Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423010617
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6423010617.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov
JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa
30. septembra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Zielencine, Poľsko,
stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/103/2023 zo dňa 03. decembra 2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sp. zn. 4T/103/2023 zo dňa 03. decembra 2024 samosudca Okresného súdu
Žiar nad Hronom uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa dopustil

na tom skutkovom základe,
dňa 12.11.2022 v čase o 16.38 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ev. č. C. XXX
D., po ceste III/2483 v smere Dolná Ždaňa - Dolná Trnávka tým spôsobom, že v km 8,12 porušil
ustanovenie§4ods.1písm.c),písm.e)zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávke-nevenovalsariadne
vedeniuvozidlaanedbalzvýšenúpozornosťvočichodcom,keďprimíňanísasnestotožnenýmosobným
motorovým vozidlom pravou prednou časťou vozidla narazil do chodca E. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý

čupel na krajnici (do vozovky zasahoval 0,67 m) vozovky pri bicykli, ktorý mal opretý o zvodidlá, ktorý pri
zrážke utrpel zranenia - zlomeninu spodiny lebečnej, očnice, sériovú zlomeninu rebier vpravo aj vľavo,
tracheotómiu, pneumotorax, rôzne poranenia hrudníka a vnútrobrušných orgánov, ktoré boli riešené
operačne, zlomeninu stavcových výbežkov a XII. hrudného stavca, zlomeninu bázy V. predpriehlavkovej
kosti vpravo, bimaleolárnu zlomeninu vpravo, poranenie ihlicového nervu, zlomeninu krížovej kosti,
Iónových kostí, bedrovej kosti, ťažký šok z vykrvácania a iné, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 3-6

mesiacov, pričom počas hospitalizácie, ktorá trvala 6 týždňov bol odkázaný na pomoc zdravotníckeho
personálu a bez včasného lekárskeho ošetrenia by zraneniam podľahol.
Za uvedený trestný čin obžalovaného podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 36 písm.
j) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil na
skúšobnú dobu tri roky určenú podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona.

Zároveň mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere tri roky a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu
uložil povinnosť nahradiť poškodeným UNION zdravotná poisťovňa a.s. škodu vo výške 36.259,05 Eur
a E. F. škodu vo výške 56.695,74 Eur.
Z odôvodnenie jeho rozhodnutia vyplynulo, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa
necíti byť vinný zo spáchania trestného činu, ktorý mu bol kladený za vinu. Okresný súd vykonal na

hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka-poškodeného E. F. a svedkov
A. B., G. H., výsluchom znalca z odboru cestnej dopravy I. J. H., oboznámil obsah jeho znaleckéhoposudku č. 22/2022 ohľadom príčin vzniknutej dopravnej nehody a obsah znaleckého posudku znalca
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológie B. B. K. L. XX/XXXX ohľadom početnosti
a závažnosti zranení, ktoré poškodený utrpel v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, doby

ich liečenia a obmedzenia poškodeného na jeho obvyklom spôsobe života, ktorého obsah podrobne
opísal na stranách 3-7 napadnutého rozsudku. Na základe takto vykonaného dokazovania považoval
za preukázané konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete obžaloby, pričom svoje úvahy pri
hodnotení vykonaných dôkazov, týkajúce sa prijatých skutkových záverov, vrátane dôvodov, ako sa
vyrovnal s obhajobou obžalovaného, podrobne opísal na stranách 8-12 rozsudku. Dospel k záveru, že

obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a to závažnejším spôsobom konania,
pretože ako vodič motorového vozidla porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke, pretože sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke
(§ 4 ods. 1 písm. c) označeného zákona) a nedbal na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom
(§ 4 ods. 1 písm. e) označeného zákona) a v príčinnej súvislosti s uvedeným utrpel poškodený E.
F. mnohopočetné zranenia, v dôsledku ktorých bol priamo ohrozený na živote, tieto zanechali na jeho

zdraví trvalé následky a počas liečby v trvaní 3-6 mesiacov bol závažne obmedzený jeho obvyklý
spôsob života, čím obžalovaný spáchal trestný čim právne kvalifikovaný tak, ako bolo vo výroku
prvostupňového rozsudku uvedené. Obžalovaný nedodržal dostatočný bočný odstup od cyklistu/chodca
a vozidla jazdiaceho v protismere, čo bolo primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody. Mal pritom
možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody, ak by dostatočne vnímal a správne vyhodnotil pozdĺžny

a priečny odstup od blikajúceho červeného svetla bicykla a súčasne aj bočný odstup od protiidúceho
motorového vozidla, ktoré na vozovke v oblasti priepustu so zvodidlami míňal súčasne, pričom nemal
dostatočný priestor na to, aby ich minul bezpečne. Napriek tomu aktívne nebrzdil a brzdiť začal až po
náraze do chodca. Ak by na vzniknutú situáciu v cestnej premávke zareagoval minimálne o 2,1 sekundy
skôr, mohol sa bezpečne minúť s protiidúcim motorovým vozidlom a aj bezpečne obísť bicykel a chodca,

ktorý pri ňom čupel.
Pri ukladaní trestu okresný súd vychádzal zo zásad na ukladanie trestov podľa § 34 Trestného poriadku
a u obžalovaného v jeho prospech zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním činu viedol
riadny život. Nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, hoci obžalovaný má v registri trestov dva záznamy
(odsúdenieOSZHz11.10.1988sp.zn.3T431/88–uloženýpeňažnýtrest,ktorývykonaldňa15.11.1988

a rozhodnutie OS ZH zo dňa 10.12.2010, sp. zn. 1Pv 646/10, ktorým bolo trestné stíhanie obžalovaného
podmienečne zastavené a v skúšobnej dobe sa osvedčil), pretože v oboch prípadoch sa na neho hľadí,
akoby odsúdený nebol. Dva evidované priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu boli menej závažné. S ohľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života a okolnosti prípadu, so zohľadnením miery spoluzavinenia

poškodeného na vzniku dopravnej nehody, ktorý bezprostredne pred zrážkou čupel pri bicykli opretom
o zvodidlá na vozovke v oblasti priepustu, bol oblečený v tmavom oblečení bez reflexných prvkov a bez
prilby a do vozovky zasahoval cca 0,7 metra. Obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu, považujúc ho za
dostatočný na naplnenie účelu trestu. Pretože k spáchaniu trestného činu došlo pri riadení motorového

vozidla, uložil okresný súd obžalovanému aj trest zákazu vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek
druhu, vo výmere ktorého zohľadnil početnosť porušení zákonných povinností pri vedení motorového
vozidla v cestnej premávke. Pretože obžalovaný trestným činom spôsobil škodu, na ktorej náhradu si
poškodení uplatnili v trestnom konaní svoj nárok riadne a včas a ktorej výška bola v konaní preukázaná,
zaviazal obžalovaného aj k náhrade škody obom poškodeným.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 03.12.2024
odvolanie do všetkých jeho výrokov, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním
doručeným okresnému súdu dňa 15.01.2025.
V odvolaní zopakoval, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a obsah
svojej výpovede na hlavnom pojednávaní a namietal, že policajti a súdny znalec, ktorí sa venovali

zachytávaniu stôp po dopravnej nehode, ho neprivolali, aby im objasnil, čo sa stalo a ako sa to stalo. Až
z fotodokumentácie, ktorá bola obsahom znaleckého posudku zistil, že na fotografii bola nejaká stopa,
pričom nevie, čo to bolo za stopu, nikto mu to nevysvetlil, hoci policajti aj znalec vychádzali z tejto stopy,
že tam muselo dôjsť k zrážke, čo nie je pravda. Keby došlo k zrážke tam, tak ten človek by letel na bicykel
alebo na zvodidlo, ale on bol na okraji cesty, na tráve. Prvýkrát poškodeného zbadal, keď už prechádzal

okolo neho, čiže to bolo ďalej, ako bola tá stopa. Priestor na prejdenie tam bol, bicykla sa ani nedotkol,
veď to by musel cítiť. Bolo tam dosť priestoru na prejdenie. Pozdĺžna vzdialenosť prednej časti jeho auta
od osoby poškodeného v momente, keď ju zbadal a zaregistroval jej pohyb, bola možno 20 cm.Ďalej namietal záver, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo porušenie pravidiel cestnej
premávky z jeho strany, pretože poškodený ako chodec, za ktorého ho možno považovať po zosadnutí
z bicykla, nebol označený reflexnými prvkami, mal na sebe tmavé oblečenie, nemal prilbu a v čase

pred zrážkou mal čupieť bezprostredne pri bicykli a doťahovať si rukou pedál, pričom takto konal na
zúženom mieste vozovky, čo je nesprávnym prvkom v jeho konaní. Nesúhlasil so záverom okresného
súdu, ktorý si osvojil závery znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy I. J. H. (č. 22/2022),
že aj ak by chodec (poškodený) reflexný prvok mal, je vysoko pravdepodobné, že i tak by k zrážke došlo,
pretože pokiaľ obžalovaný dostatočne nevnímal blikajúce svetlo bicykla, rovnako by nereagoval ani na

statický odraz svetla od reflexného prvku chodca. Argumentoval, že blikajúce červené svetlo videl, ale
po priblížení sa k miestu, kde bol odstavený bicykel, nevidel na ceste žiadnu osobu. Uviedol, že až teraz
vieme, že táto osoba bola oblečená v čiernom s kapucňou na hlave, kľačala pri bicykli a opravovala
pedál. Zdôraznil, že poškodený z bicykla zosadol a pohyboval sa pri okraji vozovky, a preto mal byť
označený reflexnými prvkami. Chodec sa na vozovke nesmie bezdôvodne zdržiavať, ani zastavovať.
Znalec sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, či poškodený mohol na danom zúženom mieste

priepustu opravovať pedál bicykla a či tým nevytvoril prekážku, ktorá bola vzhľadom na jeho polohu
blízko vozovky prakticky neviditeľná. Podľa platných právnych predpisov, ak sa poškodený nachádzal
mimo bicykla a vykonával jeho opravu, mal byť jasne označený ako pri vykonávaní prác na ceste
a mal byť tiež označený, pričom reflexné prvky je vidno až na 300 m. V takom prípade by mohol vodič
rozpoznať, že vedľa bicykla sa nachádza osoba. Obžalovaný preto nesúhlasil so záverom znalca, že

nereagoval na červené svetlo, pretože koncentroval svoj pohľad na protiidúce vozidlo a za absolútne
neprijateľné označil jeho tvrdenie, že z technického hľadiska je vysoko pravdepodobné, že z rovnakých
dôvodov by neskoro reagoval aj keby chodec mal viditeľne umiestnené reflexné prvky a že aj tak by k
zrážke došlo. Tvrdil, že ak by mal chodec reflexné prvky, bola by situácia diametrálne odlišná, pretože
on reagoval na blikajúce svetlo tým, že spomaľoval na vozidle a venoval zvýšenú pozornosť tomu, či

na ceste nie je aj iná prekážka ako bicykel. Ak by zaregistroval pohybujúci sa alebo aj statický reflexný
prvok, určite by s vozidlom zastavil. Namietal, že znalec a ani súd sa nezaoberali tým, že vodič nesmie
zastaviť a stáť na moste, v tomto prípade je to priepust, ktorý má charakter mosta. Vodič nesmie zastaviť
ani na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, alebo obmedziť jazdu vozidiel, pričom miesto, kde sa nehoda stala, je práve takým miestom.

Tvrdil, že chodec, resp. vodič bicykla by zabránil vzniku dopravnej nehody, ak by nezastavil práve na
tomto zúženom mieste. Aj znalec v posudku uviedol, že chodec sa na vozovke nesmie bezdôvodne
zdržiavať ani zastavovať, no napriek tomu uvádza, že z technického hľadiska to nebolo rozhodujúce a
nebolo to v priamej príčinnej súvislosti so vznikom nehody. Obžalovaný považuje uvedené za rozporné s
elementárnou logikou, pretože keby chodec, resp. cyklista nezastal zrovna na najužšom mieste cesty na

priepuste, nezohol by sa k pedálu a nezačal ho opravovať, nikdy by k nehode nedošlo. Vyjadril názor, že
prvkom technickej príčiny, ktorý vyvolal kolíznu situáciu, je správanie chodca (cyklistu), s tým, že chodec
(poškodený) mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody použitím reflexných prvkov, a tiež tým, že
by nezastavil na mieste, kde môže ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky a tým, že by
dodržal ustanovenie, že na vozovke sa nesmie bezdôvodne zdržiavať, resp. ak by aspoň po spozorovaní

blížiaceho sa vozidla odišiel od zvodidla mimo vozovku. Na rozdiel od odpovede na otázku č. 4 na
str. 62 znaleckého posudku označil obžalovaný za jednoznačne preukázané, že do bicykla nenarazil,
pretože bicykel zostal stáť aj po nehode opretý o zvodidlá, a teda ho mohol bezpečne minúť. Preto
znalec nehovorí pravdu, keď uvádza, že narazil do bicykla aj chodca čupiaceho pri bicykli, avšak súd sa
uvedeným nijako nezaoberal, hoci na to viackrát upozornil.

V nadväznosti na uvedené bol toho názoru, že mu súd nemal uložiť ani povinnosť nahradiť poškodeným,
a to UNION zdravotná poisťovňa, a.s. a E. F. škodu, ale z dôvodu pochybností a prípadného
spoluzavinenia mal poškodených s ich nárokom na náhradu škody odkázať na konanie vo veciach
občianskoprávnych.
Vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo

výmere tri roky namietal, že je neprimerane prísny, pretože, hoci má v registri trestov dva záznamy,
v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V evidencii priestupkov MV SR má
zaznamenané dva menej závažné priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa
25.11.2019 a 22.06.2021, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty vo výške 10 € a 20 €. Zdôraznil,
že podľa jeho názoru je opatrný vodič, ktorý ešte nikdy nespôsobil dopravnú nehodu, pričom vozidlo

dosť často využíva najmä na dopravu na lekárske vyšetrenia, pretože jeho manželka je vážne chorá,
vyžaduje celodennú opateru, pričom jej prospieva pobyt v jej rodnom dome v obci Hrabičov, kde je tiež
možné ju dopraviť len OMV.Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine, treste a náhrade škody podľa § 321
ods. 1 písm. b), c) a e) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol
vo veci sám tak, že ho v zmysle zásady in dubio pro reo podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku

spod obžaloby oslobodí alebo napadnutý rozsudok zmení vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu a uloží mu ho na dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací

súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré za splnenia procesných predpokladov vykonal v neprítomnosti
obžalovaného, za účasti prokurátora, obhajcu obžalovaného a splnomocnenca poškodeného.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí v rámci konečného návrhu navrhol, aby odvolací súd
odvolanie obžalovaného zamietol podľa § 319 Trestného poriadku, považujúc napadnuté rozhodnutie
za zákonné a vecne správne vo všetkých jeho výrokoch pri náležite zistenom skutkovom stave veci,
pričom k jeho stanovisku sa pripojil aj splnomocnenec poškodeného.

Obhajca obžalovaného v rámci svojho konečného návrhu zotrval na obsahu podaného odvolania
a písomne podaného odvolacieho návrhu. Doplnil, že manželka obžalovaného medzičasom zomrela.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom také chyby nezistil. Po uvedenom procesnom postupe
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd
konštatuje, že pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, treste a náhrade škody, okresný súd, pri
dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom
pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre
jeho rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov, je zrozumiteľné,

logické a presvedčivé. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd v odôvodnení rozsudku
podrobne uviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali a tiež
ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného, teda sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými
okolnosťami vo vzťahu k otázke viny obžalovaného, ako aj vo vzťahu k otázke trestu a náhrade škody. V

podrobnostiach krajský súd vo vzťahu k napadnutým výrokom prvostupňového rozsudku poukazuje na
jeho odôvodnenie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a ktorého dôvody nie je potrebné a ani účelné
opakovať, pretože prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia tvoria jeden celok.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcim sa nedostatkov v dokumentovaní stôp

po zrážke poškodeného vozidlom, vedeným obžalovaným počas predmetnej dopravnej nehody, či
nesprávnosti výsledkov znaleckého dokazovania na zistenie technickej príčiny vzniku dopravnej nehody,
odvolací súd uvádza, že tieto neboli spôsobilé spochybniť skutkové závery okresného súdu vo vzťahu
k vine obžalovaného a ani ich právnu kvalifikáciu. Išlo o námietky, ktoré obžalovaný v rámci svojej
záverečnej reči a záverečnej reči svojho obhajcu prezentoval už pred prvostupňovým súdom a s ktorými

sa okresný súd v potrebnom a dostatočnom rozsahu vysporiadal. Jeho úvahy pri hodnotení vykonaných
dôkazov, aj s ohľadom na uvedené obhajobné námietky, mali oporu v obsahu vykonaných dôkazov
jednotlivo aj v ich súhrne a netrpeli žiadnou logickou chybou.Preto odvolací súd len na zdôraznenie správnosti skutkových záverov okresného súdu poukazuje
na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktorými bolo bez dôvodných pochybností
preukázané, že obžalovaný sa v čase skutku nevenoval riadne vedeniu motorového vozidla a nedbal

na povinnosť zvýšenej opatrnosti voči cyklistom a chodcom, v dôsledku čoho bez toho, aby aktívne
brzdil (tvrdil, že brzdil tým, že nepridával plyn a neskôr motorom po preradení na nižší rýchlostný
stupeň, svedkyňa idúca za jeho motorovým vozidlom vypovedala, že nebrzdil, brzdiť začal až po
zrážke), idúc po ceste III/2483 v smere Dolná Ždaňa – Dolná Trnávka v oblasti priepustu so zvodidlami
nesprávne vyhodnotil bočnú vzdialenosť svojho vozidla od protiidúceho vozidla a od blikajúceho

červeného svetla na bicykli opretom o zvodidlá, ktoré míňal súčasne, pretože do uvedeného priestoru
vstúpil napriek tomu, že na jeho bezpečný prejazd nemal dostatok priestoru (blikajúcemu svetlu bicykla
nevenoval dostatočnú pozornosť) a v príčinnej súvislosti s uvedeným narazil bočnou prednou časťou
vozidla, ktoré riadil, do poškodeného E. F., ktorý čupel pri bicykli a ktorý pri zrážke utrpel početné
zranenia opísané v skutkovej vete prvostupňového rozsudku. Technická príčina tejto dopravnej nehody,
spočívajúca v porušení uvedených povinností vodiča jednoznačne vyplynula zo záverov znaleckého

dokazovania, ktorých podkladom bola ohliadka miesta dopravnej nehody, záznam o dopravnej
nehode, fotodokumentácia a plánik miesta dopravnej nehody, stopy zaistené na mieste, výsluchy
svedkov, ohliadka vozidla vedeného obžalovaným a ohliadka bicykla, znalecký experiment a správa
o zraneniach poškodeného F. s tým, že ku kolízii došlo spôsobom opísaným v skutku, pričom znalec
vychádzajúc z uvedených podkladov a aplikujúc odborné poznatky vypracoval po zohľadnení všetkých

relevantných faktorov analýzu dopravnej nehody – zrážky poškodeného. Svoje znalecké závery,
ktoré mali oporu v zistených skutočnostiach precízne, zrozumiteľne, logicky a presvedčivo odôvodnil,
a preto nemal ani odvolací súd dôvod pochybovať o správnosti jeho odborných záverov. Znaleckým
dokazovaním boli jednoznačne vyvrátené obhajobné tvrdenia obžalovaného (na akú vzdialenosť mohol
vidieť červené blikajúce svetlo bicykla, či a v ktorom okamihu mohol spozorovať osobu čupiacu pri

bicykli, či to mohli ovplyvniť reflexné prvky na jej oblečení, aký čas bol potrebný na to, aby sa
tejto osobe mohol po jej spozorovaní bezpečne vyhnúť, v ktorom mieste došlo k zrážke, či narazil
aj do bicykla...) ako technicky nemožné a nemajúce podklad vo vykonanom dokazovaní. Znaleckým
dokazovaním bolo tiež preukázané, že zranenia, ktoré boli u poškodeného F. zistené, utrpel s najväčšou
pravdepodobnosťou pri zrážke vzniknutej spôsobom opísaným v skutkovej vete. Znalec z odboru cestná

doprava v znaleckom posudku a aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberali
posúdením možného vplyvu konania poškodeného na vznik predmetnej kolízie, takže opačné tvrdenie
obžalovaného bolo v rozpore s obsahom znaleckého posudku a obsahom prvostupňového rozhodnutia,
a preto bolo nedôvodné. Uvedené skutočnosť bola nimi posúdená tak, že konanie poškodeného F.,
hoci nezodpovedalo pravidlám cestnej premávky, nebolo príčinou dopravnej nehody/kolízie opísanej

v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto uzavrel, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného,
ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali sa, berúc do úvahy ich rozsah a dôkaznú silu, nielenže vyvrátil
obhajobu obžalovaného, ale zároveň spoľahlivo preukázal, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako

bol ustálený, tento bol správne právne kvalifikovaný a obžalovaný je zaň trestne zodpovedný, keďže
znaleckým dokazovaním neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali jeho trestnú zodpovednosť.

Z uvedených dôvodov výrok o vine obžalovaného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona nevzbudzuje

žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo
spoľahlivo preukázané, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla dňa 12.11.2022 v čase o 16.38
hodine sa pri jeho vedení po ceste III/2483 v smere Dolná Ždaňa-Dolná Trnávka plne nevenoval
vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a nedbal na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom
a chodcom, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú v ust. § § 4 ods. 1 písm. c) a písm. e) zákona č.

8/2009 Z. z., v dôsledku čoho prednou pravou časťou svojho vozidla narazil do poškodeného E. F. v tom
čase čupiaceho na krajnici vozovky pri bicykli, ktorý pri zrážke utrpel ťažkú ujmu na zdraví, pretože došlo
k poškodeniu dôležitého orgánu a k poruche zdravia trvajúcej dlhší čas. Početné, aj život ohrozujúce
zraneniastrvalýminásledkami sivyžiadali liečbu vtrvaní3-6mesiacov,počasktorejbolobvyklýspôsob
života obžalovaného závažne ovplyvnený. Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru odvolacieho

súdu nespochybnil priebeh skutku tak, ako bol ustálený okresným súdom, pričom obžalovaný nemal
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Okresný súd správne dospel k záveru, že skutok sa stal,
spáchalhoobžalovaný,tentonapĺňaznakyprečinuublíženianazdraví,zktoréhobolobžalovanýuznaný
za vinného a neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť.V rámci sudcovskej individualizácie trestu okresný súd správne prihliadal na všetky skutočnosti a zásady
podľa § 34, 36, 37, 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania

činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti nápravy tak, aby druh a výmera trestu zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného
prípadu, aby bol uložený trest primeraný a aby ním bol naplnený jeho účel, ktorým je individuálna a
generálna prevencia. U obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť - že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Pomer

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na ktoré bolo potrebné v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona
prihliadať, bol 0:1. Odpisom registra trestov bolo správne preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát
súdne trestaný (OS ZH, sp. zn. 3T/431/1988 a sp. zn. 1Pv 646/2010), pričom peňažný trest vykonal
a v prípade podmienečného zastavenia trestného stíhania sa v skúšobnej dobe osvedčil, teda sa na
neho hľadí, akoby nebol odsúdený a dvakrát bol priestupkovo postihnutý za menej závažné priestupky
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vzhľadom na uvedené okresný súd obžalovanému

správne ukladal trest odňatia slobody vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby stanovenej pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (jeden rok až päť rokov) a
obžalovanému ho uložil na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to vo výmere
jeden rok a správne jeho výkon obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní tri roky,
ktorá bola určená v súlade s § 50 ods. 1 Trestného zákona. S ohľadom na osobu obžalovaného, jeho

doterajší život a okolnosti spáchaného skutku, berúc do úvahy porušenie zákonných povinností na
úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na strane poškodeného, hoci neboli príčinou vzniku
dopravnej nehody, aj odvolací súd považoval takto uložený trest za primeraný, ktorý zohľadňuje všetky
zákonom stanovené pravidlá pre ukladanie trestov a zodpovedá aj požiadavke individuálnej a generálnej
prevencie.

Za primeraný považoval odvolací súd aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek
druhu vo výmere tri roky, ktorý bol uložený v súlade s 61 ods. 2 Trestného zákona (výmera 1-10
rokov), pretože obžalovaný sa prečinu ublíženia na zdraví dopustil ako vodič motorového vozidla, keď
okresný súd v jeho výmere u obžalovaného správne zohľadnil porušenie viacerých povinností uložených

zákonom č. 8/2009 Z. z. konaním, ktoré mu bolo kladené za vinu ako aj dva evidované priestupky
obžalovaného na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne aj vo výroku o povinnosti obžalovaného nahradiť
poškodeným škodu, pretože túto si poškodení uplatnili riadne a včas, jej výška bola nesporná

a vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že jedinou technickou príčinou zrážky
poškodeného E. F. bolo porušenie v skutkovej vete označených povinností vodiča - obžalovaného pri
vedení motorového vozidla v čase skutku, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného a ktorým bola
poškodeným UNION zdravotná poisťovňa a.s a E. F. spôsobená škoda.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,
ktoré bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.