Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324202631
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324202631.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.
XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Hudák, advokát so sídlom Mierová 87, 066 01
Humenné, proti žalovanej: D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., právne zastúpená:
JUDr. Anna Drugová, advokátka so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o vypratanie

nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/55/2024-33 zo
dňa 07. januára 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná je povinná vypratať byt č.5, nachádzajúci sa na X.poschodí bytového domu súp. č. XXXX,
vchod číslo XX v P. na ulici Y., ktorý je postavený na parcele CKN č. XXXX, parcele CKN č.XXXX/X,
parcele CKN č.XXXX/X, parcele CKN č.XXXX, zapísaný ma LV č. XXXX Okresného úradu P., katastrálny
odbor pre obec: P., katastrálne územie P. a vyprataný byt odovzdať žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej, o výške ktorých rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 149, § 150 odsek 1, § 151 odsek 1, 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 126 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom
bytu č.5, ktorého vypratania sa domáha a to z dôvodu, že žalovaná užíva byt bez právneho titulu. V
konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalovaná užívala predmetný byt na základe určitého
právneho titulu. Taktiež nebolo preukázané, že by medzi stranami došlo k spísaniu nájomnej zmluvy, na
základe ktorej by žalovanej svedčil právny titul k užívaniu predmetného bytu. Žalobca tvrdil a žalovaná

to nerozporovala, že žalobcovi za užívanie bytu neplatila nájomné, ani neplatila za služby spojené s
užívaním predmetného bytu. V danej veci teda súd prvej inštancie nezistil, že by žalovanej prislúchal
právny dôvod užívania sporného bytu, ktorý by zakladal prekážku vyhovenia žaloby a teda vypratania
bytu. Keďže žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu a napriek výzve žalobcu tento byt nevypratala,
súd prvej inštancie mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná.

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvejinštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že strany konania žili v spoločnej domácnosti
a z ich partnerského vzťahu pochádza jedno dieťa, mal. R. H., nar. XX.XX.XXXX. Strany konania sa
rozišli v júni 2022. Po uvážení, že mal. R. ostane pri matke, dohodli sa, že žalobca im poskytne bývanie

v jednom z viacerých bytov, ktoré vlastní. Predmetom tejto dohody bolo taktiež aj výška finančných
prostriedkov, ktorými bude žalobca prispievať na výživu dcéry, ako aj úprava styku. Nakoľko strany
konania sa vedeli dohodnúť, rozhodli sa, že danú problematiku vyriešia mimosúdne. Po čase sa však
medzi stranami konania začali objavovať čoraz väčšie nezhody týkajúce sa výchovy mal. R. a matka sa
rozhodla podať návrh na súd v právnej veci o úpravu rodičovských práv a povinností, ktoré je vedené na

Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8P/22/2024. V právnej veci sp. zn. 8P/22/2025 sa dňa 04.11.2024
konalo pojednávanie, na ktorom dal žalobca žalovanej prísľub, že predmetnú žalobu o vypratanie
nehnuteľnosti - bytu vezme späť, nakoľko ich dohoda smerovala k uzavretiu nájomnej zmluvy, čím
odôvodňuje jej neprítomnosť na pojednávaní v predmetnej právnej veci konanom dňa 07.01.2025. Dňa
05.02.2025 sa v právnej veci o úprave rodičovských práv a povinností konalo ďalšie pojednávanie, na
ktoromsúdrozhodolrozsudkom,kdezverilmal.R.doosobnejstarostlivostimatky,t.j.žalovanej,zaviazal

žalobcu hradiť výživné pre mal. R. v ustanovenej výške a taktiež určil, že styk sa nebude upravovať.
Rovnako sa strany konania dohodli, že uzavrú nájomnú zmluvu týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti. V
súčasnosti žalovaná čaká na predloženie hore uvedenej nájomnej zmluvy za účelom jej podpísania, čo
znamená, že žalovaná je maximálne súčinná k uzatvoreniu takej zmluvy a teda predmetnú nehnuteľnosť
bude užívať pro futuro na základne právneho titulu. Žalovaná v tomto smere poukazuje na nepravdivé

tvrdenie žalobcu týkajúce sa predloženia nájomnej zmluvy. Právo žalovanej užívať predmetný byt
žalovaná odvodzovala po celú dobu z titulu vzťahu so žalobcom a vyživovacej povinnosti žalobcu ako
otca k ich maloletej dcére, ktorej týmto spôsobom prispieval na úhradu základných životných potrieb.
Práve z tohto dôvodu nie je možné súhlasiť s tým, že žalovaná užívala predmetný byt bez právneho
dôvodu, nakoľko právnym dôvodom na jeho užívanie bola predchádzajúca dohoda so samotným

žalobcom. Ďalším argumentom, ktorý odôvodňuje odvolanie napadnutého rozsudku je, že mal. R.
má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, čo si vyžaduje lekársky dohľad v rôznych špecializovaných
ambulanciách. Ambulancie ošetrujúcich lekárov sa nachádzajú v P.. Žalobca vo svojom žalobnom
návrhu poukazuje na to, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu v obci K., okres R.. Žalovaná
túto skutočnosť nerozporuje, avšak poukazuje na to, že obec K. je od mesta P. vzdialená 52 km a v

tomto dome momentálne žijú rodičia žalovanej. Vzhľadom na to, že mal. R. je v osobnej starostlivosti
matky, t.j. žalovanej, v prípade zmeny bydliska sa žalovaná chce vyhnúť zmene základnej školy, ktorú
maloletá navštevuje a bolo by pre ňu fyzicky náročné, aby dochádzala za školou približne 2 hod. denne.
Mal. R. navštevuje X.ročník základnej školy v P., kde má aj množstvo mimoškolských a voľnočasových
aktivít (plávanie, gymnastika...) a teda zmena školského prostredia by mala na jej vývin a psychickú

pohodu negatívny dopad. Konanie matky je sprevádzané najmä rešpektovaním najlepšieho záujmu pre
mal. R., a teda nie pre ňu samotnú, nakoľko žalovaná v mieste, kde momentálne s maloletou žije,
nemá žiadne rodinné zázemie. Žalovaná je toho času poberateľkou invalidného dôchodku a nie je v jej
možnostiach, vzhľadom na mieru poklesu schopnosti, t.j. 45%, vykonávať zárobkovú činnosť. Mesačný
príjem žalovanej predstavuje spolu sumu vo výške 250,10 eura (mimo sumy určeného výživného), čím

nie je schopná uspokojovať ani svoje základné potreby. Tento mesačný príjem pozostáva z invalidného
dôchodku vo výške 190,10 eura a rodinných prídavkov na mal. dieťa vo výške 60 eur. Čo sa týka
žalobcu, žalovaná si dovoľuje povedať, a to najmä vzhľadom na ich dlhoročné spolužitie, že tento je
materiálne a finančne zabezpečený. Jej snahou je zabezpečiť mal. R. rovnakú životnú úroveň, akú mala
doteraz, a to aj napriek jej finančnej tiesni, v ktorej sa ocitla nie jej pričinením. Neprítomnosť žalovanej

na nariadenom pojednávaní vyplývala z toho, že očakávala dohodu so žalobcom o uzavretí nájomnej
zmluvy a nepredpokladala, že súd rozhodne aj bez jej účasti, nakoľko žalobca sa v konaní 8P/22/2024
vyjadroval inak. Žalovaná rovnako upriamuje pozornosť na ustanovenie § 257 C.s.p., ktoré priznáva
možnosť nepriznať náhradu trov konania v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej boli preukázané v tomto odvolaní a vyplývajú z

jej poklesu pracovných schopností, výšky jej invalidného dôchodku a najmä z nedostatku finančných
prostriedkov na úhradu trov konania, pričom žalobca, ak by mu súd náhradu trov konania nepriznal
vôbec, by týmto rozhodnutím súdu nebol vážne postihnutý. Naopak, pre žalovanú je rozhodnutie súdu
o povinnosti uhradiť náhradu trov konania žalobcovi likvidačný.

5. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že tvrdenia žalovanej v odvolaní sú len
účelovým konaním a zavádzaním súdu, ničím nepreukázaným. Ďalším dôkazom jej účelového konania
je aj záznam z spoločného stretnutia rodičov na odd. R. a K., N. HE, kde jej bola predložená opätovne
nájomná zmluva k podpisu, ktorú však nepodpísala do dnešného dňa. V danom dokumente na str.2,ods. X,X,X je zrejme správanie žalovanej, kde jej KO musela zadať povinnosť, aby oznámila či došlo
k podpisu zmluvy a vyjadrenie žalovanej otcovi k NZ, že sa má riadiť rozsudkom. Žalobca žalovanej
predložil nájomnú zmluvu už viackrát pred tým, čo uviedol aj v konaní, no žalovaná nemá záujem

ju podpísať. Žalovaná byt užíva bez právneho dôvodu, na byte vznikajú jej konaním nedoplatky na
energiách a podstatne vysoké nedoplatky. Žalovaná len účelovo využíva žalobcu prostredníctvom ich
dcéry a s poukazom aj na to, že je materiálne a finančne zabezpečený. Žalovaná nikde nepracuje od
kedy ju pozná žalobca a do dnešného dňa sa nezamestnala. Taktiež vyjadrenia ohľadne trov konania,
sú nedôvodné a máme za to, že tu nie je žiadny dôvod na postup podľa ustanovenia § 257 C.s.p..

6. K vyjadreniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná. Vzhľadom na to, že nájomná zmluva medzi
účastníkmi konania je v procese uzatvárania, má žalovaná za to, že odpadol dôvod na vypratanie
nehnuteľnosti.Opätovnepoukazujenato,žepredmetnýbytjejboldanýzostranyžalobcudoužívaniapo
predchádzajúcej dohode s ním a to bezprostredne po rozpade ich vzťahu a odsťahovania sa žalovanej
spolu s ich spoločnou dcérou, mal. R. H., nar. XX.XX.XXXX zo spoločnej domácnosti v júni 2022.

7. K vyjadreniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že je potrebné naďalej poukázať na konanie
žalovanej , ktorá nemá záujem o podpísanie nájomnej zmluvy , ktorú do dnešného dňa nepodpísala
a táto zmluva nie je v žiadnom procese uzatvárania. Takéto vyjadrenie žalovanej je len klamstvom a
zavádzaním súdu, nakoľko ani nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom, ani nevie preukázať svoje

tvrdenia a je to len odďaľovaním rozhodnutia v danej veci, preto zotrvávame na našich vyjadreniach
uvedených k odvolaniu.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súdu“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v
zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len

„C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

10. Podľa ustanovenia § 126 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,

kto mu ju neprávom zadržuje.

11. Z obsahu spisu vyplýva že strany sporu sú bývalí partneri, ktorý žili v spoločnej domácnosti. Z
ich partnerského vzťahu, ktorý trval zhruba 10 rokov pochádza mal. R. H., nar. XX.XX.XXXX. Po ich
rozchode v r. 2022 sa strany sporu dohodli, že mal. R. ostane pri matke, pričom im žalobca na bývanie

poskytol jeden z bytov patriacich do jeho vlastníctva. V uvedenom prípade ide o byt č. 5, nachádzajúci
sa na 1. poschodí bytového domu súpis. č. XXXX, vchod č. XX v P., na ulici Y.. Vyživovacia povinnosť, či
úprava styku voči mal. R. nebola v čase podania žaloby súdnym rozhodnutím upravená. Z obsahu spisu
ďalej vyplýva, že žalovaná za užívanie predmetného bytu s mal. R. neuhrádzala žiadne platby (nájomné,
či platby súvisiace s užívaním bytu ako sú energie a pod.). Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že medzi

stranami sporu nebola uzavretá nájomná zmluva, predmetom ktorej by bol nájom k predmetnému bytu.

12. Právo vlastniť majetok vyplýva z čl. 20 Ústavy SR. Ústava SR vymedzuje, že vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. S ochranou vlastníckeho práva
bezprostredne súvisí aj čl. 20 odsek 3 Ústavy SR, z ktorého obsahu vyplývajú povinnosti pre vlastníka,

keďže vlastnícke právo je nielen absolútne právo, ale zároveň zaväzuje vlastníka k jeho výkonu právom
aprobovaným spôsobom.

13. Z ustanovenia § 126 odsek 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastník sa môže domáhať
vydania veci. Výkonom subjektívnych občianskych práv a povinností dochádza k uskutočňovaniu noriem

občianskeho práva a tým aj k uspokojovaniu potrieb ich subjektov. Realizácia subjektívnych práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov je oprávnenie každého subjektu správať sa
spôsobom, ktorý je zákonom dovolený alebo ktorý vyplýva zo zmluvy, alebo z rozhodnutia štátneho
orgánu. Každý sa môže domáhať ochrany pred iným, ktorý do jeho subjektívnych občianskych právzasahuje alebo ho pri jeho výkone ruší (k tomu pozri Števček M., Dulak A., Bajánková J., Fečík M.,
Sedlačko F., Tomašovič M. a kol.: Občiansky zákonník I. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck. 2019.
s. 20-30).

14. Dobré mravy predstavujú mimoprávne normy správania a mimoprávny morálny normatívny systém.
Dobré mravy ako nepísané morálne normy samy osebe nie sú prameňom práva, ale ich normatívnosť a
záväznosť sa odvíja od právnych noriem, ktoré na ne odkazujú. Len na základe uvedených blanketných
noriem obsiahnutých v písanom súkromnom práve sa následne dobré mravy ako nenormatívny

systém stáva súčasťou právneho poriadku a ich dodržiavanie požíva právnu ochranu vrátane ochrany
súdnej. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s
uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon
práv, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného
správania sa členov spoločnosti. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením
hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade

s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa
prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti),
vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti (k tomu pozri
Števček M., Dulak A., Bajánková J., Fečík M., Sedlačko F., Tomašovič M. a kol.: Občiansky zákonník I.

Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck. 2019. s. 20-30).

15. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že právnu ochranu vlastníka nehnuteľnosti možno v určitom
prípade odmietnuť, a to vtedy keď ide o výkon jeho práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka.

16. O rozpore medzi výkonom vlastníckeho práva a dobrými mravmi sa dá výnimočne pripustiť, ak vážne
poškodzuje užívateľa veci tým, že sa dotýka jeho obzvlášť významného záujmu, bez toho aby vlastníkovi
priniesol zodpovedajúci prospech (pozri I. ÚS 528/99).

17. V uvedenej súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, vo veci sp. zn.
22Cdo/1630/2002, v zmysle ktorého cit: „Pokiaľ sa žalobca domáha vypratania domu, v ktorom žalovaný
býva s maloletým dieťaťom, pričom žalovaný nemá možnosť zabezpečiť si bývanie inak (hoci aj na
podstatnenižšej,avšakeštenaúrovnizaručujúcejľudskúdôstojnosť),jevýkonprávažalobcupožadovať
vypratanie domu v rozpore s dobrými mravmi. O rozpor výkonu práv žalobcu s dobrými mravmi by nešlo

len v prípade, že by žalovaní svojvoľne poškodzovali práva žalobcu ešte ďalším závažným spôsobom
(napr. poškodzovali by dom, bezdôvodne odmietali platiť primeranú čiastku za užívanie domu a pod.).“

18. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní stroho konštatoval, že nakoľko je žalobca vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti a žalovaná uvedenú nehnuteľnosť užíva bez právneho titulu, žaloba je

dôvodná. Uvedené odôvodnenie je vzhľadom na osobitosť daného prípadu podľa názoru odvolacieho
súdu nedostatočné.

19. Už z podanej žaloby mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je otcom mal. R., ktorá spolu
so žalovanou v predmetnom byte býva a voči ktorej má rodičovské povinnosti. Z podanej žaloby tiež

vyplýva dôvod, pre ktorý žalovaná spolu s mal. R. predmetný byt začala užívať. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, žeby súd prvej inštancie tieto skutočnosti vzal do úvahy, napr.
priposúdení,čibyžalovanámohladisponovaťurčitýmprávnymtitulomzhľadiskaužívaniapredmetného
bytu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež nevyplýva, či by v danom prípade nemohlo ísť o
výkon práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi (s poukazom na rodičovské práva voči mal. R.).

20. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd zato, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
je predčasné, nepreskúmateľné a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd
preto v súlade s ustanovením § 389 odsek 1 písm. b) C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvej inštancie preskúma, či v danom prípade by

žalovaná mohla disponovať právnym titulom na užívanie predmetného bytu, s ohľadom na vzťahy strán
sporu a vzťah žalobcu voči mal. R., posúdi či vzhľadom na osobitosť daného prípadu nejde o výkon
práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie taktiež zohľadní
záujmymal.dieťaťa.Vodôvodnenínovéhorozhodnutiasasúdprvejinštanciejasným,právnekorektnýma zrozumiteľným spôsobom vyrovná so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).