Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200177
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200177.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O. Q., narodený X. J. XXXX, trvalý
pobyt: N. I. O. XXX, XXX XX B., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Novom
Meste nad Váhom, odbor poriadkovej polície, so sídlom Hviezdoslavova 38, Nové Mesto nad Váhom, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-NM-OPP-25-011/2023 zo dňa 21. februára
2023, v konaní o kasačnej sťažnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, v mene ktorého

konal W.. V.. B. V., proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 5S/8/2023-88 zo dňa 30.
apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 30. apríla
2025, č. k. 5S/8/2023-88 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.
ORPZ-NM-OPP-25-011/2023 zo dňa 21. februára 2023 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“ alebo

„druhostupňové rozhodnutie“), ako aj disciplinárny rozkaz riaditeľa obvodného oddelenia Policajného
zboru v Novom Meste nad Váhom, odbor poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Novom Meste nad Váhom (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 6/2022 zo dňa 12. decembra 2022
(ďalej len „disciplinárny rozkaz“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
2. Disciplinárnym rozkazom prvostupňový správny orgán uložil podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č.
73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) žalobcovi disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15%
na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého
sa mal žalobca dopustiť tým, že sa dňa 23. septembra 2022 nepodrobil nariadenému psychologickému
vyšetreniu na zistenie duševnej spôsobilosti na výkon služby, čím mal porušiť povinnosť policajta podľa
§ 48 ods. 3 písm. s) zákona č. 73/1998 Z. z.

3. Disciplinárny rozkaz napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím tak, že podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý
disciplinárny rozkaz potvrdil.
4. Preskúmavané rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, v ktorej v podstatnom (i) namietal, že
konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o disciplinárnom previnení, neprebehlo v súlade s predpismi,
a to čl. 5 ods. 4) nariadenia MV SR; (ii) namietal, že pokiaľ riaditeľ OR PZ NM žiadal o usmernenie v

danej veci, stanovisko N.. W.. Y. Y. je v rozpore s týmto článkom, pričom dôvodil, že správne orgány
sa nijako nevysporiadali so žalobcovou pochybnosťou o správnosti tohto stanoviska; (iii) uviedol, že jepotrebné pre zistenie skutočného stavu veci vykonať výsluch navrhovaných svedkov; (iv) poukázal na
predchádzajúcevyšetrenievroku2020akonaniestýmsúvisiace;(v)namietal,žežalovanýsavosvojom
odôvodnení obmedzil na zopakovanie argumentácie uvedenej v disciplinárnom rozkaze, avšak žiadnym

spôsobom sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní; (vi) namietal, že písomná
požiadavka nadriadeného o vyšetrenie má obsahovať „konkrétne dôvody, vyjadrenie o spôsobilosti k
výkonu funkcie a vyplnenú predtlač“, ďalej dôvodil, že následný postup riaditeľa OR PZ NM, ktorý
reagoval podaním žiadosti o vyšetrenie hneď na druhý deň, nezodpovedá ustanoveniam nariadenia;
(vii) namietal netransparentnosť konania iniciovaného z nekonkrétnych dôvodov, pričom uviedol, že

dôvody uvedené v žiadosti nadriadeného sú účelové a lživé, tak, aby bol žalobca negatívne vykreslený;
(viii) ďalej namietal, že tlačivo „Žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia“ nespĺňa
náležitosti, pretože neobsahuje podmienky kontrolného psychologického vyšetrenia; (ix) namietal
pravdivosť tvrdenia, že sa dňa 23. septembra 2022 mal bez dôvodu odmietnuť podrobiť vyšetreniu;
(x) následne dôvodil, že žalovaný sa nielen so žalobcom tvrdenými skutočnosťami nevysporiadal, ale
absolútne sa nevysporiadal so žiadnou skutočnosťou, teda odôvodnenie neobsahuje ani len náznak

právnej a logickej úvahy, ktorá by mohla vyústiť do rozhodnutia, ktoré bolo vydané. Dôvodil, že tak ako
disciplinárny rozkaz, ani preskúmavané rozhodnutie nemá odôvodnenie, ktoré by bolo preskúmateľné,
na základe čoho toto považoval za nezákonné, nezrozumiteľné, arbitrárne a plné pochybností.
5. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v
intenciách § 48, § 56 ods. 1 a § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj čl. 5 nariadenia MV SR, pričom

dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.
6. Správny súd (po tom, ako opísal priebeh správneho konania, rozhodnutia správnych orgánov,
správnu žalobu a ďalšie podania účastníkov) v podstatnom napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že
(i) vymedzil jadrovú právnu otázku, ktorá je podstatnou pre posúdenie veci, a to námietku žalobcu o
nedodržaní postupu nadriadeného s ustanovovacou právomocou podľa čl. 5 ods. 4 nariadenia MV SR;

(ii) túto správny súd vyhodnotil ako dôvodnú konštatujúc, že zakladá v prejednávanej veci nezákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie podľa
§ 191 ods. 1 písm. c) SSP; (iii) správny súd ďalej dôvodil, že „Zásadným faktorom opodstatnenosti
využitia kontrolného psychologického vyšetrenia pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru
je dosiahnutie stavu, kedy sa policajt riadne podrobí psychologickému vyšetreniu bez vytvárania

rôznych foriem obštrukcií s cieľom vyhnúť sa objektívnemu záveru kontrolného psychologického
vyšetrenia. Ak sa však policajt kontrolnému psychologickému vyšetreniu nepodrobí napriek tomu,
že sa na jeho vykonanie dostaví, celý proces sa dostáva do stavu, ktorý nie je priamo v zákone
upravený. Nepodrobenie sa kontrolnému psychologickému vyšetreniu priamo nenapĺňa žiadny zo
znakov negatívneho vymedzenia spoľahlivosti, ani automaticky nie je dôvodom na vyslovenie záveru,

že policajt nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.“; (iv) následne uviedol, že nariadenie
MV SR vymedzuje hmotnoprávne a procesné podmienky postupu nadriadeného pri realizácii inštitútu
kontrolného psychologického vyšetrenia, ktorý vo svojej podstate nie je inštitútom konania vo veciach
služobného pomeru, ale je priamym vyjadrením riadiacich a organizačných právomocí a povinností
nadriadených, ktorými zabezpečujú naplnenie požiadaviek dôležitého záujmu štátnej služby; (v) správny

súd zdôraznil, že formálnosť procesov štátnej služby pri tomto inštitúte predpokladá existenciu
povinnosti tak na strane policajta, ako aj na strane nadriadeného, ktoré musia byť splnené, aby
bolo možné posudzovať následné nepodrobenie sa kontrolnému psychologickému vyšetreniu ako
porušenie povinnosti policajta a ako podklad pre prípadné vykonanie služobného hodnotenia policajta
podľa zákona alebo začatie disciplinárneho konania; (vi) následne dôvodil, že „Opodstatnenosť

požiadavky nadriadeného s ustanovovacou pôsobnosťou na vykonanie kontrolného psychologického
vyšetrenia policajta musí vychádzať z riadne splnených povinností konkretizovaných nariadením MV
SR č. 31/2020 a zo splnenia podmienok postupu vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia.
Deklarovaním opodstatnenosti tejto požiadavky je možné vyhodnotiť, či v prípade, že sa policajt
nepodrobí kontrolnému psychologickému vyšetreniu, ide o porušenie povinností policajta alebo nie a

či je možné na tomto závere odôvodniť postup smerujúci k hodnoteniu celkovej spôsobilosti policajta
na výkon štátnej služby. Povinnosti policajta podrobiť sa kontrolnému psychologickému vyšetreniu
zodpovedá predchádzajúca povinnosť nadriadeného s ustanovovacou pôsobnosťou toto vyšetrenie
policajtovi nariadiť a riadne a včas ho informovať o dôvodoch a termíne vyšetrenia. Policajt má
právo byť s dôvodmi dôsledne a v dostatočnom časovom predstihu oboznámený.“; (vii) správny

súd potom v rámci intrepretácie aplikovanej normy (nariadenia MV SR) konštatoval, že podmienka
podania žiadosti primárne u služobného psychológa je v nariadení MV SR poznačená istou mierou
nezáväznosti (spojenie „odporúčací charakter“), avšak tento predbežný charakter a odporúčacia povaha
psychologického vyšetrenia u služobného psychológa nemôže viesť k takej interpretácii čl. 5 ods.4 nariadenia MV SR, že by uvedené ustanovenie priznalo nadriadenému iba možnosť požiadať
služobného psychológa o psychologické vyšetrenie pred podaním žiadosti o kontrolné psychologické
vyšetrenie; (viii) vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že správny je taký postup žalovaného, ktorý dodrží

povinnostinastranenadriadeného,atovoformepodaniažiadostiopredbežnépsychologickévyšetrenie
u služobného psychológa spojenej s oboznámením policajta s dôvodmi a termínom kontrolného
psychologického vyšetrenia; (ix) v rámci posúdenia námietky nepreskúmateľnosti preskúmavaného
rozhodnutia správny súd zdôraznil, že v rámci odvolacieho konania má byť preskúmané rozhodnutie v
celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Toto však nestačí len konštatovať,

ale z odôvodenia napadnutého rozhodnutia musí byť aj zistiteľné, ako odvolací orgán vyhodnotil
povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia
a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností; (x) následne správny súd uzavrel, že
v preskúmavanom rozhodnutí chýba správna úvaha, či povinnosti policajta podrobiť sa kontrolnému
psychologickému vyšetreniu, ktoré bolo žalobcovi kladené za vinu, zodpovedá predchádzajúce splnenie
povinnosti nadriadeného s ustanovovacou pôsobnosťou toto vyšetrenie policajtovi nariadiť a riadne a

včas ho informovať o dôvodoch a termíne vyšetrenia.
7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.

II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

8. Proti napadnutému rozsudku bola podaná kasačná sťažnosť, v jej záhlaví bolo uvedené
„Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, vnútorný odbor, oddelenie organizácie a právneho
zastupovania, Jilemnického 1, 911 42 Trenčín“, pričom ako osoba podpisujúca (podávajúca/spisujúca)

kasačnú sťažnosť bolo uvedené označenie „W.. V.. B. V., zastúpenie podľa § 449 ods. 2 písm.
a) SSP na základe poverenia SL-OPS-2023/005305-419“ (ďalej taktiež „sťažovateľ“). Sťažovateľ ku
kasačnej sťažnosti pripojil taktiež listinu označenú ako „Poverenie“ (Č. p..: SL-OPS-2023/005305-419)
zo dňa 26. septembra 2023 (ďalej taktiež ako „poverenie“), ktorým predseda vlády Slovenskej republiky
poverený riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky poveril „ ... zamestnanca Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky W.. V.. B. V. ... ... konať za Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pred súdmi
Slovenskej republiky v sporoch, ktoré vznikli v súvislosti s činnosťou Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Trenčíne.“.
9. Sťažovateľ ako dôvod kasačnej sťažnosti v jej úvode označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g)
SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). V prvej časti kasačnej

sťažnosti sa žalovaný vyjadril k ťažiskovej žalobnej námietke, tak ako ju správny súd vymedzil v
bode 26 napadnutého rozsudku. Uviedol, že správne orgány pri rozhodovaní postupovali zákonným
spôsobom, a to predovšetkým na základe interných predpisov určujúcich normatívne inštrukcie pre
postup posudzovania duševnej spôsobilosti policajtov. Uviedol taktiež, že závery prijaté správnym
súdom považuje za neprimerane reštriktívne a obchádzajúce dikciu zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý

jasne definuje postavenie nadriadeného alebo policajta, ktorý je povinný plniť príkazy a rozkazy,
ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zároveň zákon dáva policajtovi
možnosť nezákonný pokyn, príkaz, zákaz alebo inú formu výkonu riadiacej činnosti nadriadeného
napadnúť. Napadnutému rozsudku správneho súdu vytkol, že bez zjavného právneho dôvodu obchádza
podmienku naplnenia účelu sledovaného zákonom. Zdôraznil, že správny súd sa v rámci správnej

úvahy odklonil od všeobecnej podstaty inštitútu kontrolného psychologického vyšetrenia a jeho významu
pre dosiahnutie účelu sledovaného zákonom č. 73/1998 Z. z., teda účelu, aby funkčné miesta v
štátnej službe boli obsadzované a aby úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené
príslušníkmi, ktorí majú na to predpoklady. Následne uviedol, že „Samotná podmienka podania žiadosti
primárne u služobného psychológa je v nariadení o psychologickom vyšetrení poznačená istou

mierou nezáväznosti, nakoľko samotné stanovisko z tzv. „predbežného“ psychologického vyšetrenia,
má pre nadriadeného iba odporúčací charakter.“. Uviedol taktiež, že argumentácia správneho súdu
uvedená v bode 33 napadnutého rozsudku je v rozpore s teleologickým výkladom vyššie definovaného
účelu zákona č. 73/1998 Z. z. Dospel preto k záveru, že správny súd vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ak požadoval od žalovaného preukazovanie skutočností už dávno známych

u policajta, ktorého duševná spôsobilosť v čase vysielania na kontrolné psychologické vyšetrenie bola
spochybnená existenciou dôvodov príkladne uvedených v nariadení. Správnemu súdu sťažovateľ ďalej
vytkol, že v napadnutom rozsudku vôbec neriešil samotnú povinnosť policajta podrobiť sa kontrolnému
psychologickému vyšetreniu, ktorá je daná zákonom. Akcentoval fakt, že nadriadený vyslal policajta nakontrolné psychologické vyšetrenie a policajt mal zákonnú povinnosť sa kontrolnému psychologickému
vyšetreniu podrobiť. Táto skutočnosť mala byť predmetom súdneho prieskumu a správny súd mal
pri právnom posúdení veci posúdiť aj zákonnosť vydaného pokynu a rozsah povinností policajta, čo

neurobil a sústredil sa iba na dodržanie postupu podľa interného predpisu. V súvislosti s konštatovaním
správneho súdu o nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že oprávnený orgán
v konaní vo veciach služobného pomeru zákonným spôsobom vydal rozhodnutia najmä z hľadiska
presvedčivosti odôvodnenia, tak, aby sám žalobca poznal dôvody, ktoré oprávnený orgán k takémuto
rozhodnutiu viedli. Uviedol taktiež, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa nachádzajú

všetky skutočnosti, ktoré deklarujú naplnenie povinnosti oprávneného orgánu pri rozhodovaní o uložení
disciplinárneho opatrenia, prihliada na povahu konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho
následky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Celkovo k bodu
do 34 napadnutého rozsudku sťažovateľ uviedol, že tento nie je nijakým spôsobom zdôvodnený.
10. V závere kasačnej sťažnosti uviedol, že na základe personálneho rozkazu riaditeľa Krajského
riaditeľstva PZ SR v Trenčíne č. 637 zo dňa 18. decembra 2024 bol žalobca dňa 20. decembra 2024

prepustený zo služobného pomeru. V tejto súvislosti poukázal na nesplniteľnú podmienku, ktorú správny
súd uložil žalovanému v bode 36 napadnutého rozsudku. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žiadal, aby
kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 12. augusta 2025, v ktorom v podstatnom
uviedol, že podľa § 449 ods. 1 SSP je podanie kasačnej sťažnosti podmienené povinným zastúpením

advokátom. Poukázal na výnimku podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP. Zdôraznil, že kasačná sťažnosť
bola podaná zamestnancom Krajského riaditeľstva PZ SR, ktorý nie je zapísaný v zozname advokátov
a do spisu nepredložil doklad o ukončení právnického vzdelania II. stupňa. Ďalej namietal, že kasačnú
sťažnosť nepodal žalovaný, ale Krajské riaditeľstvo PZ SR v Trenčíne, ktoré nebolo účastníkom konania
a nebolo tým orgánom, v neprospech ktorého bol napadnutý rozsudok vydaný. Ďalej zdôraznil, že

kasačnú sťažnosť podľa elektronického podpisu podalo Krajské riaditeľstvo PZ SR v Trenčíne a nie
osoba poverená mandátom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a právnickým vzdelaním. Navrhol
preto, aby kasačný súd uznesením odmietol kasačnú sťažnosť ako neprípustnú.

III.
Posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) konajúci
prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti [§ 11 písm.

h) SSP], po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní, bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné odmietnuť
podľa § 459 písm. b) SSP.
13. Podľa § 442 ods. 1 SSP, kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na
konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok

ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“).
14. Podľa § 442 ods. 2 SSP kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom
konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“).
15. Podľa § 449 ods. 1 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
16. Podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP, povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
17. Podľa § 459 písm. b) SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť, ak bola podaná

neoprávnenou osobou.
18. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k.
5S/8/2023-88 zo dňa 30. apríla 2025, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP zrušil
preskúmavané rozhodnutie, ako aj disciplinárny rozkaz.
19. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že subjekt podávajúci kasačnú

sťažnosťboloznačenýako„KrajskériaditeľstvoPolicajnéhozboruvTrenčíne,vnútornýodbor,oddelenie
organizácie a právneho zastupovania, Jilemnického 1, 911 42 Trenčín“. Za tento subjekt konala osoba
„W.. V.. B. V.“, ktorá uviedla, že vystupuje ako zástupca „podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP na základe
poverenia SL-OPS-2023/005305-419“. Z poverenia (č. l. 110) vyplýva, že ním osoba poverená riadenímMinisterstva vnútra Slovenskej republiky poverila túto osobu (W.. V.. B. V.), ktorý má byť (podľa
poverenia) zamestnancom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „ ... konať za Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky pred súdmi Slovenskej republiky v sporoch, ktoré vznikli v súvislosti s činnosťou

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne.“.
20. V prejednávanej veci (vec vedená na správnom súde pod sp. zn. 5S/8/2023) bolo predmetom
prieskumu rozhodnutie žalovaného (Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom)
č. ORPZ-NM-OPP-25-011/2023 zo dňa 21. februára 2023. Žalovaný bol účastníkom konania a správny
súd s ním konal (pozri napr. účasť žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30. apríla 2025, resp.

doručenie napadnutého rozsudku adresátovi - č. l. 99).
21.Vychádzajúczvyššieuvedenéhodospelnajvyššísprávnysúdkzáveru,žeW..V..B.V.,zamestnanec
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky poverený konať za Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
v sporoch, ktoré vznikli v súvislosti s činnosťou Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne
nebol (ani s prihliadnutím na obsah poverenia) osobou oprávnenou podať kasačnú sťažnosť v správnom
súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Novom Meste nad Váhom. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol ako podanú
neoprávnenou osobou podľa § 459 písm. b) SSP.
22. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s
§ 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže kasačná sťažnosť
bola odmietnutá.

23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.