Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 4, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/140/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010425
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3522010425.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Eliaša a sudcov Mgr. Jána Odnogu
a JUDr. Juraja Váláška v trestnej veci vedenej proti A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom
D. B. D. E., B. F. XXXX/X, na neverejnom zasadnutí dňa 04. januára 2024, prejednal sťažnosť A. B.
C. podanú prostredníctvom svojho obhajcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 07. septembra 2023, sp. zn. NM-15Nt/51/2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť A. B. C. z a m i e
t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením samosudca Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
NM-15Nt/51/2022 rozhodol tak, že podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona uložil A. B. C., nar. XX.XX.XXXX
v Trenčíne, trvale bytom D. B. D. E., B. XXXX/X ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podala sťažnosť
A. B. C. spolu so svojim obhajcom do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.
V písomnom odôvodnení obhajca uviedol nasledovné:

„Súd mi ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou uložil na návrh prokurátora Okresnej

prokuratúryNovéMestonadVáhomzodňa28.09.2022.Vočitomutonávrhusomnamietalaanesúhlasila
som ani s návrhom znalkyne na nariadenie ochranného liečenia ambulantnou formou, čo som súdu
i oznámila.

Je pravdou, ako súd v odôvodnení uznesenia uvádza, že Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom bolo voči mne zastavené trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania,

pretože podľa záverov znaleckého posudku vypracovaného MUDr. G. H. som nebola v čase činu pre
nepríčetnosť trestne zodpovedná.

Konanie o uložení ochranného liečenia v zmysle Trestného zákona a podľa Trestného poriadku voči
osobe, ktorej procesné postavenie obvineného zaniklo v dôsledku zastavenia trestného stíhania pre
nepríčetnosť, nerieši otázku viny za trestný čin, ale otázku spáchania činu ináč trestného. Keďže v ňom

nejde o obvineného a vinu za trestný čin, ale sa týka rozhodovania o občianskom práve, lebo možné
uloženie ochranného liečenia predstavuje zásah do práva na súkromie, nie sú naň aplikovateľné práva
podľa čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ale práva týkajúce sa spravodlivého
súdneho konania (napr. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Uloženie ochranného
liečenia je z hľadiska práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavne akceptovateľné vtedy, ak k nemu

dôjde na základe spravodlivého súdneho konania, rešpektujúceho zároveň základné náležitosti pre jehouloženie podľa Trestného zákona. V tejto súvislosti poukazujem na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 241/05 z 10. mája 2006.

K riešeniu právnej významnej otázky, či som „páchateľom činu inač trestného“, nebolo v konaní
pred okresným súdom vykonané prakticky žiadne dokazovanie, s výnimkou oboznámenia s obsahom
Uznesenia prokurátora sp. zn. Pv 117/22/3304-25 zo dňa 21.07.2022, právoplatného dňa 12.08.2022
o zastavení trestného stíhania, vedeného pre prečin nebezpečného vyhrážania z dôvodu, že som nebola
v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná, vychádzajúc zo záverov Znaleckého posudku č.

35/2022, ktorý vypracovala B. G. H.. Toto rozhodnutie prokurátora však riešilo pre súd právne záväzným
spôsobom iba otázku zastavenia trestného stíhania. Pokiaľ ide o posúdenie, či je môj pobyt na slobode
nebezpečný, dokazovania okresného súdu sa obmedzilo iba na znalecký posudok a vyjadrenie znalkyne
k vypracovanému viac ako rok starému znaleckému posudku.

Úlohou súdu na verejnom zasadnutí je preto vykonať samostatné dokazovanie so zameraním na

dôsledné objasnenie všetkých zákonných podmienok uvedených v § 73 ods. 1 Trestného zákona,
významných pre zákonné rozhodnutie o podanom návrhu prokurátora (Uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2 Tost 8/2021 zo dňa 03.03.2021).

V rámci dokazovania naplnenia jednej zo zákonných podmienok na uloženie ochranného liečenia (t.j.

spáchanie činu inak trestného páchateľom) je teda potrebné, aby súd na verejnom zasadnutí vykonal
samostatnédokazovanie(napr.výsluchmisvedkov,znaleckýmiposudkami,výsluchmiznalcov,prípadne
aplikáciou iných dôkazných prostriedkov) zamerané na zistenie, či posudzovaný čin by bol v prípade
príčetnosti páchateľa trestným činom a či tento čin spáchal páchateľ. Preukázanie týchto skutočností
musí byť vykonané na verejnom zasadnutí súdu bez akýchkoľvek pochybností v rovnakom rozsahu, ako

by k tomu muselo dôjsť na hlavnom pojednávaní v prípade konania a rozhodovania súdu o vyslovení
viny obvineného, teda v prípade, že by nebola konštatovaná nepríčetnosť páchateľa.

V zmysle ustanovenia § 295 ods. 2 Trestného poriadku sa pre vykonávanie dôkazov na verejnom
zasadnutí použijú primerane ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Obdobnú otázku riešil

napr. (vo vzťahu k vykonaniu znaleckého posudku ako dôkazu na verejnom zasadnutí) Najvyšší súd SR
vo svojom Rozsudku sp. zn. 5Tdo/20/2021 zo dňa 22.04.2021.

Nebezpečnosť páchateľa je potrebné preukazovať k okamihu rozhodovania súdu o ochrannom
liečení, nie je preto prípustné, aby súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku

vykonaného v prípravnom konaní (pred zastavením trestného stíhania obvineného prokurátorom), ktorý
bol vypracovaný s podstatným časovým predstihom pred rozhodovaním súdu a v čase rozhodovania
súdu o ochrannom liečení už nemusí byť (z dôvodu uplynutia času) aktuálny. Psychický stav musí byť
podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva do istej miery závažný, aby sa mohol považovať za
„skutočnú duševnú poruchu“. Preto musia byť znalecké posudky lekárov, na ktoré sa súdy odvolávajú

dostatočne aktuálne. Odborným posúdením môjho zdravotného stavu ku dňu verejného zasadnutia sa
súd vôbec nezaoberal ani ho nezisťoval.

Doteraz nebolo jednoznačne preukázané, že trpím duševnou chorobou, pretože toto bolo konštatované
len jediným znaleckým posudkom v prípravnom konaní, bez ďalšej objektivizácie a to najmä v kontexte

ďalších odborných vyjadrení. Nebolo preukázané jednoznačne ani to, že by údajná duševná choroba
bola takého stupňa, ktorý by nevyhnutne vyžadoval ambulantnú psychiatrickú liečbu.

Zo znaleckého posudku č. 35/2022 z 19.04.2022, ktorý súd uvádza v odôvodnení uznesenia vyplýva,
že som „trpela Aspergerovým syndrómom a Schizotypovou poruchou osobnosti, jedná sa o poruchy

autistického spektra a poruchu zo širšieho okruhu schizofrénného okruhu“. Z medicínskeho hľadiska
Poruchy autistického spektra (PAS) sú spoločne prepojené prítomnosťou kvalitatívne podobných
charakteristík definovaných klasickou triádov porúch. PAS zahŕňa : autizmus (ako aj vysokofunkčný
autizmus), - atypický autizmus (rozlišuje sa od autizmu z hľadiska veku nástupu alebo z nesplnenia
všetkých troch súborov diagnostických kritérií), - Aspergerov syndróm. Teda z toho prehodnotenia

prítomnosti Pervazívnej vývinovej poruchy - Aspergerov syndróm, som absolvovala odborné lekárske
vyšetrenievs.r.o.ADEPTŽilina.ZozáveruPsychologickejsprávyz09.05.2023jednoznačnevyplýva,že
na základe realizovaného vyšetrenia, anamnestických údajov a predošlých vyšetrení ma hodnotili ako
klientku bez PAS. Tento záver odborného vyšetrenia jednoznačne vylučuje tvrdenie znalkyne uvedenév jej znaleckom posudku, že trpím Aspergerovým syndrómom. Túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní
vôbec nezohľadnil. Naviac znalecký posudok MUDr. Lenerovej nebol vypracovaný na zodpovedanie
otázok špeciálne pre potreby konania o uložení ochranného liečenia, ale pre posúdenie príčetnosti vo

vzťahu k otázke trestnej zodpovednosti. Z tohto dôvodu moja obhajkyňa navrhla vykonať nové znalecké
dokazovanie, teda vypracovať nový znalecký posudok. Naviac poukazujem na tú skutočnosť, že znalec
má vypracovať znalecký posudok na základe svojich vyšetrení a nie brať do úvahy závery zo znaleckého
posudku inej znalkyne. Preto tento posudok nemôže byť objektívny. G. B. H. na verejnom zasadnutí
dňa 07.09.2023 potvrdila, že v civilnom konaní mala k dispozícii znalecký posudok MUDr. I. z roku

2017 a zohľadňovala ho. V znaleckom posudku pre civilné konanie bola stanovená tá istá diagnóza ako
v znaleckom posudku pre trestné konanie.

B. H. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že „aspergerový syndróm ako ľahšia forma autizmu
bol u mňa pravdepodobne od detstva, bol nediagnostikovaný, neliečený a pravdepodobne z toho
dôvodu sa vyvinul môj disharmonický vzťah s matkou“. Toto jej tvrdenie vyvracia Psychologická

správa z ADEPT, s.r.o., v ktorej sa uvádza „V rámci dif.dg. hodnotíme klientku s neprítomnosťou
pervazívnej poruchy, nie sú splnené kritéria klasickej formy autizmu, sekundárne imponujúce znaky
len ako sekundárne nasadajúce na vzťahovú väzbu v rodine a masívnu traumatizáciu“. Teda nebola
preukázaná diagnóza uvedená v znaleckom posudku MUDr. H.. Preto mi odporučili terapiu za účelom
spracovania prežitých udalostí a vyrozprávania sa toho čo v sebe cítim, u psychológa a nie nariadenie

ochranného psychiatrického liečenia. Tak sa pýtam, ktorý záver je správny?

Uznesenie prokurátora o zastavení trestného stíhanie nie je záväzným ani dostatočným dôkazom
o tom, že som čin spáchala. Okresný súd v tomto smere sám nevykonal žiadny priamy dôkaz.
Ani len nekonštatoval obsah trestného spisu alebo aspoň podstatné dôkazy vykonané v prípravnom

trestnom konaní. Obmedzil sa výlučne na konštatovanie rozhodnutia prokurátora o zastavení trestného
stíhania podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru a podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy. Žiadneho nebezpečného vyhrážania
som sa nedopustila. Išlo o vykonštruované tvrdenie mojej matky, nezakladajúce sa na pravde, bez
akýchkoľvek dôkazov, pretože priamym svedkom konfliktu okrem nás dvoch nikto nebol. Ničím som sa
matke nevyhrážala. Je však zaujímavé, že na moje trestné stíhanie stačilo len svedectvo mojej matky

bez akýchkoľvek dôkazov alebo svedkov. Jediným cieľom mojich rodičov bolo jedine dostať ma do
psychiatrickej liečebne, s čim sa ani netajil a boli prekvapení, že nie som ešte v psychiatrickej liečebni.

V konaní nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná dôvodnosť uloženia ochranného
psychiatrického liečenia ambulantnou formou.

S tvrdením súdu v odôvodnení uznesenia, že diagnóza stanovená v znaleckom posudku bola potvrdená
aj aktuálnymi správami MUDr. H. nemôžem vôbec súhlasiť, pretože táto mi povedala, že súdny znalec
je viac ako ona, preto vo svojich správach diagnózu stanovenú znalkyňou tam nechala, avšak doteraz
žiadne lieky mi nebolo potrebné prepísať. Súd však opomenul uviesť odpoveď MUDr. H. z 30.12.2022,

v ktorom uvádza „pri prvom vyšetrení nevykazovala žiadne závažné príznaky psychickej poruchy,
preto sme ani my žiadnu medikamentóznu terapiu nepodali. Jej zdravotný stav sa javí stabilizovaný
a medikamentóznu terapiu t.č. nevyžaduje. Zdravotný stav menovanej k dátumu, kedy som ju naposledy
vyšetrovala bol plne stabilizovaný“. Na psychiatrické vyšetrenie som išla iba na základe doporučenia
súdu, ktoré vychádzalo zo znaleckého posudku MUDr. H., ktorého záver vlastne Psychologická správa

z ADEPT, s.r.o. zo dňa 09.05.2023 nepotvrdzuje, práve naopak ho spochybňuje a vlastne vylučuje.
Vzhľadom na tieto rozpory, keďže znalkyňa uviedla, že ide o celoživotnú nevyliečiteľnú poruchu, ktorú
trebamaťpodkontroloupsychiatra,abynedošlokzhoršeniuakpsychotickýmepizódam,jejednoznačne
potrebné určiť, či vôbec nejakou psychickou poruchou trpím, ktorá by vyžadoval ambulantné ochranné
psychiatrické liečenie. Toto môže určiť jedine znalec, takže doplnenie dokazovania o nový znalecký

posudok nemal súd odmietnuť ako nadbytočný. V tejto súvislosti poukazujem na ustanovenie § 146
Trestného poriadku, pretože vznikli pochybnosti o správnosti Znaleckého posudku MUDr. H. a ani jej
výsluch neviedol k odstráneniu pochybností, súd mal pribrať iného znalca na zistenie skutočného stavu.
K dodaniu súdu v odôvodnení uznesenia, že „ošetrujúca lekárka môže podať návrh na ukončenie
ochranného liečenia, ak dospeje po jeho vykonaní, že už toto nie je ďalej potrebné“, uvádzam iba to,

prečo si súd už v tomto konaní nevyžiadal stanovisko B. H., či je vôbec potrebné ukladať ochranné
psychiatrické liečenie, vzhľadom na tú skutočnosť, že už od 21.04.2022 sa pravidelne podrobujem
psychiatrickým vyšetreniam a psychickej liečbe podľa pokynov psychiatričky na základe doporučenia
súdu, hoci to podľa mňa nie je to potrebné. Doteraz žiadne lieky mi nebolo treba predpísať. Prečo jezasa potrebné zaťažovať súd novým návrhom na ukončenie ochranného liečenia, keď táto záležitosť
mohla byť vyriešená v tomto konaní tým, že by bol návrh prokurátora zamietol. Preto som jednoznačne
presvedčená o tom, že mi nebolo potrebné súdom ukladať žiadne ochranné psychiatrické liečenie

ambulantnou formou.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti ako i predložené lekárske správy a najmä
Psychologickú správu ADEPT, s.r.o., žiadam, aby odvolací súd v zmysle § 194 ods. 1 Trestného poriadku
Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že Návrh

Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zamietne v celom rozsahu ako nedôvodný, eventuálne,
ak vo veci sám nerozhodne, aby uložil Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom, aby vo veci znova
konal a rozhodol.“

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo.
Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach dospel k záveru,
že sťažnosť A. B. C. nie je dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
krajský súd zistil, že samosudca okresného súdu postupoval procesne správne, keď o návrhu
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom a v súlade s ustanovením § 299 ods. 1 Tr.
por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. A. B. C. tu mala možnosť vyjadriť sa pred súdom k návrhu
prokurátora o uložení ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou.

Na základe preskúmania krajský súd zistil, že samosudca rozhodol o návrhu prokurátora o uloženie
ochranného psychiatrického liečenia A. B. C. ambulantnou formou na základe zastavenia trestného
stíhania vedeného proti obvinenej A. B. C., nakoľko v čase spáchania činu inak trestného bola podľa
záverov znaleckého posudku MUDr. G. H. č. 35/2022, odvetvie psychiatria, nepríčetná. Znalkyňa

zároveň navrhla uložiť A. B. C. ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že uznesením povereného príslušníka OO PZ Nové Mesto nad
Váhom pod ČVS:ORP-83/NM-NM-2022 zo dňa 17.02.2022 vznesené obvinenie A. B. C. pre spáchanie
prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe,

že dňa 13.02.2022 na adrese B. J. XXXX/X E. D. B. D. E. v čase o 16:00 hod. v byte poškodenej
K. C. túto chytila v kuchyni za obe ruky a tlačila ju ku chladničke, následne ju chytila jednou rukou
zozadu za vlasy a druhou pod bradu, toto opakovala niekoľkokrát, potom ju pustila, otočila sa a odišla so
slovami „zabijem ťa“, týmto konaním vzbudila u poškodenej dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom jej
boli spôsobené drobné poranenia ako modriny bez nutnosti lekárskeho ošetrenia a liečenia spôsobené

zranenia si nevyžiadali ošetrenie.

Ďalej krajský súd zistil, že uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
Pv 117/22/3304-25 zo dňa 21.07.2022 bolo trestné stíhanie voči obvinenej A. B. C. podľa § 215 ods. 1
písm. e) Tr. por. zastavené, nakoľko obvinená nebola v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že A. B. C. trpí duševnou schizotypovou poruchou
a Aspergerovým syndrómom, ako ľahšou formou autizmu, ktorý nebol liečený, a pravdepodobne
v dôsledku čoho táto schizotypová porucha má predispozíciu k psychotickým dekompenzáciám
u menovanej. Pokiaľ menovaná navštevuje, a to dobrovoľne, psychiatrickú ambulanciu, jej psychický

stav je stabilizovaný a bez dekompenzácie.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c)
a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný

Podľa § 73 ods. 3 Tr. zákona ochranné liečenie podľa odseku 2 písm. d) súd uloží páchateľovi prečinu
podľa § 171 ods. 1 alebo 2 iba ak s jeho uložením páchateľ súhlasíPodľa § 74 ods. 1 Tr. zák, tretia veta, ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti
očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne
ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak.

Podľa § 74 ods. 2 Tr. zák., prvá veta, ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

V prvom rade krajský súd považuje za potrebné v tomto konaní poukázať na účel ochranného liečenia,
ktorá sa podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona obligatórne ukladá predovšetkým potencionálne „nebezpečným“

osobám, ktoré spáchali protiprávny čin, ale pre ich nepríčetnosť ich nemožno trestne stíhať. Primárnym
účelom ochranného liečenia je teda ochrana spoločnosti pred takýmito osobami, avšak princípom
liečenia vo všeobecnosti je aj možné pozitívne pôsobenie na takéto osoby, a ich ďalší život z hľadiska
lekárskych postupov. Pri ukladaní ochranného liečenia páchateľovi činu inak trestného, ktorý nie je pre
nepríčetnosť trestne zodpovedný, je nevyhnutné jednoznačné zistenie, že osoba páchateľa je (resp.
bola) nepríčetná a je tu riziko jej nebezpečenstva pre spoločnosť v dôsledku spáchania činu inak

trestného. Pre záver o pravdepodobnosti možného opakovania takéhoto konania (t.j. inak trestného)
sa musí obligátorne zisťovať stupeň duševnej poruchy osoby páchateľa, prípadne jeho doterajšie
recidivistické prejavy, ktoré môžu vytvárať stav nebezpečenstva pre spoločnosť. Až po kompletnom
posúdení všetkých uvedených skutočností možno ukladať ochranné liečenie a jeho formu. Napokon, či
účel ochranného liečenia možno alebo nemožno dosiahnuť, závisí vždy na rozhodnutí súdu, ktoré je na

podklade znaleckých posudkov a ďalšieho dokazovania o minulom ako aj súčasnom živote osoby a od
jej postoja k „aktivitám“ vedúcim k jej liečbe.

Pokiaľ zo záverov nielen znaleckého posudku ako aj lekárskych správ týkajúcich sa osoby A.
B. C. je zrejmé, že trpí duševnou schizotypovou poruchou (ľahšia forma narušeného autistického

spektra), takáto porucha je poruchou osobnosti celoživotnou a nevyliečiteľnou. Krajský súd preto
dospel k rovnakému záveru, že v prejednávanom prípade je dôvodné obligatórné uloženie ochranného
psychiatrického liečenia osobe A. B. C., a to postačujúcou ambulantnou formou. Nakoľko túto formu
psychiatrického liečenia podstupuje doposiaľ a dobrovoľne sama A. B. C., je zrejmé, že takýto dohľad
na jej zistený duševný stav je nielen dostačujúci ale aj do budúcna potrebný z hľadiska samotného účelu

ochranného liečenia v zmysle Trestného zákona.

Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd na podklade získaných skutočností, ktoré majú úplnú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania, rozhodol správne a zákonne.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že podaná sťažnosť A. B. C. nie je
dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.