Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-10C/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123201778
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1123201778.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: Slovenský

ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 914/3, 821 08 Bratislava,
IČO: 00178454, zastúpeného: JUDr. PhDr. Silvester Danóczy, PhD, advokát, s.r.o., so sídlom Fándlyho
7, 949 01 Nitra, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00166073, o náhradu škody
titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci v sume 477
781,15 € spolu s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent
(100%).

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcažaloboudoručenousúdudňa28.02.2023žiadal,abysúdžalovanúzaviazalnanáhraduškody
v prospech žalobcu v sume 477 781,15 € spolu s príslušenstvom s poukazom na ustanovenie § 4, §
9 zákona č. 514/2003 Z.z. na tom skutkovom základe, že na základe zmeny v obchodnom registri zo
dňa 16.05.2018 žalobca sa mal dozvedieť o vstupe spoločnosti HOME MANAGEMENT Group, a.s. do
likvidácie (ďalej dlžník v príslušnom gramatickom tvare). Žalobca v žalobe uviedol, že vtedajší likvidátor
Mgr. V. Strýček si nesplnil svoje zákonné povinnosti a neoznámil žalobcovi, ako známemu veriteľovi,

skutočnosť, že uvedená spoločnosť - dlžník vstúpila dňom 27.04.2018 do likvidácie a túto skutočnosť,
podľa tvrdení žalobcu, neoznámil ani v Obchodnom vestníku. Žalobca v žalobe uviedol, že napriek
nesplneniu si povinností likvidátorom si žalobca prihláškou pohľadávok do likvidácie spoločnosti HOME
MANAGEMENTGroup,a.s.–dlžníkazodňa27.07.2018prihlásilpohľadávkydolikvidácievočiuvedenej
spoločnosti, ktoré žalobcovi vznikli titulom povinnosti vysporiadania nárokov vyplývajúcich žalobcovi z
neoprávneného používania hudobných diel dlžníkom bez udelenia súhlasu a ktoré žalobca eviduje vo
svojom účtovníctve.

Žalobca zároveň v žalobe uviedol, že dňa 01.08.2018 podal na bývalý Okresný súd Bratislava I návrh
na odvolanie likvidátora a na určenie nového likvidátora spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia z vyššie uvedeného dôvodu, že likvidátor Mgr. V. Strýček, ktorý konal v mene dlžníka, si riadne
nesplnil svoje zákonné povinnosti tým, že žalobcovi, ako známemu veriteľovi, neoznámil skutočnosti,
že dlžník vstúpil dňa 27.04.2018 do likvidácie, ktorú skutočnosť neoznámil ani v Obchodnom vestníku.
Taktiež žalobcu likvidátor nevyzval na prihlásenie pohľadávok do likvidácie a dňa 30.07.2018 odmietol
B1-10C/10/2023 2

prevziať písomnú prihlášku žalobcu do likvidácie zo dňa 27.07.2018. Žalobca v snahe prihlásiť svoju
pohľadávku do likvidácie poslal dňa 03.12.2018 likvidátorovi uvedenú prihlášku na jeho mailovú adresu.Žalobca v žalobe uviedol, že likvidátor dlžníka na mailovú správu nereagoval. Žalobca v žalobe
konštatoval, že likvidátor porušil ustanovenia § 73 , § 769 Obchodného zákonníka.
Z obsahu žaloby je zrejmé, že o návrhu na odvolanie likvidátora z jeho funkcie vypracovaného

žalobcom dňa 01.08.2018 nebolo bývalým Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp.
zn. 36CbR/238/2018 do podania žaloby rozhodnuté, napriek žalobcom doručenej urgencie vydania
rozhodnutia zo dňa 21.12.2018. Žalobca uviedol, že za obdobie nečinnosti súdu došlo na strane dlžníka
k postupnej výmene likvidátorov (poznámka súdu - nie na základe návrhu žalobcu v namietanom
konaní), keď dňa 27.11.2018 vznikla funkcia novému likvidátorovi zahraničnej spoločnosti HOME

MANAGEMENT, LLC, v mene ktorej koná M. Strýček, ktorý do 08.01.2019 konal za dlžníka spoločne s
likvidátorom Mgr. V. Strýčkom a od 9.1.2019 už koná samostatne.
Žalobca v žalobe uviedol, že vzhľadom na nečinnosť súdu pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na
odvolanie likvidátora zo dňa 01.08.2018 a vzhľadom na skutočnosť, že aj nový likvidátor si neplnil svoje
zákonné povinnosti bol žalobca nútený podať ďalší návrh súdu na odvolanie likvidátora a určenie nového
likvidátora vypracovaný dňa 19.02.2019 a doručený súdu dňa 20.02.2019.

Žalobca v žalobe uviedol, že tak pôvodný likvidátor Mgr. V. Strýček a nový likvidátor zahraničná
spoločnosť HOME MANAGEMENT, LLC si neplnili zákonom stanovené povinnosti s náležitou odbornou
starostlivosťou. Podľa vyjadrenia žalobcu konali s cieľom ukrátiť žalobcu, čo im bolo umožnené v
príčinnej súvislosti s nečinnosťou bývalého Okresného súdu Bratislava I.
Zobsahužalobyvyplýva,ževzhľadomnanečinnosťsúduprirozhodovaníonávrhužalobcunaodvolanie

likvidátora zo dňa 01.08.2018, ako aj o návrhu na odvolanie likvidátora zo dňa 19.02.2019, žalobca súdu
k rukám predsedu súdu doručil sťažnosť zo dňa 21.2.2019 na postup Okresného súdu Bratislava I v
konaní vedenom pod sp. zn. 36CbR/238/2018.
Sťažnosť predsedkyňou súdu bola vyhodnotená ako nedôvodná. Žalobca však v tomto kontexte uviedol,
že nedošlo od doručenia upovedomenia žalobcovi o vybavení sťažnosti k žiadnej činnosti zo strany súdu

a teda súd nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu likvidátora, v dôsledku čoho žalobca v žalobe uviedol,
že bol ukrátený na svojich právach. Žalobca v žalobe uviedol, že súd rozhodol len o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 05.09.2018, ktorým návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol súdom zamietnutý.
Žalobca predsedovi bývalého Okresného súdu Bratislava I doručil opätovnú sťažnosť na postup súdu vo

vecivedenejpodsp.zn.36CbR/238/2018zodňa18.02.2021,ktorásúduboladoručenádňa24.02.2021.
Dôvodom podania druhej sťažnosti žalobcom bola skutočnosť, že od podania návrhu na odvolanie
likvidátora zo dňa 01.08.2018 uplynulo vyše dva a pol roka, súd nerozhodol B1-10C/10/2023 3

o predmetnom návrhu na odvolanie likvidátora a ani o opätovnom návrhu na odvolanie likvidátora zo dňa

19.02.2019. Súd rozhodol iba o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto kontexte žalobca
uviedol, že súd svojou nečinnosťou porušil a aj porušuje právo žalobcu, ako známeho veriteľa a zasiahol
a naďalej zasahuje do jeho majetkového práva - práva na zaplatenie autorských odmien za jednotlivé
koncerty dlžníkom, keď sa nedostatočne zaoberal návrhmi žalobcu na zmenu osoby likvidátora. Žalobca
taktiež uviedol, že súd sa ani nezaoberal otázkou, z akého dôvodu sa po vyše dva a pol roka od vstupu

dlžníka do likvidácie v Obchodnom vestníku nezverejnila likvidátorom výzva na prihlásenie pohľadávok.
Žalobca v žalobe uviedol, že zo strany bývalého Okresného súdu Bratislava I boli spôsobené zbytočné
prieťahy v konaní sp. zn. 36CbR/238/2018, hoci nejde o vec skutkovo či právne náročnú.
Druhá sťažnosť na prieťahy v namietanom súdnom konaní bola vybavená Upovedomením o spôsobe
vybavenia sťažnosti zo dňa 23.03.2021 tak, že sťažnosť bola vyhodnotená predsedom súdu ako

dôvodná a zároveň predseda súdu v upovedomení o spôsobe sťažnosti uviedol, že aj vzhľadom na
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, aj
napriek personálnej poddimenzovanosti súdov a nadmerné množstvo vecí, v ktorých treba zabezpečiť
konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie. Žalobca však uviedol, že upovedomenie o
vybavení sťažnosti (druhé v poradí) neobsahovalo žiadne konkrétne prijaté opatrenia na odstránenie

zistených nedostatkov, ktorých existencia bola súdom uznaná v spôsobe vybavenia sťažnosti.
Z dôvodu, že nedošlo k odstráneniu nedostatkov v konaní vedenom bývalým Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 36CbR/238/2018 žalobca podal súdu dňa 16.11.2021 tretiu sťažnosť na prieťahy
v konaní, ktorá bola vyhodnotená v Upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 10.12.2021
predsedom súdu ako dôvodná a vec bola zaradená do režimu kontroly úkonov v namietanom konaní

vykonávanej v súdnom spise každé tri mesiace.
Žalobca v čase podania žaloby uviedol, že vo veci vedenej pod sp. zn. 36CbR/238/2018 súd nekoná a
žalobca neeviduje žiadne rozhodnutie v predmetnej veci vedenej bývalým Okresným súdom Bratislava I.Žalobca v žalobe taktiež uviedol, že ako oprávnený podal voči dlžníkovi ako povinnému viacero návrhov
na vykonanie exekúcie na základe príslušných právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí,
ktorými bola dlžníkovi súdmi uložená povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu vymáhané sumy z titulu

povinnosti vysporiadania nárokov vyplývajúcich z neoprávneného použitia hudobných diel dlžníkom
bez udeleného súhlasu, ktoré žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca v žalobe uviedol, že v
niektorých exekučných konaniach (v žalobe boli označené tri konania) boli žalobcovi, ako oprávnenému,
doručené upovedomenia o zastavení exekúcie. Námietky žalobcu, ako oprávneného, voči rozhodnutiam
o zastavení exekúcie boli Okresným súdom Banská Bystrica zamietnuté a súd v rozhodnutiach

konštatoval, že námietky neboli podané dôvodne vzhľadom na to, že v skúmaných exekúciách nedošlo
od vydania a doručenia upovedomenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom k zexekvovaniu
majetku povinného (dlžníka – označeného v rozsudku v prejednávanej veci) a počas tejto doby sa ani
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, ktoré by
stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Vo vzťahu k uvedeným konaniam žalobca uviedol, že výsledky
exekučných konaní B1-10C/10/2023 4

dokazujú, že za obdobie nečinnosti bývalého Okresného súdu Bratislava I došlo na strane dlžníka k
postupnému zmenšovaniu majetku, čo viedlo k tzv. relatívnej nemajetnosti na strane dlžníka a k vzniku
následku pre žalobcu – faktickej nevymožiteľnosti žalobcovi priznaných pohľadávok súdmi v príčinnej
súvislosti s nečinnosťou bývalého Okresného súdu Bratislava I v namietanom konaní.

Žalobca v žalobe špecifikoval nárok na náhradu škody titulom pohľadávok, ktoré eviduje voči dlžníkovi
a ktoré si prihlásil do likvidácie spolu s vyčíslením jednotlivých priznaných nárokov súdmi vo výške 477
781,15 €, ktorá pozostáva z istiny v sume 392 105,66 €, úrokov z omeškania v sume 35 040,60 €,
priznaných trov konania v sume 50 634,89 €.
Žalobca v tomto kontexte uviedol, že z dôvodu, že pôvodný likvidátor a nový likvidátor si neplnili

riadne svoje zákonné povinnosti a zo strany Okresného súdu Bratislava I nedošlo do podania žaloby k
náprave - podaná prihláška nebola zverejnená vo verejnom registri - v Obchodnom vestníku vedenom
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, bol povinný žalobca podanú prihlášku doručiť súdu
ako prílohu spolu so žalobou.
Žalobca v žalobe konštatoval, že bývalý Okresný súd Bratislava I svojou nečinnosťou porušil a aj

porušuje právo žalobcu ako známeho veriteľa a zasiahol a naďalej zasahuje do jeho majetkových
práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky, keďže v prejednávanej veci vedenej pod sp. zn.
36CbR/238/2018 boli konštatované zbytočné prieťahy v konaní, hoci nejde o vec skutkovo alebo
právne náročnú. V tomto kontexte žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
25.10.1995 (bez uvedenia spisovej značky), v zmysle ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia štátneho orgánu.
Žalobca s poukazom na znenie ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
uviedol, že preukázal existenciu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I, keďže
predsedasúduvdvochupovedomeniachovybavovanísťažnostíkonštatoval,ževovecivedenejpodsp.

zn. 36CbR/238/2018 sa nekoná. Žalobca taktiež uviedol, že preukázal vznik škody, keďže do uvedeného
konania doručil prihlášku, ktorou si voči dlžníkovi uplatnil nároky priznané súdom a taktiež žalobca má
za to, že preukázal aj príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom škody,
ktorej náhrady sa v konaní domáha.
Žalobca v žalobe uviedol, že v prípade ak by sa bývalý Okresný súd Bratislava I nedopustil nesprávneho

úradného postupu, teda by vo veci konal, došlo by k odvolaniu likvidátora v zmysle návrhov žalobcu
na odvolanie likvidátora. V takom prípade žalobca uviedol, že bolo možné dôvodne predpokladať,
že by likvidácia dlžníka do dnešného dňa prebiehala. Žalobca zároveň uviedol, že vznik škody je v
tomto prípade priamo viazaný na skutočnosť, že pohľadávky prihlásené do likvidácie boli likvidátorom
„odignorované“ a žalobca aj napriek existencii právoplatných a vykonateľných právnych titulov nebol v

rámci likvidácie uspokojený. Žalobca uviedol, že táto skutočnosť má dopad na autorov diel chránených
autorským zákonom, ktorým žalobca nemôže vyplatiť im prináležiace honoráre. Žalobca však v žalobe
aj uviedol, že nie je možné preukázať, v akom rozsahu by v prípade včasného a lege artis konania
likvidátora došlo k uspokojeniu prihlásených pohľadávok žalobcu, avšak uvažovať nad uvedeným je
bezpredmetné z dôvodu, že následkom jednoznačného nekonania B1-10C/10/2023 5

súdu a jeho nečinnosťou bolo umožnené dlžníkovi postupne sa zbaviť akéhokoľvek jeho majetku a tak
došlo k odmietnutiu spravodlivosti voči subjektu žalobcu. Žalobca v tomto kontexte poukázal na nálezÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.02.2015, sp. zn. II. ÚS703/2014, ktorého závery, podľa
vyjadrenia žalobcu, možno analogicky aplikovať na prejednávanú vec.
Žalobca spolu so žalobou súdu doručil listinné dôkazy: písomnosť s označením Oprávnenie na

výkon kolektívnej správy č. k.: MK-1639/2016-232/10420 vydané dňa 18.08.2016 Ministerstvom kultúry
Slovenskej republiky, Rozhodnutie MK–1247/2022-214 /4460 zo dňa 02.09.2002 vydané Ministerstvom
kultúry Slovenskej republiky, listinný dôkaz s označením Prihláška pohľadávky do likvidácie spoločnosti
HOME MANAGEMENT Group, a.s., v likvidácii zo dňa 27.07.2018 doručovanú právnym zástupcom
žalobcu likvidátorovi Mgr. V. Strýčkovi, podací lístok potvrdzujúci doručovanie predmetnej písomnosti

likvidátorovi, písomnosť s označením Návrh na odvolanie likvidátora a určenie nového likvidátora,
obsahujúci aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vypracovaný právnym zástupcom žalobcu
dňa 01.08.2018, doručovanú bývalému Okresnému súdu Bratislava I, písomnosť s označením Urgencia
rozhodnutia vo veci vypracovanú právnym zástupcom žalobcu dňa 17.12.2018, ktorá písomnosť bola
doručovaná bývalému Okresnému súdu Bratislava I k sp. zn. 36CbR/238/2018, písomnosť s označení
Návrh na odvolanie likvidátora a určenie nového likvidátora vypracovanú právnym zástupcom žalobcu

dňa 19.02.2019, doručovanú bývalému Okresnému súdu Bratislava I k sp. zn. 36CbR/238/2018,
písomnosť s označením Sťažnosť na postup súdu vo veci vedenej bývalým Okresným súdom Bratislava
I pod sp. zn. 36CbR/238/2018 vypracovanú právnym zástupcom žalobcu dňa 21.02.2019, písomnosť
s označením Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti vypracovanú predsedom Okresného súdu
Bratislava I dňa 07.03.2019, ktorým predseda súdu sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní vedenom

bývalým Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 36CbR/238/2018 vyhodnotil ako nedôvodnú,
písomnosť s označením Opätovná sťažnosť na postup Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn.
36CbR/238/2018 vypracovanú právnym zástupcom žalobcu dňa 18.02.2021, písomnosť s označením
Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti vypracovanú predsedom bývalého Okresného súdu
Bratislava I na dňa 23.03.20021, ktorým sťažnosť žalobcu bola predsedom súdu vyhodnotená ako

dôvodná,písomnosťsoznačenímOpätovnásťažnosťnapostupOkresnéhosúduBratislavaIpodsp.zn.
36CbR/238/2018 vypracovanú právnym zástupcom žalobcu dňa 16.11.2021, písomnosť s označením
Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti vypracovanú predsedom bývalého Okresného súdu
Bratislava I dňa 10.12.2021, ktorým sťažnosť bola predsedom súdu vyhodnotená ako dôvodná, tri
uznesenia vydané Okresným súdom Banská Bystrica, ktorými súd zamietol námietky žalobcu, ktorý

bol v procesnom postavení oprávneného podané proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, písomnosť
s označením Žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresným súdom Bratislava I v namietanom konaní vypracovanú
právnym zástupcom žalobcu dňa 09.05.2023, ktorá v tento deň bola aj doručená Ministerstvu
spravodlivosti SR.

2. Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie k obsahu žaloby, v zmysle ktorého žiadala žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná konštatovala v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby,
v zhode so zamietajúcim stanoviskom uvedenom v oznámení o výsledku predbežného prerokovania
nároku žalobcu na náhradu škody, že žalobca B1-10C/10/2023 6

neosvedčil kumulatívnu existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik
vyžadujúcich zákonom č. 514/2003 Z.z. pre možnosť vzniku žalobcom špecifikovaného nároku na
náhradu škody.
Žalovaná v písomnom vyjadrení konštatovala, že obchodná spoločnosť HOME MANAGMENT Group,
a.s. v likvidácií bola vymazaná z obchodného registra ex offo dňa 19.04.2023. Žalovaná zároveň

uviedla, že žalobca v žalobe tvrdí, že v rokoch 2014 až 2017 postupne si voči spoločnosti HOME
MANAGMENT Group, a.s. uplatňoval jednotlivé evidované pohľadávky cestou civilných žalôb, no v
žalobe absentuje zrozumiteľná špecifikácia všetkých pohľadávok, ako aj na ne nadväzujúce súdne
konania o ich vymožení. Žalovaná túto skutočnosť považovala za absenciu zákonnej náležitosti žaloby
s poukazom na ustanovenie § 132 ods. 1 CSP.

Žalovaná zároveň uviedla, že vymazaná spoločnosť pred jej výmazom už dňa 27.04.2018 vstúpila
do likvidácie. Následne žalovaná v zhode so žalobcom opísala postup žalobcu v konaní vedenom
Okresným súdom Bratislava I vo vzťahu k návrhom žalobcu na odvolanie likvidátora dlžníka žalobcu.
Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že súd v žalobcom označenom konaní zamietol jeho návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a o návrhu žalobcu na odvolanie likvidátora súd nikdy nerozhodol. Žalovaná

konštatovala, že dňa 20.04.2023 Okresný súd Bratislava I vydal v žalobcom označenom konaní
uznesenie pod č.k. 36CbR/238/2018 - 736, ktorým súd konanie o odvolaní likvidátora zastavil z dôvodu,
že dlžník zanikol výmazom z obchodného registra ex offo ku dňu 19.04.2023 v konaní vedenom
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 43Vym/5/2023.Žalovaná v písomnom podaní nerozporuje tú skutočnosť, že zbytočné prieťahy v konaní Okresného
súdu Bratislava I vedené pod sp. zn. 36CbR/238/2018 pri rozhodovaní o návrhoch žalobcu na odvolanie
likvidátora a o návrhoch na ustanovenie nového likvidátora boli konštatované predsedom Okresného

súdu Bratislava I dvakrát, avšak žalovaná konštatovala, že pre možnosť vzniku nároku na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa v zmysle zákona vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých
predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody. Musí byť konštatovaná existencia nezákonného
rozhodnutia, respektíve nesprávneho úradného postupu, ktoré možno považovať sa škodovú udalosť
a ktoré predstavujú primárne titul nároku na náhradu škody, musí byť preukázaná škoda ako taká a

existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. V tomto kontexte žalovaná uviedla, že
keď nie je naplnený čo i len jeden z uvedených predpokladov, zodpovednostný vzťah medzi štátom a
subjektom požadujúcim náhradu škody nevzniká.
Z obsahu písomného vyjadrenia žalovanej vyplýva, že žalobca primárne nemal žiaden právny nárok na
to, aby o jeho návrhu na odvolanie likvidátora zo strany súdu bolo vyhovené a podľa názoru žalovanej

nie je absolútne známy potencionálny výsledok rozhodnutia súdu o návrhu žalobcu. Žalovaná uviedla,
že nie je vôbec zrejmé, či by súd rozhodol o odvolaní likvidátora a či by ustanovil nového likvidátora a
ak by aj bol súdom v konaní ustanovený nový likvidátor, akým spôsobom by novo ustanovený likvidátor
dlžníka pokračoval v konaní a vôbec nie je zrejmé, aký vplyv by takýto žalobcom navodený sled udalostí,
ktorý však B1-10C/10/2023 7

nenastal a ktorý nie je možné ani objektívne predpokladať, že by bol býval nastal, mal mať vplyv na
vymoženosť ním vedených pohľadávok voči dlžníkovi.
Z obsahu písomného vyjadrenia žalovanej vyplýva, že návrh žalobcu na vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti likvidátorovi - pôvodne ustanovenému, zdržať

sa nakladania s majetkom dlžníka až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o jeho odvolaní a ustanovení
nového likvidátora, bol právoplatne zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť potom, čo žalobca
nevyužil zákonom garantovanú možnosť voči predmetnému rozhodnutiu podať opravný prostriedok. V
tomto kontexte žalovaná uviedla, že takýto prístup žalobcu vo vzťahu k uplatňovaniu alebo bráneniu
jeho práv je potrebné vyhodnotiť a považovať za porušenie tzv. prevenčnej povinnosti podľa § 415

Občianskeho zákonníka. V tomto kontexte žalovaná uviedla, že žalobca neosvedčil v konaní o vydanie
neodkladného opatrenia existenciu dôvodov pre vydanie neodkladného opatrenia.
Z obsahu písomného vyjadrenia žalovanej je zrejmá námietka žalovanej, že najzávažnejším dôvodom
neopodstatnenosti žaloby je zjavná absencia príčinnej súvislosti medzi žalobcom deklarovaným
právnym titulom a škodou. Žalovaná uviedla, že v rámci kauzality popisovanej žalobcom jednoznačne

nemožno ustáliť, že škoda, ktorej výšku žalovaná považovala za nezrozumiteľne odôvodnenú a riadne
nepreukázanú, by mala vzniknúť žalobcovi čo i len v sprostredkovanej a už vôbec nie vo výlučnej a
bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I v
konaní sp. zn. 36CbR/238/2018.
Žalovaná má za to, že žaloba je postavená na subjektívnej hypotéze žalobcu, že v prípade, ak by

súd rozhodol o jeho návrhu na odvolanie likvidátora včas, pričom vôbec nie je zrejmé aký moment
by to mal byť, za súčasného predpokladu vyhovenia tomuto návrhu, by žalobca sa mohol úspešne
domôcť vymoženia jeho peňažných pohľadávok, z ktorých viaceré boli právoplatne priznané súdnymi
rozhodnutiami až s výrazným časovým odstupom od začatia likvidácie dlžníka a navyše žalovaná
uviedla, že žalobcom evidované pohľadávky neboli žalobcovi všetky priznané súdom.

Z obsahu písomného vyjadrenia žalovanej vyplýva, že žalobca v žalobe poukazuje aj na porušenie
zákonných povinností zo strany likvidátorov a v tomto kontexte žalovaná uviedla, že konanie likvidátora
nie je výkonom verejnej moci orgánom verejnej moci, ktoré by mohlo byť čo i len teoreticky
kvalifikované ako právny titul zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaná
uviedla, že likvidátor v zmysle ustanovenia § 74 Obchodného zákonníka je okrem povinností postupu

s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov za výkon
svojej pôsobnosti zodpovedný rovnako ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti. Delegovanie
zodpovednosti likvidátora za nesplnenie povinností na štát je neprípustné.
Žalovanázároveňuviedla,žežalobcaneuspelpriuplatňovanísijehonárokovvočiHOMEMANAGMENT
Group, a.s. v likvidácii najmä z dôvodu konania likvidátora, ako aj z dôvodu nemajetnosti uvedenej

spoločnosti. Žalovaná zároveň uviedla, že za účelom dosiahnutia úspechu v predmetnej likvidácii
žalobca nevyužil všetky dostupné prostriedky právnej obrany. B1-10C/10/2023 8Žalovaná uviedla, že žalobca si nárok uplatňuje voči štátu z dôvodu konštatovania existencie prieťahov
v súdnom konaní pri rozhodovaní o jeho návrhu na odvolanie likvidátora, no žalobca sa snaží celú
zodpovednosť preniesť na štát, ktorý by mal z titulu objektívnej zodpovednosti znášať v skutočnosti

neexistujúce následky nesprávneho úradného postupu súdu.
Žalovaná vyhodnotila postup žalobcu spočívajúci v uplatnení nároku na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003Z.z. voči žalovanej za zvolenie najjednoduchšej cesty uplatnenia zdanlivého nároku voči štátu
ako nepochybne bonitnému subjektu, čo je absolútne neprípustnou delegáciou zodpovednosti medzi
súkromnoprávnym subjektom za následky, za ktoré v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť štát

len z titulu, že čiastočne participoval na rozhodovaní o žalobcom subjektívne pociťovanom porušení práv
zo strany samostatne a na vlastnú zodpovednosť konajúceho likvidátora, respektíve likvidátorov.
Žalovaná vo vzťahu k exekučným konaniam uvádzaným žalobcom v žalobe uviedla, že boli začaté
v rozmedzí od 15.01.2019 do 06.03.2019, to je približne pol roka od podania návrhu žalobcom na
odvolanie likvidátora na bývalý Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 36CbR/238/2018. Všetky
exekúcie žalobcom uvádzané boli zastavené z dôvodu, že nebol v exekučných konaniach zistený žiaden

majetok ani príjmy spoločnosti HOME MANAGMENT Group, a.s. ako povinného, ktorý by postačoval
čo i len na úhradu trov exekúcie. Takýto postup skončenia exekúcii bol potvrdený súdom uzneseniami o
zamietnutí námietok žalobcu ako oprávneného o zastavení exekúcie, voči ktorým žalobca ani nepodal
opravné prostriedky.
V tomto kontexte žalovaná uviedla, že je vylúčené hovoriť o tom, že by dlžník spoločnosť HOME

MANAGMENT Group, a.s. disponovala postihnuteľným majetkom, z ktorého by mohlo či už v rámci
likvidácie alebo v rámci exekúcií dôjsť k uspokojeniu akejkoľvek pohľadávky žalobcu. Žalovaná v
tomto kontexte uviedla, že dlžník bol zjavne nemajetný už pri začatí exekučných konaní, pričom táto
skutočnosť nie je absolútne v žiadnom kauzálnom vzťahu s nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Bratislava I, ktorý žalobca považuje za právny titul vzniku jeho škody. Žalovaná uviedla, že celý

priebeh likvidácie ako aj exekúcii nasvedčuje záveru, že dlžník žalobcu bol nemajetný, prípadne sa
teoreticky mohol úmyselne zbavovať majetku v úmysle ukrátiť žalobcu, čo podľa vyjadrenia žalovanej
bolo primárnou príčinou toho, že žalobca od dlžníka nemal poskytnuté žiadne, respektíve čiastočné
plnenie pohľadávok. Žalovaná v tomto kontexte uviedla, že nie je možné považovať za príčinu vzniknutej
situácie žalobcom namietané nerozhodnutie bývalého Okresného súdu Bratislava I o jeho návrhu na

odvolanie likvidátorov z ich funkcie.
Žalovaná v tomto kontexte uviedla, že jej argumentácia je podporená zisteniami a závermi Okresného
súdu Bratislava I v uznesení zo dňa 30.08.2018, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré žalobca ani nenapadol odvolaním, v ktorom súd konštatoval, že súd
nemal za preukázanú skutočnosť, že likvidátor dlžníka by mal v držbe peňažné prostriedky vo výške

477 781,15 €.
Žalovaná vo vzťahu k výške uplatnenej škody žalobcom v konaní uviedla, že žaloba v tomto smere
nenapĺňa podmienky žaloby z dôvodu, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých má
vyplývať evidencia pohľadávok žalobcu v jeho účtovníctve a žalobca v žalobe B1-10C/10/2023 9

zrozumiteľným spôsobom neidentifikoval, ktoré z evidovaných pohľadávok boli aj potvrdené súdnym
rozhodnutím, eventuálne o aké súdne rozhodnutia sa má jednať. Žalovaná nepoprela, že žalobca
predložil súdu niektoré súdne rozhodnutia, avšak viaceré z nich boli vydané až po začatí likvidácie
dlžníka, respektíve po začatí uvádzaných troch exekučných konaní a žalovaná namietla, že žalobca
v žalobe neustálil k akému momentu, respektíve akému dátumu ustálil ním deklarovanú výšku škody.

Zároveň žalovaná poukázala na samotný obsah žaloby, keďže žalobca v žalobe uviedol, že nevie
preukázať ním deklarovanú škodu ako takú, keď nie je možné ustáliť v akom rozsahu by mu bola škoda
uhradená v prípade odvolania nečinného likvidátora a po ustanovení jeho nástupcu, keďže sám žalobca
zároveň uviedol, že uvedené nie je možné preukázať výlučne následkom nečinnosti Okresného súdu
Bratislava I, ktorá podľa žalobcu mala zmariť akúkoľvek šancu žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávok

v likvidácii.
Žalovaná vo vzťahu k obsahu citovanej časti žaloby uviedla, že sám žalobca žalobou potvrdil
neschopnosť preukázať ním deklarovanú škodu ako takú, ale je aj potvrdením absolútne neprípustnej
delegácie súkromnoprávneho vzťahu na štát bez existencie kvalifikovaných zákonných predpokladov.
Žalovaná jednoznačne zotrvala na argumentácii, že žalobca nepreukázal všetky tri podmienky vzniku

zodpovednosti žalovanej za vznik škody, náhrady ktorej sa žalobca žalobou domáha. Taktiež žalovaná
zotrvala na argumentácii, že ak by žalobcovi aj nejaká škoda vznikla, tak len v súvislosti s prípadným
konanímlikvidátoravrámcinariadenejlikvidáciespoločnostiHOMEMANAGMENTGroup,a.s.taktiežzasplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti likvidátora za uvedenú škodu na strane žalobcu. Žalovaná
žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalovaná spolu s vyjadrením k obsahu žaloby doručila listinné dôkazy: písomnosť s označením

OznámenieovýsledkupredbežnéhoprerokovanianárokunanáhradyškodyvypracovanéMinisterstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 07.11.2023, ktoré bolo doručované právnemu zástupcovi
žalobcu, uznesenie vydané Okresným súdom Bratislava I, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia vydané pod č. k. 36Exre/616/2018 - 13 dňa 30.08.2018.
3. Žalobca súdu doručil repliku, v zmysle ktorej sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, ktorej obsah

zároveň žalobca vyhodnotil ako snahu ovplyvniť rozhodovací proces prostredníctvom neprimeraného
dôrazu na pozíciu žalovanej ako štátu voči žalobcovi. V tomto kontexte žalobca poukázal na znenie
Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), ktorý vyjadruje dôležité zásady a normy, ktoré majú
byť dodržané zo strany všetkých sporových strán. CSP, podľa vyjadrenia žalobcu, kladie dôraz na
rovnaké postavenie sporných strán spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovania zaužívaných
prostriedkov obrany a útoku.

Žalobca taktiež namietol, že žalovaná v úvode svojho vyjadrenia poukázala na obsah oznámenia
o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 07.11.2023, ktoré podľa
vyjadrenia žalobcu, nemá formu rozhodnutia a už vôbec nie rozhodnutia o predbežnej prejudiciálnej
otázke v zmysle ustanovenia § 194 CSP, ktorým je súd viazaný. Žalobca uviedol, že na obsah
predmetného oznámenia súd nie je povinný B1-10C/10/2023 10

prihliadnuť a nie je povinný ani prijať závery prezentované v tomto oznámení a riadiť sa nimi. Súd
je povinný v civilnom sporovom konaní realizovať riadne dokazovanie v súvislosti s princípmi CSP
a Ústavou Slovenskej republiky. Žalobca taktiež uviedol, že oznámenie o výsledku predbežného
prerokovania nároku je žalobcovi známe a obsahuje iba strohé konštatovanie skutkového stavu a

výsledok predbežného prerokovania prijatého Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
Žalobca v replike uviedol, že žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby nerozporuje tú
skutočnosť, že zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 36CbR/238/2018
boli konštatované a žalobca zaujal jednoznačné stanovisko, že k nesprávnemu úradnému postupu
súdu v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. došlo a túto skutočnosť nie je možné poprieť.

Existenciu nesprávneho úradného postupu bývalého Okresného súdu Bratislava I potvrdili výsledky
vybavenia sťažnosti žalobcu na prieťahy v uvedenom konaní a podľa názoru žalobcu v prejednávanej
veci preukázal existenciu nesprávneho úradného postupu ako jedného zo základných predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý predstavuje primárny titul
nároku na náhradu škody. V tomto kontexte žalobca poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS

26/95 zo dňa 25.10.1995, sp. zn. I.ÚS 318/2001 zo dňa 30.11.2021 a na článok 46 ods. 2 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky.
Žalobca v replike uviedol, že žalovaná správne uvádza, že existencia nesprávneho úradného postupu
sama o sebe nezakladá vznik nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Na
uvedené je potrebné kumulatívne splnenie aj dvoch ďalších podmienok, ktorými sú vznik škody a

existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
a škodou. V tomto kontexte žalobca uviedol, že vo vzťahu k existencii príčinnej súvislosti medzi
preukázaným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou zotrváva na obsahu žaloby a
zároveň poukázal na obsah listinných dôkazov doručených súdu spolu so žalobou, na základe ktorých
žalobca považuje existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom

škody, ktorej náhrady sa v konaní voči žalovanej domáha, jednoznačne za preukázanú.
Žalobca v replike uviedol, že kladie dôraz na skutočnosť, na základe ktorej je zrejmé, že existencia
nesprávneho úradného postupu a vznik škody existujú v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní
Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 36CbR/238/2018. Podľa vyjadrenia žalobcu, ak by sa súd
nedopustil nesprávneho úradného postupu, teda by vo veci konal, došlo by k odvolaniu likvidátora v

zmyslenávrhužalobcunaodvolanielikvidátoraavtakomprípadebolomožnédôvodnepredpokladať,že
by likvidácia dlžníka prebiehala. Vznik škody, podľa vyjadrenia žalobcu, je v tomto prípade priamo závislý
na skutočnosti, že pohľadávky prihlásené do likvidácie boli likvidátorom „odignorované“ a žalobca ako
poškodený napriek existencii právoplatných a vykonateľných právnych titulov nebol v rámci likvidácie
uspokojený. V tomto kontexte žalobca opäť ako v žalobe uviedol, že táto skutočnosť má dopad na

autorov diel chránených autorským zákonom, ktorým žalobca nemôže vyplatiť im prináležiace honoráre.
Žalobca taktiež uviedol, že nie je možné preukázať v akom rozsahu by v prípade včasného a lege
artis konania likvidátora došlo k uspokojeniu prihlásených pohľadávok žalobcu, avšak uvažovať nad
uvedeným je bezpredmetné, keďže následkom jednoznačného nekonania súdu a jeho nečinnosťou boloumožnené dlžníkovi postupne sa zbaviť akéhokoľvek majetku, následkom čoho došlo aj k zastaveniu
predmetného B1-10C/10/2023 11

konania vedeného pod sp. zn. 36CbR/238/2018, čím bolo žalobcovi znemožnené vymoženie súdom
priznaných nárokov a teda došlo k odmietnutiu spravodlivosti.
Žalobca uviedol, že nápravu porušenia svojich práv nedosiahne žiadnym právom aprobovaným
postupom z dôvodu, že nečinnosť bývalého Okresného súdu Bratislava I, ktorú v rámci vyjadrenia
uznala aj žalovaná mala za následok ex offo výmaz dlžníka z obchodného registra, o čom sa žalobca

dozvedel z obsahu uznesenia vydaného Okresným súdom Bratislava I dňa 20.04.2023, ktoré žalobcovi
bolo doručené dňa 25.04.2023. (Poznámka súdu, ide o rozhodnutie vydané bývalým Okresným súdom
Bratislava I pod č.k. 36CbR/238/2018 – 736, ktorým súd zastavil konanie o odvolaní likvidátora dlžníka).
V kontexte s vydaním predmetného uznesenia žalobca uviedol, že ide o prvý úkon príslušného súdu v
namietanom konaní od vydania upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 10.12.2021.
Žalobca zároveň uviedol, že je absolútne neakceptovateľné, aby v demokratickom a právnom štáte

ten istý súd v tom istom čase, ktorý mal rozhodnúť o výmene likvidátora dlžníka žalobcu HOME
MANAGMENT Group, a.s. túto spoločnosť vymazal z obchodného registra, v dôsledku čoho došlo k
absolútnemu znemožneniu vymoženia nárokov žalobcu vyplývajúcich mu z neoprávneného použitia
hudobných diel dlžníkom bez udelenia súhlasu žalobcom, ktoré žalobca, podľa jeho vyjadrenia, eviduje
vo svojom účtovníctve, pričom v príčinnej súvislosti s nečinnosťou bývalého Okresného súdu Bratislava

I bola žalobcovi odmietnutá spravodlivosť, keďže súd svojou nečinnosťou porušil právo žalobcu, ako
známeho veriteľa a zasiahol do jeho majetkových práv, čím zmaril akúkoľvek šancu žalobcu na
uspokojenie jeho nárokov vyplývajúcich mu z neoprávneného použitia hudobných diel dlžníkom.
Vo vzťahu k výške vzniknutej škody a k spôsobu jej ustálenia žalobca v replike poukázal na obsah
žaloby, predloženej prihlášky pohľadávok do likvidácie spoločnosti HOME MANAGMENT Group, a.s. zo

dňa 27.07.2018 a na obsah súdom vydaných rozhodnutí, ktorými boli žalobcovi voči dlžníkovi priznané
v príslušných súdnych konaniach uplatňované pohľadávky v rozsahu istiny, príslušenstva pohľadávky,
ako aj trov konania. Žalobca opätovne aj v replike výšku škody vyčíslil zhodne ako v žalobe.
Žalobca uviedol, že vymoženie peňažných pohľadávok v akejkoľvek výške v rámci likvidácie spoločnosti
dlžníka bolo znemožnené následkom prieťahov v uvedenom konaní. Aj v prípade, ak by hypoteticky

malo dôjsť iba k čiastočnému uspokojeniu pohľadávok žalobcu, toto bolo zmarené v dôsledku nekonania
bývalého Okresného súdu Bratislava I, pričom následkom tohto nekonania nie je možné aktuálne vyčísliť
sumu vo výške, ktorá bola v danom konaní relevantnou a potencionálne vymožiteľnou. Žalobca v
replike uviedol, že je v rozpore s platnými právnymi predpismi prenášať na žalobcu povinnosť vyčísliť
potencionálnu výšku uspokojenia pohľadávok žalobcu v rámci likvidácie spoločnosti dlžníka. Žalobca

uviedol, že ak by bývalý Okresný súd Bratislava I konal a došlo by k výmene nečinného likvidátora, tento
by stanovil presnú výšku sumy, v akej by bol žalobca v predmetnej likvidácii uspokojený. Skutočnosť, že
bývalý Okresný súd Bratislava I nekonal, podľa vyjadrenia žalobcu, nemôže zakladať žalobcovi v tomto
prípade v súčasnosti už neuskutočniteľnú povinnosť. Žalobca realizoval všetky úkony, aby vyčíslil svoje
nároky v konaní vedenom bývalým Okresným B1-10C/10/2023 12

súdom Bratislava I a toto vyčíslenie považuje za škodu relevantne uplatnenú v prejednávanej veci.
4. Žalovaná súdu nedoručila dupliku v zmysle uznesenia súdu č. k. B1-10C/10/2023-423.
5. V rámci vedenia konania žalobca predložil súdu listinný dôkaz potvrdzujúci tržby spoločnosti HOME
MANAGMENT Group, a.s. od roku 2012 do roku 2017. V tomto kontexte žalovaná uviedla, že tržby na

strane dlžníka boli už v roku 2017 vo výške 7 493 € a dlžník žalobcu vstúpil do likvidácie až v roku 2018.
V tomto kontexte žalovaná uviedla, že celá konštrukcia vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody
je len v rovine hypotézy žalobcu a teda žalovaná naďalej zotrvala na argumentácii uvedenej v písomnom
vyjadrení k obsahu žaloby, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a konštatovanými prieťahmi v súdnom konaní vedenom bývalým Okresným súdom

Bratislava I, sp. zn. 36CbR/238/2018. Zotrvala na argumentácii, že považuje žalobu za nedôvodnú a
žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobca súdu doručil odborné stanovisko vypracované znalkyňou prof. Ing. F. Chromjakovou, PhD. k
finančnej analýze spoločnosti HOME MANAGMENT Group, a.s. zo dňa 05.03.2025.
Z obsahu predmetného odborného stanoviska podľa vyjadrenia žalobcu, ako aj znalkyne vyplýva, že

dlžník preukázateľne disponoval majetkom, ktorého za posledných piatich rokov svojej existencii sa
účelovo zbavoval. Znalkyňa pri vypracovaní odborného stanoviska čerpala údaje z registra účtovných
závierok dlžníka. Znalkyňa v odbornom stanovisku uviedla, že dlžník v posledných piatich rokoch pred
vstupom do likvidácie disponoval majetkom vyčísleným v odbornom stanovisku za roky 2013 až 2017.Žalovaná k obsahu odborného stanoviska doručila súdu písomné vyjadrenie, v zmysle ktorého uviedla,
že z odborného stanoviska znalca k finančnej analýze spoločnosti vyplýva, že uvedená spoločnosť
disponovala majetkom v odbornom stanovisku ustálenom, ktorého sa v posledných piatich rokov

svojej existencie účelovo zbavovala, pričom takéto právne úkony mohli byť predmetom odporovacích
žalôb zo strany konajúceho likvidátora. Žalovaná zároveň uviedla, že žalobcom predložený dôkaz
nemá relevanciu v prejednávanej veci, keďže ním nie sú preukázané žiadne nové skutočnosti majúce
vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcom. Zbavovanie sa majetku zo strany dlžníka žalobcu
v rokoch predchádzajúcich jeho vstupu do likvidácie nie je vo vzťahu ani len v sprostredkovanej

príčinnej súvislosti s právnym titulom v prejednávanej veci, ktorým je konštatovaný nesprávny úradný
postup súdu. Žalovaná zároveň uviedla, že obsah odborného stanoviska preukazuje skôr opačný
záver než ten, o prijatie ktorého sa snaží žalobca a teda, že žalobca jednoznačne nebol poškodený
nesprávnym úradným postupom súdu, ale nanajvýš konaním iných subjektov dlžníkom, respektíve
likvidátorom. Žalovaná zároveň namietla rozpor odborného stanoviska znalkyne s platnou právnou
úpravou, konkrétne zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súvisiacich vyhlášok.
6. Podľa ustanovenia § 3 ods.1, písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za B1-10C/10/2023 13

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 3ods.2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ustanovenia § 4 ods.1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa ustanovenia §9 ods.2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa ustanovenia §9 ods.4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11. B1-10C/10/2023 14

Podľa ustanovenia § 16 ods.4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgánpísomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa ustanovenia § 17 ods.1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. 1a)
7. V konaní nebolo sporným, že žalobca v zmysle citovaného ustanovenia § 15 zákona č. 514/2003
Z.z. požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, síce po podaní žaloby písomným podaním zo dňa 09.05.2023, ktoré bolo Ministerstvu
spravodlivosti doručené dňa 09.05.2023. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku prerokovalo s negatívnym výsledkom.

V konaní nebolo sporným, že žalobca dňa 01.08.2018 podal na bývalý Okresný súd Bratislava I návrh na
odvolanie likvidátora spoločnosti HOME MANAGMENT Group, a.s., ktorý obsahoval aj návrh na určenie
nového likvidátora, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že likvidátor A. B. C.
si neplnil zákonné povinnosti v žalobe definované. Konanie bolo vedené Okresným súdom Bratislava
I pod sp. zn. 36CbR/238/2018.

V konaní nebolo sporným, že predseda bývalého Okresného súdu Bratislava I v Upovedomení o
spôsobe vybavenia sťažnosti vypracovanom dňa 23.3.2021 vyhodnotil sťažnosť žalobcu na prieťahy
v konaní vedenom pod sp. zn. 36CbR/238/2018 za dôvodnú. Taktiež z obsahu Upovedomenia o
spôsobe vybavenia sťažnosti vypracovanom predsedom bývalého Okresného súdu Bratislava I dňa
10.12.2021vyplýva, že predseda súdu dospel k záveru, že sťažnosť žalobcu na prieťahy vo vyššie

uvedenom konaní je dôvodná, no zároveň konštatoval, že k prieťahom v namietanom konaní došlo bez
subjektívneho zavinenia konajúceho sudcu v súvislosti s neprimeraným zaťažením oddelenia. Taktiež
z obsahu predmetného upovedomenia je zrejmé, že vec bola zaradená do režimu kontroly úkonov
vykonaných v súdnom spise každé tri mesiace.
V konaní nebolo sporným, že Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 36 Exre/616/2018 - 13 zo dňa

30. augusta 2018 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu uvedeného
rozhodnutiajezrejmé,žežalobcasanávrhomzodňa01.08.2018domáhalnasúdeodvolanialikvidátora,
určenia nového likvidátora a nariadenia neodkladného opatrenia. Taktiež z uvedeného rozhodnutia je
zrejmé, že žalobca a dlžník - spoločnosť HOME MANAGMENT Group, a.s. boli účastníkmi viacerých
súdnych konaní, v ktorých sa žalobca domáhal voči dlžníkovi uhradenia pohľadávok, ktoré mu vznikli

z neoprávneného používania hudobných diel dlžníkom bez súhlasu žalobcu a ktoré eviduje vo svojom
B1-10C/10/2023 15

účtovníctve. Taktiež je z rozhodnutia zrejmé, že žalobca si prihlásil prihláškou do likvidácie spoločnosti
HOME MANAGMENT Group, a.s. pohľadávky vo výške 477 781,15 €. Návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd likvidátorovi dlžníka (žalovaného v uvedenom
konaní) nariadil zdržať sa akéhokoľvek nakladania s majetkom - peňažnými prostriedkami vo výške
477 781,15 € až do dňa, kedy nadobudne právoplatnosť uznesenie súdu o zmene v osobe likvidátora.
Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdne konania, o ktoré žalobca opieral svoje tvrdenia nie sú
všetky právoplatne skončené. Súd zároveň uviedol, že nemal preukázanú skutočnosť, že likvidátor by

mal v držbe peňažné prostriedky vo výške 477 781,15 €. Z rozhodnutia taktiež vyplýva, že žalobca v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že zaznamenal výrazný pokles majetku dlžníka
– žalovaného v uvedenom konaní z účtovných závierok za roky 2015, 2016 a 2017, no súd uviedol,
že tieto účtovné uzávierky nesúviseli s likvidáciou spoločnosti. Spoločnosť vstúpila do likvidácie dňa
27.04.2018 - teda pre likvidáciu mala byť rozhodujúca účtovná závierka - likvidačná účtovná súvaha

zostavená likvidátorom ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie.
V konaní nebolo sporným, že Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 36CbR/238/2018 - 736 zo dňa 20.
apríla 2023 zastavil konanie o odvolaní likvidátora obchodnej spoločnosti HOME MANAGMENT Group,
a.s., žalobcovi, ktorý aj v predmetnom konaní vystupoval v procesnom postavení žalobcu (navrhovateľa)
bol vrátený súdny poplatok. Z obsahu predmetného rozhodnutia je zrejmé, že dňa 01.08.2018 bol súdu

doručený návrh žalobcu na odvolanie likvidátora obchodnej spoločnosti HOME MANAGMENT Group,
a.s. Súd v uznesení uviedol, že z výpisu obchodného registra odd. Sa vl. č. 2923/B zistil, že obchodná
spoločnosť HOME MANAGMENT Group, a.s. bola dňa 19.04.2023 v konaní sp. zn. 43Vym/5/2023 ex
offo vymazaná z obchodného registra. Súd konštatoval, že neboli v dôsledku výmazu dlžníka splnenépredpoklady pre vedenie konania z dôvodu nedostatku procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť
a z tohto dôvodu súd konanie zastavil.
8.Vkonaníbolosporným,čižalobcapreukázalvkonaníkumulatívnesplnenievšetkýchtrochpodmienok

vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik uplatneného nároku na náhradu škody v rozsahu žaloby
špecifikovanej.
V civilnom súdnom konaní súd konštatuje, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu
škody, je povinnosťou žalobcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne preukázať kumulatívne
naplnenie všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody, ktorej náhrady sa takýto

subjekt v konaní domáha.
Prvou podmienkou je, aby žalobca v konaní preukázal, že orgán štátu sa pri výkone verejnej moci
dopustil nesprávneho úradného postupu, konkrétne v prejednávanej veci, aby boli konštatované
zbytočné prieťahy predsedom súdu pri vybavovaní sťažností doručených žalobcom na prieťahy v
súdnom konaní bývalého Okresného súdu Bratislava I, v konaní vedenom pod sp. zn. 36CbR/238/2018.
Druhou podmienkou je, aby žalobca v konaní preukázal vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s neprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktorej výšku musí v
konaní žalobca jednoznačne preukázať, nie len hypoteticky ustaľovať a vyčísľovať. B1-10C/10/2023 16

Treťou podmienkou je, aby žalobca v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázal priamu príčinu
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a

škodou, respektíve ušlým ziskom. Súd konštatuje, že podľa ustálenej judikatúry, ak nie je naplnený čo
aj len jeden z týchto predpokladov žalobca v konaní úspešný nemôže byť.
Súd s poukazom na citované ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je oprávnený skúmať
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci s poukazom na znenie
ustanovenia §9 ods. 1 v rozhodnom období. Obmedzenie skúmania nesprávneho úradného postupu

je sústredené do ustanovenia § 9 ods. 2 tak, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V prejednávanej veci je nepochybné, že v konaní vedenom bývalým Okresným súdom Bratislava I
pod sp. zn. 36CbR/238/18 boli konštatované predsedom súdu v rámci vybavenia sťažností podaných
žalobcomzbytočnéprieťahy.Avšaktojelenprvýpredpoklad,ktorýmusíbyťnaplnenýpriskúmanívzniku
zodpovednosti štátu za škodu, ktorej náhrady sa žalobca v konaní domáha, avšak preukázanie tohto
prvého predpokladu neznamená, že žalobca v konaní preukázal aj vznik škody a predovšetkým príčinnú

súvislosť medzi konštatovanými prieťahmi v konaní vedenom bývalým Okresným súdom Bratislava I
pod sp. zn. 36CbR/238/18 a uplatnenou škodou žalobcom v konaní.
Súd uvádza, že len odkaz žalobcu na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojich
konaniach skúmal porušenia práv strán sporu z pohľadu článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a článku 46 Ústavy Slovenskej republiky ešte neznamená, že konštatované prieťahy

v súdnom konaní bez ďalšieho zakladajú vznik nároku žalobcu na náhradu škody voči štátu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. Takéto konštatovanie prieťahov Ústavným súdom Slovenskej republiky zakladá
dotknutému subjektu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú ústavný súd za splnenia všetkých
predpokladov takémuto subjektu prizná a možnosť podania žaloby na náhradu škody voči štátu podľa
ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.

(Pre úplnosť poznámka súdu: V konaní vedenom bývalým Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn.
36CbR/238/18nebolÚstavnýmsúdomSRvydanýžiadennález,ktorýmbybolikonštatovanénedôvodné
prieťahy v uvedenom konaní, v uvedenom konaní však, tak ako súd už uviedol, boli pri vybavovaní
sťažností podaných žalobcom dvakrát predsedom súdu konštatované nedôvodné prieťahy v konaní
bývalého Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 36CbR/238/18) B1-10C/10/2023 17

V prejednávanej veci žalobca výšku ním uplatneného nároku na náhradu škody ustaľoval tak, že ide
o škodu, ktorá je vo svojom vyčíslení pohľadávkou uplatnenou žalobcom v rámci likvidácie spoločnosti
dlžníka a ktorá likvidátorom v prospech žalobcu nebola poskytnutá. Výšku škody žalobca ustaľovalna základe obsahu súdnych rozhodnutí, ktorými mal judikované pohľadávky voči dlžníkovi. Žalobca v
konanínepreukázal,žedlžníkvovzťahukuktorémubolanariadenájeholikvidáciadisponovalmajetkom,
ktorý by aj v prípade vyhovenia návrhom žalobcu na výmenu likvidátorov v rámci namietaného konania,

postačoval na uspokojenie pohľadávok žalobcu. Súd v namietanom konaní neodkladným opatrením
vydaným dňa 30.8.2018 pod č.k. 36Exre/616/2018-13 zamietol návrh žalobcu, ktorý smeroval k uloženiu
povinnosti likvidátora nedisponovať finančným majetkom dlžníka v sume 477 781,15 €, keďže súd nemal
osvedčené, že likvidátor dlžníka má v držbe finančné prostriedky v uvedenej sume.
Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal v konaní priamu a bezprostrednú

príčinu súvislosť medzi konštatovanými prieťahmi predsedom súdu v namietanom konaní a výškou
škody, náhrady ktorej sa v konaní domáha. V tomto kontexte súd uvádza, že ak by aj súd včas vyhovel
návrhom žalobcu na výmenu likvidátora, táto včasnosť konania súdu, vzhľadom na zistené nepriaznivé
majetkové pomery dlžníka, by nemala vplyv na skutočnosť, že by žalobcovi boli poskytnuté likvidátorom
vrámcilikvidáciedlžníkaspoločnostižalobcomuplatnenépohľadávkyvočidlžníkovivcelkovejsume477
781,15 € a ak by aj boli poskytované tieto finančné prostriedky tak je neisté, v akej výške by vôbec mohli

byť pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi v rámci likvidácie spoločnosti dlžníka likvidátorom uspokojené.
Súd uvádza, že žalobcom vyčíslená škoda vo výške 477 781,15 € v skladbe v žalobe definovanej
je len hypotetickým nárokom, ktorý v rámci likvidácie spoločnosti dlžníka mohol, ale aj nemusel byť
likvidátorom v prospech žalobcu poskytnutý a je hypotetická aj žalobcom deklarovaná príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorej náhrady sa v konaní domáha.

Súd zároveň uvádza, že spoločnosť HOME MANAGMENT Group, a.s. v rámci konania vedeného
bývalým Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 36CbR/238/2018 bola ex offo vymazaná z
obchodného registra ku dňu 19.04.2023 a dňa 20.04.2023 bolo v konaní Okresným súdom Bratislava
I vydané uznesenie č. k. 36CbR/238/2018 - 736, ktorým súd konanie o odvolaní likvidátora zastavil z
dôvodu, že dlžník zanikol výmazom z obchodného registra ex offo.

9. Súd síce mal preukázaný prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody, ktorej
náhrady sa žalobca voči žalovanej domáha, ktorým je nesprávny úradný postup Okresného súdu
Bratislava I v konaní sp. zn. 36CbR/238/2018 v rozsahu konštatovaných nedôvodných prieťahov v
uvedenom konaní, no súd bol povinný, tak ako už uviedol v bode 8. odôvodnenia rozsudku, skúmať
aj ďalšie dva predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody – výšku škody, ktorá by

žalobcovivzniklavpriamejpríčinnejsúvislostiskonštatovanýmineodôvodnenýmiprieťahmivuvedenom
konaní predsedom súdu v rámci vybavenia šťažností podaných žalobcom a príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu a škodou, ktorej náhrady sa žalobca v konaní domáha v súvislosti
s už opísaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I ako orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci. B1-10C/10/2023 18

Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a
je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť

poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Tak ako súd už uviedol vyššie rozlišujú
sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu.

Súd konštatuje, že dlžník žalobcu už pred nariadením jeho likvidácie nedisponoval majetkom, ktorý
by postačil na pokrytie judikovaných pohľadávok žalobcu voči dlžníkovi likvidátorom. Žalobca v
konaní nepreukázal ani nemohol preukázať, že ním vyčíslená škoda by bola likvidátorom pôvodne
ustanoveným, respektíve súdom na návrh žalobcu novo ustanoveným likvidátorom, uspokojená v
žalovanej výške, respektíve v pomernej výške v rámci likvidácie spoločnosti dlžníka, keďže súd v rámci

skúmania podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, vydania ktorého sa žalobca domáhal
rozhodnutím vydaným pod. č.k. 36Exre/616/2018-13 zo dňa 30.8.2018 jednoznačne konštatoval, že
likvidátor dlžníka nedisponuje peňažnými prostriedkami vo výške 477 781,15 €.
Žalobcom uplatnená výška škody, ktorej náhrady sa domáha v súvislosti s skonštatovanými prieťahmi
v súdnom konaní vedenom bývalým Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 36CbR/238/2018 je len

hypotetická, keďže v uvedenom konaní žalobca nemal nárok na rozhodnutie súdu, aby súd na návrh
žalobcu odvolal pôvodne ustanoveného likvidátora a ustanovil nového likvidátora a taktiež žalobca
nemôže v tomto konaní tvrdiť, že novoustanovený likvidátor by v rámci likvidácie spoločnosti dlžníka
žalobcu uplatnenú pohľadávku žalobcom v sume 477 781,15 € uspokojil, respektíve pomernú časť zuplatnenej pohľadávky, ktorej výšku žalobca v konaní ani nemohol preukázať, keďže dlžník žalobcu,
tak ako súd už opakovane uviedol, v čase nariadenia jeho likvidácie nedisponoval majetkom v hodnote
uplatnených nárokov žalobcom v rámci likvidácie subjektu dlžníka žalobcu.

Súd pri ustálení výšky škody, ktorej náhrady sa žalobca domáha v konaní nemohol vychádzať ani
z obsahu doručených listinných dôkazov žalobcom, tak rozsudkov vydaných súdmi, ktorými boli
judikované v prospech žalobcu pohľadávky voči dlžníkovi a ani z obsahu odborného stanoviska
vypracovanéhoznalkyňouzdôvodu,žeobsahtýchtolistinnýchdôkazovnepostačovalnaustálenievýšky
škody, ktorá podľa tvrdení žalobcu, mu mala vzniknúť neuspokojením jeho uplatnenej pohľadávky v

sume 477 781,15 € likvidátorom v rámci likvidácie spoločnosti dlžníka.
V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti
ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach;

vyriešenie tejto otázky preto nemožno B1-10C/10/2023 19

uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového
stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou
skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť

ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
30. 6. 2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009.
Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že žalobca nepreukázal priamu príčinnú súvislosť

medzi konštatovanými nedôvodnými prieťahmi v súdnom konaní vedenom bývalým Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 36CbR/238/2018 a vznikom škody, náhrady ktorej sa v konaní žalobca voči
žalovanej domáha. To, že v uvedenom konaní boli predsedom súdu dvakrát konštatované nedôvodné
prieťahy neznamená, že žalobcovi v priamej príčinnej súvislosti s konštatovanými nedôvodnými
prieťahmi v uvedenom konaní vznikla škoda vo výške v žalobe špecifikovanej. Súd uvádza, že ak

by aj súd včas rozhodol o návrhoch žalobcu, ktorými sa domáhal odvolania pôvodného likvidátora
a ustanovenia nového likvidátora spoločnosti dlžníka, by pohľadávka žalobcu likvidátorom v rámci
likvidácie dlžníka nebola uspokojená v žalovanej sume. Tak ako súd už uviedol, dlžník žalobcu
nedisponoval majetkom už pred vstupom jeho subjektu do likvidácie, respektíve disponoval minimálnym
majetkom, ktorý by nepostačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu likvidátorom, ktorého výmeny sa

žalobca v uvedenom konaní domáhal, v sume vyčíslenej v žalobe v rámci likvidácie subjektu dlžníka
žalobcu.
Súd opäť uvádza, že v rámci uvedeného konania bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu, že súd v rozhodnutí konštatoval na základe zisteného skutkového
stavu, že likvidátor subjektu dlžníka žalobcu nedisponoval v rámci likvidácie dlžníka žalobcu peňažnými

prostriedkamivsume477781,15€,t.j.vovýškeuplatnenýchjudikovanýchpohľadávokžalobcomvrámci
likvidácie subjektu dlžníka žalobcu. Voči predmetnému uzneseniu žalobca nepodal opravný prostriedok.
Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica v rozhodnutiach, na obsah
ktorých poukazoval žalobca konštatoval, že dlžník žalobcu nedisponoval žiadnym majetkom zistiteľným
v rámci vedenia exekučných konaní, ktoré prebiehali paralelne s konaním smerujúcim k likvidácii dlžníka

žalobcu a exekučné konania pre nemajetnosť dlžníka boli zastavené a námietky žalobcu boli súdom
zamietnuté. B1-10C/10/2023 20Súd zároveň uvádza, že konanie vedené bývalým Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn.
36CbR/238/2018 bolo právoplatne zastavené uznesením vydaným dňa 20.4.2023, pod č.k.
36CbR/238/2018 – 736 z dôvodu výmazu dlžníka žalobcu ex offo z obchodného registra.

10. Súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keďže mal preukázaný iba prvý predpoklad
pre prípadnú možnosť uplatnenia si nároku na náhradu škody voči štátu žalobcom a to konštatované
nedôvodnéprieťahypredsedomsúduvrámcivybaveniasťažnostípodanýchžalobcomvsúdnomkonaní
vedenom bývalým Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 36CbR/238/18.
Žalobca v konaní nepreukázal výšku škody, ktorej náhrady sa voči žalovanej domáha v sume 477 781,15

€, ktorej výšku súd považuje vo vyčíslenej výške za hypotetickú vo vzťahu k zisteným majetkovým
pomerom dlžníka žalobcu v rámci vedenia namietaného konania a súd nemal preukázanú ani priamu a
bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi konštatovanými nedôvodnými prieťahmi v uvedenom súdnom
konaní a vyčíslenou škodou, keďže z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že dlžník
žalobcu už v rámci likvidácie jeho spoločnosti nedisponoval finančnými prostriedkami, ktoré by mohli byť
použité likvidátorom spoločnosti dlžníka žalobcu na uspokojenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v rámci

likvidácie spoločnosti dlžníka. Dlžník žalobcu už pred vstupom do likvidácie disponoval minimálnym
majetkom a teda ak aj súd by včas rozhodol o návrhu žalobcu na výmenu likvidátora, respektíve o tomto
návrhu nerozhodol a súdne konanie z dôvodu výmazu dlžníka z obchodného registra zastavil, nemal
tento postup súdu žiaden vplyv na skutočnosť, že by v rámci likvidácie dlžníka žalobcu boli žalobcom
uplatnené pohľadávky v žalovanej sume, respektíve v pomernej časti likvidátorom dlžníka vyplatené z

majetku dlžníka v prospech žalobcu.
11. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.
Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
12. Súd úspešnej žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto
percent.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Mestskom súde Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom B1-10C/10/2023 21

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.