Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200050
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobkyne: L. H., narodená XX. R. XXXX, bytom v M., Q. č. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Karolom
Porubčinom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum č. 27/32, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 02. januára 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný
dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici zo 16.
septembra 2024, č. k. TN-28Sa/3/2023-62, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 16. septembra
2024, č. k. TN-28Sa/3/2023-62 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol
ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia

generálneho riaditeľa žalovanej z 02. januára 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon
č. 461/2003 Z.z.“) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne
rozhodnutie zo 06. októbra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový
správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný
dôchodok.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods. 1,
§ 71 ods. 1-8, § 72 ods. 1 písm. c/, § 153 ods. 5, § 195 ods. 1,2, § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu
žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa
Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci ako nespornú považoval skutočnosť, že žalobkyňa na účely vzniku

nároku na invalidný dôchodok nesplnila hmotnoprávnu podmienku plynúcu z § 72 ods. 1 písm. c/ a ods.
2 zákona č. 461/2003 Z.z., keď žalobkyňa pred vznikom invalidity, t.j. pred 08. januárom 2021 nezískala
zákonom predpísaný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok; početrokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov
do 34 rokov je najmenej päť rokov; žalobkyňa získala 1 rok a 171 dní.
Vo vzťahu k medicínskej podmienke a najmä k žalobkyňou namietanému dátumu vzniku invalidity,

správny súd aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi sociálneho
poistenia mal preukázané, že u žalobkyni bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie -
Epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG
nález, sprievodné psychické poruchy, ťažká forma - generalizované záchvaty častejšie ako 1x mesačne,
parciálne záchvaty častejšie ako 1x týždenne, so sprievodnými zmenami, podľa Kapitoly VI, oddiel

A, položka č. 4, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z rozpätia 50-60 %) a s určeným dátumom
vzniku invalidity od 08. januára 2021. Z príslušných vyšetrení doložených žalobkyňou nevyplýval záver
odôvodňujúci zmenu dátumu vzniku invalidity spätne napríklad do roku 2004, prípadne 2010.

4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

5. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

8. Konkrétne namietala správnosť rozsudku správneho súdu, mala za to, že je nezrozumiteľný
a nepreskúmateľný, nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobkyne súvisiacimi s rozpormi v
záveroch lekárskych záznamov žalobkyne so závermi posudkových lekárov. Zo spisovej dokumentácie
žalobkyne je zrejmé, že jej zdravotný stav sa od roku 2010 zásadne nezmenil, z ktorého dôvodu určenie
dátumu vzniku invalidity k 08. januáru 2021 považovala za nesprávne. Pokiaľ ide o samotnú frekvenciu

záchvatov, predmetný údaj je ovplyvnený jej po-záchvatovou amnéziou, čoho dôkazom sú aj zdravotné
záznamy vystavené Y.. E. z 25. mája 2018, 17. augusta 2018; žalobkyňa aj pred 08. januárom 2021
mala viac ako štyri záchvaty mesačne, a to pravidelne.

9. Žalobkyňa kasačnú sťažnosť neskôr doplnila uvádzajúc, že zo zdravotných záznamov vyplýva, že

spĺňa sekundárnu generalizáciu parciálnych záchvatov - G 40.2, pričom toto žalovaný nevzal v úvahu.
Táto skutočnosť je potvrdená lekárskou správou Y.. E. z 25. mája 2018 a 17. augusta 2018 a tiež z
lekárskej správy Y.. I. z 05. apríla 2004 a 16. decembra 2004. Dodala, že pre sekundárnu generalizáciu
parciálnych záchvatov - G 40.2 je počet záchvatov viac ako 1x za mesiac relevantný. Tento stav je
trvalý a vážny, čo potvrdzujú aj ďalšie lekárske správy od Y.. M., Z.. a Y.. F.. Zastáva názor, že podľa

zdravotných záznamov má na EEG a MRI od roku 2004 preukázaný dlhotrvajúci nemenný patologický
nález na mozgu v súvise s G 40.2. I napriek predloženiu odbornej lekárskej dokumentácie žalovaná
odmietla vykonať posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom v odbore neurológia spätne do
roku 2010.

10. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, eventuálne (zmenil rozsudok správneho súdu) a zrušil rozhodnutie žalovanej v
spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím.

III.

11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 11. decembra 2024 považujúc
dôvody žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené, dokazovanie vo veciach
sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom, ktorých lekárske posudky sú úplné, dostatočne
podložené odbornými lekárskymi vyšetreniami a nálezmi, boli zohľadnené všetky relevantné okolnosti

namietané žalobkyňou. Správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite
vec právne posúdil. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú zamietol. Žalovaná sa už nevyjadrila k doplneniu kasačnej sťažnosti.IV.

12. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej zaslala písomné stanovisko z 27. marca 2025 vyjadrujúc nesúhlas

s jeho obsahom s tým, že čo do obsahu toto stanovisko korešpondovalo s dôvodmi uvedenými v
kasačnej sťažnosti, prípadne v jej doplnení.

V.

13. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 09. apríla 2025.

VI.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a

po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol
ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej z 02. januára 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom

podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a
potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 06. októbra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným
rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zamietol
žiadosť o invalidný dôchodok.

21. Zákon č. 461/2003 Z.z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne
vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho
poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia
a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

23.Podľa§70ods.2zákonač.461/2003Z.z.,fyzickáosobamánároknainvalidnýdôchodokajvtedy,ak

sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.24. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

25. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

26. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu. 2)

27. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

28. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

29. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
30. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

31. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

32. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy

na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

33. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

34. Podľa § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov.

35. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.36. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový spis a
dávkový spis žalovanej, mal preukázané, že
- žalobkyňa dňa 17. októbra 2012 na predpísanom tlačive požiadala o invalidný dôchodok,

- žalovaná rozhodnutím z 08. novembra 2012 postupom podľa § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z.z.
zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že nemala pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
[podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 17. októbra 2012 vyhotovená
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, so záverom, že

žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou; u žalobkyni bola stanovená 35 %-ná percentuálna miera s tým, že za
rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Organické duševné poruchy, poruchy intelektu,
emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie), stredne ťažké formy podľa
Kapitoly V, položka č. 1, písmeno a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % s navýšením o 5 % pre iné zdravotné postihnutia
(epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, ľahká forma zaraditeľné do Kapitoly VI, oddiel A,
položka č. 4, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.)],
- žalobkyňa opätovne dňa 08. októbra 2021 požiadala o priznanie invalidného dôchodku
[dátum spísania žiadosti 04. októbra 2021; invalidný dôchodok žiadala priznať od 08. januára 2021],

- žalovaná rozhodnutím z 10. novembra 2021 postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity nezískala
potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
[podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 04. októbra 2021 vyhotovená
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, so záverom, že

žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné
postihnutie bolo stanovené - Epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia
záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, ťažká forma podľa Kapitoly VI,
oddiel A, položka č. 4, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z rozpätia 50-60 %) a s určeným dátumom

vzniku invalidity od 08. januára 2021 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 08. januára 2021],
- na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4
zákonač.461/2003Z.z.rozhodnutímvydanýmdňa13.januára2022zamietolvcelomrozsahuodvolanie
žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 10. novembra 2021

[podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 08. decembra 2021
vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté
pracovisko v Trenčíne, ktorý sa po opätovnom zistení anamnestických údajov a príslušných lekárskych
stotožnil so závermi prijatými posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Trenčín. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - Epileptické záchvaty a iné záchvatové

ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy,
ťažká forma - generalizované záchvaty častejšie ako 1x mesačne, parciálne záchvaty častejšie ako 1x
týždenne, so sprievodnými zmenami podľa Kapitoly VI, oddiel A, položka č. 4, písmeno c/ prílohy č.
4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 60 % (z rozpätia 50-60 %)],

- Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 26. mája 2022, sp. zn. 12Sa/5/2022 zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovanej z 13. januára 2022 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 10. novembra 2021
a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie
[dôvod zrušenia oboch správnych rozhodnutí spočíval v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci,
keď sa správne orgány nevysporiadali s lekárskymi správami z roku 2004, z ktorých vyplývalo, že

žalobkyňa ochorením G 40.2 trpela už v roku 2004],
- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím zo 06. októbra 2022 opätovne zamietol žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok
[zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený dňa 22. septembra 2022 posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, ktorý v lekárskej správe z 22. septembra

2022 dospel opätovne k záveru, že žalobkyňa je invalidná od 08. januára 2021 a ako rozhodujúce
zdravotné postihnutie stanovil - Epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia
záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, ťažká forma podľa Kapitoly VI,oddiel A, položka č. 4, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovených 60 % (z rozpätia 50-60 %)],
- na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4

zákonač.461/2003Z.z.rozhodnutímvydanýmdňa02.januára2023zamietolvcelomrozsahuodvolanie
žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 06. októbra 2022
[podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 06. decembra 2022
vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté
pracovisko v Trenčíne, ktorý sa po opätovnom zistení anamnestických údajov a príslušných lekárskych

stotožnil so závermi prijatými posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Trenčín. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo rovnako určené - Epileptické záchvaty a iné
záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné
psychické poruchy, ťažká forma - generalizované záchvaty častejšie ako 1x mesačne, parciálne
záchvaty častejšie ako 1x týždenne, so sprievodnými psychickými zmenami podľa Kapitoly VI, oddiel A,
položka č. 4, písmeno c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z rozpätia 50-60 %); dátum vzniku invalidity určil na 08.
januára 2021].

37. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu
súdneho, ako aj primárne pripojeného posudkového spisu a dávkového spisu dospel k záveru, že

správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými
lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch ustálili dátum vzniku invalidity k 08. januáru 2021.

38. V predmetnej veci nebola spornou otázka vzniku invalidity, ani percentuálna miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako nebola spornou ani klasifikácia rozhodujúceho

zdravotného postihnutia žalobkyne podľa Kapitoly VI, oddiel A, položka č. 4, písmeno c/ prílohy č.
4 zákona č. 461/2003 Z.z. - Choroby nervového systému, postihnutie mozgu, Epileptické záchvaty
a iné záchvatové ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné
psychické poruchy, ťažká forma - generalizované záchvaty častejšie ako 1x mesačne, parciálne
záchvaty častejšie ako 1x týždenne, so sprievodnými psychickými zmenami. Žalobkyňa predovšetkým

vyjadrila nesúhlas so stanovením dátumu vzniku invalidity k 08. januáru 2021 majúc za to, že vznik
invalidity u nej možno badať skôr, už v rokoch 2004, prípadne 2010.

39. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby
a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou,

na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a
pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri
výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.)
s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky
a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom

posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie
je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto
miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný

lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky
skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v
konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej -
medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nevyhnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,
určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne

vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom
k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Najvyšší
správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru,
ktoré sú podkladom pre stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež dátumu zmeny miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť, dátumu vzniku invalidity, ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter
a musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich
záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný
dôchodok. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovninemal súd dôvod pochybovať. Má za to, že posudkoví lekári sa v rámci realizácie záverov plynúcich
z predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. mája 2022, sp. zn. 12Sa/5/2022
v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je

zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, k nemu
prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež k stanoveniu dátumu vzniku
invalidity.

40. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity možno tiež osobitne dodať, že je to deň, kedy sa preukážu

posudkovo významné skutočnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčia o dopade na schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) do úrovne
invalidity a tieto skutočnosti sú v súlade s poznatkami lekárskej vedy o dynamike vývoja a priebehu
konkrétneho zdravotného postihnutia a zisteniami odborného lekára. Stanovenie dátumu vzniku
invalidity patrí s ohľadom na jeho význam pre posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok k zásadným posudkovým záverom. Dátum vzniku invalidity by mal lekársky posudok

objektívne a presvedčivo odôvodňovať. Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom
pre stanovenie okamihu (dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od
okamihu, od ktorého možno zdravotný stav fyzickej osoby považovať za dlhodobo nepriaznivý v
dôsledku ochorenia, alebo úrazu a za predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie
zdravotného stavu nemožno očakávať (§ 71 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Dátum vzniku invalidity

je objektívne existujúcim stavom a nemožno ho preto stanoviť na základe náhodných skutočností, akými
v konkrétnom prípade môžu byť napríklad hospitalizácia, dátum podania žiadosti o invalidný dôchodok,
dátum skončenia výplaty nemocenského, pokiaľ je možné podľa zdravotných zmien a vyšetrení
spoľahlivo ustáliť, ku ktorému dátumu invalidita skutočne vznikla. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z.,

pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce
je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku od určitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného
dôchodku (§ 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto
závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec

žiada taký dôchodok priznať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016, sp. zn.
10So/53/2015). Dátum diagnostikovania ochorenia, či dátum hospitalizácie súvisiacej so zdravotnými
ťažkosťami týmto ochorením vyvolanými, prípadne dátum návštevy u lekára je skutočnosťou náhodnou,
ktorá ešte nevypovedá o skutočnom dátume vzniku ochorenia majúceho za následok vznik invalidity.
Takto stanovený dátum je totiž daný tým, kedy došlo k vyhľadaniu lekárskej pomoci fyzickou osobou.

Zároveň platí, že pokiaľ dátum invalidity nie je možné stanoviť aspoň s vysokou pravdepodobnosťou (ak
napríklad vznikala invalidita postupne), je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň,
kedy už bola jej existencia nepochybná. Na druhej strane stanovenie dátumu vzniku invalidity podľa
dátumu lekárskeho vyšetrenia nie je všeobecne vylúčené a zvlášť za predpokladu, že posudzovaná
osoba navštevuje príslušného odborného lekára pravidelne a dostatočne často, aby bolo možné z

lekárskych správ vyčítať, kedy sa zdravotný stav posudzovanej osoby zhoršil do takej miery, že boli
splnené podmienky invalidity.

41. Posudkoví lekári sociálneho poistenia podľa názoru najvyššieho správneho súdu riadne a starostlivo
vyhodnocovali vývoj a dynamiku zdravotného stavu žalobkyne počnúc rokom 2004 tak, ako im to určil už

krajský súd vo veci vedenej pod sp. zn. 12Sa/5/2022. K obdobiu 2004 posudkoví lekári zhodne ustálili,
že žalobkyňa epilepsiou trpí už od veku troch rokov, avšak táto skutočnosť bez ďalšieho automaticky
nezakladá, respektíve nemôže zakladať invaliditu na účely zákona č. 461/2003 Z.z. U ochorení, ktoré
majú menlivý (kolísavý) priebeh, ku ktorým možno zaradiť aj epilepsiu (tu parciálna epilepsia evidovaná
v zmysle alfanumerickej kategorizácie pod kódom G 40.2 medzinárodnej klasifikácie chorôb) vzniká

invalidita až splnením všetkých podmienok, ktoré pre to-ktoré ochorenie stanovuje príloha č. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z. V tomto smere najvyšší správny súd tiež uvádza, že príslušná položka č. 4 obsahujúca
v podstate štyri formy epileptických záchvatov (ľahká forma, stredne ťažká forma, ťažká forma a séria
záchvatov) vychádza z deľby epileptických záchvatov na generalizované záchvaty a parciálne (malé)
záchvaty s tým, že aj v zmysle priradeného (individuálneho) posudkového hľadiska k tejto položke je

rozhodujúcimpočetzáchvatov.Podľavposudkovomspisezaloženýchlekárskychspráv,ktorýchvýpočet
podľa popisu epileptických záchvatov v časovom slede je súčasťou lekárskej správy posudkového
lekára zo 06. decembra 2022, je zrejmé, že u žalobkyni neboli indikované generalizované záchvaty
(t.j. „výboj“ postihujúci celý mozog naraz), ale výlučne záchvaty parciálne (t.j. postihujúce určitú časťmozgu); táto skutočnosť bola potvrdená v lekárskej správe z neurologickej ambulancie z 18. októbra
2021 vyhotovenej H.. Y.. J. M., T.., Y.. V tomto smere aj v kontexte na zaradenie zdravotného postihnutia
žalobkyne pod Kapitolu VI, oddiel A, položka č. 4, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.

boli zásadnými počty parciálnych epileptických záchvatov, teda v prípade ťažkej formy „sa vyžadoval“
počet parciálnych záchvatov častejšie ako 1-krát týždenne a súčasne so sprievodnými psychickými
zmenami. Krajský súd v zmieňovanom (zrušujúcom) rozsudku z 26. mája 2022, sp. zn. 12Sa/5/2022
poukazoval na závery plynúce z lekárskych správ z 05. apríla 2004 a zo 16. decembra 2004 s tým, že
k tomu poukazu posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodne uviedli, že v správe z 05. apríla 2004

je dokumentovaný jediný záchvat slabšej intenzity za štyri mesiace od januára 2004, čo znamená,
že v mesiaci február a marec bola žalobkyňa bez záchvatu, v správe zo 16. decembra 2004 sú
dokumentované dva slabšie záchvaty od 09. septembra 2004, teda za obdobie troch mesiacov. Súčasne
konštatovali, že v týchto správach neboli uvedené poruchy správania alebo psychické zmeny a nebolo
doporučené ani psychologické vyšetrenie. Preto v požadovanom roku 2004 na uznanie invalidity nebola
splnená ani jedna podmienka potrebná pre vznik invalidity daná zákonom.

42. Žalobkyňa sa domáhala tiež „posunutia“ dátumu vzniku invalidity spätne do obdobia 2010, avšak aj s
poukazom na posudkovom spise založené lekárske správy z neurologických vyšetrení túto požiadavku
žalobkynemožnovyhodnotiťakoneopodstatnenú.Zpríslušnýchlekárskychsprávzarok2010jezrejmé,
že žalobkyňa nedosahovala takú intenzitu malých záchvatov v rozsahu spĺňajúcom splnenie podmienok

pre vznik invalidity. Konkrétne za rok 2010 sú v posudkovom spise založené tri lekárske správy z
neurologického vyšetrenia, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa v mesiaci máj nemala žiaden záchvat,
predtým 1-3 malé záchvaty (lekárska správa z 31. mája 2010), z lekárskej správy zo 17. augusta 2010
zase vyplýva, že žalobkyňa od poslednej kontroly (t.j. od 31. mája 2010) mala 1-2 malé záchvaty, v
lekárskej správe z 15. novembra 2010 uvádzala 1-2 malé záchvaty. Rovnako v roku 2011 absolvovala

lekárske vyšetrenie dňa 15. februára 2011, kde sa uvádzalo, že sa u žalobkyni opakujú cca 3 krát do
mesiaca malé záchvaty, v lekárskej správe z 31. mája 2011 a zo 16. júna 2011 uvádzala 1-3 záchvaty
do mesiaca, v lekárskej správe zo 16. septembra 2011 malé záchvaty 1-4 krát do mesiaca, v lekárskej
správe zo 16. novembra 2011 uviedla, že za posledné dva mesiace sa u nej opakovali malé záchvaty
2 krát do mesiaca.

V roku 2012 podľa lekárskej správy z 15. februára 2012 mala žalobkyňa cca 3 krát záchvat za mesiac,
podľalekárskejsprávyz02.mája2012žalobkyňavaprílizáchvatnemala,predtýmodposlednejkontroly
(t.j. od 15. februára 2012) 2 krát malý záchvat, v lekárskej správe z 25. júla 2012 uvádzala v júni 4
záchvaty, v júli jeden záchvat, z lekárskej správy z 22. októbra 2012 vyplývali záchvaty 2-3 krát mesačne.
V roku 2013 podľa lekárskej správy z 15. januára 2013 mala žalobkyňa od poslednej kontroly (t.j. od 22.

októbra 2012) mala záchvaty 1 krát mesačne, v lekárskej správe z 24. apríla 2013 uvádzané záchvaty
2 krát za mesiac, v lekárskej správe z 08. júla 2013 uvádzaný (od poslednej kontroly) 6 krát stav, kedy
prehĺtala,aleneodpadla,vlekárskejsprávez28.augusta2013uvádzané2krátmalézáchvatymesačne,
z lekárskej správy z 05. novembra 2013 vyplývalo, že žalobkyňa mala 1-2 malé záchvaty za mesiac.
V roku 2014 podľa lekárskej správy z 31. januára 2014 mala žalobkyňa 3 záchvaty za mesiac, v lekárskej

správe z 09. apríla 2014 je uvádzaný jeden záchvat mesačne, v lekárskej správe z 09. júna 2014 sú
uvádzané 2 záchvaty v mesiaci máj 2014, v lekárskej správe z 27. augusta 2014 počet záchvatov
neuvedený, podľa lekárskej správy z 30. októbra 2014 uvádzané 4 záchvaty za mesiac.
V roku 2015 podľa lekárskej správy z 30. januára 2015 uvádzané 2 až 4 malé záchvaty do mesiaca,
v lekárskej správe z 21. mája 2015 uvádzané 4 záchvaty za mesiac, v lekárskej správe z 27. augusta

2015 počet záchvatov neuvedený, podľa lekárskej správy z 30. decembra 2015 počet záchvatov 3 až
4 do mesiaca.
V roku 2016 v lekárskej správe zo 06. apríla 2016 uvádzaných 5 až 6 záchvatov za mesiac, v lekárskej
správe z 12. júla 2016 uvádzané 4 záchvaty do mesiaca.
Vroku2018podľalekárskychsprávz25.mája2018azo17.augusta2018uvádzaných4až6záchvatov

mesačne, v lekárskej správe z 23. novembra 2018 uvádzaných 3 až 6 záchvatov do mesiaca, v lekárskej
správe z 18. decembra 2018 uvádzané 2 záchvaty.
V roku 2019 v lekárskej správe uvádzané opakujúce sa záchvaty 3 krát do mesiaca, v lekárskej správe
zo 17. septembra 2019 je uvádzaná porucha vedomia 1 krát od poslednej kontroly, z lekárskej správy
z 19. novembra 2019 vyplýva, že od poslednej kontroly (t.j. od 17. septembra 2019) mala žalobkyňa 4

poruchy vedomia, teda 2 za mesiac.
V roku 2020 podľa lekárskej správy z 11. februára 2020 mala žalobkyňa v januári 2 záchvaty, vo februári
3 záchvaty, podľa lekárskej správy z 21. apríla 2020 mala žalobkyňa počas marca 4 záchvaty, 21. apríla
2020 záchvat po prvýkrát, podľa lekárskej správy z 21. júla 2020 mala žalobkyňa v mesiaci máj a jún po 2záchvaty a začiatkom júla 4 záchvaty, v lekárskej správe z 21. septembra 2020 sa uvádza, že žalobkyňa
od poslednej kontroly (t.j. od 21. júla 2020) mala 11 záchvatov, v lekárskej správe z 23. októbra 2020
sa uvádza 6 záchvatov.

V roku 2021 podľa lekárskej správy z 08. januára 2021 mala žalobkyňa 6 až 7 záchvatov, v lekárskej
správe zo 07. apríla 2021 a z 27. apríla 2020 zhodne uvádzaných 6 záchvatov mesačne.
V tomto smere možno zopakovať, že pokiaľ dátum invalidity nie je možné stanoviť aspoň s vysokou
pravdepodobnosťou (ak napríklad vznikala invalidita postupne, prípadne z dôvodu kolísania merných
hodnôt, ako v tu prejednávanej veci), je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň,

kedy už bola jej existencia nepochybná a ustálená. V tejto súvislosti posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredie v lekárskom posudku zo 06. decembra 2022 tvoriaceho podklad pre vypracovanie
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z 02. januára 2023 identifikoval zhoršenie zdravotného
stavu žalobkyne v roku 2020, keď dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav trvajúci minimálne jeden rok
bol dokumentovaný v neurologickom vyšetrení dňa 08. januára 2021, nakoľko dosiahol pravidelnú
frekvenciu okolo šesť záchvatov mesačne, čiže nad štyri záchvaty práve k tomuto dátumu. Možno sa

preto stotožniť s tým, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne k dátumu 08. januára 2021
prijal posudkový lekár na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobral do úvahy po
vrátení veci krajským súdom komplexne a bez rozporov vychádzajúc z toho, že dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav žalobkyne, trvajúci minimálne jeden rok bol pre účely jej invalidity zdokumentovaný,
t.j. hodnotiteľný vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 40 % až v

neurologickom vyšetrení z 08. januára 2021. Rovnako príslušný posudkový lekár uviedol, že u
žalobkyne vyskytujúce sa čiastočné záchvaty majú len niekoľko minútový priebeh, pri ktorých príde k
strate kontaktu, automatizácii pohybov bez kŕčov a pomočenia. Vlastný neurologický nález je klinicky
kompletne negatívny, na ušné a očné komplikácie sa nelieči, ani si nesťažuje. Záverom dodal, že
žalobkyňa sa na ochorenia z iných medicínskych odborov nelieči, z ktorého dôvodu potom nebol ani

daný dôvod na postup podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. pre zvýšenie percentuálnej miery
poklesu rozhodujúceho postihnutia.

43. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári
sociálneho poistenia oboch stupňov svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, na to

nadväzujúce stanovenie výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a primárne
pre účely tohto konania aj určenie dátumu vzniku invalidity k 08. januáru 2021 riadne a jasne odôvodnili.
Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobkyne neboli splnené podmienky pre určenie skoršieho
dátumu vzniku invalidity; z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli
príslušníposudkovílekárikzáveru,žeokamihuvznikuinvalidityužalobkyneprávezodpovedá08.január

2021. Mali jasne preukázané, že žalobkyňa síce epilepsiou trpela od troch rokov veku, avšak nepriaznivý
zdravotný stav dosiahol intenzitu invalidity až k uvedenému dátumu, kedy bolo možné ustáliť dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne. Rovnako zdravotný stav žalobkyne nebolo možné podriadiť pod
položku č. 4 písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (stredne ťažká forma) zohľadniac obdobia 2010
až 2020, keďže aj vo svetle vyššie uvádzaných záverov plynúcich z jednotlivých lekárskych správ čo do

počtu, respektíve frekvencií záchvatov je zrejmé, že tieto hodnoty neboli naprieč uvedeným obdobím
ustálené. Navyše stredne ťažkej forme epilepsie zodpovedá percentuálna miera 30 až 40 %, a teda,
aby žalobkyni vznikla invalidita bolo by potrebné navýšiť túto percentuálnu mieru v súlade s § 71 ods. 8
zákona č. 461/2003 Z.z. maximálne o 10 % pre iné (vedľajšie) ochorenia, v súvislosti s ktorými zhodne
posudkoví lekári uviedli, že žalobkyňa nemá žiadne iné ochorenia, ktoré by boli posudkovo významné

(lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky z 22. septembra 2022), prípadne,
že na ochorenia z iných medicínskych odborov sa žalobkyňa nelieči (lekársky posudok posudkového
lekára sociálneho poistenia ústredie zo 06. decembra 2022). K námietke žalobkyne, že pre sekundárnu
generalizáciu parciálnych záchvatov je počet záchvatov viac ako 1x za mesiac relevantný najvyšší
správny súd uvádza, že u žalobkyni bola od samého začiatku indikovaná malá, parciálna epilepsia,

pričom generalizovaná epilepsia bola vylúčená H.. Y.. J. M., T.., Y. v už spomínanej lekárskej správe
z neurologickej ambulancie z 18. októbra 2021. Rovnako možno doplniť, že u žalobkyni indikované
(parciálne) epileptické záchvaty neboli sprevádzané či už odpadnutím, kŕčmi, alebo pomočením sa.
Možno teda uzavrieť, že všetky v konaní predložené lekárske správy posudkových lekárov ako vecne
a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods. 3, 5

zákonač.461/2002Z.z.)súzhľadiskaskutkovéhoúplné,dostatočnepodloženéodbornýmivyšetreniami
a nálezmi, sú náležite odôvodnené, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa
zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.44. Za takého stavu, pokiaľ potom posudkoví lekári zhodne ustálili u žalobkyne dátum vzniku invalidity
na 08. januára 2021 a žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity, mala viac ako 28 rokov a menej ako 34 rokov,
vzťahovalo sa na ňu ustanovenie § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého počet

rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov
do 34 rokov je najmenej päť rokov. V tomto smere bolo tiež nesporne preukázané (a žalobkyňa túto
skutočnosť ani nerozporovala), že pred vznikom invalidity (t.j. pred 08. januárom 2021) získala 536
dní, teda 1 rok a 171 dní obdobia dôchodkového poistenia, z ktorého dôvodu potom nezískala potrebný
počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

45. Možno uzavrieť, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods.
2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie
dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného

správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k
rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý
správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a tým k jej zamietnutiu. Obdobne
vo vzťahu k odôvodneniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z 02. januára 2023 najvyšší
správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok
obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je
opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj
s použitím právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

46. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto
konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a

žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta prvá SSP).

48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.