Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoPr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721201775
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8721201775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: G. C., nar. X.X.XXXX, bytom Y.
XX, XXX XX I., právne zastúpená: JUDr. Michal Dribňák, advokát, so sídlom Kpt. Nálepku 440, 068 01
Medzilaborce, proti žalovanému: Centrum sociálnych služieb S., so sídlom Y. XX, XXX XX I., V.: XX XXX
XXX, právne zastúpený: JUDr. Tatiana Andrejcová, advokátka, so sídlom Laborecká 1896/58, 066 01
Humenné, pracovisko: Štefánikova 22, 066 01 Humenné, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 34Cpr/17/2023-187 zo dňa
04. marca 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX,
doručené žalobkyni dňa XX.XX.XXXX, je neplatné.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Vec právne posúdil podľa § 68 ods. 1 písm. b), § 70 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej
len „Zákonník práce“).
3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobkyňa od XX.XX.XXXX pracovala u žalovaného na pracovnej
pozícii opatrovateľky. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX bola žalobkyňa

preradená na pracovnú pozíciu upratovačky, a to s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Medzi žalobkyňou
a prijímateľom sociálnych služieb M. C. (ďalej aj ako „Klientom“) sa dňa XX.XX.XXXX v čase
okolo X:XX hod. odohral vzájomný incident, ktorého priebeh strany sporu popísali odlišne. Listom
zo dňa XX.XX.XXXX s názvom „Písomné upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny s
upozornením na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru - oznámenie", ktorý bol žalobkyni
doručený dňa XX.XX.XXXX, jej žalovaný oznámil, že dňa XX.XX.XXXX bolo riaditeľkou zistené, že
závažne porušila pracovnú disciplínu, a to tým, že okolo X:XX hod. pri upratovaní WC neumožnila

Klientovi navštíviť spomínané WC, pričom ju Klient na chodbe pred WC verbálne napadal a ona mu
údajne opätovala verbálny útok brachiálnym útokom. Dňa XX.XX.XXXX bolo zo strany žalovaného ako
zamestnávateľa doručené žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru. Z Okamžitého skončenia
pracovného pomeru vyplýva, že žalovaný vymedzil po skutkovej stránke skončenie pracovného pomerutýmto popisom skutkového deja: „Žalobkyňa dňa XX.X.XXXX závažné porušila pracovnú disciplínu, a to
tým, že pri upratovaní WC neumožnila Klientovi navštíviť WC, pričom Klient žalobkyňu na chodbe pred
WC verbálne napadol a žalobkyňa opätovala verbálny útok brachiálnym útokom.“ Z nesporných tvrdení

strán mal súd prvej inštancie za preukázané vo vzťahu ku Klientovi, že ten trpí mentálnym postihnutím, je
neschopný´ žiť samostatne, vyžaduje XX hodinovú opatrovateľskú starostlivosť. Klientovi prekáža hluk
(televízor pustený nahlas, hlasné rozhovory a pod.), ako aj dotyky, prudšie pohyby, prílišné napomínanie,
vtedy sa správa agresívne a dokáže i napadnúť iného, všetky činnosti je potrebné s ním vykonávať v
kľude a s rozvahou. Podľa názoru súdu prvej inštancie z videozáznamu, ktorý zachytil incident medzi

žalobkyňou a Klientom vyplýva, že sa žalobkyňa nedopustila žiadneho brachiálneho útoku voči Klientovi.
Žalobkyňa na klienta nezaútočila a obranným spôsobom iba reagovala na útok Klienta. Nemožno preto
žalobkyni vyčítať, že sa priblížila ku Klientovi, keď samotný Klient bol bez akéhokoľvek dozoru a sám
sa priblížil k žalovanej. Nemôže ísť na ťarchu žalobkyne, že Klient vyvolal akúkoľvek interakciu so
žalobkyňou, na ktorú dokonca aj zaútočil. Nemožno preto vychádzať zo Záznamu pracovného úrazu,
keď v ňom žalobkyňa výslovne uviedla, že nesúhlasí so šetrením komisie a ani s jej závermi. Zároveň v

Záznamepracovnéhoúrazusámžalovanýuvádza,ženedošlokžiadnemuporušeniupracovnoprávnych
predpisov zo strany žalobkyne. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že incident medzi žalobkyňou
a Klientom neprebehol takým spôsobom, ako ho vymedzil žalovaný v Okamžitom skončení pracovného
pomeru. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobkyňa zaútočila na Klienta, z videozáznamu
vyplýva, že sa bránila pred útokom Klienta. Išlo o prirodzenú reakciu, ak žalobkyňa zdvihla ruky s

úmyslom sa brániť alebo útok odvrátiť. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že
Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že interpretácia videozáznamu zo strany súdu prvej inštancie nie
je správna, pretože Klient sa k žalobkyni nepriblížil, Klient vyšiel z izby a zostal stáť vo dverách, pričom
medzi nimi prebehla slovná výmena, na základe ktorej žalobkyňa pribehla ku klientovi so zodvihnutými
rukami a minimálne doňho strčila smerom dovnútra izby. Z videozáznamu nevyplýva, že žalobkyňa
sa bránila pred útokom klienta, naopak klient stál pri dverách a žalobkyňa pribehla k nemu. Ak by sa

žalobkyňa sama nepriblížila ku klientovi, k žiadnemu incidentu by nebolo nedošlo. Žalovaný sa tiež
nestotožňuje s tým, že súd nemohol vychádzať priamo z obsahu Záznamu pracovného úrazu, len preto,
že ho poprela žalobkyňa, pretože pravdivosť záznamu bola zobjektivizovaná výsluchom členov komisie.
Podľa hodnotenia bezpečnostného technika neboli porušené predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci, to konkrétne znamená, že zamestnankyňa používala osobné ochranné pracovné prostriedky

na tú činnosť, na ktorú ich mala používať a zamestnávateľ tiež nepochybil, pretože zabezpečil ochranné
pracovné prostriedky pre zamestnankyňu, ktoré mala používať a aj ich používala. Žalobkyňa po viac ako
dvojročnej práci s klientom M. C. jeho reakcie a správanie musela dostatočne poznať, i napriek tomu ho
vyprovokovala prudkým pohybom ruky, keď mu prstom ukázala, kam má ísť a následne k nemu pribehla
so zdvihnutými rukami a strčila doňho. Žalovaný poskytuje služby pre klientov s telesným a mentálnym

postihnutím, u ktorých sú prejavy či už verbálnej alebo aj fyzickej agresivity bežné, jeho zamestnanci
sa s týmto stretávajú bežne a vedia, že na nich nesmú reagovať útočným, alebo autoritatívnym
spôsobom. Žalobkyňa mala vykonať kroky pre zmiernenie agresivity klienta, t.j. napríklad utrieť podlahu
do sucha a umožniť klientovi navštíviť WC, mala kontrolovať svoje gestá a postoje, udržiavať vzdialenosť
minimálne 1 m, vyhýbať sa osobnej konfrontácii, ako aj prehliadať slovné útoky na svoju osobu. Je

pravdou, že žalobkyňa nemala do tohto incidentu žiaden záznam o porušení pracovnej disciplíny, to
však neznamená, že bola kladne hodnotená, že nikdy neporušila pracovnú disciplínu, správala sa
zodpovedne, riadne si plnila svoje pracovné úlohy, k práci vždy pristupovala svedomito a zodpovedne...,
takéto hodnotenie súdu však nie je založené na žiadnom vykonanom dôkaze. Žalovaný ďalej uviedol,
že konanie žalobkyne voči klientovi bolo v priamom rozpore s viacerými internými predpismi, a to s

Dodatkom k pracovnému poriadku, podľa ktorého sa hrubé, necitlivé a nedôstojné zaobchádzanie s
prijímateľom sociálnych služieb klasifikuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, so smernicou pre
postupy poskytovania sociálnej služby, zvládania rizikových, núdzových a havarijných situácií účinnej
od XX.XX.XXXX, ktorá obsahuje pokyny k postupom zamestnancov v prípade agresivity prijímateľa, s
Etickým kódexom, obsahujúci základné princípy správania sa zamestnanca a so smernica o ochrane a

dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd prijímateľov sociálnej služby. Z uvedených skutočností
vyplýva, že žalobkyňa svojím konaním hrubo porušila pracovnú disciplínu, čo je podľa § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Žalobkyňa má za to, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Súd prvej
inštancie vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Vo svojom rozhodnutí
sa súd prvej inštancie jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami podstatnými a právne významnými pre rozhodnutie vo veci.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

C.s.p. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané
odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný

pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ods. 2, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka

odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

8. Podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí
zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,

inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a
žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorená pracovná zmluva, ktorou žalovaný prijal žalobkyňu
do pracovného pomeru počnúc dňom XX.XX.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX, na pozíciu

opatrovateľky. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa zmenila doba trvania
pracovného pomeru do XX.XX.XXXX. Dohodou o zmene pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX sa
zmenila pracovná zmluva tak, že pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitý čas. Dohodou o zmene
pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa preradená na pozíciu upratovačky a to s
účinnosťou od XX.XX.XXXX.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že p. M. C. (prijímateľ sociálnej starostlivosti, ďalej len
„Klient“) trpí mentálnym postihnutím - demenciou a postencefalitickým syndrómom (č.l. 50 súdneho
spisu - prepúšťacia správa vypracovaná v Psychiatrickej nemocnici I. zo dňa XX.XX.XXXX). Zo správy
zdravotníckeho personálu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že Klient nie je schopný žiť

samostatne, často býva agresívny, impulzívny a výbušný. Potrebuje neustály dohľad. Prevládajú uňho
časté zmeny nálad, keď je televízor pustený nahlas alebo sa ostatní klienti nahlas rozprávajú tak sa
správa agresívne a nadával. Nesmie sa ho nikto dotýkať, veľa ho napomínať, pri prudších pohyboch
sa rozčúli a dokáže napadnúť iného. Nemôže zostať sám, musí mať neustály dohľad (č.l. 52 druhá
strana súdneho spisu). Z výpovede svedkyne T. W., ktorá u žalovaného pracovala ako opatrovateľka, na

pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že Klient bol občas agresívny, občas pokojný, človek
nikdy nevedel ako bude reagovať. Uviedla, že boli aj situácie, kedy ho musela zozadu spacifikovať (mal
prejavy typu „zabijem ťa“). Vedela, že si má od neho zachovávať odstup, bránila pred ním aj iných
klientov a bála sa ho. Pred incidentom sa stalo, že jedna z klientov prišla na sesterskú izbu pretože sa
bála spať na svojej izbe, nakoľko ju Klient v ten deň napadol. Tiež sa vyjadrila, že Klient v minulosti

napadolajinéhokolegu(č.l.141-142súdnehospisu).ZvýpovedesvedkyneN.R.,ktorájeužalovaného
zamestnaná ako zdravotná sestra, na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že Klient je za
normálnych okolností kľudný, ale zvykne byť agresívny. Svedkyňa mala vedomosť, že v minulosti udrel
po TV (č.l. 145 súdneho spisu). Aj zo záznamu o priebehu poskytovania sociálnej starostlivosti Klientovi
vyplýva, že pred incidentom napadol inú prijímateľku sociálnej starostlivosti, ktorú udrel päsťou do tváre

(č.l. 124 druhá strana súdneho spisu).

11. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX došlo na pracovisku žalovaného k incidentu
medzi žalobkyňou a Klientom. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že v uvedený deň okolo 7. ráno upratovalaWC, z ktorého vyšiel Klient. Počas upratovania k nej prišiel Klient, ktorý chcel opätovne použiť toaletu.
Nakoľko bola podlaha mokrá, žalobkyňa mu povedala, aby použil iné WC nachádzajúce sa na danej
chodbe. Žalobkyňa počula vulgárny krik Klienta a keďže zo skúseností opatrovateľky vedela, že po ňom

môže dôjsť k agresii Klienta, išla sa pozrieť do izby, kde sa Klient nachádzal. Tento ju následne udrel
medzi oči, pričom následné vyšetrenie ukázalo, že úder spôsobil zlomeninu nosa.

12. Z kamerového záznamu zo dňa XX.XX.XXXX (záznam je bez zvuku), tak ako to uviedol súd
prvej inštancie v bode 6.4 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po X.XX hodine ráno

žalobkyňa prišla upratovať WC, ktoré predtým opustil Klient. Počas upratovania sa Klient vrátil s tým,
že ho žalobkyňa gestom zdvihnutého prsta zastavila a zdvihnutím roky nasmerovala iným smerom. Po
odchode Klienta žalobkyňa pokračovala v upratovaní WC. Klient sa na miesto opätovne vrátil a opäť
odišiel. Klient následne prudko vybehol z vedľajšej izby a niečo zakričal smerom k žalobkyni. Žalobkyňa
sa následne priblížila ku Klientovi, ktorý už smeroval späť do izby. Zo záznamu nie je zistiteľné, či sa
žalobkyňa fyzicky dotkla klienta. Tiež nie je možné zo záznamu zistiť, čo sa odohralo v izbe a ani aká

slovná výmena prebehla medzi účastníkmi incidentu. Následne medzi žalobkyňou a Klientom prebehla
vzájomná fyzická roztržka, ktorá nie je viditeľne zachytená kamerovým záznamom, avšak je nesporné,
že žalobkyňa po incidente utŕžila zlomeninu nosa.

13. Dňa XX.XX.XXXX bolo žalobkyni zo strany žalovaného doručený list s označením „Písomné

upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru - oznámenie“, v ktorom jej žalovaný oznámil, že dňa XX.XX.XXXX
bolo riaditeľkou zistené, že závažne porušila pracovnú disciplínu, a to tým, že okolo X:XX hod. pri
upratovaní WC neumožnila Klientovi navštíviť spomínané WC, pričom ju Klient na chodbe pred WC
verbálne napadol, pričom žalobkyňa následne verbálny útok opätovala brachiálnym útokom. Žalovaný

poukázal na skutočnosť, že Smernica pre postupy poskytovania sociálnej služby, zvládania rizikových,
núdzových a havarijných situácií bola vypracovaná v roku XXXX a dostupná na preštudovanie pre
každého zamestnanca. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa u žalovaného pracovala na pracovnej
pozícii opatrovateľka, pričom od XX.XX.XXXX bola v priamom kontakte s Klientom. Za uvedenú dobu
mala možnosť spoznať zmenu správania a reakciu Klienta pri obmedzení jeho fyziologických potrieb.

Žalovaný zároveň uviedol, že ide o také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré zamestnávateľ v Dodatku
k pracovnému poriadku, v časti III. A Pracovná disciplína (účinný od XX.XX.XXXX) považuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru a to podľa
ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

14. Dňa XX.XX.XXXX bolo žalobkyni zo strany žalovaného doručené podanie označené ako „Okamžité
skončenie pracovného pomeru - § 68 ods. 1 písm. b) ZP“ zo dňa 12.05.2021, ktorým žalovaný oznámil,
že so žalobkyňou okamžite končí pracovný pomer. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného
pomeru je, že dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu, a to tým, že pri
upratovaní WC neumožnila Klientovi navštíviť spomínané WC, pričom ju Klient na chodbe pred WC

verbálne napadol a ona opätovala verbálny útok brachiálnym útokom. Žalovaný poukázal na dodatok
k pracovnému poriadku v časti III. A pracovná disciplína podľa ktorého ide o závažné porušenie
pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce. Podľa žalovaného platný a účinný dodatok k pracovnému posudku zo
dňa XX.XX.XXXX považuje popísaný skutok za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto nie je

možné žalobkyňu naďalej zamestnávať v pracovnom pomere. Vzhľadom na vyššie uvedené jej žalovaný
oznámil, že jej pracovný pomer založený dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX s
účinnosťouodXX.XX.XXXX,nazákladektorejpracovalanapracovnejpozícii:upratovačkaavykonávala
pracovnú náplň: komplexné upratovanie zdravotníckych pracovísk v zariadení sociálnych služieb, sa
skončí doručením písomného vyhotovenia Okamžitého skončenia pracovného pomeru.

15.Žalobkyňalistomoznačenýmako„Okamžitéskončeniepracovnéhopomeru-vyjadrenie,Oznámenie
o trvaní zamestnanca na ďalšom zamestnávaní“ zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému oznámila, že
nesúhlasí s dôvodmi okamžitého skončenia jej pracovného pomeru. Uviedla, že z jej strany nedošlo k
žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával. Zároveň

žalovaného vyzvala na zaslanie platného a účinného písomného pracovného poriadku, dodatku k
pracovnému poriadku časť III. A. Pracovná disciplína účinného od XX.XX.XXXX, smernice pre postupy
poskytovania sociálnej služby, zvládania rizikových, núdzových a havarijných situácií a na zaslanie
kamerového záznamu zo dňa XX.XX.XXXX, kedy došlo k útoku na jej osobu.16. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných
prípadoch. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce
je výnimočným opatrením. Zamestnávateľ môže preto skončiť pracovný pomer so zamestnancom
okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno považovať (s prihliadnutím na všetky rozhodujúce
okolnosti) za také závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej

zamestnával. Výnimočnosť tohto opatrenia zvýrazňuje aj to, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný
pomer v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode
na okamžité skončenie pracovného pomeru (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp
zn. 5Cdi/26/2009 zo dňa 13.11.2009).

17. Medzi dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru patrí závažné porušenie pracovnej

disciplíny. Iba porušenie pracovnej disciplíny závažným hrubým spôsobom je dôvodom podľa § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter tohto
zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy
úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil.
Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny,

a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade
ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale
berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak bola prijatá). Dovolací
súd zdôraznil, že „hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych
okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje 1) osoba zamestnanca, 2) funkcia, ktorú vykonáva (resp.

jeho pracovné zaradenie), 3) jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, 4) spôsob a intenzita
porušenia konkrétnych pracovných povinností, 5) situácia, v ktorej k porušeniu došlo, 6) dôsledky pre
zamestnávateľa. Demonštratívny výpočet vyššie uvedených základných kritérií je rámcom objektívneho
posúdenia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu
SR vo veci sp. zn. 8Cdo/86/2018 zo dňa 29.11.2018 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo

17/2011 zo dňa 14.06.2011).

18. Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej
disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ustanovení § 81 Zákonníka
práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a ak ide o zamestnanca,

musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Ide o porušenie právnych povinnosti zo strany
zamestnanca, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných predpisov
zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. Ak ide skutočne o závažné porušenie
pracovnej disciplíny, zamestnávateľ má možnosť sa rozhodnúť, či zvolí výpoveď, alebo uplatní okamžité
skončenie pracovného pomeru (k tomu pozri Barancová, H. a kol.: Zákonník práce. Komentár. 3.

vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 762-777).

19. Žalovaný (štatutárny zástupca) na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalovaná
počas trvania jej pracovného pomeru (pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou zo dňa
XX.XX.XXXX) do incidentu s Klientom nikdy nebola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny.

Uvedené tiež potvrdil v podanom odvolaní, kde uviedol, že nemala do tohto incidentu žiaden záznam o
porušenípracovnejdisciplíny.Zároveňvšakuviedol,žeuvedenéneznamená,žebolakladnehodnotená,
že nikdy neporušila pracovnú disciplínu, správala sa zodpovedne, riadne si plnila svoje pracovné úlohy,
k práci vždy pristupovala svedomito a zodpovedne. Uvedené potenciálne porušenia pracovnej disciplíny,
či iné nedostatky pri plnení si pracovných povinností zo strany žalobkyne žalovaný žiadnym spôsobom

nepreukázal.

20. Žalobkyňa vykonávala prácu na pracovnej pozícii upratovačka, v minulosti, t.j. do XX.XX.XXXX
vykonávala u žalovaného prácu na pozícii ošetrovateľka. Z uvedeného, ako aj z jej vyjadrení vyplýva,
že mala určité vedomosti o Klientovi, napr. vedela čo by mohlo po kriku zo strany Klienta, či po inom

verbálnom útoku nasledovať (fyzický útok). Z uvedeného dôvodu nemožno žalobkyni vyčítať jej reakciu
(priblíženie sa k izbe a ku Klientovi) na verbálny útok Klienta, nakoľko mohla odôvodnene predpokladať,
že po ňom môže dôjsť k fyzickej agresii.21. K samotnému incidentu došlo v čase, kedy Klient bol bez dozoru akéhokoľvek ošetrovateľa,
či zdravotnej sestry. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX . uviedol, že vo svojom
zariadení má 50 prijímateľov sociálnych služieb (klientov) s podobnými diagnózami ako Klient. Službu

vykonávajú piati zamestnanci na smene a tak nevie zariadiť, aby pri každom klientovi ako je Klient bola
osobná opatrovateľka. Uvedená skutočnosť však nemôže byť na ťarchu žalobkyni, ktorá u žalovaného
vykonávala práce upratovačky a ktorá musela správaniu Klienta čeliť sama. Je na žalovanom ako
poskytovateľovi sociálnej starostlivosti, aby svoje zariadenie náležite personálne zabezpečil, pokiaľ v
ňom poskytuje sociálnu starostlivosť prijímateľom s podobnou diagnózou ako mal Klient, ktorý si podľa

prepúšťacej správy, zdravotných hlásení a výpovedí zamestnancov žalovaného vyžadoval nepretržitý
dohľad.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru v tom smere, že
skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného nebolo
preukázané a preto je Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX neplatné.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. napadnutý
rozsudok potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení

s § 255 odsek 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.s.p.).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).