Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201513
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1725201513.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
RóbertaFoltánaaJUDr.ĽubomíraBundzela,voveci starostlivostisúduomaloletédieťa:A.B.,narodená
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa matky: C. D., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX E., F. C., v konaní zastúpená: SLOVÍK LAW, s.r.o., so sídlom

Rubínová 1, Chorvátsky Grob, a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX, H. A. H.,
v konaní zastúpený: JUDr. Kristína Jošthová, advokátka so sídlom Školská 693/31, Žilina, v konaní o
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Pezinok č. k. 51P/55/2025-28 zo dňa 28.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 28.05.2025 súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania (II. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
bol upravený styk otca s maloletou v každom nepárnom kalendárom týždni od štvrtka od 17:00 hod.
do nedele do 15:00 hod. s výnimkou jarných, veľkonočných, letných, jesenných a vianočných prázdnin
vyhlásených vyhláškou MŠ SR s tým, že počas bežného styku bude miestom prevzatia a odovzdania
maloletej bydlisko matky, alternatívne bude miestom prevzatia bydlisko matky a miestom odovzdania

vlaková stanica v Trenčíne, a to v trvaní do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 51P/272/2023.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods.
1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej, ods. 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) a čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že rozsudkom súdu prvej inštancie č.
k. 51P/272/2023-167 zo dňa 10.04.2025 bol upravený styk otca s maloletou v každom nepárnom
kalendárnomtýždniodštvrtkaod17:00hod.donedeledo15:00hod.svýnimkou jarných,veľkonočných,

letných, jesenných a vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „MŠVVaM SR“), v každom párnom roku počas vianočnýchprázdnin vyhlásených vyhláškou MŠVVaM SR od 23.12. od 16:00 hod. do 31.12. do 18:00 hod.,
v každom nepárnom roku počas vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠVVaM SR od 31.12.
od 16:00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. s tým, že počas bežného styku v súdom

stanovenom čase otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa matke
odovzdá v meste Trenčín na vlakovej stanici. Počas vianočných prázdnin otec maloletú prevezme
a odovzdá v súdom stanovenom čase v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk
s otcom riadne a včas pripraviť. Otec je oprávnený komunikovať s maloletou prostredníctvom aplikácie
Messenger na prenos obrazu a zvuku každý párny kalendárny týždeň v stredu o 17:00 hod. s tým, že

matka je povinná danú komunikáciu zabezpečiť. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu
Bratislava III č. k. 38P/120/2022-35 zo dňa 24.11.2022 v časti úpravy bežného styku a styku počas
vianočných prázdnin. Vo zvyšku súd návrhy rodičov zamietol. Konanie nie je právoplatne skončené.
Obaja rodičia sa voči rozsudku odvolali.
V pripojenom poručenskom spise vedenom pod sp. zn. 53Em/1/2024 boli kolíznym opatrovníkom
prešetrené pomery dňa 08.04.2025. Kolízny opatrovník uviedol, že matka nedodržiava rozhodnutie

súdu ohľadom stretávania sa otca s maloletou. Matka je ovplyvnená svojím okolím, čo potvrdila
aj psychologička v Tenenete. Rodičia sa nevedia dohodnúť ani ohľadom odovzdania a preberania
maloletej. Aj na základe zistených skutočností mal za to, že jednu cestu má s maloletou absolvovať
matka, nakoľko je viacej možností, ako môže s maloletou pricestovať za otcom alebo od otca. Matka
uviedla, že nemôže viesť motorové vozidlo, ale sú možnosti ako cesta vlakom. Maloletá má rada oboch

rodičov a chce byť s oboma, čo tiež potvrdila psychologička z Tenenetu.

5. Vecne súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že po vyhodnotení zistených okolností dospel k záveru,
že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, nakoľko neboli
osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

účastníkovkonaniavzmyslepodanéhonávrhu.Zdôraznil,ženevyhnutnýmpredpokladomnanariadenie
neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov maloletého dieťaťa, nakoľko bez
tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, čo
by mohlo mať negatívny dopad na jeho zdravý vývoj. V danom prípade bezodkladnosť úpravy pomerov
nebolapreukázaná,nakoľkovýkonrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejA.bolnaposledyupravený

rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 51P/272/2023-167 zo dňa 10.04.2025, ktorým bol upravený styk
otca s maloletou (tak ako bolo uvedené vyššie). Z obsahu spisu vedeného ohľadom maloletej ako
aj z aktuálnej správy odborného poradenstva v Tenenete vyplýva, že styk otca s maloletou matka
nedodržiava, pretože je ovplyvnená svojím okolím, čo bolo potvrdené aj psychologičkou v Tenenete.
Rodičia sa nevedia dohodnúť ohľadne preberania a odovzdávania maloletej, ktoré sú riešené volaním

policajnej hliadky. Matka uviedla, že nemôže viesť motorové vozidlo, ale sú aj iné možnosti ako cesta
vlakom.

6. Konštatoval, že pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností
musí súd vychádzať zo všetkých okolností, ktoré boli rozhodné v dobe pôvodného rozhodnutia

a zistiť, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá je podstatná, a to na základe spoľahlivých a úplných
výsledkov dokazovania. O zmene pôvodného rozhodnutia rozhoduje súd rozsudkom po vykonaní
riadneho dokazovania, nemôže rozhodnúť neodkladným opatrením, nakoľko neodkladným opatrením
súd rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, a preto rozhodnúť
o zmene výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu možno až v konaní meritórnom.

Neodkladné opatrenie v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti môže súd vydať iba vtedy,
akexistujepotrebarýchlejochranyzáujmovmaloletéhodieťaťazdôvodu,žejehozdravie,výchovaalebo
výživa sú ohrozené alebo vážne narušené, a to do doby, kým nebude rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine. I keď vzťah rodičov a ich vzájomná komunikácia sú aktuálne konfliktné,
výživa maloletého dieťaťa a starostlivosť o maloleté dieťa nie sú vážne narušené, nakoľko maloletá A.

je v starostlivosti matky, v starostlivosti rodičov o dieťa kolízny opatrovník nezistil také vážne nedostatky,
ktoré by odôvodňovali potrebu zmeny rozsudku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej
nariadením neodkladného opatrenia.
O zmene úpravy rodičovských práv a povinností rozhodne odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn.
51P/272/2023, pretože rodiča v predmetnom konaní podali odvolanie.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP, považujúc ho za nekonzistentné a vzájomne
si vnútorne odporujúce, keď na jednej strane súd potvrdzuje existenciu problému medzi rodičmi,

ktorý ovplyvňuje maloletú, ale na strane druhej nepovažuje za osvedčené skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Mala za to, že súd prijatím napádaného rozhodnutia nepostupoval
v záujme maloletej, ale naopak vytvoril priestor pre ďalšie prehlbovanie rodičovského konfliktu, ktorý má
dopad na maloletú. Namietala nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia. Bola toho názoru, že súd nesprávne zistil skutočný stav veci, čo ho viedlo k prijatiu

nesprávnych záverov vo veci nutnosti dočasnej úpravy maloletej. Konanie o zmenu úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletej sa vedie od roku 2023, doposiaľ nie je právoplatne skončené a situácie
medzi rodičmi eskalujú do privolania policajnej hliadky. Uviedla, že súd v tomto prípade nesprávne
aplikoval právne normy, keď nerešpektoval najlepší záujem maloletej. Poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoP/56/2016, čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty
základných práv EÚ a judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06, III. ÚS 107/07.

Ďalej uviedla, že o zmenu úpravy odovzdania a prevzatia maloletej požiadala z dôvodu, aby sa vyhla
rizikám spojeným s cestovaním s maloletou samostatne bez prítomnosti tretej osoby (či už autom,
ktoré aj tak šoférovať nemôže alebo napríklad vlakom), nakoľko epileptický záchvat sa nedá vopred
predpokladať a ani odhadnúť. Je rozdiel, ak epileptický záchvat dostane v dopravnom prostriedku počas
toho, ako cestuje sama a počas toho, keď cestuje s maloletou a vykonáva nad ňou dozor. Maloletá by tak

ostala v tomto prípade bez dozoru a kontaktu blízkej osoby. Tvrdila, že po celý čas sleduje len najlepší
záujem maloletej a elimináciu potenciálneho rizika vystavenia maloletej takejto situácii v dopravnom
prostriedku medzi cudzími osobami. Mala za to, že súčasná platná úprava, kedy má maloletú v piatok
doviesť k otcovi do miesta jeho bydliska je nevykonateľná a spôsobuje obom rodičom pri odovzdávaní
problémy. Odovzdanie maloletej v piatok nevie splniť objektívne zo zdravotných a pracovných dôvodov,

čo vedie ku konfliktným situáciám medzi rodičmi. Napriek tomu, že otcovi v minulosti vychádzala
v ústrety, dávala mu maloletú deň vopred alebo akceptovala oneskorené odovzdanie maloletej, otec
jej v tomto smere v ústrety nevychádza aj keď pozná jej zdravotný stav a súčasnú situáciu a inicioval
voči nej vykonávacie konanie vedené pod sp. zn. 53Em/1/2024, aj keď sa s ním snažila dohodnúť na
zmene režimu mimo súdneho rozhodnutia s ohľadom na svoj zdravotný stav. Tvrdila, že si nedokáže

zabezpečiť konštantnú prítomnosť inej dospelej osoby pri cestovaní s maloletou, pre prípad, že by
vo vlaku dostala epileptický záchvat. Vzhľadom na uvedené mala za to, že za účelom stabilizácie
situácie medzi rodičmi je na mieste na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 51P/272/2023 zmeniť úpravu bežného styku otca maloletou a spôsob odovzdania
a prevzatia maloletej. Dodala, že neodkladným opatrením nemá záujem zužovať styk otca s maloletou,

ale má záujem zastabilizovať súčasnú situáciu a zabezpečiť realizáciu styku otca s maloletou bez hádok
medzi rodičmi a nutnosti intervencie zo strany polície.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým upraví styk otca s maloletou v každom nepárnom kalendárnom týždni od štvrtka od
17:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s výnimkou jarných, veľkonočných, letných, jesenných a vianočných

prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠVVaM SR s tým, že počas bežného styku si otec v súdom
stanovenom čase dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, s trvaním do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 51P/272/2023. Alternatívne
navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým upraví styk otca s maloletou v každom nepárnom kalendárnom týždni od štvrtka od

17:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s výnimkou jarných, veľkonočných, letných, jesenných a vianočných
prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠVVaM SR s tým, že počas bežného styku si otec v súdom
stanovenom čase dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa matke odovzdá
v meste Trenčín na vlakovej stanici, s trvaním do právoplatného skončenia konania vedeného na
OkresnomsúdePezinokpodsp.zn.51P/272/2023.Uviedla,žekalternatívnemupetitupristúpilavýlučne

z dôvodu, aby sa dočasne upravili pomery, keďže k mimosúdnej dohode medzi rodičmi nemožno dôjsť.
Trvala na tom, že úprava prevzatia a odovzdania maloletej v mieste bydliska matky je pre všetkých
vyhovujúca a nie je neprimerane zaťažujúca pre ktoréhokoľvek z účastníkov konania.

9. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý poukázal na to, že matka podala v poradí už druhý návrh na

vydanie neodkladného opatrenia, pričom prvý návrh bol súdom prvej inštancie zamietnutý, čo potvrdil
aj odvolací súd s tým, že neboli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Matka podala
nový návrh na úpravu práv a povinností k maloletej, a to v časti výživného a v časti úpravy styku,
najmä čo sa týka miesta a času odovzdávania maloletej, ktorý odôvodnila zmenou zdravotného stavu,ktorý má údajne potencialitu ohroziť maloletú. Doklad o odobratí vodičského oprávnenia predložila až
v rámci návrhu na vydanie neodkladného opatrenia aj napriek tomu, že rozhodnutie je z januára 2025.
K predloženiu došlo až po niekoľkých námietkach z jeho strany, pričom potvrdenie nepredložila ani pred

vydaním konečného rozhodnutia vo veci a ani v rámci odvolania. V súvislosti zo zdravotným stavom
matky uviedol, že sama matka na pojednávaní uviedla, že od posledného záchvatu, ktorý bol ešte
v čase prvej úpravy pomerov, kedy súhlasila s tým, že sa bude podieľať na doprave, záchvat nemala,
a to aj napriek tomu, že cestuje každý deň do práce aj v sobotu a v nedeľu z miesta svojho trvalého
pobytu (F. C.) do D. – I., čo je spolu 18 km, t. j. 126 km týždenne. Cestuje prímestskou dopravou

autobusom, ktorý býva zväčša plný ľudí a podľa aplikácie Google maps cesta takouto dopravou trvá cca
2 hodiny. Matka sa v tomto prípade neobáva, že by dostala epileptický záchvat vyvolaný množstvom ľudí
a nepohodlím, oproti cestovaniu vlakom v IC, ktorý má miestenky, nie je preplnený a je pohodlný. Mal
za to, že každodenná cesta z a do práce predstavuje väčšie riziko ako cestovanie pohodlným vlakom.
Navyše túto cestu s maloletou ešte neabsolvovala, takže nemôže konštatovať, že by nebola v záujme
maloletej. Vyjadril názor, že matka si pravdepodobne v čase prvého rozhodovania neuvedomila, akú

časovú a finančnú náročnosť bude cestovanie vyžadovať, asi ju jej partner odmietol aj s maloletou voziť
a matke sa jednoducho nechce. Poukázal na to, že matka s maloletou cestuje za svojimi rodičmi, ktorí
žijú v D. – F., čo je 31 km tam a 31 km späť, pričom podľa aplikácie ukazuje čas cesty 2 hodiny a 44
minút, cesta autom trvá 30 minút tam a 30 minút späť. Matka v tejto súvislosti uviedla, že ju tam vozí
jej terajší priateľ a s týmto vozením nemá problém, ale voziť matku a maloletou za ním je už pre neho

problém. Mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil návrh na vydanie neodkladného opatrenia
ako nedôvodný, nakoľko nie je potrebná urýchlená úprava pomerov, keďže je o úprave styku rozhodnuté
a podľa názoru súdu je v záujme maloletej.
Uviedol, že matka v návrhu i odvolaní poukazuje na to, že on (otec) cestuje na pravidelnej báze
v pondelok do Rakúska a vo štvrtok späť z Rakúska za prácou, avšak opomenula obdobie od 12/2024 do

04/2025, kedy nepracoval a bol nútený cestovať z miesta svojho bydliska do bydliska matky, pretože mu
maloletú nechcela doviesť podľa vykonateľného rozhodnutia. Aj v čase nepriaznivej finančnej situácie
a bez auta, si musel na cestu požičať peniaze aj auto, aby maloletú videl. Tvrdil, že matka viackrát
nesúhlasila s tým, aby si maloletú prevzal už vo štvrtok, keď sa vracal z práce, preto musel opätovne
cestovať v piatok pre maloletú do miesta bydliska matky. Často sa stávalo, že mu maloletú nechcela dať

skôr, t. j. vo štvrtok a povedala, že ju radšej dovezie v piatok, pričom to bolo v čase, keď už z dôvodu
svojho zdravotného stavu žiadala zmenu spôsobu styku. Bol toho názoru, že matka len zneužíva
situáciu, mstí sa mu a robí mu naschvál, prípadne je ovplyvnená názorom partnera, ktorý má voči nemu
zášť, čo prenáša na matku. Uviedol, že matka zamlčala situácie, kedy mu bránila v styku s maloletou
a jediné, čo mu ostávalo bolo, že volal políciu, nakoľko sa dostavil pred jej dom a ona mu maloletú

nedala, a tak zbytočne previezol 500 km. Poukázal na to, že z dôvodu, že sa matka kvôli osobným
nezhodám odsťahovala z posledného spoločného bydliska H. A. H. F. F. C., nemôže byť cestovné ako
aj časové hľadisko ponechané len na ňom, ale mala by sa na tom podieľať aj matka. Žiadal zohľadniť
tú skutočnosť, že za danú situáciu môže matka, ktorá sa zo spoločného bydliska presťahovala do F. C.,
a to bez jeho súhlasu, čím skomplikovala nielen jeho styk s maloletou, ale aj následné fungovanie, keď

už maloletá bude chodiť do školy, ako sa bude riešiť ich stretávanie, na ktoré už teraz matka apeluje,
že terajšia úprava bude neudržateľná. Potvrdil, že mu matka po viacerých urgenciách vyšla v ústrety
amaloletúsimoholprevziaťužvoštvrtok,prípadnejuspäťodovzdalažvpondelok,avšaktakétoriešenie
je skôr v záujme matky, aby nemusela cestovať s maloletou. Mal za to, že nariadením neodkladného
opatrenia navrhovaného matkou sa neodstránia komunikačné problémy ohľadne odovzdávania, matka

tým sleduje len uľahčenie pre seba, čím sa zbaviť pre ňu zbytočného cestovania.
Poukázal na to, že matka na poslednom pojednávaní vo veci samej vyjadrila súhlas s miestom
odovzdania v Trenčíne, hoci neskôr tvrdila, že bola pod tlakom a nebola v dobrom psychickom
rozpoložení a súhlas vyjadrila len preto, aby na ňu nebol ďalej vyvíjaný nátlak. Toto samu javilo
ako špekulácia, nakoľko vo veci samej bolo viacej pojednávaní, dokonca jedno bolo prerušené, kedy

bolo rodičom umožnené sa porozprávať, matka mala niekoľko príležitostí, aby svoj názor vyjadrila
a jediný, kto na ňu vyvíjal tlak, bol jej právny zástupca. Matka na pojednávaní dokonca vyhlásila,
že od neho nepotrebuje žiadne výživné, že jej ide len o miesto odovzdávania, aby nemusela nikam
cestovať. Tvrdil, že matkin psychický stav nebol ani na jednom pojednávaní stabilný. Na pojednávaniach
uvádzala zakaždým iné návrhy, raz chcela zvýšiť výživné, potom na návrhu netrvala, nechcela žiadne

výživné, ale aj napriek tomu súd rozhodol o zvýšený výživného. Poukázal na to, že matka záchvat od
určenia diagnózy nemala, čo potvrdila aj na pojednávaní. Pokiaľ matka deklarovala, že bola v zlom
psychickom rozpoložení, pričom sa jednalo o dôležitú situáciu a konanie ohľadne maloletej, vzniká tu
podľa názoru otca otázka, či je matka vzhľadom na svoju diagnózu, netýkajúcu sa len epilepsie, aleaj psychiatrickú diagnózu, spôsobilá rozhodovať v mene maloletej a na starostlivosť o maloletú. Dal
súdu na zváženie, či na posúdenie matkinej spôsobilosti nie je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie
ohľadne jej psychického stavu a spôsobilosti starať sa o maloletú.

Nevzhliadol existenciu potreby rýchlej úpravy pomerov, nakoľko jeho styk s maloletou sa realizuje len
vďaka tomu, že matke vyjde v ústrety a maloletú si prevezme po ceste naspäť domov, resp. si zabezpečí
dopravu, aby mohol maloletú vidieť, keď matka nie je ochotná maloletú doviesť. Je potrebné, aby si
matka uvedomila, že aj ona ako rodič má nejaké povinnosti, a to zabezpečiť jeho styk s maloletou vo
forme podieľania sa na doprave, pretože nemôže byť celá váha zodpovednosti len na jeho pleciach,

najmä za situácie, keď sa matka rozhodla odsťahovať. Kládol si otázku, či matka maloletú neohrozuje
svojím zdravotným stavom, keď epileptický záchvat môže dostať kedykoľvek a kdekoľvek, teda aj doma
v prítomnosti maloletej. Vydaním neodkladného opatrenia by podľa názoru otca došlo k tomu, že matka
sa nebude žiadnym spôsobom podieľať na doprave maloletej za ním, čím sa neeliminuje potencionalita
epileptického záchvatu, ale ide len o odľahčenie zaťaženia matky a jeho presun na neho. Matka ani raz
cestu vlakom s maloletou neabsolvovala a aj napriek tomu je schopná uviesť, že takáto forma ohrozuje

maloletú. Cestovanie za jej rodičmi, prípadne na výlet, už maloletú podľa jej názoru neohrozuje. Matkin
návrh považoval za špekulatívny a bezohľadný, nesledujúci záujem maloletého dieťaťa, ale len svoj,
aby nemusela cestovať. Vyjadril obavy, že skutočným úmyslom matky je obmedziť jeho styk s maloletou
prenesením časového i finančného zaťaženia na neho, čo ho má pravdepodobne odradiť od toho, že si
bude maloletú u matky vyzdvihovať. Poukázal aj na to, že na poslednom pojednávaní k rešpektovaniu

a k spolupráci vyzývala matku aj kolízna opatrovníčka, ktorá sa vyslovila, že v záujme maloletej bude,
aby sa na cestovaní podieľala aj matka a tak neostal zaťažený iba on, keď mu bolo aj zvýšené výživné
na návrh matky. Uvedené bolo zjavné aj v prípade jej súhlasu s tým, že mu bude maloletú odovzdávať
v Trenčíne, pričom tento návrh prišiel zo strany kolíznej opatrovníčky, ktorá zastupuje najlepší záujem
maloletej a matka s tým súhlasila. Mal za to, že jeho zamestnanie nemôže byť určujúcim faktorom pre

určenie rozsahu styku s maloletou, najmä za situácie, keď práca v zahraničí je náročná a nie je istá, čo
môže viesť k tomu, že si bude hľadať prácu v okolí svojho bydliska. Pokiaľ matka v odvolaní uviedla, že
cestadoTrenčína,kdebymumalamaloletúodovzdať,budevyžadovaťzakúpenielístkapresebaatretiu
osobu, alebo príspevok na naftu pre tretiu osobu, tak poukázal na to, že matka sa na pojednávaniach
vyjadrovala tak, že jej nejde o peniaze, že od neho žiadne peniaze nepotrebuje, že len nech nemusí

chodiť, pričom teraz vidí, že ju to bude finančne zaťažovať. Navrhoval matke, že nemusí cestovať do
Krásna nad Kysucou, ale že si maloletú vyzdvihne v Žiline, aby nemusela prestupovať, ale matka so
žiadnou alternatívou nesúhlasila. Uviedol, že návrh na výkon rozhodnutia podal z dôvodu, že matka
nebola ústretová a dokonca viackrát mu odmietla maloletú doviesť, pričom on vycestoval do miesta
bydliska matky a matka mu aj vtedy maloletú odmietla odovzdať k čomu nepomohla ani prítomnosť

polície a tak odišiel domov bez maloletej.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, keďže matka
nepreukázala naliehavosť dočasnej úpravy, ktorá by bola v najlepšom záujme maloletej.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP
v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)

a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia
na základe návrhu, ktorým sa matka domáha úpravy styku otca s maloletou v každom nepárnom
kalendárnom týždni od štvrtka od 17:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s výnimkou jarných, veľkonočných,
letných, jesenných a vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠVVaM SR s tým, že počas

bežného styku bude miestom prevzatia a odovzdania maloletej bydlisko matky, alternatívne bude
miestom prevzatia bydlisko matky a miestom odovzdania vlaková stanica v Trenčíne, a to v trvaní do
právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 51P/272/2023.12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky
akoajspoukazomnaobsahnapadnutéhouznesenia,jeposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,
keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP, aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

21. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli

vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nároknepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.

23. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

24. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce

inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy

medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na
záujemdieťaťa,ktorýmámaťprednosťpredzáujmomrodiča,resp.osoboublízkouaneumožňujevynútiť
si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne
nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného
opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie

splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má
za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je
možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v
zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité
záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie

procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude
o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

25. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho

súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľky, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí

dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme

neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

26. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.

k. 38P/120/2022-35 zo dňa 24.11.2022, právoplatným a vykonateľným dňa 14.12.2022, bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Obaja
rodičia boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na
výživu maloletej sumou 200,- Eur mesačne z toho čiastku 150,- Eur formou bežného výživného, ktorú
sumu bol povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 01.12.2022 a čiastku

50,- Eur na tvorbu úspor, ktorú čiastku bude zasielať na vinkulovaný účet maloletej zriadený matkou
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku o úprave práv a povinností. Styk otca s maloletou bol upravený
každý párny kalendárny týždeň od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin
každoročne od 01.07. od 18:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 18:00 hod. do 15.08. do18:00 hod., počas vianočných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 18:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod.
a počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od Veľkého piatka od 16:00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 16:00 hod. s tým, že počas vianočných, veľkonočných a letných prázdnin si otec v súdom

stanovenom čase maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a počas bežného styku si otec
dieťa prevezme v mieste svojho bydliska a po ukončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky.
Súd zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 51P/272/2023-167 zo dňa 10.04.2025 bol upravený styk otca
s maloletou v každom nepárnom kalendárnom týždni od štvrtka od 17:00 hod. do nedele do 15:00 hod.

s výnimkou jarných, veľkonočných, letných, jesenných a vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou
MŠVVaM SR, v každom párnom roku počas vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠVVaM SR
od 23.12. od 16:00 hod. do 31.12. do 18:00 hod. a v každom nepárnom roku počas vianočných prázdnin
vyhlásených vyhláškou MŠVVaM SR od 31.12. od 16:00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18:00
hod. s tým, že počas bežného styku v súdom stanovenom čase si otec dieťa prevezme v mieste bydliska
matky a po ukončení styku dieťa odovzdá matke v meste Trenčín na vlakovej stanici. Počas vianočných

prázdnin si otec maloletú prevezme a odovzdá v súdom stanovenom čase v mieste bydliska matky.
Matka je povinná maloletú na styk riadne a včas pripraviť (I. výrok). Súd zároveň rozhodol, že otec je
oprávnený komunikovať s maloletou prostredníctvom aplikácie Messenger na prenos obrazu a zvuku
každý párny kalendárny týždeň v stredu o 17:00 hod. s tým, že matka je povinná danú komunikáciu
zabezpečiť (II. výrok). Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k.

38P/120/2022-35 zo dňa 24.11.2022 v časti úpravy bežného styku a styku počas vianočných prázdnin
(III. výrok). Vo zvyšku súd návrhy rodičov zamietol (IV. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania (V. výrok). Obaja rodičia podali voči tomuto rozsudku odvolanie, o ktorých bude
rozhodovať odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 11CoP/108/2025.
Z obsahu rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 51P/272/2023-167 zo dňa 10.04.2025 odvolací súd

zistil, že čiastočným rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 51P/272/2023-115 zo dňa 21.10.2024,
právoplatným dňa 10.11.2024, bola ohľadne výživného na maloletú schválená rodičovská dohoda,
ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 220,- Eur mesačne miesto
doterajších 200,- Eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred počnúc dňom 01.09.2023. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2023 do 21.10.2024

vo výške 260,- Eur súd povolil otcovi zaplatiť v 2 splátkach po 130,- Eur spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III
č. k. 38P/120/2022-35 zo dňa 24.11.2022 v časti výživného na maloletú.

27. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,
pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. K odvolacím
námietkam matky sa žiadať doplniť nasledovné:

28. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.05.2025
odvolací súd konštatuje, že matka v ňom prevažne popisuje svoju nespokojnosť s rozhodnutím vo veci
samej, ktoré bolo vydané dňa 10.04.2025 a hoci proti nemu podala odvolanie (o ktorom ešte odvolacím
súdom rozhodnuté nebolo), vzhliadla aj potrebu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Účelom neodkladného opatrenia nie je dosiahnutie zmeny právoplatných či vyhlásených súdnych
rozhodnutí alebo urýchlenie vydania rozhodnutia odvolacím súdom vo veci samej, ale len rýchle a
pružné riešenie tej situácie, ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu. Rozhodnutie o
neodkladnom opatrení nemôže nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a vyriešiť každú situáciu medzi

rodičmi maloletého dieťaťa, respektíve nespokojnosť matky s realizáciou styku otca s maloletým
dieťaťom. Inak povedané, zmeniť rozhodnutie súdu upravujúce výkon rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu (formu styku otca s maloletým dieťaťom) možno len zákonom predpísaným
spôsobom, t. j. v zmysle ust. § 26 Zákona o rodine, kde v konaní vo veci samej súd posúdi, či nastala
taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia súdu.

30. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu spisu, z predložených dôkazov a tvrdení matky dospel
k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho
súdu, neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladnéhoopatrenia nebola splnená základná podmienka v § 325 ods. 1 CSP, a to podmienka naliehavosti. V
tomto smere odvolací súd dodáva, že matkina argumentácia v prospech nariadenia neodkladného
opatrenia nepreukazuje, že by maloletému dieťaťu hrozila ujma na jeho právach, ktorá by odôvodňovala

neodkladným opatrením zasiahnuť do vykonateľnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

31. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo

neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval.

32. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu
pomerov maloletého dieťaťa podľa § 2 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1,

2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej, ods. 2, § 331 ods. 1 CSP a čl. 5 Zákona o rodine a dospel
k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej
úpravy pomerov matkou navrhovaným spôsobom. Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu
prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení
veci za nedôvodné.

33. Právo na spravodlivé súdne konanie je obsahom práva na spravodlivý proces a práva na
spravodlivú súdnu ochranu. Právo účastníka konania (matky) na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho právach, bolo zachované. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby

bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 50/04 z 03.03.2004).
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľka sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010 a uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 188/06 zo dňa 08.06.2016). Vzhľadom na to, odvolací súd námietku
matky o porušení jej práva na spravodlivý proces vyhodnotil ako nedôvodnú.

34. Zákon nepredpokladá, že by súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal vykonávať

dokazovanie tak, ako je ho nutné vykonať v konaní vo veci samej (§ 329 ods. 1 CSP). Pre
nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a v ňom
navrhovateľkou tvrdených skutočností a na ich podporu k návrhu pripojených listín, prípadne dodatočne

do konania počas jeho priebehu predložených listín, pričom dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľke daného neodkladného opatrenia. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava
(§ 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah
súdu. Ak navrhovateľka neodkladného opatrenia neosvedčí skutočnosti dostatočne odôvodňujúce záver

o nutnosti nariadenia neodkladného opatrenia, nemožno tento nedostatok klásť na ťarchu súdu a jeho
následného rozhodnutia o zamietnutí návrhu.

35. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné

opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil, že matkou uvádzané dôvody by predstavovali
také skutočnosti, pre ktoré by bol v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov nevyhnutný zásah
súdu formou neodkladného opatrenia z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa, keďže

nebola dostatočne preukázaná alebo aspoň osvedčená skutočnosť, že by v danom prípade existovala
nejaká bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby súd vo veci neodkladné opatrenie
nenariadil. Vzťahy medzi rodičmi sú síce problematické a konfliktné, no pokiaľ ide o maloleté dieťa,
ktorého záujem sa v tomto konaní sleduje ako prvoradý, súd nezistil, že by bolo momentálne ohrozenéjeho zdravie, život, výživa, výchova či iný dôležitý záujem. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých sa pritom má zamedziť vzniku ujmy na dôležitých záujmoch maloletého
dieťaťa, jeho účelom rozhodne nie je riešenie sporov medzi rodičmi maloletého dieťaťa.

36. V danej veci odvolací súd reflektuje diagnózu matky (epilepsia), ktorá vplýva z lekárskej správy
zo dňa 20.07.2023 s odporúčaním lekára spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov,
dodržiavania spánkového režimu, zákazu vykonávania činností, pri ktorých by v prípade opakovanej
poruchy vedomia mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia pacienta alebo jeho okolia, vrátane zákazu viesť

motorové vozidlo. Súčasne však neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že hoci matka na jednej strane
tvrdí, že úprava, kedy má maloletú doviesť v piatok otcovi do miesta jeho bydliska je nevykonateľná
pre jej objektívne zdravotné dôvody a zároveň s otcom nevedia komunikovať a dohodnúť sa, na strane
druhej uvádza, že sa s otcom dohodli na zmene styku s maloletou na štvrtky práve z dôvodu, že otec
to má vo štvrtok „po ceste domov“, pričom takto fungovali už pred prijatím napádaného rozhodnutia (vo
veci samej) na základe toho, že sa tak dohodli. Pokiaľ by k dohode rodičov nedošlo a boli by povinní

rešpektovaťariadiťsaúpravoustykuotcasmaloletoupodľaposlednéhoprávoplatnéhoavykonateľného
rozhodnutia súdu, matka neosvedčila tvrdenia, pre ktoré by nebolo v jej možnostiach a schopnostiach
pre zdravotné, finančné, či pracovné okolnosti zabezpečiť realizáciu styku otca s maloletou. Okolnosti,
ktoré môžu matku určitým spôsobom obmedzovať v plnení si svojej povinnosti, však nie sú takého
charakteru, že by pri vynaložení rozumného úsilia a logistiky predstavovali dôvod absolútneho vylúčenia

matky z podieľania sa na starostlivosti o maloleté dieťa aj jeho zabezpečením odovzdania otcovi na
realizáciu styku, najmä, ak sama matka v petite svojho odvolania ako jednu z alternatív odovzdania
dieťaťapostykusotcomnavrhujevlakovústanicuvmesteTrenčín,kambytiežmuselacestovaťzmiesta
svojho bydliska.

37. Vychádzajúc z uvedeného, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také
skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z
dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

38. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ust. § 396 ods. 1

CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).