Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125206385
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125206385.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci
žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D.,
zastúpená Mgr. Tomášom Ješkom, advokátom so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín,
IČO: 55 150 039, proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov:

VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava a 2/ HeyPay s.r.o., IČO: 44
842 414, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k.
28C/47/2025-86 zo dňa 5. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a výroku IV., vo vzťahu
k žalovanému 2/ p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovaným 1/ a 2/, aby sa zdržali výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dražby zo

Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie "Flexihypotéka refinančná" reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo
dňa 14.06.2016 v spojení so Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/
XX-XXX/XXX zo dňa 14.06.2016 k nehnuteľnostiam evidovaných Okresným úradom D., katastrálny
odbor na LV č. XXX, obec D., katastrálne územie E., a to: stavba - rodinný dom so súpisným číslom
XXX, postavený na parcele registra "C" č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
334 m2, pozemok - parcela registra "C" č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere

334 m2, do právoplatného skončenia vo veci samej o určenie neexistencie záložného práva. Výrokom II.
uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala proti žalovaným 1/ a 2/ žalobu
o určenie neexistencie záložného práva, inak súd uznesenie
o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší. Výrokom III. návrh žalobkyne vo zvyšnej časti
zamietol. Výrokom IV. žalobkyni priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Na vec aplikoval ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d),

§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1 a § 333 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP). V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii
dražby zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie "Flexihypotéka refinančná" reg.
č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.06.2016 v spojení so Zmluvou o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.06.2016 k predmetným nehnuteľnostiam,
a to až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaniach žalovaných voči rozsudkuKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/80/2023 zo dňa 30.10.2024. Žalobkyňa ako výlučná vlastníčka
vyššie uvedených nehnuteľností uzatvorila so
žalovaným 1/ Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie "Flexihypotéka refinančná" reg. č.

XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.06.2016 a Zmluvu o zriadení záložného práva k uvedeným
nehnuteľnostiam. Na základe zmluvy o úvere žalovaný 1/ poskytol žalobkyni finančné prostriedky v
celkovej výške 145.683,00 eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala splácať
v pravidelných mesačných splátkach. Žalobkyňa v dôsledku vážnych zdravotných problémov nebola
schopná splácať jednotlivé splátky riadne a včas. Žalovaný 1/ vyzval žalobkyňu na zaplatenie časti

neuhradených splátok. Dňa 02.10.2020 vyhlásil žalovaný 1/ predčasnú splatnosť úveru a požiadal
žalobkyňu o úhradu zostatku dlžnej sumy 117.176,27 eur.
Žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam, a to prostredníctvom
dražobnej spoločnosti – žalovaného 2/. Opakovaná dražba nehnuteľností bola realizovaná podľa zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dňa 18.03.2022, pričom bol udelený príklep vydražiteľovi -
spoločnosti D., A., A. A. F. XX,

XXX XX D., G.: XX XXX XXX. Žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na
Okresný súd Trenčín, ktorý konanie viedol pod sp. zn. 27C/21/2022 a žalobu zamietol. Žalobkyňa proti
uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom Krajský súd
v Trenčíne rozhodol rozsudkom sp. zn. 19Co/80/2023 zo dňa 30.10.2024 tak, že určil neplatnosť
opakovanej dražby. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie. Dovolanie je t.

č. vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Napriek skutočnosti, že ku dňu podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol o predmetných
dovolaniach, žalovaní 1/ a 2/ pristúpili
k ďalšiemu výkonu záložného práva. Žalobkyni bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného
práva zo dňa 21.03.2025. Žalovaní 1/ a 2/ pristúpili k ďalšiemu výkonu záložného práva k predmetným

nehnuteľnostiam, a to za situácie, kedy nebolo rozhodnuté o ich dovolaniach, čím nastolili stav právnej
neistoty. V prípade, ak v rámci ďalšieho výkonu záložného práva budú predmetné nehnuteľnosti
vydražené ďalším vydražiteľom a zároveň by došlo k zmene alebo zrušeniu rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne, existovali by popri sebe dvaja vydražitelia k tomu istému predmetu dražby, dôsledkom čoho
by nepochybne došlo

k reťazeniu ďalších sporov. Za danej situácie by bola žalobkyňa v právnej neistote, komu má vlastne
predmet dražby vydať, pričom bez ohľadu na to, ktorému z vydražiteľov by predmet dražby vydala, čelila
by žalobe o vypratanie (prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia) zo strany druhého vydražiteľa, čím
by jej mohla vzniknúť majetková ujma. V zmysle oznámenia o začatí výkonu záložného práva jej bola
daná alternatívna možnosť "mimoriadneho splátkového kalendára", k čomu kontaktovala žalovaného 1/.

Inapriektejtoskutočnostižalovaný2/pristúpilopätovnekvýkonuzáložnéhopráva.Zpostojažalovaného
1/ vyplýva, že nemal vedomosť o tom, že žalovaný 2/ pristúpil k výkonu záložného práva a žalovaný 2/
nedisponuje platnou zmluvou o vykonaní dražby v zmysle § 16 zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách, keďže táto sa uzatvára vždy k jednotlivej dražbe osobitne.
Z uvedeného dôvodu mala žalobkyňa za to, že žalovaný 2/ pristúpil k výkonu záložného práva v

prospech žalovaného 1/ bez akéhokoľvek právneho dôvodu, a teda zasahuje do majetkového práva
žalobkyne, ktoré ohrozuje v rozpore so zákonom. Žalobkyňa namietala, že k zosplatneniu úveru, ktorý
je zabezpečený záložným právom, na podklade ktorého žalovaní 1/ a 2/ pristúpili ku dňu 21.03.2025
k výkonu záložného práva, došlo 15 dní po doručení "výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s
príslušenstvom" zo dňa 02.10.2020, teda najneskôr 07.11.2020. Podľa názoru žalobkyne sa pohľadávka

zabezpečená záložným právom premlčala najneskôr 07.11.2023, v dôsledku čoho je aj predmetné
záložné právo nevykonateľné. Žalobkyňa bezodkladnosť a naliehavosť svojho návrhu videla v tom, že
výkonom záložného práva v rámci dobrovoľnej dražby dochádza k zásahu do jej vlastníckeho práva,
pričom predmet vlastníckeho práva je jej obydlím, ako aj, že v prípade realizácie záložného práva na
jej strane hrozí značná škoda obzvlášť za situácie, keď nebolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky

rozhodnuté
o dovolaniach. V prípade nevydania neodkladného opatrenia ďalším výkonom záložného práva v
rozpore so zákonom bude zasiahnuté do majetkových práv žalobkyne, pričom sa opäť bude musieť
domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou.

2. Súd prvej inštancie sa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu oboznámil
slistinnýmidôkaznýmiprostriedkamipredloženýminavrhovateľkoustým,žemalpreukázané,žeKrajský
súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 19Co/80/2023-614 zo dňa 30.10.2024 rozhodol tak, že rozsudok súdu
prvej inštancie č. k. 27C/21/2022-441 zo dňa 24.05.2023 vo výroku I. zmenil tak, že určil, že opakovanádražba zo dňa 18.03.2022 vedená žalovaným 2/ pre žalovaného 1/, ktorej predmetom boli uvedené
nehnuteľnosti, ktoré vydražil žalovaný 3/ a ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notárky
JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom v Nitre, Boženy Nemcovej 13 zo dňa 18.03.2022 sp. zn. N 206/2022,

NZ 7416/2022 NCRIs 7768/2022, je neplatná. Proti uvedenému rozsudku bolo podané dovolanie, o
ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21.03.2025
žalovaným 2/ súd prvej inštancie zistil, že z poverenia žalovaného 1/ žalovaný 2/ oznámil žalobkyni, že
žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pohľadávky vzniknutej na základe úverovej zmluvy
č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.06.2016, ktorá je záložným právom zabezpečená, začína

výkon záložného práva, ktorý sa bude realizovať formou dobrovoľnej dražby, kde predmetom dražby
budú uvedené nehnuteľnosti.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa navrhla nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej, pretože v čase doručenia návrhu nebola na súde prvej inštancie podaná
žaloba žalobkyne proti žalovaným 1/ a 2/.

4. Po vyhodnotení rozhodujúcich skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že vo veci boli
naplnené zákonné predpoklady pre navrhované využitie inštitútu neodkladného opatrenia. Mal za
to, že žalobkyňa osvedčila existenciu zmluvného záväzkového vzťahu medzi ňou a žalovaným
1/, s ktorým uzavrela úverovú zmluvu a pohľadávku z tejto zmluvy zabezpečila záložným právo k

svojim nehnuteľnostiam na základe zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobkyňa osvedčila, že dňa
18.03.2022 sa uskutočnila opakovaná dražba založených nehnuteľností, ktorá bola v konaní vedenom
na Okresnom súde Trenčín rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne určená za neplatnú. Proti tomuto
rozsudku bolo podané dovolanie, o ktorom doposiaľ dovolací súd nerozhodol. Žalobkyňa osvedčila
skutočnosť, že žalovaný 1/ dňa 21.03.2025 pristúpil prostredníctvom žalovaného 2/ k ďalšiemu výkonu

záložného práva
k totožným nehnuteľnostiam. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že by mal súd uložiť žalobkyňou
navrhované zdržanie sa výkonu záložného práva žalovaným 1/ a 2/ z dôvodu existencie dvoch
vydražiteľov k tým istým nehnuteľnostiam v prípade, ak sa ďalšia dražba vykoná. Vzhľadom na
skutočnosť, že rozhodnutie súdu o určení opakovanej dražby zo dňa 18.03.2022 za neplatnú je

právoplatné, o právoplatných a vykonateľných súdnych rozsudkoch platí prezumpcia ich zákonnosti a
ústavnosti, dokiaľ nie je rozhodnuté inak. Z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti
takéhoto rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom (dovolaním) môže byť
primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o opravných prostriedkoch konajú a rozhodujú, a teda
len Najvyšší súd Slovenskej republiky môže v danom prípade rozhodnúť o odložení vykonateľnosti

napadnutého rozsudku. V danom prípade teda platí prezumpcia neplatnosti dražby a nič nebráni
vykonaniu ďalšej dražby totožných nehnuteľností.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vykonanie dražby v prípade, ak žalobkyňa vzniesla námietku
premlčania záložného práva, môže zasiahnuť do jej vlastníckeho práva. Mal za to, že v danom prípade

žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko aj bez ohľadu na
skutočnosť, či Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdí alebo zruší rozsudok, ktorým došlo k určeniu
neplatnostidražbyzodňa18.03.2022,jepotrebnévprípade,akžalobkyňavznieslanámietkupremlčania
práva záložného veriteľa na výkon záložného práva, vyriešiť túto otázku v samostatnom konaní
pred ďalším výkonom záložného práva. Vznesením námietky premlčania a dovolaním sa premlčania

záložného práva zo strany žalobkyne, stráca žalovaný 1/ ako záložný veriteľ možnosť domáhať sa
uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Jeho ďalšia existencia nemá žiaden
zmysel, pretože je nerealizovateľné a možno sa úspešne domáhať určenia, že záložné právo k zálohu
neexistuje, a na základe takéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva
z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 21.12.2010 vo veci sp. zn. 21Cdo/2185/2009, v ktorom uviedol, že ak sa záložca
dôvodne dovolal premlčania záložného práva, je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť
predaja alebo iného speňaženia zálohu, a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku
zo speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym
prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Najvyšší súd ČR v tomto rozsudku výslovne

vyvodil, že v prípade premlčania záložného práva sa môže záložný dlžník ako žalobca domáhať ochrany
aj žalobou o určenie, že tu záložné právo nie je. V uvedenej veci je preto nutné uzavrieť, že záložné
právo je prakticky nevykonateľné z dôvodu úspešného vznesenia námietky premlčania a dovolania sa
premlčania, teda nemá zmysel a nemôže slúžiť potrebám praktického života, preto je potrebné určiť,že záložné právo neexistuje. Konštatoval, že rovnaké závery si osvojil napr. aj Okresný súd Pezinok v
rozsudku zo dňa 03.06.2013 vo veci sp. zn. 5C/257/2011, Krajský súd v Prešove
v rozsudku zo dňa 24.02.2014 vo veci sp. zn. 7Co/164/2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného

súdu Humenné zo dňa 13.06.2013 vo veci sp. zn. 6C/15/2013, Krajský súd
v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 41Co/80/2019 zo dňa 20.02.2020.

6. Proti tomuto rozhodnutiu, výroku I. a IV., podal žalovaný 2/ v zákonnej lehote odvolanie. Namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia

podľa § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP, vec nesprávne právne a skutkovo posúdil. Vzniesol námietku
nedostatku pasívnej legitimácie, keď žalovaný 2/ nie je nositeľom žiadneho záložného ani iného
tvrdeného práva voči žalobkyni, medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou nie je žiadny právny vzťah
v čase vydania napadnutého neodkladného opatrenia. Na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému 2/ neboli splnené podmienky, nakoľko žalobkyňa neosvedčila nárok vo veci samej. Napriek
tomu, že žalovanému 1/ bol uložený zákaz vykonať záložné právo, zákaz voči odvolateľovi nemá

opodstatnenie, keďže zákon zakazuje dražobníkovi vykonať dražbu, ak bolo jej vykonanie zakázané
navrhovateľovi dražby. Neexistuje tak žiadna skutočnosť odôvodňujúca záver, že odvolateľ by mal
úmysel vykonať dražbu za situácie, v ktorej by vykonanie dražby bolo zakázané žalovanému 1/.
Žalovaný 2/ disponuje zmluvou o vykonaní dražby uzatvorenou so žalovaným 1/, avšak z odôvodnenia
napadnutého neodkladného opatrenia vyplýva, že predmetná skutočnosť nebola pre súd prvej inštancie

relevantná pri posudzovaní splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Namietal
zjavnú neúspešnosť návrhu vo veci samej z dôvodu absencie tvrdení potrebných pre osvedčenie
nároku. Žalovaný 2/ uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia musí žalobkyňa preukázať,
že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí a že z jej strany nejde o šikanózne, resp. zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva. V podanom návrhu musí žalobkyňa predložiť také dôkazy a osvedčiť

také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Žalovaný 1/ začal výkon
záložného práva v apríli 2021
a následne dražobník vykonával úkony prípravy dobrovoľnej dražby (ohodnotenie predmetu dražby
znaleckým posudkom, zverejňovanie informácií o predmete dražby a o dražbe, zasielanie oznámení o
dražbe a ďalšie podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), okrem doby, počas ktorej

nebol výkon záložného práva prípustný z dôvodu vykonanej predchádzajúcej dražby a následného
súdneho konania. K premlčaniu záložného práva tak nikdy nedošlo. Uvedené je zrejmé aj z dátumov
jednotlivých udalostí tvrdených samotnou žalobkyňou, resp. ktoré vyplynuli zo súdneho konania o
určenie neplatnosti dražby: zosplatnenie zabezpečenej pohľadávky zo dňa 10/2020, začatie výkonu
záložného práva 04/2021, predmetná dražba 03/2022, súdne konanie o určenie neplatnosti dražby,

právoplatnosť rozsudku súdu o neplatnosti dražby 11/2024, pokračovanie vo výkone záložného práva
03/2025. Je zrejmé, že žalovaný 1/ si riadne uplatnil svoje záložné právo a do dňa podania tohto
odvolania v jeho výkone riadne pokračuje a výkon záložného práva nie je premlčaný. Tieto skutočnosti
vyplývajú z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj z rozsudkov Okresného súdu Trenčín a
Krajského súdu v Trenčíne predložených žalobkyňou. Žalobkyňa neuplatnila premlčanie predmetného

záložného práva u odvolateľa – dražobníka a ani túto skutočnosť v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia netvrdila. Súdu prvej inštancie sa tak nemohli so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
javiť osvedčované skutočnosti (premlčanie záložného práva) ako nanajvýš pravdepodobné a mal za
to, že súd prvej inštancie mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Namietal, že
nie je splnená ani základná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. bezprostredne

hroziace nebezpečenstvo. Súd prvej inštancie nepreukázal, prečo by aj prípadné uskutočnenie dražby
predstavovalo ťažko napraviteľný stav, keď bez ďalšieho súdneho konania nemôže dôjsť
k vyprataniu nehnuteľnosti a navrátenie vlastníckeho práva na základe určenia neplatnosti dražby
je automaticky ex lege podľa § 32 ods. 3 a 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobkyni nehrozí
bezprostredná ujma pri výkone záložného práva, nakoľko v súlade s § 228 ods. 2 CSP sa prípadný výrok

rozhodnutia súdu o neplatnosti dražby bude vzťahovať aj na vydražiteľa predmetu dražby. Rovnako
prípadnýnadobúdateľpredmetudražby,anižiadnaináosoba,nemôžeohroziťprávonanedotknuteľnosť
vlastníctva, nakoľko o povinnosti opustiť obydlie (vypratať nehnuteľnosť) môže rozhodnúť iba súd v
konaní o vypratanie, v ktorom majú jeho účastníci možnosť vznášať svoje námietky a obhajovať svoje
práva. To analogicky platí aj pre exekučné konanie vedené pre výkon rozhodnutia o vyprataní. Poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/548/2015 zo dňa 28.09.2016,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/5/2012, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 1MCdo/2/2011 a rozhodnutia odvolacích súdov. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

7. Žalobkyňa v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedla, že vo vzťahu
k žalovanému 2/ sa domáhala vydania neodkladného opatrenia z dôvodu jeho faktického konania.
Žalovaný 2/ aktuálne ani len nedisponuje oprávnením na výkon záložného práva. Spolu s odvolaním
predložil žalovaný 2/ zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby, avšak na tejto absentuje dátum jej
uzatvorenia, čo spôsobuje jej neplatnosť. Rovnako tak z predloženej zmluvy nie je zrejmé, v akej výške

je pohľadávka žalovaného 1/, ktorá sa má prípadným výkonom záložného práva uspokojiť. Je celkom
zjavné, že rozpis uvedený v zmluve o výkone dobrovoľnej dražby je nesprávny, keď všetky položky
pohľadávky vrátane príslušenstva sú zahrnuté v istine. V prípade výkonu záložného práva za situácie,
kedy nie je presne špecifikovaná výška pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť, potom hrozí na strane
žalobkyne značná majetková ujma, keď nemá možnosť si akýmkoľvek spôsobom overiť tvrdenú výšku
pohľadávky. Žalovaný 2/ zaslal žalobkyni, bez akéhokoľvek oprávnenia, oznámenie o začatí výkonu

záložnéhoprávaazároveňjuvyzvalnasprístupnenienehnuteľnostizaúčelomvypracovaniaznaleckého
posudku pre účely dražby. Vo vzťahu k tvrdeniu o zjavnej bezúspešnosti vo veci samej žalobkyňa
uviedla, že právne posúdenie a dôvodnosť jej žaloby je vecou súdu. Žalobu podala a konanie je vedené
Okresným súdom Trenčín pod
sp. zn. 15Csp/75/2025, pričom podstatná otázka, ktorá bude musieť byť v konaní vyriešená je plynutie

a spočívanie premlčacej doby od zosplatnenia pohľadávky. Uvedené je ale predmetom konania vo veci
samej, nie konania o neodkladnom opatrení. Vo vzťahu k tvrdeniu, že neexistuje bezprostredne hroziace
nebezpečenstvo žalobkyňa uviedla, že toto vníma
v aktuálnom konaní žalovaného 2/, ktorý opätovne začal realizovať kroky smerujúce k výkonu záložného
práva. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdí, že žiadna osoba nemôže ohroziť vlastnícke právo žalobkyne, keďže aj

v prípade vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby táto neplatnosť dopadá aj na vydražiteľa, žalobkyňa
poukázala na udalosti po prvom výkone záložného práva, kedy vydražiteľ v čase od udelenia príklepu do
rozhodnutia súdu o neplatnosti dobrovoľnej dražby stihol žalobkyňu odhlásiť z trvalého pobytu, odhlásil
odberné miesto pre vodu
a elektrinu, zriadil na nehnuteľnosti vecné bremeno v prospech dcéry konateľa vydražiteľa (ktoré je

na LV dodnes) a pod., a to aj napriek vydanému neodkladnému opatreniu. Podľa názoru žalobkyne
výkonom záložného práva objektívne dochádza k obmedzovaniu vlastníckeho práva, ako aj užívacieho
práva, resp. narušeniu súkromia, a to v takej miere, že je potrebný súdny zásah v podobe neodkladného
opatrenia.

8. Žalovaný 1/ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že s podaným
odvolaním súhlasí. Žalovaný 1/ listom zo dňa 02.10.2020 vyzval žalobkyňu na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom poskytnutého na základe
Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka refinančná“ pod reg. číslom:
XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.06.2016. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo

dňa 12.04.2021 dražobník oznámil žalobkyni z poverenia záložného veriteľa, že banka ako záložný
veriteľ začína výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka banky vzniknutá na základe
uvedenej úverovej zmluvy s tým, že výkon záložného práva bude záložný veriteľ realizovať formou
dobrovoľnej dražby. Dňa 21.02.2022 o 10:00 hod. sa konalo prvé kolo dobrovoľnej dražby nehnuteľností.
Dňa 18.03.2022 sa konalo druhé kolo dobrovoľnej dražby nehnuteľností, kde došlo k vydraženiu

nehnuteľností. Dňa 08.04.2022 podala žalobkyňa žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd určil neplatnosť
predmetnejopakovanejdražbyzodňa18.03.2022.OkresnýsúdTrenčínrozsudkomsp.zn.27C/21/2022
zo dňa 24.05.2023 žalobu
o neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby zamietol. Na základe odvolania podaného žalobkyňou
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 19Co/80/2023 zo dňa 30.10.2024, právoplatným dňa

26.11.2024, rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že opakovaná dražba zo dňa
18.03.2022 je neplatná. V marci 2025 pokračovali vo výkone záložného práva. Mal za to, že z uvedeného
je zrejmé, že výkon záložného práva nemôže byť premlčaný, a teda súdu prvej inštancie sa nemohli
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javiť osvedčované skutočnosti (premlčanie výkonu záložného
práva) ako nanajvýš pravdepodobné.

9. Žalobkyňa vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedla, že vzhľadom na obsahovú totožnosť s
odvolaním žalovaného 2/, odkázala na svoje vyjadrenie k odvolaniu.10. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie
v medziach odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku I. ako aj v súvisiacom výroku IV. o trovách konania ako vecne správne podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a posúdení obsahu podaného
odvolania,námietkyžalovaného2/vyhodnotilakoneopodstatnené,bezoporyvčaserozhodovaniasúdu
prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil,
že súd prvej inštancie zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a z nich

vyvodil správny právny záver o splnení zákonných podmienok pre vydanie žalobkyňou požadovaného
neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s
požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov /§ 387 ods. 2 CSP/.

13. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného 2/ odvolací súd uvádza:

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, ako vyplýva aj z vyššie uvedených ustanovení

Civilného sporového poriadku je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu,
t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale je povinnosťou
navrhovateľa neodkladného opatrenia právo ochrany, ktorého sa domáha, osvedčiť. Osvedčenie

bezodkladnej potreby upraviť pomery strán tak nemožno zamieňať
s riadnym dokazovaním, ku ktorému by došlo vo veci samej. Úpravou neodkladného opatrenia zákon
umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je v záujme rýchlej
a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov občanov, či právnických osôb, potrebný okamžitý zásah
súdu. Zároveň takýmto opatrením nemôže dôjsť k neprimeranému zásahu do práv osôb, proti ktorým

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

19. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala zdržania výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej

len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,
alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej
sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej

pohľadávky. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona (zákon č. 527/2002Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo
osobitný zákon neustanovuje inak. Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný

poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.

20. Ústavný súd SR už v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24.9.2014, pri posudzovaní súladu § 7 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20
ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka
s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť
inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné
uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť
pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako
zástupcazáložcu.Dobrovoľnádražbasaspoukazomnatoodvíjaodpredchádzajúcehoúkonuvlastníka,

ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku
spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby
nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým,
ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je teda oprávnený navrhnúť výkon záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú

pohľadávku voči vlastníkovi veci. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje.
V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia zákona
odobrovoľnýchdražbách,zákonodobrovoľnýchdražbáchumožňujevzmysle§21ods.2podaťosobou,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby.

21. Súdna prax ďalej dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. (aj) možnosť
vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa,
ktorá vyplýva z práva Európskej únie, za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje
zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň
prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje (porov. sp. zn. 8Cdo 147/2017,

sp. zn. 5Cdo 113/2017, sp. zn. 2Cdo 36/2019 ). Strata obydlia výkonom dobrovoľnej dražby nepochybne
predstavuje zásah do práv žalobkyne a je spôsobilá privodiť jej nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo
na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Pri kolízii ústavou garantovaných
práv a to práva žalobkyne na ochranu obydlia zaručeného čl. 21 Ústavy SR alebo čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na druhej strane práva žalovaného na ochranu majetku

zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy, je potrebné vykonať test proporcionality,,stricto sensu“ za účelom
zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu
a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (porov. rozhodnutia ústavného súdu napr.
I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03). Takýto prieskum však vybočuje z rámca prieskumu v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a je možné vykonať ho len v konaní vo veci samej.

22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/, aby sa zdržali výkonu
záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii
dražby zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „ Flexihypotéka refinančná „ reg. č.
XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.06.2016 v spojení so Zmluvou o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.06.2016 k nehnuteľnostiam evidovaných
Okresným úradom D., katastrálny odbor na LV č. XXX, obec D., katastrálne územie E., a to : stavba-
rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 334 m2, pozemok - parcela registra „C“ č. XXX, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 334 m2, a do až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky o dovolaniach žalovaných voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/80/2023 zo
dňa 30.10.2024.

23. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na záveroch, že sú splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, keď žalobkyňa vzniesla námietku premlčania záložného práva a vykonaním

dražby sa môže zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobkyne. Vznesením námietky premlčania
a dovolaním sa premlčania záložného práva žalobkyňou, stráca
žalovaný 1/ ako záložný veriteľ možnosť domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pretože jeho právo je
premlčané. Jeho ďalšia existencia nemá žiaden význam, pretože je nerealizovateľné a možno saúspešnedomáhaťurčenia,žezáložnéprávokzálohuneexistujeanazákladetakéhotorozhodnutiasúdu
je možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa.
Súčasne súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej a to do 30 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

24. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.06.2016 odvolací súd zistil, že zmluva bola
uzatvorená medzi zmluvnými stranami, a to žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako
záložcom. Predmetom zálohu sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1, nachádzajúce

sa v k. ú. E., zapísané na LV č.XXX, ako stavba - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na pozemku
parcely registra ''C”, parc. č. XXX, pozemok parcela registra „C“ č. XXX o výmere 334 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, vrátane všetkých súčastí a príslušenstva. Predmetnou zmluvou
sa okrem pohľadávok z úverovej zmluvy - zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie vo výške
145.683,- eur pod reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti
vzniknú záložnému veriteľovi voči dlžníkovi po nadobudnutí vlastníckeho práva dlžníka k zálohu z titulu

poskytnutia ďalšieho úveru.

25. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21.03.2025 žalovaným 2/ vyplýva,
že z poverenia žalovaného 1/ žalovaný 2/ oznámil žalobkyni, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ
pohľadávky vzniknutej na základ úverovej zmluvy č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.06.2016,

ktorá je zabezpečená záložným právom, začína výkon záložného práva, ktorý sa bude realizovať formou
dobrovoľnej dražby, kde predmetom dražby budú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre k. ú. E. -
stavba rodinný dom s.č. XXX a pozemok parc. č. XXX.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa

v danom prípade preukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, teda v
danom prípade osvedčila existenciu predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie správne posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných
hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby

dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a správne uznal tento návrh za dôvodný. V danom
prípade mal aj odvolací súd za osvedčené, že žalobkyňa preukázala existenciu právneho vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a 2/ a súčasne žalobkyňa osvedčila skutočnosti, na základe
ktorých aj odvolací súd zastáva názor, že v posudzovanej veci je opodstatnená potreba bezodkladnej
dočasnej úpravy pomerov strán formou neodkladného opatrenia. Čo sa týka výkonu záložného práva

nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., aj podľa odvolacieho
súdu žalobkyňa predloženými listinami osvedčila, že medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom
a žalobkyňou ako nadobúdateľom zálohu s právami a povinnosťami záložcu existuje právny vzťah
veriteľa a záložcu.

27. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorý má
byť neodkladným opatrením chránený, pre tento je rozhodujúca existencia hmotnoprávneho vzťahu
medzi stranami. V prípade, ak sa sporná otázka týka výkonu záložného práva, relevantnými dôkazmi
osvedčujúcimi existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sú záložná zmluva a zmluva, z ktorej
vznikla pohľadávka zabezpečená záložným právom, v prípade výkonu záložného práva tiež dôkazy

osvedčujúce túto skutočnosť, čo v danom prípade splnené bolo.

28. Odvolacia námietka žalovaného 2/ poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď medzi
žalobkyňou a žalovaným 2/ nie je žiaden právny vzťah, preto nie je dôvodná. Ako vyplýva z oznámenia
o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21.03.2025 žalovaného 2/, z poverenia žalovaného 1/ práve

žalovaný 2/ oznámil žalobkyni, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pohľadávky vzniknutej na základ
úverovej zmluvy č.
XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.06.2016, ktorá je zabezpečená záložným právom, začína výkon
záložného práva, ktorý sa bude realizovať formou dobrovoľnej dražby. Žalovaný 2/ nedôvodne
poukázal na ust. § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, keď pre

zabráneniedražobníkovivdražbepostačípredloženierozhodnutiasúduotom,ženavrhovateľdražbyvo
výkone záložného práva pokračovať nemôže. Zákonodarca dôvodil, že v mnohých prípadoch dražobník
nie je účastníkom konania a vydané rozhodnutie mu nie je možné doručovať, preto bolo potrebné
navrhovateľovi dražby uložiť predmetnú povinnosť. V konečnom dôsledku za právne nevýznamnévzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy žalovaného 2/ v odvolaní na
rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože
rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne nie je viazaný.

29. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva mal aj odvolací súd preukázané, že žalovaní 1/
a 2/ pristúpili k výkonu záložného práva, pričom v prípade uskutočnenia výkonu záložného práva by
došlo, ak žalobkyňa vzniesla námietku premlčania záložného práva, k zásahu do jej vlastníckeho práva.
V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že je splnená podmienka bezprostrednej potreby

úpravy pomerov, nakoľko vznesením námietky premlčania a dovolaním sa premlčania záložného práva
zo strany žalobkyne, stráca
žalovaný 1/ ako záložný veriteľ možnosť domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo
je premlčané. Jeho ďalšia existencia nemá žiaden zmysel, pretože je nerealizovateľné a možno sa
úspešne domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje, a na základe takéhoto rozhodnutia
súdu je možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného

veriteľa. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovaným 1/ a 2/ žiadna ujma, pretože
súčasný právny stav k sporným nehnuteľnostiam sa nemení, záložné právo naďalej existuje, dočasne
je pozastavený len jeho výkon. Uložením povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na základe tohto
neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný
stav v právnych vzťahoch strán a na strane žalovaného 1/ a 2/ nemôže nevykonávaním dražby vzniknúť

ani neprimeraná ujma.

30. Úlohou odvolacieho súdu v procese rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nebolo skúmať dôvodnosť tvrdení žalobkyne, či dôvodov, ktoré by boli spôsobilé
k záveru o neexistencii záložného práva, resp. skúmať účinky vznesenej námietky premlčania, či

už samotnej pohľadávky alebo výkonu záložného práva, teda posudzovať dôvodnosť skutočností,
ktoré môžu byť predmetom posudzovania len vo veci samej, resp. dôvodnosť tvrdení žalovaného
2/ k vyššie uvedenému, teda posúdenie námietok týkajúcich sa veci samej, ale jeho úlohou bolo
iba skúmať existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorým
limitom jeho závery plne korešpondujú. Pokiaľ ide o posúdenie záložnej zmluvy, jej neexistenciu, resp.

premlčanie, odvolací súd uvádza, že tieto sporné skutočnosti budú predmetom dokazovania pred súdom
prvej inštancie, keď v tomto štádiu konania, o nariadenie neodkladného opatrenia, súd dokazovanie
nevykonáva. Dôvodnosť neodkladného opatrenia je daná už samotným osvedčením spornosti týchto
úkonov. Poukaz žalovaného 2/ na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa vzťahujú
na vec samú, sú pre posúdenie danej veci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, irelevantné.

31. Odvolací súd zároveň uvádza, že realizáciou záložného práva bezprostredne hrozí žalobkyni ujma
v strate vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a jedinou účinnou procesnou zárukou, ktorú
má žalobkyňa k dispozícii na svoju ochranu, je nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako aj súvisiaci výrok IV. o trovách konania ako

vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1
a§255ods.1CSPtak,žeúspešnejžalobkyniprotižalovanému2/odvolacísúdpriznalnároknanáhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivituc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).