Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200496
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324200496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, o sídlom Staničná 5, Galanta, dieťa rodičov – matky: C. D., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F., v konaní zastúpená: JUDr. Ing. Arpád Barczi, advokát so
sídlom T. Vansovej 225/3, Galanta, a otca: D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, v konaní
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s.r.o., so sídlom SNP 10, Hlohovec, v konaní
o návrhu matky na nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní matky

proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 12P/20/2024-185 zo dňa 16.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 16.01.2025 súd prvej inštancie návrh zamietol (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala nahradenia súhlasu otca maloletého dieťaťa so
zmenou priezviska maloletého dieťaťa z terajšieho priezviska „B.“ na priezvisko „D.“.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou čl. 5 písm. g), § 28 ods. 2, § 35, §
40 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“) a čl. 3, 12 Dohovoru o právach dieťaťa.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že návrh matky maloletého dieťaťa nie je dôvodný
a nemožno mu vyhovieť, nakoľko v tomto prípade absentujú také závažné dôvody, pre ktoré by
bolo možné vykonať zmenu priezviska. Aj po prerušení partnerského spolužitia zostávajú zachované
rodičovské práva oboch rodičov. Úlohou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je,
aby pôsobil na maloleté dieťa tak, aby boli rešpektované výchovné princípy, a to aj s rešpektovaním práv
otca. Z konania vyplynulo, že rodičia maloletého dieťaťa sa dohodli na priezvisku maloletého dieťaťa
ešte pred jeho narodením. Zo strany otca bola snaha vykonávať rodičovské práva a povinnosti, avšak

tie nemohli byť pre konflikty v rodine dohodnuté. Matka podala návrh na zmenu priezviska maloletého
dieťaťa a následne sa otec domáhal úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v ktorom
konaní súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jehomajetok, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 240,- Eur mesačne, počnúc
od 29.10.2024, kde výživné je splatné vždy do 10-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa a styk bol upravený tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým dieťaťom každú

stredu v kalendárnom mesiaci od 15:30 hod. do 17:30 hod., a každú nedeľu v kalendárnom mesiaci
od 15:30 hod. do 17:30 hod. s tým, že styk otca s maloletým dieťaťom v určený čas bude prebiehať
za prítomnosti matky v detskom kútiku. Aj z vyjadrení v tomto konaní vyplynulo, že vzťahy v rodine nie
sú dobré, starí rodičia zo strany otca a navrhovateľka nemajú dobré vzťahy, pričom otec od vydania
súdneho rozhodnutia participuje na stretávaní sa s maloletým dieťaťom, avšak za prítomnosti matky,

pričom počas konania matka uvádzala, že by bola rada, keby otec vyvíjal aktivity v širšom rozsahu,
ako len v detskom kútiku, avšak súd poukazuje na skutočnosť, že toto aktuálne zrejme nie je možné
od otca spravodlivo žiadať, najmä pre konflikty medzi rodičmi. Súd apeloval na oboch rodičov, aby si
uvedomili, že sú rodičmi maloletého dieťaťa, ktoré potrebuje oboch rodič, a preto v každej otázke by
mali komunikovať na takej úrovni, aby táto komunikácia bola v prospech maloletého dieťaťa. Otec v
rámci súdom daných možností participuje na styku s maloletým dieťaťom, riadne si plní súdom uloženú

vyživovaciu povinnosť s tým, že ak matka poukazovala, na to, že otec sa nad rámec nepodieľa na
mimoriadnych jednorazových výdavkoch, súd poukázal na skutočnosť, že určené výživné má pamätať aj
na jednorazové náhodné výdavky maloletého dieťaťa. Čo sa týka rozvíjania kontaktu maloletého dieťaťa
so širšou rodinou zo strany otca, podľa názoru súdu toto aktuálne nie je možné z dôvodu konfliktu
medzi rodičmi otca maloletého dieťaťa a matkou maloletého dieťaťa. Súd sa pri rozhodovaní stotožnil s

argumentáciou právneho zástupcu otca maloletého dieťaťa, že maloleté dieťa má právo na zachovanie
svojhopriezviskaajrodinnýchzväzkov,apriezvisko,ktorémá,bolourčenénazákladevzájomnejdohody
rodičov, pričom matka si pri uzatváraní tejto dohody musela byť vedomá toho, že maloleté dieťa bude
mať odlišné priezvisko ako ona a jej príbuzní. Súčasné priezvisko je súčasťou identity príslušnosti
maloletého dieťaťa k osobe otca ako biologickému otcovi a jeho rodine a u maloletého dieťaťa nenastala

od narodenia taká zmena, ktorá by zakladala také závažné dôvody, pre ktoré by malo byť jeho priezvisko
zmenené. Priezvisko maloletého dieťaťa nie je hanlivé, urážlivé ani vulgárne, a súd mal za to, že v
záujme maloletého dieťaťa nie je zmena tohto priezviska. K argumentu matky, že maloleté dieťa sa
stotožňuje s priezviskom, ktoré majú členovia jeho rodiny z jej strany súd prvej inštancie uviedol, že
maloleté dieťa je ešte v takom veku, že rozdielnosť jeho priezviska s priezviskom matky nemôže byť na

jeho ujmu a nie je v rozpore s jeho záujmami, pretože toto priezvisko si ešte maloleté dieťa vzhľadom
na svoj vek (v čase rozhodovania malo 2 roky a 11 mesiacov) neuvedomuje, a ani mu nespôsobuje
prekážku v jeho zdravom psychickom a fyzickom vývoji. Súd v konaní nezistil, že by maloleté dieťa malo
problém so svojím priezviskom, s vlastnou identifikáciou, alebo zaradením sa, resp. že zmena priezviska
na priezvisko matky by bola v jeho záujme. Rozhodnutie o mene a priezvisku dieťaťa, ktoré robia rodičia

v čase narodenia dieťaťa, je zásadným rozhodnutím, ktoré bude dieťa sprevádzať celý život a na to,
aby bolo zmenené, by museli byť preukázané veľmi závažné dôvody. Samotná skutočnosť, že rodičia
dieťaťa sa rozišli, resp. že otec nežije spolu s maloletým dieťaťom a s jeho matkou, nie jej dôvodom na to,
aby bolo zmenené priezvisko maloleté dieťaťa na priezvisko matky. Súd nezistil žiadne závažné dôvody
pre udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa a rozhodnutie navrhované matkou

na základe vykonaného dokazovania ani nepovažoval za rozhodnutie v záujme maloletého dieťaťa.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, navrhnutých účastníkmi
konania z dôvodu nadbytočnosti, keďže tieto výsluchy by vo veci neobjasnili žiadne nové okolnosti, či
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu, pretože sa jedná o rodinných príslušníkov, ktorí by zrejme

nevypovedali v neprospech účastníka konania, ktorý je ich príbuzný, preto takéto návrhy ako nadbytočné
zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento

zákon neustanovuje inak.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Argumentáciu
súdu prvej inštancie o nevykonaní navrhnutých dôkazov považovala za absolútne nedostatočnú,

nepreskúmateľnú a arbitrárnu. Súd vopred uzavrel, že navrhnuté dôkazy by nič nepreukázali. Uviedla,
že maloletý žije v prostredí, kde všetky osoby rodinného zväzku, teda navrhnutí svedkovia, majú rovnaké
priezvisko a jedine maloletý „vyčnieva“ priezviskom z tohto homogénneho prostredia. Mala za to, že
súd predsa nemôže vedieť, aký bude obsah výpovede svedkov, navyše výsluch ktorých vopred hodnotítak, že určite budú vypovedať nepravdu, a to v jej prospech, pretože navrhnutí svedkovia sú jej rodinní
príslušníci. Nesúhlasila s argumentom súdu, že dôvody pre zmenu priezviska sú dané iba vtedy, ak
je priezvisko dieťaťa urážlivé, hanlivé alebo vulgárne. Namietala konštatáciu súdu, že u maloletého

dieťaťa nenastala od jeho narodenia taká zmena, ktorá by zakladala závažné dôvody pre zmenu
priezviska, pretože súd tento dôvod nijako neodôvodňuje a takýto postup je arbitrárny a rozsudok je
nepreskúmateľný. Za arbitrárny považovala záver súdu prvej inštancie, že maloleté dieťa je ešte v takom
veku,žerozdielnosťsvojhopriezviskasjejpriezviskomnemôžebyťnajehoujmuaniejevrozopresjeho
záujmami, pretože toto priezvisko si ešte maloleté dieťa vzhľadom na svoj vek (2 roky a 11 mesiacov)

neuvedomuje a nespôsobuje mu prekážku v zdravom fyzickom a psychickom vývoji. Poukázala na to,
že kolízny opatrovník, ktorý zastupuje záujmy dieťaťa bol presvedčený o oprávnenosti zmeny priezviska
a navrhol jeho zmenu. Súd maloleté dieťa nevypočul, nemal s ním žiaden kontakt a nemohol tak mať
žiadnu informáciu o tom, ako si maloleté dieťa uvedomuje svoje meno. Práveže kolízny opatrovník bol
na miestnom šetrení a v kontakte s maloletým dieťaťom a tlmočil „súhlas“ so zmenou jeho priezviska.
Bola toho názoru, že z chabého dokazovania vyplynulo, že pomery na strane maloletého dieťaťa a na

jej strane sa výrazne zmenili z dôvodu, že pri súhlase s priezviskom maloletého dieťaťa (pri súhlasnom
vyhlásení rodičov) „Polakovič“ oprávnene očakávala, že otec sa bude starať a zaujímať o maloleté
dieťa, čo sa nestalo. Ešte pred narodením dieťaťa sa vzťah medzi ňou a otcom maloletého rozvrátil
z dôvodu nezáujmu otca o ňu a o maloletého a tiež z dôvodu používania návykovej látky (marihuany)
zo strany otca. Tvrdila, že otec o maloletého neprejavoval ozajstný a reálny záujem, otec sa s ním viac

ako rok nestretol, neinformoval sa o jeho zdravotnom stave a nestaral sa o jeho potreby. Svoj návrh na
zmenu priezviska maloletého odôvodnila absenciou citového vzťahu maloletého s otcom a jeho rodinou,
záujmom maloletého, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti a je v každodennom kontakte s jej rodinou,
s ktorou má vytvorený vzájomný príbuzenský vzťah, ktorý hodnotila ako veľmi dobrý a tiež ochranou
zdravého psychického vývoja maloletého. Poukázala na to, že otec podal návrh na úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému až potom, ako mu bol doručený návrh na nahradenie
súhlasu so zmenou priezviska, pričom toto jeho konanie považovala za účelové a pomstychtivé voči jej
osobe. Tvrdila, že v súčasnosti otec podľa dohody schválenej súdom vykonáva styk s maloletým iba
povrchne. Kým sa maloletý hrá v detskom kútiku, on sa hrá na mobile. Hoci otcovi navrhla možnosť
styku starých rodičov (jeho rodičov) s maloletým počas styku podľa rozhodnutia o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností, tento návrh odmietli. Bola toho názoru, že v prípade absencie riadneho
vzťahu maloletého s otcom, ktorý prakticky od ich rozchodu nevyvinul akúkoľvek preukázateľnú
aktivitu v záujme vytvorenia, obnovenia či kultivácie jeho vzťahu s maloletým, nemožno zotrvávať na
ponechaní jedného z vonkajších znakov spolupatričnosti takýchto osôb spočívajúcom práve v zhode
priezvisk maloletého a jeho otca, ktorý by tak naďalej bol len vyjadrením formálneho, avšak nie reálne

budovaného vzťahu dvoch osôb, okrem ich biologického príbuzenstva. Dodala, že zmenou priezviska
maloletého nemala a nemá záujem brániť vo vytvorení väzieb maloletého s rodinou otca, mala len za
to, že pre maloletého by bolo prirodzenejšie pochopiť, v čase, keď si začne uvedomovať rodinu ako
celok a rozdielnosť, resp. spoločné priezvisko medzi príbuznými, s ktorými sa stýka pravidelne. Mala
za to, že nezáujem otca o svoje dieťa, nevyužívanie možnosti styku, vytvorenia si vzťahu s maloletým

ako aj sporadicky platené výživné, či riešenie styku s maloletým súdnou cestou až po podaní návrhu
na nahradenie súhlasu so zmenou priezviska sú dostatočne závažné na zmenu priezviska v záujme
maloletého dieťaťa. Bola toho názoru že dodržiavanie rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému zo strany otca až po podaní návrhu z jej strany, nemožno brať ako ozajstný
záujem otca, čo preukazuje aj to, že otec z pomsty nepovolil návštevu dieťaťu svojho starého otca (jej

otca) v zahraničí z dôvodu, že nesúhlasila so stykom dieťaťa so starými rodičmi zo strany otca bez
svojej prítomnosti, hoci starí rodičia zo strany otca mali možnosť styku s maloletým v čase styku otca s
dieťaťom. Považovala za účelové tvrdenia otca, že mu bráni v styku s maloletým. Vzhľadom na absenciu
skutočného vzťahu a doteraz nevyužívanie rodičovských práv zo strany otca, mala za to, že rozdielnosť
priezvisk maloletého a jej ostatnej rodiny by mohla mať na maloletého negatívny vplyv. Pre dieťa vo

veku maloletého je jednoduchšie pochopiť situáciu, že žijú spolu, tvoria rodinu a preto majú rovnaké
priezvisko. Pre dieťa a obzvlášť v nízkom veku je frustrujúce, ak má priezvisko odlišné ako ostatní
členovia rodiny.
Uviedla, že nahradenie doterajšieho priezviska maloletého je v jeho záujme a nič nebráni biologickému
otcovi, aby sa vytváraním, prehlbovaním, utužovaním citových väzieb a úprimným záujmom o

maloletého vytvoril vzťah spolupatričnosti maloletého a biologického otca, keď tento môže byť vytvorený
bez ohľadu na rozdielnosť priezvisk. (viď rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/29/2015).
V závere svojho odvolania matka zhrnula, že z dokazovania pred súdom bolo jednoznačne zistené,
že priezvisko maloletého bolo určené na základe vzájomnej dohody rodičov, maloletý nemal vytvorenýpríbuzenský/emočný vzťah s otcom až do vydania rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností, otec si riadne začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému až po vydaní rozhodnutia
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, otec začal styk s maloletým riešiť podaním návrhu až

po podaní návrhu na náhradu súhlasu so zmenou priezviska maloletého, otec bráni v styku maloletého
so starým otcom z jej strany, starí rodičia zo strany otca maloletého odmietajú styk s maloletým v
prípade navrhnutých možností, otec odmieta hradiť potrebné zdravotné mimoriadne výdavky nad rámec
určeného výživného, kolízny opatrovník je toho názoru, že zmena priezviska je v záujme dieťaťa,
požívanie návykovej látky (marihuany) otcom a absencia predpokladu dlhodobého pravidelného plnenia

rodičovských práv a povinností v budúcnosti zo strany otca
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že nahradí súhlas otca maloletého
dieťaťa so zmenou priezviska maloletého dieťaťa z terajšieho priezviska „B.“ na priezvisko „D.“,
alternatívne rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za

správneazákonnérozhodnutievydanénazákladenáležitezistenéhoskutkovéhostavuveci.Nestotožnil
sa s odvolacími argumentami matky a považoval ich za nepreukázané. Uviedol, že viaceré tvrdenia
matky uvedené v odvolaní sa nezakladajú na pravde. V plnom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou
súdu prvej inštancie o nevykonaní dôkazov navrhnutých účastníkmi konania. Bol toho názoru, že matka
nesprávneinterpretujeodôvodnenierozsudku,pretožesúdvžiadnejčastirozsudkuneuviedol,žezmena

priezviska je možná len v prípade hanlivého, urážlivého alebo vulgárneho priezviska. Mal za to, že
dôkazné bremeno bolo na navrhovateľke, aby predložila dôkazy a argumenty, ktoré by preukázali
potrebu zmeny priezviska v najlepšom záujme maloletého. Namiesto toho navrhovateľka argumentovala
homogénnym prostredím v mieste jej trvalého bydliska a toto považovala za hlavný argument v celom
konaní,ktorýspomínavoviacerýchčastiachodvolania.Malzato,ževkonanínebolprednesenýpravdivý

argument, ktorý by opodstatňoval zmenu priezviska maloletého.
Poukázal na to, že styk s maloletým realizuje, výživné platí riadne a včas, o svojho syna sa úprimne
zaujíma, má záujem o jeho výchovu a upevňovanie vzťahu s ním. Samotná skutočnosť, že maloleté
dieťa je zverené do starostlivosti matky nie je dôvodom na zmenu jeho priezviska na rovnaké priezvisko,
ako má matka. Hoci matka uvádza, že nesúhlasí so zistením súdu, že priezvisko si maloletý v jeho

veku ešte neuvedomuje, dôkaz na podporu svojho tvrdenia neuviedla a v odvolaní sama deklaruje, že
maloletý si aktuálne rozdielnosť priezvisk s jej príbuznými neuvedomuje. Taktiež v ďalšej časti matka
uvádza, že záujem o zmenu priezviska je motivovaný tým, aby mu v budúcnosti nebol na ujmu uvedený
rozdiel priezvisk. Bol toho názoru, že skutočnosť, že matka považuje svoj návrh za akýsi preventívny
„nástroj“ a ňou popisované argumenty nevychádzajú z aktuálneho, ale hypotetického stavu, je dôvodom

na zamietnutie jej návrhu.
V súvislosti s tvrdením matky, že kolízny opatrovník zastupujúci záujmy maloletého dieťaťa vyjadril
so zmenou priezviska súhlas z dôvodu opodstatnenosti po vykonaní šetrenia rodinných pomerov a
kontakte s maloletým, pričom kolízny opatrovník konštatoval, že maloleté dieťa vníma len prostredie a
aj priezvisko matky uviedol, že zrejme pozornosti matky unikli závažné nedostatky v činnosti kolízneho

opatrovníka zistené v tomto konaní. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 16.01.2025 a
na zvukový záznam z uvedeného pojednávania, ktoré preukazujú tieto závažné nedostatky činnosti
pracovníka ÚPSVaR. Kolízny opatrovník totiž súdu nepredložil správu zo šetrenia rodinných pomerov
ani z rozhovoru s maloletým, ale len úradný záznam z telefonického rozhovoru vykonaného na
poslednú chvíľu s pracovníkmi materskej školy, ktorú maloletý navštevuje. Súdu sa kolízny opatrovník

na pojednávaní ospravedlnil s tým, že splnenie povinnosti mu nedopatrením ušlo a tak, ako náhradu
predkladá súdu len daný úradný záznam. Súd ho za nesplnenie povinností napomenul s hrozbou pokuty
a následne vyzval na riadne plnenie povinností. Kládol si preto otázku, ako mohol kolízny opatrovník
zadefinovať najlepší záujem maloletého dieťaťa, keď maloletého ani nevidel, ani s ním nekomunikoval
a jeho najlepší záujem ani nemohol poznať? Kolízny opatrovník potvrdil, že na pojednávaní len „tlmočil“

slová a argumenty matky, s ktorou sa rozprával pred pojednávaním, teda neprezentoval záujem
maloletého A.. Navyše, s ním kolízny opatrovník nekomunikoval vôbec.
Poukázal na to, že matka v odvolaní uvádzala celý rad nepravdivých a ničím nepodložených tvrdení
(časté užívanie návykovej látky zo strany otca, otec ani jeho rodina nemala a nemá záujem stretávať
sa s maloletým dieťaťom a byť súčasťou jeho života, zo strany otca nebol vyvíjaný záujem o život

maloletého dieťaťa, o informácie o jeho zdravotnom alebo inom stave, nerealizovali styk s ním, nestaral
sa o jeho potreby, dlhodobo sa nezaujímali o maloleté dieťa ani osobne, ani telefonicky, otec ani jeho
rodina nemajú vytvorený žiadny blízky emočný alebo príbuzenský vzťah k maloletému dieťaťu, otec
styk s maloletým dieťaťom podľa dohody schválenej súdom vykonáva iba povrchne, kým sa dieťa hráv detskom kútiku, otec sa hrá na mobile, sporadicky platené výživné a pod.), ktoré možno považovať za
klamlivé v záujme ho očierňovať. Za podstatné považoval uviesť, že stretávanie s maloletým dieťaťom
si obaja veľmi užívajú, celý čas venuje dieťaťu, hrajú sa spolu. Poprel, že by sa starí rodičia maloletého

dieťaťa(jehorodičia)odmietalistýkaťsmaloletým,avšakvpriebehukonaniabolopreukázané,ževzťahy
s matkou sú veľmi zlé, a preto sa v záujme nevytvárania konfliktných situácií v blízkosti maloletého
dieťaťa ich styk s dieťaťom za prítomnosti matky nerealizuje. Matka tento stav zámerne popisuje ako
nezáujem starých rodičov o maloleté dieťa. Ďalej poukázal na to, že po narodení dieťaťa mu kúpil kočík a
ďalšiezákladnépotreby,ktorébolipremaloletéhovtomčasenevyhnutnéaodjehonarodeniapravidelne

platil na účet matky výživné. Za absurdné považoval tvrdenia matky o tom, že len formálne dodržiava
styk s maloletým, nakoľko je pomstychtivý, pričom matka danú skutočnosť tvrdí na viacerých miestach
odvolania, avšak nikde ju ničím nepreukazuje.
K odvolávaniu sa matky na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/29/2015, na základe
ktorého sa domnieva, že by jej návrhu malo byť vyhovené, nakoľko podľa jej výkladu ide o totožný
skutkový stav uviedol, že skutkový stav prípadu, ktorý bol v posudzovanej veci je od ich prípadu

výrazne odlišný. Vo veci Krajský súd v Trnave prihliadal súd na pomery maloletého dieťaťa a jeho
matky, ktorí žili v spoločnej domácnosti aj s manželom matky, z ktorého vzťahu sa im narodila dcéra,
pričom medzi nimi bol vytvorený vzájomný vzťah otca a syna a medzi ním a sestrou existovali vzájomné
súrodenecké väzby, ktoré boli dobré. Súd prihliadol aj na názor maloletého dieťaťa, ktorý súčasného
manžela matky oslovoval ocinko. Maloletý za svojho otca nepovažoval biologického otca, ale súčasného

manžela matky. Maloletý bol vychovávaný v rodine, ktorú tvorila matka, jej súčasný manžel a maloletá
sestra a všetci mali po uzavretí manželstva matky a jej manžela rovnaké spoločné priezvisko. Vzťah
k biologickému otcovi bol nahradený vzťahom maloletého k inej osobe, k novému manželovi matky,
ktorého maloletý považoval za otca. Navyše zo vzťahu matky a jej nového manžela sa im narodila
dcéra, sestra maloletého. Tieto všetky osoby (matka, jej manžel, maloletý a jeho sestra) bývali ako

rodina v spoločnej domácnosti mali spoločné priezvisko. Naproti tomu v danej veci býva maloletý
A. v domácnosti výlučne s matkou, ktorá nie je vydatá, nežije v jednej domácnosti s iným mužom,
nemá iné dieťa a maloletý nemá iného ako biologického otca. Odôvodnenie potreby zmeny priezviska
maloletéhoA.odkazomnavyššieuvedenúvecpovažovalzamylnúauvádzanievýňatkovzodôvodnenia
rozsudku za zavádzajúce. Za relevantnú časť z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku považoval tú,

v ktorej súd konštatoval ustálenú súdnu prax pri rozhodovaní v obdobných veciach, a síce, že súhlas
na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa za jedného z rodičov možno druhému
rodičovi udeliť zo závažných dôvodov, t. j. napríklad vtedy, ak rodič so zmenou priezviska nesúhlasí,
neplní si svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o dieťa záujem, stratil k nemu zrejme citový
vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti dieťaťa s týmto rodičom

bol pestovaný a prehlbovaný (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1Cz/50/1971 zo dňa
19.08.1971 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu pod č. R11/1973). Mal
za to, že v ich prípade závažné dôvody na udelenie súhlasu na zmenu priezviska nie sú naplnené.
Poprel, že by si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému začal plniť až po vydaní rozhodnutia o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ďalej to, že starí rodičia maloletého (jeho

rodičia) odmietajú styk s maloletým, či to, že by odmietal hradiť potrebné zdravotné výdavky maloletého.
Priznané sporadické požitie návykovej látky v minulosti bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu na
maloletého matka vykresľuje ako (aktívne) užívanie marihuany. Tvrdenú absenciu predpokladu
dlhodobého pravidelného plnenia rodičovských práv a povinností v budúcnosti len konštatuje.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Matka v odvolacej replike namietala, že súd prvej inštancie zamietnutím vykonania navrhnutých
dôkazov (výsluchov svedkov) ako nadbytočným zároveň predpokladal obsah ich vyjadrenia, keď mal
za to, že keďže ide o rodinných príslušníkov účastníkov konania, tí by nevypovedali v neprospech
účastníka konania, ktorý je ich príbuzným. Za nespornú označila skutočnosť, že kolízny opatrovník si

nesplnilsvojupovinnosťanepredložilsprávuzošetreniapomerovnastraneotcaapohovorusmaloletým
dieťaťom, avšak správu zo šetrenia pomerov na jej strane predložil. Uviedla, že šetrenie pomerov kolízny
opatrovník u otca vykonať ani nemohol, lebo ho nevedel kontaktovať telefonicky (otec nereagoval na
telefonáty zo strany kolízneho opatrovníka) a ani fyzicky na adrese jeho trvalého pobytu. Vyjadrenie
kolízneho opatrovníka sa nezakladalo iba na ich rozhovore, ale aj na vedomosti o skutočnostiach

nachádzajúcich sa v spise a jeho prítomnosti na pojednávaniach. Poukázala na nezáujem otca
o maloleté dieťa, ktorý nemožno vyvrátiť jednorazovou kúpou kočíka a platením výživného na maloleté
dieťa na základe rozhodnutia súdu. Bola toho názoru, že kúpa kočíka nepreukazuje záujem zo strany
otca a poprela jeho tvrdenia o pravidelnom platení výživného na maloleté dieťa. Výživné otec posielaliba sporadicky, a to v minimálnych sumách, ktoré ani neboli postačujúce na výživu dieťaťa. Tvrdila, že
otca viac krát prosila o styk s maloletým dieťaťom, avšak tento sa uskutočnil iba minimálne, následkom
čoho bolo to, že maloletý si do svojich troch rokov nepamätal na svojho otca a svojho otca nepoznal.

Mala za to, že pomstychtivosť otca spočívala napríklad v tom, že jej nedal súhlas, aby mohla s maloletým
navštíviť svojho starého otca v zahraničí z dôvodu, že mala obavy pustiť maloletého k starým rodičom
zo strany otca bez jej prítomnosti, pretože maloletý nepoznal ani svojho otca, ani jeho rodičov. Pre také
malé dieťa by bolo šokujúce ísť s preňho cudzou osobou k cudzím osobám, preto otcovi navrhla, aby
sa styk so starými rodičmi realizoval v jej prítomnosti, čo starí rodičia odmietli. S ostatnými tvrdeniami

otca prezentovanými v jeho vyjadrení sa nestotožnila a poukázala na svoje odvolanie.

10. Otec v odvolacej duplike uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dokazovanie
s odôvodnením, že by bolo nadbytočné a výsluchy by neobjasnili žiadne nové okolnosti potrebné
pre meritórne rozhodnutie súdu. Súd vôbec neuviedol, že svedkovia budú určite vypovedať nepravdu
a obsah ich výpovedí nijako nekonštruoval. V tejto súvislosti poukázal na právnu vetu nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 350/08 zo dňa 30.09.2010, podľa ktorej skutočnosť, že
okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené
sťažovateľkou, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jej práv. Zásah do základného práva na
súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa ústavného súdu bolo
možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného

dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu
vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním
navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana
v konaní. Otec uviedol, že pri odôvodnení nevykonania navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie
riadne vychádzal z priebehu konania a stavu dokazovania, jeho záver bol racionálny a matka nebola

nevykonaním navrhnutých dôkazov nijako postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako on.
Zdôraznil, že súd prvej inštancie nekonštatoval, že zmena priezviska je možné len v prípade, ak je
priezvisko hanlivé, urážlivé alebo vulgárne. Jeho nezáujem o syna síce matka v konaní tvrdí, ale
tieto tvrdenia v konaní nepreukázala. Mal za to, že argumentácia matky, ktorou sa snaží ospravedlniť
nezákonný postup kolízneho opatrovníka, nevychádza z preukázaného stavu v danej veci. Pracovník

ÚPSVaR Galanta v pozícii kolízneho opatrovníka, ktorý sa zúčastnil na poslednom pojednávaní, nebol
prítomný na všetkých pojednávaniach, teda tvrdenia a argumentáciu účastníkov konania nemohol
priamo vnímať na pojednávaniach. Pre nesplnenie si elementárnej povinnosti predložiť správu zo
šetreniaexistujúdôvodnépochybnostiajotvrdení,žetentopracovníkboloboznámenýscelýmobsahom
súdneho spisu, čo ani pri svojom záverečnom návrhu netvrdil. Naopak, kolízny opatrovník potvrdil, že

na pojednávaní len „tlmočil“ slová a argumenty matky, s ktorou sa rozprával pred pojednávaním, teda
neprezentoval záujem maloletého A.. S ním ak otcom kolízny opatrovník vôbec nekomunikoval, hoci tú
možnosťpredpojednávanímmal,avšakzáujemoobjektívnezisťovanieveciunehoočividneabsentoval.
Poukázal na to, že pravidelné platenie výživného bolo z jeho strany doložené výpismi z jeho bankového
účtu. Bol toho názoru, že matka neuvádzala vecnú argumentáciu, ale pokračuje v osobných útokoch na

jeho osobu v záujme vytvorenia negatívneho obrazu.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods.
1, 2 CSP).

12. Predmetom konania vedenom na súde prvej inštancie bol návrh matky na nahradenie súhlasu otca
so zmenou priezviska maloletého dieťaťa.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie.13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhom uplatnenej požiadavky a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba

odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu
prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti tohto
rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (ďalej len „zákon č. 300/1993 Z. z.“),
zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 300/1993 Z. z., ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena

priezviska rodiča, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí druhý
z rodičov.

18. Podľa § 8 zákona č. 300/1993 Z. z., zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí,
ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym

poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom
iného štátu.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

21. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
matkou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh

konania, stanoviská účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky účastníkov
a zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre
rozhodnutie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Samotný fakt, že sa matka s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje
ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu matky na nahradenie súhlasu otca so zmenoupriezviska maloletého dieťaťa. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia.
Žiadasadodať,žezaprocesnúvadukonanianemožnopovažovaťto,žesúdprvejinštancieneodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým
spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS
3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať
s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

23. K námietke matky o nevykonaní dokazovania súdom prvej inštancie výsluchom svedkov (ktorých
navrhla), odvolací súd uvádza, že táto je nedôvodná. Nemožno prisvedčiť tvrdeniam matky, ktorá
v odvolaní vyjadrovala nespokojnosť s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované
dokazovanie výsluchom svedkom, pretože súd prvej inštancie nielenže nehodnotil žiadnym spôsobom
výsluch svedkov, ktorý ani nevykonal a už vôbec netvrdil že budú vypovedať nepravdu.

Odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky,
potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového (i skutočného stavu) sú potrebné
a akým spôsobom si zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je

vecou súdu a nie strán sporu (účastníkov konania). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne)
nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení strán
sporu (R 125/1999).
S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 287/2010 zo dňa 30.09.2010 je

vecou a úlohou zákonného sudcu, bez ohľadu na procesné návrhy účastníkov konania, aby organizoval
súdne konanie, a teda aby sám riadil aj rozsah a charakter vykonávaného dokazovania tak, aby mal
náležite preukázané dôvody svojho rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného bol postup súdu prvej
inštancie, ktorý nenariadil výsluch svedkov navrhovaných matkou, zákonný, pričom svoje rozhodnutie
v tomto smere riadne odôvodnil vo svojom rozsudku, ktorému nie je čo vytknúť.

24. Prax všeobecných súdov zhodne uvádza, že súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov na
zmenu priezviska len vtedy, ak na to existujú závažné dôvody, a to neplnenie si vyživovacej povinnosti
voči dieťaťu, nenavštevovanie dieťaťa, stratu citového vzťahu alebo existenciu iného vážneho dôvodu,
ktoré skutočnosti je potrebné zisťovať s prihliadnutím na osobitosti každej veci. Prvoradým hľadiskom

je predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.

25. V posudzovanej veci je nesporná skutočnosť, že maloletý nesie priezvisko po otcovi na základe
súhlasného vyhlásenia rodičov deklarovaného pred príslušným matričným úradom. Rozsudkom
Okresného súdu Galanta č. k. 12P/143/2024-72 zo dňa 29.10.2024, právoplatným dňa 22.11.2024

a vykonateľným dňa 06.11.2024, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 240,- Eur mesačne, počnúc
od 29.10.2024, kde výživné je splatné vždy do 10-teho toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú stredu v kalendárnom mesiaci od 15:30

hod. do 17:30 hod. a každú nedeľu v kalendárnom mesiaci od 15:30 hod. do 17:30 hod. s tým, že jeho
styk s maloletým dieťaťom bude v určený čas prebiehať za prítomnosti matky na Detskom ihrisku A.
nachádzajúcom sa na adrese H. XXXX/XX, F..
Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že otec o maloletého prejavuje skutočný
záujem, s maloletým dieťaťom sa stretáva a vyživovaciu povinnosť voči nemu si plní. Vnímanie matky

ohľadne účelového konania otca vo vzťahu k ním podanému návrhu na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností po podaní jej návrhu v predmetnej veci nepreukazuje, že by otec nemal skutočný
záujem o maloletého, keďže reagoval aj na jej návrh dohody na úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému svojím návrhom, avšak dosiahnutie dohody medzi rodičmi bez ingerencie súdu bolo
prakticky vylúčené práve pre ich napäté a konfliktné vzťahy. Súd prvej inštancie netvrdil, že pre zmenu

priezviska maloletého dieťaťa sú dané dôvody iba vtedy, ak je priezvisko dieťaťa hanlivé, urážlivé, či
vulgárne, preto námietka matky zostala nedôvodnou. Odvolací súd sa plne stotožňuje so súdom prvej
inštancie v jeho konštatovaní o absencii závažných dôvodoch na udelenie súhlasu za otca na podanie
žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, a to aj s poukazom na vek maloletého dieťaťa (včase rozhodovanie súdu prvej inštancie 2 roky a 11 mesiacov a aktuálne 3 roky a 7 mesiacov), ktoré si
rozdielnosť svojho priezviska s priezviskom svojej matky neuvedomuje (čo potvrdila aj matka v podanom
odvolaní), nespôsobuje mu žiadnu prekážku v jeho zdravom fyzickom a psychickom vývoji, nezhoršuje

kvalitu jeho života a nie je v rozpore s jeho záujmami. Tvrdenia matky o predpokladanom negatívnom
vplyve rozdielnosti priezvisk na maloletého, či jeho možnej budúcej frustrácii neboli v konaní preukázané
a zostali v rovine ničím nepodložených tvrdení.
Odvolací súd má za to, že v záujme ďalšej výchovy dieťaťa je pestovať a prehlbovať pocit
spolupatričnosti so svojím otcom, ktorý je pre dieťa – chlapca dôležitým identifikačným vzorom.

Je potrebné zdôrazniť, že priezvisko nie je len formálnym prejavom vzťahu dieťaťa a príslušnosti
k príbuzenstvu a k rodine, ale má v sebe aj emocionálne puto a diferencuje ho od iného príbuzenstva
a k identite dieťaťa patrí aj vzťah k biologickému otcovi.

26. Neobstojí námietka matky týkajúca sa toho, že súd prvej inštancie neprihliadol na vyjadrený názor
kolízneho opatrovníka zastupujúceho záujmy maloletého, ktorý bol na miestnom šetrení a v kontakte

s maloletým dieťaťom a tlmočil súhlas so zmenou jeho priezviska. Z obsahu spisu, konkrétne zo správy
kolízneho opatrovníka zo dňa 09.09.2024, vyplýva, že kolízny opatrovník prešetril pomery na strane
matky a maloletého dieťaťa dňa 02.09.2024, kedy sa v domácnosti zdržiavala iba matka, pretože
maloletý bol v tom čase prvý krát v škôlke. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 14.11.2024 uložil
kolíznemu opatrovníkovi, ktorý bol osobne prítomný, povinnosť predložiť súdu správu o aktuálnej situácii

v rodine maloletého dieťaťa, najmä ohľadom aktivít otca s maloletým a realizácie styku, vrátane správy
z materskej školy, ktorú maloletý navštevuje, najmä aký je záujem rodičov o maloletého v súvislosti
s výkonom dochádzky do tohto zariadenia, resp. aktivitami v tomto zariadení, a to v lehote 10 dní pred
termínom pojednávania. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 16.01.2025 kolízny opatrovník súdu
prvej inštancie aktuálnu správu z prešetrených pomerov nepredložil s odôvodnením, že to opomenul, na

čobolsúdomnapomenutýabolupozornenýnamožnosťuloženiaporiadkovejpokuty.Kolíznyopatrovník
na tomto pojednávaní v rámci svojho výsluchu síce navrhol zmenu priezviska maloletého dieťaťa, avšak
vychádzal len z informácií podaných matkou, čo aj sám na pojednávaní priznal. Z uvedeného konania
kolízneho opatrovníka potom možno nadobudnúť dôvodné pochybnosti o riadnom plnení si svojich
povinností, a to chrániť práva a právom chránené záujmy maloletého dieťaťa v konaní, keď ani nemal

zistenú aktuálnu situáciu v rodine maloletého dieťaťa, či stanovisko otca, ale vychádzal len z informácií
podaných matkou a na základe toho formuloval svoj názor na vyhovenie návrhu matky. Pokiaľ súd prvej
inštancie neprihliadol na kolíznym opatrovníkom vyslovený názor v konaní, prezentovaný bez riadnej
znalosti pomerov a situácie na strane maloletého a jeho rodičov, nemožno takýto postup súdu hodnotiť
ako nesprávny, a to aj s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 CSP.

27. Odvolací súd neprihliadol na argumentáciu matky poukazujúcu na vec vedenú na Krajskom
súde v Trnave pod sp. zn. 11CoP/29/2015, v ktorej nielenže absentuje totožný skutkový základ
s predmetnou vecou, ale je potrebné zdôrazniť, že každé konanie o nahradení súhlasu rodiča so zmenou
priezviska maloletého dieťaťa, je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej

prejednávanej veci. Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na
mieru“ pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých
sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa. Preto ani nemôže reálne existovať, resp. vznikať,
ustálená rozhodovacia prax súdov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a na tejto skutočnosti
nemôže nič zmeniť ani prípadná existujúca rozhodovacia činnosť súdov v obdobných prípadoch, pretože

každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné
prípady i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti.

28.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdvyhodnotilodvolacienámietkymatkyakoneopodstatnené
a v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).