Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/221/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122202018
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122202018.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
dieťa rodičov:
matka C. D., nar. XX.X.XXXX, pobytom E. XX, F., zastúpená: JUDr. Janka Chorvátová, PhD, advokátka
so sídlom P. O. Hviezdoslava 68, Žilina, a
otec G. B., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, I. J.,

o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o návrhu otca na nariadenie
striedavej osobnej starostlivosti a o návrhu matky na zvýšenie výživného,
na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 54P/47/2022 - 680 zo dňa 28.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a V. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. m e n í nasledovne:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. zvýšeným výživným vo výške 300 eur
mesačne od 12.02.2024, a to do 25. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom vo výške 784,39 eur za obdobie od
12.02.2024 do 30.09.2025 k rukám matky do 31.12.2025.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch VI. a VII. z r u š u j e.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)
rozhodol nasledovne:
I. Súd návrh matky na zmenu úpravu styku otca s maloletým A. zamieta.
II. Súd návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamieta.
III.OtecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletéhoA.zvýšenýmvýživnýmvovýške260eursúčinnosťou
od 12. 2. 2024.

IV. Zameškané výživné za obdobie od 12. 2. 2024 do 31. 8. 2024 vo výške 132,85 eur je otec povinný
zaplatiť k rukám matky do 30. 9. 2024.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9P/157/2020-213 zo dňa 7. 12. 2020 v časti
výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého A..VI. Súd ukladá rodičom výchovné opatrenie a to povinnosť dvanásťkrát podrobiť sa odbornému
poradenstvu a konzultáciám na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko-
psychologických služieb Žilina za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o

výchove dieťaťa.
VII. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko-psychologických služieb Žilina ukladá,
aby určil termíny stretnutí, podmienky a dobu každého stretnutia podľa svojich možností s tým, že dátum
ich konania oznámi rodičom aspoň tri dni vopred.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z podmienky podstatnej zmeny pomerov pre zásah do existujúcej
úpravy styku a výkonu rodičovských práv, dospejúc k záveru, podľa ktorého od poslednej úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej
zmenu osobnej starostlivosti alebo zmenu úpravy styku.
Návrh matky na zúženie styku zamietol, pretože táto nepreukázala dôvody na obmedzenie styku;

samotný nástup dieťaťa do 1. ročníka nepredstavoval kvalifikovanú zmenu pomerov a tvrdenia o režime,
nedostatočnej príprave na vyučovanie, hygiene či nevhodných aktivitách po vykonanom dokazovaní
neobstáli. Návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietol, keďže nebola zistená ani tvrdená
podstatná zmena pomerov oproti poslednej úprave; zákonné predpoklady striedavej starostlivosti
nepovažoval za splnené.

K výživnému súd prvej inštancie porovnal predchádzajúce potreby dieťaťa približne v sume 330 eur
mesačne v predškolskom období s novými potrebami po nástupe na základnú školu (ďalej aj „ZŠ“).
Pri školských výdavkoch odlíšil jednorazové položky, ktoré by mali niesť obaja rodičia (stolička, lampa,
písací stolík, rekreačné aktivity), a zo zvyšných jednorazových položiek po vypočítal mesačný priemer
okolo 18 eur; pravidelné školské výdavky vrátane družiny určil spolu približne 40 eur mesačne. Bežné

výdavky na stravu, hygienu, ošatenie, voľnočasové aktivity a lieky ponechal v primeraných sumách a
celkové odôvodnené potreby dieťaťa ustálil na cca 360 eur mesačne. Zistil, že matke sa zvýšil príjem
z 800 eur mesačne na aktuálny čistý mesačný príjem z pracovného pomeru vo výške 1 440 eur (vrátane
daňovéhobonusu140€mesačne)stým,žematkeubudlavyživovaciupovinnosťkstaršiemuplnoletému
synovi. Naďalej bývala v byte, ktorý zakúpila na hypotekárny úver.

U otca vychádzal z toho, že sa mu zvýšil príjem z 1 900 eur mesačne na 2 270,20 eur (1-4/2024) až 2
586,33 eur (v roku 2023); následne začal poberať príjem zo živnosti v sume 4 000 eur mesačne. Inak sa
u neho majetkové pomery v zásade nezmenili; stále býval vo vlastnom rodinnom dome, výška splátky
hypotéky sa zvýšila na sumu 789 eur, zo spotrebiteľských úverov, v súčasnosti spláca už len jeden vo
výške 188 eur.

Priurčenívýškyvýživnéhoprihliadolajnazákonnékritériáschopností,možnostíamajetkovýchpomerov
povinného a výslovne na mieru osobnej starostlivosti podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Zohľadnil,
že bežný výkon starostlivosti u otca presahoval rámec „základnej“ úpravy a dieťa u otca pravidelne
prespávalo, pričom otec zabezpečoval starostlivosť aj počas časti prázdnin. Tento rozsah starostlivosti
premietol do záveru, podľa ktorého postačovalo zvýšenie výživného len o 20 € mesačne na 260 eur

od 12. 2. 2024. Zameškané výživné za 12.2.2024 – 31.8.2024 ustálil v sume 132,85 eur; splatnosť
nedoplatku určil do 30.9.2024.
K výchovnému opatreniu súd prvej inštancie konštatoval pretrvávajúci konflikt a komunikačný problém
medzi rodičmi s nepriaznivým vplyvom na dieťa, a preto uložil obom rodičom povinnosť absolvovať 12
stretnutí odborného poradenstva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (ďalej len „ÚPSVaR“)

so zameraním na zlepšenie komunikácie a spolupráce pri starostlivosti o dieťa.
Trovy konania nepriznal žiadnemu z účastníkov podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon
č. 161/2015 Z. z., ďalej len „CMP“); dôvody na iný postup nezistil.

3. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov I., III., IV. v spojení s V., a VI. v spojení so VII. v zákonom

stanovenej lehote podala odvolanie matka, dôvodiac § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového
poriadku(zákonč.160/2015Z.z.,ďalejlen„CSP“),namietajúcnesprávneskutkovézisteniaanesprávne
právne posúdenie veci.
Namietala konkrétne, že súd prvého stupňa nezistil názor dieťaťa priamo na pojednávaní bez
prítomnosti rodičov a súčasne opomenul relevantné zistenia zo správy kolízneho opatrovníka z 4.

10. 2023. Dieťa podľa nej opisovalo tlak na hranie hier na tablete u otca, nechcené pobyty v
domácnosti otcovej partnerky, nevhodný obsah hier, fyzické poštuchávanie zo strany dievčat a napätú
rodičovskú komunikáciu. Súd prvej inštancie podľa matky tieto skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomných
súvislostiach nevyhodnotil.Poukázala aj na to, že otec cez ÚPSVaR dňa 13. 12. 2023 inicioval návrh rodičovskej dohody so zúžením
svojho stretávania počas prázdnin a sviatkov, čo podľa nej potvrdzovalo potrebu revízie rozsahu styku.
Akcentovala záťaž spojenú s cestovaním v pracovných dňoch pre prváka v ZŠ a potrebu stabilného

prostredia; dovolávala sa kritérií podľa § 24 ods. 5 ZR (citové väzby, vývinové potreby dieťaťa, stabilita
výchovného prostredia v domácnosti matky).
Ohľadne výživného považovala zvýšenie len o 20 eur po štyroch rokoch za nepresvedčivo odôvodnené.
Tvrdila, že prvostupňový súd opomenul podstatný nárast príjmov otca, jeho „optimalizáciu“ výdavkov,
prístavbu domu a navýšenie hypotéky, užívanie vozidla BMW a nepreskúmal príjmové pomery otcovej

partnerky. Namietala, že súd prvej inštancie nereflektoval zmeny v daňovom bonuse a prídavku na
dieťa. Poukázala na podstatnú zmenu na strane dieťaťa prechodom zo škôlky do 2. ročníka ZŠ a na
širšiu štruktúru oprávnených výdavkov (škola, krúžky, zdravie, bývanie, strava). Zdôraznila, že výška
výživného by mala zodpovedať odôvodneným potrebám dieťaťa a reálnym schopnostiam a možnostiam
otca podľa § 62 a § 75 ZR, vrátane diferenciácie životnej úrovne rodičov. Navrhla určiť výživné 400 eur
mesačne od 1. 2. 2024.

Matka ďalej namietala neprimeranosť a nezákonnosť uloženého výchovného opatrenia pre absenciu
individualizovaných úvah o osobných pomeroch rodičov. Uviedla, že obaja sú vo veku 47 rokov, sú
zamestnaní, ona pracuje s fixnou pracovnou dobou v samospráve a reálne nemôže absolvovať 12
termínov oznamovaných len tri dni vopred. Poukázala na svoje opakované rodinné povinnosti pri
starostlivostiojejchoréhootcaapomocijejmatke.Tvrdila,žeotecbezdôvodneukončilmediáciu,pričom

dokazovanie podľa nej nepreukázalo pretrvávajúci komunikačný problém; konflikt mal vytvárať najmä
otec svojím správaním. Zdôraznila zásah do osobnostných práv a neprimeranosť opatrenia vzhľadom
na chýbajúce zistenia o nedostatkoch v jej starostlivosti. Navrhla výchovné opatrenie zrušiť.

4. Otec žiadal odvolanie matky v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že odvolanie neobsahovalo nové

skutočnostianidôkazy,pričomprvostupňovýsúdriadnepreverilavyhodnotilvšetkyrelevantnépodklady.
K majetkovým a príjmovým pomerom uviedol, že vozidlo BMW vlastnil už pri prvom určovaní výživného
v roku 2020.

Namietol tvrdenie o navýšení hypotekárneho úveru; prístavbu domu financoval spotrebným úverom

zdokladovaným už v roku 2023. Poprel aj spolužitie s partnerkou v spoločnej domácnosti.
K výchove a styku namietol, že matka stavia odvolanie na subjektívnych domnienkach bez dôkazov a
podniká kroky smerujúce k bezdôvodnému obmedzeniu jeho styku s maloletým.
Takýto postup považoval za idúci proti záujmu dieťaťa. Na podporu zachovania doterajšej úpravy
poukázal na výpoveď maloletého na pojednávaní dňa 28. 8. 2024.

5. Matka v odvolacej replike zotrvala na odvolaní v celom rozsahu a odkázala na už uvedené odvolacie
dôvody. Tvrdila, že napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho
právneho posúdenia; nesúhlas otca s jej odvolaním sám osebe nepreukazuje zákonnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

Odmietlatvrdenieotca,podľaktoréhoodvolanieneobsahovalonovéskutočnosti;zdôraznila,žezákonné
dôvody odvolania nie sú limitované len „novotami“. Namietala aj jeho tvrdenie, podľa ktorého súd prvej
inštancie vyhodnotil všetky dôkazy; podľa nej odôvodnenie trpelo nedostatkom skutkových a právnych
záverov a svojvoľnou aplikáciou práva. Zvýšenie výživného len o 20 eur po štyroch rokoch považovala
za nezodpovedajúce zisteniam o príjmoch otca a princípom určovania výživného. Tvrdila, že otec

nepreukázal podnikateľské výdavky od mája 2024. Podľa nej súd prvej inštancie mal riadne aplikovať
Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR; podľa zaužívanej praxe má výživné predstavovať aspoň 20
% čistého príjmu povinného rodiča, preto žiadala výživné 400 eur mesačne. Ako nové výdavky dieťaťa
oznámila plánovanú „školu v prírode“ 250 eur a poplatok za krúžok basketbalu 55 eur /3 mesiace.
Zdôraznila zákonné kritériá § 62 a § 75 ZR, prednosť výživného pred inými výdavkami a právo dieťaťa

podieľať sa na životnej úrovni rodičov; uviedla, že po presťahovaní do vlastného bytu sama znášala
bytové náklady. Tvrdila, že otec žil s partnerkou a jej dvoma deťmi vo svojom dome, prístavbu financoval
spotrebným úverom a náklady domácnosti zodpovedali minimálne štyrom osobám; maloletý u otca
nemal vlastnú izbu. Uviedla, že tieto skutočnosti nebude ďalej dokazovať a ponechala ich na hodnotenie
odvolaciemu súdu.

Odmietla tvrdenie, podľa ktorého mala obmedzovať styk otca s maloletým poukázala na komunikáciu
v súvislosti s OČR pri chorobe maloletého, ktorú otec podľa nej nesprávne prezentoval ako porušenie
rozsudku.Matka žiadala o zmenu kolízneho opatrovníka podľa § 117 CMP, navrhujúc brata maloletého ako osobu
spôsobilú hájiť záujmy dieťaťa v otázke vyššieho výživného. Nesúhlasila so stanoviskom ÚPSVaR k
rozhodnutiu bez pojednávania, namietajúc absenciu jeho vyjadrenia k uloženiu výchovného opatrenia.

Navrhla vyžiadať správu o počte a priebehu poradensko-psychologických sedení u A. E. od roku 2022
ako dôkaz nadbytočnosti opätovného opatrenia. Uviedla, že nútené „stretávanie“ rodičov je neprimeraný
zásah, keď obaja si rodičovské povinnosti riadne plnili; poukázala tiež na otcovu verbálnu agresivitu
voči matke.
Navrhla, aby odvolací súd jej odvolaniu vyhovel; v ostatnom zotrvala na všetkých odvolacích námietkach

a dôkazných návrhoch.

6. Otec v odvolacej duplike žiadal odvolanie zamietnuť. Tvrdil, že matka postavila argumentáciu na
hypotetických príjmoch a nepreukázaných tvrdeniach. Uviedol, že príjmy preukázal daňovým priznaním
za rok 2023 a potvrdením o trvalom pracovnom pomere; od mája 2024 pracoval len ako SZČO a
fakturovaná suma nepredstavovala jeho čistý príjem.

Poprel tvrdenia o spoločnej domácnosti s partnerkou a jej deťmi, keďže partnerka mala prenajatý byt,
nemalaunehotrvalýpobytanepodieľalasanajehonákladoch;dcérypartnerkyprinávšteváchpoužívajú
jednu izbu. Odmietol tvrdenie, podľa ktorého maloletý u neho nemá vlastnú izbu; poukázal na opakované
preverenie pomerov zo strany kolízneho opatrovníka. Žiadal, aby prístavba a rekonštrukcia domu neboli
dôvodom zvýšenia výživného; išlo o investície do kvality bývania vrátane maloletého.

Percentuálne odporúčania v rámci „Metodiky určovania výživného“ nepovažoval za právne záväzné.
Nesúhlasil s interpretáciou matky, ktorá podľa neho zamieňala percentá a životné minimum
nezaopatreného dieťaťa. K zmene pomerov na strane matky tvrdil, že už v roku 2020 vlastnila
nehnuteľnosť a splácala úver. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri zvýšení výživného prihliadol aj na
zánik vyživovacej povinnosti matky k staršiemu synovi, nárast jej čistého príjmu na priemer 1 464,52 €

v r. 2023/24 a uplatnenie daňového bonusu 140 €, ním pravidelne platené výživného 260 € od 9/2024 a
doplatku 132,85 €. Poukázal na rozpory v tvrdeniach matky o tom, či s ňou žije v spoločnej domácnosti
starší syn a žiadal, aby súd na nepodložené domnienky neprihliadal. Namietal, že matka predkladala
„nové“ výdavky vzniknuté až po vyhlásení rozsudku a sčasti len predpokladané; ak vznikli, mali byť
preukázané.

Otec poukázal na zásahy matky do výkonu jeho práva na styk s maloletým, konkrétne organizovanie
záujmových krúžkov (najmä basketbalu v utorok a štvrtok od 15:30 do 17:00 hod.), ktoré časovo kolidujú
s dohodnutým režimom stretávania a fakticky skracujú čas, ktorý môže tráviť so synom. V snahe o
praktickériešenienavrholúpravurežimutak,abytýždennýstykkončilvpiatokráno,nomatkatútozmenu
odmietla. V dôsledku toho podal návrh na výkon rozhodnutia pod sp. zn. 54Em/5/2024 a zároveň sa

odvolal na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/25/2023 - 426. Svoju argumentáciu
oprel o § 38 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý umožňuje pozastaviť výkon rodičovských práv v prípade
závažnej prekážky ich realizácie. Uviedol, že matka smerovala k obmedzeniu styku s cieľom zvýšenia
výživného, čo nebolo v najlepšom záujme dieťaťa; pripomenul, že maloletý deklaroval záujem tráviť čas
s otcom.

S návrhom matky na zmenu kolízneho opatrovníka nesúhlasil. Namietal chýbajúcu odbornosť,
neprítomnosť v spoločnej domácnosti a zaujatosť plnoletého brata maloletého.
Námietky matky voči uloženému výchovnému opatreniu považoval za predčasné, keďže termíny neboli
ani určené. Zdôraznil dlhodobé nedostatky v komunikácii matky a potrebu odborného usmernenia.

7. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zotrval na všetkých predchádzajúcich stanoviskám, plne
sa stotožniac so závermi súdu prvej inštancie. Podporil uloženie výchovného opatrenia ako riešenie
v najlepšom záujme maloletého, aby rodičia posilnili optimálnu komunikáciu, vzájomný rešpekt a
eliminovali konflikty pri zabezpečovaní potrieb dieťaťa.
V prílohe predložil správu referátu poradensko-psychologických služieb o absolvovaných

psychologických sedeniach u A. E. od roku 2022. K návrhu matky na zmenu procesného opatrovníka
ponechal rozhodnutie na odvolacom súde; zároveň uviedol, že kolízny opatrovník konal a koná v
najlepšom záujme dieťaťa.

8. Matka v doplňujúcom vyjadrení namietala primeranosť výšky výživného, pričom poukázala na

rozdielnosť životnej úrovne rodičov, stabilitu vlastného príjmu a rozsah osobnej starostlivosti o
maloletého.9. Argumentovala, že príjmy otca umožňujú zvýšenie výživného na 400 eur mesačne, pričom investície
do nehnuteľnosti nepovažovala za relevantné vzhľadom na zákonnú zásadu, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodiča. V tejto súvislosti predložila aktualizovaný prehľad výdavkov, zohľadňujúci

aj zmeny daňového bonusu a zvýšenie DPH od 1. 1. 2025, ktoré podľa nej významne ovplyvnili
spotrebiteľské náklady.
Odmietla tvrdenia o obmedzovaní styku, pričom uviedla, že v prípade choroby maloletého koncom
septembra 2024 riadne informovala otca prostredníctvom SMS správy a výkon ošetrovného nemohol
byť kvalifikovaný ako porušenie rozsudku. Trvala na návrhu na zmenu kolízneho opatrovníka, pričom

označilanámietkyotcaozaujatostibratamaloletéhozašpekulatívne.Vsúvislostisuloženýmvýchovným
opatrením namietala jeho účelnosť a proporcionalitu, keďže podľa jej tvrdenia od decembra 2024
rodičia rešpektovali rodičovskú dohodu a vedeli sa dohodnúť na režime stretávania. Ďalšie konzultácie
preto považovala za nadbytočné a za zásah do autonómie rodiny; podľa nej cieľ nápravy už mal byť
dosiahnutý.
Odvolaciemu súdu navrhla, aby jej odvolaniu vyhovel v napadnutých výrokoch a prihliadol na predložené

dôkazy.

10. Otec reagujúc na výzvu Krajského súdu v Žiline na doloženie úhrad výživného predložil prehľad
riadnych mesačných platieb výživného vo výške 260 eur od 21.9.2024 do 21.8.2025 a uviedol, že
1. 10. 2024 uhradil jednorazový doplatok 135,80 eur podľa napadnutého rozsudku. Deklaroval, že si

vyživovaciupovinnosťplnilpravidelne,ajnapriektomu,žerozhodnutiesúduprvejinštancienenadobudlo
právoplatnosť.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal
vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Následne rozsudok súdu prvej inštancie čo do
výrokov I., II. a V. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, považujúc ho v tejto časti za vecne správny.
Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie
je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), za súčasného konštatovania, že matka v odvolaní neuviedla
žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými

by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.

12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom, podľa ktorého obmedzenie styku zo strany matky nebolo
dôvodné. Samotná školská dochádzka maloletého nepredstavuje kvalifikovanú zmenu pomerov a

tvrdené nedostatky vo výkone starostlivosti zo strany otca sa v konaní nepreukázali. Zachovanie
doterajšieho režimu styku je v súlade so záujmom maloletého na stabilite a pravidelnom kontakte s
oboma rodičmi.

13. Odvolací súd dopĺňa, že preskúmal napadnuté rozhodnutie aj ohľadne zamietnutia návrhu otca na

zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, aj keď v tejto časti (výrok II.) rozsudok nebol napadnutý
odvolaním, a to v súlade s § 65 CMP. Konštatuje, že návrh otca nebol podložený žiadnou podstatnou
zmenou pomerov oproti predchádzajúcej úprave. Rozšírený styk a kvalitne trávený čas s otcom sám
osebe nenapĺňajú zákonné predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti. Záver súdu
prvej inštancie bol teda v tomto smere vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil.

14. Ďalej odvolací súd dodáva, že výrok V. správne reflektoval, že predchádzajúci rozsudok sa v časti
výživného menil, a preto ho potvrdil.

15. Odvolací súd po vykonanom odvolacom prieskume postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP

prikročil k zrušeniu výrokov VI. a VII. napadnutého rozsudku, ktorými bolo rodičom uložené výchovné
opatrenie. Zohľadnil pritom vek oboch rodičov, dĺžku a povahu ich konfliktu, predchádzajúci priebeh
poradenských intervencií, ako aj reálnu prognózu účinnosti nariadeného poradenstva. Uzavrel, že za
daných okolností nie je racionálne očakávať, že externým donútením k opakovaným konzultáciám dôjde
k zásadnej a trvalej zmene v rodičovskej komunikácii. Funkčná zmena správania si vyžaduje vnútorné

prijatie zmyslu a cieľa intervencie; ak chýba autonómna motivácia, vonkajší tlak býva kontraproduktívny.
V tomto smere odvolací súd plne odkazuje aj na závery vyplývajúce z Informatívnej správy
z poradenského procesu (č. l. 746 spisu), ktorý prebiehal od mája 2022 do februára 2023 a zahŕňal
11 konzultácií s oboma rodičmi a maloletým A.. Jeho cieľom bolo pôvodne podporiť zlepšenie vzťahovmedzi rodičmi a dosiahnuť dohodu o starostlivosti o dieťa. Podľa Referátu poradensko- psychologických
služieb (RPPS, A. E., psychologička) obaja rodičia už na začiatku deklarovali, že dohoda nie je možná,
a počas celého procesu nevykazovali záujem o vzájomné urovnanie vzťahov, pričom vnímali ako zdroj

problémov výlučne toho druhého. To podľa RPPS znemožňuje efektívnu poradenskú prácu, ktorá je
primárne založená na ochote klientov pracovať na sebe samom a prevziať zodpovednosť za svoje
správanie a prežívanie. Z uvedeného dôvodu RPPS konštatuje, že bez takéhoto nastavenia nie je
možné dosiahnuť zmenu a poradensky proces nebude úspešný ani v prípade, ak by bol nariadený
súdom ako povinnosť. Za daných okolností odvolací súd konštatuje, že by nebolo primerané udržiavať

povinné, autoritatívne nastavené stretnutia rodičov. Zrušením uloženého výchovného opatrenia však nie
jeodopretáúčastníkomkonania(rodičom)možnosťdobrovoľnevyužívaťporadenskéslužby,čoodvolací
súd zdôrazňuje.

16. Odvolací súd ďalej považoval odvolanie matky za čiastočne dôvodné aj ohľadne výšky výživného,
a preto podľa § 388 CSP pristúpil k zmene výroku III. a súvisiaceho výroku IV. napadnutého rozsudku.

Vychádzal pritom zo skutkového stavu tak, ako ho ustálil súd prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie bez nutnosti jeho doplnenia alebo opakovania, preto nebol dôvod odvolacie
pojednávanie vo veci nariaďovať.

17. Odvolací súd konštatuje, že pomery účastníkov čo sa týka ich príjmov, výdavkov, sociálnej a

ekonomickej situácie boli zistené riadne, odvolací súd len inak posúdil výšku zvýšeného výživného.
Doplnenie skutkového základu spočívalo výlučne v listinných dôkazoch predložených v odvolacom
konaní (najmä dokladoch o úhradách výživného zo strany otca), ktoré nemenili záver o potrebe zmeny
napadnutého výroku o výške výživného a boli relevantné len pre výpočet nedoplatku na zvýšenom
výživnom.

18. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil výživné len o 20 eur
mesačne, hoci dochádza k zvýšeniu výživného po viac ako troch rokoch od jeho posledného určenia.
Prvostupňový súd síce správne vychádzal zo zvýšených potrieb maloletého po nástupe do základnej
školy a správne zohľadnil aj rozšírený rozsah osobnej starostlivosti otca, podľa názoru odvolacieho súdu

však podhodnotil schopnosti a možnosti otca, rast potrieb dieťaťa a rozdiel v životnej úrovni rodičov.

19. Zo spisu vyplynulo, že pravidelné potreby maloletého po nástupe do školy narástli (školské výdavky,
družina, pomôcky, zdravotné náklady, voľnočasové aktivity). Súd prvej inštancie vyčíslil aktuálne
mesačné potreby maloletého na približne 360 eur, s ktorým záverom odvolací súd súhlasí s tým, že

je predpoklad ich priebežného rastu. Pri určovaní oprávnených výdavkov dieťaťa, ktoré sú hradené zo
strany matky, odvolací súd nepovažoval za správny postup súdu prvej inštancie, keď neprihliadol na
jednorazové náklady matky spojené s vybavením pracovného miesta dieťaťa či voľnočasové aktivity
(napr. stôl, stolička, osvetlenie, bicykel), s poukazom na to, že podobné výdavky vznikali aj u otca.
Rodičia nemajú rovnaké príjmy ani životnú úroveň; v tomto smere odkazuje odvolací súd na v konaní

preukázané majetkové pomery i príjem rodičov. Tento u otca predstavoval v rozhodnom období cca
2.200 až 2.600 eur a v prípade živnostenskej činnosti vykonávanej od mája 2024 sumu 4 000 eur brutto,
čo je minimálne o 50 percent viac ako u matky, ktorá dosahuje priemerný čistý príjem vo výške 1.440
eur aj s daňovým bonusom. Otec tiež vlastní hodnotnejšiu nehnuteľnosť (rodinný dom) než matka (byt).
Za týchto okolností považuje odvolací súd za primerané, aby otec čiastočne (primerane) prispel aj na

účelné jednorazové výdavky, ktoré bezprostredne slúžili potrebám maloletého v súvislosti s prechodom
do školského režimu, napriek tomu, že vznikli u matky.

20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjmové a majetkové pomery otca sa oproti
predchádzajúcemu obdobiu zlepšili, nakoľko došlo k zvýšeniu príjmu otca o viac ako jednu tretinu

a súčasne aj a majetkové pomery tým, že zrekonštruoval nehnuteľnosť.

21. V kombinácii s rastom potrieb dieťaťa to vytváralo priestor na vyšší príspevok na výživu dieťaťa
zo strany otca. Odvolací súd mal za to, že rozdiel životnej úrovne rodičov bolo potrebné premietnuť
do výšky výživného tak, aby maloletý reálne participoval aj na životnej úrovni otca. Vychádzal tiež zo

zásady, že výživné má prednosť pred ostatnými (nie nevyhnutnými) výdavkami rodiča a výška výživného
má zohľadňovať odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča. Pri posudzovaní rozsahu osobnej starostlivosti zohľadnil, že otec dlhodobo realizoval
rozšírený rozsah starostlivosti, širší než základný režim styku, vrátane časti prázdnin. Avšak samotnýfakt vyššieho zapojenia nemohol podľa názoru odvolacieho súdu viesť len k symbolickému navýšeniu
výživného.

22. Odvolací súd orientačne prihliadol na metodické vodítka pre určovanie výživného (metodika tzv.
tabuľkového výživného), podľa ktorých by pri štandardnom režime styku vychádzala suma výživného
440 až 480 eur mesačne. Po zohľadnení konkrétnych okolností prípadu – reálneho rozsahu starostlivosti
otca (10 nocí v priebehu 4 týždňov), zvýšených potrieb dieťaťa a rozdielu životnej úrovne – považoval
za primerané určiť výživné vo výške 300 eur mesačne. Takto nastavená suma vyvažuje potreby dieťaťa,

schopnostiotcaamierujehostarostlivosti;zároveňkorigujepredchádzajúcepodhodnoteniesúdomprvej
inštancie.

23. Zvýšené výživné odvolací súd upravil rovnako ako súd prvej inštancie od podania návrhu, t. j. od
12.02.2024.Otecvodvolacomkonanípreukázal,žepovydaníprvostupňovéhorozsudkuurčenévýživné
260 eur uhrádzal riadne, pričom uhradil aj sumu nedoplatku za obdobie od 12. 2. 2024 do 31. 8. 2024

vo výške 132,85 eur podľa napadnutého rozsudku Pri novo určenej výške 300 eur mesačne a doteraz
platených 260 eur vznikol rozdiel 40 eur mesačne; tento za obdobie od marca 2024 do septembra
2025 (19 mesiacov) predstavuje 760 eur. Za alikvotnú časť februára 2024 (od 12. do 29. 02. 2024)
predstavoval rozdiel medzi zvýšeným a uhradeným výživným sumu 24,39 eur (18/29-ín zo sumy 60 €
predstavuje 37,24 €, z ktorej otec uhradil 12,85 €). Celkový nedoplatok na zvýšenom výživnom tak činí

784,39 eur, ktorý odvolací súd určil uhradiť do 31.12.2025 k rukám matky.

24. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 52 CMP, nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov
nárok na ich náhradu.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).