Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616203045
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7616203045.2

Uznesenie

Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcov 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. E. XX zastúpeného C. B., 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX bytom D. E. XX, 3/ C. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. E. XX proti žalovanému Mesto Spišské Podhradie, so sídlom v Spišskom Podhradí na
Mariánskom námestí č. 37, IČO: 00329622, zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Rušinom PhD.,

so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 27 v konaní o vylúčenie veci z exekúcie
a náhradu škody, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves
č. k. 4C/64/2016-513 zo dňa 27.3.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie žalobcov 1/,2/ a 3/.

II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) ako súd prvej inštancie
preskúmavaným uznesením vydaným sudcom zamietol sťažnosť žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu
vyššieho súdneho úradníka zo dňa 7.2.2025 sp. zn. 4C/64/2016 o výške náhrady trov konania, ktoré sú
povinní žalobcovia 1/, 2/ a 3/ nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariánovi
Rušinovi, PhD. vo výške 1705,30 Eur do 15. dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o sťažnosti žalobcov 1/, 2/ a 3/ ( ďalej len žalobcovia ) ako osobitnom
prostriedkuprocesnejobranyvsúlades§239Civilnéhosporovéhoporiadku(CSPanasl.),podľaktorých
zákonných ustanovení proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom je prípustná
sťažnosť, o ktorej sťažnosti rozhoduje sudca súdu prvej inštancie.

3. Predmetom sťažnostného konania bola výška trov konania žalovaného, ktorých náhrada v plnom
rozsahu mu bola priznaná v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní v rozhodnutí vo
veci samej, ktorým bolo rozhodnuté o vylúčení veci z exekúcie a náhrady škody. Žalobcovia v sťažnosti
namietali súdom priznanú výšku trov konania právnemu zástupcovi žalovaného, pričom uvádzali, že
súd vo veci nekonal 8 rokov, výška trov nezodpovedá vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z., obsahu nálezu
Ústavného súdu SR a súd ich priznal bez skúmania slepo a zaujato. V ďalšom namietali, že právnemu

zástupcovi boli priznané trovy konania spolu s daňou z pridanej hodnoty, pričom doklad o tom, že právny
zástupca žalovaného je platcom DPH nebolo pripojené pri plnomocenstve. Uznesenie považovali za
nezákonné rozhodnutie vydané zaujatým súdom a žiadali zrušenie napadnutého uznesenia v celom
rozsahu, zastavenie konania voči žalobcom A. B. a C. B., odklad vykonateľnosti uznesenia do
právoplatného skončenia.

4. V konaní o sťažnosti súd prvej inštancie po opätovnom posúdení nároku žalovaného podľa § 239 ods.
1, § 248, § 250, § 251, § 232 ods. 1 CSP a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb sťažnosť zamietol. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného
uviedol, že sťažnosť žalobcov nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správnym a zákonným spôsobom
postupoval pri výpočte výšky právneho zastúpenia žalovaného, pričom žalobcovia vo svojej sťažnosti

spôsob výpočtu žiadnymi relevantným skutočnosťami a dôkazmi nevyvracajú. Čo sa týka námietky
žalobcov, uvádzajúc, že súčasťou plnomocenstva pre žalovaného malo byť aj pripojené osvedčenie
o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právneho zástupcu, táto námietka je pre výpočet trov konania
nedôvodná a bez zákonného opodstatnia. Právny zástupca žalovaného postupoval správne, keď pri
vyúčtovaní trov konania predložil aj osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právneho

zástupcu žalovaného a s poukazom na uvedený listinný dôkaz správne uplatnil tarifnú odmenu spolu
s príslušným režijným paušálom za vykonané úkony právnej služby v súlade s citovanou vyhláškou
a Civilným sporovým poriadkom. Vykonanie úkonov právnej služby právnym zástupcom žalovaného
má za preukázané z obsahu súdneho spisu, že právne úkony žalovaného boli vynaložené v súdnom
konaní účelne a odôvodnene, pričom v súvislosti s procesným postojom predmetu konania a za účelom
procesnej obrany žalovaného. Výpočet výšky trov vyšším súdnym úradníkom bol vykonaný správne

a zákonným spôsobom. Návrh žalobcov na zastavenie konania považoval za právne neúčinné, keďže
konanie je právoplatne skončené. Zároveň súdu prvej inštancie neprislúcha ani povinnosť rozhodovať
o návrhu vykonateľnosti uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 4C/64/2016-490 zo dňa
7.2.2025, nakoľko predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

5. Napriek poučeniu súdu a prezentovanej vedomosti žalobcov o obmedzení práva na podanie
opravného prostriedku, žalobcovia podali proti uzneseniu odvolanie dôvodiac, že súd prvej inštancie
ich nesprávne poučil a tým im neumožnil uplatniť im patriace práva v zmysle CSP a Ústavy
SR. Opätovne poukázali na dlhodobo a viacnásobne vylúčenú a zaujatú sudkyňu. Vyčíslené trovy
konania nezodpovedajú zákonu, nakoľko súd sa podaním – žalobou vôbec nezaoberal. Konajúci súd

v uznesení opomenul uviesť Nález Ústavného súdu SR v tejto právnej veci, z ktorej jasne vyplýva
nezmyselnosť a zaujatosť súdu a tiež uplatnenie trov konania žalovaného. Priznané trovy konania voči
maloletým v čase, keď žalovaný v období riadneho konania 2016, 2017, 2018 nebol právne zastúpený je
konanie proti zdravému rozumu. V podstatnom žalobcovia uviedli, že v kontexte prípustnosti odvolania,
toto odvodzujú z § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej

inštancie o nároku na náhradu trov konania a ich výške, keď dikcia označeného zákonného ustanovenia
umožňuje takýto výklad.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§34 CSP) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmavaniu
napadnutého rozhodnutia zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania podaného proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

9. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení
konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutie žaloby na obnovu konania, d/ návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb
v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutie návrhu na
doplnenie rozsudku, h/ zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j/ odklad vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach
právaduševnéhovlastníctva,l/zabezpečenídôkaznéhoprostriedku,m/nárokunanáhradutrovkonania,

n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia,
o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu rozhodnutia.

10. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že rozhodovanie o trovách konania je dvojfázové, keď
o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods. 1 CSP) a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnostirozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP). Rozhodnutie o náhrade trov konania je preskúmateľné v opravnom konaní pred súdom vyššej
inštancie na základe podaného odvolania (§ 357 písm. m/ CSP), zatiaľ čo rozhodnutie o výške trov

konania je z takéhoto prieskumu vylúčené, lebo proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o výške
trov konania je prípustná len sťažnosť, o ktorej konanie vedie súd prvej inštancie (§ 239 ods. 1, § 248
CSP).

12. V ďalšom dopĺňa, že z účinnosťou od 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok,

bola zmenená koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniu. Proti tejto forme súdneho rozhodnutia
v zásade odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne uvedené v §
357 CSP. V citovanom ustanovení § 357 CSP nie je uvedené uznesenie vydané v konaní o sťažnosti
podľa § 248 až § 250 CSP. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania
podľa § 357 písm. m/ CSP sa vzťahuje k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým sa končí konanie
vo veci samej, a ktoré je vydané podľa § 262 ods. 1 CSP. V danom prípade odvolanie bolo podané

proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, odvolací súd toto odvolanie (odvolanie proti
uzneseniu) podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné.

13. Účelom sťažnosti ako osobitného prostriedku procesnej obrany, je predovšetkým hospodárnosť

azrýchleniesúdnehokonania,zktorýchdôvodovsanepredpokladádvojfázovérozhodovanie.Zámerom
zákonodarcu v rámci novej právnej úpravy sporového konania bolo odbremenenie odvolacích súdov
od rozhodovania o odvolaniach proti rozhodnutiam bez zásadného procesného významu a netýkajúce
sa rozhodovania o veci samej. Rozhodnutie o sťažnosti nie je preto predmetom ďalšieho opravného
odvolacieho konania, a nie je tak vymedzené ani medzi uzneseniami v § 357 CSP. Rozhodnutie o nároku

na náhradu trov konania môže byť predmetom odvolacieho prieskumu, ak sa taký výrok vzťahuje ku
konaniu vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP), nie len k samotnému prostriedku procesnej obrany, ktorým je
konanie o sťažnosti. Zásada jednoinštančnosti konania o sťažnostiach potvrdzujú aj závery rozhodnutia
Ústavného súdu SR II. ÚS 365/2020 z 27.8.2020. V prípadoch nejasností alebo nezrozumiteľnosti
znenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného

ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis
pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 274/2007 zo dňa 11.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 zo dňa 1.7.2008).
Podľa názoru odvolacieho súdu existujúcu úprava prípustnosti opravného prostriedku proti uzneseniam
súdu prvej inštancie je vymedzená jednoznačne, neposkytujúc priestor na odlišný výklad v situácii,

ak rozhodnutím vo veci samej súd rozhodne o nároku na náhradu trov a samostatným uznesením
o výške trov konania, ako tomu bolo v tomto prípade. S prihliadnutím na procesnú neprípustnosť
odvolacieho prieskumu odvolaním napadnutého uznesenia sa odvolací súd nemohol vecne zaoberať
argumentačnými námietkami odvolateľov.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 2 ods. 1 základných princípov CSP. V tu prejednávanej veci odvolatelia
zavinili odmietnutie odvolania, keď toto podali proti takému uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa, pričom žalovanému nevznikli žiadne trovy konania majúce povahu účelných nevyhnutných
výdavkov, o výške ktorých by bolo potrebné následne rozhodnúť. Odvolací súd preto rozhodol, že

stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).