške 19,36% ročne (článok II. zmluvy), t.j. celkovo vo výške

952,83 eur, zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ktoré sú špecifikované v žalobe.

3. Súd vo veci samej vydal dňa 21.02.2024 platobný rozkaz č.k. 45Csp/22/2024-35. Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný odpor. Podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.
Žalovaný v odpore uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok. Žalobca v žalobe neuviedol, akým

spôsobom bola overená bonita klienta, poukázal na ust. § § 7 ods. 1 a ust. § 11 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu zmluvy,
a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a bez
poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to: podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,“ a tiež obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to: všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov. Žalovaný zároveň žiada súd, aby podrobil zmluvu súdnemu prieskumu.
Žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú
nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je ako neprijateľná

zmluvná podmienka neplatná. Podľa názoru žalovaného pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o
kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré majú prednosť pred § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005
Z.z. Vzhľadom na to, že žaloba nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou, nie je
oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca zároveň nepreukázal, že

vyhotovil výzvy v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a teda ani samotné doručenie
týchto listín. Žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia, a
teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku. S poukazom na uvedenú neplatnosť

úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých,
už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby, ktorou žalobou žalobca
uplatnil nárok ako zosplatnený v celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných
a nepremlčaných splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s CSP. Súd je
viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo

strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je
žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný nárok popiera, pričom tvrdí nasledovné: že
žalobca nepreukázal splnenie povinnosti overiť bonitu žalovaného podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z., tvrdí, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských

úveroch, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Predmetné tvrdenia
žalovaného žalobca namieta, sú účelové, nesprávne. Žalovaný prostredníctvom žiadosti o poskytnutie
spotrebiteľského úveru zo dňa 23.07.2019 (žiadosť) požiadal žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského
úveru.Súčasťoupredmetnejžiadostibolitiežinformácie,poskytnutéžalovaným,vrozsahu:identifikačné
údaje žalovaného (meno a priezvisko, priezvisko za slobodna, dátum narodenia, rodné číslo, číslo

občianskeho preukazu, štátne občianstvo), rodinný stav, adresa trvalého pobytu a prechodná adresa,
typ bývania, dosiahnuté vzdelanie, číslo bankového účtu, kontaktné údaje (v rozsahu telefónne číslo a
e-mail), počet osôb, vo vzťahu ku ktorým má žalovaný vyživovaciu povinnosť, typ bývania, dosiahnuté
vzdelanie. Okrem uvedených údajov žalovaný prostredníctvom žiadosti žalobcovi poskytol nasledovné
údaje: hlavný zdroj príjmu, špecifikovaný nasledovne: pracovná zmluva 544,62 eur, vedľajší zdroj
príjmu 675,13 eur, výdavky spotrebiteľa: minimálne výdavky 210,20 eur, dopytované výdavky 0,-eur.

Informácie o zrážkach zo mzdy realizovaných voči žalovanému a o prípadnej rozhodcovskej zmluve,
ktorej zmluvnou stranou by bol žalovaný - neuvedené. Zhrnutie týkajúce sa príjmov a výdavkov
spotrebiteľa: spoločné príjmy spotrebiteľa 1.219,75 eur, spoločné výdavky spotrebiteľa 210,20 eur, voľné
zdroje spotrebiteľa 1.009,55 eur. Čestné vyhlásenia žalovaného, o tom, že na majetok žalovaného
nebol vyhlásený konkurz, ani nebola povolená reštrukturalizácia, žalovaný nie je v omeškaní s plnením

svojich záväzkov voči iným veriteľom (napr. daňový úrad, Sociálna poisťovňa), žalovaný nie je politicky
exponovanou osobou, nie je vedený súdny spor alebo iné súdne alebo administratívne, či iné konanie,
ktoré by mohlo ovplyvniť schopnosť žalovaného plniť záväzky zo záväzkového vzťahu so žalobcom,
ak takýto vzťah vznikne na základe žiadosti, všetky skutočnosti uvedené žalovaným v žiadosti a
jej prílohách sú úplné a pravdivé; žalovaný nezamlčal žiadne skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť

posúdenie žiadosti; žalovaný si je vedomý, že informácie poskytnuté žalovaným v žiadosti slúžia
žalobcoviakopodkladnaposúdenieschopnostižalovanéhosplácaťpožadovanýúver.Žalobcapoukázal
na ust. § 7 ods. 2 prvá veta zákona: spotrebiteľ (v danom prípade žalovaný) je povinný poskytnúť
veriteľovi (v danom prípade žalobcovi) na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca tak v súlade s uvedeným

ustanovenímvyhodnotilvšetkyúdajeadokumenty,ktorémuboližalovanýmpredloženéprostredníctvom
žiadosti pred uzavretím zmluvy. Na základe informácií uvedených žalovaným v obsahu žiadosti, ako
aj na základe dokumentov, ktoré žalovaný žalobcovi poskytol pred uzavretím zmluvy mal žalobca za
preukázané, že skutočnosti uvedené žalovaným v obsahu žiadosti sú úplné, presné a pravdivé. Napriek
uvedenému žalobca pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať požadovaný úver

vykonal aj vlastné šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz. Zo všetkých uvedených,
vyhodnotených skutočností vyplynul záver, že pravidelné mesačné príjmy žalovaného predstavujú sumu
vo výške 1.219,75 eur a zároveň pravidelné mesačné výdavky žalovaného predstavujú sumu vo výške
880,34 eur a rezerva žalovaného predstavuje sumu vo výške 201,91 eur. Žalobca s ohľadom na
uvedené poukazuje na skutočnosť, že povinnosť žalobcu, ako veriteľa, pred poskytnutím úveru posúdiť s

odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - žalovaného splácať požadovaný spotrebiteľský úver
bola nepochybne splnená, posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver bolo žalobcom
uskutočnené s odbornou starostlivosťou. Žalovaný tvrdí, že v zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti,
žalobca má za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom odo dňa 01.01.2019 do dňa 31.12.2019. Žalovaný tvrdí,

že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca predmetné tvrdenie
žalovaného namieta ako nesprávne a nedôvodné a to z nasledujúcich dôvodov: žalobca nevyužil svoje
právo a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v zmysle ust. § 53 ods. 9 v spojení
s ust. § 565 Občianskeho zákonníka nedošlo. Dňa 29.09.2022 bolo v Obchodnom vestníku SR č.
187/2022 pod číslom K056351 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.09.2022

sp. zn. 31K/25/2022 (uznesenie o vyhlásení konkurzu), ktorým súd vo výroku I. rozhodol o vyhlásení
konkurzu na majetok spoločnosti Silverside, a.s. v konkurze. Žalobca poukazuje na ust. § 46 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii: „nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré
vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia
konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí

rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu
spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu
a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo
dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu“, v zmysle ktoréhodošlo dňom vyhlásenia konkurzu k splatnosti všetkých nesplatných pohľadávok a záväzkov úpadcu.
Nakoľko bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 29.09.2022,
účinok zosplatnenia nastal dňa 30.09.2022 ex lege. Na základe uvedeného má žalobca za to, že žaloba

je dôvodná.

5. Následne žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.07.2024 uviedol, že podľa jeho názoru
žalobca nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou, nakoľko nemal preukázané, aká
reálna suma ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie k dispozícii. Veriteľ

musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkovatovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétnepríjmy,konkrétnenáklady
na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Zákon o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou
starostlivosťou, čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nebol oprávnený

požadovať jednorazové splatenie úveru, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Povinnosť súdov skúmať, či
veriteľ konal pred poskytnutím spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou, ako aj to, že dôkazné
bremeno v konaní o splnení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zaťažuje výlučne veriteľa a
nikdy nie spotrebiteľa. Údaj o RPMN by mal byť v rovnakej výške ako odplata, zmluva podľa názoru

žalovaného obsahuje nesprávny údaj o RPMN. Vzhľadom na to, že zmluva obsahuje nesprávny údaj
o RPMN, neobsahuje všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Žalovaný poukázal na ust. § 11
zákona č. 129/2010 Z.z., keďže žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nebol oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, Neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, žalobca nepreukázal existenciu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a

doručenie vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalobca uvádza, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
nastalo dňom vyhlásenia konkurzu, na základe ktorého došlo k splatnosti všetkých nesplatných
pohľadávok a záväzkov úpadcu. V danom prípade sa teda dostavajú do konfliktu ustanovenia právnych
predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 53 ods. 9 a § 565
OZ oproti § 46 zákona č. 7/2005 Z.z.). Žalovaný zastáva názor, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

treba aplikovať uvedené ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa a nie ustanovenia zákona č.
7/2005 Z.z., preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, navrhuje
žalobu zamietnuť.

6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.07.2024 uviedol, že má za to, že výška zmluvného

úroku, ako aj údaj o RPMN sú plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalobca poukázal na ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že zmluvný úrok je možné v obsahu zmluvy dojednať, avšak
výsledná odplata za poskytnutie úveru reprezentovaná dojednanou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN) nesmie presahovať najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovenú podľa
vykonávacieho predpisu. Vykonávacím predpisom, na ktorý ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka

odkazuje je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ust. § 1a ods. 1 nariadenia hovorí, že: „ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou

povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety,
ďalej ust. § 1 ods. 4 nariadenia hovorí, že: na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty
sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných
bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného
predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.“ Osobitným predpisom

je v uvedenom prípade zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne ust. §
21 ods. 1, 2, ktoré hovoria, že veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií SR a Národnej
banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo
alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa
odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie

umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety. V súlade s uvedeným
MinisterstvofinanciíSRvypracúvaazverejňujetabuľkuobsahujúcunajvyššiuprípustnúvýškuodplatyza
poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítanú zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnejpercentuálnej miery nákladov, ktoré je možné nájsť na webovom sídle Ministerstva a to vždy pre
príslušné časové obdobie. Vo vzťahu k výške odplaty dojednanej v obsahu predmetnej zmluvy je
určujúcoutabuľkazverejnenáMinisterstvomsnázvom„najvyššiaprípustnávýškaodplatyzaposkytnutie

spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2019 - platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od
21.05.2019 do 20.08.2019“ (najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
za 1. štvrťrok 2019), nakoľko zmluva bola uzatvorená dňa 07.08.2019. Podľa tabuľky - Najvyššia
prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2019 Ministerstvo určilo
najvyššiu prípustnú výšku odplaty v prípade spotrebiteľských úverov so zmluvnou splatnosťou nad 1

do 5 rokov vrátane (pozn. zmluva bola uzatvorená na obdobie 60 mesiacov) na hodnotu vo výške
20,60%, výška RPMN bola v obsahu zmluvy určená vo výške 20,60 % (článok II. ods. 2 riadok 10.
zmluvy), a teda v rovnakej výške, akú stanovilo v danom období ministerstvo. Do výpočtu RPMN pritom
ako jediná odplata za poskytnutý úver vstupuje zmluvný úrok dojednaný v sadzbe 19,36 % ročne. Vo
vzťahu k poskytnutým ostatným spotrebiteľským úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov
vo výške od 1.500,-eur do 6.500,-eur bola priemerná RPMN stanovená vo výške 12,23 %, teda v

rovnakej výške v akej bola stanovená aj v obsahu zmluvy, odplata za poskytnutie úveru je v zmysle
príslušných právnych predpisov reprezentovaná hodnotou RPMN. Ak je hodnota RPMN v súlade s
najvyššou prípustnou výškou odplaty, resp. najvyššiu prípustnú výšku odplaty nepresahuje, potom nie
je možné prijať záver o neprípustnosti dojednanej odplaty za predmetný úver. Na základe uvedeného
je možné zhodnotiť, že pokiaľ ministerstvo v zmysle príslušnej právnej úpravy stanovilo v období od

21.05.2019 do 20.08.2019 najvyššiu prípustnú výšku odplaty na hodnotu vo výške 20,60 %, zmluva
bola uzatvorená dňa 07.08.2019, jedinou odplatou za poskytnutý úver je zmluvný úrok, úroková sadzba
úveru bola dojednaná na úrovni 19,36% ročne, odplata vo výške 19,36 % neprevyšuje dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (2 x 12,23 = 24,46 >19,36), odplata za poskytnutý úver
reprezentovaná hodnotou RPMN vo výške 20,60 % nepresahuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty

stanovenú ministerstvom pre príslušné obdobie vo výške 20,60 %, potom je možné dospieť k záveru,
že výška odplaty bola v obsahu zmluvy dojednaná v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka a nepresahuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú v zmysle príslušných právnych
predpisov. Výška sadzby zmluvného úroku je v obsahu zmluvy dojednaná v súlade s príslušnými
právnymi predpismi.

7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.10.2024 uviedol, že neboli splnené podmienky pre
platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ide
o ustanovenia, ktoré majú prednosť pred zákonom č. 7/2005 Z.z. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie
celej pohľadávky sa vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia

ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto
práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Veriteľ je potom časovo limitovaný využitím
práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej
uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. Keďže výzva,

ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuvádzajú, pre nezaplatenie ktorej splátky
malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, súd ani z dostupných údajov nie je schopný overiť, či
došlo k splneniu podmienok definovaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v
konaní namietal platnosť okamžitého zosplatnenia žalobcu. Žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku
vyplývajúcumuzuzatvorenejzmluvyoúvere,ktorúpohľadávkuuplatnilvcelosti,zosplatnenú.Z dôvodu

neexistencie právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka treba vyslovil neplatnosť
výzvy a okamžitého zosplatnenia, a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku.
Žalovaný namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená
20.03.2024 a termín konečnej splatnosti v zmysle zmluvy o úvere bol 20.08.2024 a zároveň neboli
splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, v čase postúpenia pohľadávky ešte

nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s § 17 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.10.2024, na ktorom vec prejednal za účasti právneho
zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 04.10.2024 ospravedlnil

svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní uviedol, že úpadca so žalovaným uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Žalovaný svoje záväzky neplnil riadne a včas, v dôsledku čoho správca konkurznej podstaty úpadcu
pristúpil k podaniu žaloby, odkazujú na písomné vyjadrenia a navrhujú, aby súd žalobe vyhovel.9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.08.2019 (č.l. 22 spisu), medzi právnym
predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom poskytol veriteľ žalovanému
spotrebiteľský úver v celkovej sume 4.600,-eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach po
120,25 eur. RPMN bola v zmluve určená na 20,60%, priemerná hodnota RPMN bola 12,23% a ročná

úroková sadzba predstavovala 19,36%, odplata 19,36%. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na
28.08.2024, prvá splátka splatná 28.09.2019, splatnosť splátok k 28. dňu v mesiaci. Celková čiastka,
ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť je 7.215,-eur. Dňa 07.08.2019 veriteľ so žalovaným uzavreli zmluvu
ozabezpečenípoistenia schopnostisplácaťúver,nazákladektoréhobolžalovanýpovinnýplatiťnáklady
spojené s poistením vo výške 14,72 eur a to spolu s pravidelnou splátkou úveru.

11. Na spoločnosť Silverside, a.s. bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.09.2022 sp. zn.
31K/25/2022 vyhlásený konkurz, uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. XXX/XXXX
zo dňa 29.09.2022.

12. Žalovaný podľa platobnej disciplíny k zmluve o spotrebiteľskom úvere (č.l. 11 spisu) uhradil celkovo

na úvere sumu 3.757,64 eur titulom poskytnutého úveru. Žalovaný uvedené tvrdenia nenamietal, ani
nespochybnil, a tak ich mal súd za nesporné. Okrem toho z prehľadu úhrad a splátok jednoznačne
vyplýva, že žalovaný riadne splácal úver iba od septembra 2019 do apríla 2020, potom až v septembri
2020 uhradil splátku a to iba v sume 58,88 eur, potom uhradil splátky za mesiace 10,11,12/2020, potom
zamesiace1,3,4,5,7/2021,vauguste2021ibasplátku100,-eur,ďalejzamesiace10,11,12/2021,splátky

za mesiace 1,2,3,4/2022, v máji 2023 splátka 75,22 eur a 135,78 eur.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
zákonných ustanovení:

14. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, nesplatné pohľadávky
a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon
neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú
prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu, ktoré

vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely
konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po
vyhlásení konkurzu.

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy): (1)

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľnepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

23. Podľa ust. § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon o spotrebiteľských úveroch) platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby

alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru

bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

25. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumiespotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopovolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úverupovinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť

veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z
príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

27. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch: (1) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

28. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

29. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver
poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,

poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15
alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia

spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. (2) Ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

30.Podľa§17ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,právavyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

31. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa 3a ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.: (1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy

poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych
bodovročneasúčasnenesmúprevýšiťtrojnásobokúrokovzomeškaniapodľatohtonariadeniavlády;za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

(2) Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.34. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.009,32 eur
s príslušenstvom a to z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z titulu zmluvy o zabezpečení poistenia.
Ide o dva uplatnené nároky, obe zmluvy boli uzavreté so žalovaným ako spotrebiteľom, obe zmluvy

súd posudzoval osobitne, i keď zmluva o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver odkazuje na
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ide však o samostatnú zmluvu, ktorej uzavretie nebolo podmienkou
poskytnutia úveru. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že nebola zo strany veriteľa overená
bonita klienta, že veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Ďalej namietal, že zmluva neobsahuje
všetky zákonné náležitosti, podmienky uplatnenia úrokovej sadzby, všetky predpoklady na výpočet

RPMN, mal za to, že veriteľ, t.j. žalobca, nemá nárok na zmluvnú pokutu, lebo nebola individuálne
dojednaná, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9
vspojenís§565Občianskehozákonníka.Žalovanýnamietalaktívnuvecnúlegitimáciužalobcuvdanom
spore.

35. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si uplatňoval voči

žalovanému nárok vzniknutý z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu
ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskejčinnosti,žalovanýzmluvuuzatváralakospotrebiteľ,keďžesajednáofyzickúosobu,ktorá
pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a teda na právny vzťah

založený touto zmluvou aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod
právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (okrem iných) aj dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1

ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

36. Súd považoval za potrebné sa vysporiadať s namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, ktorú žalovaný namietal. Na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
dňa 20.03.2024 medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu ako postupcom a spoločnosťou Silverside

Financial services, s.r.o. ako postupníkom a prílohou zmluvy (špecifikáciou pohľadávky, ktorá bola
postúpená) mal súd preukázané, že pohľadávka voči žalovanému bola postúpená na žalobcu. V danom
spore mal súd preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prechod či prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná (došlo k uzatvoreniu zmluvy
opostúpenípohľadávky).Keďžebolisplnenéajďalšiezákonompožadovanépredpoklady,t.j.bolpodaný

návrh na zmenu žalobcu oprávnenou osobou (žalobcom, ktorý návrh podal a k návrhu sa pripojil aj
nový žalobca) a postupník (nový žalobca) prejavil súhlas so vstupom do konania namiesto žalobcu,
súd návrhu vyhovel a uznesením č.k. 45Csp/22/2024-145 zo dňa 30.09.2024 rozhodol tak, že pripustil
zmenu strany sporu na strane žalobcu a to tak, že namiesto pôvodného žalobcu: spoločnosť UBC
2020, k.s. ako správca úpadcu Silverside, a.s. v konkurze, sa stáva žalobcom Silverside Financial

services, s.r.o., IČO: 51 179 172. Súd poukazuje na to, že na spoločnosť Silverside, a.s. uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.09.2022 sp. zn. 31K/25/2022 bol vyhlásený konkurz, uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. XXX/XXXX zo dňa 29.09.2022. Na podanie žaloby bol
oprávnený správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorý aj podal žalobu, následne v priebehu konania
(na základe zmluvy o postúpení pohľadávok) bola pohľadávka postúpená na žalobcu. V zmysle § 46

ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii došlo k zverejnení uznesenia o vyhlásení
konkurzu v Obchodnom vestníku dňa 29.09.2022, t.j. nasledujúcim dňom nastali účinky zosplatnenia
úveru ex lege, t.j. k 30.09.2022. Žalobca nepreukázal a ani v žalobe netvrdil, že by pred týmto
dňom spoločnosť Silverside, a.s. využila svoje (v zmluve dohodnuté) právo úver predčasne zosplatniť.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že splátky úveru boli splatné v lehote splatnosti aká bola

dohodnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere. K zmene tejto splatnosti však došlo dňa 29.09.2022,
kedy bolo v Obchodnom vestníku SR č. XXX/XXXX zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 29.09.2022 sp. zn. 31K/25/2022, týmto uznesením bol na majetok spoločnosti Silverside,
a.s. vyhlásený konkurz. Podľa § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ZKR) v znení účinnom dňa 29.09.2022, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho

rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia
alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona
zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň
po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. V zmysle citovaného ustanovenia uznesenie Okresného súduBratislava I zo dňa 29.09.2022 sp. zn. 31K/25/2022 bolo doručené dňom 30.09.2022, ktorý je zároveň
dňom jeho právoplatnosti, pretože ide o rozhodnutie, voči ktorému odvolanie alebo sťažnosť nie je
prípustné(§238ods.1CSP).Predmetompostúpeniatakbolasplatnápohľadávka,bolisplnenézákonné

podmienky pre platné postúpenie pohľadávky vyplývajúce z ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (predmetom postúpenia bola splatná
pohľadávka a išlo o postúpenie na veriteľa v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) cit. zákona). Súd je toho názoru,
že postúpenie predmetnej pohľadávky zo strany UBC 2020, k.s. ako správcu úpadcu Silverside, a.s.
v konkurze na žalobcu bolo realizované v súlade so zákonnými ustanoveniami, z tohto dôvodu sa jedná

o platný právny úkon, z čoho vyplýva aj aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore.

37. Pokiaľ žalovaný namietal, že neboli splnené podmienky pre zosplatnenie úveru v zmysle ust. § 53
od. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, súd poukazuje na to, že k zosplatneniu úveru
nedošlo v zmysle uvedených ustanovení, ale k zosplatneniu úveru došlo ex lege zo zákona, v dôsledku
vyhlásenia konkurzu na veriteľa (ako je uvedené v bode 36. odôvodnenia).

38. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd zistil, že zmluva bola uzatvorená v predpísanej
forme, žalobca preukázal a žalovaný nezospornil existenciu zmluvného vzťahu založeného zmluvou
o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 4.600,-eur.
Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje

sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvy, podrobil zmluvu prieskumu, či spĺňa
všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 cit. zákona, a teda či nie je dôvod úver podľa § 11 tohto
zákona posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

39. Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je v časti týkajúcej sa výšky

úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

40. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ,
ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre

neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej
pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty
(odmeny) zaužívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť"
obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej
pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej

situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto
situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012 sp. zn. 5Cdo 26/2011).

41. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou 5 rokov august 2019 predstavoval úrok 5,08% (domácnosti -
spotrebiteľské úvery). Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom

prípade viac ako trojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o
výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom,
inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (obdobne rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

42. Pri posúdení primeranosti výšky úrokov súd porovnal dohodnutý úrok v zmluve vo výške 19,36%
s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, pričom
zistil, že priemerné úrokové miery z úverov spotrebiteľských a ostatných úverov s dobou na 1 až 5
rokov boli za mesiac august 2019 vo výške 5,08% ročne. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy

výslovne neustanovujú do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti
ale nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke,
pretože aj tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky, ktoréboli dojednané pri poskytnutí peňažnej pôžičky, sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi, ako aj mravným princípom spoločenského
poriadku, sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je

spravidlatakávýškaúrokovdojednanávzmysleustanovenia§658ods.1OZ,ktorápodstatnepresahuje
úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové
sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Výška úrokov je rozpore s dobrými
mravmi, pretože prevyšuje obvyklú výšku úrokov na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch viac ako dvojnásobne. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli

dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva
o úvere v časti úroku neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ
sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať.

43. Súd považoval za potrebné poukázať aj na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré nevylučuje
posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a prípadne ďalších zložiek odplaty) s dobrými mravmi, ale

predstavuje osobitný regulačný mechanizmus, ktorý sa v žiadnom prípade nevylučuje s uplatnením
korektívu dobrých mravov. Aj zmluva uzavretá s odplatou neprekračujúcou limit vyplývajúci z § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka (v danej veci odplata v zmluve 19,36% v súlade s ust. § 1 ods. 4,
§ 1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 53 ods. 6 OZ) môže byť v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické porovnanie

odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia
posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne ďalšie okolnosti (obdobné
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/114/2018 zo dňa 27.08.2019, Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31.05.2018, Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
9CoCsp/22/2020 zo dňa 22.10.2020).

44. Prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie
údajovejbázyukazovateľa,zktoréhosavychádzapriposkytovaníprimeranostiodplatyzaspotrebiteľský
úver. Túto údajovú bázu, pokiaľ ide o výšku odplaty lehoty splatnosti spôsob zabezpečenia objem
poskytnutých úverov na finančnom trhu poskytujú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom

financií SR na základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom
bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená
na sektor finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky
spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To neznamená, že by súd aj v
takom prípade nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka. V danej veci preto bolo
možné na základe ustálenej judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze
odplaty požadovanej bankami u spotrebných úverov v obdobných prípadoch (rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/2/2020 zo dňa 20.08.2020).

45. Osobitný význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. g) uvádzať
i úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Je preto potrebné pripustiť, aby táto zložka odplaty, teda úrok,
podliehal súdnemu prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s dobrými mravmi alebo nie.
Súd preto uzatvára, že dohodnutá úroková sadzba 19,36% oproti priemernej úrokovej miere bánk pri

spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam o viac ako trojnásobok prevyšuje tento priemer,
čo rozhodne nemožno považovať za primerané a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Súd preto
dospel k záveru o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi. Pri poskytnutí úveru
s úrokom odporujúcom dobrým mravom, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov, nemožno
žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

46. Súd zároveň poukazuje na to, že v zmluve o úvere bola nesprávne uvedená ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 20,60%. Pri použití
RPMNkalkulačkyMinisterstvafinanciíSlovenskejrepubliky(fininfo.sk)adoplneníúdajov:dátumpôžičky
07.08.2019, výška pôžičky 4.600,-eur, periodicita splátok mesačne, počet splátok 60 vo výške 120,25

eur, vyšiel výpočet RPMN vo výške 19,36%. S poukazom na uvedené v zmysle § 11 ods. 1 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z.z. sa tak poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.47. Súd nevzhliadol žalobu ako dôvodnú v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Uvedený nárok si
žalobca uplatňoval na základe zmluvných dojednaní obsiahnutých v čl. IX., bode 1, 2 a 4 zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. K tomu súd primárne poukazuje na to, že Okresný súd Vranov nad Topľou vo

výroku rozsudku č.k. 5Csp/99/2018-319 zo dňa 10.10.2019 určil, „že zmluvné podmienky v zmluve
o úvere zo dňa 21.12.2017 uzatvorené medzi žalobcom (spoločnosťou Silverside, a.s.) a žalovaným
uvedené v čl. IX. bod 1. Upozornenie na následky nesplácania v znení: ak sa dlžník dostane do
omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto zmluvy, veriteľ má právo
požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% z

dlžnej sumy od prvého dňa omeškania, v čl. IX. bod 4 Upozornenie na následky nesplácania v
znení: v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má veriteľ právo požadovať
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania, bod 2. tohto
článku sa použije rovnako, sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné.“ Predmetné rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 9CoCsp/23/2020-389 zo dňa 29.04.2021. Platí, že ak súd v individuálnom spore rozhodne, že

konkrétna zmluvná podmienka je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná (§ 298 CSP), ide o vyriešenie
sporu medzi konkrétnym dodávateľom a spotrebiteľom a súd vo výroku takéhoto svojho rozhodnutia
neuvádza povinnosť dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania takejto zmluvnej podmienky. Avšak
napriektomu,žesúdvrozsudku,ktorýsatýkaindividuálnehosporumedzidodávateľomaspotrebiteľom,
nezakazuje dodávateľovi ďalšie použitie dotknutej zmluvnej podmienky, táto povinnosť dodávateľovi

vyplýva z hmotnoprávneho ust. §53a Občianskeho zákonníka. Porušenie tejto zákonnej povinnosti
potom môže mať za následok absolútnu neplatnosť dotknutej časti spotrebiteľskej zmluvy, či vznik
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a napokon aj vznik práva na náhradu škody s tým, že
neprijateľnosť dotknutej zmluvnej podmienky sa v konaní o týchto nárokoch už nemusí dokazovať. V
nadväznosti na uvedené má súd za to, že ak si dodávateľ v inštančnom postupe používanie problémovej

zmluvnej podmienky neobháji, je povinný bez ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého)
používania, vrátane uplatňovania plnení z takejto zmluvnej podmienky. Takýto zákaz explicitne vyplýva
z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Nie je pritom významné, či iný súd by bol v rámci súdnej kontroly
k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii
databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa nedá vylúčiť, že iný súd plnenie z takejto zmluvnej

podmienky prizná. V každom prípade však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ,
ktorý na súdoch sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných
podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere "skúša," ktorý súd mu plnenie prizná (rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 24.04.2012 sp. zn. 6Co/91/2011).

48. Súd sa zaoberal aj samotnou výškou zmluvnej pokuty určenou sadzbou 12% ročne z dlžnej sumy,
pričomspoukazomna§3aods.1NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.dospelkzáveruojejneprimeranej
výške a rozpore so zákonom. Označené ustanovenie totiž ustanovuje, že sankcie za omeškanie (úroky
z omeškanie, zmluvné pokuty) nesmú prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych

bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia. V
prejednávanej veci však súčet sankcií za omeškanie spotrebiteľa (žalovaného), dojednaných v čl. IX.
bode 1, 4 zmluvy prevyšuje trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia, ktorý ku dňu uzavretia
zmluvy, ako aj k prvému dňu omeškania žalovaného (a už dlhodobo predtým) predstavoval 15% ročne,
keďže činí 17% ročne (12% dojednaná zmluvná pokuta + 5% úroky z omeškania v zmysle § 3 nariadenia

i samotnej zmluvy). Z uvedeného dôvodu sú v označených ustanoveniach zmluvy obsiahnuté zmluvné
podmienky v rozpore so zákonom, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty preto žalobcovi neprislúcha, so zreteľom na ktorý záver musel
súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietnuť. Skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na
zmluvnú pokutu len vo výške 10% ročne je, vzhľadom na neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute, bez

vplyvu na uvedené právne posúdenie veci, rovnako ako ust. čl. IX. bodu 2 zmluvy, ktoré je z väčšej časti
citáciou ustanovenia § 3a ods. 1 a ods. 3 nariadenia, avšak ako vyplýva z bodov 1 a 4 dotknutého článku
zmluvy, bez toho, aby táto našla konkrétne vyjadrenie v dojednaní o samotnej výške zmluvnej pokuty.
Žalobcovi teda nemôže privodiť lepšiu situáciu tvrdenie, respektíve to, že zmluvnú pokutu si napokon
uplatnil len vo výške 10% ročne. Takéto následné zvažovanie krokov veriteľa, ku ktorým musí dôjsť,

aby bola naplnená litera zákona, je totiž pre spotrebiteľa neprijateľné. Obdobne je neprijateľné, aby
bola výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia v zmluve dojednaný nejednoznačne. Spotrebiteľ
musí byť už v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy oboznámený s presnou výškou zmluvnej pokuty
a úrokov z omeškania, ktoré si v prípade nesplnenia svojich povinností bude môcť veriteľ od nehovymáhať. Spotrebiteľ sa nemôže dostať do situácie, kedy mu nie je zrejmé, aká presná a konkrétna
sankcia mu hrozí v prípade, ak poruší ustanovenia dojednanej zmluvy. Skutočnosť, že žalobca si uplatnil
nárok na zmluvnú pokutu len vo výške 10% ročne, je, vzhľadom na neplatnosť dojednania o zmluvnej

pokute, bez vplyvu na uvedené právne posúdenie veci, rovnako ako ust. čl. IX. bodu 2 zmluvy, ktoré je
z väčšej časti citáciou ustanovenia § 3a ods. 1 a ods. 3 nariadenia, avšak ako vyplýva z bodov 1 a 4
dotknutého článku zmluvy, bez toho, aby táto našla konkrétne vyjadrenie v dojednaní o samotnej výške
zmluvnej pokuty. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty ako nedôvodnú
zamietol.

49. Žalobca si uplatnil aj nárok na istinu vo výške 426,88 eur titulom nezaplatených nákladov spojených
s poistením spolu s úrokom z omeškania zo súm omeškaných mesačných nákladov spojených
s poistením. Žalobca súdu predložil zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č.
XXXXXXXXXXX. Podľa bodu 2. zmluvy mal veriteľ zabezpečiť pre žalovaného poistenie schopnosti
splácať úver s mesačnými nákladmi vo výške 0,32 % z istiny úveru t.j. vo výške 14,72 eur. Podľa

bodu 6. zmluvy sa poistenie riadi poistnou zmluvou č. D., ktorú uzavreli E. E., F. a veriteľ ako aj
Všeobecnýmipoistnýmipodmienkamiprepoistenieschopnostisplácaťúververiteľa.Všeobecnépoistné
podmienky boli v zmysle uvedeného bodu zmluvy odovzdané žalovanému v tlačenej verzii. Súčasne
bol podľa tohto bodu žalovaný poučený, že tlačená verzia poistnej zmluvy je zverejnené na webovej
stránke veriteľa. Žalobca súdu nepredložil ani poistnú zmluvu, ani Všeobecné poistné podmienky. Súd

tak nemal možnosť uvedené dokumenty podrobiť ex offo kontrole dodržania ustanovení Občianskeho
zákonníka, prípadne ďalších predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd preto nemá preukázané, prečo
v dôsledku neplatenia poistného nedošlo k zániku poistenia tak, ako to upravuje § 801 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Súd nemal tiež preukázané, prečo žalobca uplatňuje nárok na náklady spojené
s poistením za celé dojednané obdobie trvania poistenia bez zohľadnenia ustanovenia § 803 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. V
prípade nesplnenia dôkaznej povinnosti musí súd rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad
pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. Tým, že žalobca

predložil len zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver bez súčasného predloženia
poistnej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, nedošlo k splneniu dôkaznej povinnosti a
tým k uneseniu dôkazného bremena, že dojednané poistenie je v súlade s ustanoveniami právnych
predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, ako aj v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
upravujúci zánik poistenia. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, súd žalobu v časti nároku na

zaplatenie mesačných nákladov spojených s poistením vo výške 426,88 eur a úrokov z omeškania zo
súm mesačných nákladov spojených s poistením zamietol.

50. Ďalej bol žalobca povinný preukázať, že skúmal bonitu dlžníka (žalovaného), uvedené žalobca
nepreukázal. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom. Súd poukazuje na skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Zákonnou podmienkou uvedenou v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. „s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak,
že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkoch, ale od žalobcu ako

veriteľasavyžaduje,abyposkytnutéinformácieanalyzovalavyhodnocoval.Dôrazpriposúdeníúverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Z ustanovení zákona o spotrebiteľských

úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo neuzavrie,
si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných
informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií
dodaných spotrebiteľom, tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťouveriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré
informácie je nevyhnutné ďalej overovať a doplniť. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej

situácii. Súd zdôrazňuje, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník uviedol,
resp. objektívne doložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i
povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje
o životnom a existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia

úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a
samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Spotrebiteľ
je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,
teda vyžadovať si od spotrebiteľa potrebné informácie a aktívne si zabezpečovať objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný rozpočet a to ako stranu príjmov, tak aj stranu výdavkov.
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

51. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o: a) príjmoch, b) výdavkoch c) rodinnom stave spotrebiteľa
d) alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V konkrétnom prípade podkladom pre poskytnutie

spotrebiteľskéhoúverubolaajvyplnenážiadosťoposkytnutiespotrebiteľskéhoúveruzodňa23.07.2019
žalovaným, vyplnená žiadosť zrejme samostatne žalovaným, ktorý žalovaný vyplnením žiadosti sledoval
dosiahnutie sledovaného cieľa - získanie spotrebiteľského úveru. Z obsahu vyplnenej žiadosti je možné
o osobe žalovaného, okrem iného, zistiť nasledovné: rodinný stav - slobodný, vek, adresa trvalého
pobytu, hlavný zdroj príjmu (pracovná zmluva od 18.06.2018), uvedený priemerný čistý mesačný

príjem 544,62 eur, vedľajší zdroj prímu: uvedený v sume 675,13 eur, výdavky spotrebiteľa: minimálne
výdavky 210,20 eur (neboli špecifikované aké konkrétne) dopytované výdavky 0,-eur, zrážky zo mzdy
nevyplnené, spolu príjem spotrebiteľa v sume 1.219,75 eur a výdavky 210,20 eur, voľné zdroje
spotrebiteľa 1.009,55 eur. K predmetnému je potrebné tiež uviesť, že žalovaný má aj ďalšie nevyhnutné
mesačné náklady ako náklady, výdavky na bývanie, stravu, oblečenie, obuv, drogériu, hygienické

potreby, telefón a iné (ktoré všetky náklady žalovaného sa určite nezmestia do sumy uvedených
výdavkovvovýške210,20eur,akospotrebiteľuviedolvžiadosti),čomuselveriteľveľmidobrevedieťaaj
napriek tomu spotrebiteľský úver poskytol na základe uvedených údajov. Keďže náklady žalovaného ako
“výdavky“ neboli v žiadosti individualizované na osobu žiadateľa, do spisu neboli doložené vôbec žiadne
dôkazy o individuálnych výdavkoch spotrebiteľa, je nevyhnutné konštatovať, že veriteľ sa uspokojil so

všeobecne uvedeným údajom a s poukazom na uvedené súd sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že
veriteľ pri zisťovaní výdavkov spotrebiteľa nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ žalobca
uvádzal, že žalovaný poskytol v žiadosti uvádzané výdavky, súd zastáva názor, že bolo povinnosťou
veriteľa obsahovú správnosť takýchto údajov nielen žiadať, ale správnosť takto uvádzaných nákladov
žiadateľom aj bližšie a konkrétne overiť. Pokiaľ by žalovaný nepreukázal správnosť uvádzaných údajov

v žiadosti alebo by žiadateľ nebol schopný alebo ochotný preukázať uvádzané údaje alebo inak svoju
bonitu (schopnosť splácať žiadaný úver ), nemal veriteľ žiadaný spotrebiteľský úver žalovanému vôbec
poskytnúť.

52. Žalobca uvádzal, že vychádzal z predloženej žiadosti klienta o poskytnutie spotrebiteľského úveru,

dokladov predložených klientom a to: výpis z účtu za november 2018 (som poznamenáva, že zmluva
o úvere bola uzatvorená dňa 07.08.2019, výpis z účtu zo strany spotrebiteľa predložený iba za jeden
mesiac a to november 2018 so zostatkom na účte v sume 16,88 eur, teda výpis z účtu cca rok pred
poskytnutím úveru, čo je irelevantné, neboli predložené výpisy z účtu z obdobia pred poskytnutím úveru),
občiansky preukaz, potvrdenie o poberaní cestovných náhrad: za január 330,-eur, február 416,50 eur,

marec 525,50 eur, apríl 675,40 eur, máj 660,10 eur, jún 690,-eur, výplatné pásky za mesiace apríl,
máj, jún 2019 (za apríl 2019 čistá mzda 552,91 eur, za máj 2019 čistá mzda 599,05 eur, za jún 2019
čistá mzda 598,73 eur) ďalej, že žalobca vychádzal z registra exekúcií, registra insolvencií, z registra
úverov, registra CRIF - bank (č.l. 79-82, z ktorých vyplýva, že spotrebiteľ mal aj ďalšie úvery, kde splácalmesačné splátky úverov, výdavky z registra úverov: suma 670,14 eur). Pokiaľ v žiadosti spotrebiteľa
boli uvedené vedľajšie príjmy v sume 675,13 eur mesačne, uvedené nebolo preukázané, nakoľko
zpotvrdeniaopoberanícestovnýchnáhrad(č.l.83)uvedenásumanevyplýva,uvedenéveriteľnepreveril

s odbornou starostlivosťou. Žalobca nepreukázal, že skutočne preveroval výdavky žalovaného ako
výdavky na bývanie, výdavky na uspokojovanie základných životných potrieb (výdavky na domácnosť,
strava, ošatenie, obuv, drogéria, telefón...), súd teda nemal preukázané, že veriteľ skúmal aj konkrétne
a reálne výdavky žalovaného. Nahliadnutie do databáz súd nepovažoval za dostatočné, výpisy z týchto
databáznepodávajúkompletnýobrazovýdavkochžiadateľa-žalovaného,nakoľkovýdavkamiklientasú

aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov
klienta, nemôže urobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver
(rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022, sp. zn. 18CoCsp/15/2022
z 24.11.2022). Súd mal na základe uvedených skutočností za to, že veriteľ nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, čo sa týka skúmania bonity žalovaného.

53. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a
nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za
náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto

spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenia a overenia skutočných
výdavkov žalovaného) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na
vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez

toho, aby žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaného, nemohol mať reálny obraz
o majetkovej situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať žalovaným poskytnutý
úver. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka skúmania pravidelných
výdavkov žalovaného pred samotným uzavretím úverovej zmluvy. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím
do databáz bánk nie je dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz,

môže sa jednať o súkromné pôžičky, tieto databázy nemôžu dať ani obraz ani o výdavkoch klienta. Pri
overovaní bonity žalovaného nemal žalobca k dispozícii údaje o konkrétnych výdavkoch žalovaného,
čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z
dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“
logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je

možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa, uvedené je možné považovať iba za
formálne overenie bonity žalovaného, nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako
to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd preto konštatoval, že veriteľ nepostupoval
s odbornou starostlivosťou, porušenie tejto povinnosti treba považovať za hrubé, a preto sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

54. Nebolo sporným, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4.600,-eur, a že zo strany žalovaného
bolivykonanéúhradyvcelkovejvýške3.757,64eur(akovyplývazplatobnejdisciplíny),tedaneuhradená
istina úveru predstavuje sumu 842,36 eur. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako aj
zamietnutie nároku na mesačné náklady spojené s poistením, nároku na zmluvnú pokutu, všetky platby

uhradené žalovaným je potrebné považovať za úhrady istiny úveru. Nakoľko vyhlásením konkurzu na
majetokveriteľadošlokzosplatneniuúveru,súdpriznalžalobcovinároknazaplatenieneuhradenejistiny
úveru v sume 842,36 eur (suma 4.600,-eur mínus 3.757,64 eur).

55. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, súd preto uložil žalovanému

povinnosť aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5% ročne,
ktorého výška je v súlade s ustanoveniami § 517 Občianskeho zákonníka (§ 517 OZ) v spojení s § 3
Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. z priznanej sumy 842,36 eur od 01.10.2022 do zaplatenia (od
nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru t.j. odo dňa nasledujúceho po účinnosti uznesenia o vyhlásení
konkurzu). Pretože žalovaný doposiaľ dlžnú sumu vo výške 842,36 eur a ani príslušenstvo pohľadávky

žalobcovi nezaplatil, je žaloba v uvedenom rozsahu dôvodná a súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 842,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
842,36 eur od 01.10.2022 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa§ 232 ods. 3 veta prvá CSP, pretože nebol dôvod určiť dlhšiu paričnú lehotu, a teda súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok).

56.Spoukazomnaužuvedenéskutočnostisúdvozvyškužalobužalobcuzamietol(vozvyškuuplatnenej
istiny s príslušenstvom, vyčíslených zmluvných úrokov, uplatneného nároku na zmluvnú pokutu, ako
aj uplatnených nákladov spojených s poistením), a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku (II. výrok).

57. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

59. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal náhradu trov konania
žalovanému v rozsahu 66%. Žalobca si žalobou uplatnil nárok v celkovej výške 4.899,56 eur (sumu

istiny 3.009,32, eur, zmluvné úroky v sume 952,83 eur, sumu istiny poistenie v sume 426,88 eur,
zmluvná pokuta v sume 510,53 eur). Súd žalobcovi priznal len nesplatenú istinu úveru vo výške vo výške
842,36 eur. Súd tak vychádzal z priznanej sumy 842,36 eur a žiadanej sumy spolu 4.899,56 eur ku dňu
vyhlásenia rozsudku, čo predstavuje podiel 842,36 eur : 4.899,56 eur), úspech žalobcu predstavuje 17%
a úspech žalovaného 83%. Žalovaný mal väčší úspech v konaní, súd teda žalovanému priznal proti

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66% (83% mínus 17%) a to tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti).