Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 86P/155/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124214414
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Júlia Stuhlmann – Podobová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124214414.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou A. B. C., vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. D., nar. XX. XX.

XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, dieťa rodičov: matky B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. F., C. XX/X, právne
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Štrbáň, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, Púchov, IČO: 36867454 a
otca A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. XXX, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Rojkom,
advokátom, so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica o nahradenie súhlasu matky maloletého,
takto

r o z h o d o l :

Súd n a h r á d z a súhlas matky B. D., nar. XX.XX.XXXX s predprimárnym vzdelávaním mal. A. D.,

nar. XX.XX.XXXX v A. G., H. I. XX, XXX XX E. F., J. E. C. XXX/XX, E. F., v školskom roku 2024/2025
prezenčnou formou.

Súd n a h r á d z a súhlas matky B. D., nar. XX.XX.XXXX so vzdelávaním mal. A. D., nar. XX.XX.XXXX
v K. G., G. XXX/XX, XXX XX E. F., v školskom roku 2025/2026 prezenčnou formou.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa podal na tunajší súd návrh, v ktorom uviedol, že matka dňa 27. 06. 2024

bez upovedomenia otca a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa podala žiadosť o oslobodenie
dieťaťa od povinnosti dochádzať do materskej školy a zároveň bez súhlasu otca požiadala o individuálne
vzdelávanie dieťaťa. Poukázal pritom na záver znaleckého posudku znalca PhDr. Andreja Benkoviča,
č. 8/2024 o tom, že dieťa je plne zrelé (emocionálne, sociálne) pre návštevu materskej školy. Otec
sa preto domáhal rozhodnutia súdu, ktorým žiadal udeliť súhlas za matku maloletého ako zákonného
zástupcu maloletého na vzdelávanie dieťaťa v A. G. H. XX, XXX XX E. F. a v K. G. , G., E. F.
prezenčnouformou.Poukázalnato,ževzťahmedzimatkouaotcomjeuždlhšíčasnaštrbený.Vzájomná

komunikácia viazne, matka odmieta komunikovať a konfrontovať veci týkajúce sa maloletého syna.
Zo záverov znaleckého posudku znalca PhDr. Andreja Benkoviča, č. 8/2024 vyplýva, že v súvislosti
so starostlivosťou o dieťa matka prežíva obavy, anticipačnú úzkosť, ktorá vedie k väčšej pripútanosti
na maloletého a menšej ochote sa podeliť, či preniesť zodpovednosť v súvislosti so starostlivosťou o
maloletého aj na druhých ľudí. Jedná sa o úzkostný, nadmerne zaujatý typ väzby matky voči maloletému.
Matka používa hyperaktivačnú stratégiu, jedná sa o stratégiu, ktorej cieľom je zabezpečiť si blízkosť
a dostupnosť maloletého za cenu dramatizácie a zosilnenia vlastného prežívania, a to aj preháňaním

hodnotenia nebezpečia. Dá sa povedať, že tento vzťah má manipulatívny charakter. Vzhľadom k
tomu, že školský rok 2024/2025 už začal a mal. A. na povinné predprimárne vzdelávanie nechodí ,
matka žiada o oslobodenie od povinnosti dochádzať do materskej školy, pokladá konanie matky v
rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Otec tvrdil, že je nevyhnutné, aby dieťa čo najskôr začalonavštevovať materskú školu a v školskom roku 2025/2026 základnú školu prezenčnou formou. Postoj
matky k predprimárnemu vzdelávaniu mal. A. ohrozuje záujmy a riadny vývoj maloletého, socializáciu
s rovesníkmi a celkové prospievanie. Vzhľadom na nesúhlas matky s navštevovaním povinného

predprimárneho ako aj základného vzdelávania maloletého prezenčnou formou je potrebné, aby súd v
tak zásadnej otázke rozhodol pri uvedenej nezhode rodičov.

2. Matka v konaní uviedla, že za najvhodnejšiu formu predprimárneho vzdelávania dieťaťa považuje
individuálne vzdelávanie. Podľa názoru matky maloletý sa okrem lesného klubu socializuje aj v

záujmových krúžkoch a spoločenstvách s rovesníkmi aj s deťmi rôzneho veku. Pokiaľ otec odmieta
povoliť predprimárne vzdelávanie individuálnou formou, nerešpektuje potreby maloletého A., ktorý
odmieta chodiť do spádovej MŠ. Zvýraznila, že jej snahou je maloletého postupnými krokmi priviesť do
kolektívu, v ktorom bude plnohodnotne fungovať a nebude mať pocit núteného odloženia. Vzhľadom ku
skutočnosti, že vhodný spôsob posúdenia formy predprimárneho vzdelávania mal. A. má určiť súd,
matka opísala v štyroch bodoch dôvody, ktoré ju viedli k podaniu žiadosti o povolenie individuálneho

vzdelávania, a to : ad 1.) predchádzajúce skúsenosti s A. G. H. , E. F., ad 2) neumožnenie účasti
na výchovno-vzdelávacom procese v Materskej škole Železničná. Matka prihlásila mal. A. do A. G.
H. už v školskom roku 2022/2023, nakoľko mala záujem o jeho začlenenie do kolektívu rovesníkov.
Mal. A. predstavila škôlku ako miesto, kde sa bude cítiť dobre, kde sa bude hrať s ostatnými deťmi a
niečo sa aj naučí. On sa hneď pýtal na prítomnosť matky, ku ktorej otázke mu vysvetlila, že nebude

tam môcť byť s ním celý čas, ale skúsi sa spýtať pani riaditeľky, či by mohla s ním byť a tých pár
hodín rýchlo utečie. Maloletý na začiatku nemal žiadny negatívny postoj ku škôlke, bol zvedavý, čo ho
tam čaká. Matka poukázala na § 144 ods. 6 písm. e) školského zákona, podľa ktorého má zákonný
zástupca právo „zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy
alebo školského zariadenia.“ Matke v otázke prítomnosti na výchovno-vzdelávacom procese nebolo

vyhovené; mohla byť prítomná len vo vonkajších priestoroch A. H., na chodbe a v šatni. Tam počula, ako
triedna učiteľka hrešila niektoré z detí, čo prešlo do kriku, aby si nemysleli, že „s ňou budú takto cvičiť“,
„budú jej skákať po hlave“, že „ona si s nimi urobí poriadok“, na čo niekoľko detí reagovalo plačom.
Ranné odlúčenia mal. od matky boli sprevádzané hysterickým plačom maloletého A., raz dokonca
učiteľka pred zrakom Matúša vytrhla iné dieťa matke z náručia a zavrela ho do triedy, ktorú situáciu

a postup učiteľka označila za normálny, dieťa si časom vraj zvykne. A. odmietal do škôlky chodiť, v
noci sa opakovane pocikal, nespal. Aj s ohľadom na prežívanie maloletého A. a v dôsledku zhoršujúcej
sa rodinnej situácie sa matka rozhodla A. zo škôlky odhlásiť. Keďže sa však naplnili jej predpoklady,
že maloletý A. pravdepodobne nebude bez pomoci schopný odlúčiť sa a nadviazať nové vzťahy či
už s rovesníkmi alebo učiteľkami, začala hľadať iné dostupné formy vzdelávania, ktoré by umožňovali

účasť rodiča na výchove a vzdelávaní dieťaťa vedúce k postupnému odpútaniu dieťaťa od rodiča do
takej miery, že by si dieťa prítomnosť rodiča vôbec nevyžadovalo. Takýto rešpektujúci prístup matka
našla v rôznych alternatívnych škôlkach. Počas 7 mesiacov v týchto alternatívnych zariadeniach došlo
k výraznému posunu mal. A. v osamostatňovaní sa a odpútavaní od matky. Tento naštartovaný proces
však bol prerušený v dôsledku nesúhlasu otca s individuálnym vzdelávaním maloletého A.. Po podaní

žiadosti o prijatie do spádovej materskej školy v roku 2024 sám maloletý odmietol navštevovať spádovú
materskú školu, pričom požiadal matku, aby mohol aj ďalej chodiť do lesnej škôlky, kde mu bolo dobre.
Ad 3) ako ďalší dôvod označila svoje vlastné presvedčenie o prínose alternatívnych foriem vzdelávania
na kvalitu zdravia a života maloletého A.. Matka, ako osoba najbližšia A., je po skúsenostiach s lesnými
klubmi presvedčená, že takýto spôsob výchovy a vzdelávania detí je pre zdravý rozvoj maloletého A.,

ale aj detí všeobecne, prirodzený a v mnohých ohľadoch aj prínosnejší. Lesné kluby nie sú zamerané
len na výchovu a vzdelávanie podľa predpísaných štandardov bez ohľadu na jednotlivca, ale práve
naopak: individualita každého dieťaťa je prvoradá, kladie sa dôraz na jeho potreby a prežívanie, deti sa
učia fungovať, reagovať a spracovávať rôzne situácie, ktoré interakcia jednotlivcov prináša, a to všetko
v bezpečnom prostredí, ktoré dieťa pozná. Dieťa si tak osvojuje zručnosti, ktoré mu pomôžu naučiť

sa reagovať tak, aby jeho reakcia bola primeraná pre všetkých – okolie aj dieťa samotné. Takto môže
rýchlejšie napredovať. Naviac, lesné kluby sú situované v prostredí prírody, ktoré samo o sebe prispieva
k blahodárnemu pôsobeniu na zdravie a aj psychiku dieťaťa, ktoré tak má možnosť spracovávať vlastné
emócie a prežívania spôsobom pre neho najvhodnejším a zároveň sa prirodzene vzdelávať. Matka
má za to, že účasťou mal. A. na výchove a vzdelávaní v prostredí lesných klubov boli naplnené

predovšetkým jeho emočné potreby, postupné budovanie dôvery v novom prostredí a navodenie pocitu
bezpečia bez násilnej separácie, ktorej bol vystavený v A. G. H.. S ohľadom na emočné vypätie
maoletého A. prežívané pri realizovaní styku s otcom na základe uznesenia krajského súdu v Trenčíne
27CoPú16/2023-149, ktorým bol dočasne upravený styk otca s mal. A., matka nechce vyvolávať čipodporovať v A. pocit nechceného dieťaťa, ktorého nielen že núti dodržiavať termíny stretnutí v zmysle
nariadeného neodkladného opatrenia, ale ešte aj nasilu odkladá do škôlky, v ktorej byť nechce. Ad 4)
Štvrtým dôvodom má byť podľa matky zdravotný stav maloletého A.. Podľa matky nezanedbateľným

dôvodompodaniažiadostioindividuálnevzdelávaniejeajzdravotnýstavmal.A.,podktorýmjepotrebné
rozumieť nielen fyzické zdravie maloletého, ale aj jeho psychické prežívanie. Vo vzťahu k zdravotnému
stavu mal. A. matka poukázala na lekársku správy pediatričky maloletého MUDr. Búrikovej zo dňa
02.09.2024, ktorá vzhľadom na zdravotný stav maloletého doporučuje individuálne vzdelávanie a na
správu posudkovej lekárky UPSVaR A. L. zo dňa 21.07.2024, ktorá popisuje dlhodobo nepriaznivý stav

A. a zároveň poukazuje na psychologické vyšetrenie mal. A. zo dňa 26.07.2022, ktoré „záveruje úzkosť z
odlúčenia v detskom veku v rámci rozpadu rodiny odlúčením a konfliktami medzi rodičmi pred dieťaťom
v rámci porozchodovej starostlivosti.“ Z tohto záveru psychologického vyšetrenia je zrejmé, že problém s
odlúčením je prítomný na strane mal. A. a nie len matky, ako tvrdí otec vo svojich vyjadreniach. Uvedené
tvrdenie reflektuje aj Správa z terapeutickej spolupráce zo dňa 19.05.2022 spracovaná psychologičkou
Mgr. Máriou Vývlekovou z Centra poradenstva pre deti a dospelých, rodinná terapia, kde uvádza:

„Maloleté dieťa vo veku troch rokov je síce už zrelé na separáciu od matky, avšak je k tomu nevyhnutné
navodeniebezpečiaatátoseparáciabynemalaprebiehaťnásilnýmspôsobom.“ Podotkla,žepredmetné
správy psychologičky A. A. M. boli spracované v súvislosti s nastavením styku rodičov k maloletému A.
a týkajú sa separácie dieťaťa od matky za účelom realizovania styku s otcom, ktorý nie je pre maloletého
A. cudzou osobou. Pokiaľ je podľa psychologičky v prípade maloletého A. potrebné navodenie bezpečia

a nerealizovanie separácie násilným spôsobom pri odovzdávaní A. otcovi ako osobe známej a blízkej,
je možné odôvodnene predpokladať, že minimálne rovnaké podmienky bude maloletý A. potrebovať aj v
prípade separácie smerom ku škôlke, jej zamestnancom a detskému kolektívu, ktorí sú preňho osobami
cudzími, neznámymi. V súvislosti so závermi znaleckého posudku znalca PhDr. Andreja Benkoviča, č.
8/2024 o osobnostnom profile matky, uviedla, že otec sa snaží prezentovať matku ako osobu, ktorá

kvôli vlastným diagnózam bráni maloletému A. v plnení si dochádzky na predprimárne vzdelávanie,
a preto predložila súhrnnú hodnotiacu správu zo psychologicko-poradenského procesu za obdobie
10/2021-12/2024 od psychologičky matky A. N. O., ktorá s matkou pracuje viac ako tri roky. V správe
psychologička objasňuje správanie a prežívanie matky aj vo vzťahu k mal. A., pričom jednoznačne
konštatuje, že sa „nejedná o úzkostnú poruchu osobnosti, o anticipačnú úzkosť ani o hyperaktivačné

stratégie voči synovi.“. Ako vyplýva z vyjadrenia matky zo dňa 07.12.2024, matka nemá záujem izolovať
maloletého A. v domácom prostredí, snaží sa vodiť ho do spoločenstiev, aby sa stal súčasťou kolektívu,
nadväzoval vzťahy s rovesníkmi, rozvíjal zručnosti a schopnosti v rešpektujúcom prostredí, ktoré je
schopnéhoprijaťaktoréjezároveňonschopnýakceptovať.Snahoumatkyjepostupnýmikrokmipriviesť
mal. A. do školského kolektívu, v ktorom bude plnohodnotne. fungovať a nebude mať pocit núteného

odloženia. Matka deklarovala, že si plne uvedomuje význam a dôležitosť začlenenia maloletého A.
do kolektívu rovesníkov s obdobnými potrebami a záľubami, má záujem, aby si A. riadne plnil povinné
predprimárne vzdelávanie, avšak za najvhodnejší spôsob, a to najmä s ohľadom na vyššie uvedené
dôvody, považuje plnenie povinného predprimárneho vzdelávania formou individuálneho vzdelávania. V
prípade umožnenia plnenia povinného predprimárneho vzdelávania maloletého A. individuálnou formou

má matka záujem prihlásiť A. do alternatívneho zariadenia (lesného klubu), kde bude vzdelávaný
prostredníctvom inej odborne spôsobilej osoby odlišnej od osoby matky. Matka je presvedčená, že
menší kolektív a individuálny prístup, ktorý, štátne škôlky, na rozdiel od lesných klubov a iných
alternatívnych foriem individuálneho vzdelávania, nie sú objektívne schopné poskytnúť vzhľadom
na počet detí a vyťaženosť učiteliek, sú naplnením požiadavky na zohľadnenie najlepšieho záujmu

dieťaťa v tomto konkrétnom prípade. Aj v otázke posudzovania formy predprimárneho vzdelávania by
prvoradým kritériom mal byť práve najlepší záujem maloletého A., ktorý podľa názoru matky nemôže
byť posúdený len na základe subjektívnych názorov otca na osobu matky, ako ani na základe názoru
kolízneho opatrovníka, ktorý individuálne vzdelávanie posudzuje optikou prianí otca, ale len na základe
dôkladného a dôsledného preskúmania skutočných potrieb A.. Nútenie dieťaťa podriadiť sa zaužívaným

a spoločensky akceptovaným štandardom „odkladania“ do štátnych škôlok aj za cenu výrazného
fyzického a psychického protestu dieťaťa môže naopak založiť pochybnosti dieťaťa o bezpečnosti
vzťahu s rodičom, čo sa bude prejavovať aj neskôr, najmä v období puberty. Keďže matka má záujem
eliminovať problémy a zabezpečiť A. rozvoj v bezpečnom a rešpektujúcom prostredí, za ktoré považuje
prostredie alternatívnych zariadení, žiadala súd, aby s ohľadom na vyššie uvedené určil ako formu

plnenia povinného predprimárneho vzdelávania vzdelávanie maloletého A. individuálnou formou.

3. Otec reagoval na vyjadrenie matky tak, že uviedol, je povinnosťou každého z rodičov, aby si ich
maloleté dieťa plnilo povinné predprimárne vzdelávanie. Je zrejmé, že každé dieťa si musí prejsťseparáciou od rodičov a zvyknúť na pravidelné navštevovanie materskej školy, no nie je ničím
preukázaná potreba prítomnosti matky v škôlke. Je celkom prirodzené, že niektoré deti pri príchode
do škôlky plačú, no na základe ničím podložených „podozrení“ matky, že v škôlke sa nevhodne k

deťom správajú, nemožno dospieť k záveru, že škôlka je pre maloletého A. nevhodná. Naopak, takýmto
postojom matka bráni dieťaťu v prirodzenom začlenení do kolektívu a vzhľadom na vek dieťaťa bude
takýto proces pre dieťa čoraz ťažší. Matka takto v dieťati vlastne podporuje nesúhlas s navštevovaním
materskej školy, ktorý sa môže preniesť aj do nesúhlasu s navštevovaním základnej školy. Vzhľadom
na vek dieťaťa nie je možné len na základe nesúhlasu dieťaťa s navštevovaním MŠ rozhodnúť o

individuálnom vzdelávaní. Každé dieťa sa síce vyvíja vlastným tempom, no približne medzi prvým
a druhým rokom života je potrebné dieťa navykať na postupné, sprvu krátkodobé odlúčenie, čoho
cieľom je príprava na neskorší dlhší čas strávený v škôlke. Je pravdou, že nástup do škôlky je pre
dieťa veľkou zmenou, po prvotnom tešení sa môže nastať situácia, že dieťa nechce ísť do škôlky,
plače, no práve vtedy je dôležitý prístup rodičov, ktorý dieťaťu pomôžu túto situáciu prekonať, rodičia
musia dieťa pripraviť aj na frustráciu, ktorá s nástupom do škôlky prichádza, iba tak sa dieťa môže

posunúť a osamostatniť. Naopak, pokiaľ matka tvrdí, že „po 7 mesiacoch jej spoluúčasti na výchove a
vzdelávaní dochádza k postupnému odpútaniu dieťaťa od rodiča do takej miery, že by si dieťa prítomnosť
rodiča nevyžadoval“, alebo, „že sám maloletý odmietol navštevovať spádovú materskú školu“, jedná
sa o potvrdenie neprimeraného a neprirodzeného vzťahu matky k dieťaťu potvrdzujúci zistenia znalca,
pričom na druhej strane zistenia znalca nijako nenaznačujú dôvodnosť potreby prítomnosti matky pri

dieťati pri výchove a vzdelávaní. Postoj matky k dieťaťu a otcovi je zároveň preukázaný vyjadrením, že
„realizácia styku otca s dieťaťom v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia je pre mal. A. emočným
vypätím a dodržiavanie termínov stretnutí v ňom má vyvolávať pocit nechceného dieťaťa“. Z uvedeného
je zrejmé, že otec je pre matku „prekážkou“ pri jej vzťahu s dieťaťom a že realizácia styku otca s
dieťaťom je iba „nutné zlo“, pričom možnosť, že k tomuto by mala pripadnúť aj návšteva materskej

školy je pre matku nepredstaviteľná. Otec nesúhlasil s tvrdením matky, že by zdravotný stav maloletého
A. bol prekážkou pre navštevovanie materskej školy. Z lekárskych správ A. F. je zrejmé, že dieťa trpí
bežnými detskými ochoreniami, ktoré sú u detí v tomto veku bežné a na ktoré si práve navštevovaním
materskej školy dieťa vybuduje imunitu. Práve vyhýbanie sa škôlke môže byť prejavom slabšej imunity
a častejšej chorobnosti dieťaťa. Otec tvrdí, že na individuálne vzdelávanie dieťaťa nie je žiadny dôvod,

matka žiadny dôvod netvrdí a ani nie je preukázaný. Prvoradý záujem dieťaťa je vytvoriť si vzťahové
väzby, začleniť sa do kolektívu, no matka svojim postojom sleduje len svoje záujmy, resp. úzkosti
zistené znalcom a tým dieťaťu škodí. Pokiaľ matka poukazuje na lekárske správy, ktorými odôvodňuje
„úzkosť z odlúčenia“, jedná sa o neaktuálne správy, z roku 2022, t.j. keď bolo dieťa vo veku 3 rokov,
tieto v súčasnosti nie je možné použiť. Naopak, v zmysle komplexného psychologického vyšetrenia

vykonaného znalcom PhDr. Andreja Benkoviča je preukázané, že mal. A. je plne zrelý (emocionálne,
sociálne) pre návštevu materskej školy. Otec namietal súhrnnú hodnotiacu správu zo psychologicko-
poradenského procesu Mgr. Ciglanskej. Zo správy je zrejmé, že Mgr. Ciglanská komunikuje výlučne s
matkou, žiadny pohovor s otcom nevykonala. Otec dôrazne popiera konštatovania v správe, ktoré sa
týkajú„domácehonásiliavpartnerskomvzťahu“,„domácimnásilím“,resp.označenímotcaza„agresora“

tvrdením, že „matka maloletého A. chce svoje dieťa ochrániť pred agresorom, ktorým pre ňu aj pre
dieťa otec dieťaťa bezpochyby je“. A. O. bez akéhokoľvek dôkazu a odôvodnenia označila otca za
páchateľa domáceho násilia a agresora, a to aj voči dieťaťu, čo je neprípustné. Vzhľadom na to, že
A. N. O. označuje otca ako páchateľa domáceho násilia a agresora bez akéhokoľvek dôkazu a iba
na základe informácií poskytnutých matkou, nemožno súhrnnú hodnotiacu správu zo psychologicko-

poradenského procesu A. O. považovať za odborné vyjadrenie ani za dôkaz v tomto konaní. Oproti
súhrnnej správe A. O., ktorá vychádza výlučne z informácií poskytnutých matkou, znalecký posudok
PhDr. Andreja Benkoviča spĺňa náležitosti podľa § 207 CSP . Z vyjadrení matky (nielen v tomto konaní)
je zrejmé, že úlohu otca vo vzťahu k dieťaťu nerešpektuje, že toto len „trpí“ v dôsledku nariadeného
neodkladného opatrenia. Pokiaľ mala matka záujem o individuálne vzdelávanie dieťaťa tak, ako ho

popisuje vo vyjadrení, malo by byť prirodzené, aby toto otcovi oznámila a vysvetlila tak, aby takúto
žiadosťmohlivzmysle§28ods.2zák.č.36/2005Z.z.podaťobajarodičia.Avšakzdoterajšiehokonania
matky je zrejmá iba snaha matky otca čo najviac „oddeliť“ od dieťaťa, matka kritizuje akýkoľvek odborný
názor, ktorý nie je v súlade s jej predstavou, a to napr. znalecký posudok alebo vyjadrenia kolízneho
opatrovníka. Je opakovane preukázané, že maloletý A. má dobrý a blízky vzťah s otcom, je v záujme

dieťaťa, aby o forme jeho vzdelávania rozhodli obaja rodičia, resp. súd, no predstava matky je taká,
že do rozhodovania jej nikto nemá zasahovať, že „v bežnej škôlke deti plačú a A. ju odmietol“, preto
je nevhodná a ona považuje za vhodnú individuálnu formu vzdelávania v lesnej škôlke. Matka tento
svoj názor opiera iba o svoje presvedčenie, ktorým zároveň spochybňuje názor kolízneho opatrovníka.Matka nedokáže rešpektovať, že otec ako aj kolízny opatrovník môžu mať na individuálnu formu
vzdelávania rovnaký názor, ktorý odborný názor kolízneho opatrovníka matka považuje za preberanie
prianí otca. Je preukázané, že matka bez súhlasu otca podala žiadosť o oslobodenie dieťaťa od

povinnosti dochádzať do materskej školy a požiadala o individuálne vzdelávanie dieťaťa, pričom otec
tvrdí, že navštevovanie predprimárneho vzdelávania prezenčnou formou je v záujme maloletého A..
Postoj matky k predprimárnemu vzdelávaniu A. ohrozuje záujmy a riadny vývoj maloletého, preto je
potrebné, aby súd v tak zásadnej otázke rozhodol pri uvedenej nezhode rodičov. Na základe uvedených
dôvodov otec žiadal, aby súd návrhu vyhovel.

4. Kolízna opatrovníčka žiadala návrhu otca vyhovieť. Uviedla, že sa informovala na N. G. M. F. a zistila,
že táto spoluprácu s matkou ukončila, pretože sa obávali následkov zatiahnutia do sporu. Škôlka funguje
ako občianske združenie s cieľom pomáhať deťom. Spolupráca nebola ukončená z dôvodu telefonátu
kolíznej opatrovníčky, ako tvrdila matka, ale v čase, keď sa kolízna opatrovníčka informovala, spolupráca
už bola ukončená. Pokiaľ ide o škôlku v Jasenici a zisťovanie spôsobu jej práce, informovanie sa ,

či majú nejaké stránky, pedagógov, kolízna opatrovníka zistila, že je to vlastne komunita priateľov,
rodičov, že fungujú na základe priateľstiev. Pracujú na tom, že budú občianskym združením, ale zatiaľ
nie sú registrovaní. Neposkytujú predprimárne vzdelávanie. Potvrdili, že kým sa situácia medzi rodičmi
nevyrieši, nebudú spolupracovať, pretože nechcú byť zapojený do sporu. Je na rodičoch, pokiaľ chcú
alternatívne vzdelávanie pre dieťa, aby si toto navzájom odkomunikovali. Komunikácia medzi rodičmi

maloletého A. však chýba. Materská škola Železničná ponúkla matke zúčastniť sa vzdelávania v škôlke,
čo sa štandardne nerobí. Toto sa poskytuje iba rodičom pri adaptácii trojročných detí pri nástupe do
škôlky, a to v rozsahu cca 2 týždne. Kolízna opatrovníčka uviedla, že zo správy z Centra poradenstva
a prevencie Považská Bystrica (ďalej len CPP) zo dňa 26.03.2025 vyplýva, že u dieťaťa sa neprejavila
žiadna psychická rozladenosť, teda obavy matky boli vyvrátené. Dieťa je šikovné. Ako vyplýva zo správy

CPP je jeden z najlepších v okrese, pretože pri niektorých úlohách dosiahol skóre 98 %, pričom polovica
vyšetrovaných detí neprejde hranicou 75 %. Zdôraznila, že emočné prežívanie u dieťaťa vyplýva z
rodičovského konfliktu a nie je to problém u A., ale u rodičov, resp. matky. Neodporúčala znalecké
dokazovaniepedopsychiatromakonavrhovalavtomtokonaní matka,pretožetotojeurčenéprezávažné
psychické poruchy u detí a A. rozhodne medzi takéto deti nepatrí a ťahanie dieťaťa z jedného vyšetrenia

na druhé a ďalej k znalcovi už považuje za šikanu dieťaťa. Vo svojej praxi sa nestretla s tým, aby u
šikovného dieťaťa boli rodičom hľadané problémy a neustále hľadané nedostatky. Toto by malo byť
predmetom sebareflexie u matky, pričom v tejto súvislosti poukázala na znalecký posudok P. F., kedy
bolo konštatované, že zmieňované problémy maloletého v prežívaní a doterajšom vývine sú matkou
agregované, zveličené. Žiaden odborník, či už ide o A. F., CPP Považská Bystrica, Ambulanciu liečebnej

pedagogiky nepotvrdil obavy matky. U všetkých dieťa urobilo výborný dojem. Jediné negatívum, ktoré
bolouvedenébolovAmbulanciiliečebnejpedagogikyatýkalosatoho,žeA.sineveríapotrebujezažívať
úspech a práve toto môže zažiť v kolektíve v materskej škole. A. neprejavil pri žiadnom vyšetrení žiaden
emočný rozklad, rozladenie. Tento syndróm je prítomný iba u matky. Nikde inde, či už u otca alebo
v iných zariadeniach, u odborníkov sa to u dieťaťa neprejavilo. Uviedla, že matka sa stále dožaduje

zmeny terapie, odborníkov. Matka je inteligentná, šikovná, ale dieťa zneužíva v boji proti zariadeniam
a proti otcovi. Preto sa obrátila na matku, aby spolupracovala na ÚPSVaR v rámci psychologického
poradenstva, pretože práve toto je v záujme zlepšenia situácie vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Aj keď
zisťovala možnosti individuálneho vzdelávania v okrese, zistila, že tieto sú obmedzené. Deti chodia 1-2x
do týždňa na takéto vzdelávanie. Deti do škôlky však chodia každý deň. Pokiaľ matka mala zámer dieťa

vzdelávať alternatívnou formou, mala vopred toto riešiť a argumentovať otcovi a nie takýmto spôsobom,
kedy prirodzene otec už stratil dôveru vo vedení dieťaťa matkou. V záujme dieťaťa je, aby navštevovalo
materskú školu a aby bol dodržiavaný styk s otcom.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadreniami kolízneho opatrovníka,

oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. PB-12P/20/2022-348 zo dňa 22.7.2024,
obsahom spisu Okresného súdu Trenčín 86P151/2024, žiadosťou o prijatie dieťaťa na predprimárne
vzdelávanie zo dňa 20.05.2024, rozhodnutím riaditeľky Materskej G. H. XX, E. F. I. XX/XXXX
o prijatí mal. A. na predprimárne vzdelávanie zo dňa 20.06.2024, žiadosťou matky o povolenie
individuálneho vzdelávania dieťaťa zo dňa 27.06.2024, rozhodnutím riaditeľky A. G. H. XX, č.

23/2024 zo dňa 13.09.2024 o oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do materskej školy a o
povolení individuálneho vzdelávania v školskom roku 2024/2025 – do 15.09.2024, odvolaním otca proti
rozhodnutiu riaditeľky materskej školy Železničná 74, č. 23/2024 zo dňa 13.09.2024, rozhodnutím
riaditeľky materskej školy o prerušení konania vo veci oslobodenia dieťaťa od povinnosti dochádzaťdo materskej školy a o povolení individuálneho vzdelávania v školskom roku 2024/2025, znaleckým
posudkom PhDr. Andreja Benkoviča č. 8/2024 zo dňa 25.01.2024, správou A. G. H. XX v Považskej
Bystrici zo dňa 19.01.2025, správou z terapeutickej spolupráce zo dňa 19.05.2022 a z 15.07.2022 A. M.,

súhrnnou hodnotiacou správou zo psychologicko-poradenského procesu za obdobie 10/2021-12/2024
od psychologičky matky A. N. O., správou z diagnostického vyšetrenia dieťaťa CPP Považská Bystrica
zo dňa 26.03.2025, potvrdením A. A. F. zo dňa 7.3.2025, čestným prehlásením A. D. zo dňa 22.9.2024,
záznamom ÚPSVaR PB z pohovoru a šetrenia zo dňa 18.9.2024, správou ambulancie liečebnej
pedagogiky zo dňa 17.03.2024, prihláškou na K. G. G., E. F. K. P. XX.XX.XXXX Q. K. R.:

6. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom sp. zn. 12P/20/2022-348 zo dňa 22. 07. 2024 zveril
mal. A. D., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú maloletého
vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otca zaviazal prispievať na mal.
A. výživným vo výške 150,- Eur mesačne. Zároveň upravil styk tak, že otec je oprávnený stýkať sa
s mal. A. D., nar. XX.XX.XXXX, každú stredu od 16.00 - 19.00 hod. a každý párny týždeň od soboty

od 08.00 hod. do nedele do 19.00 hod., s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk pripraviť a
odovzdať otcovi na adrese trvalého bydliska matky a otec je povinný vrátiť maloleté dieťa v stanovený
čas na adresu trvalého bydliska matky. Matke bola uložená povinnosť informovať otca o všetkých
dôležitých veciach týkajúcich sa zdravia maloletého, vrátane každej návštevy pediatra alebo odborného
lekára, vrátane duševného stavu, predškolských a školských výsledkoch, výchovných a pedagogických

opatreniach. Podľa rozsudku matka má právo odoprieť termín stretnutia maloletého s otcom iba v
prípade nevyhovujúceho zdravotného stavu maloletého a je povinná umožniť otcovi náhradné stretnutie
v najbližšom možnom termíne v rovnakom rozsahu. Konanie PB-12P/20/2022 do t.č. nie je právoplatne
skončené. Proti výroku o zameškanom výživnom podal odvolanie otec. Proti výrokom o úprave styku,
informačnej povinnosti a povinnosti na náhradné stretnutia podala odvolanie matka.

7. Rozhodnutím riaditeľky A. G. H. XX, E. F. č. 23/2024 zo dňa 20.06.2024 bolo preukázané, že maloletý
A. bol prijatý na predprimárne vzdelávanie na poldennú výchovu a vzdelávanie na J. E. C. I. XXX/XX
ako súčasť A. G. H. XX E. F. v školskom roku 2024/2025. Rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti
matky zo dňa 23.05.2024.

8. Matka dňa 27.06.2024 podala v zmysle § 28b ods. 2 písm. b) školského zákona žiadosť o plnenie
povinnej školskej dochádzky mal. A. formou individuálneho vzdelávania. Na základe žiadosti matky zo
dňa 27.06.2024, ktorú podala bez súhlasu otca, došlo k vydaniu rozhodnutia A. G. H. XX, č. 23/2024
zo dňa 13.09.2024, ktorým bol maloletý A. oslobodený od povinnosti dochádzať do materskej školy v

školskom roku 2024/2025 od 15.09.2024.

9. Proti rozhodnutiu o individuálnom vzdelávaní sa dňa 16.09.2024 odvolal otec maloletého a
rozhodnutímriaditeľkymaterskejškolyboloprerušenékonanievovecioslobodeniadieťaťaodpovinnosti
dochádzať do materskej školy a o povolení individuálneho vzdelávania v školskom roku 2024/2025

a rodičia boli odkázaní na predloženie rozhodnutia súdu o určení spôsobu plnenia predprimárneho
vzdelávania.

XX. A. G. H. XX M. E. F. k veci dochádzky mal. A. D., nar. XX.X.XXXX na povinné predprimárne
vzdelávanie poskytlo dňa 19.01.2025 nasledovné informácie: Od 18.9.2024 mal. A. D. nenavštívil

materskú školu ani jedenkrát. Matka jeho neprítomnosť ospravedlňuje vysokou chorobnosťou,
pretrvávajúcim prejavom negatívneho prežívania. Novela školského zákona č.120/2024 Z.z., ktorá
nadobudla účinnosť 1.júna 2024, umožňuje zákonným zástupcom neprítomnosť dieťaťa ospravedlniť
na maximálne sedem po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, najviac však štrnásť dní v mesiaci. Matka
túto možnosť maximálne využíva, ostatné dni neprítomnosti dokladuje návštevou u lekára, potvrdením

detského pediatra o domácom liečení. Na základe potvrdení dieťa navštevuje logopedické terapie u A.
C. E., ambulanciu liečebnej pedagogiky PaeDr. C. S.,E.,dermatológa A. T. C. a detskú lekárku MUDr.
Miroslavu Búrikovú. Potvrdenie o domácej liečbe od lekárky pre deti a dorast A. F. sú v dňoch od 3.9.-
15.9.2024, 4.-18.10.2024, 4.11.- 22.11.2024, pečiatky sú však veľmi málo viditeľné. Potvrdenia lekárov
škola musí akceptovať a nespochybňovať, teda A. neúčasť na povinnom vzdelávaní je ospravedlnená

a nie je posudzovaná ako zanedbávanie povinného vzdelávania. Podľa vyjadrenia riaditeľky materskej
školy škola uskutočnila niekoľko osobných a telefonických konzultácií s matkou aj otcom maloletého A. s
pokusom dohodnúť sa na dochádzaní dieťaťa do materskej školy. Matka však nesúhlasí, svoj nesúhlas
odôvodňuje tým, že materská škola nepozná skutočný psychický stav dieťaťa. Dňa 19.12.2024 opätovnepožiadala o oslobodenie od dochádzania dieťaťa do materskej školy. Riaditeľstvo školy súhlas zatiaľ
nevydalo. Otec dieťaťa sa domnieva, že dieťa je pripravené na socializáciu v materskej škole a bol by
rád, ak by A. mohol navštevovať materskú školu a našiel si nových kamarátov. Navrhli matke, aby do

materskej školy prichádzala s dieťaťom, aj keď tento postup nie je u predškolákov ( u detí 5-6 ročných)
štandardný, to však tiež neprijala. Materská škola poskytla matke pracovné listy a pracovné zošity, aby
s ním doma pracovala. V priebehu piatich mesiacov do materskej školy matka s dieťaťom neprišla, teda
v materskej škole ho nepoznajú a nevedia sa vyjadriť k tomu ako sa maloletý A. správa, či trpí strachom
zo vstupu do materskej školy. Taktiež uviedli , že v materskej škole pracuje plne kvalifikovaný tím

pedagogických zamestnancov, ktorý je schopný na základe pedagogickej diagnostiky a konzultáciami so
psychologičkou vyhodnotiť, či pobyt v materskej škole dieťaťu spôsobuje traumu a včas situáciu riešiť.

11. Z výsluchu matky bolo preukázané, že ku dňu rozhodnutia matka nepodala prihlášku dieťaťa na
vzdelávanie na základnej škole, otec dieťa prihlásil do 1.ročníka Základnej školy G. XXX/XX, E. F..

12. Znalec PhDr. Andrej Benkovič vypracoval v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn
PB-12P/20/2022 znalecký posudok č. 8/2024, v ktorom došiel k záverom, že vo vzťahu matka s
maloletým sa interakcia matky z pozorovania javí ako dôverná, blízka. V súvislosti so starostlivosťou
o maloletého prežíva matka obavy, anticipačnú úzkosť, ktorá vo vzťahu s maloletým vedie k väčšej
pripútanosti na maloletého a menšej ochote sa podeliť, či preniesť zodpovednosť v súvislosti so

starostlivosťou o maloletého aj na druhých ľudí. Jedná sa o úzkostný, nadmerne zaujatý typ väzby
matky voči maloletému. Matka používa hyperaktivačnú stratégiu, jedná sa o stratégiu, ktorej cieľom je
zabezpečiť si blízkosť a dostupnosť maloletého za cenu dramatizácie a zosilnenia vlastného prežívania,
a to aj preháňaním hodnotenia nebezpečia. Dá sa povedať, že tento vzťah má manipulatívny charakter.
Maloletý má matku rád a cíti, že aj ona ho má rada. Je pre neho citovo najbližšou osobou a vzťah s

matkou je pre neho primárny a vzťahovo významný. Čo sa týka preferencii rodičov zo strany maloletého,
tak maloletý preferuje matku, čo je v tomto veku aj prirodzene umocnené. Zo strany matky vo vzťahu k
maloletému sa môže podľa znalca jednať o A. C. v zastúpení. Matkou zmieňované problémy maloletého
v prežívaní a v doterajšom vývine sú agravované, zveličené. Vo vzťahu otca s maloletým otec nevníma,
že by mal maloletý problémy v správaní a vzťah s maloletým hodnotí ako úžasný, s tým, že s maloletým

sú veľmi málo spolu. Jeho interakcia s maloletým je na dobrej úrovni, radostne ho privítal, maloletý
s otcom komunikuje spontánne, uvoľnene, pri otcovi je ľahko euforický. Matka k interakcii maloletého
s otcom zmienila, že maloletý mal z otca strach, znalec takéto prežívanie na maloletom vo vzťahu k
otcovi nepozoroval. K osobe otca sa maloletý vyjadruje tak, že spolu robia blbosti, rád za ním chodieva.
Otca má rád a cíti, že aj otec ho má rád. Počas pozorovania vzájomných interakcií maloletého s

rodičmi osve, nebolo badať významnejšie rozdiely v rámci interakcie vo vzťahu maloletého k matke a
k otcovi. Manifestovala sa sebaistota maloletého k obom rodičom, maloletý je spontánny v kontakte
aj s otcom aj s matkou, nebolo vidieť signifikantné rozdiely. Nemal prejavy, že by bol vo vzťahu k
jednému či druhému bojazlivejší, submisívnejší, alebo že by sa stránil jedného alebo druhého rodiča,
aj v prítomnosti rodičov bol maloletý otvorený, spontánny, komunikoval s oboma rodičmi. Aj napriek

rozchodu rodičov v nízkom veku maloletého (2 roky) sa dá konštatovať, že maloletý má vybudovanú
citovú vzťahovú väzbu aj s otcom. Otec je pre maloletého osobou známou, blízkou, dôvernou, v jeho
prítomnosti sa cíti bezpečne a jeho správanie je uvoľnené a spontánne. Čo sa týka realizovania styku
s otcom, tak maloletý sa s otcom rád stretáva a otec nemá na dieťa negatívny vplyv. Čo sa týka
osobnostného profilu otca uviedol, že jeho intelektové schopnosti sa aktuálne nachádzajú v nižšom

pásme priemernej inteligencie. Rozumová chápavosť je na úrovni populačného priemeru. Kognitívne
schopnosti sú intaktné. Osobnosť akcentovaná v afektmotivite, nejedná sa v pravom slova zmysle o
patológiu. Agresivita nie je zvýraznená črta jeho osobnosti. Má tendenciu zadržiavať emócie v sebe,
čo s narastajúcou frustráciou vyvoláva vnútorné napätie, tenziu, resp. dysforické pocity a môže viesť
k intrapunitívnemu prežívaniu a správaniu, čo okrem iného znamená autohostilné a autoagresívne

správanie - jedná sa o osobnostnú charakteristiku, nie o aktuálny stav prežívania. Sebaobraz a
sebaprijatie je nestále, v situáciách nezdaru je sebaľútostivý, neverí si, čo sa prenáša do vnímania
jeho sociálnej hodnoty a prijímania jeho osoby druhými. Vo vzťahoch je neistý, potrebuje viac uistení,
neverí, že pre druhých môže byť dostatočne hodnotný. Uvedené môže spôsobovať nestálosť a to
najmä v blízkych, či partnerských vzťahoch. Jeho sociálna história je poznačená sklamaniami, ktoré

v ňom prehĺbili pocity menejcennosti. Základná ingrediencia konvenčného testovania je zachovaná,
apsychotický. Zo psychologického hľadiska nevykazuje nejakú psychopatológiu, ktorá by bola v rozpore
so zabezpečovaním starostlivosti a výchovy maloletého ako aj jeho psychický vývin. Z hľadiska
osobnostných charakteristík je v záťažových situáciách viac emocionálny, impulzívny a sebaľútostivý.Čo sa týka osobnostného profilu matky uviedol, že jej intelektové schopnosti sa aktuálne nachádzajú
vo vyššom pásme priemernej inteligencie. Rozumová chápavosť je na úrovni populačného priemeru.
Kognitívne schopnosti sú intaktné, primerane zachované. Osobnosť štruktúrovaná v smere introverzie,

v interpersonálnych situáciách si drží odstup. Vo vzťahoch sa nerada podriaďuje. Nie je príliš závislá
na názore druhých, resp. ak je o niečom presvedčená, tak sa názorom druhých nenechá ovplyvniť,
resp. takéto vzťahy opúšťa, či v nich prestáva participovať. Vykazuje emočné rozlady, ktoré nedosahujú
hĺbku afektívnej poruchy. Má nedostatočnú moduláciu emočného vybitia. V bežných každodenných
situáciách sa dokáže ovládať, horšie to je vo vypätých situáciách, kde kontrola afektu je fragilná,

nedostatočná. V takýchto situáciách sa správa neraz impulzívne, labilne. Je voči sebe menej kritická,
môže dochádzať ku skresleniam v sebaobraze a k následným pocitom nepochopenia zo strany druhých.
Základná ingrediencia konvenčného testovania reality je zachovaná, apsychotická. Zo psychologického
hľadiska nevykazuje nejakú psychopatológiu, ktorá by bola v rozpore so zabezpečovaním starostlivosti
a výchovy maloletého. Čo sa týka duševného stavu dieťaťa uviedol, že na situáciu vyšetrenia sa
maloletý adaptoval dobre, dokáže sa odpútať od rodičov, nevykazuje známky separačnej úzkosti,

nevyžaduje prítomnosť matky, či otca. Nevykazuje známky emocionálnej rozladenosti, je afektomotívne
dobre komponovaný, stabilný a to aj v nových situáciách. Počas vyšetrenia sa správa priliehavo,
smelo, je spontánny. Dokáže sa podriadiť inštrukciám k jeho veku primerane, ale aj sám preberá
iniciatívu a nastoľuje činnosti. Dieťa je hravé, spontánne, bez viditeľného napätia alebo inhibície,
prejavuje sa bez známok úzkosti alebo strachu. Aj napriek hravosti a zabiehavosti pozornosti sa dá

usmerniť. Kognitívny vývin primeraný, intaktný. Osobnosť vo vývinovom období predškolského veku. V
štruktúre osobnosti nezistil známky psychopatológie, nie sú prítomné odchýlky emočného, sociálneho
a osobnostného vývinu. U maloletého nie je rozvinutá psychická porucha. Čo sa týka schopnosti
rodičov konštruktívne spolupracovať a komunikovať v záujme maloletého uviedol, že táto je nielen u
otca, výrazne narušená. Z hľadiska osobnostných charakteristík sú obaja rodičia viac emocionálnejší,

v záťažových situáciách ich emócie viac usmerňujú, čo má dopad na ich sebareguláciu správania a
schopnosť v kľude vzájomne komunikovať a kooperovať. Znalec nezistil, že by prípadné negatívne
prejavyvsprávanímaloletéhopoukončenístretnutiasotcombolidôsledkomtohtostretnutiaataktiežani
sklony ku konfabuláciám a manipulácii u otca. Maloletý zmieňuje pozitívnu osobnú skúsenosť (zážitky)
s otcom. Správanie a interagovanie otca s maloletým má na maloletého pozitívny vplyv. Matka je

viac naviazaná na maloletého než by bolo žiadúce, čo môže sekundárne brzdiť prirodzenú separáciu
maloletého od matky. Maloletý je plne zrelý (emocionálne, sociálne) pre návštevu materskej školy.
Vzhľadom k dosiahnutému stupňu vývinu a na základe vyhodnotenia kvality vzťahovej väzby maloletého
k otcovi, je zo psychologického hľadiska maloletý schopný zvládať prespávanie u otca. Spočiatku znalec
odporučil jednu noc, po piatom roku života dve noci.

13. Z hodnotenia a pozorovaní dieťaťa ( správa zo dňa 17.03.2025 ) v ambulancii liečebnej pedagogiky
nevyplynuli žiadne signály, ktoré by naznačovali potrebu špecifickej krízovej intervencie, ktorej sa
dožadovala matka a nie je ani žiaden dôvod na vyčlenenie maloletého z kolektívu. Pozorovali, že A. je
spoločenský, komunikatívny, pracuje primerane svojím schopnostiam. Odborní pracovníci ambulancie

potvrdili, že dieťa spolupracuje aj v situáciách, keď matka nie je prítomná.

14. Diagnostické vyšetrenie maloletého A. bolo realizované na žiadosť matky v Centre poradenstva a
prevencie v Považskej Bystrici, Komenského 106/2, za účelom posúdenia školskej zrelosti a vhodnej
formy vzdelávania. Zo záveru psychologického vyšetrenia, ktoré sa konalo 14.03.2025 vyplýva, že u

mal. A. je zrelosť centrálnej nervovej sústavy , ktorá predstavuje odolnosť voči záťaži, schopnosť
sústrediť sa, emocionálnu stabilitu a zároveň je predpokladom úspešnej adaptácie na školský režim,
rozvinutá primerane veku. Z výsledku špeciálno-pedagogického vyšetrenia dieťaťa zo dňa 26.03.2025
vyplynulo, že percepčné a motorické schopnosti, priestorová orientácia, zraková, sluchová percepcia
a jazykovo-kognitívne pregramotnostné schopnosti sú u A. správne rozvinuté. Na základe výsledkov

psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia bolo mal. A. odporučené v školskom roku
2025/26 zahájiť plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole.

15. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.16. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

17. Podľa čl. 5 zák. č. 36/2005 Z. z. záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 35 zák. č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 28a ods. 1 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len ako „školský zákon“), pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý
predchádzazačiatkuškolskéhoroka,odktoréhobudedieťaplniťpovinnúškolskúdochádzkuvzákladnej
škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.

20. Podľa § 28b ods 1 školského zákona, o povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný

zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia písomne požiadať riaditeľa materskej školy, do ktorej bolo
dieťa prijaté na povinné predprimárne vzdelávanie (ďalej len „kmeňová materská škola“).

21. Podľa § 28b ods 2 školského zákona o povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ
kmeňovej materskej školy v rámci rozhodovania o oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do

školy podľa osobitného predpisu. Individuálne vzdelávanie v kmeňovej materskej škole sa povoľuje
dieťaťu, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a a) jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť
na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole alebo b) jeho zákonný zástupca
alebo zástupca zariadenia o to požiada.

22. Podľa § 28b ods 3 školského zákona ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia
požiada o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a), prílohou k žiadosti je písomný
súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast alebo odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie;
predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, zabezpečuje
kmeňová materská škola, ktorej riaditeľ rozhodol o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu

najmenej dve hodiny týždenne.

23. Podľa § 28b ods 3 školského zákona výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa
odseku 2 písm. b) znáša zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Predprimárne vzdelávanie
dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný

zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia prostredníctvom osoby, ktorá má ukončené najmenej úplné
stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.

24. Podľa § 23 školského zákona formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného
predprimárneho vzdelávania sú: a) individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti

na vzdelávaní v škole podľa tohto zákona (ďalej len „individuálne vzdelávanie“), b) vzdelávanie v
školách mimo územia Slovenskej republiky, c) vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území
Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu
oznámilministerstvuškolstva,ževydalsúhlasnazriadenieškoly,ktorásanevedievsietiškôlaškolskýchzariadení podľa osobitného predpisu, d) vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a
vzdelávanie podľa medzinárodných programov na základe súhlasu ministerstva školstva, e) individuálne
vzdelávanie v zahraničí, f) podľa individuálneho učebného plánu, g) vzdelávanie v Európskych školách.

25. Medzi rodičmi nebolo sporné, že maloletý A. dňa 19.07.2024 dosiahol vek 5 rokov a teda
sa predprimárne vzdelávanie stalo preňho povinným v zmysle § 28a ods. 1 školského zákona,
ktorý ustanovuje, že pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza
začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je

predprimárne vzdelávanie povinné. Na základe rozhodnutia materskej školy bol maloletý A. prijatý na
poldennú výchovu a vzdelávanie na J. E. C. XXX/XX Q. C. A. G. H. XX E. F. v školskom roku 2024/2025.

26. Matka bez súhlasu otca požiadala materskú školu dňa 27.06.2024 o plnenie povinnej školskej
dochádzky mal. Matúša formou individuálneho vzdelávania. A. G. H. XX, rozhodnutím č. 23/2024 zo
dňa13.09.2024oslobodiladieťaodpovinnostidochádzaťdomaterskejškoly.Pretožeprotirozhodnutiuo

individuálnom vzdelávaní sa dňa 16.09.2024 odvolal otec maloletého, rozhodnutím riaditeľky materskej
školy bolo prerušené konanie vo veci oslobodenia dieťaťa od povinnosti dochádzať do materskej školy a
o povolení individuálneho vzdelávania v školskom roku 2024/2025 a rodičia boli odkázaní na predloženie
rozhodnutia súdu.

27. Prerušením konania vznikla dieťaťu povinnosť plniť povinné predprimárne vzdelávanie prezenčnou
formou. Správou materskej školy zo dňa 19.01.2025 bolo preukázané, že maloletý od 18.9.2024
nenavštívil materskú školu ani jedenkrát. Matka jeho neprítomnosť ospravedlňuje vysokou
chorobnosťou, pretrvávajúcim prejavom negatívneho prežívania a využíva možnosť danú novelou
školského zákona č.120/2024 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1.júna 2024 a ktorá umožňuje zákonným

zástupcom neprítomnosť dieťaťa ospravedlniť na maximálne 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích
dní, najviac však 14 dní v mesiaci. Matka túto možnosť maximálne využíva, ostatné dni neprítomnosti
dokladuje návštevou u lekára, potvrdením detského pediatra o domácom liečení. Stav je taký, že dieťa
si povinné predprimárne vzdelávanie dochádzkou do materskej školy vôbec neplní. Dieťa je na základe
žiadosti otca prihlásené do 1.ročníka K. G. G., E. F., matka ku dňu rozhodnutia nepodala prihlášku

dieťaťa na vzdelávanie na základnej škole.

28. Otec sa domáhal nahradenia súhlasu matky s podaním žiadosti na predprimárne vzdelávanie
maloletého, ktorý v priebehu konania modifikoval , keď za podstatnú otázku medzi rodičmi, na ktorej
sa nevedia dohodnúť, považoval formu, v akej bude povinné predprimárne a základné vzdelávanie

maloletého prebiehať a preto súd v konaní rozhodoval o nezhode rodičov týkajúcej sa formy
predprimárneho a základného vzdelávania maloletého A..

29. Matka odôvodňuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, ako sama opísala, v podstate štyrmi dôvodmi.
Prvými dvoma dôvodmi boli jej negatívne skúsenosti s A. G. H. XX, na ktorú dieťa prihlásila k

predprimárnemu povinnému vzdelávaniu a neumožnenie jej prítomnosti na vzdelávacom procese v
materskej škole, keď podľa jej vyjadrenia mohla byť prítomná len vo vonkajších priestoroch materskej
školy, na chodbe a v šatni. Zo správy materskej školy zo dňa 19.01.2025 je preukázané, že matke bolo
navrhnuté, aby do materskej školy prichádzala s dieťaťom, aj keď tento postup nie je u predškolákov
( u detí 5-6 ročných) štandardný, to však neprijala. Ďalej matka poukazovala na podľa nej nevhodné

správanie triednej učiteľky voči iným deťom, tu sa súd stotožňuje s konštatovaním otca, že na základe
ničím podložených „podozrení“ matky, že v materskej škole sa nevhodne k deťom správajú, nemožno
dospieť k záveru, že škôlka je pre maloletého A. nevhodná. Ďalej matka poukazovala na to, že ranné
odlúčenia maloletého A. od matky boli sprevádzané hysterickým plačom A., ktorý podľa vyjadrenia
matky odmietal do škôlky chodiť, v noci sa opakovane pocikal, nespal. Aj s ohľadom na prežívanie

maloletého A. a v dôsledku zhoršujúcej sa rodinnej situácie sa matka rozhodla mal. A. zo škôlky
odhlásiť, teda je zrejmé, že tento popis situácie sa vzťahoval na obdobie, keď bol A. prihlásený v
minulosti do materskej školy vo veku troch rokov, a to v školskom roku 2022/2023, čo vo vzťahu k
posúdeniu plnenia povinného predprimárneho vzdelávania dieťaťa a dochádzky do materskej školy vo
veku 5 rokov je irelevantné vzhľadom na značný časový posun a na vývin dieťaťa v tomto časovom

posune. Napokon toto matka potvrdila na pojednávaní, keď uviedla, že A. vo veku troch rokov odmietal
navštevovať škôlku. Takýto posun vo vývoji dieťaťa a jeho zrelosť navštevovať škôlku prezenčnou
formou potvrdzuje znalecký posudok PhDr. Benkoviča zo dňa 25.01.2024, ktorý uviedol, že maloletý A.
sa dokáže odpútať od rodičov, nevykazuje známky separačnej úzkosti, nevyžaduje prítomnosť matky,či otca. Nevykazuje známky emocionálnej rozladenosti, je afektomotívne dobre komponovaný, stabilný
a to aj v nových situáciách. Počas vyšetrenia sa správal priliehavo, smelo, bol spontánny. Dokáže sa
podriadiť inštrukciám k jeho veku primerane, ale aj sám preberá iniciatívu a nastoľuje činnosti. Dieťa

je hravé, spontánne, bez viditeľného napätia alebo inhibície, prejavuje sa bez známok úzkosti alebo
strachu. Aj napriek hravosti a zabiehavosti pozornosti sa dá usmerniť. Kognitívny vývin primeraný,
intaktný. Osobnosť je vo vývinovom období predškolského veku. V štruktúre osobnosti nezistil známky
psychopatológie, nie sú prítomné odchýlky emočného, sociálneho a osobnostného vývinu. U maloletého
nie je rozvinutá psychická porucha, podľa záverov znalca je zrelý navštevovať materskú školu. Aktuálne

sa k zrelosti dieťaťa vyjadrilo aj CPP Považská Bystrica dňa 26.03.2025 a konštatovalo, že dieťa je zrelé
pre povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2024/2025 nástupom do základnej školy a neprejavila
sa u neho žiadna psychická rozladenosť, teda obavy matky , že dieťa nie je schopné sa odlúčiť a
nadväzovať nové vzťahy s deťmi a učiteľkami boli vyvrátené a z uvedeného vyplýva, že nie je daná
dôvodnosť a opodstatnenosť prítomnosti matky pri vzdelávacom procese v školskom zariadení. Dieťa
je šikovné. Ako vyplýva zo správy CPP je jeden z najlepších v okrese, pretože pri niektorých úlohách

dosiahol skóre 98 %. Súd má z uvedenej správy CPP a znaleckého posudku preukázané, že nie je
žiadna prekážka, pre ktorú by dieťa nemohlo plniť aktuálne predprimárne vzdelávanie a od septembra
2025 ( teda o päť mesiacov ) začať plniť povinnú dochádzku v základnej škole. V tomto smere súd tiež
poukazuje na to, že matka pokiaľ nebola spokojná s uvedenou materskou školou v minulosti, mohla pre
dieťa zvoliť inú materskú školu resp. túto zmeniť, od 18.9.2024 mala na to dostatok času.

30. Ďalším dôvodom pre individuálne vzdelávanie bolo presvedčenie matky o prínose alternatívnych
foriem vzdelávania na kvalitu zdravia a života maloletého A. s tým, že takýto spôsob výchovy a
vzdelávania detí je pre zdravý rozvoj A. prínosnejší a lesné kluby zohľadňujú primárne individualitu
každého dieťaťa, kladú sa dôraz na jeho potreby a prežívanie, deti sa učia fungovať, reagovať a

spracovávať rôzne situácie, ktoré interakcia jednotlivcov prináša a to všetko v bezpečnom prostredí,
ktoré dieťa pozná. Naviac, lesné kluby sú situované v prostredí prírody, ktoré samo o sebe prispieva k
blahodárnemu pôsobeniu na zdravie a aj psychiku dieťaťa, ktoré tak má možnosť spracovávať vlastné
emócie a prežívania spôsobom pre neho najvhodnejším a zároveň sa prirodzene vzdelávať. Matka má
zato,žeúčasťoumal.A.navýchoveavzdelávanívprostredílesnýchklubovbolinaplnenépredovšetkým

jeho emočné potreby, postupné budovanie dôvery v novom prostredí a navodenie pocitu bezpečia bez
násilnej separácie, ktorej bol vystavený v A. H.. V tomto smere opäť nie sú matkine obavy na mieste , a
neboli objektívne potvrdené, nestráca pocit bezpečia návštevou škôlky a nie je vystavovaný ani násilnej
separácii, toto je opäť vyvrátené tak znaleckým posudkom ako aj správou z CPP zo dňa 26.03.2025,
ktoré jednoznačne dieťa hodnotia ako samostatné, schopné odpútať sa od matky , je zrelé navštevovať

školu, a taktiež dieťa nie je emočne labilné, na čo matka poukazovala, ale aj toto bolo jednoznačne
vyvrátené konštatovaním znalca, že nie sú u dieťaťa prítomné žiadne odchýlky emočného, sociálneho
a osobnostného vývinu, dieťa sa prejavuje bez známok úzkosti alebo strachu. . U maloletého nie je
rozvinutá psychická porucha. Pri rozhodovaní o otázke formy vzdelávania súd prihliadol aj na vyjadrenia
kolízneho opatrovníka, ambulancie liečebnej pedagogiky a CPP zo dňa 26.03.2025.

31. Štvrtým dôvodom , pre ktorý matka preferuje individuálnu formu vzdelávania, bol zdravotný
stav maloletého A., a to nielen jeho fyzické zdravie, ale aj jeho psychické prežívanie. Z hľadiska
zdravotného stavu neboli taktiež zistené žiadne prekážky, čo potvrdila detská lekárka maloletého A.
v správe zo dňa 07.03.2025. Vo vzťahu k zdravotnému stavu maloletého A. matka poukázala na

lekársku správu pediatričky maloletého A. F. zo dňa 02.09.2024 a správu posudkovej lekárky UPSVaR
A. L. zo dňa 21.07.2024, ktorá popisuje dlhodobo nepriaznivý stav mal. A.. Správa A. F. ale ako
vyplýva z jej obsahu nedoporučuje individuálne vzdelávanie, vyjadruje sa k lesnej škôlke a v rozpore
s tvrdením matky je stanovisko lekárky A. F. prezentované v správe kolízneho opatrovníka zo dňa
23.09.2024 ako aj v aktuálnej správe A. F. zo dňa 07.03.2025, z ktorých je preukázané , že z pohľadu

zdravotného stavu nie je prekážka na socializáciu dieťaťa s tým, že môže navštevovať detský kolektív
bez obmedzenia. Úvahy matky o jej snahe maloletého postupnými krokmi priviesť do kolektívu, v ktorom
bude plnohodnotne fungovať a nebude mať pocit núteného odloženia, sú neopodstatnené a nedôvodné.
Pokiaľ matka poukazovala na správy zo psychologického vyšetrenia z roku 2022 ako aj správu z
terapeutickej spolupráce zo dňa 19.05.2022 spracovanú psychologičkou Mgr. Máriou Vývlekovou z

Centra poradenstva pre deti a dospelých, rodinná terapia, tieto sú takmer tri roky staré, teda súd ich
v súčasnej dobe nemôže ich vziať za dôkazy, ktoré by preukazovali aktuálny stav dieťaťa a z ktorých
by súd mal vychádzať pre ich neaktuálnosť, keď dieťa prešlo vývinom počas takmer troch rokov a
znaleckým vyšetrením E. F. aj vyšetrením CPP zo dňa 26.03.2025 bol zistený aktuálny stav. Matkapoukazovala na správu psychologičky matky A. N. O., ktorá s matkou pracuje viac ako tri roky. V správe
psychologička objasňuje správanie a prežívanie matky aj vo vzťahu k mal. A., pričom jednoznačne
konštatuje, že sa „nejedná o úzkostnú poruchu osobnosti, o anticipačnú úzkosť ani o hyperaktivačné

stratégie voči synovi.“ V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že psychologička pracuje s matkou , a
pochybnosti o záveroch A. N. O. vyplývajú aj zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 13.03.2025 ale
aj zo samotnej súhrnnej hodnotiacej správy A. O. za obdobie 10/2021-12/204, keď A. O. označuje
otca ako hrozbu, agresora, páchateľa domáceho násilia, a to bez pohovoru s otcom , bez dôkazov,
pričom takéto tvrdenia neboli preukázané a sú v rozpore so zisteniami znalca o osobe otca, preto

súd vziať správu A. O. za objektívnu a prihliadať na ňu nemohol. Naopak znalec zistil, že dieťa sa cíti
v otcovej prítomnosti bezpečne, dôverne. V spojitosti s osobnostným profilom matky vyplývajúcim
zo znaleckého posudku má súd za to, že postoj matky nie je adekvátny potrebám dieťaťa a jeho
psychickému a sociálnemu vývinu, pretože matka preferuje svoje predstavy a názory, vtesnáva do
nich bez objektívnych dôvodov maloletého A., ktorý má ale právo na zdravý neobmedzujúci psychický
vývin a budovanie sociálnych kontaktov v spoločnosti svojich rovesníkov a v širšom okolí. Osobnostný

profil matky hovorí o prežívaní obáv matkou, jej anticipačnej úzkosti, ktorá vedie k väčšej pripútanosti
na maloletého a menšej ochote sa podeliť, či preniesť zodpovednosť v súvislosti so starostlivosťou o
maloletého aj na druhých ľudí. Jedná sa o úzkostný, nadmerne zaujatý typ väzby matky voči maloletému.
Matka používa hyperaktivačnú stratégiu, jedná sa o stratégiu, ktorej cieľom je zabezpečiť si blízkosť
a dostupnosť maloletého za cenu dramatizácie a zosilnenia vlastného prežívania, a to aj preháňaním

hodnotenia nebezpečia. Dá sa povedať, že tento vzťah má manipulatívny charakter. Konanie matky a
jej snaha o prítomnosť na vyučovacom procese, ktorú žiadala v A. G. U. M. N. G. M. F., keď podľa
informácií zistených kolíznym opatrovníkom mala problém dieťa nechať v kolektíve bez jej prítomnosti
( konštatované v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 07.10.2024) , ako aj jej neustále prezentovanie
dieťaťa ako nesamostatného, neschopného nadväzovať nové kontakty , úzkostného a pod. potvrdzuje,

že závery znalca sú objektívne a pravdivé a že je tu problém s odpútaním sa matky od maloletého
a prenechaní zodpovednosti na iných ľudí. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že matka je
viac naviazaná na maloletého než by bolo žiadúce, čo môže sekundárne brzdiť prirodzenú separáciu
maloletého od matky. Maloletý je plne zrelý (emocionálne, sociálne) pre návštevu materskej školy, to
potvrdzuje znalec aj aktuálne vyšetrenie dieťaťa v CPP . Preto súd nevidí konanie matky ako konanie

v najlepšom záujme dieťaťa, ale naopak vo vzťahu k dieťaťu obmedzujúce, hoci súd nepochybne
akceptuje starostlivosť matky o dieťa, jej zásluhy na formovaní a šikovnosti dieťaťa. V neposlednom
rade matka nepreukázala vo vzťahu k plneniu školskej dochádzky splnenie podmienok pre individuálne
vzdelávanie, pretože P. E. N., ktorú má v úmysle zabezpečiť pre dieťa, nie je riadne dostihnuteľná,
nemožno zistiť vzdelávací program, ani kolízna opatrovníčka nevedela zistiť bližšie informácie , overiť

spôsobilosť poskytovať základné vzdelávanie, zatiaľ čo štátna škola funguje v zmysle zákona ako
akreditovaný subjekt poskytujúci vzdelávanie. Vzhľadom k školskej zrelosti maloletého A. navštevovať
základnú školu sa nejaví ako logické ani vyjadrenie matky, že pokiaľ bude navštevovať materskú školu
prezenčnou formou, požiada o tzv.“ odklad školskej dochádzky“, teda nechce , aby nastúpil do 1.ročníka,
ale pokiaľ bude navštevovať predprimárne vzdelávanie individuálnou formou, nechá ho nastúpiť do

1.ročníkazákladnejškoly.Takétoúvahymatkytiežnezodpovedajúzáujmudieťaťa,ktoréjezrelénastúpiť
školskú dochádzku od septembra 2025 v základnej škole.

32. Matka uviedla, že v prípade umožnenia plnenia povinného predprimárneho vzdelávania maloletého
A. individuálnou formou má záujem prihlásiť mal. A. do alternatívneho zariadenia (lesného klubu), kde

bude A. vzdelávaný prostredníctvom inej odborne spôsobilej osoby odlišnej od osoby matky. Tu treba
oponovať matke, že tieto kluby neposkytujú predprimárne vzdelávanie a sú ako potvrdila aj kolízna
opatrovníčka založené na priateľstvách rodičov, ide vlastne o komunity priateľov, rodičov, fungujú
na základe priateľstiev. Nie sú registrovaní , nie sú to vzdelávacie zariadenia, a ani nemajú záujem
prijať dieťa, pretože nechcú byť zapojený do sporu a z takéhoto dôvodu aj N. G. M. F. prestala s

matkou spolupracovať. V Považskej Bystrici ani v jej okolí neexistuje žiadne zariadenie s akreditivaným
vzdelávacím programom pre predprimárne a základné vzdelávanie.

33. Taktiež vyjadrenia matky poukazujúce na to, že dieťa nechce, odmieta navštevovať materskú školu,
čo ona akceptuje, je prenášaním zodpovednosti za dochádzku do materskej školy z rodiča na dieťa a

nie je vzhľadom na vek dieťaťa správne. Naviac dieťa vlastne ešte ani nemalo možnosť zažiť materskú
školu, pretože do nej ani nenastúpilo.34. Ako z uvedeného vyplýva súd nevidel žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by dieťa
nemohlo navštevovať školské zariadenia prezenčnou formou. Motiváciu konania matky v presadení
individuálneho vzdelávania súd vidí v jej osobnostnom profile, je viac ako by bolo žiadúce pripútaná k

dieťaťu, pri jeho osamostatnení je tak prekážkou ona, nie dieťa samo, ktoré s tým nemá problém . To ju
motivuje vyhľadávať riešenia pri vzdelávaní dieťaťa, ktoré nevylučujú jej prítomnosť pri dieťati, a preto
ich hľadá v alternatívnych spôsoboch vzdelávania, pričom je zrejmé, že dieťa jej prítomnosť nevyžaduje.
Rovnaký postoj a argumenty používa matka aj v konaní proti otcovi o úpravu styku, hľadá dôvody na
strane dieťaťa ( udáva psychosomatické ťažkosti, úzkosť u dieťaťa, sebapoškodzovanie, strach z otca),

pre ktoré by sa nemal stretávať s otcom, pričom zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že dieťa má
rado oboch rodičov, nemá problém byť v ich blízkosti s každým samostatne, nemá strach z otca. Vzorec
správania matky sa tak opakuje vo vzťahu k otcovi aj k iným ľuďom, s ktorými by malo byť dieťa v
kontakte v školskom zariadení, bez jej prítomnosti.

35. Matka navrhovala v konaní nariadiť znalecké dokazovanie. Súd sa stotožnil s vyjadrením kolíznej

opatrovníčky , ktorá neodporučila znalecké dokazovanie a vyšetrenie dieťaťa pedopsychiatrom, pretože
toto je určené pre závažné psychické poruchy u detí a A. nemá žiadne psychické ochorenie. V
podrobovaní dieťaťa ďalším vyšetreniam už opatrovníčka videla šikanu dieťaťa. Súd je rovnakého
názoru, že nie je dôvod u šikovného dieťaťa hľadať problémy a nedostatky. V tomto smere sa vyjadril
aj znalec, keď uviedol, že matkou zmieňované problémy maloletého v prežívaní a doterajšom vývine

sú z jej strany agregované, zveličené.

36. Je faktom, že žiaden odborník, či už ide o A. F., CPP , ambulanciu liečebnej pedagogiky nepotvrdil
obavy matky. U všetkých dieťa urobilo výborný dojem. Jediné negatívum, ktoré bolo uvedené bolo v
ambulancii špeciálnej pedagogiky a týkalo sa toho, že A. si neverí a potrebuje zažívať úspech a práve

toto môže zažiť v kolektíve zo strany spolužiakov v materskej škole. A. neprejavil pri žiadnom vyšetrení
žiaden emočný rozklad, rozladenie. Tento syndróm je prítomný iba u matky v jej rodine. Znalecké
dokazovanie by bolo nadbytočné a pre dieťa neprimerane zaťažujúce, ale zároveň nehospodárne a
zbytočné a neefektívne predlžujúce konanie, čo rozhodne nie je na prospech dieťaťa, ktoré by malo čo
najskôr aj vzhľadom k tomu, že sa blíži koniec školského roka, nastúpiť do materskej školy.

37. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom A. K. D. , ktorá mala vypovedať k prístupu štátnych
predškolských zariadení k deťom zaradeným do ich výchovno-vzdelávacieho procesu, pretože takéto
zovšeobecnenia o prístupoch predškolských zariadení naviac osobou z rodinného prostredia matky by
pre rozhodnutie a konanie nemal žiaden význam.

38. Keďže matka nepodala prihlášku na základnú školu a otec dieťa prihlásil na Základnú školu Školská,
súd vzhľadom na sídlo školy a bydlisko dieťaťa pre dostupnosť a malú vzdialenosť považuje školu na
G. za vhodnú a ani matka nevyjadrila žiadne konkrétne výhrady voči uvedenej škole. Súd preto nahradil
súhlas matky s prezenčným vzdelávaním na tejto základnej škole.

39. Keďže matka uvádza, že nemá záujem izolovať maloletého A. v domácom prostredí a tvrdí, že sa
snaží vodiť ho do spoločenstiev, aby sa stal súčasťou kolektívu, nadväzoval vzťahy s rovesníkmi, a
pokiaľ je pravdou tvrdenie matky, že si plne uvedomuje význam a dôležitosť začlenenia maloletého A.
do kolektívu rovesníkov s obdobnými potrebami a záľubami, potom nemôže mať obavy dopriať dieťaťu

vo veku takmer šesť rokov, aby sa do takéhoto kolektívu riadne začlenil, našiel si kamarátov v škôlke a
následne v škole v rámci riadnej dochádzky do školských zariadení.

40. Vzhľadom na všetky zhora uvedené skutočnosti súd nahradil súhlas matky s prezenčnou formou
vzdelávania, pretože inak by hrozila separácia dieťaťa od rovesníkov aj širšieho okolia a narušenie

prirodzeného fyzického, psychického a sociálneho vývinu dieťaťa, čo by nebolo v záujme dieťaťa.

41. trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu

Trenčín na Krajský súd v Žiline, v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci alebo i) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu (§ 65 C.m.p.).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.