Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3T/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011222
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3123011222.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 27.02.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D., E. XXX,

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Považská

Bystrica pod sp. zn. Pv 206/20/3306-53 zo dňa 16.08.2023 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že

dňa 05.04.2020 asi o 15:15 hod. v C. D. riadil osobné motorové vozidlo značky Fiat 500L, evidenčného
čísla C., po miestnej komunikácii ulice B. F. označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, keď na
križovatke s cestou číslo G. v kilometri XXX.XXX, pri odbočovaní vľavo na cestu číslo G. v smere na
hlavnúsvetelnúkrižovatkunerešpektovaldopravnúznačku„Stoj,dajprednosťvjazde!“anedalprednosť

v jazde po hlavnej ceste číslo G. z ľavej strany prichádzajúcemu motocyklu značky DERBY GPR 125,
evidenčného čísla C., vodiča H. I., jazdiacemu v smere od hlavnej svetelnej križovatky rýchlosťou 85,8
km/h, ktorý prednou časťou motocykla narazil do ľavej bočnej časti vozidla FIAT 500L, pričom pri
dopravnej nehode vodič H. I. utrpel pomliaždenie v oblasti tváre s tržnou ranou (vrátane chirurgického
šitia), pomliaždenie steny hrudnej a brušnej (bez poškodenia orgánov), zlomenie dolnej časti vretennej
kosti ľavej ruky s posunom (konzervatívna liečba), zlomenie bodcovitého výbežku lakťovej kosti a otras
mozgu I. stupňa, čosi vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom
spôsobe života od 05.04.2020 v trvaní viac ako 42 dní spočívajúcom v bolestivom zranení a v obmedzení

pohyblivosti. Obžalovaný A. B. porušil ustanovenie § 20 odsek 1 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
v znení neskorších zmien a doplnkov,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného A. B. podal prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica obžalobu pod sp.
zn. Pv 206/20/3306 zo dňa 16.08.2023 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania žalovaného skutku.
Vypovedal, že pri vychádzaní so svojim vozidlom z vedľajšej cesty na hlavnú cestu sa riadil dopravnou
značkou Stoj, daj prednosť v jazde. Na stopke riadne zastavil, rozhliadol sa na obidve strany, správalsa obozretne a keď zistil, že nemá na ceste žiadnu prekážku začal vychádzať na hlavnú cestu. Vtedy
zbadal, že po hlavnej ceste sa rúti ako „raketa“ motorkár. Zostal paralyzovaný, v strese. V tom čase
mal dobrý rozhľad asi 100 m. Miesto dopravnej nehody dobre pozná, často tadiaľ chodieva, prvýkrát

zbadal motocykel, keď už bol na hlavnej ceste a keď zatáčal do jazdného pruhu. Po nehode sa zaujímal
o zdravotný stav poškodeného a celá situácia ho veľmi mrzí.

Poškodený H. I. si voči obžalovanému nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil a na priebeh
nehodovéhodejasivôbecnepamätal,ažkeďsaprebralvnemocnici.Utrpelzraneniatakakosúuvedené

vo výrokovej časti obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený nárok na náhradu škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a. s. v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poškodenému vo výške 515,98 €.

Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora a za súhlasu obžalovaného boli prečítané

výpovede svedkyne poškodenej: B. I., A. J. K., svedka L. D. a H. B. z prípravného konania.

Z výpovede svedka L. D. vyplýva, že tento išiel na svojom motorovom vozidle v čase žalovaného skutku
po hlavnej ceste v smere jazdy do M., pričom prichádzal ku hlavnej križovatke Pri pošte v C. D., musel
zastaviť na červenú, pričom v čase jeho príjazdu tam už stál motocyklista poškodený. Ako naskočila

zelená tak sa rozbehli a motocyklista išiel pred ním asi 20- 30 metrov, rozbehol sa podstatne rýchlejšie
ako jeho auto, následne došlo k zrážke s vozidlom obžalovaného. Svedok videl, že obžalovaný na aute
zastavil na križovatke a potom sa rozbehol do hlavnej cesty, v tom čase bola dosť hustá premávka.

Z výpovede svedka H. B. vyplýva, že tento doložil v prípravnom konaní do spisu kamerový záznam

zachytávajúci priebeh dopravnej nehody.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec doc. Ing. Pavol Kohút, PhD. ktorý sa podieľal na
vypracovaní znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline odbor cestná
doprava č. 58/2021 vypracovaného vo veci dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 05.04.2020 v čase

okolo 15.15 hod. v križovatke cesty G. v C. D.. Znalec na hlavnom pojednávaní predniesol analýzu
dopravnej nehody a uviedol, že pre vyhodnotenie technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody je
potrebné zodpovedať otázku právnu a to, či mal vodič vozidla Fiat za daných okolností predpokladať, že
pohlavnejcestesamôžupohybovaťvozidlarýchlosťoucca86km/hvúseku,kdejemaximálnedovolená
rýchlosť jazdy 50 km/h a teda či má vodič s ohľadom na túto skutočnosť vyhodnocovať dopravnú situáciu

na hlavnej ceste. V prípade, že vodič vozidla Fiat uvedenú povinnosť má, potom technickou príčinou
predmetnej dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla (skutočnosť,
že sa vodič pohyboval rýchlosťou vyššou cca 86 kilometrov za hodinu ako bola rýchlosť pre daný úsek
maximálne povolená - 50 km/h, jedná sa o taký prvok nehodového deja, ktorý vyvolal vznik krízovej
situácie pre ostatných účastníkov cestnej premávky a súčasne vodičovi motocykla znemožnil zabrániť

dopravnej nehode) a nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Fiat (skutočnosť, že vodič výjazd na
hlavnúcestuuskutočniltakýmspôsobom,ženedalprednosťvjazdemotocyklistovivovzťahukskutočnej
rýchlosti jazdy motocyklu cca 86 km/h), jedná sa o taký prvok nehodového deja, ktorý vyvolal vznik
kolíznej situácie vo vzťahu k okamžitej rýchlosti jazdy motocyklu.

V prípade, že vodič vozidla Fiat uvedenú povinnosť nemá (teda nemusí predpokladať, že po hlavnej
ceste sa môžu pohybovať vozidlá rýchlosťou cca 86 km/h a s ohľadom na túto skutočnosť nemusí
vyhodnocovať pohyb vozidiel po hlavnej ceste), potom technickou príčinou predmetnej dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, ktorý sa pohyboval rýchlosťou cca 86 km/h,
motocyklista na pohyb vozidla Fiat reagoval v okamihu, kedy sa nachádzal cca 31,4 m pred miestom

zrážky a po uplynutí reakčného času intenzívne brzdil s hodnotou spomalenia cca 10,5 m/s2, počas
ktorého došlo k strate smerovej stability motocykla a následnému pádu. Výpočtom bola preverená
možnosť zabránenia zrážke zo strany vodiča motocykla, pričom z výpočtu vyplynulo, že ak by vodič
motocykla jazdil v okamihu kedy mal možnosť rozpoznať vznik kolíznej situácie rýchlosťou 70 km/h a
na vznik kolíznej situácie by reagoval intenzívnym brzdením, dokázal by zastaviť práve pred miestom

zrážky. Vodič motocykla by dopravnej nehode zabránil aj v prípade, že by jazdil v okamihu kedy mal
možnosť rozpoznať vznik kolíznej situácie rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou 50 km/h
a na vznik kolíznej situácie by reagoval intenzívnym brzdením, v takom prípade by dokázal zastaviť
vo vzdialenosti cca 16 metrov pred miestom zrážky. K zabráneniu dopravnej nehody zo strany vodičavozidla Fiat by došlo iba v prípade, že by vodič neuskutočnil rozjazd v takom okamihu ako to vykonal
počas nehodového deja, ale až po prejazde motocyklistu. Rozhľadové možností obžalovaného sú
uvedené na strane 65 znaleckého posudku a mohol vidieť až po križovatku po jeho ľavej strane cca 180

metrov. Zároveň znalec uviedol, že mali exaktné popísanie skutkového deja vzhľadom na predložený
videozáznam z ktorého vychádzali.

Za súhlasu obžalovaného a prokurátora podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký
posudok z odboru zdravotníctva MUDr. Tatiany Hulejovej z č. l. 30-41 jedná sa o znalecký posudok

č. 05/2020 ohľadom zranení, ktoré utrpel poškodený H. I.. V závere znaleckého posudku znalkyňa
konštatuje, že zranenia, ktoré utrpel poškodený priamo súvisia so vznikom dopravnej nehody. Jedná
sa o zranenia tak ako sú uvedené vo výrokovej časti obžaloby. Charakter zlomeniny v oblasti zápästia
ľavej ruky si vyžaduje dobu pracovnej neschopnosti viac ako 42 dní vrátane rehabilitačnej liečby a otras
mozgu s pretrvávaním postkomočného syndrómu zvyčajne nepresiahne dobu pracovnej neschopnosti
štyroch týždňov. Zranenie ľavej hornej končatiny bolo spočiatku bolestivé, po znehybnení, ktoré trvalo 6

týždňov, končatina v mieste zlomenia bola po uvoľnení fixácie stuhnutá s obmedzením hybnosti, avšak
už nebolestivá, stav vyžadoval rozcvičenie za účelom návratu funkcie končatiny k norme. Počas tejto
doby poškodený nemohol vykonávať funkcie vyžadujúce si spoluprácu zranenej ruky.

K osobe obžalovaného súd zistil, že tento nebol súdne trestaný ani priestupkovo riešený,

zamestnávateľom bol hodnotený kladne. V evidenčnej karte vodiča má dva záznamy.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav. Obžalovaný A. B. riadil osobné
motorové vozidlo značky Fiat 500 L evidenčné číslo C. XXX N. po miestnej komunikácii ulica B. F.
označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, pričom odbočoval vľavo na križovatke s cestou číslo
G. na hlavnú cestu číslo G. v smere na hlavnú svetelnú križovatku. Pred vjazdom do križovatky s

vozidlom zastavil, následne po vyhodnotení situácie podľa jeho vyjadrenia opakovane sa pozrel zľava
aj sprava a vykonával vjazd do križovatky. V okamihu vjazdu do križovatky sa poškodený na motocykli
značky DERBY GPR 125 evidenčného čísla C. XXX N. H. I. nachádzal zo vzdialenosti 54 metrov pred
miestom zrážky a pohyboval sa rýchlosťou cca 86 km/h. Vzdialenosť, v ktorej sa nachádzal motocyklista
v čase počiatku jazdy vozidla obžalovaného do križovatky bola dostatočná na to, aby obžalovaný dal

prednosťvjazdevozidlámidúcimpohlavnejcesterýchlosťou50km/h-maximálnedovolenourýchlosťou
v danom úseku. Poškodený na motocykli akceleroval z nulovej rýchlosti od svetelnej križovatky po
ceste G. smerom ku križovatke s ulicou B. F. a pohyboval sa rýchlosťou cca 86 km/h. V prípade,
ak by jazdil v čase kedy mal možnosť rozpoznať vznik kolíznej situácie rýchlosťou 70 km/h a na
vznik kolíznej situácie by reagoval intenzívnym brzdením, dokázal by zastaviť práve pred miestom

zrážky. Ak by jazdil rýchlosťou maximálne dovolenou 50 km/h a na vznik kolíznej situácie by reagoval
plynulým plným brzdením, dokázal by zastaviť cca 16 metrov pred miestom zrážky. Meteorologické
podmienky boli v čase dopravnej nehody dobré, bolo slnečno a dobrá viditeľnosť, hustota premávky
bola priemerná. Obžalovaný v čase rozjazdu mohol vidieť poškodeného. Poškodený reagoval na pohyb
vozidla obžalovaného intenzívnym brzdením, počas ktorého došlo k strate smerovej stability motocykla

a jeho nárazu do ľavej bočnej časti vozidla Fiat 500 L, pričom pri dopravnej nehode utrpel poškodený
zranenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na právne posúdenie zavinenia predmetnej dopravnej nehody sú relevantné ustanovenia zákona číslo
8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov.

Obžalovaný sa mal v zmysle príslušných zákonných ustanovení § 20 správať tak , že „vodič, ktorý
prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou Daj prednosť v jazde alebo
Stoj, daj prednosť v jazde je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste.“
Dať prednosť v jazde v zmysle príslušných zákonných ustanovení § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009

Z. z. znamená počínať si tak, aby vodič, ktorý má prednosť v jazde nemusel náhle zmeniť smer alebo
rýchlosť jazdy.

V prípade, ak by poškodený išiel povolenou rýchlosťou alebo dokonca vyššou rýchlosťou do 70 km/
h, obžalovanému by nebolo možné pričítať porušenie pravidiel cestnej premávky z dôvodu nedania

prednosti v jazde, pretože poškodený by nebol nútený náhle meniť smer alebo rýchlosť jazdy. K
dopravnej nehode došlo v intraviláne obce na frekventovanom úseku pri predpokladanom veľkom
množstve účastníkov cestnej premávky, pričom je tu stanovená maximálna dovolená rýchlosť 50 km/h.
Zo žiadneho ustanovenia zákona číslo 8/2009 Z. z. nemožno vyvodiť povinnosť obžalovaného predvídaťprekročenie tejto maximálnej povolenej rýchlosti iným účastníkom cestnej premávky, naviac zásadným
spôsobom a to prekročením rýchlosti o 71,6% oproti maximálnej povolenej rýchlosti aj keď obžalovaný
mohol poškodeného s motocyklom vidieť minimálne na vzdialenosť 54 metrov.

Vzásademožnokonštatovať,žekaždýúčastníkcestnejpremávkymáprávoočakávať,žeajinýúčastník
cestnej premávky dodržiava pravidlá cestnej premávky. Povinnosť predvídať bola pritom ustanovením
§ 16 ods. 1 zákona 8/2009 Z. z. uložená iba poškodenému v súvislosti s rýchlosťou jazdy, ktorú rýchlosť
bol povinný prispôsobiť okolnostiam, ktoré mohol predvídať.

Následne súd skúmal, či obžalovaný mohol vedieť, že poškodený prekročil maximálnu povolenú rýchlosť
a dospel k záveru, že obžalovaný nemohol poznať skutočnú rýchlosť motocykla, naviac obžalovaný
vnímal, že sa nachádza na frekventovanom úseku cesty v obci, a že vzhľadom na rozhľad a povolenú
rýchlosť danom mieste nikoho neohrozí, pričom nemal povinnosť a ani nemohol vedieť, že poškodený
podstatným spôsobom prekročil povolenú rýchlosť, pričom z nulovej rýchlosti od svetelnej križovatky

akceleroval až na rýchlosť cca 86 km/h a takouto rýchlosťou jazdy mohol sám ohroziť ďalších účastníkov
cestnej premávky. Vzdialenosť, v ktorej sa nachádzal motocyklista v čase počiatku výjazdu vozidla
obžalovaného do križovatky bola dostatočná na to, aby obžalovaný vyhodnotil dopravnú situáciu tak,
že táto je spôsobilá na jeho vjazd do križovatky, pričom jeho vozidlo by bezpečne o opustilo koridoru
pohybu motocykla a tento by vôbec nemuseli meniť rýchlosť ani smer jazdy.

Trestná zodpovednosť je založená na zavinení. Trestný čin, ktorý je kladený obžalovanému za
vinu je trestným činom nedbanlivostných, pričom na preukázanie zavinenia je nevyhnutné preukázať
zavinenie minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti. Trestný čin je spáchaný vo forme nevedomej
nedbanlivosti, ak páchateľ síce nevedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu

chráneného trestným zákonom spôsobiť, avšak o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery
vedieť mal a mohol. Ak majú súdy vo všeobecnosti vyhodnocovať či bol čin spáchaný z nedbanlivosti
musia v prvom rade zistiť aj, či obžalovaný zachoval potrebnú mieru opatrnosti - či boli naplnené kritériá
nedbanlivosti v oboch jej formách. Miera opatrnosti je daná spojením objektívneho a subjektívneho
hľadiska pri predvídaní spôsobenia poruchy alebo ohrozenia záujmu chráneného trestným zákonom -

jedine spojením oboch týchto hľadísk dochádza k naplneniu zásady zodpovednosti za nedbanlivostné
konanie v trestnom práve. O zavinenie z nevedomej nedbanlivosti preto ide len vtedy, ak povinnosť a
možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu sú dané súčasne, nedostatok už
jednej zložky v danom prípade znamená, že uvedený čin obžalovaného je činom nezavineným (viď
rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.4Tz9/86čiNajvyššiehosúdusp.zn.5Tdo10/2008).

Objektívne hľadisko doplnené subjektívnym hľadiskom však platí nielen pre vymedzenie nedbanlivosti
nevedomej, ale aj pre vymedzenie nedbanlivosti vedomej, pretože primeranosť dôvodov, na ktoré
sa páchateľ spoliehal že nespôsobí porušenie alebo ohrozenie je potrebné posudzovať podľa toho
ako sa situácia javila páchateľovi - aj vzhľadom k okolnostiam konkrétneho prípadu (viď rozsudok

Najvyššieho súdu sp. zn. 5Tdo/ 540/2012). Objektívne hľadisko je v prejednávanom prípade dopravnej
nehody vymedzené predpismi upravujúcimi premávku na pozemných komunikáciách - všeobecne
potom požiadavkám dodržať opatrnosť primeranú daným okolnostiam a situácii. Ak ide o posúdenie
trestnej zodpovednosti vodiča za dopravnú nehodu, ku ktorej došlo v súvislosti s premávkou na
pozemnej komunikácii je nutné zohľadniť jednak to, či sa vodič svojím konaním dopustil porušenia

právnych predpisov upravujúcich premávku na pozemnej komunikácii ako aj to, či mal možnosť a
schopnosť predvídať, že k nehode dôjde. V takom prípade sa uplatní tzv. princíp obmedzenej dôvery v
doprave, ktorého podstatou je, že sa vodič pri premávke na pozemnej komunikácii môže spoliehať na to,
že ostatní účastníci budú dodržiavať pravidlá premávky na pozemnej komunikácii pokiaľ z konkrétnych
okolností nevyplýva opak (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 5Tz 20/81. Hranice

okolností, ktoré vodič môže či nemôže predvídať nie je možné vymedzovať v hypotetickej rovine a je
potrebné vychádzať vždy z existujúcich objektívnych okolností dopravnej situácie. Dopravnú situáciu
charakterizujú rôzne faktory - určité miesto, charakter komunikácie, technický stav a správanie sa
ostatných účastníkov cestnej premávky. Tieto okolnosti vníma vodič svojimi zmyslami a vyhodnocuje ich
v závislosti od svojich subjektívnych dispozícii či vodičských

schopností. Z toho potom vyplýva, že u nedbanlivostného zavinenia sa okrem miery povinnej opatrnosti
prihliada aj na subjektívne vymedzenie (miera opatrnosti, ktorú je možné vynaložiť v konkrétnom
prípade). Nedbanlivostné zavinenie vyjadruje vnútorný stav mysle páchateľa v čase inkriminovanéhokonania a jeho subjektívny vzťah k nemu. Zanedbanie potrebnej miery opatrnosti ako predpoklad
nedbanlivostného zavinenia je potrebné vyvodzovať z konkrétnych skutkových okolností riadne
zistenými dôkaznými prostriedkami, dôkazným postupom a nemožno tak len urobiť na základe spätnej

úvahy, podľa ktorej došlo ku škodlivému následku a preto musí byť automaticky potrebná miera
opatrnosti zanedbaná.

Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by obžalovaný nerešpektoval ustanovenia zákona o cestnej
premávke, ktoré uvádzal v obžalobnom návrhu prokurátor. Obžalovaný vychádzal z vedľajšej cesty na

cestu hlavnú, pričom vyhodnotil pohyb vozidiel idúcich po hlavnej ceste tak, aby došlo k bezpečnému
minutiu jeho vozidla a vozidiel pohybujúcich sa po hlavnej ceste. Mal k dispozícii 2 parametre, a
to jeho vzdialenosť k motocyklu poškodeného a rýchlosť motocykla. Tieto 2 parametre určujú, či je
situácia na hlavnej ceste spôsobilá na bezpečný vjazd na hlavnú cestu. Ak sa vozidla pohybujú po
hlavnej ceste rýchlosťou výrazne vyššou akou je rýchlosť pre daný úsek maximálne povolená, potom
vplyvom tohto prekročenia rýchlosti poškodeným mal obžalovaný horšie podmienky na vyhodnotenie

dopravnej situácie na hlavnej ceste, pretože čím je rýchlosť vyššia, tým je problematickejšie správne túto
rýchlosť odhadnúť, najmä u motocykla, ktorý má podstatne menšie rozmery v porovnaní s motorovým
vozidlom, obžalovaný by musel sledovať motocykel po dlhší čas, aby vôbec zistil, že sa pohybuje
vyššou rýchlosťou. Vo všeobecnosti vodič vychádzajúci z vedľajšej cesty by mal predpokladať pohyb
vozidiel idúcich po hlavnej ceste v určitej odchýlke od maximálne dovolenej rýchlosti jazdy, ale nemožno

od neho očakávať, aby situáciu vyhodnocoval pri tak výraznom prekročenie rýchlosti ako to bolo
u poškodeného. Za uvedených podmienok by nebolo možné naplniť podmienku bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky a obžalovaný by prakticky nemal možnosť výjsť na hlavnú cestu. Príčinou dopravnej
nehody bolo výlučné správanie poškodeného ako účastníka cestnej premávky a nemožno zaujať ani
stanovisko, že k spôsobeniu dopravnej nehody došlo spoluzavinením obžalovaného a poškodeného,

pretože obžalovaný svojim konaním neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu zákonom o cestnej
premávke, hoci poškodeného mohol vidieť v dostatočnej vzdialenosti od miesta zrážky, avšak nemohol
vyhodnotiť objektívne, že sa pohybuje rýchlosťou o 71% vyššou ako bola dovolená v danom úseku
cesty. Technika a spôsob jazdy obžalovaného boli správne a nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom a
priebehom dopravnej nehody.

Z týchto dôvodov súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku,
pretože skutkový dej sa síce stal, ale nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. Konanie
obžalovaného nie je v príčinnej súvislosti s následkom, teda nemôže byť ani za zistený skutkový stav
zodpovedný a pričom jeho konanie nevykazuje znaky trestného činu.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bola Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., Panónska cesta
2, Bratislava, odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces vzhľadom na to, že súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodil a nárok na náhradu škody možno priznať len odsudzujúcim
rozsudkom.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku
nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.