Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010193
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124010193.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Miroslavy Šibíkovej na verejnom zasadnutí dňa 30. septembra 2025 v trestnej
veci obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom B. C., D. E. F. XX/X, prejednal
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 6T/8/2024 zo dňa 11.06.2025 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/8/2024 zo dňa 11.06.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. A. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví na zdraví podľa § 158
Tr. zák., pretože

dňa 21.10.2023 v čase o 20:32 hod. viedol ako vodič po Mierovom námestí v Novej Dubnici smerom
od ul. Trenčianskej, osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat s EČV: G. s tým, že pri
objekte H. I., pri vchádzaní na hlavnú cestu nedal prednosť cyklistovi pohybujúcemu sa po hlavnej ceste
ul. Slovenského národného povstania smerom k ceste I/61, následkom čoho došlo k zrážke prednej
časti vozidla s ľavou časťou bicykla, ktorý viedol I. A., ktorý v dôsledku kolízie narazil do prednej časti
uvedeného vozidla a následne dopadol na vozovku, pričom poškodený pri zrážke utrpel zlomeninu v

oblasti čuchovej a klinovej dutiny vpravo so zakrvácaním, zlomeninu nosa bez posunu, zlomeninu pod
hlavičkou základného článku II. Prsta ľavej nohy bez posunu, zmliaždenie a odreninu v čelovej oblasti
vľavo, tržnú ranu a zmliaždenie ruky vpravo, zmliaždenie a odreniny kolena vpravo, odreniny kolena
vľavo povrchové a čiastočné odlúčenie nechta palca ľavej nohy s obmedzením na obvyklom spôsobe
života závažným spôsobom v trvaní 4 dni, a to v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti
komunikácie, v oblasti mobility, oblasti hygieny a stravovania, a 10 dní menej závažne, čím porušil

ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c) a § 20 odsek 1 Zákona č 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

Bol za to odsúdený podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) a § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody vo výmere 2 mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne
odložený s určením skúšobnej doby na 1 rok podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie prokurátor, a to v neprospech
obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že výrok o treste, ktorým súd prvého stupňa obžalovanému
neuložil prokurátorom navrhovaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu

nezohľadňuje jednak osobu páchateľa, ani jeho osobné a majetkové pomery a ani ustanovenie § 61
ods. 2 Tr. zák. Obžalovaný bol doposiaľ 5-krát uznaný vinným z rôznych dopravných priestupkov, z čohovyplýva, že ani jeho predošlé postihy neviedli k jeho náprave. Obžalovaný sa dopustil trestného činu
v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom z nedbanlivosti spôsobil ublíženie na zdraví. Má za
to, že uloženie aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu u obžalovaného splní

individuálnu aj generálnu prevenciu. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. popri podmienečnom
treste odňatia slobody tak, ako bol tento uložený už súdom prvého stupňa, obžalovanému uložil podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Uviedol, že má za
to, že súd prvého stupňa mu mal priznať aj tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k) Tr. zák. – po
nehode túto ohlásil svojej poisťovni, poškodeného osobne navštívil v nemocnici, kde sa mu ospravedlnil
a poskytol mu na seba kontakt pre prípad, že by niečo potreboval, pričom poškodený si v trestnom
konaní škodu neuplatnil. Druhú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. mal súd prvého stupňa
zohľadniť, nakoľko sa od začiatku ku skutku priznával a oľutoval ho, pred súdom urobil vyhlásenie o vine,

s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval. Tretiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. p) Tr.
zák. mal súd prvého stupňa zohľadniť, nakoľko od skutku uplynuli takmer dva roky, vodičský preukaz mu
nebol zadržaný, doposiaľ jazdí na motorovom vozidle bez nehody. Má za to, že uložený podmienečný
trest odňatia slobody je dostatočne prísny, nakoľko je povinný viesť riadny život v skúšobnej dobe
a v prípade spáchania priestupku alebo trestného činu sa mu premení na nepodmienečný trest odňatia

slobody. Trest zákazu činnosti má pritom fakultatívnu povahu, je prejavom sudcovskej individualizácie
trestu. Poukázal tiež na to, že sa dopustil len menej závažných priestupkov (za nezaplatenie parkovného
alebo zabudol preparkovať na mieste, kde už nebolo povolené parkovať vo vyhradenom čase), ktoré
boli vybavené napomenutím alebo pokutami vo výške 10 až 40 eur. Poukázal na to, že žije s dvomi
deťmi, má striedavú starostlivosť. Vodičské oprávnenie potrebuje pre svoju prácu, keďže rozváža tovar.

Navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvali procesné strany (teda prokurátor i obžalovaný) na
svojich písomných konečných návrhoch (uvedených vyššie).

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316
Tr. por., na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (o treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto svojho postupu dospel

k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K napadnutému výroku o treste v tom, že obžalovanému nebol uložený aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá, uvádza odvolací súd nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že pri trestnej
činnosti v doprave má uloženie takéhoto druhu trestu významný účel z pohľadu individuálnej prevencie
(pozri nižšie), ako aj z pohľadu všeobecnej prevencie. Pritom najmä pri porušení dôležitej povinnosti
vodiča je jeho ukladanie aj v súlade s ustálenou súdnou praxou. Súčasne v súlade so zásadou prísnej
individualizácie trestu však platí, že záujem všeobecnej prevencie pri trestaní páchateľov nemôže

prevyšovať nad záujem individualizácie trestu a skutočnými nevyhnutnými potrebami individuálnej
prevýchovy. Uloženie trestu zákazu činnosti je totiž len fakultatívne a žiadne ustanovenie Trestného
zákona neukladá súdom automaticky povinnosť v obdobných prípadoch ukladať jeho vinníkovi trest
zákazu činnosti.

V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že niektoré okolnosti, za ktorých došlo k vzniku dopravnej
nehody, postoj obžalovaného k zavineniu dopravnej nehody, samotná osoba obžalovaného a napokon
aj miera vplyvu na rodinu obžalovaného významne svedčia v prospech obžalovaného v tom smere,že na jeho prevýchovu nie je naozaj nevyhnutne potrebné pôsobiť až dvomi trestami, teda aj trestom
zákazu činnosti.

Obžalovaný zavinil dopravnú nehodu tým, že nerešpektoval jedno zo základných pravidiel, ktorými
sa riadi cestná premávka – pravidlo prednosti v jazde. Toto pravidlo porušil pri vchádzaní na hlavnú
cestu, pričom nedal prednosť cyklistovi pohybujúcemu sa po hlavnej ceste. Súčasne v súvislosti
s okolnosťami vzniku dopravnej nehody je potrebné uviesť, že v danom prípade síce bol zrazený cyklista
s právom prednosti v jazde, avšak z výpovede obžalovaného vyplýva, že príčinou tejto nehody bola jeho

nepozornosť, nakoľko cyklistu pri odbočovaní prehliadol, nepochybne aj z dôvodu, že k nehode došlo
vo večerných hodinách v mesiaci október, kedy je už veľmi znížená viditeľnosť.

V tejto súvislosti potom okolnosti vzniku dopravnej nehody nie sú takéto charakteru, že by bolo možné
vysloviť záver o tom, že u obžalovaného išlo o prejav hrubej vodičskej nedisciplinovanosti a existuje
dôvodná pochybnosť o jeho schopnosti či spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Spôsobený následok na

zdraví poškodenej ide aj na vrub toho, že telo cyklistov nie je tak chránené, ako napr. osôb vezúcich
sa v osobnom motorovom vozidle. Pri cyklistoch aj pri malých, resp. nepatrných nárazoch dochádza
k nekontrolovanému pádu z bicykla na zem, kde spravidla dochádza k zlomeninám kostí. Zranenia
poškodeného pritom podľa znalca boli ľahké, poškodený pri dopravnej nehode neutrpel poškodenie
dôležitého orgánu a pri dopravnej nehode nebol v ohrození života. Aj z tohto pohľadu potom bolo

potrebné hodnotiť vyššie uvedený spôsobený následok vo vzťahu k potrebe uloženia aj trestu zákazu
činnosti.

Obžalovaný nemá žiaden záznam v registri trestov. Má síce viac záznamov v registri priestupkov
na úseku dopravy (aj po spáchaní skutku), avšak podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná len

o menej závažné priestupky, ktoré boli vybavené prevažne miernymi sankciami. Hodnotenie jeho osoby
možno považovať skoro na úrovni bezúhonnosti. Nebolo dokázané, že by sa obžalovaný dopravných
priestupkov dopustil pod vplyvom alkoholu. Po skutku mu nebol zadržaný vodičský preukaz, nebola mu
zakázaná ďalšia jazda.

Napokon sa odvolací súd stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, ktorý aj podrobne odôvodnil
v tom, že uloženie trestu zákazu činnosti by malo konkrétny vplyv na spôsob života obžalovaného
(vedenie motorového vozidla je súčasťou jeho pracovnej činnosti, a teda finančný príjem zo zamestnania
obžalovaného by bol uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu ohrozený)
a potreby jeho rodiny a blízkych (vyživovacia povinnosť na deti). Pritom platí, že ak to nie je z iných

dôvodov nevyhnutne potrebné, súd má uložiť páchateľovi trestného činu taký trest, ktorý bude mať čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).

Tiež je potrebné z pohľadu výroku o treste zákazu činnosti zohľadniť, že obžalovaný spáchal trestný čin
v doprave, ktorý možno považovať u tohto druhu trestnej činnosti za najmenej závažný (nedbanlivostný

prečin s druhou najnižšou sadzbou odňatia slobody – až na 1 rok).

Z hľadiska odvolacích úvah prokurátora o miernosti súdom prvého stupňa uloženého trestu je potrebné
uviesť aj to, že podľa ustálenej súdnej praxe tohto odvolacieho senátu mal súd prvého stupňa pri
rozhodovaní o treste zohľadniť aj prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, napr. v podobe priznania

ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej
činnosti).

Za týchto okolností prípadu potom možno uzavrieť, že v konaní obžalovaného išlo o jeho ojedinelé
zlyhanie ako vodiča. Obžalovaný pritom zásadne nezľahčoval mieru svojho zavinenia, počas celého

trestného stíhania svoju vinu doznával a na súde prvého stupňa urobil aj vyhlásenie o vine, nehodu
nahlásil poisťovni, poškodeného osobne navštívil a ospravedlnil sa mu, ponúkol mu pomoc, pričom
škodu si poškodený v trestnom konaní ani neuplatnil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného

nie je potrebné osobitne pôsobiť aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a preto odvolanie
prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.V tejto súvislosti ale odvolací súd obžalovanému pripomína, že v skúšobnej dobe podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody bude osobitne vyhodnocovaná aj jeho ďalšia vodičská
disciplinovanosť. Vzhľadom na trestnú činnosť obžalovaného v doprave môže aj spáchanie

priestupkov v doprave viesť k premene uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na trest
nepodmienečný. Teda týmto bude zabezpečovaná jeho individuálna prevýchova aj vo vzťahu k vodičskej
disciplinovanosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.