Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6PP/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010854
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3123010854.4

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Trnave, bytom C., D. XXXX,
t. č. v ÚVTOS a ÚVV Ilava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, na verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Trenčín dňa 14. mája 2025 v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich B. E. E. a F. G. jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 415 odsek 1 Tr. poriadku s použitím § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona, § 67 odsek 2 Tr. zákona

sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol doručený návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody.

Zo skráteného výpisu klienta a z priložených rozhodnutí vyplýva, že odsúdený vykonáva doživotný
trest odňatia slobody v maximálnom stupni stráženia, ktorý mu bol uložený Rozsudkom Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 1T/19/1991 zo dňa 17. 01. 1992 v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4To/10/1992 zo dňa 14. 05. 1992 pre pokračujúci trestný čin vraždy spolupáchateľstvom
podľa § 219 ods. 2 písm. a/, f/ Tr. zákona č. 140/1961 Z. z. a to ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Z. z. a iné, so začiatkom výkonu trestu dňa 14. 05. 1992.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od 28. 09. 2010.

V zaslanom hodnotení na odsúdeného ústav uviedol: „Odsúdený A. B. bol dodaný do výkonu väzby zo
slobody predvedením dňa 29.09.1990 v zahraničí. Do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu
odňatiaslobodyBratislava(ďalejlen"ústavBratislava")boldodaný30.10.1990.Dovýkonutrestuodňatia

slobody nastúpil z výkonu väzby dňa 14.05.1992, ktorý vykonáva, ako súdom uložený doživotný trest
odňatia slobody. Do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava (ďalej len
"ústav Ilava") bol premiestnený dňa 27.10.1992 z ústavu Bratislava. Dňa 05.01.2005 bol premiestnený z
ústavu Ilava na ďalší výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu
na výkon väzby Leopoldov (ďalej len "ústav Leopoldov"). Do ústavu Ilava bol opätovne premiestnený na
ďalší výkon trestu odňatia slobody z ústavu Leopoldov dňa 20.04.2017. Od 07.02.2023 do 04.08.2023

bol umiestnený vo výstupnom oddiele a po jeho ukončení aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v
diferenciačnej skupine "B" v maximálnom stupni stráženia.
Správanie, vystupovanie, plnenie povinností a dodržiavanie zákazov odsúdeného počas výkonu väzby
nebolo vždy na požadovanej úrovni, nedostatky sa vyskytli v dodržiavaní ústavného poriadku. Počas
výkonu trestu odňatia slobody sa dopúšťal porušení ústavných noriem ako nepovolené nadväzovanie
kontaktov s inými odsúdenými, poškodzovanie alebo manipulovanie s inventárom cely, pílil mreže v cele,

odmietol pridelenú prácu, založil oheň, nedodržiaval záväzné pokyny a viackrát prechovával nepovolené
predmety (10 cm čepeľ z noža, zbrúsený nôž, diaľkové ovládanie na TV prijímač, klince, tabak vspodnej bielizni). Príkazy a pokyny príslušníkov plnil hoci s nevôľou a niekedy s pripomienkami, pričom
dochádzalo k slovným sporom s personálom. Tiež sa vyskytli nedostatky v dodržiavaní ustrojenosti,
ktoré boli riešené pohovormi. Z poznatkov a dostupných zdrojov možno konštatovať, že menovaný

negatívne pôsobil na odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu odňatia slobody verbálnym
nátlakom, ovplyvňovaním, podporovaním výpadov voči personálu ústavu zo strany odsúdených a
šírením poplašných správ. Zásady osobnej hygieny má osvojené, v osobných veciach a v priestoroch
cely si udržiava primeraný poriadok. Počas celého výkonu trestu je voči personálu nedôverčivý. V
procese zaobchádzania má v komunikácii s personálom tendenciu určovať si podmienky realizácie

ním požadovaných aktivít, a keď s nimi nie je spokojný obracia sa so žiadosťami na ďalší funkčne
vyššie postavený personál s cieľom dosiahnutia jeho predstáv. V priebehu výkonu trestu odňatia
slobody deklaroval nespokojnosť s podmienkami výkonu trestu odňatia slobody (ceny telefonovania,
finančné ohodnotenie práce, ceny v bufete, práca oddelenia ekonomiky, časy vychádzok). Všetky tieto
požiadavky, nároky si odsúdený presadzoval sofistikovane, v rámci slušného správania a vystupovania.
Dokáže byť vzdorovitý, nátlakový a presadzujúci si svoj názor. S nevôľou prijíma odloženie uspokojenia

svojich potrieb na neskôr. V súčasnosti sa snaží ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiavať,
no počas zaradenia v diferenciačnej podskupine "D1" sa vyskytovali nedostatky v jeho dodržiavaní.
Vhodnou intervenciou odborného personálu sa jeho správanie, plnenie povinností a dodržiavanie
zákazov začalo meniť k lepšiemu a vytvoril si podmienky na zmenu diferenciačnej podskupiny z
"D1" do "D2", neskôr na umiestnenie do kolektívu odsúdených v maximálnom stupni stráženia v

diferenciačnej skupine "B". Tu dochádzalo k občasným nedostatkom ako nesplnenie pokynu príslušníka,
pohyb mimo cely bez preukazu odsúdeného, nedodržanie technologického postupu práce, ktoré boli
riešené pohovormi. Od 07.02.2023 do 04.08.2023 bol umiestnený vo výstupnom oddiele, kde svoju
pozornosť zameriaval najmä na inštitút podmienečného prepustenia a snahu vytvoriť pre seba čo
najlepšie podmienky a čo najviac materiálov, ktoré by mohli v potencionálnej rovine kladne pôsobiť

v procese rozhodovania o jeho podmienečnom prepustení. Vízia podmienečného prepustenia je pre
odsúdeného hnacím motorom. Vo výstupnom oddiele absolvoval Základný resocializačný a výchovno-
vzdelávací program. V skupinových formách práce a prezentoval sebastredne, necitlivo k okoliu, čo sa
prejavovalo v skákaní do reči iným, neponechaním im dostatočného priestoru, aby sa nechal obohatiť
o ich praktické skúsenosti.

Napriek jeho dlhodobému výkonu trestu odňatia slobody sa aj pri pre neho nových témach stavia do role
"experta na všetko" (bez reálnych skúseností z civilného života .... to som videl ... niekde čítal. .. počul
som ... ) s tendenciou prezentovať svoju pripravenosť na život na slobode. Aj na základe uvedeného nie
je v kolektíve príliš obľúbený. Pobyt vo výstupnom oddiele bol pre neho formálna záležitosť, má za to, že

on bol pripravený na civilný život v prípade prepustenia už v roku 2010 (prvé konanie o podmienečnom
prepustení). Je možné konštatovať, že výstupný oddiel absolvoval len s cieľom splniť jednu z podmienok
ku konaniu o podmienečnom prepustení. Odsúdený verbálne deklaruje pozitívne zmeny v postoji k
trestnej činnosti a hodnotovej orientácii, otázna je však interiorizácia verbalizovaných obsahov, kde
nemožno vylúčiť len ich cielenú reguláciu so zámerom dosiahnuť vhodnejšie podmienky k možnosti

podmienečného prepustenia. Pri opise časti trestnej činnosti odsúdený presúva hlavný podiel viny na
komplica. Tiež vníma doživotný trest odňatia slobody ako nespravodlivý, s poukazovaním na iné trestné
činyvrážd,kdebolisúdomuloženépáchateľomnižšietresty.Disciplinárnetrestyevidovanénemá.Počas
výkonutrestumuboloudelenýchdvadsaťjedendisciplinárnychodmien.Odsúdenýbolvroku2024prijatý
na denné štúdium do prvého ročníka nadstavbového štúdia "Strojárstvo - podnikanie a služby" 2414l,

ktorérealizujevtunajšomústaveSOŠtechnickáDubnicanadVáhom.Kštúdiupristupujezodpovedne.V
rámci stanovených úloh v programe zaobchádzania (08/Z024) má stanovenú úlohu: Byť aktívny (podať
žiadosť pedagógovi) v snahe zapojiť sa do terapeutických aktivít zameraných proti páchaniu násilia.
Doposiaľtakneurobil.Naďalejmávkomunikáciispersonálomtendenciuurčovaťsipodmienkyrealizácie
ním požadovaných aktivít. a keď s nimi nie je spokojný obracia sa so žiadosťami na ďalší funkčne

vyššie postavený personál s cieľom dosiahnutia jeho predstáv. Naposledy boli zaznamenané uvedené
poznatky, keď mu boli vysvetlené dôvody, pre ktoré nemohol byť zaradený do fitnes krúžku. Obdobné
konanie odsúdeného bolo zachytené aj ohľadom počítačového krúžku, kedy napriek vysvetleniu, že pre
maximálny stupeň stráženia daný krúžok neexistuje, sa ho dožadoval.

Vo svojom voľnom čase sa odsúdený venoval sledovaniu televízneho vysielania, počúvaniu
rádioprijímača, čítaniu kníh, ktoré si zabezpečuje prostredníctvom balíkov. Zúčastňoval sa aj na
asistovanom využívaní médií v rámci vnútorného videookruhu. Pravidelne si zapožičiaval ústavný CD-
prehrávač na vzdelávanie v cudzích jazykoch. Využíval ústavný počítač na vyhľadávanie právnychnoriem a vzdelávaní sa v oblasti práva. Taktiež si prostredníctvom MP3-prehrávača púšťal audioknihy.
Športovým aktivitám sa venoval na vychádzkach, kde cvičil s vlastnou váhou, taktiež využíval možnosť
navštevovať posilňovňu pre doživotné tresty a hrával stolný tenis v rámci diferenciačnej podskupiny

"DZ". V rámci voľného času využil možnosť vypestovať zeleninu. Zúčastňoval sa komunitných stretnutí,
zameraných na nácvik sociálno-komunikačných zručností s cieľom rozvoja prosociálneho správania a
poskytnutia priestoru na psychohygienu. V ústave Ilava sa pravidelne zúčastňoval na prednáškach a
kultúrno-osvetovej činnosti určenej pre odsúdených zaradených do maximálneho stupňa stráženia. Do
skupinových foriem práce sa začal zapájať pravidelne až po zaradení do výstupného oddielu. Taktiež

pravidelne využíval ponuku duchovných služieb. Venoval sa aj výrobe náramkov na charitatívne účely.
Vo výstupnom oddiele sa venoval príprave jedál, pečeniu koláčov. Využíval možnosť realizácie bežných
domácich prác ako pranie, žehlenie. Venoval sa cvičeniu a využíval možnosť prístupu k právnym
normám prostredníctvom počítača.

Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený na viacerých pracoviskách v ústave,

kde boli jeho pracovné výkony dlhodobo na dobrej úrovni, za čo bol disciplinárne odmeňovaný. Je
možné konštatovať, že má vytvorený pracovný návyk. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
dodržiaval. Šetrne zaobchádzal so zvereným materiálom. Naposledy bol zaradený na pracovisku Ručné
šitie obuvi, odkiaľ bol vyradený z dôvodu prerušenia prác. Počas zaradenia bol upozorňovaný na
dodržiavanie technologického postupu práce. Aktuálne nie je pracovné zaradený a je poberateľom

starobného dôchodku.

Odsúdený pochádza z usporiadanej rodiny a je bezdetný. Otec zomrel na rakovinu, bol učiteľ,
matka je v súčasnosti na dôchodku, pracovala ako vedúca finančného oddelenia. Má dve sestry.
Menovaný udržiava intenzívny a pravidelný sociálny kontakt s vonkajším prostredím so svojou matkou

formou telefonovania, korešpondencie, pravidelných návštev a občasne so svojimi sestrami formou
telefonovania a korešpondencie, nakoľko žijú v zahraničí. So synovcom B. H. udržiava v súčasnosti
kontaktformoupovolenéhotelefonovania,občasneformounávštev.Pravidelnesipíšeajevnávštevnom
kontakte aj so svojou priateľkou I. J., ktorá sa mu snaží pomáhať počas výkonu trestu odňatia slobody.
Prostredníctvom korešpondencie sa kontaktuje tiež s inými odsúdenými. Odsúdený deklaruje, že v

prípadepodmienečnéhoprepusteniabymoholbývaťumatky,vmiestetrvaléhobydliskaD.XXXX,C..Vo
vzťahu k zamestnaniu vyjadruje záujem pracovať na Slovensku alebo v zahraničí hneď po prepustení.
Prísľub práce v konkrétnej firme nemá.

Z komplexného hradiska stanovený program zaobchádzania plní čiastočne. V edukačnej oblasti sa

počas priebehu dlhodobého výkonu trestu odňatia slobody vyskytli viaceré nedostatky, ktoré síce
dokázal eliminovať, nie však úplne a občas k menším porušeniam dochádza aj v súčasnosti. Vo
voľnom čase bolo rozvíjanie morálno-vôľových vlastností na požadovanej úrovni. V pracovnej oblasti bol
aktívny, má vytvorené pracovné návyky a podával dobré pracovné výkony s ojedinelými pochybeniami.
S blízkymi sa kontaktuje, rodinné a sociálne zázemie sa javí ako stabilné a podporné.

Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizík recidívy trestnej
činnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie

podmienoknapodmienečnéprepustenieaneodporúčamjehopodmienečnéprepusteniezvýkonutrestu
odňatia slobody.

Z odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva 6 záznamov prevažne pre majetkovú ale aj za násilnú
trestnú činnosť, pričom v jednom prípade mu bol trest zrušený a uložený súhrnný trest odňatia slobody.

Pred výkonom aktuálneho trestu odňatia slobody vykonal odsúdený 4 nepodmienečné tresty odňatia
slobody.

Odsúdený A. B. vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí uviedol: Podal som si návrh na podmienečné
prepustenie s tým, že verím, že som pripravený žiť nejakým spôsobom vonku, aby som nepáchal

trestnú činnosť. V septembri budem vo výkone trestu 35 rokov. Pokúšam sa o podmienečné prepustenie
štvrtýkrát, teda od roku 2010, keď som mal zákonom splnenú podmienku na podmienečné prepustenie.
Výkon trestu som absolvoval s problémami. Mal som ich zo začiatku, lebo som bol izolovaný na samotke
bez akéhokoľvek kontaktu s kýmkoľvek. Jedine keď prišiel nejaký personál. Takže prvých päť rokov somsa musel v prvom rade vysporiadať s týmto s trestným činom, ktorý sa stal, ktorý bol strašný a za ktorý sa
celej našej slovenskej spoločnosti omlúvam, že som spravil hanbu, že som spôsobil hanbu aj v Rakúsku,
aj na Slovensku, že som zničil rodinu K. aj L. a beriem za to plnú zodpovednosť. Počas toho výkonu

trestu som mal aj tresty, ktoré som dostal, ktoré som si vlastne musel potom prácnym spôsobom nejako
zahladiť. A 25 rokov som vlastne izolovaný na samotke. Až po intervenciách zo strany orgánov, ktorí
prišli na kontrolu som bol preradený do skupiny D2, kde sme vlastne bývali štyria odsúdení a spolu sme
nejakým spôsobom participovali, pracovali a snažili sa spolu vyjsť. Viete, výkon trestu je taký, že je tam
veľká škála ľudí a musíte si nájsť niekoho s kým vyjdete, lebo ináč máte problémy. Lebo vlastne ste

23 hodín na izbe. Maximálne tá hodina je vychádzka a ešte bolo povolené ísť do posilovne. Žiadne iné
nejakéaktivitysmenemalinaizbe.Ažvlastnepo22rokochLeopoldovzamestnalšpeciálnupedagogičku
pani M., ktorá začala s nami robiť komunity. Začali sme sa rozprávať o trestnej činnosti, o tom aké
škody sa tým narobili, akú nesieme za to zodpovednosť a ďalšie tieto veci, na ktorých som sa všetkých
zúčastnil. Potom v roku 2019 som si podal ďalšie podmienečné prepustenie v Leopoldove. No a mal
som tam problémy z dôvodu, že som požiadal o anonymizované rozhodnutia generálneho riaditeľstva

ohľadom sťažovania sa väzňov, lebo som chcel pochopiť, či sa väzni nevedia sťažovať, keď bolo keď
bolo napísané v ročenke generálneho riaditeľstva, že vlastne nikto sa nesťažuje. Tak som si žiadal, no
bol z toho veľký poprask, lebo čo som si to vymyslel, tak jednoducho mi dali hodnotenie a poobede,
asi dve hodiny po podpísaní hodnotenia ma zbalili a odviezli do Ilavy. Celý spis poslali sem, k Vám pán
sudca, neviem, či si na to spomínate. A dávno som im hovoril, že mám zákonného sudcu v Trnavej, že

proste musí to Trnava. Rok a pol som sa vlastne dumal to, že kto je vlastne zákonný sudca, že teda je to
pánJ.,nakoniecsomsaktomudostal.Súddopadoltak,žehoneprepustili.Taksomzačalznovunasebe
pracovať. Boli mi vytknuté nejaké veci znalcom, že nevie si predstaviť, ako budem fungovať skupine
ostatných odsúdených. Pritom ja som mu stále hovoril, že ja som si samotku nevybral. Na samotku má
riaditeľ väznice. A ten ma tam držal vlastne celý čas bez nejakého zdôvodnenia nejakého rizika, bez

nejakéhozdôvodnia,žeprečomusímtambyť.Prosteoddielsomsadostal.Taksompožiadalpsychológa
ústavuvIlaveokonzultácieohľadomtrestnejčinnosti,ohľadomcelkovéhovývojamôjhoďalšiehovýkonu
trestu. Preto som sa pýtal, že čo to má znamenať, keď krajský súd tam povedal, že majú na mňa pôsobiť
prostriedkami ZVJS vlastnými. Je to v uznesení Krajského súdu ohľadom podmienečného prepustenia.
Tak sme začali riešiť moju trestnú činnosť a začali sme riešiť vzťahy, kto mi pomáhal, ako ma podporuje a

tak ďalej. Zistil som, že sa môžem zapojiť do práce pre charitou. Tak som začal pracovať pre charitu, lebo
si myslím, že voľný čas, ktorý mám vo väznici, treba využiť aj nejakým rozumnejším spôsobom a pomôcť
ľuďom, ktorých ani nepoznám, aby som mal z toho dobrý pocit. Toto všetko sa dialo v tých covidových
podmienkach, takže to nebolo jednoduché, ale proste plnil som si, doplnil som program zaobchádzania
a návrh psychológa som bol preradený na oddiel medzi normálnou väzenskou populáciou. Normálna

väzenská populácia pozostáva z toho, že som v tretej nápravnej skupine, maximálny stupeň stráženia
skupina B. Všetci vlastne väzní, ktorí prídu do väznice začínajú v skupine C a po nejakých rok, dvoch
môžu za svoje správania byť do skupiny B. My doživotné tresty vlastne v tejto skupine B končíme. To
je naše podľa zákona, ktorý je vlastne teraz platný, to je naša posledná štácia by sa dalo povedať. My
odtiaľ sa môžeme dostať len domov alebo jednoducho na cintorín. Tak som sa začal prispôsobovať

podmienkam, lebo pracovníci ZVJS mi prisľúbili, že teda v rámci toho tých psychologických sedení mi
prisľúbili, že vlastne najprv musím absolvovať taký resocializačný návyk, ten pobyt v tej tretej skupine a
po pol roku, keď sa aklimatizujem, že pôjdem na výstupný oddiel a po absolvovaní výstupného oddielu
môžu vydať odporúčanie na podmienečné prepustenie. Tak ja som sa držal týchto vecí a vlastne ani
podmienečné prepustite v zákone lehote po troch rokoch som si nepodal až v roku 23. Čakal som na

tento posun v rámci toho. Absolvoval som na oddeli vyše roka, pretože sa to nejako posúvalo, stále
sa tie termíny, že neskôr neskôr. Nakoniec som bol zaradený na ten výstupný oddiel, kde som mal
54 hodín v rámci Šance na návrat čo národný program. Odchodil som všetky hodiny. Popritom som
pracoval na normálnom pracovisku a poobedňajších hodinách, keď bolo možné na tom oddiely, tak som
pracoval znova pre túto charitu. Keď som prišiel na tento výstupný program, požiadal som pedagóga

výstupnéhooddielu,abymipomohlivybaviťobčianskypreukaz,všetkydoklady,ktorévlastnemám,mám
z obdobia federácie, keď bol československý štát, že nemám žiadne doklady, že by som potreboval,
aby mi pomohli vybaviť a poprosil som ich, aby ma nakontaktovali na nejaké resocializačné stredisko v
civile, ktoré sa zaoberá takýmito väzňami, ktorí majú opustiť väznicu a tak ďalej. Oni si to zapísali. Bol
som na pohovoroch aj so sociálnou pracovníčkou, aj s pedagógom, aj s psychológom. Poprosil som ich,

že môžu sa opýtať našich, ako som pripravený na to, že či mi pomôžu v civile, lebo som tam absolvoval
za tých šesť mesiacov som tam mal šesť kontaktných návštev, kde bola prítomná moja matka, bola
tam prítomná neskôr aj moja kamarátka, synovec. Mohli sa aj kedykoľvek spýtať, aké sú podmienky.
Oni túto vec nevyužili. Oni mi vlastne do posudku potom napísali, že som absolvoval formálne výstupnýoddiel a že vlastne moje podmienečné prepustenie neodporúča ako riaditeľ. Teraz vlastne som bol z
zo strany vedenia UVTOS Ilava zavedený falošnými sľubmi o doporučení na podmienečné prepustenie.
Celé som to vlastne natiahol celý rok a následné mi bolo povedané, že oni to vlastne ani neskúšali. Moja

mama mala výročie. Ja som mal 65 rokov, moja sestra mala 60 rokov. Tak som požiadal, že by to bolo
veľký čin pre našu rodinu, keby pod dozorom na nejaký obed v reštaurácii, kde by mohli vidieť, ako sa
správam v normálnom prostredí, aj keď kontrolovanom pracovníkmi ZVJS, nebolo mi to umožnené a
vlastne nakoniec mi povedali, že v mojom postavení to ani neskúšali také niečo. Takže ja som prosil,
navrhoval som, ale bohužiaľ žiadne z týchto žiadne z týchto vecí mi neboli neboli umožnené. Čo sa týka

toho programu zaobchádzania, tak vlastne program zaobchádzania píšu v hodnotení, že plní čiastočne.
Ja čo som si naštudoval, program za obchodom sa skladá vlastne z práce a z ostatných aktivít. Ja som
vlastnebolzamestnanývovýkonetrestuodroku96nepretržiteaždoroku24,čosomsizisťoval,taksom
bol vlastne najdlhšie pracujúci väzeň na Slovensku. Vykonával som prácu, ktorá mi bola prideľovaná.
Takže nemal som práce dostatok. Mal som len toľko, koľko mi väznica pridelila. Z toho aj dôvodu môj účet
v sociálnej poisťovni nebol taký, aby dosiahol sociálny dôchodok. Preto som dostal dôchodok, aký som

dostal. Momentálne moja výška dôchodku je 350 €. Keď som sa vrátil z programu Šance na návrat, tak
som sa pýtal, že teda v čom mi mal tento program šanca na návrat pomôcť, keď to je národný projekt a
neskontaktovalimasožiadnouorganizáciouvcivilesnikým,taksomsasámzvlastnejiniciatívyprihlásil,
aby prišli sociálni pracovníci z Trnavy. Prišla pani, čo má na starosti odsúdených, tak ona mi povedala, že
možnosti v Trnave sú, aj keď musím zvážiť to, že mám 66 rokov, že som vlastne dôchodca, že na pevný

pracovný pomer budem mať problém, aby ma niekto zamestnal, aj keď roboty je dosť. Ale brigády sú, že
keď som ochotný pracovať, že nie je problém takúto brigádu sprostredkovať. Problém je v tom, že nikto
mi nedá nejaký písomný súhlas s tým, že áno, zoberieme vás do práce, keď prídete. To som vyskúšal v
roku 2019, čo je skladové hospodárstvo, čo je pri Tescu v Beckove. Tam mi tá pani vedúca odpísala, že
je ochotná ma tam zamestnať keď prídem z výkonu trestu. Keď som to skúšal, keď som jej napísal znova

v roku 23, tak mi napísala, že dopredu to oni nebudú riešiť, že keď sa objavím tam, že sú ochotní, lebo
miesto skladníka alebo vozičkára a vysokozdvižného vozíka, že majú. Tak po tomto všetkom, keďže
pracovisko, kde som pracoval, dlhé roky zrušili, žiadal som, aby ma zamestnali na inom pracovisku,
čo mi nebolo umožnené, tak som sa opätovne ako každý rok som robil podobu 15 rokov dozadu som
sa prihlasoval vždycky na vzdelávanie. Bolo mi odpovedané, že odsúdený na doživotie nemajú nárok

sa vzdelávať, že môžu sa len samovzdelávať alebo čítať knihy. No a keď som bol v tomto prostredí
medzi ostatnými väzňami, tak by to bolo umožnené. Takže od septembra chodím na strednú školu. Som
vyučený automechanik a chodím do školy na strojárstvo, podnikanie a služby. Je to po 30 vlastne už 38
rokoch, čo som bol na škole, takže nie je to jednoduché, ale je to pre mňa výzva a chcem si toto vzdelanie
doplniť, lebo vlastne by mi to pomohlo aj v šanci nejakej práce vonku sa zamestnať. Výsledky mám,

ako som už dal aj znalcom, mal som tri trojky na pol roka. Teraz si jednu trojku upravím, takže budem
mať na konci roka na vysvedčení dve trojky. Myslím si, že na 66 ročného človeka je to celkom slušné.
Podmienky vo väznici vlastne čo sa týka toho štúdia sú dosť zložité, lebo bývame o 12-ti na izbe a nie
je tam moc miesta ako kde sa dá študovať. Prezto všetko sa snažím si plniť tie úlohy, ktoré mám, aby
som bol pripravený do školy, aby som proste jednoducho mal maturitnú skúšku chcem spraviť a chcem

to tak, aby som vedel, že som to dokázal. Čo sa týka ostatných vecí, viete, v tretej nápravnej skupine
vlastne máte hodinu vychádzku. Keď nechodíte do práce, tak ste vlastne na izbe. Idete do beda do školy
a poobede nie sú žiadne aktivity. Je veľký problém sa dostať na počítač, že si potrebujete naštudovať
nejaké zákony, lebo myslím si, že ústava aj zákony Slovenskej republiky by mali platiť aj vo väznici.a
nejaké nariadenia ako je RGR generálneho riaditeľstva nemôžu stáť nad ústavou, ktorá je základný

pilier tohto štátu. Presto všetko sú veľké problémy sa dostať na počítač, ktorý je na 400 väzňov je jedna
počítačová miestnosť. Krúžok, ktorý som navrhoval, aby pedagóg nejakým spôsobom zriadili, našiel
som 10 ľudí, ktorí boli ochotní na tento krúžok chodiť. Presto všetko sa to neuskutočnilo. A jediný krúžok,
čo ešte bol prístupný ako pre mňa, bol krúžok fitness, kde ma napriek niekoľkým žiadostiam nezaradili.
Takže vlastne existuje ešte šachový krúžok, na ktorý nechodím, lebo trávim čas iným spôsobom a je

stolnotenisový krúžok a zástavám názor, že vlastne lepšie ísť na vychádzku na čerstvý vzduch, ako na
chodbe hrať stolný tenis. Vychádzky udržiavam, chodím na vychádzky vlastne 35 rokov a z toho vyplýva
aj kopa problémov, ktoré som mal keď som bol na samotke. Z dôvodu, že vlastne pri vyvedení z cely
som bol každý raz spútaný, lebo musel som byť odvedený zo zákona tromi príslušníkmi, ktorí ma museli
tam strážiť na tej vychádzke. A často sa stávalo, že som tam chodil sám a tým pádom to bola robota

a tým pádom som mal problémy. Tak je to vlastne aj dneska. Aj dneska môžem chodiť na športovú
vychádzku a našťastie sa často teraz ráno vstáva v sobotu, že športová vychádzka a ja som tam sám.
Ale ju využívam, lebo to považujem za jednu hodinu slobody v tomto prostredí. Čo sa týka civilného,
mám doma pripravené prostredie, izbu mám, kde môžem bývať. Pravidelné mám návštevy, momentálneteraz mám nejaké problémy s nohami, takže pravidelne mám Skype, kde sa som mnou rozprávali o
týchto veciach. Doma mám veci pripravené, sú ochotní mi pomôcť. Mám našetrené nejaké peniaze, čo si
myslím, že v tomto väzenskom prostredí je tiež celkom slušná vec našetriť peniaze aj z toho dôchodku,

ktorý mám. Niekto tvrdí, že 350 €, že je jak 350 korún niekedy. Ja túto vec ako im neberiem ani tento
názor. Ale myslím si, že človek, keď je šetrný, tak z 350 € sa dá vyšiť, mám našetrené peniaze a vlastne
čo mám resocializačný program, čo som si pre seba vytvoril, tak na osem mesiacov by som si mohol zo
svojich našetrených peňazí prispieť 500 € mesačne. Myslím, že s 850 € sa dá žiť, keď pomôžem mame s
nájomným, so stravou, popritom budem pracovať, zakiaľ ešte budem vládať. Momentálne som v takom

stave, že môžem chodiť na brigády, môžem pracovať. Čo bude za nejaké obdobie ďalšie? Neviem.
Chcem dať do pozornosti súdu vlastne, že keď toto podmienečne prepustenie nebudem úspešný, ďalšiu
šancu dostanem, až budem mať 70 rokov. To budem len starší, iste chorejší, menej budem vládať a
moja mama má 89 rokov, takže už tu nemusí byť. Čo potom spravíme, to neviem teraz povedať, lebo
ten byt, ja odtiaľto z väznice nebudem ho môcť držať. Je to veľký 100 metrový byt, ktorý budeme musieť
jednoducho predať. Budem mať peniaze, ale nebudem mať kam ísť. Moje sestry žijú v zahraničí. Ja

som mal v roku 2018 pripravenú chatu, kde sme roky robili voľakedy ešte s mojím nebohým otcom. Na
tej chate som chcel dožiť. Bohužiaľ mama to nevládala sama sa o to starať, nejak to udržovať, aby to
nespustlo tak sa to predalo. Tak mám odložené nejaké peniaze, ale už tam nemôžem ísť. Pri tom to bolo
súkromné, takže som tam mal lacný nájom a mohol som tam dožiť. Budem musieť riešiť situáciu, aká je.
Takisto mám kamarátku v Trenčíne, ktorá by bola ochotná, keby som mal niekde prácu pri Trenčíne, že

by som mohol u nej bývať, že by mi pomohla, že by mi navarila, mohol by som s ňou bývať, zaplatil by
som jej nájomné a mohli by sme spolu dožiť, lebo takisto je dôchodkyňa. Udržiavam kontakt, rodina mi
pomáha vlastne celý výkon trestu od 90. roku. Napriek tomu, že som im tak veľmi ublížil tým, čo sa stalo.
Zostudil som našu rodinu, kopa ľudí sa s rodičmi a s mojou mamou a sestrami kvôli mne nerozprávala.
A viem, že to nebude jednoduché, lebo život sa strašne zmenil od toho 90. roku. Ja ho poznám len

z rozhovorov so svojím synom, s mamou, so sestrami. Takže budem sa musieť nejakým spôsobom
prispôsobiť. Ale sú možnosti. Na Slovensku je dosť veľká skupina dôchodcov, ktorí majú ešte nižší
dôchodok ako mám ja a dokážu prežiť. Tak neviem prečo by bol nejaký dôvod, prečo by som nedokázal
s pomocou rodiny, ktorú mám prežiť. Sú aj výdajné všelijaké stravy. Môžem chodiť pracovať niekde na
brigádu. Som ochotný ísť pracovať aj niekde do nemocnice ako pomocná sila alebo do hospicu. Proste

kdekoľvek. Ja som zvyknutý celý život pracovať. Dokedy budem vládať, pracovať budem. Takže chcem
si nejakým spôsobom pomôcť. V škole som dohodnutý tak s jedným učiteľom, že v prípade, že by som
bol podmienečne prepustený, že nedokončím tú školu, že by som ju mohol dokončiť aj dištančne. Nie je
to žiadny problém. Dá sa to všetko dohodnúť a funguje to tak. Takže mám záujem si túto školu dokončiť
aj v prípade prepustenia. Všetko je vlastne na súde. Ja rozumiem tomu, že vlastne pracovníci sa boja byť

prvými, ktorí by napomohli svojim hodnotením k možnému podmienečnému prepusteniu doživotného
väzňa na slobodu. Čím by vlastne upriamili v dnešnej dobe na seba tú nežiaducu pozornosť v určitej
časti verejnosti, ktorá si myslí, že máme vo väzení zomrieť a že nemáme vôbec žiadnu nejakú šancu byť
vonku, pretože máme doživotné tresty. Ja nehovorím, že nedostal som spravodlivý trest. Ja len hovorím,
že trest má mať nejakú proporciu a v dnešnej dobe, keď sa tu kšeftuje s rozsudkami, ľudia, ktorí sú vo

väzníci, sedia za päť, za šesť vrážd a smejú sa, že prečo ja mám doživotný, oni majú pevné tresty 20
rokov a dokonca jeden je tam, čo má vyše 35 a usmieva sa mi, že nechápe, ako som ja mohol dostať
do životný trest. Proste je to taký, ja neviem, ja sa snažím to nejakým spôsobom pochopiť a nejakým
spôsobom stráviť. Neviem, ja chcem len dokázať, že nie som taký neschopný, že by som mal zomrieť
vo väznici. A myslím si, že väznica by mala povedať, že aké sú dôvody, prečo musím zostať, lebo ďalší

výkon trestu pre mňa je len detencia a mňa len udržuje tu dokedy vydržím a dokedy nezomriem. Tak ak
ďalší väzni, ktorí zomreli vlastne zomrelo sedem doživotných väzňov predo mnou, ktorých som poznal,
ktorí prišli neskôr dneska sú mŕtvi, či zo zdravotných dôvodov alebo z psychických. Takže neviem, či
viac odmien treba alebo toho treba alebo viacej treba, lebo oni tvrdia, že viacej pokory alebo tak, ja
neviem. Ja som sa rodine písomne ospravedlnil. G., ktorý pracoval a písal knižku Vražda na parkovisku,

bol ochotný zobrať tento list do Holandska a rozprával sa s pánom K., odovzdal mu to, povedal mu ako
ja som sa verejne dištancoval o tom, čo som spravil. Zavrhol som celú trestnú činnosť. Dokonca som
rozprával s pánom N., ktorý prišiel sem a nakrúcal pre právnickú fakultu, pre študentov ako takéto ťažké
trestné činy, tak som tam povedal mladým ľuďom, že väzenie nie je brnkačka, väzenie je veľmi ťažké a
psychicky veľmi náročné a aby to nebrali na ľahkú váhu, že nech si neberú príklad z takých ľudí, ktorí

dlho sedia. Takže ja neviem, ako by som mal ešte nejakým spôsobom povedať, že ma to mrzí, čo sa
stalo a že nemôžem to vrátiť, že do smrti budem s nálepkou vraha žiť. Ale neviem to, neviem to ináč
nejako ináč nejako napísať. Spravil som to niekoľkokrát za tento výkon trestu, že som sa ospravedlnil.
Až to niekomu nestačí alebo to niekto vidí nejako ináč. Neviem. Ja môžem len toľko povedať k tomu.Zástupca ústavu na verejnom zasadnutí predniesol hodnotenie odsúdeného v súlade v písomným
hodnotením.

Na otázky uviedol, že odsúdený aktuálne nemá žiadny disciplinárny trest všetko má zahladené.
Naposledy bol disciplinárne potrestaný v roku 2018 na skutkovom základe, že dňa 4. 10. 2017 civilný
majster pracoviska zachytil topánky šité zlým zjednodušeným technologickým postupom. Topánky
odovzdal odsúdený B. A.. Spolu s civilným majstrom prišli za odsúdeným Masárom upozorniť na túto

zistenúskutočnosť,kdemucivilnýmajstervysvetľoval,žedanýtechnologickýpostupsamusídodržiavať
a on osobne nestrpí žiadne zjednodušovanie. Odsúdený B. argumentoval, veď takto šije už 15 rokov
a zatiaľ sa mu žiadne topánky nevrátili, čím doznal, že vedome obchádzal správny technologický
postup šitia topánok a vedome si prácu zjednodušil za účelom podania vyššieho výkonu. Menovaný
bol upozornený a poučený ako má šiť topánky. Menovaný povedal, že ak má šiť takto tak nebude šiť
vôbec. Menovaný pridelenú prácu odmietol následné mu boli odobraté všetky veci a topánky, nožnice,

šidlo a ihly. Odmietnutie podpísal na úkolovom liste. Za toto bol disciplinárne riešený. Dostal slovne
pokarhanie s odkladom na tri mesiace. Odsúdený sa v skúšobnej dobe nedopustil žiadneho ďalšieho
disciplinárneho trestu. Disciplinárne odmeny boli odsúdenému uložené za dlhodobé vzorné plnenie si
pracovných povinností a jednu dostal v rámci covidu, keď sa dal zaočkovať.

Znalec O. N. P. vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí uviedol: Znalecký posudok číslo 11/2025 bol
vypracovaný v marci 2025. K vypracovaniu znaleckého posudku som študoval spisový materiál, ktorý
mám, ktorý som mal k dispozícii a z ktorého výpis posudku je od strany tri. Hovoril som s odsúdeným
v ústave na výkon väzby v Ilave. Pri hodnotení prognózy odsúdeného som bral do úvahy štyri zdroje
informácií. Jedny boli objektívne, čo boli v spisovom materiáli, správy z ústavu na výkon väzby. Druhým

je to, čo mi hovoril odsúdený, jednak čo hovoril, jednak ako o tom hovoril. Tretím je to, aký som mal ja
dojem, z kontaktu s odsúdeným, jednak obsahom a jednak s formou jeho prejavu a štvrtým boli výsledky
psychologického vyšetrenia. Z hľadiska odsúdeného ide o odsúdeného, ktorý je v seniorskom veku.
Tento je vo všeobecnosti charakterizovaný úbytkom fyzických aj duševných síl. No človek ešte dokáže
samostatne a efektívne aj niekedy profesionálne úspešne fungovať. U odsúdeného ide o jednoduchšie

diferenciovanú disharmonickú osobnosť. To v podstate sa zhoduje aj s výsledkami predchádzajúcich
psychiatrických vyšetrení, kde písali o psychopatickej osobnosti. Zistil som tiež zvýraznené rysy
zhoršeného sociálneho prispôsobenia, pričom dá sa zjednodušene povedať, že ide o takú celoživotnú
úvodzovkách úchylku, ide o typ povahy. Nie je to ako choroba v tom klasickom zmysle, ide o poruchu.
Hlavným motívom správania sa odsúdeného je uspokojovanie aktuálnych fyzických či emocionálnych

potrieb, vyššie ciele alebo nejaké diferencované prejavy nemá. Čo sa týka jeho mravného vývoja, podľa
zistených údajov je určite schopný vnímať a chápať, čo sa má a čo sa nemá. Na druhej strane, ale
môže mať problémy to dodržiavať. To je ako dieťa vie, že nemá čokoládu, ale to je možno zlý príklad,
ale keď má na ňu strašnú chuť, tak tá vedomosť, tá chuť akoby pretlačí tú vedomosť, že by to nemalo
jesť. Môže mať problémy s ich dodržiavaním, lebo niekedy koná impulzívne a má limitovanú schopnosť

tolerovania frustrácie. Odsúdený má celkovo celoživotne výraznejšie limitovanú schopnosť tolerovania
frustrácie. Ťažko znáša nepohodu. Úroveň intelektových schopností, tak je ten priemerný intelektový
výkon. Z hľadiska intelektového výkonu je schopný bežného životného fungovania. Počet správne
riešených úloh však výrazne klesá s náročnosťou úloh, čo poukazuje na menšie vôľové nasadenie a takú
slabšiu schopnosť trpezlivejšie sa venovať veciam. Celkové vyšetrenie som vykonal počas stretnutia s

odsúdeným v Ilave. Ide o odsúdeného, ktorý je v seniorskom veku. U odsúdeného ide o jednoduchšie
diferencovanú disharmonickú osobnosť, kde sú zvýraznené rysy zhoršeného sociálneho prispôsobenia.
V rámci tohto ide o takú celoživotnú povahovú odchýlku. Je to typ povahy takej neštandardnej. Hlavným
motívom správania sa odsúdeného je uspokojovanie aktuálnych fyzických a emocionálnych potrieb. Čo
sa týka mravného vývoja, odsúdený je určite schopný vnímať a chápať morálne zásady správania. Na

druhej strane častejšie koná impulzívne. Má výraznejšie limitovanú schopnosť tolerovania frustrácie.
Takže nie vždy sa mu darí dodržiavať mravné zásady, ktoré pozná. Má priemerný intelektový výkon,
schopnosť vôľového nasadenia je slabšia. Čím je úloha ťažšia, tak tým on sa akoby skorej vzdáva.
Menej citlivo vníma svoje potreby, menej si ich uvedomuje, v dôsledku čoho ich aj ťažšie uspokojuje,
niekedy sa snaží nebrať svoje potreby do úvahy alebo ich akoby nevníma, voľakedy môže mať tendenciu

okamžite impulzívne ich uspokojovať. Má tendenciu k nárastu pocitov vnútornej nespokojnosti, dysfórie,
mrzutosti, ktoré celkove prispievajú k vnútornej nepohode. Aj v dôsledku toho je jeho psychický potenciál
na zvládanie životných úloh slabší. Jednak má slabšiu psychickú výbavu, to sa netýka intelektu, jednak
je u neho zvýraznená tendencia k uvedeným pocitom takých disfórie, mrzutosti. V sociálnom kontaktezáujem o ľudí má, no vníma ich skorej v zmysle svojich potrieb a predstáv a je menej schopný empaticky
vnímať aj potreby druhých. Toto tiež prispieva k tej zhoršenej schopnosti sociálneho prispôsobenia.
Uvedené súvisí s tým, že vnútorne si menej verí, preto je aj menej kritický k vlastnej osobe a má

tendenciu hľadať chyby hlavne v reakciách okolia. Nie je schopný sa pozrieť na tie svoje, lebo ešte viac
to zvyšuje jeho neistotu. Agresivita nie je dominantným rysom jeho osobnosti, ale je zvýšená pohotovosť
k pocitom hnevu, čiže patrí k ľuďom, ktorí sa ľahko nahnevajú. Uvedené charakteristiky sú relatívne
stálymi osobnostnými alebo povahovými rysmi. Odsúdený má duševnú poruchu, ale to ešte bude
presnejšie vedieť povedať pán doktor psychiater v zmysle poruchy osobnosti. Nejde teda o ochorenie

v pravom slova zmysle, ale o relatívne stálu povahovú odchýlku. Má celoživotný priebeh a vyznačuje
sa zhoršeným sociálnym prispôsobením, zvýšeným zameraním na svoju osobu. V dôsledku toho je
labilný nevyrovnaný, nevie zaobchádzať so svojimi potrebami, nevie si poradiť s vnútornou slobodou.
Čo sa týka spáchanej trestnej činnosti, tu sa podľa názoru znalca prejavila jeho necitlivosť k potrebám
iných ľudí až cynický postoj k utrpeniu iných, nedostatok rešpektu a úcty voči majetku druhých, necitlivé
presadzovanie svojich potrieb aj na úkor potrieb iných. Odsúdený sa podľa vlastného vyjadrenia vyhýba

konfliktným situáciám skôr ustupuje. Má však skôr tendenciu ku konfrontáciám v sociálnych kontaktoch.
Je menej prispôsobivý, môže byť konfliktný. Potrebuje preto známe opakujúce sa situácie a potrebuje
pravidlárežimapredvídateľnésituácie.Ťažkoznášameniacesasituácie.Odsúdenýjeschopnýsprávne
vnímať a interpretovať realitu. Schopnosť reprodukovať môže byť ovplyvnená tým, že jak sa on snaží
pôsobiť. Čiže tá reprodukcia môže byť ovplyvnená týmto. Mám pocit, že z hľadiska povahy počas výkonu

trestu tam nejaké také výraznejšie zmeny neboli alebo keď sú, tak sú veľmi veľmi malého rozsahu.
Osobnostná štruktúra ako taká sa nezmenila. Odsúdený hovorí, že test prijal celkovo, ale vníma ho
ako dlhý. Podľa názoru znalca nemala dĺžka trestu pozitívny vplyv na to, aby ju odsúdeného posilnila
jeho takú tendenciu k pokore. Znalec má pochybnosti o tom, že odsúdený v prípade podmienečného
prepustenia bude schopný viesť riadny život. Domnieva sa, že je málo pravdepodobné, že by sa dopustil

nejakého závažného trestného činu. Tam je skôr obava toho alebo nemám rozumnú istotu v tom, že
budú sa kopiť jednotlivé drobné malé udalosti a keď sa nakopí veľa drobných malých udalostí, tak to
môže prasknúť potom. Považuje za málo pravdepodobné, že by urobil nejakú hroznú vec, ale také tie
drobné nespokojnosti, ako je to aj v tých hodnoteniach z toho ústavu, môžu viesť k tomu, že sa to bude
nakopovať, tam nemá nad sebou ochrannú ruku toho väzobného zariadenia, takže tam vidí v tom riziká.

Na otázky uviedol: Nemyslím si, že by niekoho zabil, ale keď nebude, ja neviem, nevyjde mu dôchodok
a tak, no tak niečo potiahnem. No čiže môžu byť tak drobnejšie hypoteticky. Nemyslím si, že by išiel s
nejakým klackom a nejakého ďalšieho.

Znalec B. Q. R. vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí uviedol: Uznesením bola pribratá naša
znalecká organizácia S. F. T., aby skúmala duševný stav a vypracovala znalecký posudok vo veci
podmienečného prepustenia z doživotného výkonu trestu pána A. B.. Ako podklady k vypracovaniu
posudku Znalecká organizácia v mene ktorej sme pána odsúdeného vyšetrili dvaja znalci B. U. a ja
mala ako podklady pripojený spis krajského súdu v Bratislave. To bolo o tej trestnej činnosti. Mali sme

ďalej psychiatrický znalecký posudok B. D. č. 5/2019. Realizovali sme vlastné psychiatrické forenzne
klinické vyšetrenie s doktorom U. vo väznici a tiež sme počas práce na tomto znaleckom posudku,
ktorý sme podali pod číslom 42/2005, bol ukončený 25.3.25, konzultovali naše parciálne zistenia
aj s psychológom B. N. P., ktorý bol vypočúvaný predtým. Teda naštudovali sme si s doktorom U.
podklady, realizovali sme vlastné vyšetrenie, potom sme zadržali poradu znalcov, respektíve viaceré

porady znalcov. Nakoniec sme posudok písomne vypracovali a podali, pričom na zadané otázky zo
strany zadávateľa teda súdu okresného v Trenčíne sme odpovedali a odpovedávame odpovedáme
nasledovne. Zdôrazňujem, že od podania posudku nám nie sú známe žiadne nové skutočnosti, ktoré
by boli dôvodom, prečo by bolo treba posudok meniť. A ešte teraz ráno som sa na chodbe stretol
s doktorom U., kde sme si túto skutočnosť, ako hovorím, že obaja trváme na záveroch posudku

potvrdili. Odsúdený A. B. v súčasnosti netrpí, ani nikdy predtým netrpel duševnou chorobou v pravom
slova zmysle, to je psychózou. U odsúdeného zisťujeme prítomnosť zmiešanej poruchy osobnosti
so schizoidnými a disociálnymi rysmi. Diagnostická značka F61 podľa 10. medzinárodnej klasifikácie
chorôb alebo porúch. Táto diagnóza zahŕňa kombináciu príznakov schizoidnej a antisociálnej alebo
dissociálnej poruchy osobnosti. Zmiešaná porucha osobností so schizoidnými a disociálnymi rysmi

predstavuje nezanedbateľné riziko trestnej recidívy, najmä kvôli kombinácii dissociálneho správania
nedostatku empatie, sociálneho dištancu. V prípade podmienečného prepustenia na slobodu táto
duševná porucha odsúdeného predstavuje potenciálnu nebezpečnosť na slobode, keď zisťujeme, že z
psychiatrického hľadiska primárnou príčinou páchania trestnej činnosti odsúdeného A. B. v minulosti ajej zavŕšenie odsúdením na doživotný trest, je práve jeho zmiešaná porucha osobnosti. K tejto svojej
poruche je odsúdený úplne ľahostajný a nekritický. U odsúdeného absentuje vhľad na jeho duševnú
poruchu. Chýba uvedomenie si a pochopenie vlastnej poruchy, vrátane uznania jej symptómov a vplyvu

na život a vzťahy. Vhľad na poruchu osobnosti je schopnosť jednotlivca rozpoznať, či trpí touto poruchou,
pochopiť jej charakteristiky, ako sa nezvyčajné vzorce myslenia alebo správania a uvedomiť si, ako
tieto vlastnosti ovplyvňujú jeho život, vzťahy a každodenné fungovanie. U odsúdeného za porucha
osobnostiprejavujeemočnýmodstupomodsociálnychvzťahovobmedzenýmrozsahomemocionálneho
prejavu,nedostatokempatievočipocitominých,protiprávnymaleboriskantnýmsprávanímsa.Napríklad

impulzivita, agresivita, porušovanie práv iných, vrátane trestnej činnosti. Má problémy vo vzťahoch.
Opakované konflikty s autoritami. Tiež je prítomný redukovaný záujem o blízke vzťahy. Redukovaný
je rozsah blízkych priateľov alebo dôverníkov okrem príbuzných prvého stupňa. Zmiešaná porucha
osobnostisoschyzoidnýmiadisociálnymirysmizahŕňauodsúdenéhokomplexnúkombináciupríznakov,
ktoré odrážajú sociálny odstup a emocionálnu vzdialenosť, to sú schizoidné rysy, a nedostatok
empatie a potenciálne agresívne správanie, to predstavuje sociálne rysy. Porucha odsúdeného je

trvalá, ťažko liečiteľná. Potenciál nepriaznivých prejavov jeho osobnosti je rovnaký v podmienkach
VTOS ako aj na slobode. Avšak v podmienkach VTOS je do prijateľnej miery tlmený ten potenciál
represívnymi prostriedkami podmienok VTOS. V podmienkach mimo výkonu trestov odňatia slobody by
sa prejavy zmiešanej poruchy osobnosti mohli zvýrazniť reaktívne, neočakávanými a nepredvídateľnými
situáciami, ktoré môžu prekvapiť každého človeka, ale nie každý v nich rovnako reaguje. Zdravý jedinec

reaguje zdravo, abnormný jedinec s poruchou osobností reaguje abnormne. U odsúdeného prítomna
zmiešaná porucha osobnosti so schizoidnými a disociálnymi rysmi zahŕňa kombináciu príznakov
schizoidnej a disociálnej poruchy osobnosti. Táto porucha je trvalá, veľmi ťažko liečiteľná, je čiastočne
ovplyvniteľná psychoterapeuticky, nie je primárne ovplyvniteľná medikamentózne, teda psychiatricky.
Psychoterapeutické liečenie je výsostne dobrovoľné v prípade, ak má nositeľ tejto poruchy takzvaný

náhľad na svoju poruchu osobnosti a záujem o psychoterapeutické liečenie. Zmiešanou poruchou
osobnosti je podmienená podmienečná nebezpečnosť odsúdeného, nie primárne nepodmienečná.
Žiadne ochranné liečenie, ktoré pozná trestný zákon, nie je indikované. Preto nedoporučujeme žiadne
ochranné liečenie ukladať.

Na otázky uviedol: My sme naformulovali, že z psychiatrického hľadiska nie je primárna nepodmienečná
a absolútna nebezpečnosť jeho pobytu na slobode. Avšak táto nebezpečnosť je potenciálna, čiže je tu
určité riziko. Súvisí to úplne s tým, na čo bol pýtaný doktor Obuch. Čiže predstavme si to asi tak, ako to
je. Nepochybne si treba položiť základnú otázku. Je pán odsúdený jedincom zdravým, relatívne zdravým
alebo jedincom, ktorý má nejakú duševnú poruchu? Naša odpoveď je, že má duševnú poruchu. Touto

poruchou je porucha osobnosti. Čo je to porucha osobnosti? Porucha osobnosti je duševná porucha,
ktorá predstavuje určitú odchýlku významnú odchýlku od normy, akým sa priemerný človek bežne v
kultúre správa, vníma, reaguje, myslí. Teda ten jedinec má tú túto odchýlku. Táto odchýlka predstavuje
poruchu osobnosti. Nie je to duševná choroba v pravom slova zmysle. Tým myslíme v tom pravom slova
zmysle, že nemá halucinácie ani nikdy nemal. Nemá bludy, ako nikdy nemal a podobne. Avšak nie je

duševne zdravý. To, že nie je duševne zdravý je podľa nás plne potvrdené jeho doterajším životným
vývinom a vývinom tej osobnosti. Ešte spomeniem aj to, že opakovane bol psychiatricky vyšetrovaný
viacerými znalcami aj psychologicky, psychodiagnosticky, ktorí sa jednoznačne všetci zhodli, že sa o
takúto poruchu jedná. Tam je ešte jeden taký moment, že dakedy sa tomu hovorilo psychopatia, ale
nehovorme tomu psychopatia, pretože to je taká zvláštna porucha osobností. Proste pán odsúdený trpí

poruchou osobností s rismi schyzoidnými a antisociálnymi, teda dissociálnymi. Koreň nachádzame už
počas končiaceho detstva. Vieme z jeho životnej histórie, že ukončil prvý ročník stavebnej priemyslovky
tu v Trenčíne. Boli tam nejaké predmety, ktoré nespravil, mohol si spraviť opravné skúšky a rodičia ho
veľmimotivovaliktomu,abysitourobilapodporovaliho,aleonichneposlúchol.Tamnešlooposlušnosť.
On ich neposlúchol. Odišiel do Čiech, kde prvýkrát, možno 16 ročný, 17 ročný, nie je dôležité 15 až 17

ročnýsadopúšťaprvýkrátmajetkovejtrestnejčinnostizačodostávaosemmesiacov.Tietodosedívbase
niekde v Ružomberku, myslím. Potom sa vracia domov. Rodičia, ktorí boli intelektuálne na veľmi dobrej
úrovni, otec bol, myslím si, že profesor na gymnáziu alebo na nejakej strednej škole, Maminka bola
inžinierka, vysokoškolsky vzdelaní obaja. Veľmi kvalitné zázemie, také myslím intelektuálne a svedomité
aj kultúrne. Motivovali ho k tomu, aby sa išiel učiť za automechanika. Prvý ročník ukončil úspešne

a opäť počas prázdnin, niečo brigádoval a potom zostalo voľno. Čiže zostalo niečo také, ako doktor
Obuch ilustroval na tom, že zostala tá sloboda, ktorú nedokáže akoby uniesť adekvátne. Dopustil sa
čo? Ďalšej trestnej činnosti, ďalších osem mesiacov. Čiže vidíme chlapca, ktorý má nejakých 17 rokov
a už má dvakrát dva nepodmienečné tresty za nejakú majetkovú trestnú činnosť. Potom sa dopustil,ak si dobre pamätám už aj útoku na verejného činiteľa. Ja som si prečítal to, čo odsúdený napísal v
knižke Zatratený, myslím, že sa to volá, od spisovateľa pána U., kde on sám popisuje svoj život. On
tú situáciu trošku popisuje tak akoby pre seba trošku ironizuje. No v každom prípade mal sa dopustiť

počas zadržania po nejakej trestnej činnosti počas nejakých úkonov, ktoré boli v prípravnom konaní
buď úteku, kde zasahoval policajt a tohto policajta mal atakovať, čiže za to dostal osem rokov. Aj nám
o tom rozprával, lebo sme sa o tom bavili. Tiež to svojím spôsobom trošku zľahčuje. Dostal za to
osem rokov. No a dá sa povedať, že odvtedy sa on z kriminálu nedostal. Čiže keď sa pozrieme na 66
ročného muža, ktorý sa dopustil prvýkrát trestnej činnosti ako 15, 16, 17 ročný, potom o rok ďalšia,

o ďalší ďalšia, potom osem rokov, potom nášup vo výkone trestu, potom niekedy B. XX V. amnestia,
prepustený, stretáva sa s B.. Kradne tú I. a dopúšťajú sa trestnej činnosti, za ktorú dostal doživotie. Je
tam ešte potom jeden taký aspekt, ktorý pre nás veľa hovorí alebo o mnohom. Dopustil sa brutálnej
trestnej činnosti voči tým dvom Holanďanom. Čiže spáchajú brutálny trestný čin. Vráti sa do Bratislavy
s komplicom E.. Potom idú niekoľko mesiacov bezstarostne po Európe. Zabijeme Holanďanku, skoro
zabijeme Holanďana a my ideme veselo s E. na ukradnutom Forde po západnej Európe, kradneme v

prístavoch člny a motory. A teraz v čom je tá porucha, tá schizoidná a tá antisociálna, dissociálna. Tá
schizoidná máme za to, že sa tu jedná o významné problémy v emóciách, citoch. Myslíme si, že pán
odsúdený je masívne egocentrický, zameraný na seba, na dosahovanie svojich egocentrických potrieb
bez ohľadu na potreby a dopady na okolie. To je tá porucha osobnosti. On sa v citoch svojím spôsobom
veľmi ťažko vyzná, skoro až nevyzná. Ale to nie je niečo, čo by sa nebolo dalo, keby bol chcel, za 25

alebo koľko rokov výkonu trestu, nejakým spôsobom napraviť. Čiže on sa v tých citoch nevyzná. Keď
sa nevyznáme v citoch, nemôžeme vytvárať normálne vzťahy. Pretože keď sa chcem vyznať v Citoch,
tak musím napríklad na pani sa pozerať, vidím akú má mimiku, gestikuláciu a keby niečo povedala,
tak vyhodnotím, že či má radosť, či má smútok, či má hnev, či má lásku. Toto je niečo preňho dosť
cudzie. Preto aj prichádza do problémov s vedením ústavu. Na jednu vec musíme nazerať objektívne.

Väznica nie je normálny život. Je to štruktúrované umelé prostredie, kde sú jasne dané pravidlá a
kde neplatí priama úmera, že keď vo väznici sa nedopúšťam nejakých brutálnych skutkov, za ktoré by
som bol trestaný, že som úplne OK. Keď si prečítame z tej správy väznice, ktorá veľmi rezervovane
a opatrne pristupuje k doporučeniu toho prepustenia s nejakými výhradami. Tie prejavy vyslovene
svedčia o tom, že je tu porucha na úrovni emócií, emočného pochopenia, emočného porozumenia a

tým pádom nevie vytvárať zdravé vzťahy. Aj vo väznici má vzťahy, ale viac-menej také formálne, také
dištancované, pretože nevie vytvárať vzťahy. Napriek tomu, že bol nejakú dobu na slobode, zostal
slobodný a udržiava vzťahy len so svojimi primárnymi príbuznými. To je k tej schizoidnej časti osobnosti.
Antisociálna, dissociálna spočíva v tom, že musíme si my všetci byť jasní, že človek dokáže normálne
prežiť svoj život v spoločnosti, ktorá nemôže inak fungovať iba na základe pravidiel. Pravidlá, inštitúcie,

zákony a normy. Pokiaľ toto nemáme interiorizované, vžité, tak sa správame bezohľadne, čo je u neho
prítomné, od samého, nechcem povedať, že detstva, ale dá sa povedať skoro detstva. Mal po prvom
ročníku kradnúť. Prekračovanie noriem, pravidiel, nerešpektovanie autorít uňho masívne vidíme aj vo
vzťahu k väznici. On samozrejme rešpektuje, že bol odsúdený, ale systém vo väzniciach podľa neho
je zlý. Masívna kritičnosť voči ostatným, voči spoločnosti, voči prostrediu, voči okoliu. Nepočuli sme

za dve hodiny nášho vyšetrenia, nečítali sme v P. posudku a ani v žiadnom, že by povedal, ja mám
takú zlú povahu, lebo to je zlá povaha. Nič také. Čiže tam chýba to, čo je základný predpoklad pre
to, aby človek s poruchou osobnosti mohol ako tak žiť, že musím vedieť a zistiť, že mám poruchu
osobnosti, musím sa jej naučiť porozumieť a musím sa s ňou naučiť žiť. Toto tu absolútne chýba. Čiže k
tej nebezpečnosti ešte raz a toto, čo som povedal, toto vytvára to riziko možného. My sme nepovedali,

že absolútne, nepovedali sme primárne, nepovedali sme, že nepodmienečne, čiže bezpodmienečne,
povedali sme potenciálne. Človek s takouto osobnostnou štruktúrou môže prísť do nejakých konfliktov,
kde nebude rozumieť tým emóciám spoločenským, tým vzťahom a môže zareagovať nepredvídateľne.
Nie je primárne nebezpečný. Psychiatricky porucha osobnosti liečiteľná nie je. Je možná pri niektorých
typoch porúch osobnosti, ale odsúdený ňou netrpí, nejaká tlmiaca terapia liekmi. Aj v jeho prípade by to

bola len akoby pomocná. Čiže nedoporučujem ochranné liečenie.

Zo správy ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 24. 04. 2025 vyplýva, že odsúdený absolvoval počas
jeho umiestnenia vo výstupnom oddiele Základný resocializačný a výchovno-vzdelávací program (od
09.02.2023 do 19.06.2023) pod vedením psychológa, sociálneho pracovníka a sociálnej kurátorky-

metodičky. Uvedený program absolvoval v rozsahu 54,5 hodiny. Program zahŕňal tieto moduly: sociálna
komunikácia (5 hodín), sebapoznanie (6 hodín), zamestnanosť (7 hodín), právne aspekty (7 hodín),
finančná gramotnosť (9,5 hodiny), závislosti (11 hodín) a rodinné vzťahy (9 hodín).Z ďakovného listu zo dňa 12. 05. 2021 vyplýva, že mal byť adresovaný odsúdenému osobou Terka,
ktorá žije v Medžugorí, pričom ďakuje odsúdenému za ružence, ktoré odsúdený vyrába, a ktoré ona

následne daruje iným osobám.

Z Listu adresovaného odsúdenému Občianskym združením U. T. zo dňa 27. 08. 2021 vyplýva, že
mu ďakujú za doterajšiu spoluprácu, výrobu ružencov, šitie deztských vakov a zhotovovanie ostatných
predmetov určených na chariku podľa ich návrhov. Oceňujú a veľmi si vážia Váš dôsledný prístup a

kvalitu výrobkov zhotovených odsúdeným, ktoré zasielasjú cez rôzne charitatívne diela najmä na W. a
do Afriky.

Z Listu adresovaného odsúdenému Občianskym združením U. T. zo dňa 26. 01. 2022 vyplýva, že mu
opäť ďakujú za výrobu ružencov a šitie množstva potrebných vecí na charitatívne účely (kuchynské
zástery, rukavice, tašky a obliečky na vankúše) podľa ich návrhov. Oceňujú a veľmi si vážia dôsledný

prístup a kvalitu výrobkov zhotovených odsúdeným, ktoré slúžili na zbierku peňazí pre Mary's Meals a
ružence putovali na W. a do krajín Afriky. Mary's Meals je medzinárodné charitatívne hnutie bojujúce proti
hladu zavádzaním školského stravovania tam, kde chudoba a hlad bránia deťom v prístupe k vzdelaniu.
Pomoc a chuť do práce odsúdeného je pre ich občianke združenie veľmi prospešná a zároveň ďakujú
za list odsúdeného k Vianociam.

Z Ďakovného listu adresovaného odsúdenému B.'X B. vyplýva, že ďakujú odsúdenému za jeho ochotu
pridať ruku k dielu, ktoré sýti viac ako 2 milióny detí žijúcich v chudobe, vďaka čomu majú tieto deti
nádej na lepší život.

Z ručne lepením vyrobeného ďakovného listu vyplýva, že Deti a kolektív MS sv. Q. E. T. G. F. ďakujú
odsúdenému za sväté ružence.

Z Listu adresovaného odsúdenému Farskou charitou Košeca zo dňa 20. 09. 2023 vyplýva, že ďakujú
odsúdenému za ružence, ktoré odsúdený vyrába na charitatívne účely a veľmi si vážia ako dlhodobo si

zachováva dôsledný prístup a vysokú kvalitu pri ich zhotovovaní.

Z Listu adresovaného odsúdenému Farskou charitou Košeca zo dňa 20. 12. 2024 vyplýva, že ďakujú
odsúdenému za spoluprácu s ich Farskou Charitou počas roka 2024, pričom oznamujú odsúdenému,
že dali za neho odslúžiť svätú omšu dňa 23. 01. 2025.

Na oboznámených fotografiách sa nachádzajú výrobky, ktoré odsúdený vyrába, (ruksaky, rúška) ako aj
deti s týmito výrobkami.

Prokurátor právom konečného návrhu uviedol: „Navrhujem žiadosť zamietnuť z dôvodu

neodporúčajúceho stanoviska ústavu.“

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného

na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až
po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí
troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal
predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia

slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže
byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa ods. 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 66 ods. 4 Tr. zákona ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu
technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na
trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 2 Tr. zákona osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená
najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu, ak s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý
bola odsúdená, a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného činu alebo
obdobného činu.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok
až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže
zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať

rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu
primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný
podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu
technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba
neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh odsúdeného nie je dôvodný.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, jednej formálnej a dvoch materiálnych

a to, že:
- odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody (1.
(formálna) podmienka),
- vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie (2. (materiálna)
podmienka) a

- môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš
veľké riziko jeho recidívy (3. (materiálna) podmienka).
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona má súd pritom povinnosť prihliadnuť aj na povahu spáchaného trestného
činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Keďže v prípade odsúdeného ide o osobu odsúdenú na doživotie, podľa § 67 ods. 2 Tr. zákona tento

môže byť podmienečne prepustený najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu, ak s
ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená, a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením
opakovanie spáchaného činu alebo obdobného činu.Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, tá je splnená. Odsúdený už vykonal
príslušnú časť nariadeného trestu odňatia slobody dňa 28. 09. 2010.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený

plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie, a to schopnosťou viesť riadny život
v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na
výkon trestu odňatia slobody, z hodnotenia ústavu vyplýva, že počas výkonu trestu odňatia slobody
sa dopúšťal porušení ústavných noriem ako nepovolené nadväzovanie kontaktov s inými odsúdenými,
poškodzovanie alebo manipulovanie s inventárom cely, pílil mreže v cele, odmietol pridelenú prácu,

založil oheň, nedodržiaval záväzné pokyny a viackrát prechovával nepovolené predmety (10 cm čepeľ z
noža, zbrúsený nôž, diaľkové ovládanie na TV prijímač, klince, tabak v spodnej bielizni), pričom príkazy a
pokyny príslušníkov plnil s nevôľou a niekedy s pripomienkami, pričom dochádzalo k slovným sporom s
personálom. Zároveň, že odsúdený negatívne pôsobil na odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu
odňatia slobody verbálnym nátlakom, ovplyvňovaním, podporovaním výpadov voči personálu ústavu zo
strany odsúdených a šírením poplašných správ.

Vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený bol naposledy disciplinárne potrestaný v roku 2018 za skutok
z roku 2017, ktorý má však už tiež zahladený ako aj všetky ostatné disciplinárne tresty, bolo by možné
z tohto hľadiska dospieť k záveru, že odsúdený preukázal polepšenie.
Súd však poukazuje na skutočnosť, že z hodnotenia zároveň vyplýva, že hoci sa vhodnou intervenciou
odborného personálu správanie, plnenie povinností a dodržiavanie zákazov začalo u odsúdeného meniť

k lepšiemu a vytvoril si podmienky na zmenu diferenciačnej podskupiny z "D1" do "D2", neskôr na
umiestnenie do kolektívu odsúdených v maximálnom stupni stráženia v diferenciačnej skupine "B", aj
tu dochádzalo k občasným nedostatkom ako nesplnenie pokynu príslušníka, pohyb mimo cely bez
preukazu odsúdeného, nedodržanie technologického postupu práce, ktoré boli riešené pohovormi.
Dokáže byť vzdorovitý, nátlakový a presadzujúci si svoj názor, pričom s nevôľou prijíma odloženie

uspokojenia svojich potrieb na neskôr. V skupinových formách práce a prezentoval sebastredne,
necitlivo k okoliu, čo sa prejavovalo v skákaní do reči iným, neponechaním im dostatočného priestoru,
aby sa nechal obohatiť o ich praktické skúsenosti, pričom nie je v kolektíve odsúdených príliš obľúbený
(táto charakteristika osoby odsúdeného je potvrdená aj závermi znaleckých dokazovaní).
Ústav hodnotení tiež konštatuje, že z komplexného hradiska odsúdený stanovený program

zaobchádzania plní iba čiastočne, nakoľko v edukačnej oblasti sa počas priebehu dlhodobého výkonu
trestu odňatia slobody vyskytli viaceré nedostatky, ktoré síce dokázal eliminovať, nie však úplne a občas
k menším porušeniam dochádza aj v súčasnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súd dospel k záveru, že druhá (materiálna) podmienka na
podmienečné prepustenie u odsúdeného dôsledne splnená nie je.

Pokiaľideotretiuzcitovanýchpodmienok,t.j.dôvodnéočakávanievedeniariadnehoživotaodsúdeného
na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy, súd v tejto súvislosti poukazuje na výsledky
znaleckých dokazovaní, keď výpovedí znalcov O. N. P. a B. Q. R. zhodne vyplýva, že hoci odsúdený
A. B. v súčasnosti netrpí, ani nikdy predtým netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle,
to je psychózou, u odsúdeného zistili prítomnosť zmiešanej poruchy osobnosti so schizoidnými a

disociálnymi rysmi diagnostická značka F61 podľa 10. medzinárodnej klasifikácie chorôb alebo porúch,
ktorá diagnóza zahŕňa kombináciu príznakov schizoidnej a antisociálnej alebo dissociálnej poruchy
osobnosti, pričom táto zmiešaná porucha osobností predstavuje nezanedbateľné riziko trestnej recidívy.
Znalci zároveň konštatovali, že u odsúdeného absentuje vhľad na jeho duševnú poruchu. Chýba
uvedomenie si a pochopenie vlastnej poruchy, vrátane uznania jej symptómov a vplyvu na život a vzťahy.

Vhľad na poruchu osobnosti je schopnosť jednotlivca rozpoznať, či trpí touto poruchou, pochopiť jej
charakteristiky, ako sa nezvyčajné vzorce myslenia alebo správania a uvedomiť si, ako tieto vlastnosti
ovplyvňujú jeho život, vzťahy a každodenné fungovanie.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenie znalca B. Q. R., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
v dôsledku schizoidnej a disociálnej poruchy osobnosti odsúdeného má odsúdený významné problémy

v emóciách, citoch, je masívne egocentrický, zameraný na seba, na dosahovanie svojich egocentrických
potrieb bez ohľadu na potreby a dopady na okolie, nakoľko sa v citoch svojím spôsobom veľmi ťažko
vyzná, skoro až nevyzná, čo však nie je niečo, čo by sa nebolo dalo, keby bol chcel, za 25 alebo koľko
rokov výkonu trestu, nejakým spôsobom napraviť.
Z uvedeného vyplýva, že hoci odsúdený trpí vyššie popísanou poruchou osobnosti, počas výkonu trestu

odňatia slobody mohol tento hendikep napraviť získaním vhľadu na svoju poruchu osobnosti, čomu
však tak počas výkonu trestu odňatia slobody nedošlo.Súd tak konštatuje ani táto tretia podmienka na podmienečné prepustenie nie je splnená, nakoľko
porucha osobnosti, ktorou odsúdený trpí, na ktorú však nemá vhľad, predstavuje významné riziko pre
očakávanie vedenia riadneho života v budúcnosti.

Pri svojom rozhodovaní súd prihliadol aj na povahu trestného činu, pre ktorý odsúdený vykonáva trest
odňatia slobody a to, že vykonáva doživotný trest odňatia slobody za najzávažnejšiu násilnú trestnú
činnosť.

Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností jednotlivo ako vo svojom súhrne dospel tak súd

k záveru, že odsúdený nespĺňa všetky zákonom ustanovené podmienky na podmienečné prepustenie
a preto súd návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietol.

Súd zároveň na hlavnom pojednávaní podľa § 298 a § 272 odsek 3 Tr. poriadku odmietol vykonanie
dokazovania výsluchom riaditeľa ústavu a pracovníkov ústavu, ktorí pracujú v oddiely Šanca na návrat,
nakoľko vykonanie takéhoto dokazovania považoval za nepodstatné vzhľadom výsledky znaleckých

dokazovaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto

osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.