Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 15, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222204430
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1222204430.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej
a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci navrhovateľky (matky
maloletých detí): A. B., narodená X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, B., zastúpenej
splnomocnenkyňou: Mgr. Andrea Bobeková, advokátka so sídlom Pračanská 52A, Bratislava, a manžela
navrhovateľky (otca maloletých detí): D. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,

B., zastúpený splnomocnenkyňou: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., advokátska kancelária so sídlom
Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode manželstva: E. B., narodený XX.XX.XXXX a A. B., narodená X. XXXXX XXXX,
obe trvale bytom C. XXXX/XX, B., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
II č.k. 27P/155/2022-150 z 25. septembra 2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu

Bratislava II č.k. 27P/155/2022-165 z 25. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch
II., III., IV. a v závislých výrokoch V., VI. a VII. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo A. B. a D. B. uzavreté

dňa 27. mája 2017 a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava – Nové Mesto, vo
zväzku 22, ročník 2017, na strane 208, pod poradovým číslom 50. Výrokom II. zveril maloleté deti
E. a A. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Výrokom III. upravil styk otca
s maloletými deťmi s výnimkou sviatkov a prázdnin nasledovne: v každom nepárnom kalendárnom
týždni od štvrtka od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho týždňa do 8.00 hod. a v každom
párnom kalendárnom týždni vždy v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým,

že miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí bude predškolské alebo školské zariadenie, ktoré
maloleté deti navštevujú, a v prípade ak sa maloleté deti v predškolskom zariadení nebudú zdržiavať
bude miestom odovzdania a prevzatia miesto bydliska matky. Počas sviatkov a prázdnin upravil styk
otca s maloletými deťmi nasledovne: počas letných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom
roku od 1. júla od 10.00 hod. do 15. júla do 18.00 hod. a od 1. augusta od 10.00 hod. do 15. augusta
do 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku 15. júla od 10.00 hod. do 31. júla do 18.00

hod. a od 15. augusta od 10.00 hod. do 31. augusta do 18.00 hod.; počas Vianoc a zimných prázdnin v
každom párnom kalendárnom roku dňa 24. decembra od 10.00 hod. do 15.00 hod., dňa 25. decembra
od 10.00 hod. do 26. decembra do 18.00 hod. a od 2. januára nasledujúceho kalendárneho roka od
10.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin určených vyhláškou MŠVVaŠ SR, každý
nepárny kalendárny rok dňa 24. decembra od 10.00 hod. do 15.00 hod. a od 26. decembra od 18.00
hod. do 2. januára nasledujúceho roka do 18.00 hod.; počas jarných školských prázdnin určených

vyhláškou MŠVVaŠ SR v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od piatka predchádzajúcemu
jarným prázdninám od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod.; počas Veľkej noci v každompárnom kalendárnom roku od stredy pred zeleným štvrtkom od 18.00 hod. do utorka po veľkonočnom
pondelku do 18.00 hod. Výrokom IV. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého E. sumou
vo výške 200,- eur mesačne a na výživu maloletej A. sumou vo výške 180, - eur mesačne, vždy k 15.

dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvod manželstva.
Výrokom V. rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom
VI. vo zvyšnej časti návrh zamietol a výrokom VII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanovením § 18, § 19 ods. 1,
§ 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1, 3, 4, 5, § 25 ods. 1 § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, §

78 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 100 z.č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne dôvodil, že v konaní bol
preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva účastníkov konania. Ich manželstvo si už neplní žiadnu
zo svojich funkcií, existuje iba ako formálny a pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej
náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. V konaní tak boli splnené podmienky na
rozvod manželstva, pričom účastníci s rozvodom súhlasili. V prejednávanej veci mali rodičia rozdielne

predstavyospôsobearozsahustarostlivostiomaloletédeti.Otecžiadalzveriťmaloletédetidostriedavej
osobnej starostlivosti s intervalom striedania po dvoch dňoch, resp. do svojej výlučnej starostlivosti,
s čím však nesúhlasila matka, ktorá navrhovala maloleté deti zveriť do svojej výlučnej starostlivosti.
Súd prvej inštancie konštatoval, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí a
ani ňou nebudú lepšie zabezpečené ich potreby. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia

spolu nekomunikujú, nepomáhajú si v starostlivosti o maloleté deti, nie sú si nápomocní v organizácii
režimu dňa maloletých detí. Otec striedavú osobnú starostlivosť, resp. zverenie deti do jeho výlučnej
starostlivosti dôvodil svojim pracovným časom s pevnou pracovnou dobou od 8.00 hod. do 16.30 hod.
Podľa súdu prvej inštancie pevná pracovná doba sa na jeho starostlivosti o maloleté deti neodzrkadľuje,
keďže maloleté deti zo škôlky nevyzdvihuje (ak áno iba občas). Maloleté deti trávia počas služieb

matky čas u starých rodičov z matkinej strany, kde ich otec nepríde vyzdvihnúť ani po ukončení práce.
Maloleté deti tak musia čakať, až kým ich nepríde z práce po 19.00 hod. vyzdvihnúť matka. Otcom
navrhovaná striedavá osobná starostlivosť s intervalom striedania po dvoch dňoch nie je v prejedávanej
veci vhodným modelom starostlivosti aj z dôvodu, že matka má nepravidelnú pracovnú dobu a mohlo
by sa stať, že počas doby, kedy má zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, by bola v službe, ako aj

z dôvodu, že medzi rodičmi vládne veľmi napätá atmosféra. Rodičia prežívajú náročné životné obdobie,
ktoré je sprevádzané neistotou, zvýšenou mierou stresu a vypätých emócii, čo prirodzene prenášajú
aj na maloleté deti. Tým, že naďalej žijú v spoločnej domácnosti, dochádza medzi nimi ku konfliktom
(vulgarizmy otca, fyzická inzultácia otca matkou), čím sa napätie medzi nimi len stupňuje. V takomto
stave nie je preto striedavá osobná starostlivosť nateraz vhodným modelom starostlivosti o maloleté deti,

pretožerodičianiesúpripraveníspoločne,konštruktívneaslušneohľadommaloletýchdetíkomunikovať,
nemajú spracovaný vzájomný rozchod (hlavne otec). Rodičia sa nevedia dohodnúť ani na tom, kto a
kedy bude maloleté deti vyberať z predškolského zariadenia počas pracovných služieb matky. Podľa
súdu prvej inštancie je v záujme maloletých detí zastabilizovať ich výchovné prostredie tým, že maloleté
deti budú zverené do starostlivosti jedného z rodičov, čím sa predíde prípadným ďalším trecím plochám

vyvolaným práve striedavou osobnou starostlivosťou rodičov. V konaní bolo preukázané, že maloleté
deti majú radi oboch rodičov, s ktorými majú pekný vzťah. Súd prvej inštancie však prihliadol na pomerne
nízky vek maloletých detí, predovšetkým maloletej A., ktorá je vo veku 4 rokov, kedy deti v tomto veku,
osobitne dievčatá, sú citovo viac naviazané na matku. Matka sa na starostlivosti o maloleté deti výraznou
mierou podieľa, pričom k jej starostlivosti neboli výhrady. Súd prvej inštancie zároveň upravil styk otca

s maloletými deťmi (osobitne počas bežného školského roka a osobitne počas prázdnin) v záujme
zachovania práva maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a rešpektovanie ich
práva na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičom, ktorému
deti neboli zverené do starostlivosti. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí súd prvej inštancie
rozhodol tak, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Poukázal na

to, že zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom
práva rodičov rozhodovať o dieťati. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať
majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal
nielen z potrieb maloletých detí, ale i z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že matka bola zamestnaná do 1. júna 2023 ako zdravotná

sestra v F. G. B. a od 1. júna 2023 v G. B. - H. I. s priemerným čistým mesačným príjmom 1.600,- eur.
Matka si v roku 2022 zakúpila motorové vozidlo SUV JEEP Cherokee za kúpnu cenu 25.990,- eur, ktoré
spláca v mesačných splátkach po 364,16 eur, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako nehospodárny a
nie nevyhnutný výdavok vzhľadom na mesačný príjem rodiny a skutočnosť, že ťažisko života rodinybolo v čase kúpy vozidla v II. bratislavskom okrese. Matka je vlastníčkou garáže v B., pričom zisk z
nájmu ponecháva svojmu otcovi. Matka poberá prídavky na dieťa vo výške á 60,- eur a uplatňuje si
daňový bonus. Otec pracuje ako skladník s mesačným príjmom v priemernej výške 708,- eur netto. Iný

zdroj príjmu nemá. Matka v tejto súvislosti poukázala na to, že práca otca je podhodnotená. Súd prvej
inštancie uviedol, že podľa internetovej stránky J. je ponúkaná práca skladníka za mzdu od 1.000,- do
1.400,- eur mesačne brutto. Otec má príjem v brutto vyjadrení 817,- eur, preto by mal osloviť iného
zamestnávateľa a zistiť si podmienky a využiť možnosť dosiahnuť vyšší príjem, ak sú na trhu práce
takéto možnosti. Výška výdavkov na maloleté deti v konaní nebola sporná. Pri výdavkoch vo výške 510,-

eur na maloletého E. a 490,- eur na maloletú A. súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletého E. sumou 200,- eur mesačne a na maloletú A. sumou 180,- eur mesačne. Prihliadol
pritom na možnosti a schopnosti otca dosiahnuť vyšší zdroj príjmu (princíp potencionality príjmu) za
situácie, keď otec aj v minulosti pracoval v oblasti dopravy (K. C. L.), má ukončené stredoškolské
vzdelanie - dopravnú priemyslovku a na trhu práce sú ponúkané práce skladníka za mzdu vo výške
1.000 – 1.400 eur, iné vyživovacie povinnosti nemá, jeho zdravotný stav je dobrý. Súd prvej inštancie

vzal do úvahy aj príjem matky, ktorý sa pohybuje vo výške cca. 1.600,- eur mesačne, pričom matka sa
zadlžila výdavkom vo výške 364,16 eur (splátka vozidla Jeep), ktorý výdavok je nadštandardný a nie
nevyhnutný. Matka sa vzdala bez zjavného dôvodu mesačného príjmu 80,- eur z prenájmu garáže. Súd
prvej inštancie vyhodnotil matku ako finančne zdatnejšieho rodiča, z ktorého dôvodu, určil matke vyšší
podiel finančnej starostlivosti o maloleté deti ako otcovi, ktorý dosahuje príjem nižší a ani po zohľadnení

ponúk pracovných možností, nebude pravdepodobne dosahovať taký príjem, aký dosahuje matka. V
prevyšujúcej časti výživného preto súd prvej inštancie návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, voči výroku II., III. a IV., podal odvolanie otec maloletých detí
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f) z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „Civilný sporový poriadok“). V prvom rade považoval za potrebné vyjadriť sa k príčinám rozvratu
manželstva účastníkov. Uviedol, že prvotným a najväčším dôvodom konfliktov účastníkov konania bol
mimomanželský vzťah, ktorý matka nadviazala potom, čo nastúpila do zamestnania, zatiaľ čo on bol

na rodičovskej dovolenke. Potvrdil, že s matkou sa často hádali a vzájomne sa urážali. Matka ho
aj v prítomnosti maloletých detí niekoľkokrát fyzicky napadla, pričom musela byť privolaná policajná
hliadka alebo záchranná služba. Zo spoločnej domácnosti napriek tomu neodišiel, pretože sa chce
starať o maloleté deti. Nie je násilník ani výtržník, neholduje drogám, alkoholu ani hazardu a nikdy
nemal mimomanželský vzťah. Otec nesúhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti

matky z dôvodu, že z časových dôvodov nie je schopná zabezpečiť starostlivosť maloletých detí bez
súčinnosti tretích osôb, keďže pracuje na 12-hodinové zmeny v režime deň, noc a dva dni voľno.
Uviedol, že je schopný sa o maloleté deti postarať. S maloletými deťmi má veľmi dobrý vzťah, sú
vzájomne citovo naviazaní. O maloleté deti sa stará a venuje sa im, čo potvrdili aj maloleté deti pred
kolíznym opatrovníkom. Matka nemá žiaden problém nechať mu maloleté deti. Hádky medzi rodičmi

nemajú nič spoločné s jeho vzťahom k maloletým deťom. Jediná výhrada matky voči jeho starostlivosti
spočíva v tom, že posledné mesiace nechodí vyberať maloleté deti zo škôlky. Keď bol na rodičovskej
dovolenke odvádzal a vyzdvihoval maloletého syna. Keď nastúpil do nového zamestnania, dohodol sa
s matkou, že ona bude po maloleté deti chodiť, pričom on následne s nimi trávil čas. Ak mala matka
dennú smenu (cca. dvakrát týždenne) maloleté deti podľa dohody vyzdvihla zo škôlky jej matka. Kvôli

narastajúcim konfliktom medzi rodičmi v dôsledku rozvodového konania matka dohodu zmenila tak, že
maloleté deti začali brať zo škôlky rodičia matky k sebe, kde si ich matka po práci vyzdvihla. Snažil sa
s matkou dohodnúť na pravidelnom harmonograme, aby mu zamestnávateľ mohol upraviť dochádzku
pre účely skoršieho odchodu, čo však matka odmietla. Nikdy sa nestalo, že by na žiadosť matky maloleté
deti nevyzdvihol. Dvojdňový interval striedania maloletých detí v rámci striedavej osobnej starostlivosti

navrhla matka, ktorá nakoniec dohodu o striedavej osobnej starostlivosti odmietla. Otec ďalej poukázal
na to, že s matkou naďalej bývajú v spoločnej domácnosti, preto s ním maloleté deti budú vždy, keď
matka nebude doma a neodnesie ich k starým rodičom. V súvislosti s výživným otec uviedol, že potom
čo matka podala návrh na rozvod, prestala mu na čokoľvek prispievať, resp. prispievala neskoro alebo
v nedostatočnej výške. Matka platí leasing za drahé motorové vozidlo, s kúpou ktorého nesúhlasil.

Hypotéku začala platiť zo svojho účtu, pričom on prispieva na polovicu výdavkov za bývanie. Vzhľadom
na nepomer v príjmoch rodičov nebude možné stabilizovanie situácie po rozvode. Pri priemernom plate
skladníka cca. 1.200,- eur netto, mu zostane po zaplatení výživného cca. 800,- eur na zabezpečenie
bývania, stravy, osobných potrieb a zabezpečenia maloletých v určenom čase styku. Matka však spríjmom 1.600,- eur a poskytovaným výživným 400,- eur bude mať mesačne k dispozícii 2.000,- eur.
Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd v napadnutých častiach zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že maloleté deti sa na čas po rozvode manželstva zverí do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov, ktorá sa bude vykonávať nasledovne:

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti:
- každý nepárny týždeň kalendárneho roku okrem školských prázdnin od nedele od 19.00 hod.
nepretržite do nasledujúcej nedele párneho týždňa do 19.00 hod.;

- počas letných prázdnin každý nepárny rok v čase od 1. júla od 9.00 hod. do 15. júla do 19.00 hod. a
od 1. augusta od 9.00 hod. do 15. augusta do 19.00 hod.;
- počas letných prázdnin každý párny rok v čase od 15. júla od 19.00 hod. do 1. augusta do 9.00 hod.
a od 15. augusta od 19.00 hod. do 31. augusta 2023 do 19.00 hod.;
- každý párny rok počas vianočných prázdnin v čase od 23. decembra od 19.00 hod. do 26. decembra
do 17.00 hod.;

- každý nepárny rok počas vianočných prázdnin v čase od 26. decembra od 17.00 hod. do 30. decembra
do 19.00 hod.;
- každý párny rok počas vianočných sviatkov v čase od 30. decembra od 19.00 hod. do 6. januára
nasledujúceho roku do 19.00 hod.;
- každý párny rok počas jarných prázdnin v čase od 9.00 hod. od soboty pred prázdninami do nedele

nasledujúcej po prázdninách do 17.00 hod.;
- každý párny rok počas veľkonočných prázdnin v čase od zeleného štvrtku od 9.00 hod. do
veľkonočného pondelka do 19.00 hod.;

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti:

- každý párny týždeň kalendárneho roku okrem školských prázdnin od nedele od 19.00 hod. nepretržite
do nasledujúcej nedele párneho týždňa do 19.00 hod.;
- počas letných prázdnin každý párny rok v čase od 1. júla od 9.00 hod. do 15. júla do 19.00 hod. a od
1. augusta od 9.00 hod. do 15. augusta do 19.00 hod.;
- počas letných prázdnin každý nepárny rok v čase od 15. júla od 19.00 hod. do 1. augusta do 9.00 hod.

a od 15. augusta od 19.00 hod. do 31. augusta 2023 do 19.00 hod.;
- každý nepárny rok počas vianočných prázdnin v čase od 23. decembra od 19.00 hod. do 26. decembra
do 17.00 hod.;
- každý párny rok počas vianočných prázdnin v čase od 26. decembra od 17.00 hod. do 30. decembra
do 19.00 hod.;

- každý nepárny rok počas vianočných sviatkov v čase od 30. decembra od 19.00 hod. do 6. januára
nasledujúceho roku do 19.00 hod.;
- každý nepárny rok počas jarných prázdnin v čase od 9.00 hod. od soboty pred prázdninami do nedele
nasledujúcej po prázdninách do 17.00 hod.;
- každý nepárny rok počas veľkonočných prázdnin v čase od zeleného štvrtku od 9.00 hod. do

veľkonočného pondelka do 19.00 hod., pričom k odovzdávaniu a preberaniu maloletých detí bude
prichádzať vždy v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého aktuálne začína zabezpečovanie osobnej
starostlivosti o maloleté deti.

3. K odvolaniu otca sa vyjadril procesný opatrovník maloletých detí s tým, že je v prvom rade potrebné

upokojiť napätú situáciu medzi rodičmi, nakoľko správanie rodičov k sebe navzájom nepriaznivo vplýva
najmä na psychický vývin maloletých detí. Pokiaľ rodičia prehodnotia svoje postoje k sebe navzájom
nemožno do budúcna zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov vylúčiť.
Vzhľadom na uvedené preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Matka maloletých detí v reakcii na odvolanie otca uviedla, že motiváciou odvolania otca je
vyhnúť sa plateniu výživného na maloleté deti a oddialiť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
k spoločnému bytu. Otec kvôli svojej problematickej osobnosti a vyvolávaní konfliktov prišiel o prácu
a príjem, preto ostal na rodičovskej dovolenke a ona sa zamestnala. Otec sa voči nej správal hrubo
a vulgárne, čo v záujme maloletých detí dlhodobo znášala. Účelové vyjadrenia otca voči údajnej intenzite

jej útokov sa nezakladajú na pravde. K fyzickému incidentu prišlo jedenkrát, v čase keď bol otec pod
vplyvom alkoholu a ona bola psychicky v kríze. Prekážkou osobnej starostlivosti otca o maloleté deti
je jeho nezrelá osobnosť, nedostatok jeho rodičovských kompetencii a neschopnosť zabezpečiť pre
maloleté deti zodpovedajúce podmienky a výchovné prostredie. Jeho výbušná až neurotická povaha saprejavovala aj vo vzťahu k maloletým deťom. Je zrejmé, že s ohľadom na ich nízky vek majú k otcovi
vytvorený vzťah, avšak pokiaľ by mal mať maloleté deti v starostlivosti dlhšie časové obdobie, mohlo by
sajehosprávanieopakovať.Otecnemáreálnepredpoklady,abyperspektívnedokázalmaloletýmdeťom

zabezpečiť zodpovedajúce bývanie. V priebehu súdneho konania nedokázal svoju predstavu formulovať
ani na výzvu súdu. Iba opakoval, že má záujem, aby v byte ostali bývať spoločne kvôli maloletým deťom.
V prípade potreby je ochotná byt si ponechať, prevziať záväzok z úveru a vyplatiť otcovi vyrovnací podiel.
Otec svoj nízky príjem odôvodňoval možnosťou skoršieho odchodu z práce, ktorú mu zamestnávateľ
poskytuje. Maloleté deti napriek tomu zo škôlky nevyzdvihuje. V konaní nevysvetlil, prečo s maloletými

deťmi netrávi čas, prečo ich (napriek tomu, že disponuje rozpisom jej pracovných služieb) nevyzdvihuje
zo škôlky, príp. u jej rodičov. Počas letných prázdnin sa maloletým deťom venovala iba ona. V prípade
zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti by otec nezvládol dlhodobo zabezpečiť ich
starostlivosť, keďže to nerobí ani počas zdieľania spoločnej domácnosti. Matka poukázala ďalej na to,
že v prípade potreby si môže po dohode so zamestnávateľom pracovnú dobu prispôsobiť potrebám
maloletých detí. K vyživovacej povinnosti otca uviedla, že otec iba sporadicky nakupoval potraviny

a uhrádzal platby spojené s užívaním bytu. Na základe nariadeného neodkladného opatrenia otec
uhrádza výživné na maloleté deti vo výške 280,- eur. Ona od augusta 2023 uhrádza všetky náklady na
bývanie a splátku hypotekárneho úveru. Vyšší príjem dosahuje vďaka zvýšenej kvalifikácii a množstvu
práce, ktorú je povinná vykonávať ako sestra v nemocnici. Otec je zdravý a má dostatok voľného času,
aby si vedel svoj príjem zvýšiť napríklad brigádnickou činnosťou. Rovnako má možnosť snažiť sa získať

lepšie platenú prácu v inom sektore. Otec vzhľadom na výšku príjmu, ktorú uviedol, nebude mať pri
dvoch vyživovacích povinnostiach možnosť získať hypotekárny úver. Jedným z predpokladov zverenia
maloletých deti do starostlivosti rodiča je schopnosť rodiča vytvoriť im stabilné prostredie spočívajúce
najmä v zabezpečení zodpovedajúceho bývania. Matka nesúhlasila s návrhom otca, aby bol oprávnený
poberať daňový bonus a prídavok na dieťa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil.

5. Otec vo vyjadrení z 18. decembra 2023 poukázal na svoju osobnú a finančnú starostlivosť o maloleté
deti a domácnosť. Tvrdenia matky ohľadom jeho povahy a konfliktov v práci označil za nepravdivé.
Na rodičovskú dovolenku išiel z iniciatívy matky, ktoré už chcela ísť pracovať do nemocnice, kde sa

školila popri štúdiu. Peniaze od matky žiadal vzhľadom na výšku materskej a rodičovského príspevku.
V konaní predložil správu z nemocnice po útoku matky. Vypovedal taktiež na polícii, keď na neho
matka podala oznámenie, a predložil fotografie jej útoku. Pri útoku, ku ktorému sa matka priznala, nebol
podľa záchranárov a ošetrujúcej lekárky pod vplyvom alkoholu. Navrhovateľka nepreukázala tvrdenie
o jeho nezrelej osobnosti a nedostatku rodičovských predpokladov. Momentálne zabezpečuje všetku

starostlivosť o domácnosť a stravu. Matka maloleté deti iba vyzdvihne zo škôlky. Nie je pravdou, že by
bol na maloleté deti agresívny. Práve matka sa často správala neuroticky, keď nezvládala starostlivosť
o maloleté deti. Otec v ďalšom uviedol, že z bytu nechce odísť. Chcel by sa s matkou dohodnúť, či
zostanú spolu bývať alebo bude chcieť z bytu odísť. Počas letných prázdnin trávil s maloletými deťmi
každý deň po práci a každý víkend s nimi niekam išiel. Matka pracuje v nepretržitej 12-hodinovej

prevádzke v nemocnici, takže si nedokáže zariadiť pracovné smeny tak, aby sa dokázala o maloleté deti
starať počas dňa a v noci. On pracuje ako skladník od 8.00 hod. do 16.30 hod. Po práci a počas víkendov
sa stará o maloleté deti, preto nemôže pracovať vo viacerých zamestnaniach. Robotník v sklade má
mesačný zárobok okolo 1.000,- eur brutto. Určené výživné preto presahuje jeho možnosti.

6. Matkavovyjadreníz2.februára2024zdôraznila,žestarostlivosťomaloletédetizahŕňanielenosobnú
stránku (tráviť s deťmi voľný čas), ale aj reálne zabezpečenie ich životných potrieb, zodpovedajúce
bývanie a pod. Absurdné je tvrdenie otca, že by mala záujem používať výživné, daňový bonus a prídavok
na deti pre vlastnú potrebu. Otcovi nič nebráni, aby zmenil svoje zamestnanie a zabezpečil pre seba
a potreby maloletých detí primeraný príjem. Otec s maloletými deťmi trávi čas len vtedy, keď sa

vráti zo zamestnania a deti sú už doma. Matka poprela, že by si nemohla v práci zmeniť služby.
Zamestnávateľ jej vychádza v ústrety. Taktiež za nechystá vycestovať do zahraničia. Jedná sa o výmysel
otca. Vzhľadom na výšku príjmu otca je zrejmé, že tento nemá záujem riešiť bytovú otázku. Spolužitie
v spoločnej nehnuteľnosti je neúnosné. Sústavne dochádza k vulgárnym a agresívnym útokom otca aj
pred maloletými deťmi, v dôsledku čoho bola nútená podať aj trestné oznámenie. V záujme maloletých

detí sa snaží komunikáciu s otcom eliminovať iba na nevyhnutné veci týkajúce sa maloletých detí.

7. Otec vo vyjadrení z 29. februára 2024 upriamil pozornosť na skutočnosť, že matka napriek rozsudku
súdu prvej inštancie z časových dôvodov prenecháva starostlivosť o maloleté deti z väčšej časti na ňoma občas aj na jej rodičoch. V čase prevzatia maloletých detí sa maloleté deti v škôlke nenachádzajú,
lebo ich matka alebo jej rodičia vyzdvihnú skôr. Rovnako v čase odovzdania a prevzatia maloletých detí
sa matka v mieste bydliska nenachádza. Matka nie je schopná opísať, kedy a ako sa o maloleté deti

stará. Niekoľkokrát sa dokonca stalo, že maloleté deti museli prespať u starých rodičov a doma spali
iba jednu noc. Matka z daňového bonusu a prídavkov na deti spolu vo výške 400,- eur a z výživného
vo výške 380,- eur hradí maloletým deťom iba poplatky v štátnej škôlke a časť nájmu za maloleté deti.
Matka však nevie preukázať, aké ďalšie reálne potreby detí zabezpečuje, keďže základné potreby im
zabezpečuje on. Výnimočne ich niekam zoberie (napr. do herne), zriedkavo im pripraví jedlo a občas

kúpi nejaké oblečenie. Matkou predložené pracovné ponuky sa týkajú iných pracovných pozícii alebo
sa jedná o prácu, ktorá by mu kvôli časovej náročnosti znemožnila starostlivosť o deti v rozsahu,
v akom ju vykonáva. Podľa aktuálnej ponuky práce na pozícii skladníka v jednozmennej prevádzke
predstavuje mzda sumu nižšiu ako 1.000,- eur brutto a vo viaczmennej prevádzke vrátane práce počas
víkendov sumu cca. 1.000,- eur brutto. Podľa štatistiky z pracovného portálu je priemerný zárobok
skladníka v B. 885,- eur, z čoho vyplýva, že ním preukázaná výška mzdy zodpovedá jeho schopnostiam

a zmenou zamestnávateľa by si finančne neprilepšil. S matkou od rozhodnutia súdu prvej inštancie
nekomunikuje. Vyhrotené situácie, ktoré matka vyvolá, sa neodohrávajú pred maloletými deťmi. Napriek
matkou podaným trestným oznámeniam sa proti nemu nevedie žiadne trestné konanie.

8. Kolízny opatrovník maloletých detí na základe žiadosti Krajského súdu v Trnave vykonal šetrenie

pomerov v spoločnej domácnosti rodičov – v byte, ktorý je vo vlastníctve oboch rodičov a v ktorom bývajú
spolu s maloletými deťmi. Maloleté deti obývajú spoločne veľkú izbu, otec obýva malú izbu a matka
spí na gauči. Výdavky na byt predstavujú sumu cca 270,- eur mesačne na nájomné vrátane elektriny a
cca 410,- eur mesačne na splátku za hypotekárny úver. V byte majú maloleté deti vytvorený dostatočný
priestor na odpočinok aj hru. Matka počas šetrenia uviedla, že medzi rodičmi pretrvávajú nezhody, avšak

v ostatnom čase sa otec v jej prítomnosti vyjadruje menej vulgárne. V čase, keď ich má v starostlivosti
otec, ona chodí častejšie k svojim rodičom. Ďalej uviedla, že o deti sa príkladne stará, vodí ich do škôlky
a školy, kupuje im jedlo oblečenie, hygienické potreby a jedlo. Otec má maloleté deti v starostlivosti
podľa rozhodnutia súdu, t. j. každý nepárny týždeň od štvrtka do pondelka a každý párny týždeň v utorok
a vo štvrtok. Striedavá osobná starostlivosť nie je podľa nej reálna, nakoľko otec nemá s maloletými

deťmi kam ísť. V čase jej starostlivosti o maloleté deti, keď príde domov, doma nie je upratané. Počas
starostlivosti otca o maloleté deti jej zase vypisuje sms správy, že deti nemali kúpené jedlo. Maloleté
deti v rámci rozhovoru uviedli, že rodičia sa striedajú pri ich výchove. Do škôlky a školy chodievajú aj
s matkou aj s otcom. Obaja rodičia sa o nich dobre starajú, oboch majú radi a obaja im počas leta
naplánovali výlet (s matkou boli v Prahe a pri mori, s otcom boli v Liptovskom Mikuláši). Otec počas

pohovoru uviedol, že s matkou sa v spoločnej domácnosti stretávajú iba minimálne, maloleté deti nie sú
prítomné ich sporov. Aktuálne sa s matkou nehádajú, skôr ju ignoruje. Maloleté deti má v starostlivosti
tak, ako bolo rozhodnuté súdom a naplno sa im venuje (chodí s nimi na ihrisko, s maloletým E. píše
úlohy, hrajú spoločenské hry, spoločne varia a chodia na výlety). Podľa otca matka s deťmi netrávi
toľko času ako on, keďže tieto sú často u jej rodičov. Maloleté deti mu potvrdili, že sa im venuje stará

matka z matkinej strany. Matka maloletým deťom nevarí. Do školy a škôlky idú bez raňajok. Otec trvá
minimálne na striedavej osobnej starostlivosti bez určenia výživného. Na základe vykonaného šetrenia
kolízny opatrovník konštatoval, že maloleté deti s oboma rodičmi zatiaľ žijú v spoločnej domácnosti, aj
keď rodiča spolu už nehospodária. Spoločne ako rodina sa stretávajú len zriedka, nakoľko matka trávi
viacej času u svojich rodičov. Uvedená skutočnosť zmiernila hádky a napätie v rodine. Otec sa o maloleté

deti stará v čase, ktorý mu bol určený súdom. Obaja rodičia sa snažia svojim maloletým deťom plne
venovať, či už sami alebo za pomoci iných rodinných príslušníkov a zabezpečiť im ich potreby. Maloleté
deti majú radi oboch rodičov a s oboma chcú tráviť čas. Je v záujme maloletých detí, aby sa obaja rodičia
podieľali primeraným a rovnoprávnym spôsobom na ich výchove a starostlivosti.

9. Matka v súvislosti so správou kolízneho opatrovníka uviedla, že táto nekorešponduje so skutočnosťou
zistenou v priebehu konania a pri poslednej návšteve kolízneho opatrovníka v domácnosti. Správu
upravovala vedúca oddelenia pani D. B., ktorá s ňou a maloletými deťmi nebola nikdy v kontakte a
o situácii má iba sprostredkované informácie z podkladov pani D. M.. O zistených nezrovnalostiach
preto 24. novembra 2024 informovala pani M.. Nie je pravdou, že by sa situácia medzi rodičmi

zlepšila, sústavne dochádza ku konfliktom týkajúcich sa maloletých detí, avšak písomnou formou. Otec
i naďalej voči nej vystupuje vulgárne, arogantne a nie je s ním možná žiadna dohoda týkajúca sa
starostlivosti, režimu a výchovy maloletých detí. Za mesiace júl až september 2024 neuhradil výživné,
následne uhradil jednu splátku v mesiaci október a v mesiaci november opäť výživné nezaplatil. Dlhna výživnom tak predstavuje 1.520,- eur, preto je nútená domáhať sa plnenia vyživovacej povinnosti
otca cestou exekúcie. Vec už riešila aj podaním oznámenia na polícii. Otec nie je schopný sa počas
styku s deťmi o nich postarať, nerešpektuje zásady zdravého stravovania, u maloletého E. nedodržiava

prípravu do školy, nepodporuje deti v záujmovej činnosti. Jeho výchovné metódy sú neprijateľné, pred
maloletými deťmi sa vulgárne vyjadruje. Nikdy nezabezpečoval zdravotnú starostlivosť o maloleté deti,
nekontaktoval učiteľku, nedokáže zabezpečiť poriadok a hygienu v domácnosti. Odmieta vyporiadať
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – otcom maloletých detí (§ 359 a § 362
ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ § 365 ods. 1 písm. d) a f) Civilného

sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného
mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), doplnil
dokazovanie vyžiadaním si listinných dôkazov (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné v napadnutých

výrokoch II., III., IV. a v závislých výrokoch V., VI. a VII. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku) a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o rozvode manželstva manželov

a o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcich z ich
manželstva. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výrokoch II., III. a IV. maloleté
deti zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletými
deťmi počas bežného roka a osobitne počas letných školských prázdnin, vianočných sviatkov a zimných
školských prázdnin, jarných školských prázdnin a veľkonočných sviatkov, a otca zaviazal povinnosťou

prispievať na výživu maloletých detí. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca
predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom spôsobom určeným v rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne

vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery

nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

16. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

19. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Odvolací súd poukazuje i na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená
zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Výchova dieťaťa je
nielen ich právom garantovaným viacerými medzinárodnými európskymi aj vnútroštátnymi prameňmi,

ale aj ich povinnosťou, ktorej sa nemôžu bez závažných právnych následkov svojvoľne zbaviť.
Spôsobilosť mať dieťa nemožno nikomu obmedziť. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň
zaručuje Ústava Slovenskej republiky v článku 41 ods. 4 a tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť
vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú

prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v
prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a
vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťau seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o dieťa a jeho výchova je právom rodičov, dieťa
má právo na rodičovskú výchovu. Obsahom práva rodiča mať dieťa u seba je právo rodiča osobne sa o
dieťa starať a realizovať tak výchovu dieťaťa. Dieťa má zásadne právo bývať u svojich rodičov a možnosť

spoločného žitia znamená pre rodiča a jeho dieťa základný element rodinného života.

23. Základným zmyslom osobnej starostlivosti každého rodiča o dieťa musí byť záujem dieťaťa, ktorý
je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, vrátane tej, ktorá je uskutočňovaná
súdmi alebo inými orgánmi. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o

zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pritom dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z
rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje boj o dieťa. Súd nesmie na
spôsob výchovy striedavou osobnou starostlivosťou rezignovať, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom

výchovy nesúhlasí a preto je daný dôvod zaoberať sa dôvodmi, na ktorých je nesúhlas druhého rodiča
so striedavou starostlivosťou vybudovaný.

24. Striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem starostlivosti o dieťa, pri ktorej dieťa žije striedavo
s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale, ktorý je rôzny, a to na základe dohody

medzi rodičmi alebo na základe rozhodnutia súdu. Ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, súd je povinný skúmať, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre jej nariadenie.
Prvým zákonným kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým
alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného prostredia, neexistujúcim, nedostatočným

alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja
rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Nemožno nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v
prípade, ak o ňu nemajú záujem obidvaja rodičia, teda proti vôli rodiča, ktorý sa o dieťa osobne starať
nechce a žiada len právo styku s dieťaťom, nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech
dieťaťu. Zákon o rodine vyslovene však pripúšťa možnosť, že súd nariadi striedavú starostlivosť i

proti vôli jedného z rodičov. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi
dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým citové väzby dieťaťa,
vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine je záujmom dieťaťa v
tomto ohľade najmä právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Súd musí dbať,

aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Je potrebné každému z rodičov poskytnúť dostatok vlastného priestoru na
výchovné pôsobenie na dieťa. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť,
sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Striedavá starostlivosť

tiež nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto
budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V danom prípade je potrebné sledovať motív každého rodiča,
pre ktorý chce realizovať osobnú starostlivosť. Dieťa by sa nemalo stať rukojemníkom svojich rodičov
v ich vzájomnej nenávisti. Rodičia by mali byť schopní spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere pri
zaisťovaní potrieb dieťaťa a nevytvárať pre dieťa hostilné prostredie. Počas konania sa súd musí pokúsiť

o odstránenie negatívnych vplyvov a sledovať účinnosť prijatých opatrení. V prípade splnenia všetkých
špecifikovaných zákonných podmienok kumulatívne by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať
po rozpade partnerského vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, práve
z pohľadu vyššie zákonmi a medzinárodnými dohovormi citovanými ustanoveniami o najlepšom záujme
dieťaťa, ktorý je potrebné vždy primárne sledovať.

25. Súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky zohľadňujúc vek maloletých
detí a skutočnosť, že matka sa na starostlivosti o maloleté deti výraznou mierou podieľa, pričom
k jej starostlivosti neboli výhrady. Zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov nepovažoval súd prvej inštancie za súladné so záujmom maloletých detí majúc zároveň za

to, že tento model starostlivosti nezabezpečí potreby maloletých detí. Poukázal na to, že rodičia sú
vo vzájomnom konflikte a nie sú pripravení spoločne, konštruktívne a slušne ohľadom maloletých
detí komunikovať, pričom sa nevedia dohodnúť ani na tom, kto a kedy bude vyberať maloleté deti
z predškolského zariadenia počas pracovných služieb matky. Otcom navrhovaný interval striedaniav starostlivosti o maloleté deti po dvoch dňoch považoval za nevhodný vzhľadom na nepravidelnú
pracovnú dobu matky a napätú atmosféru medzi rodičmi. Úpravu styku otca s maloletými deťmi súd prvej
inštancie stručne odôvodnil iba záujmom na zachovaní práva maloletých detí na výchovu a starostlivosť

zo strany oboch rodičov a na rešpektovaní ich práva na udržiavanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s rodičom, ktorému maloleté deti neboli zverené do starostlivosti.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky predčasné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd prvej

inštancie dôsledne neskúmal, či sú v danej veci splnené podmienky pre zverenia maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nevhodnosti striedavej
osobnej starostlivosti založil najmä na konštatácii konfliktného vzťahu rodičov, ktorí nie sú schopní
sa ohľadom starostlivosti o maloleté deti dohodnúť. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri
rozhodovaní o type osobnej starostlivosti o maloleté dieťa je potrebné dôkladne zohľadňovať základnú
zásadu týkajúcu sa rozhodovania vo veciach maloletých detí, ktorou je sledovanie najlepšieho záujmu

maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa na vyrastaní v spoločnom výchovnom prostredí z
pohľadu vhodnosti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je tým hľadiskom, ktoré by malo
mať prioritu. Je to tak preto, že rozpad vzájomného vzťahu rodičov maloletého dieťaťa ešte nemusí
vypovedať nič o úrovni vzťahov toho - ktorého rodiča a dieťaťa.

27. Z obsahu spisu je síce zrejmý problematický vzťah rodičov (zlepšenie ich vzájomnej komunikácie
nepriniesla ani účasť rodičov na psychologickom poradenstve poskytnutom referátom poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, či mediácia sprostredkovaná
týmto úradom), avšak problémová komunikácia rodičov podľa názoru odvolacieho súdu nemôže
byť automaticky (bez ďalšieho) prekážkou pre striedavú osobnú starostlivosť. Za situácie, kedy sa

obaja rodičia o svoje dieťa aktívne zaujímajú, sú rovnakou mierou schopní a ochotní zabezpečovať
starostlivosť o jeho zdravie, telesný, citový, rozumový a mravný vývoj a kedy dieťa má k obom rodičom
rovnako hlboký citový vzťah, nemožno striedavú osobnú starostlivosť vylúčiť len na základe hodnotenia
vzťahov medzi rodičmi. V prípade neprekonateľných rozporov medzi oboma rodičmi musí súd aktívne
usilovať o zlepšenie ich vzťahov, a to napríklad aj prostredníctvom nariadenia účasti na výchovnom

opatrení.

28. Ústavný súd SR v náleze č. k. II. ÚS 361/2016-63 z 3. augusta 2017 v súvislosti s úrovňou
vzájomných vzťahov rodičov a schopnosťou ich vzájomnej komunikácie jasne konštatoval, že ide o
dôležitý faktor pri realizácii príslušnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vrátane realizácie

striedavej osobnej starostlivosti. Uvedené však nemožno interpretovať tak, že podmienkou striedavej
osobnej starostlivosti sú ideálne a harmonické vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Vo väčšine
prípadov je prirodzené, že medzi rodičmi maloletého pretrvá určitá miera napätia, nezhody a antipatie,
ktorá by však nemala prekročiť rozumnú mieru negatívne ovplyvňujúcu fyzický a psychický vývoj
maloletého. Uvedená skutočnosť však sama osebe nepredstavuje prekážku pre zverenie maloletého

dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodujúca je intenzita napätia a nezhôd a tiež hodnotenie
tejto skutočnosti v kontexte s ďalšími okolnosťami, ktoré je potrebné vyhodnotiť v každom individuálnom
prípade. Aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 1554/14 z 30. decembra 2014
poukazoval na svoju judikatúru, podľa ktorej nemôže samotná absencia komunikácie medzi rodičmi,
či jej zhoršená kvalita viesť k vylúčeniu striedavej výchovy (striedavej osobnej starostlivosti), pretože v

takom prípade by išlo v podstate o ústupok vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje len „boj o dieťa“,
prípadne trýznenie druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa. Vylúčením striedavej osobnej starostlivosti
výlučne na základe nevhodnej komunikácie by sa tak otváral priestor k zneužitiu postavenia rodiča,
ktorý mal dieťa doteraz zverené do starostlivosti. Súdy majú v takomto prípade povinnosť skúmať, z
akých dôvodov je komunikácia medzi rodičmi nevhodná, a následne sa pokúsiť pomocou vhodných

opatrení komunikáciu medzi rodičmi zlepšiť, napríklad vo forme nariadenia mediácie či nariadenia aspoň
minimálnej písomnej komunikácie týkajúcej sa dieťaťa. Už samotná striedavá starostlivosť totiž môže
byť impulzom na zlepšenie komunikácie a lepšiu spoluprácu rodičov.

29. V prejednávanej veci je nepochybné, že maloleté deti majú k obom rodičom pozitívny vzťah, oboch

majúradi.Kolíznyopatrovníknapojednávaníkonanom25.septembra2023konštatoval,žeobajarodičia
sa maloletým deťom venujú. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rodičia naďalej žijú v spoločnej
domácnosti,pričomzdoterazvykonanéhodokazovanianevyplýva,žebyotecnebolschopnýzabezpečiť
starostlivosť o maloleté deti. Pokiaľ má rodič výhrady k starostlivosti druhého rodiča o maloleté dieťa, jepotrebné zistiť, či v starostlivosti rodiča skutočne existujú nedostatky, a či a ako sú spôsobilé negatívne
ovplyvniť zdravý vývin maloletého dieťaťa a vplývať na jeho výchovu. Zároveň je potrebné posúdiť
intenzitu nezhôd medzi rodičmi a jej schopnosť negatívne vplývať na vývin maloletého dieťaťa v prípade

jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej
inštancie sa nedostatočne venoval skúmaniu zákonných podmienok pre zverenie maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

30.Napriektomu,žemalsúdprvejinštanciezato,ževdanejveciniesúsplnenépodmienkyprezverenie

maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, styk otca s maloletými deťmi upravil
v pomerne širokom rozsahu. Z odôvodnenia rozsudku v tejto časti nie sú zrejmé relevantné myšlienkové
postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie práve k takejto úprave styku, obzvlášť za situácie,
kedy súd prvej inštancie nepovažoval za vhodné zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti.
V preskúmavanom rozsudku chýba akékoľvek zdôvodnenie súdom prvej inštancie zvoleného rozsahu
styku. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa,

ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako
aj okolnosti na strane rodičov, ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné
pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým opäť
záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to,
aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a

výchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,nadaniaarozumovýchafyzickýchschopností,
mravnému,duchovnémuasociálnemurozvojuaabybolirešpektovanéjehopráva.Žiadneúvahyvtomto
smere nie sú obsiahnuté v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vo vzťahu k úprave styku, ktorá sa
svojim rozsahom približuje k striedavej osobnej starostlivosti, v dôsledku čoho tak rozsudok súdu prvej
inštancie nie je vyhotovený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

31. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného,
odvolací súd nepovažuje vzhľadom na hospodárnosť konania za potrebné sa k nim osobitne vyjadrovať,
keďže zrušením výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky (II.) stratil daný výrok (IV.) svoje opodstatnenie (ako závislý výrok).

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením v napadnutých výrokoch II., III., IV. a v závislých výrokoch V., VI. a VII. podľa § 389 ods. 1
písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne posúdiť,
vrátane doplnenia dokazovania vzhľadom na odstup času od vydania preskúmavaného rozsudku. Súd
prvej inštancie zistí, aké výchovné prostredie je pre maloleté deti najvhodnejšie, dôsledne preskúma
či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov, alebo ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletých detí väčšmi
spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti. Súd prvej inštancie následne so zreteľom na
najlepší záujem maloletých detí a výsledky vykonaného dokazovania rozhodne o ich zverení do osobnej
starostlivosti niektorého z rodičov, resp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V prípade
zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti súd nie je viazaný navrhovaným intervalom

striedania, ak existuje vhodnejšia úprava striedavej osobnej starostlivosti. Ak súd prvej inštancie dospeje
k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletých detí len jednému z rodičov, vykoná
dokazovanie ohľadom úpravy styku druhého rodiča s maloletými deťmi i ohľadom vyživovacej povinnosti
tohto rodiča k maloletým deťom. Súd prvej inštancie svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali

oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.
Súčasne sa vysporiada aj s argumentami rodičov predostretými v odvolacom konaní.

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).