Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011222
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123011222.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
MiroslavyŠíbikovejaJUDr.MilanaStrakuvtrestnejveciprotiobžalovanémuA.B.,nar.XX.XX.XXXXvC.
D., trvale bytom C. D., E. XXX, stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona, na verejnom zasadnutí dňa 09. októbra 2025 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. sp. zn. 3T/59/2023 zo dňa

01. júla 2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.3T/59/2023zodňa01.07.2025bolobžalovanýA.B.uznaný
vinnýmzospáchaniaprečinuublíženianazdravípodľa§157ods.1Trestnéhozákonanatomskutkovom
základe, že

„dňa 05.04.2020 asi o 15.15 hod. v C. D. riadil osobné motorové vozidlo značky 500L, evidenčného
čísla C., po miestnej komunikácii ulice B. F. označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, keď na
križovatke s cestou číslo I/61 v kilometri 169.100, pri odbočovaní vľavo na cestu číslo I/61 v smere na
hlavnúsvetelnúkrižovatkunerešpektovaldopravnúznačku„Stoj,dajprednosťvjazde!“anedalprednosť
v jazde po hlavnej ceste číslo I/61 z ľavej strany prichádzajúcemu motocyklu značky

DERBY GPR 125, evidenčného čísla C., vodiča G. H., jazdiacemu v smere od hlavnej svetelnej
križovatky rýchlosťou 85,8 km/h, ktorý prednou časťou motocyklu narazil do ľavej bočnej časti vozidla
FIAT 500L, pričom pri dopravnej nehode vodič G. H. utrpel pomliaždenie v oblasti tváre s tržnou
ranou (vrátane chirurgického šitia), pomliaždenie steny hrudnej a brušnej (bez poškodenia orgánov),
zlomenie dolnej časti vretennej kosti ľavej ruky s posunom (konzervatívna liečba), zlomenie bodcovitého
výbežku ľaktovej kosti a otras mozgu I. stupňa, čosi vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť

s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 05.04.2020 v trvaní viac ako 42 dní spočívajúcom
v bolestivom zranení a v obmedzení pohyblivosti. Obžalovaný A. B. porušil ustanovenie § 20 odsek 1
Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov“

Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. j)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa §

49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobná doba v trvaní
1 (jeden) rok.

Pričom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len ako „Tr. por.“) bola Všeobecná zdravotná
poisťovňa a.s., Panónska cesta 2, Bratislava odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote obžalovaný
podal odvolanie proti výrokom o vine a o treste.Obžalovaný prostredníctvom obhajcu odvolanie dodatočne písomne odôvodnil, pričom obhajoba
v písomných dôvodoch odvolania s poukazom na výrokovú časť napadnutého rozsudku uviedla

nasledovné :
„Predmetné rozhodnutie súdu považujeme za nesprávne po skutkovej aj po právnej stránke a preto
navrhujeme, aby odvolací súd uvedený rozsudok zrušil a obžalovaného v plnom rozsahu oslobodil spod
obžaloby.
V prvom rade chcem uviesť, že sa absolútne stotožňujeme s pôvodným oslobodzujúcim rozsudkom

Okresného súdu Trenčín, ktorý bol výsledkom dôsledného, precízneho a nestranného dokazovania,
počas ktorého súd vykonal opätovné vypočutie znalca a dôkladne vyhodnotil všetky dôkazy, tak tie,
ktoré svedčili v prospech obžalovaného, ako aj tie, ktoré mohli potenciálne svedčiť v jeho neprospech.
V danom štádiu konania súd dospel k presvedčivému záveru, že žiadny z vykonaných dôkazov
nepreukázal, že by obžalovaný nerešpektoval ustanovenia zákona o cestnej premávke spôsobom, ktorý
by mohol viesť k trestnoprávnej zodpovednosti.

Súd zároveň správne vyhodnotil, že hoci obžalovaný mohol poškodeného motocyklistu vidieť vo
vzdialenosti približne 57 metrov, objektívne nemohol vyhodnotiť, že sa pohybuje rýchlosťou 86 km/h,
teda o viac než 70% vyššou ako je zákonom stanovený limit v danej obci. Vodič z vedľajšej cesty
tak nemohol rozpoznať bezprostredne hroziace nebezpečenstvo. Je absurdné a právne neprípustné
očakávať, že vodič na vedľajšej ceste bude automaticky počítať s porušovaním predpisov zo strany

účastníkov na hlavnej ceste.
Prokuratúra uvádzala, že vodič by mal byť schopný vyhodnotiť rýchlosť prichádzajúceho vozidla aj pri
prekročení limitu, pričom porovnávala situáciu s jazdou mimo obce, kde je povolená rýchlosť 90 km/h..
Takáto argumentácia je zavádzajúca a vytrhnutá z kontextu. K nehode došlo v intraviláne obce, kde je
povolená rýchlosť 50 km/h. Vodič z vedľajšej cesty má právo predpokladať, že ostatní účastníci cestnej

premávky rešpektujú zákon a nie že sa k nemu blížia rýchlosťou takmer dvojnásobne prevyšujúcou limit.
Preto jeho vyhodnotenie situácie bolo zodpovedné, primerané a v súlade so zákonom.

Obžalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich doterajších výpovedí a písomných podaní,
v ktorých dôsledne a konzistentne uvádzal okolnosti, ktoré vylučujú jeho zavinenie. Jeho postoj nie je

motivovaný vyhýbaním sa zodpovednosti, ale vnútorným presvedčením o tom, že konal v dobrej viere,
podľa pravidiel, a že k nehode došlo v dôsledku nepredvídateľného správania motocyklistu. Obžalovaný
zároveň vyjadruje ľútosť nad tým, že bol účastníkom dopravnej nehody, úprimne sa teší, že poškodený
sa zotavil zo zranení,
no napriek tomu sa cíti byť nevinný a odmieta, že by jeho konanie bolo trestné.

Rozsudok Okresného súdu, ktorý bol vydaný po opätovnom prerokovaní veci na základe pokynu
odvolacieho súdu, vykazuje viaceré závažné nedostatky. Najväčším z nich je nesprávne vyhodnotenie
skutkového stavu, umelé prispôsobenie právnej kvalifikácie pokynom odvolacieho súdu a ignorovanie
elementárnych princípov trestného konania, najmä princípu viny individuálneho zavinenia. Okresný

súd sa vo svojom novom rozsudku, vydanom po zrušení pôvodného oslobodzujúceho rozsudku,
podriadil pokynu Krajského súdu a rozhodnutie prakticky opiera o jedinú myšlienku: vodič vychádzajúci
z vedľajšej cesty musí za každých okolností dať prednosť v jazde, a to aj v situácii, keď sa po hlavnej
ceste blíži vozidlo (motocykel) rýchlosťou vysoko prekračujúcou povolený limit. Takéto zjednodušené
a formalistické posudzovanie skutku je v rozpore nielen s duchom trestného zákona, ale aj s ustálenou

rozhodovacou praxou slovenských súdov.

Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že obžalovaný dodržal všetky pravidlá cestnej premávky,
zastavil na križovatke, obhliadol si situáciu, a že vozidlo prichádzajúce
po hlavnej ceste neidentifikoval ako bezprostredné nebezpečenstvo. Podľa zákona

č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu
po hlavnej ceste, ale len v situácii, ktorá je rozpoznateľná ako predpokladateľné správanie. Pokiaľ je
správanie druhého vodiča objektívne nepredvídateľné, trestná zodpovednosť za vznik kolízie nemôže
byť pričítaná vodičovi, ktorý na základe objektívnych skutočností nebol schopný reálne vyhodnotiť
vzniknutú hrozbu.

Tieto princípy reflektuje aj rozhodovacia činnosť slovenských súdov. Osobitne poukazujeme na
rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 23To/90/2020, zo dňa9. novembra 2020, v ktorom krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a obžalovaného oslobodil.
V odôvodnení rozsudku krajský uviedol, že „extrémna rýchlosť motocyklistu výrazne ovplyvnila
rozsah prípadu, keď vodič z vedľajšej cesty nemohol realisticky predvídať vznik kolízie.“ Záverom

súd konštatuje, že prekročenie rýchlosti motocyklistom ovplyvnilo možnosť vodiča z vedľajšej cesty
bezpečne vyhodnotiť dopravnú situáciu, a teda nemožno vylúčiť spoluzavinenie poškodeného.

Právna veta, ktorú považujeme za mimoriadne relevantnú, znie: „Porušenie povinnosti dať prednosť
v jazde nevedie automaticky k trestnoprávnej zodpovednosti, ak druhý účastník porušil predpisy

spôsobom, ktorý znemožnil predvídanie vzniknutej situácie.“ Táto zásada sa objavuje nielen
v rozsudkoch krajských súdov, ale aj v právnej literatúre a školiteľských materiáloch ako perzistentná
dotktrína, ktorá vychádza z princípov spravodlivosti a rovnováhy medzi objektívnou príčinou
a individuálnym zavinením.

Znalec C. B., vypovedajúc opakovane pred súdom, uviedol, že v čase, keď vodič FIAT-u vošiel

do križovatky, motocykel sa nachádzal vo vzdialenosti približne 57 metrov, čo je z hľadiska reálnej
viditeľnosti štandardná vzdialenosť, ktorá by za bežných okolností nezakladal nebezpečenstvo. Neberúc
do úvahy neprimeranú rýchlosť motocyklistu, vodič FIAT-u mal legitímne očakávanie, že vozidlo na
hlavnej ceste nie je bezprostredne ohrozujúce. Rovnako je nutné uviesť, že posudzovanie skutku len na
základe následku je zásadne nesprávne. Príčinná súvislosť musí byť reálna, nie len hypotetická. V tomto

prípade samotné porušenie pravidla prednosti v jazde nie je v priamom kauzálnom vzťahu k zraneniu,
ktoré by nevzniklo, ak by motocyklista dodržal rýchlosť.

Záverom je potrebné zdôrazniť, že právna argumentácia použitá v rozsudku prvostupňového súdu,
založená najmä na judikatúre Najvyššieho súdu Českej republiky

(7Tdo 214/2010 a 7 Tdo 38/2009), podľa nášho názoru nie je v tomto konkrétnom prípade aplikovateľná.
Tieto rozhodnutia sú zjavne staršieho dáta, reflektujú iné skutkové podstaty a neberú dostatočne do
úvahyvývojprávnejdoktrínyanišpecifikáskutkovéhodejavpredmetnejveci.Navyše,ichaplikáciavedie
k formalistickému výkladu trestnoprávnej zodpovednosti, ktorý je v rozpore s princípom spravodlivosti
a materiálnej pravdy.

V tomto smere má zásadný význam znalecký názor I. J. C. B., C., ktorý dňa 30.06.2023 počas svojho
vypočutia jednoznačne uviedol:

„Podľa môjho znaleckého názoru, nemožno považovať vo všeobecnosti
za opodstatnené, aby vodič vychádzajúci z vedľajšej cesty vždy apriori predpokladal významné

prekročenie rýchlosti vodiča na hlavnej ceste, a to preto, lebo ak by mal vodič z vedľajšej cesty
napríklad znížený rozhľad, ktorý je však dostatočný na danie prednosti vozidlu po hlavnej ceste vo
vzťahu k rýchlosti maximálne dovolenej, potom z tejto dopravnej situácie by bol jediný možný bezpečný
vjazd na hlavnú cestu vykonateľný vtedy, ak by si vodič z vedľajšej cesty zabezpečil náležite poučenú
osobu. Takéto konanie by však nenaplnilo podmienku plynulosti cestnej premávky. Z uvedeného teda

vyplýva, že vo všeobecnosti podľa môjho znaleckého názoru nemožno rozumne očakávať, aby vždy
vodič vychádzajúci z vedľajšej cesty predpokladal významné prekročenie rýchlosti vozidla na hlavnej
ceste. Je treba aj potrebne zohľadniť konkrétne podmienky.“

Tieto slová znalca nemožno bagatelizovať, nakoľko ide o objektívne odborné hodnotenie správania

vodiča v konkrétnej dopravnej situácii, ktoré by malo byť pre súd
pri posudzovaní miery zavinenia zásadné. Súčasne je potrebné dodať, že motocykel ako dopravný
prostriedok má oproti osobným či nákladným vozidlám významne zníženú vizuálnu nápadnosť
a v určitých svetelných alebo rozhľadových podmienkach môže byť jeho priblíženie oveľa ťažšie
rozpoznateľné – čo bolo preukázané aj v danom prípade. Táto nižšia vizibilita motocykla, v kombinácii

s extrémnym prekročením rýchlosti, jednoznačne potvrdzuje, že konanie obžalovaného bolo rozumné,
primerané a nevykazovalo znaky zavinenia v trestnoprávnom zmysle.

Na základe všetkých uvedených skutočností preto navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčíne napadnutý
rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/59/2023, zrušil a obžalovaného A. B. podľa § 285 písm.

b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, keďže skutok nie je trestným činom.“

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu odvolanie dodatočne písomne doplnil a odôvodnil, pričom uviedol
nasledovné :„Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn. 3T/59/2023 z dňa 1. júla 2025 uznal obžalovaného A. B. za
vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157

ods. 1 Trestného zákona a udelil mu trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov, podmienečne
odložený na jednoročnú skúšobnú dobu. Proti tomuto rozsudku bolo podané riadne a odôvodnené
odvolanie. ktorým obžalovaný napadol meritórne aj skutkové závery prvostupňového súdu ako
nesprávne. predovšetkým z dôvodu chybne vyhodnotených dôkazov, nesprávnej aplikácie trestného
zákona a absencie akéhokoľvek preukázaného zavinenia

zo strany obžalovaného.

Týmto odvolanie dopĺňame o ďalšie rozhodné skutočnosti a nové právne argumenty, vychádzajúce z
relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky. Cieľom
tohto doplnenia je posilniť už podanú obhajobu dôrazom na základnú zásadu trestného práva, podľa
ktorej trestná zodpovednosť môže byt' vyvodzovaná výlučne

na základe spoľahlivo preukázaného zavinenia konkrétneho konania. Tak ako sme uvádzali už v
pôvodnom odvolaní, obžalovaný sa v rozhodujúcom momente zachoval v súlade
s ustanoveniami zákona o cestnej premávke: pred križovatkou riadne zastavil, rozhliadol sa, situáciu
vyhodnotil ako bezpečnú a až následne vykonal manéver vjazdu. Porušenie povinnosti možno
konštatovať len v prípade, ak mal možnosť a schopnosť predvídať riziko ktoré však vzhľadom na

extrémne prekročenie rýchlosti motocykla jazdiaceho po hlavnej ceste nebolo možné.

Znalecký posudok I. J. C. B.. PhD.. výslovne potvrdzuje, že obžalovaný nemohol a ani nemusel
predpokladať prítomnosť motocykla jazdiaceho rýchlosťou 86 km/h
v obci. Vodič na vedľajšej ceste. ktorý sa riadi dopravnou značkou "Stoj, daj prednosť v jazde", nie je

povinný počítať s tým, že iný účastník cestnej premávky hrubo poruší zákon a prekročí povolenú rýchlosť
o viac ako 70 %. Podľa znalca sa motocyklista v čase vjazdu obžalovaného do križovatky nachádzal vo
vzdialenosti viac ako 180 metrov, a teda z pohľadu vodiča obžalovaného sa javila dopravná situácia ako
bezpečná. Tento záver je v úplnom súlade
aj s doktrínou tzv. obmedzenej dôvery, podľa ktorej účastníci cestnej premávky môžu

v primeranom rozsahu dôverovať tomu, že ostatní dodržiavajú pravidlá cestnej premávky.

Judikatúra českých súdov, ktorú k tomuto doplneniu prikladáme, poskytuje oporu
pre uvedené tvrdenia. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5 Tdo 1173/2004 (publ.
pod R 45/2005) konštatuje, že "ak vodič idúci po hlavnej ceste prekročí najvyššiu povolenú rýchlosť

takým spôsobom, že znemožní vodičovi idúcemu z vedľajšej cesty predvídať jeho príchod, potom nie je
možné klásť vodičovi z vedľajšej cesty za vinu vznik dopravnej nehody,
a zodpovednosť spočíva na tom. kto porušil povolenú rýchlosť." Rovnako Najvyšší súd ČR
v rozsudku sp. zn. 5 Tdo 1019/2022 potvrdzuje, že vodič nie je povinný predvídať extrémne porušenie
dopravných pravidiel iným účastníkom cestnej premávky, ak toto prekročenie zásadne mení podmienky

a predvídateľnosť situácie na ceste. Ústavný súd ČR vo svojom náleze sp. zn. IV. ÚS 3159/15
uviedol. že "účastník cestnej premávky má legitímne očakávanie. že ostatní účastníci budú dodržiavať
zákonom stanovené pravidlá, vrátane maximálnych rýchlostí, a nie je povinný počítať s ich vedomým
porušovaním."

Tieto citácie nie sú len akademickým doplnkom. ale odrážajú zásadné právne princípy, ktoré majú plné
uplatnenie aj v predmetnej veci. Skutočnosť, že motocykel sa pohyboval výrazne nad rámec povolenej
rýchlosti, znemožnila obžalovanému objektívne a včas vyhodnotiť riziko a zabrániť kolízii. Povinnosť
prednosti v jazde nie je absolútna a musí byť posudzovaná
vo svetle konkrétnej dopravnej situácie. vrátane správania ostatných účastníkov. V prípade. že iný

účastník hrubo poruší základné pravidlo cestnej premávky, rýchlostný limit, a toto porušenie sa stane
rozhodujúcim prvkom kolízie, zodpovednosť nemožno klásť na toho, kto konal v dobrej viere a v súlade
s pravidlami.

Prvostupňový súd sa s uvedenou judikatúrou nijako nevyporiadal. V odôvodnení rozsudku absentuje

analýza zistených skutkových okolností vo svetle princípov spravodlivého posudzovania zavinenia.
Rozsudok zotrváva na formalistickom výklade povinnosti dať prednosť v jazde bez prihliadnutia na
faktické možnosti vodiča obžalovaného správne predvídať kolíznu situáciu v dôsledku protiprávnehokonania iného účastníka. Takýto prístup nie je v súlade s princípom zákonnosti, subsidiarity trestnej
represie a materiálneho korektívu v trestnom práve.

Obžalovaný opakovane a dôrazne tvrdí. že skutok. ktorý je mu kladený za vinu, nie je trestným činom,
a že v predmetnej veci absentuje akýkoľvek kvalifikovaný skutkový základ
pre uznanie viny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odborné znalecké posúdenie a podporujúcu
judikatúru, je zrejmé, že trestné stíhanie obžalovaného je neudržateľné.

Z uvedených dôvodov obžalovaný navrhuje. aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok Okresného súdu
Trenčín zrušil a obžalovaného A. B. oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku,
pretože skutok, ktorý je mu kladený za vinu, nie je trestným činom.“

Prokurátor prítomný pri vyhlásení rozsudku okresného súdu sa vzdal práva na podanie odvolania voči
nemu. Ku dňu rozhodnutia o podanom odvolaní odvolací súd ani neobdržal vyjadrenie prokurátora

k odvolaniu obžalovaného.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že napadnutý rozsudok predstavuje v poradí už druhý
rozsudok, ktorý okresný súd vydal v prejednávanom prípade, pričom týmto dvom rozsudkom
predchádzali aj „iné“ rozhodnutia prvostupňového súdu v danej veci, a to uznesenie Okresného súdu

Trenčín, č.k. 3T/59/2023-486 o zastavení trestného stíhania či trestný rozkaz č.k. 3T/59/2023-515. Až
následne po nich bol rozsudkom (1.) zo dňa 27.02.2025
sp. zn. 3T/59/2023 obžalovaný podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Považská Bystrica pod sp. zn. Pv 206/20/3306-53 zo dňa
16.08.2023, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1

Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe. Na odvolanie prokurátora však odvolací súd
uznesením zo dňa 16.04.2025 sp. zn. 2To/31/2025 rozsudok okresného súdu
zo dňa 27.02.2025 zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní
okresný súd napadnutým rozsudkom (2.) sp. zn. 3T/59/2023 zo dňa 01.07.2025 rozhodol o vine a treste
pre obžalovaného tak, ako je uvedené vyššie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Obhajoba navrhla vyhovieť
odvolaniu obžalovaného.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a ich dôvodov vyplýva, že v podanom

odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v
postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z pohľadu preskúmania vecnej správnosti výrokov napadnutého rozhodnutia obhajoba v dôvodoch

podaného odvolania vzniesla viaceré námietky ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu na
základe nesprávneho postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov
a nevykonania dôkazov v dôsledku obhajobou namietaného pokynu odvolacieho súdu
v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Namietaným postupom okresného súdu
pri vykonávaní dokazovania, podľa odvolacieho súdu sa obhajoba podaným odvolaním tak domáha

zrušeniu napadnutého rozsudku z odvolacích dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou nesprávnosťou postupu okresného súdu pri
hodnotení vykonaných dôkazov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenievykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto
ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon
pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej
činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi

skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní
vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd
postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí
podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd
podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe

hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy
prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku
okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa
názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané

vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný
súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie
však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v

skutkovej vete napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a
nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj
v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania „v pochybnostiach v prospech
obvineného“.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd správne oprel svoje skutkové zistenia
o vine obžalovaného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.
primárne o znalecký posudok č. 58/2021 od I. J. C. B., C. z odboru cestná doprava ako aj z výpovede
svedka K. D. a svedka G. B., ktorý doložil do spisu kamerový záznam o priebehu dopravnej nehody
a zo znaleckého posudku č. 05/2020 od H. K. L. z odboru zdravotníctva. Podľa názoru odvolacieho

súdu skutkové zistenia, vyplývajúce zo svedeckých výpovedí v spojení so závermi znaleckého posudku
I. J. C. B., C., jednoznačne preukazujú obžalovaného zásadné porušenie povinnosti „Stoj, daj prednosť
v jazde“ vyplývajúcu z ust. § 20 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, dôsledkom čoho došlo k dopravnej nehode s motocyklom
poškodeného, a ktorej následkom utrpel zranenia priamo s nehodou súvisiace a nimi spôsobujúce ťažkú

ujmu na zdraví, ktoré boli preukázané závermi zo znaleckého posudku
č. 05/2020 od H. K. L. z odboru zdravotníctva, a preto na podklade takto zisteného skutkového stavu veci
bol obžalovaný uznaný za vinného napadnutým rozsudkom. Odvolací súd pritom nezistil žiaden dôvod,
ktorý by vyvolával pochybnosti o výsledkoch dokazovania na podklade skutkových zistení prevažne
vyplývajúcich zo znaleckých záverov, pričom ani obžalovaným uvádzaná verzia priebehu stíhaného

skutku nespochybňuje samotné výsledky „dôkazných“ skutkových záverov .

Okresný súd svoj záver o vine obžalovaného správne odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien
a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o cestnej premávke“), podľa ktorého obžalovaný bol povinný dať

prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste, pričom dať prednosť v jazde v zmysle
§ 2 ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke, znamená počínať si tak, aby vodič, ktorý má
prednosť v jazde nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. A preto s poukazom na výpoveď
obžalovaného,svedeckévýpovedeazáveryznaleckýchposudkov,ktoréakodôkaznýmateriáljednotlivo
ako aj v súhrnne bez dôvodných pochybností usvedčujú obžalovaného zo spáchania činu, pre ktorý bol

na neho podaná obžaloba a následne aj uznaný za vinného. Na podklade skutkových zistení a úvah
okresného súdu prezentovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že okresný súd jasne vysvetlil a náležite sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosti, ktoré boli
rozhodné pre následné právne posúdenie konania obžalovaného.Skutkové zistenia okresného súdu prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku tak aj podľa
názoru odvolacieho súdu spoľahlivo preukazujú, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla zn. FIAT

500L, sa nachádzal na vedľajšej ceste, pričom na križovatke kde odbočoval vľavo na hlavnú cestu
č. I/61 v smere na hlavnú svetelnú križovatku. V okamihu vjazdu do križovatky obžalovaného na
uvedenom motorovom vozidle, sa nachádzal na hlavnej ceste aj poškodený, a to na motocykli zn.
DERBY GPR 125 (ďalej ako „poškodený motocyklista“), kedy poškodený motocyklista sa zo vzdialenosti
54metrovpredmiestomzrážkypohybovalrýchlosťoucca86km/hod,pričomvčasekolíznejsituáciebola

dobrá viditeľnosť na prehľadnej križovatke, a preto obžalovaný na podklade znaleckých záverov mohol
spozorovať poškodeného motocyklistu, keďže vo výhľade mu nebránila ani žiadna prekážka. Napokon
zo záverov znaleckého dokazovania i svedeckej výpovede K. D. vyplynulo, že poškodený motocyklista
z priľahlej svetelnej križovatky vychádzal na hlavnú cestu ako prvý a pred ním nešlo žiadne iné vozidlo,
pričom jednalo sa o rovný úsek cesty.
Na základe uvedených skutkových zistení preto okresný súd dospel k správnemu záveru, že obžalovaný

mal vytvorené všetky podmienky pre riadne a včasne spozorovanie poškodeného motocyklistu
prichádzajúceho po hlavnej ceste do inkriminovanej križovatky, na ktorej došlo k predmetnej dopravnej
nehode, a to v dôsledku jednoznačného porušenia vyššie uvedenej zákonnej povinnosti v cestnej
premávke obžalovaným.

Pokiaľ ide o námietku obhajoby týkajúcu sa nedodržania zákonom stanovenej maximálne dovolenej
rýchlosti 50 km/hod, resp. jej prekročením poškodeným motocyklistom, odvolací súd s poukazom na
doposiaľ uvedené, dodáva, že v zmysle ust. § 3 ods. 1 a ods. 2 Zákona o cestnej premávke, je v zásade
každýúčastníkcestnejpremávkypovinnýdodržiavaťpravidlácestnejpremávkyaleajzároveňjepovinný
poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Avšak zákonná je

„kvalifikovaná“ povinnosť vodiča v jazde na križovatke podľa § 20 ods. 1 Zákona o cestnej premávke,
nakoľko tá primárne precizuje práve vodiča, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej
dopravnou značkou "Stoj, daj prednosť v jazde“, čo znamená, že akýkoľvek účastník cestnej premávky
nahlavnejcestemáprednosť,bezohľadunarýchlosťčispôsobjehojazdyresp.pohybu.Inakpovedané,
nedodržanie povinnosti maximálne dovolenej rýchlosti účastníka cestnej premávky na hlavnej ceste

„nevyviňuje“ vodiča motorového vozidla vychádzajúceho z vedľajšej cesty, ktorý „prinajmenšom len
opomenul“ rešpektovanie dôraznému pokynu vyplývajúceho z uvedenej dopravnej značky.
Podľa názoru odvolacieho súdu tak okresný súd na podklade vykonaných dôkazov ustálil a objasnil
všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o vine obžalovaného, ktorého obrana bola preukázaná
ako nedôvodná. Zistenia prezentované okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa

názoru odvolacieho súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní a jednoznačne svedčia o vine
obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Vedomú nedbanlivosť obžalovaného možno vyvodiť z toho,
že obžalovaný vedel, že nerešpektovaním dopravného značenia „Stoj, daj prednosť v jazde“ pri vjazde
do križovatky z vedľajšej cesty na cestu hlavnú, môže dôjsť k stretu s iným účastníkom cestnej premávky
(motocyklistom) na hlavnej ceste, ktorého mal možnosť za daných podmienok na ceste vidieť, a že

v dôsledku prípadného kolízneho stretu môže dôjsť i k ujme na zdraví tohto iného účastníka cestnej
premávky, no aj napriek tomu tak nedodržal zákonnú povinnosť o cestnej premávke uvedenú na danej
dopravnej značke.

S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť

k odôvodnenému záveru o obžalovanom namietanom porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.
okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a ani o porušení zásady
„v pochybnostiach v prospech obvineného“ z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci.
Preto odvolací súd berúc do úvahy skutočnosti tak v prospech ako aj v neprospech obžalovaného sa
nestotožnilsdôvodnosťounázoruobhajobyvdôvodochodvolaniaodanostiexistencievádnapadnutého

rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku.

Podľa § 317 ods. 2 Tr. por. ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol
uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a
odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Na základe preskúmania veci podľa § 317 ods. 2 Tr. por. odvolací súd nezistil pochybenie ani v postupe
okresného súdu pri ukladaní trestu, ktorý vzhľadom k okolnostiam prípadu a pomerov obžalovaného
vyhodnotil ako zákonný a nie neprimerane prísny. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd dodáva,že samotné prispenie poškodeného k nehodovej udalosti tým, že prekročil maximálnu povolenú rýchlosť,
okresný súd pretavil aj do uloženého trestu, kde obžalovanému nebol uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo akéhokoľvek druhu ako aj samotná výška podmienečne odloženého trestu odňatia

slobody, ktorá je na samej spodnej hranici trestnej sadzby podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.

Za súladný so zákonom odvolací súd považuje aj výrok o odkázaní Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
a.s. na civilný proces o náhradu škode, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti so spáchaním
trestného činu, z ktorého spáchania bol usvedčený obžalovaný.

Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád,
v odvolaní obžalovaného nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371
ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou

v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov o vine a treste rozsudku okresného súdu z uvedených
dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku,
uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.