Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, June 19, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316205967
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8316205967.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: N. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomL.XXXX/XX,právnezastúpenýJUDr.DanielFink,advokát,sosídlomValaškovská6210/21,
066 01 Humenné, IČO: 37 944 924, proti žalovanej: N. X., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpená JUDr. Ľuboš Bajužík, advokát, so sídlom Námestie slobody 2,

066 01 Humenné, IČO: 42 229 685, za účasti intervenienta Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený Mgr. Dalibor
Tverďák, advokát, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, o prerušenie konania,
o odvolaní intervenienta proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 21C/177/2016-111 zo dňa
27.11.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol
o prerušení konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21C/177/2016 až do právoplatného
skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 3T/46/2016.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že medzi sporovými stranami sa vedie konanie o

náhradu škody z ublíženia na zdraví vo výške 8 076 eur s príslušenstvom. Citujúc ustanovenia § 164 a
nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dospel k záveru, že v danom
prípade bolo potrebné prerušiť konanie vo veci samej až do právoplatného skončenia trestného konania
pod sp. zn. 3T/46/2016 vedeného na tamojšom súde. Uviedol, že v trestnom konaní sa rieši otázka
trestnej zodpovednosti žalovanej, ktorá má význam z hľadiska pre rozhodovanie o nároku uplatnenom
v civilnom konaní.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie intervenient v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. d) a
h) CSP. Namietal, že pre vydanie napadnutého uznesenia v predmetnom prípade neexistoval zákonný
dôvod,nakoľkopredmetnékonanieožalobcomuplatnenomnárokunanáhraduškodyužbolorazsúdom
prvej inštancie prerušené. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením
č. k. 21C/177/2016- 36 zo dňa 10.08.2016 predmetné konanie už raz prerušil. Dôvodom prerušenia

konania malo byť práve prebiehajúce trestné konanie na tamojšom súde pod sp. zn. 3T/46/2016. S
poukazom na odôvodnenie predmetného uznesenia uviedol, že bolo zrejmé, že trestné konanie ktoré
bolo dôvodom prerušenia konania v danej veci bolo v štádiu neukončeného konania. Ďalej namietal, že
z podaného návrhu na začatie konania, a rovnako aj z uznesenia o prerušení konania zo dňa 10.08.2016
vyplývalo, že žalobca si nárok na náhradu škody z toho istého titulu uplatnila aj v trestnom konaní, a
preto je v danom prípade daná prekážka tzv. litispendencie. S poukazom na zákonné znenie upravujúce

tzv. negatívne procesné podmienky, a taktiež aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uviedol, že súd je povinný ex offo skúmať, či sú splnené podmienky konania a v prípade že ak zistínedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, má povinnosť konanie zastaviť. Mal za to,
že v danom prípade je daná prekážka litispendencie, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté uznesenie zrušil a

konanie zastavil. Zároveň žiadal aby, odvolací súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie sa javí vo vzťahu k
uzneseniu o prerušení konania zo dňa 10.08.2016 ako duplicitné, nakoľko skoršie uznesenie nebolo
zrušené. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie. Nesúhlasil

však s argumentom intervenienta o tom, že konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn.
21C/177/2016 je potrebné zastaviť, a to z dôvodu prekážky litispendencie. Nestotožnil s a stvrdením
intevenienta, že nárok na náhradu škody si uplatnil aj v trestnom konaní pod sp. zn. 3T/46/2016. K
tejto námietke uviedol, že v trestnom konaní si uplatnil nárok na náhradu škody v súlade s predpismi
trestného práva procesného, avšak s poukazom na to, že žalovaná svoju vinu spochybňuje je dosť
pravdepodobné, že s úd trestnom konaní o uplatnenom nároku nerozhodne, ale odkáže žalobcu na

civilné konanie. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o dve rozdielne konania, a preto sa nemožno stotožniť
s intervenientom tvrdenou prekážku litispendencie.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP)
a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a d) CSP zrušiť.

7. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.

8. Podľa ust. § 165 ods. 1 CSP, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje

súd v konaní i bez návrhu.

9. Z predloženého súdneho spisu vyplývalo, že žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal, aby
súd prvej inštancie rozhodol o tom, že žalovaná je povinná zaplatiť mu sumu vo výške 8 076 eur vrátane
trov konania, to titulom náhrady škody z ublíženia na zdraví. Z obsahu súdneho spisu rovnako vyplýva,

že medzi sporovými stranami prebieha na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 3T/46/2016 trestné
konanie, v rámci ktorého sa rieši otázka majúca vplyv pre rozhodnutie v predmetnom konaní. Trestné
konanie vedené pod sp. zn. 3T/46/2016 zatiaľ právoplatne skončené nie je.

10. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 21C/177/2016-36 zo

dňa 10.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2016 prerušil predmetné konanie v zmysle
ust. § 164 CSP, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.
zn. 3T/46/2016. Z obsahu odôvodnenia tohto uznesenia vplývalo, že súd k prerušeniu konania pristúpil
na základe návrhu žalovanej, pričom toto rozhodnutie odôvodnil tým, že vo vyššie spomínanom trestnom
konaní sa rieši otázka trestnej zodpovednosti žalovanej za skutok - dopravnú nehodu, vrátane náhrady

škody, ktorú si žalobca ako poškodený v trestnom konaní uplatnil.

11. Civilný sporový poriadok rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. K
fakultatívnemu prerušeniu konania v zmysle ust. § 164 CSP môže súd pristúpiť v prípade, ak prebieha
iné súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu. Jedná sa o otázky, ktoré by mohol súd sám vyriešiť ako prejudiciálne, avšak je na vôli súdu, či
tak urobí, alebo počká na vyriešenie otázky v súdnom konaní, resp. správnom konaní, ak sa takéto
konanie už uskutočňuje. Prerušenie konania v takomto prípade predstavuje také prerušenie, ktoré nie je
pre samotné konanie nevyhnutné. Z dikcie zákonného znenia ust. § 164 CSP vyplýva, že súd je povinný
najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami až následne po ich zlyhaní

pristúpiť k prerušeniu konania. Možno teda uzavrieť, že prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu
výnimku ako pravidlo.12. V danom prípade pristúpil súd prvej inštancie k prerušeniu konania, a to z dôvodu prebiehajúceho
trestného konania, v ktorom sa rieši otázka majúca vplyv pre rozhodnutie v danom prípade. Avšak súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení dostatočne nevysvetlil z akých dôvodov pristúpil k prerušeniu

konania, resp. nevysvetlil prečo bolo potrebné rozhodnúť o opätovnom prerušení konania vedenom na
súde prvej inštancie pod sp. zn. 21C/177/2016. Súd prvej inštancie konanie prvýkrát prerušil uznesením
č.k. 21C/177/2016-36 dňa 10.08.2016, avšak neuvádza, či v konaní pokračoval na základe návrhu strán,
resp. či o pokračovaní v konaní vydal samostatné uznesenie.

13. Odvolací súd posúdením odvolacích námietok v podanom odvolaní, preskúmal napadnuté
uznesenie, teda či spĺňa podmienky v zmysle ust. § 220 v spojení s ust. § 236 CSP a dospel k záveru, že
súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, na základe akých dôvodov rozhodol o prerušení konania pod
sp. zn. 21C/177/2016. Možno sa stotožniť s námietkou intervenienta o porušení práva na spravodlivý
proces, nakoľko napadnuté uznesenie nespĺňa základne kvalitatívne požiadavky, ktoré sú pri písomnom
vyhotovení rozhodnutia kladené jednak recentnou judikatúrou , ale aj príslušnými právnymi predpismi.

Jednou zo základných vlastností každého súdneho rozhodnutia je najmä presvedčivosť, a taktiež aj
preskúmateľnosť. V zmysle judikatúry je možné vyvodiť, že ak odôvodnenie neposkytuje odpoveď na
podstatné argument strán , tak porušuje požiadavky čl. 46 Ústavy SR a pod.

14. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa súd prvej inštancie obmedzil len na formálne citovanie

dotknutých zákonných ustanovení, a to bez akejkoľvek právnej analýzy. Odvolací súd v nadväznosti na
uvedené poukazuje na nález Ústavného súdu v zmysle ktorého „ak v prostredí nejednotnej a nestabilnej
rozhodovacej praxe týkajúcej sa procesnej otázky prerušenia konania všeobecný súd svoje rozhodnutie
o prerušení konania bez akejkoľvek právnej analýzy odôvodní iba formálnym odkazom na dotknuté
zákonné ustanovenie, hoci toto jeho rozhodnutie môže mať v spojení s rozhodnutiami v iných paralelne

prebiehajúcich súdnych konaniach bezprostredný vplyv na hmotnoprávne pomery účastníkov konania,
porušuje základné právo účastníkov na súdnu ochranu.“ (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III ÚS
117/2011)

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že námietka intervenienta

týkajúca sa duplicity rozhodnutí o prerušení konania je v danom prípade dôvodná. Súd prvej inštancie
nedostatočne vysvetlil prečo bolo potrebné vydať už v poradí druhé uznesenie o prerušení konania,
pričom z obsahu spisu nie je zrejmé ako sa vysporiadal so situáciou po vydaní prvého uznesenia. V
tomto smere odvolací súd dodáva, že v zmysle komentovaného znenia Civilného sporového poriadku
síce nie je potrebné vydať samostatné uznesenie o pokračovaní v konaní, avšak potrebné je vyrovnať

sa s ostatnými požiadavkami pre pokračovanie v konaní v zmysle platnej judikatúry, resp. zvážiť iné
vhodné opatrenie zabezpečujúce pokračovanie v konaní. (pozri napr. nález Ústavného súdu SR č. k.
IV. ÚS 246/2021 zo 7. septembra 2021)

16. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie v dôsledku

nesprávneho procesného postupu znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto bolo potrebné rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a d) CSP.

17. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v intenciách odôvodnenia odvolacieho súdu sa

opätovne zaoberať a vysporiadať s otázkou potreby prerušenia konania, a to v súlade so zákonnou
úpravou vzťahujúcou sa na postup pri rozhodovaní o prerušení konania v zmysle ust. § 164 a nasl. CSP.
Taktiež úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne sa zaoberať a vyporiadať sa s otázkou postupu po
vydaní predchádzajúceho uznesenia o prerušení konania a zohľadniť aj relevantnú judikatúru vyšších
súdnych autorít. Následne svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci v súlade so

zásadami uvedenými v § 220 ods. 2, 3, CSP náležite odôvodní.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).