Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122204327
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5122204327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava 841 04, IČO: 35
919 001 proti žalovanému M -SILNICE SK s.r.o., so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina 010 61, IČO: 36 833
380, právne zast.: JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice,
o zaplatenie 53.005,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti prvej a druhej
výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/25/2022-586 zo dňa 11. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/25/2022-586 zo dňa 11. júna 2024 v rozsahu prvej

a druhej výrokovej vety potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 96,42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 946,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 946,52 Eur od 26.01.2021 do
zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Druhou
výrokovou vetou v ostatnej časti žalobný návrh (v rozsahu 52.058,72 Eur) zamietol. Treťou výrokovou
vetou priznal žalovanému voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.

2. Okresný súd uviedol, že žalobu o zaplatenie 53.005,24 Eur s prísl. žalobca skutkovo odôvodnil
tým, že dňa 27.09.2019 bola medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom
uzatvorená Zmluva o dielo, ktorej predmetom je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo
„Oprava mosta evidenčné číslo 11-216 Krásno nad Kysucou“ (ďalej len „Zmluva o dielo“) v súlade
so súťažnými podkladmi, Zmluvou a technicko-kvalitatívnymi podmienkami a záväzok objednávateľa
zaplatiť zhotoviteľovi cenu za jeho vykonanie. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný neplnil povinnosti, ktoré

mu vyplývali zo Zmluvy o dielo, na základe čoho žalobca pristúpil k vystaveniu dvoch penalizačných
faktúr, a to faktúry č. 1520000019 (ďalej pre zjednodušenie v texte odôvodnenia rozsudku uvádzané
č. 019) a č. 152000026 (ďalej v texte zjednodušene uvádzané č. 026). Prvou penalizačnou faktúrou
č. 019 zo dňa 20.10.2020 splatnou dňa 21.11.2020 žalobca fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu za
nedodržanie kvalitatívnych parametrov vykonávania diela podľa čl. V bod 5.6 Zmluvy o dielo, a to za
nekvalitnú realizáciu vyrovnávacieho betónu, nekvalitnú realizáciu asfaltového krytu vozovky I. etapa,
nesprávne zhotovený detail napojenia hydroizolácie medzi I. a II. etapou a použitie neschváleného

materiálu na zapečaťujúcu vrstvu. Výšku zmluvnej pokuty žalobca určil ako zmluvne dohodnutú sadzbu
0,5% z celkovej zmluvnej ceny s DPH za každý zistený nedostatok, t. j. za štyri nedostatky počítané
z ceny diela 946.522,37 Eur krát 0,005 x 4, spolu 18.930,45 Eur. V nadväznosti na čl. V bod 5.9
Zmluvy o dielo žalobca vyúčtoval žalovanému za iné porušenie povinností zo Zmluvy o dielo, a toneskoré predloženie technologického postupu na betonáž vyrovnávacieho betónu o 22 dní, neskoré
predloženie technologického postupu na pokládku liateho asfaltu I. etapa o 13 dní a neskoré predloženie
technologického postupu na sanáciu ríms II. etapa o 15 dní a za iné porušenia povinností v zmysle čl.

X bod 10.2 Zmluvy o dielo, a to povinnosť predkladať postup, certifikáty kvality a preukázané skúšky
minimálne 14 dní pred realizáciou jednotlivých technológií v sadzbe 0,05% z ceny diela s DPH za každý
deň trvania porušenia vyššie uvedených povinností, s výpočtom z celkovej ceny diela 946.522,37 Eur
x 0,00005 krát 50 dní, čomu zodpovedá suma zmluvnej pokuty 23.663,06 Eur. Faktúrou č. 026 zo dňa
17.12.2020 splatnou 25.01.2021 žalobca s poukazom na čl. II Zmluvy o dielo a nedodržaný zmluvný

termín ukončenia stavby, ktorý bol stanovený do 20 týždňov odo dňa začatia realizácie prác, t. j. od
01.06.2020 do 18.10.2020, keď žalovaný práce reálne ukončil až v termíne 30.10.2020, čo predstavuje
12 dní omeškania od stanoveného termínu, žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vypočítanú z celkovej ceny
diela 946.522,37 Eur x 0,0005 sa rovná 473,26, x 12 dní omeškania, spolu zmluvná pokuta 5.679,12
Eur. Za nedodržanie hrúbky krycej vrstvy vozovky 40 mm požadovanej podľa projektovej dokumentácie
žalobca uplatnil zmluvnú pokutu v sume 4.732,61 Eur určenú z celkovej ceny diela 946.522,37 Eur x

0,005, čomu zodpovedá suma 4.732,61 Eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením peňažných
záväzkov žalobca uplatnil voči žalovanému spolu s istinou úroky z omeškania a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Upresňujúcim podaním na výzvu súdu
žalobca podaním zo dňa 30.05.2022 upresnil žalobný návrh v časti požadovaných úrokov z omeškania
tak, že zo sumy 42.593,51 Eur žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8% ročne z tejto sumy

od 22.11.2020 do zaplatenia a zo sumy 10.411,73 Eur vo výške 8% ročne odo dňa 26.01.2021 až do
zaplatenia.

3. Okresný súd Žilina platobným rozkazom zo dňa 17. júna 2022 žalobe v celom rozsahu vyhovel,
voči čomu podal žalovaný včasný a vecne odôvodnený odpor. Žalovaný svoju procesnú obranu založil

na tvrdení, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvných povinností vykonať a dodať dielo
riadne a včas, pričom žalovaný poprel skutočnosti uvádzané žalobcom v plnom rozsahu. Účelovosť
penalizačnýchfaktúržalovanýodvodilzoskutočnosti,žežalobcazaplatilžalovanémucenudielatak,ako
bola medzi stranami dohodnutá, pričom nezohľadnil údajnú pohľadávku z titulu zmluvných pokút proti
pohľadávke žalovaného z titulu ceny diela. Žalovaný uviedol, že žalobca sám neplnil zmluvné podmienky

a svojvoľne a jednostranne menil harmonogram i rozsah prác, čím bránil a sťažoval reálne plnenie
diela zhotoviteľom podľa pôvodných zmluvne dohodnutých podmienok. Práve z dôvodu vyvolaných
zmien na strane objednávateľa tak následne podľa tvrdení žalovaného nebolo možné objektívne plniť
niektoré termíny, ako napríklad termín predkladania technologických postupov najneskôr 14 dní pred
realizáciou stavebných prác, keď tieto práce neboli pôvodne zahrnuté v zmluvnom rozsahu diela,

alebo sa mali vykonávať iným spôsobom. Podľa tvrdení žalovaného v dôsledku zmien v rozsahu a
obsahu diela počas vykonávania diela, ktoré zhotoviteľ nezapríčinil, došlo k posunu termínov diela.
V ďalšej časti podaného odporu sa žalovaný bránil konkrétne vo vzťahu k jednotlivým žalobcom
vyúčtovaným zmluvným pokutám, a to vo väzbe na žalobcom označené konkrétne porušenia zmluvných
povinností žalovaným. Žalovaný v konaní uplatnil tiež procesnú obranu tvrdenia o neplatnosti časti

právneho úkonu Zmluvy o dielo, z ktorej žalobca uplatňuje svoj zmluvný nárok z titulu zmluvnej pokuty
s odôvodnením, že najmä čl. 5.9, ako aj čl. 5.6 Zmluvy o dielo nevymedzuje konkrétnu a určiteľnú
zmluvnú povinnosť, ktorú má zmluvná pokuta zabezpečovať, ale iba paušálne odkazuje na porušenie
akýchkoľvek zmluvných povinností, čo žalovaný označil za neakceptovateľné, neurčité a nevykonateľné.
Podľa názoru žalovaného ustanovenie čl. 5.9 a čl. 5.6 Zmluvy o dielo umožňuje ich kumuláciu, duplicitu

i extenzívne jednostranné zneužitie. Žalovaný namietol, že hoci ustanovenie čl. 5.6 upravuje zmluvnú
pokutu z titulu nedodržania kvalitatívnych parametrov pre vykonanie diela odkazujúc na čl. 10.11 Zmluvy
o dielo, ktoré uvádza, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa TKP, t. j. technickokvalitatívnych
parametrov a podľa STN a EN platných a účinných v čase predloženia zmluvy, tieto skutočnosti žalobca
relevantne pripojenými listinami nepreukázal. Žalovaný v konaní popieral žalobcom označené vady

diela a na preukázanie dôvodnosti procesnej obrany predložil ako dôkaz žalovaným zabezpečené
kontrolné merania rovinatosti povrchu vyrovnávacieho betónu stranami odsúhlaseného Kontrolno-
skúšobného plánu zrealizované akreditovaným laboratóriom TESScontrol s.r.o a protokol o skúške
spoločnosti Control-VHS-SK, s.r.o. K spornej otázke existencie nerovností pri realizácii vyrovnacieho
betónu žalovaný navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkov A. B. (stavbyvedúceho žalovaného) a C.

D. (majstra stavebnej výroby žalovaného) a rovnako znaleckým posudkom za účelom určenia akosti
parametrov diela a tvrdených vád vytýkaných žalobcom.4. Okresný súd uviedol, že žalobca v reakcii na procesnú obranu žalovaného vyjadril nesúhlas
s tvrdeniami žalovaného, ktorými žalovaný popieral akékoľvek vady diela a akékoľvek porušenia
povinností z uzatvorenej Zmluvy o dielo, a to dodať dielo riadne a včas. Žalobca predložil do obsahu

spisového materiálu Preberací protokol stavby, v ktorom je uvedený súpis nedorobkov zistených
pri odovzdaní stavby do prevádzky, spolu 18 nedorobkov. Súčasne žalobca poukázal na vydanú
neuspokojivú referenciu adresovanú Úradu pre verejné obstarávanie a konštatáciu v Preberacom
protokole o odovzdaní diela s 12-dňovým omeškaním oproti zmluvne dohodnutému termínu dokončenia
stavby, video k nerovnosti vozovky počas nepriaznivého počasia, fotodokumentáciu havarijného

stavu mostného záveru. K okolnostiam uplatnenej zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že k vystaveniu
penalizačných faktúr žalobca pristúpil až na základe zistených nedostatkov, pričom všetky položky
v penalizačných faktúrach riadne skutkovo odôvodnil s odkazom na konkrétne ustanovenia Zmluvy
o dielo. K žalovaným namietanému nedostatku súčinnosti žalobca tvrdí, že od začiatku stavby
bola žalovanému poskytnutá maximálna súčinnosť, pričom v niektorých prípadoch dochádzalo k
suplovaniu povinností zhotoviteľa, o čom žalobca predložil súdu početnú e-mailovú komunikáciu ako

dôkaz o dostatočnej komunikácii zo strany žalobcu ako objednávateľa. K namietaným nedostatkom
projektovej dokumentácie žalobca uviedol, že projektová dokumentácia predložená žalovanému bola
schválená Ministerstvom dopravy a výstavby SR, a bola vypracovaná v súlade s platnými technickými
podmienkami, v podrobnostiach dokumentácie pre realizáciu stavby, pričom žalobca poukázal na
bod 10 Súťažných podkladov k predmetnej zákazke, na základe ktorých bola uzatvorená zmluva so

žalovaným ako úspešným uchádzačom, z ktorých vyplývalo, že v prípade nejasností alebo potreby
vysvetlenia informácií potrebných na vypracovanie ponuky a na preukázanie splnenia podmienok účasti
poskytnutýchverejnýmobstarávateľomvlehotenapredkladanieponúk,môžektorýkoľvekzozáujemcov
požiadať o vysvetlenie informácií k predmetnej zákazke. V zmysle bodu 11 Súťažných podkladov bolo
záujemcom odporúčané vykonanie obhliadky miesta uskutočňovania stavebných prác, a to za účelom

overenia a získania potrebných informácií nevyhnutných na prípravu a spracovanie ponuky. Žalobca tak
zdôraznil, že žalovaný mal možnosť požiadať o prezretie stavby a pred predložením svojej ponuky do
predmetnéhoverejnéhoobstarávaniamalžalovanýmožnosťpýtaťsanaakúkoľveknáležitosť,ktorábola
predmetom verejného obstarávania, týkajúce sa samotnej projektovej dokumentácie, čo však žalovaný
v danom prípade neučinil. Žalobca súčasne predložil ako dôkaz súťažné podklady na uskutočnenie

stavebných prác na predmet zákazky. Ako jediný iný parameter žalobca označil rímsy mosta, kde sa
po ich očistení zistilo, že nie sú monolitické, ale z prefabrikátov, pričom materiál ríms ostal rovnaký
- betón. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného k skutočnostiam, ktoré ovplyvnili zmenu harmonogramu
stavby. Uviedol, že prvá etapa stavby bola ukončená v stanovenom termíne, pričom problém vznikol na
konci druhej etapy v súvislosti s dodávkou liateho asfaltu, čo sa prejavilo na neskoršom ukončení prác.

Doplnenie výstuže k mostným záverom spôsobil žalovaný nešetrným búraním pôvodných mostných
záverov.Žalobcavtejtosúvislostipredložilakodôkazzáznamzkontrolnéhodňač.6stavby.Odstránenie
chodníkovej výstuže nepredstavovalo nepredvídateľnú skutočnosť, nakoľko táto okolnosť bola zistiteľná
obhliadkou veci. Žalobca súčasne poukázal na jednotlivé ustanovenia súťažných podkladov, z ktorých
vyplýva,ževerejnýobstarávateľsivyhradzujeprávoupraviťrozsahpredmetuzákazkyvzhľadomkvýške

pridelených finančných prostriedkov, s čím žalovaný súhlasil. Žalovaným vykonávané dodatočné práce
žalobca označil za bežné a nenáročné, pričom vylúčil akékoľvek svojvoľné zásahy žalobcu do stavby a
zmeny harmonogramu prác. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nikdy neavizoval problém s dodržiavaním
harmonogramu a vždy na kontrolných dňoch potvrdzoval dodržanie termínu vykonávania diela, a preto
tvrdenia žalovaného k svojvoľným a jednostranným zmenám harmonogramu zo strany žalobcu označil

žalobca za zavádzajúce, špekulatívne a nepravdivé. Žalobca zdôraznil, že predmetom Zmluvy o dielo
nebola rekonštrukcia mostného objektu, ale jeho oprava a v tejto súvislosti žalobca nastoľuje otázku,
prečo žalovaný v čase pandémie objednával liaty asfalt z Českej republiky, pokiaľ výrobňa liateho asfaltu
sa nachádza v Žiline, ktorá bola zo strany žalobcu odsúhlasená a v dôsledku zmeny dodávateľa liateho
asfaltu na firmu z Čiech následne vznikol problém s dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo Zmluvy.

K realizácii torkrétu žalobca uviedol, že uvedené práce v prvej etape stavby žalovaný zrealizoval a tieto
nemali vplyv na harmonogram stavby. Vo vzťahu k namietanému nedodržaniu kvalitatívnych parametrov
podľa čl. V bod 5.6 Zmluvy o dielo, v nadväznosti na ktoré žalobca uplatnil voči žalovanému nárok z
titulu zmluvnej pokuty, žalobca špecifikoval konkrétne vady diela v spojení s označenými a k návrhu
pripojenými listinnými dôkazmi. V rámci tzv. iného porušenia povinností v zmysle čl. V bod 5.9 Zmluvy

o dielo žalobca špecifikoval porušenie povinnosti spočívajúce v neskorom predložení technologického
postupu na betonáž vyrovnávacieho betónu o 22 dní, neskoré predloženie technologického postupu na
pokládku liateho asfaltu prvá etapa o 13 dní a neskoré predloženie technologického postupu na sanáciuríms druhá etapa o 15 dní. Za nedodržanie uvedených termínov žalobca uplatnil voči žalovanému
zmluvné pokuty na uplatnenie ktorých bol žalovaný zo strany žalobcu niekoľkokrát upozorňovaný.

5. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný v rámci uplatnených prostriedkov
procesnej obrany na podporu svojej právnej argumentácie predložil Okresnému súdu Žilina rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 43Cob/148/2023
zo dňa 25. apríla 2024, v rámci ktorého konania súd prejudiciálne posudzoval platnosť zmluvného
dojednania zmluvných pokút podľa čl. 5.6 a čl. 5.9 Zmluvy o dielo s identickým obsahom zmluvy ako

v predmetnom konaní, keďže išlo o dve zákazky strán sporu v meste Krásno nad Kysucou medzi tými
istými zmluvnými stranami. Z obsahu predloženého rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici ako
súdu odvolacieho vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/55/2022 vyplýva, že rovnako v súvisiacom
konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty v zmysle čl. V. bod 5.6 a
5.9 Zmluvy o dielo za viacero porušení zmluvných povinností žalovaným ako zhotoviteľom diela, vo
vzťahu ku ktorým žalovaný v priebehu celého konania namietal neplatnosť takto dohodnutej zmluvnej

pokuty z dôvodu jej nedostatočnej určitosti v časti vymedzenia zabezpečenej zmluvnej povinnosti.
Okrem iného žalovaný namietol, že k porušeniu povinností tvrdených žalobcom nedošlo. Odvolací
súd v odseku 69 odôvodnenia svojho rozhodnutia dospel k záveru, že čl. V. bod 5.6 a 5.9 obsahuje
neurčité dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitého
vymedzenia konkrétnej povinnosti, ktorej nesplnenie alebo porušenie je sankcionované zmluvnou

pokutou.

6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie v zamietajúcej časti tým, že sa stotožnil s právnym názorom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, podľa ktorého generálne zovšeobecňujúce dojednanie o porušení
akejkoľvek povinnosti bližšie neurčenej, resp. o inom spôsobe porušenia povinností pod sankciou

zmluvnej pokuty, t. j. za predpokladu porušenia akýchkoľvek povinností, je v rozpore s princípom
právnej istoty. Takéto dojednanie umožňuje druhej zmluvnej strane selektívne postihnúť tie porušenia
povinností (všetky alebo niektoré), ktoré uzná za vhodné, a to bez toho, aby druhá zmluvná strana
mohla takýto výber (generálny alebo selektívny) porušených povinností ovplyvniť. Za tohto stavu pri
rešpektovaní princípu právnej istoty súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré je

obsahom stranami uzatvorenej Zmluvy o dielo, z ktorej žalobca v predmetnom konaní uplatňuje svoj
žalovaný nárok podľa čl. V. bod 5.6, čl. V. bod 5.9 nespĺňa požiadavku určitosti a vymedzenia konkrétnej
povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou, a nespĺňa tak požiadavku platného dojednania zmluvnej
pokuty z dôvodu absencie určitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovenie je aplikovateľné aj na obchodnoprávne vzťahy so záverom absolútnej neplatnosti tejto časti

Zmluvy, na základe čoho vyhodnotil, že nárok žalobcu opierajúci sa o zmluvný základ ustanovenia čl.
V. bod 5.6, 5.9 Zmluvy o dielo je nedôvodný a z tohto dôvodu sa súd už ďalej nezaoberal ďalšími
skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa žalobcom namietaného vadného vykonávania diela a porušenia
ďalších povinností žalovaným, na ktoré žalobca v zmysle uvedených zmluvných ustanovení viazal
žalobou uplatnenú zmluvnú pokutu vyúčtovanú faktúrou č. 1520000019 v celkovej sume 42.593,51 Eur

a čiastočne zmluvnú pokutu vyúčtovanú faktúrou č. 152000026 v časti sumy 4.732,61 Eur.

7. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia, ktorým okresný súd vyhovel žalobe v rozsahu 946,52 Eur
s príslušenstvom okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že predmetom posúdenia konajúceho súdu
bol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej stranami v čl. V. bod 5.2 Zmluvy o dielo tak,

že v prípade omeškania zhotoviteľa s ukončením stavebných prác podľa čl. II. bod 2.1 tejto Zmluvy má
objednávateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z celkovej ceny diela s DPH za každý
aj začatý deň omeškania, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému penalizačnou faktúrou č. 152000026 v
sume 5.679,12 Eur ( z celkovej fakturovanej sumy 10.411,73 Eur), ktorú vypočítal z celkovej ceny diela
s DPH v sume 946.522,37 Eur, v sadzbe 0,05% z celkovej ceny za každý deň omeškania, v rozsahu

12 dní. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, že žalovaný nedodržal zmluvný termín ukončenia
stavby do 20 týždňov odo dňa začatia realizácie prác, ako bolo stranami dojednané v čl. II. bod 2.1
Zmluvy o dielo, keď tieto práce boli nesporne začaté 01.06.2020 a reálne ukončené dňa 30.10.2020,
ako vyplynulo z Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce (č. l. 87 súdneho spisu).
V zmysle čl. II. bod 2.3 Zmluvy o dielo predĺžením dohodnutej lehoty na vykonanie stavebných prác na

diele zo strany zhotoviteľa nie je dotknutá povinnosť zhotoviteľa uhradiť zmluvnú pokutu za omeškanie
podľa čl. V. Zmluvy okrem prípadov, keď k omeškaniu došlo z dôvodov vyššej moci.8. Okresný súd uviedol, že z citovaného zmluvného ustanovenia čl. II. bod 2.3 vyplýva, že dispozitívne
ustanovenie § 300 ObZ zmluvné strany modifikovali tak, že aplikáciu tohto ustanovenia vylúčili a
v posudzovanej právnej veci dohodli liberačné dôvody, t.j. skutočnosti, na základe ktorých, ak sú

preukázané, sa žalovaný ako zhotoviteľ môže zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalovaný v
rámci uplatnenej procesnej obrany posun termínu ukončenia diela odôvodnil prekážkami na strane
objednávateľa, ako aj objektívnymi prekážkami z vyššej moci, ktoré odôvodnil odovzdaním staveniska
žalobcom s posunom 47 dní oproti predpokladanej pôvodnej dohode zmluvných strán s dopadom na
výkon prác v klimaticky nepriaznivejšom období, s dopadom na klimatické a technologické podmienky

vykonávania diela. Žalovaný súčasne poukázal na navýšenie rozsahu prác a zmeny technológie
spôsobu vykonávania niektorých prác, výpadky odborných pracovníkov na stavbe z dôvodu pandémie
koronavírusu. Žalovaný súčasne posun termínu ukončenia diela odôvodňoval prekážkami v dodávke
liateho asfaltu z Českej republiky v dôsledku výrazne obmedzujúcich pandemických opatrení a nutného
absolvovania testov a napokon denným úhrnom zrážok podľa podkladov SHMÚ, ktorými žalovaný
preukazuje 16 daždivých dní za obdobie 30 dní v čase vykonávania predovšetkým izolatérskych prác

priamo závislých od priaznivých poveternostných podmienok. Žalobca tvrdenia žalovaného s odvolaním
sa na pandemickú situáciu Covid-19 namietol a označil ich za špekulatívne. Na druhej strane žalobca
potvrdil posun termínu odovzdania staveniska žalovanému dohodou strán v dôsledku pandemickej
situácie. Príčinu omeškania žalovaného s ukončením stavebných prác žalobca vnímal v nedostatočnej
personálnej kapacite žalovaného na vykonávanie diela, v zmene výrobcu liateho asfaltu z Českej

republiky na poslednú chvíľu a s tým spojeným procesom schvaľovania technológie napriek možnosti
zabezpečiť výrobcu asfaltu priamo zo Žiliny.

9. Okresný súd vychádzal z toho, že žalobca potvrdil, že v súvislosti s nevhodnými klimatickými
podmienkami je v stavebnom denníku na dni 10. - 18.10.2020 zapísaný dážď s poznámkou o

nemožnosti pracovať, pričom k pokračovaniu prác na izolácii došlo dňa 20.10.2020 s ukončením prác
dňa 22.10.2020. Podľa názoru žalobcu v čase od 04.10. 2020 do 09.10. 2020 vzhľadom na minimum
zrážokbolomožnéstavebnéprácevykonávať.Zdoloženéhoprotokoluoklimatickýchúdajochzostránky
SHMÚ v období od 11.09.2020 do 15.10.2020 žalobca neuznal denný úhrn zrážok do 3,5 mm, čiže
konštatoval, že v dňoch 26.09., 27.09., 29.09., 04.10., 05.10. a 15.10.2020 mohol žalovaný práce

vykonávať.

10. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu k podanému odporu zhodne so stanoviskom žalovaného
prednesenom na pojednávaní konanom dňa 14.05.2024 potom okresný súd konštatoval, že z celkového
počtu zrážkových dní v rozsahu 16 dní v mesiaci september a október 2020 podľa prílohy denného

úhrnu zrážok v milimetroch v oblasti Krásno nad Kysucou podľa Slovenského hydrometeorologického
ústavu (č. l. 165) žalobca neakceptoval v rámci uplatnenej procesnej obrany denný úhrn zrážok do 3,5
mm. Tomu zodpovedá 6 dní z predloženého celkového počtu 16 zrážkových dní, čoho výsledkom je 10
daždivých dní s denným úhrnom zrážok presahujúcim 3,5 mm spadajúcich do zmluvne stanoveného
termínu ukončenia diela. Vo väzbe na celkovú dobu omeškania žalovaného v rozsahu 12 dní z tejto

doby pripadlo na výkon stavebných prác 10 daždivých dní, čomu zodpovedajú 2 dni omeškania bez
existencie prekážok spočívajúcich v nevhodných klimatických podmienkach.

11. Vo všeobecnosti okresný súd konštatoval, že v prípade okolností vylučujúcich zodpovednosť
podľa § 374 ObZ ide o liberačné dôvody, t. j. skutočnosti, na základe ktorých, ak sú preukázané, sa

subjekt môže zbaviť zodpovednosti, hoci v opačnom prípade, ak by tieto skutočnosti nepreukázal, by
bol zodpovedný. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil okolnosťami pandémie ochorenia Covid-19 ako
okolnosťami vis maior, okresný súd zásadne pripustil povahu žalovaným uvedenej okolnosti, ktorá za
určitých skutočností môže vylúčiť omeškanie s plnením záväzku. Tvrdené okolnosti však boli žalovaným
uvádzané v priebehu konania len vo všeobecnej, ničím nepodloženej rovine bez väzby na konkrétne

skutočnosti a konkrétnych pracovníkov ovplyvňujúcich plnenie jeho povinnosti zo Zmluvy o dielo, a
to s prihliadnutím na skutočnosť, že vykonávanie stavebných prác nebolo opatreniami súvisiacimi
s pandémiou Covid-19 všeobecne obmedzené, resp. zakázané. Pokiaľ by aj pandémia ochorenia
Covid-19 mala konkrétny vplyv na personálne možnosti žalovaného vykonávať dielo na základe Zmluvy
o dielo uzatvorenej medzi stranami, takéto konkrétne skutkové tvrdenia zo strany žalovaného v priebehu

konania v podrobnostiach napriek námietkam žalobcu produkované neboli. Za situácie, kedy žalovaný
v skutkovej rovine dostatočne určito nevymedzí a spoľahlivo nepreukáže, aký konkrétny dopad mala
mať pandémia Covid-19 pri plnení jeho konkrétnych povinnosti vykonať dielo alebo resp. ukončiť dielo
v dojednanom čase, uvedenú námietku žalovaného súd ako okolnosť vis maior nemôže zohľadniť.Okresný súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že posun termínu odovzdania staveniska mal bez
ďalšieho vplyv na včasné splnenie záväzku žalovaného, nakoľko žalovaný ako podnikateľ podnikajúci
v oblasti stavebníctva, musel byť s obsahom Zmluvy riadne oboznámený, so zmluvnými podmienkami

podpisom Zmluvy vyjadril súhlas, svojim podpisom potvrdil, že Zmluvu uzatvoril slobodne a vážne,
a že sa zhoduje s jeho prejavom, a teda dobrovoľne na seba prevzal záväzky z obsahu Zmluvy
vyplývajúce. Pokiaľ sa v neskoršom štádiu vykonávania diela žalovaný bránil tým, že v dôsledku
dodatočného schvaľovania nových technologických postupov, v nadväznosti na vykonané zmeny diela,
bolo žalovanému zakázané vykonávať dielo do momentu ich schválenia, opätovne išlo o stranami

dojednaný postup vykonávania diela, s ktorým žalovaný vyslovil súhlas. Nedostatok súčinnosti žalobcu
dovtedy nenamietal a od uzatvorenej Zmluvy pre nedostatok súčinnosti žalobcu ako objednávateľa
neodstúpil.

12. Ako dôvodnú vyhodnotil okresný súd časť procesnej obrany žalovaného, týkajúcu sa nevhodných
klimatických podmienok pre výkon stavebných prác, a to v rozsahu žalobcom akceptovanej zrážkovej

situácie presahujúcej v konkrétnych dňoch denný úhrn zrážok nad výmeru 3,5 mmm, a to v nadväznosti
na vyjadrenie žalobcu k podanému odporu žalovaného, tzn. z celkového počtu 16 zrážkových dní nebolo
žalobcom akceptovaných 6 dní. Z celkového počtu 12 dní omeškania žalovaného s ukončením diela
žalovaný v rámci procesnej obrany preukázal okolnosti vyššej moci pripadajúce na 10 dní omeškania,
čomu zodpovedá zodpovednosť žalovaného za vzniknuté omeškanie s ukončením diela v rozsahu 2 dní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a súdom ustálenú dobu omeškania žalovaného s ukončením
diela v rozsahu 2 dní, tomu zodpovedajúca zmluvná pokuta predstavuje sumu 946,52 Eur určenú z
celkovej ceny diela vrátane DPH, t. j. 946.522,37 x 0,05%, to sa rovná 473,26 x 2 dni omeškania, t. j.
946,52 Eur. Súd tak priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. V. bod 5.2 Zmluvy o
dielo v spojení s ustanovením čl. II. bod 2.1 Zmluvy o dielo vyúčtovanej penalizačnou faktúrou žalobcu

č. 1520000026 vyhotovenou dňa 17.12.2020 s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne podľa § 369
ods. 2 ObZ, počítaným odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, t. j. odo dňa 26.01.2021 do
zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c
ods. 1 ObZ, vo výške 40,- Eur. V ostatnej časti presahujúcej súdom priznaný nárok žalobcovi žalobný
návrh ako nedôvodný zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd na základe zisteného pomeru úspechu
strán v spore tak, že žalovanému ako procesnej strane s nepatrným neúspechom v konaní (1,8 %) na
základe zisteného čistého úspechu v spore vo výške 96,4 % , počítané z celkovej uplatnenej pohľadávky
vrátane istiny, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a vyčíslených úrokov

z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 11.06.2024 v sume 67.988,14 Eur a súdom priznanej
pohľadávky z titulu istiny, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a vyčíslených
úrokovzomeškania kudňuvyhláseniarozsudkuvsume1.242,31Eur,súdpriznalnároknaplnúnáhradu
trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

14. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie žalobca aj žalovaný.

15. Žalobca podal odvolanie voči zamietajúcemu výroku, ktorým okresný súd v ostatnej časti nad sumu
964,52 Eur žalobný návrh zamietol. Žalobca podal odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP. Uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou okresného súdu v spojení s odvolaním sa na rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/148/2023 zo dňa 25.04.2024, v rámci ktorého krajský
súd prejudiciálne posudzoval platnosť zmluvného dojednania zmluvných pokút podľa článku 5.6 a
5.9 Zmluvy o dielo, kedy dospel k záveru, že tieto obsahujú neurčité dojednania o zmluvnej pokute,
ktoré spôsobujú ich absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitého vymedzenia konkrétnej povinnosti, ktorej
nesplnenie alebo porušenie je sankcionované zmluvnou pokutou. Podľa názoru žalobcu ide o prísne

formalistické nazeranie na inštitút zmluvnej pokuty v obchodnoprávnom vzťahu a súd v predmetnom
prípade absolútne nenazeral na dané okolnosti prípadu. Žalobca zdôraznil, že Zmluva o dielo je
výsledkom verejného obstarávania, kedy sa uchádzači mali možnosť dôkladne oboznámiť s predmetom
zmluvy o dielo a s požiadavkami žalobcu na zhotovenie diela. Žalobca odkázal na opis predmetu Zmluvy
o dielo, v zmysle ktorého v bode 2 rozsah predmetu zákazky je uvedené, že stavebné práce budú

vykonávané v rozsahu a zmysle projektovej dokumentácie súťažných podkladov a v kvalite požadovanej
v zmysle TKP noriem a predpisov platných v čase predkladania ponuky. Uviedol, že TKP a TP sú
dostupné na stránke E.. Podrobné vymedzenie predmetu zákazky obsahuje projektová dokumentácia,
ktorá bola súčasťou súťažných podkladov. Žalobca odkázal tiež na predmet Zmluvy o dielo v bode 1.1článku I Zmluvy o dielo a bod 1.2 článku I, v ktorom malo byť uvedené, že špecifikácia diela je uvedená
v časti B1 súťažných podkladov, TKP sú uvedené na webovej stránke E.. Vedomosť žalovaného o
jednotlivých TKP, STN a EN bola zo strany žalobcu zmluvne dohodnutá v bode 10.3 Zmluvy o dielo.

OdkázaltiežnapožiadavkyaobsahKSP(kontrolno-skúšobnýplán),uvedenévust.§13ZoVP.Uvedené
žalobca uvádzal, aby zdôraznil, že žalovaný ako zhotoviteľ vychádzal pri zhotovení KSP zo Zmluvy o
dielo a zoznamu dotknutých slovenských technických noriem, resp. ďalších požadovaných technických
noriem uvedených v Zmluve o dielo prostredníctvom odkazu na stránku E. v čase pred podpisom zmluvy.
Žalovaným vypracovaním a predložením KSP objektívne preukázal, že už pred podpisom Zmluvy o dielo

mal vedomosť o konkrétnych TKP, STN a STN EN, v súlade s ktorými mal zhotoviť dielo, to znamená,
že ustanovenia Zmluvy o dielo vrátane zmluvných pokút, ktoré odkazujú na TKP, STN a EN odkazujúc
na ich znenia s odkazom na ich obsah na stránke E. v čase pred podpisom Zmluvy o dielo boli pre
žalovanéhodostatočneurčitéazrejmé. PokiaľžalovanýmalužpredpodpisomZmluvyodieloobjektívne
vedomosti o tom, aké TKP a STN je povinný dodržiavať, potom spojenie s bodom 10.1 Zmluvy o dielo
je bod 5.6 podľa žalobcu dostatočne určitý. Vyplýva z neho, že každý zistený nedostatok - nedodržanie

TKP, STN a EN - bol sankcionovaný, s tým, že bol žalovanému dostatočne určitý a nemožno tu hovoriť
o nerešpektovaní právnej istoty, resp. o nepostačujúcom a dostatočne nevymedzenom konkrétnom
individualizovaní povinností v súvislosti s dodržaním "kvalitatívnych parametrov". Súd nemôže vytrhnúť
časť textu "kvalitatívne parametre" zo zmluvného ustanovenia a vyhlásiť ho za neurčité. Kvalitatívne
parametresújednoznačneurčenéodkazomnaust.článkuXbodu10.1Zmluvyodielo.Žalobcapoukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/1085/2006 a rozhodnutie 2 CdoN/257/97
a33Odo/938/2004,vktorýchNajvyššísúdČeskejrepublikyvyslovil,ženeurčitosťdojednaniaozmluvnej
pokute možno odstrániť využitím výkladových pravidiel obsiahnutých v § 266 ObZ, prípadne v § 35
ods. 2 OZ. Uviedol, že právny úkon je neurčitý vtedy, ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také vecné
nedostatky, že ich nie je možné preklenúť ani výkladom. Pripomenul, že podľa § 266 ods. 1 až 4 ObZ

sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle
určený, známy alebo jej musel byť známy.

16. Podľa názoru žalobcu okresný súd bez ďalšieho skúmania neodôvodnene spojil body 5.6 a 5.9
Zmluvy o dielo do jednej skupiny údajne neurčitých zmluvných ustanovení napriek úplne rozdielnej

formulácii.Vprípadezmluvnejpokutyuvedenejvbode5.9Zmluvyodieloidepodľažalobcuodostatočne
určité ustanovenie o zmluvnej pokute, kde si žalobca uplatňuje iné porušenia, ako sú uvedené v celom
článkuVzmluvyodielo.Žalobcasivzmyslečlánku5.9uplatňujezmluvnúpokutuzaneskorépredloženie
technologických predpisov v troch prípadoch s tým, že išlo o porušenie povinnosti zhotoviteľa predkladať
objednávateľovi minimálne 14 dní pred realizáciou jednotlivých technológií technologický predpis

spracovaný pre konkrétnu technológiu podľa bodu 10.2 Zmluvy o dielo. Išlo o inú povinnosť uvedenú
v článku V zmluvy a zároveň aj rozsah, t.j. samostatne za každé porušenie povinnosti. Podľa názoru
žalobcu je tak ustanovenie Zmluvy o dielo v bode 5.9 v súlade s § 37 ods. 1 OZ.

17. Ohľadom omeškania žalovaného s ukončením stavebných prác na diele podľa článku 5.2 zmluvy

súd žalobcovi priznal len 2 dni omeškania žalovaného namiesto pôvodných 12 dní. Žalobca namietol, že
okresný súd nesprávne vyhodnotil okolnosti omeškania. Ak bol zo strany žalobcu opakovane posúvaný
termín dokončenia prác na diele z dôvodov na strane žalovaného až do 18.10.2020, ktoré boli vo väčšine
prípadov spôsobené inými dôvodmi, ako boli nepriaznivé klimatické podmienky, súd mal podľa názoru
žalobcovi uznať pôvodných 12 dní omeškania aj z dôvodu, že dielo bolo žalobcovi odovzdané s 18

nedorobkami, ktoré následne žalovaný napriek dodatočnej lehote celkom neodstránil.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že z dokazovania vyplýva platnosť dojednania a
určitosť ustanovenia o zmluvných pokutách v bodoch 5.6 a v bode 5.9 Zmluvy o dielo a že žalovaný mal
vedomosť o jednoznačnosti a určitosti jeho povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo. Záverom žalobca

uviedol, že právo na spravodlivý proces okrem iného zahŕňa aj právo strany sporu na presvedčivé
odôvodnenie rozsudku, ale aj právo, aby v obdobných otázkach súdy rozhodovali rovnako, prípadne sa
vyrovnali s odklonom od názoru iného súdu na rovnakú právnu otázku. Preto by podľa názoru žalobcu
nemalokresnýsúdlenaprioriprihliadaťnarozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystrici,alevprvomrade
sa mal zaoberať okolnosťami tohto sporu vrátane predložených dôkazov a výsluchov svedkov. Žalobca

vyjadrilnázor,ževtomtoprípadetrebarešpektovaťobchodnoprávnyvzťahzmluvnýchstránanazeraťna
zmluvu ako na dvojstranný právny úkon dvoch rovnocenných zmluvných strán a nie chrániť žalovaného
ako slabšiu stranu v spore, keďže žalovaný je podľa výpisu z obchodného registra právnickou osobou
prevádzkujúcou stavebnú činnosť už od roku 2011. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolacísúd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi celú sumu 53.005,24
Eur spolu s úrokom z omeškania a paušálnu náhradu výdavkov v sume 40,- Eur spolu vrátane úhrady
trov konania vo výške 100 %, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril, že rozsudok okresného súdu je v žalobcom napadnutej
zamietajúcej časti rozhodnutia okresného súdu správny a je založený na správnom procesnom postupe.
Mal za to, že súd detailným a vyčerpávajúcim spôsobom jasne a logicky v nadštandardnej miere

vysvetlil svoje úvahy a závery reagujúc na argumentáciu žalobcu. Mal za to, že odvolacie dôvody a
námietky sú veľmi neurčité a paušálne, pričom odvolací súd je viazaný rozsahom, ako aj dôvodmi
odvolania. Odvolateľ neposkytol konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu, ktorá by mala vylučovať
závery a úvahy rozsudku okresného súdu, skôr ide o vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutím súdu a s
jeho dôvodmi. Odvolanie a jeho argumentácia je súčasne protichodná v rozpore s vykonanými dôkazmi,
ako aj predchádzajúcimi tvrdeniami žalobcu. Žalobca používa všetky čo i len teoretické možnosti a

interpretuje právnu úpravu, ako i skutkový stav podľa jeho potrieb a záujmov v priamom rozpore s
obsahom spisu a s právnou úpravou. O účelovosti penalizačných faktúr žalobcu podľa žalovaného
svedčí i fakt, že žalobca dobrovoľne uhradil cenu diela s výnimkou dohodnutého zádržného a ani vôbec
nezapočítal údajnú pohľadávku z titulu zmluvných pokút proti pohľadávke z titulu ceny diela. Ak by
žalobca pohľadávku z titulu zmluvných pokút reálne mal a disponoval ňou, celkom logicky by ju určite

započítal a dobrovoľne nevyplatil cenu diela. Až následne začal žalobca umelo produkovať zmluvné
pokuty.

20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43Cob/148/2023 a pripomenul princíp právnej istoty. Mal za to, že záver napadnutého rozsudku

o neplatnosti ustanovení o dojednanie zmluvných pokút podľa článku 5.6 a článku 5.9 Zmluvy o
dielo je plne správny, kvalifikovane a presvedčivo odôvodnený a rešpektujúci judikatúru, súdnu prax,
zákonnú úpravu, ako aj res iudicata medzi stranami sporu v obdobnej veci. Zopakoval argumentáciu,
ktorú uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k dôvodom neplatnosti dojednaní
článku 5.9 a článku 5.6 zmluvy o dielo s dôrazom na to, že nevymedzujú konkrétnu a určiteľnú

zmluvnú povinnosť, ktorú má zmluvná pokuta zabezpečovať, ale iba paušálne odkazujú na porušenie
akýchkoľvek zmluvných povinností, čo je neakceptovateľné, neurčité a nevykonateľné. Jednotlivé
porušenie môže byť sankcionované iba jedinou konkrétnou a od počiatku jasne určiteľnou zmluvnou
pokutou, čo v danom prípade nebolo. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca mal preukázať, aké boli
technicko-kvalitatívne parametre STN a EN platné a účinné v čase predloženia ponuky a následne

preukázať, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu tej - ktorej normy či parametra. Súd pritom
nemohol vychádzať z negatórneho dôkazu, čo znamená, že žalovaný nemal povinnosť preukazovať
neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzoval svoje tvrdené právo žalobca, naopak ich preukázanie
bolo povinnosťou žalobcu. Žalovaný mal za to, že skutkové vymedzenie žaloby bolo od počiatku zjavne
nedostatočné a zároveň opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno v zmysle ust. § 132 ods. 2 CSP

nahradiť odkazom na označené dôkazy.

21.Vovzťahukodvolacejnámietkežalobcusnesprávnymposúdenímomeškaniažalovanéhookresným
súdom žalovaný uviedol, že žalobca v konaní potvrdil, že dohodnutý čas vykonania diela bol 20 týždňov
odo dňa začatia realizácie prác, pričom ako zhotoviteľ začal žalovaný dielo realizovať 01.06.2020 do

30.10.2020, t.j. doba 20 týždňov uplynula dňom 18.10.2020. Podľa odvolacej argumentácie žalobcu
mal počet dní omeškania činiť 12 dní, avšak žalobca počas konania pred prvým stupňom vo vyjadrení
k odporu uznal celkom 10 daždivých dní, počas ktorých objektívne nebolo možné dielo vykonávať.
Spornými medzi stranami tak zostali iba 2 dni omeškania, vo vzťahu ku ktorým prvostupňový súd
pričítal žalovanému omeškanie a uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, voči ktorému

posúdeniu žalovaný podal odvolanie. Tvrdenia žalobcu z odvolania o dôvodnosti zmluvnej pokuty za 12
dní omeškania vykonania diela sú preto podľa žalovaného protichodné a negujú jeho doterajšie tvrdenia.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a žalobcom napadnutý
zamietajúci výrok v plnom rozsahu potvrdil, aby zároveň vyhovel apalačnému návrhu v zmysle odvolania
žalovaného a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému.

22. Proti výroku I., ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 946,52 Eur spolu s
príslušenstvom podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že v tejto časti je rozsudok okresného súdu vecne
nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, okresný súd dospel v napadnutejčasti na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom existenciu a obsah
viacerých listinných dôkazov obsiahnutých v spise a oboznámených na pojednávaní opomenul v rámci
odôvodnenia rozsudku, čo označil žalovaný za prvok arbitrárnosti, keďže sa súd mal s uvedenými

listinnými dôkazmi vysporiadať a vyhodnotiť ich obsah.

23. Žalovaný v odvolaní uviedol, že o účelovosti penalizačných faktúr žalobcu svedčí i fakt, že žalobca
dobrovoľne uhradil cenu diela s výnimkou dohodnutého zádržného, nezapočítal údajnú pohľadávku z
titulu zmluvných pokút proti pohľadávke z titulu ceny diela. Pripomenul, že žalovaný v konaní uznal

celkom 10 daždivých dní, počas ktorých objektívne nebolo možné dielo vykonávať, a tak počas
konania spornými medzi stranami ostali iba 2 dni omeškania, za ktoré prvostupňový súd pričítal
omeškanie žalovanému. Podľa žalovaného je záver súdu o omeškaní žalovaného nesprávny. Posun
dátumudokončeniadielaneznamenáautomatickynedodržaniečasovéhoplneniazhotoviteľom,zaktoré
zodpovedá, a nezakladá vznik nároku na zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa, nakoľko bolo
spôsobené objektívnymi prekážkami, konaním na strane objednávateľa, ako aj objektívnymi prekážkami

vyššej moci. Poukázal na ust. článku II bod 2.3 Zmluvy o dielo, ktorý sa aplikuje okrem prípadov,
keď došlo k omeškaniu z dôvodov vyššej moci. Zopakoval argumentáciu uvedenú pred súdom prvej
inštancie, že prvotnou príčinou bolo, že žalobca posunul vykonávanie diela o 6 týždňov kvôli pandémii
Covid a že dielo nebolo ukončované v letnom mesiaci august, ale až v jesennom mesiaci október,
kedy sú horšie klimatické podmienky pre vykonávanie izolácií a finálnych vrstiev. Pripomenul, že podľa

predloženého listinného dôkazu - denného úhrnu zrážok Slovenského hydrometeorologického ústavu v
mieste vykonávania diela Krásno nad Kysucou bolo v inkriminovanom jesennom období 2020 až celkom
16 daždivých dní, a to práve v čase vykonávania izolatérskych prác a liateho asfaltu priamo závislých od
priaznivých poveternostných podmienok. Listinný dôkaz - denný úhrn zrážok SHMÚ žalobca v konaní
nepoprel ani nevyvrátil. Žalovaný namietol, že nie je zrejmé, prečo žalobca, ako aj okresný súd prevzali

práve limit 3,5 mm denného úhrnu zrážok ako rozhodný a referenčný, v čom je práve hodnota 3,5 mm
rozhodná a na základe čoho (akých skutočností, noriem a podobne). Podmienka úplne suchého povrchu
je totiž uvedená vo všetkých technologických postupoch obsiahnutých v súdnom spise, ktoré sú pre
zmluvné strany v zmysle Zmluvy o dielo záväzné. Súd tieto listinné dôkazy podľa žalovaného opomenul.

24. Vo vzťahu k posunu vykonávania prác žalovaný uviedol, že podľa pôvodnej dohody mal žalobca
odovzdať stavenisko 15.04.2020, na základe čoho by práce boli vykonávané v klimaticky priaznivejšom
období. Žalobca viackrát zrušil odovzdanie staveniska napriek tomu, že ako zhotoviteľ bol žalovaný
na pôvodný termín podľa prvotnej výzvy žalobcu mobilizovaný, mal pripravené a viazané kapacity
a objednané aj nevyhnutné dodávky. Žalovaný tiež uviedol, že mosty na hlavnej trase Žilina -

hranica Česká republika/Poľsko, pričom dielo bolo vykonávané počas plnej premávky striedavo v
jednom pruhu so semaformi. Zazmluvnený dodávateľ asfaltu z Českej republiky kvôli mimoriadnym
výrazne obmedzujúcim pandemickým opatreniam a nutnému absolvovaniu testov nemohol nastúpiť v
požadovanom termíne na realizáciu stavebných prác. O tejto prekážke z dôvodu vyššej moci bol žalobca
informovaný a upozornený. Žalovaný uviedol, že navyše zrealizoval na požiadanie žalobcu pomerne

značný rozsah naviac prác, vo vzťahu ku ktorým bol žalobca vyzývaný na čo najskoršie rozhodnutie o
spôsobe a rozsahu vykonávania stavebných prác. Za dôvod neskoršieho odovzdania označil aj správu,
kedy žalobca práce na izoláciách nepovolil na jeseň 2020 (e-mail zo dňa 21.09.2020), čím došlo k
zmareniu možnosti vykonať dielo skôr. Žalovaný mal za to, že to, aký konkrétny dopad mala mať
pandémia Covid 19 pri plnení povinnosti vykonávať dielo, bolo žalovaným dostatočne špecifikované, v

konaní boli jeho tvrdenia preukázané, pričom mal za to, že v histórii bezprecedentný stav pandémie a
jej dôsledkov nemohol nik dopredu predpokladať.

25. Žalovaný v odvolaní pripomenul, že žalobca jeho tvrdenia, ako aj výpovede svedkov relevantne v
zmysle požiadavky § 151 CSP nepoprel, ani nevyvrátil. V neposlednom rade zmluvná pokuta by bola

neprimeraná a šikanózna v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi, vo
vzťahu k čomu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/39/2010. Mal za to, že je v
rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, aby žalobca nespravodlivo trestal zhotoviteľa
za to, čo sám spôsobil, resp. za to, čo nebolo možné nijak ovplyvniť a predvídať. Na základe uvedeného
navrhol, aby v napadnutej časti odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrh na zaplatenie sumy 946,52

Eur s príslušenstvom zamietne. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že žalovaný v odvolaní iba opakuje svoje tvrdenia
použité počas prvostupňového konania bez akýchkoľvek vecných dôkazov a argumentov. Žalovanýsa opätovne vracia k posunu odovzdania staveniska zo strany žalobcu v čase údajných vhodných
klimatických podmienok, kvôli ktorému sa mal dostať do omeškania s odovzdaním diela. Odkázal na bod
45 odôvodnenia okresného súdu, v ktorom sa súd s námietkou žalovaného objektívne vysporiadal. Mal

zato,žežalovanýžiadnymspôsobomnepreukázalúdajnévhodnéklimaticképodmienkyvčaseodapríla
domája2020.Posunomodovzdaniastaveniskasatiežnekrátilazmluvnedohodnutádobanazhotovenie
diela, čo žalovaný nespomenul. V prípade odvolávania sa žalovaného na pandémiu ochorenia Covid 19
bola táto námietka žalovaného v bode 44 odôvodnenia rozhodnutia argumentačne vyvrátená. Žalobca
sa priklonil k názoru súdu, že žalovaný v priebehu konania uvádzal tvrdené okolnosti len vo všeobecnej,

ničím nepodloženej rovine bez väzby na konkrétne skutočnosti a konkrétnych pracovníkov. Vo vzťahu
k námietke žalovaného, že uplatnené zmluvné pokuty sú neprimerané a šikanózne, žalobca uviedol,
že pri cene diela blížiacej sa k sume takmer 1.000.000,- Eur sú žalobcom uplatňované zmluvné pokuty
voči žalovanému vo výške 5,3 % z celkovej ceny diela. Vzhľadom na to, že žalovaný odovzdal žalobcovi
dielo s 18 nedorobkami, ktoré žalovaný ani v dodatočnej lehote udelenej žalobcom neodstránil, je výška
žalobcom uplatňovaných zmluvných pokút voči žalovanému podľa žalobcu viac ako zhovievavá. Na

základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil
tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 53.005,24 Eur spolu s príslušenstvom, alternatívne
aby rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. V replikách a duplikách, ktoré sporové strany podali navzájom ku svojim odvolaniam, tieto zotrvali

na argumentácii prezentovanej v skorších podaniach. Zároveň v zmysle § 373 ods. 4 CSP je možné
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom konaní relevantne použiť iba v lehote
na vyjadrenie k odvolaniu, preto k prípadnému použitiu nových prostriedkov procesného útoku alebo
obrany v replikách a duplikách už odvolací súd prihliadnuť nemôže. Na základe uvedeného v zásade
hospodárnosti obsahy replík a duplík neuvádza.

28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.

1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

29. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie:

30. Žalobca a žalovaný písomne uzatvorili Zmluvu o dielo zo dňa 27.09.2019, v ktorej zmluvné strany
dohodli všetky zákonom stanovené podstatné náležitosti zmluvy, a to predmet diela a jeho cenu tak, ako
bola táto Zmluva predložená žalobcom do obsahu spisového materiálu, a ktorej obsahom je dohoda o
zmluvnej pokute, z ktorej žalobca odvodzuje uplatnený nárok. Žalovaný v postavení zhotoviteľa diela sa

zaviazal vykonať pre žalobcu dielo v zmluve vymedzené v čl. I. bod 1.1 „Opravu mosta evidenčné číslo
11-216 Krásno nad Kysucou“ za dohodnutú cenu diela v čl. III. Zmluvy o dielo. Žalovaný ako zhotoviteľ
dielo dokončil a odovzdal žalobcovi ako objednávateľovi Preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí
stavebnej práce zo dňa 30.10.2020, t.j. v omeškaní v rozsahu 12 dní oproti Zmluvou predpokladanej
lehote do 20 týždňov odo dňa začatia vykonávania diela, ktorej posledný deň lehoty pripadol na deň

18.10.2020. Žalobca zaplatil žalovanému celú v Zmluve dohodnutú cenu diela

31. Žalobca po prevzatí diela ukončeného žalovaným a zaplatení dohodnutej ceny diela žalovanému
vyúčtoval žalovanému penalizačnými faktúrami č. 1520000019 zmluvnú pokutu vo výške 42.593,51 Eur
so splatnosťou 21.11.2020 za nedodržanie kvalitatívnych parametrov a porušenie povinnosti predkladať

14 dní pred realizáciou dokumentáciu technológií a faktúrou č. 1520000026 sumu 10.411,73 Eur
so splatnosťou 25.01.2021 zmluvnú pokutu za porušenie podmienok zmluvy, a to nedodržanie času
plnenia podľa čl. V. bod 5.3 a nedodržanie kvalitatívnych parametrov podľa čl. V. bod 5.6 (nedodržanie
hrúbky obrusnej vrstvy), na ktorých zaplatenie žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa
26.01.2022, v ktorej žalobca špecifikoval jednotlivé porušenia povinností, na ktoré v nadväznosti na

označené zmluvné ustanovenia sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty, to v lehote do
15dníoddoručeniapredžalobnejvýzvystým,ževýzvanaúhradupenalizačnýchfaktúrbolažalovanému
doručená dňa 16.12.2021, pričom ku dňu 25.01.2022 žalobca neeviduje úhradu označených faktúr.
Vzhľadom na uvedené žalobca poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na splnenie svojho peňažnéhozáväzku v rozsahu 15 dní od doručenia tejto výzvy na účet žalobcu. Predmetnú výzvu žalovaný podľa
pripojenej doručenky nesporne prevzal dňa 03.02.2022 (doručenka č. l. 108), predžalobná výzva zo dňa
26.01.2022 (č. l. 106).

32. Žalovaný nedodržal zmluvný termín ukončenia stavby do 20 týždňov odo dňa začatia realizácie
prác, ako bolo stranami dojednané v čl. II. bod 2.1 Zmluvy o dielo, keď tieto práce boli nesporne začaté
01.06.2020 a reálne ukončené dňa 30.10.2020, ako vyplynulo z Preberacieho protokolu o odovzdaní a
prevzatí verejnej práce (č. l. 87 súdneho spisu).

33. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o dielo
sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

34. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť

poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

35. Podľa §300 ObZ, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť

zmluvnú pokutu.

36. Podľa § 374 ods. 1 ObZ, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala
nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať,
že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase

vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

37. Podľa článku I bod 1.1 Zmluvy o dielo predmetom tejto zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať pre
objednávateľa dielo "Oprava mosta ev. č. 11 - 216 Krásno nad Kysucou" (ďalej len "dielo"), ktoré sa
zaväzuje zhotoviteľ vykonať pre objednávateľa v súlade so súťažnými podkladmi, zmluvou a technicko-

kvalitatívnymi podmienkami (ďalej len "TKP") a záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za
jeho vykonanie uvedenú v článku III tejto zmluvy.

38. Podľa článku I bodu 1.2 Špecifikácia diela je uvedená v časti B.1 súťažných podkladov. TKP sú
uvedené na webovej stránke.

39. Podľa článku II bodu 2.1 zhotoviteľ sa zaväzuje, že uskutoční stavebné práce na diele v termíne
určenom objednávateľom a v súlade so vzájomne odsúhlaseným harmonogramom prác, ktorý ako
neoddeliteľná súčasť tvorí prílohu č. 2 tejto zmluvy, a to najneskôr do 20 týždňov odo dňa začatia
realizácie prác. Zhotoviteľ je povinný písomne ohlásiť ukončenie stavebných prác objednávateľovi

najneskôr do 2 dní od ich ukončenia.

40. Podľa článku V bodu 5.6 v prípade, že počas vykonávania diela objednávateľ zistí, že zhotoviteľ
nedodržal kvalitatívne parametre určené pre vykonanie diela podľa tejto zmluvy (článok X bod 10.1),
objednávateľ má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z celkovej ceny diela s DPH

uvedenej v bode 3.1 tejto zmluvy za každý zistený nedostatok. Zaplatením zmluvnej pokuty nie je
dotknutá povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo v súlade s touto zmluvou.

41. Podľa článku V bodu 5.9, ak zhotoviteľ poruší povinnosti dohodnuté v tejto zmluve iným spôsobom,
ako je uvedené v tomto článku, je objednávateľ oprávnený uplatniť si voči zhotoviteľovi zmluvnú pokutu

vo výške 0,05 % z celkovej ceny diela s DPH uvedenej v bode 3.1 tejto zmluvy za každý deň trvania
porušenia povinnosti, a to samostatne za každé porušenie povinnosti. Týmto nie sú dotknuté nároky na
náhrady škody v plnej výške v zmysle platných právnych predpisov.

42.PodľačlánkuXbodu10.1zhotoviteľsazaväzujedielovykonaťpodľaTKPapodľaSTNaENplatných

a účinných v čase predkladania ponuky. Pokiaľ v priebehu vykonávania diela dôjde k zmene predpisov
a noriem uvedených v prvej vete, zhotoviteľ je povinný na túto skutočnosť upozorniť technický dozor a
čakať na jeho pokyn ohľadne ďalšieho postupu.43. Po oboznámení sa s odvolacími dôvodmi uvedenými žalobcom v odvolaní proti zamietajúcej časti
rozhodnutia okresného súdu odvolací súd konštatuje, že zo strany žalobcu ide o prvé vznesenie
námietok voči záveru o neplatnosti dojednania strán k zmluvnej pokute podľa článkov 5.9 a 5.6 zmluvy

o dielo. Odvolací súd vždy preskúmava, či námietky vznesené v odvolaní sú prostriedkami procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré už boli použité pred súdom prvej inštancie, a to z dôvodu, že prostriedky
procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, je možné
v odvolacom konaní uplatniť iba za splnenia podmienok podľa § 366 (novoty v odvolacom konaní) a aj
to iba do uplynutia lehoty na vyjadrenie k odvolaniu. Otázka výkladu právneho úkonu je pritom v zmysle

ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR v zásade otázkou skutkovou. Uvedené vyplýva napríklad
z odseku 28 odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Obdo/47/2017, kedy Najvyšší súd SR
konštatoval, že v danom prípade výklad zmluvy zmluvnými (sporovými) stranami dojednaných pojmov
predstavoval zisťovanie obsahu zmluvy ako súčasť skutkového stavu veci. Pokiaľ konštatovanie o
neplatnostiurčitéhozmluvnéhodojednaniapredstavujezistenieskutkovéhostavuveci,takzprocesného
hľadiska platí, že žalovaný v podaní zo dňa 05.07.2023, ktoré bolo v zmysle doručenky založenej na

čl. 306 doručené žalobcovi, po prvýkrát konštatoval neurčitosť dojednania v článku 5.9 a 5.6 zmluvy
o dielo, pričom tvrdil, že predmetná úprava zmluvných pokút je neplatná. Voči tomuto skutkovému
tvrdeniu o neplatnosti Zmluvy o dielo v časti dojednaní v článku 5.6 a 5.9 následne žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie nič nenamietal napriek tomu, že toto tvrdenie bolo zopakované žalovaným
na pojednávaní konanom dňa 21.07.2023 za účasti žalobcu aj žalovaného, kedy žalovaný opakovane

tvrdil, že dojednania v článkoch 5.6 a 5.9 sú neplatné z dôvodov neurčitosti dojednania, k čomu sa
žalobca vyjadril iba tým spôsobom, že čo sa týka zmluvných pokút, zo strany žalobcu boli dostatočne
špecifikované s tým, že kontrolno-skúšobný plán, to boli vlastne povinnosti žalovaného, ako má vykonať
meranie. Samotné tvrdenie o neplatnosti dojednania však popreté nebolo. Rovnako na pojednávaní
konanom dňa 21.11.2023 sa žalobca k tvrdenej neplatnosti dojednaní nevyjadril. V písomnom vyjadrení

zo dňa 05.01.2024 založenom na čl. 501 sa žalobca pomerne rozsiahlo vyjadroval k výsluchom svedkov
vykonaných na pojednávaní, aj k doposiaľ vykonaným dôkazom, kedy sa vyjadril aj k nedodržaniu
zmluvného termínu ukončenia stavby o 12 dní a kedy odôvodňoval uplatnenie zmluvných pokút voči
žalovanému vyjadrením Úradu pre verejné obstarávanie, avšak argumenty vyvracajúce tvrdenia o
neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute opäť neuviedol. Ani na poslednom pojednávaní vykonanom

dňa 14.05.2024, kedy už obe sporové strany disponovali rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43Cob/148/2023 zo dňa 25.04.2024, v ktorom krajský súd konštatoval neplatnosť dojednaní o
zmluvnej pokute uvedených v článkoch 5.6 a 5.9 Zmluvy o dielo, zvlášť za situácie, kedy žalovaný na
toto rozhodnutie poukazoval, žalobca žiadnu argumentáciu, ktorá by vyvracala tvrdenie o neplatnosti
zmluvných dojednaní neuviedol. Žalobca v konaní pred okresným súdom reagoval iba na tvrdenie

žalovaného o neurčitosti dojednania, preto pokiaľ žalobca až v odvolaní namieta záver o neplatnosti
zmluvného dojednania, odvolací súd preskúmal jeho námietky iba v tom všeobecnom rámci, v akom
boli uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie.

44. Žalobca v odvolaní všeobecne namietol nesprávnosť záveru, že zmluvné dojednania upravené v

článku 5.6 Zmluvy o dielo a 5.9 Zmluvy o dielo sú neplatné z dôvodu neurčitosti týchto dojednaní. Vo
vzťahu k uvedenému argumentoval tým, že žalovaný bol pred uzavretím Zmluvy o dielo oboznámený so
všetkými požiadavkami žalobcu na technicko-kvalitatívne podmienky (ďalej len TKP), kedy si sa zaviazal
dielo vykonať v súlade s TKP, STN a EN.

45. Dôvodom, pre ktorý okresný súd vyhodnotil zmluvné dojednanie za neplatné, však nebol predpoklad,
že by žalovaný nebol oboznámený s požiadavkami žalobcu na kvalitu vyhotoveného diela. Dôvodom
jeho rozhodnutia bolo, že formulácia zmluvnej pokuty tak, ako bola dojednaná v článkoch 5.6 a 5.9
nebola dostatočne určitá, keďže nebola presne špecifikovaná tá povinnosť, ktorej porušenie malo
aktivovať nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Preto samotné tvrdenie žalobcu, že žalovaný

vedel, akým spôsobom má vyhotoviť dielo tak, aby to bolo v súlade s TKP, STN a EN, je vo vzťahu k
záverom okresného súdu irelevantné.

46. Žalobca už v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na skúšobný plán, kedy tvrdil, že pokiaľ
žalovanýakozhotoviteľvychádzalprizhotoveníKSPzoZmluvyodieloazozoznamudotknutýchnoriem,

tak mal vedomosť o tom, ktoré konkrétne normy musí dodržiavať, z čoho vyvodzoval, že článok 5.6 v
kombinácii s článkom 10.1 je dostatočne určitý na to, aby si bol žalovaný vedomý svojich povinností
a toho, že porušenie ktorej konkrétne povinnosti bude sankcionované zmluvnou pokutou. S uvedeným
záverom sa však vo vzťahu k zneniu článku 5.6 nie je možné stotožniť.47. Požiadavky na formuláciu dojednania o zmluvnej pokute sú vo sfére judikatúry slovenského
obchodného práva dlhodobo ustálené na závere, že dohoda o zmluvnej pokute musí obsahovať

konkrétne určenú zmluvnú povinnosť, pre prípad porušenia ktorej je zmluvná pokuta dojednaná, pretože
v opačnom prípade, pokiaľ z dojednania nie je možné jednoznačne identifikovať zabezpečovanú
zmluvnú povinnosť, ide o neplatnú dohodu. Uvedené závery vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. MObdoV/4/2003, na ktoré poukazoval v konaní žalovaný a ktoré je dlhodobo považované
za základný rámec, v akom súdy posudzujú otázku platnosti alebo neplatnosti dojednania o zmluvnej

pokute. Spôsob výkladu zmluvy pritom musí rešpektovať zásadné rozhodnutie Ústavného súdu SR
I.ÚS 640/2014 (R 16/2015), v ktorom Ústavný súd formuloval, že určitosť právneho úkonu je zákonnou
podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Ústavný súd v citovanom
rozhodnutí zdôraznil princíp preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, kedy
výslovne uviedol, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu
bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných

pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 OZ a v paragrafe 266 ods. 1, 2 a 3 ObZ. Ústavný súd zároveň
zdôraznil, že preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky na
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Odvolací
súd preto pri posudzovaní záveru okresného súdu o neplatnosti zmluvného dojednania v bode 5.6 a
v bode 5.9 zmluvy o dielo v zmysle judikatúry Ústavného súdu vychádzal z preferencie zachovania

platnosti zmluvného dojednania tak, ako sa toho v konečnom dôsledku domáhal aj žalobca v odvolaní.
Základná premisa, z ktorej sa vychádza pri zachovaní platnosti právneho úkonu je tá, že pokiaľ je právny
úkon uzavretý medzi dvoma súkromnoprávnymi subjektami, v danom prípade subjektami obchodného
práva, ktoré majú plnú dispozičnú autonómiu na určenie si vzájomných práv a povinností, súd by nemal
autoritatívnym zásahom spôsobovať zmenu ich dojednania a nemal by ani popierať ich vôľu tým, že

vyjadrenúvôľuoznačízaneplatnú.Súdpretopriinterpretáciiprávnehoúkonunemávyhľadávaťosobitné
dôvody neurčitosti predmetu zmluvy a má sa snažiť pochopiť zmluvné dojednanie tak, ako si ho strany
chceli dojednať. Pokiaľ napriek takto nastaveným východiskám preskúmania textu dohody sporových
strán dospeje súd k záveru, že formulácia dohody ani za využitia interpretačných pravidiel neumožňuje
záver o jednoznačnosti dojednanej povinnosti, ktorá má byť zabezpečená zmluvnou pokutou, nemôže

súd tvrdiť, že dojednanie je platné, pretože mu to neumožnili samotné sporové strany v momente, keď
si text dohody dojednali.

48. Kľúčovými tak pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti boli interpretačné pravidlá, ktoré využil aj
odvolací súd. Primárne zisťoval, či text znenia dohody v článku 5.6 je natoľko určitý, aby z neho bolo

možnézistiť,ktorúkonkrétnupovinnosťchcelistranyzabezpečiťpovinnosťouplatiťzmluvnúpokutuatak
isto zisťoval, či text dojednania je dostatočne určitý samotným sporným stranám, a to na základe ich
vyjadrení, osobitne na základe vyjadrení žalobcu, ktorý sa v odvolaní domáha určitosti dojednania.

49. Ako odvolací súd zistil, okresný súd správne konštatoval, že strany si dohodli iba generálne

zovšeobecňujúce dojednanie bez toho, aby konkrétne a presne určili tú povinnosť, ktorá má byť
zabezpečená nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to vo vzťahu ku citácii dojednanej
zmluvnej pokuty. Iba na podporu záverov okresného súdu odvolací súd pripomína, že samotná
vedomosťoskúšobnompláne(ktorejsadomáhaodvolateľ)nemávzťahkurčitostidojednaniaozmluvnej
pokute v bode 5.6, pretože na rozdiel od ostatných foriem porušenia povinností zhotoviteľa dojednaných

v článku V, kedy je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty viazaný na porušenie určitej povinnosti
(napríklad na omeškanie zhotoviteľa s ukončením stavebných prác, na porušenie povinnosti zhotoviteľa
dodržať termín začatia vykonávania stavebných prác, na omeškanie zhotoviteľa s odstránením vád,
resp. nedorobkov) v prípade dojednania v bode 5.6 nie je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty viazaný
na konanie žalovaného ako zhotoviteľa, ale na zistenie žalobcu ako objednávateľa ("v prípade, že počas

vykonávania diela objednávateľ zistí“ ), pričom z textu dojednania nie je zrejmé, či zistenie objednávateľa
je relevantné vo vzťahu k procesu zhotovovania diela alebo vo vzťahu k výsledku zhotovovania diela,
keďže strany si zmluvnú pokutu dohodli pre prípad, že "počas vykonávania diela objednávateľ zistí".
V nadväznosti na takto formulovanú hypotézu porušenia povinnosti objednávateľa jednou z možných
interpretácií článku 5.6 je, že dodržanie kvalitatívnych parametrov, ktoré majú byť určité pre vykonanie

diela v nadväznosti na článok X bod 10.1 v TKP, STN a EN sa má týkať procesu vyhotovovania diela
(počas vykonávania diela), a teda je relevantný proces vykonávania diela ( teda nebol dojednaný vo
vzťahu k výsledku vykonávania diela). Uvedenú možnú interpretáciu však takto nevykladal ani žalobca
v konaní pred súdom prvej inštancie, ako je zrejmé z jeho odôvodnenia prečo uplatnil zmluvnú pokutupodľa čl. 5.6 (omeškanie žalovaného s odstránením nedorobkov, posunutie s odovzdaním diela), čo tiež
svedčí o tom, že dojednanie nie je dosť určité, ak pripúšťa rôzne interpretácie.

50. Pre posúdenie určitosti dojednania čl. 5.6 je podstatné, že TKP nie sú výpočtom konkrétnych
povinnostízhotoviteľa,alesúzhrnutímtechnickýchšpecifikáciívovzťahukvykonávaniudiela.Technické
špecifikácie sú uvedené vo vzťahu k rôznym aspektom špecifikácie diela, napríklad k použitým
materiálom, k aplikácii použitých materiálov, k technologickým postupom. Vzhľadom na hypotézu
uplatnenia zmluvnej pokuty v bode 5.6 na základe zistenia objednávateľa v procese zhotovovania diela

všeobecný odkaz na TKP, STN a EN je tiež nejasné, či sa zmluvná pokuta v zmysle bodu 5.6 mohla
vzťahovať na porušenie konkrétnych povinností aj vo vzťahu k ukončenému dielu, keďže by to bolo v
rozpore s formuláciou, že objednávateľ počas vykonávania diela zistí, že nie sú dodržané kvalitatívne
parametre, teda to zistí pred ukončením vykonávania diela, čo by naznačovalo, že malo ísť o to, aby si
objednávateľ zabezpečil, že zhotoviteľ bude používať v procese zhotovenia diela iba také technologické
postupy a materiály, ktoré žiadal objednávateľ a ak uvedené nedodrží, môže si objednávate uplatniť

zmluvnú pokutu, aby tak zabránil zhotoveniu diela nesprávnym spôsobom. Aby mohol zasiahnuť, kým
nie je neskoro. V tom prípade by sa však nemohlo uplatnenie takejto pokuty vzťahovať na už ukončené
dielo.

51. Ako už bolo zdôraznené, technické špecifikácie v TKP, STN a EN sú len zhrnutím popisom

postupov a požiadaviek na zloženie a kvalitu materiálov. Na dosiahnutie tohto stavu sa vzťahuje široká,
neurčitá skupina konkrétnych postupov – teda konkrétnych povinností zhotoviteľa pri zhotovovaní diela.
Tieto konkrétne povinnosti pritom je možné presne špecifikovať. V konečnom dôsledku skutočnosť,
že tie konania, ktoré považoval žalobca za rozporné s uzavretou zmluvou, dokázal jednoznačne
formulovať, vyplývajú zo žaloby, kedy bol žalobca schopný uplatniť zmluvnú pokutu za trikrát oneskorené

predloženie technologických postupov, čiže bolo možné jednoznačne dojednať zmluvnú pokutu pre
prípad oneskoreného predloženia technologických postupov. Rovnako z textu žaloby vo vzťahu k
článku 5.6 je zrejmé, že bolo možné žalobu formulovať jednoznačne vo vzťahu k nekvalitnej realizácii
vyrovnávacieho betónu, asfaltového krytu, nesprávne zhotovenému detailu napojenia hydroizolácie
alebo vo vzťahu k použitiu neschváleného materiálu. Pokiaľ tieto porušenia bolo možné jednoznačne

naformulovať, mohla byť jednoznačne naformulovaná aj zmluvná pokuta, ktorá ich kryje. Samotný odkaz
na TKP potom z neurčitej skupiny povinností viazaných nielen na proces zhotovenia diela, ale aj na
výsledok zhotovenia nevyčleňuje tie, o ktorých by si mali byť obe strany vedomé, že ich nedodržanie je
sankciovateľné v procese zhotovovania diela zmluvnou pokutou podľa bodu 5.6. Nedodržanie postupu
rezultujúce vo vade diela ponecháva objednávateľovi nároky z vád diela, ktoré si dokonca takisto strany

zabezpečili zmluvnou pokutou (vady a nedorobky diela), ale ktoré špecifikácie TKP majú nájsť odraz
v povinnostiach pokrytých zmluvnou pokutou cez bod 5.6, to z ich zoznamu uvedenom v TKP zrejmé
nie je.

52. Zároveň žalovaný správne upozorňoval na to, že zmluvná pokuta musí byť jednoznačne a

nezameniteľne špecifikovaná tak, aby sa nedali navzájom zamieňať rôzne zmluvné pokuty, čo je
relevantnévovzťahuktomu,žespornéstranysidohodlizmluvnúpokutu(5.4)preomeškaniezhotoviteľa
s odstránením vád, resp. nedorobkov, teda vo vzťahu k dielu, ktoré už ukončené bolo, pokiaľ by boli
uplatnené vady alebo nedorobky si dohodli inú zmluvnú pokutu (a tá v žalobe uplatnená nebola).

53. Obsah právneho úkonu sa odvolací súd pokúsil určiť aj vo vzťahu k interpretácii vôle strán tak, ako
ju deklarovali pred okresným súdom počas konania, teda ako sporové strany samé vykladali sporné
dojednania bodu 5.6 a 5.9. V tejto súvislosti samotný žalobca v konaní pre uplatnenie zmluvných pokút
cez bod 5.6 Zmluvy o dielo argumentoval omeškaním žalovaného s odstránením nedorobkov. Avšak
omeškanie s odstránením vád a nedorobkov bolo sankcionované inou dojednanou zmluvnou pokutou

(v bode 5.4), takou, ktorá bola formulovaná vo vzťahu k porušeniu konkrétnej povinnosti a zistiteľná
v konkrétnom čase (konkrétne k povinnosti odstrániť včas vady a nedorobky a to v čase keď boli zistené
a uplatnené), avšak ktorá v žalobe uplatnená nebola. Bod 5.6, ktorého hypotéza je viazaná časovo na
proces vykonávania diela by preto takéto konanie nepokrývala. Sám žalobca tak vykladal dojednanie
5.6 inak, než následne tvrdí v odvolaní, čo len potvrdzuje že ide o dojednanie neurčité, ak si ho strany

samé vykladajú zmätočne. Rovnako, keď žalobca konštatoval, že mohli žalovaného penalizovať, keďže
tam bolo posunutie s odovzdaním diela, nejde o dôvody, pre ktoré by mohla byť aktivovaná zmluvná
pokuta v zmysle bodu 5.6 zmluvy o dielo, keďže posunutie odovzdania diela bolo kryté zmluvnou
pokutou pre prípad omeškania s ukončením stavebných prác. Obe citované vyjadrenia prezentovalžalobca na pojednávaní dňa 21.07.2023 (čl. 373 súdneho spisu). Dôvody uplatnenia zmluvnej pokuty
na pojednávaní žalobca verbalizoval tak, že jednoducho musel pristúpiť k penalizáciám vzhľadom na to,
že preberal dielo s 18 nedorobkami a nechali žalovanému lehotu do konca mája 2021 na to, aby tieto

opravili, čiže vlastne o tých ďalších 7 mesiacov od odovzdania diela v októbri 2020, k tomu mohli účtovať
naďalej penále s tým, že by tam bolo posunutie o odovzdaní diela. Takéto odôvodnenie uplatnenia
nároku v zmysle bodu 5.6 Zmluvy o dielo paradoxne naznačuje, že ani samotný žalobca sa v systéme
ním navrhnutých zmluvných pokút bližšie neorientoval. Omeškanie s odstránením nedorobkov totiž kryla
zmluvná pokuta dojednaná v bode 5.4 (žalobou neuplatnená) a omeškanie s odovzdaním diela pokuta

upravená v bode 5.2 (v žalobe uplatnená). Z pozície interpretačných pravidiel je pritom kľúčové, že
Zmluva o dielo bola uzavretá v procese verejnej súťaže, kedy text článku V. Zmluvné sankcie bol rovnako
ako zvyšok zmluvy navrhovaný práve žalobcom ako objednávateľom. Napriek tomu nie je možné využiť
ustanovenie § 266 ods. 4 ObZ a vyložiť prejav vôle na ťarchu žalobcu, pretože vyloženie prejavu vôle na
ťarchu jednej zmluvnej strany je možné iba za predpokladu, že zmluvné dojednanie je dostatočne určité
na to, aby mohlo byť považované za platné. Dojednanie v bode 5.6 nie je dojednaním pripúšťajúcim

rôzny výklad, ale dojednaním, z ktorého nie je možné určiť, ktoré konkrétne porušenie povinnosti vo
vzťahu k povinnosti zhotoviteľa vyhotoviť dielo riadne je kryté zmluvnou pokutou, viazanou na zistenie
objednávateľa v procese zhotovovania diela.

54. Z textu odvolania je možné abstrahovať domnienku, že žalobca chcel v článku 5.6 dojednať zmluvnú

pokutu pre prípad, že žalovaný ako zhotoviteľ akýmkoľvek spôsobom pri zhotovovaní diela poruší
stranami dojednané nároky na kvalitu diela, a teda dielo vykoná inak, než je špecifikované v predmete
diela,atoprostredníctvomvymedzeniapredmetudielavrátaneTKP,vrátaneSTN aEN.Uvedenývýklad
by bol sám o sebe tak abstraktný, že by bol neurčitý (akékoľvek povinnosti sú neurčité povinnosti).
Odvolací súd pritom pripúšťa, že stranám v zásade nič nebráni, aby si dojednali zmluvnú pokutu pre

prípad porušenia povinnosti vykonať dielo kvalitne v rozpore s jeho špecifikáciou, avšak formulácia
zmluvnej pokuty musí byť jednoznačná a určitá, aby z nej bolo možné zistiť, či sa porušenie povinností
týkaprocesuvykonávaniadielazpohľaduaplikáciemateriálovalebopostupovalebocelkovéhovýsledku
vytvorenia diela, keďže zmluvné pokuty v článku V boli dojednávané aj vo vzťahu k odstráneniu
vád a nedorobkov, aj vo vzťahu k posunutiu odovzdania diela oproti dojednanej dobe. Dojednanie

zmluvnej pokuty vychádzajúce z TKP, STN a EN by muselo byť formulované tak, aby bolo možné
jednoznačne dospieť k záveru, že skutočnosti popísané žalobcom v žalobe (nekvalitná realizácia
vyrovnávacieho betónu, nekvalitná realizácia asfaltového krytu, nesprávne zhotovený detail napojenia
hydroizolácie a použitie neschváleného materiálu na zapečaťujúcu vrstvu) predstavujú porušenie
povinností vymedzených v TKP, STN a EN, a to nielen vo vzťahu k predmetu týchto činností, ale,

vzhľadom na žalobcom zvolenú hypotézu uplatnenia zmluvnej pokuty, aj vo vzťahu k tomu, či má ísť
o výsledok činnosti alebo priebeh činnosti. Dojednanie, kedy sa strany dohodnú, že zmluvná pokuta
sa aktivuje, ak objednávateľ počas vykonávania diela dospeje k určitému zisteniu vo vzťahu k TKP a
nie je naviazaná na konkrétne povinnosti vzhľadom na všeobecnú definíciu kvalitatívnych požiadaviek
uvedených v TKP, nie je dostatočne určité. Zjednodušene povedané, nešťastne zvolená formulácia bodu

5.6 nezabezpečila objednávateľovi to, k čomu mohla jeho vôľa pôvodne smerovať a uvedené nie je
možné naprávať v súdnom konaní. Zmluvné strany si samé zodpovedajú za obsah svojich zmluvných
dojednaní. Okresný súd tak správne konštatoval, že samotné vymedzenie porušenia povinností vo
vzťahu k TKP je natoľko neurčité a nekonkrétne, že neumožňuje, aby si zmluvná strana uplatnila na
základe takéhoto dojednania platne zmluvnú pokutu.

55. Vo vzťahu k bodu 5.9 zmluvy o dielo (ak zhotoviteľ poruší povinnosti dohodnuté v tejto zmluve
iným spôsobom, ako je uvedené v tomto článku, je objednávateľ oprávnený uplatniť si voči zhotoviteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z celkovej ceny diela s DPH uvedenej v bode 3.1 tejto zmluvy za každý
deň trvania porušenia povinnosti, a to samostatne za každé porušenie povinnosti. Týmto nie sú dotknuté

nároky na náhrady škody v plnej výške v zmysle platných právnych predpisov) táto formulácia je natoľko
nekonkrétnaaneurčitá,ževôbecniejemožnédefinovať,akákonkrétnapovinnosťsapodňusubsumuje.
Vprincípeišloodojednanie,sktorýmzrejmestranychcelipovedať,žepokiaľideoporušenieakejkoľvek,
ktorejkoľvek inej povinnosti zhotoviteľa zo zmluvy o dielo, než tej, ktorá je vymedzená v článku V, tak aj
za to vzniká objednávateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Takáto formulácia je však v príkrom

rozpore s citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu, kedy je zrejmé, že zmluvné pokuty nie je možné
dohodnúť iba generálne pre porušenie akejkoľvek ďalšej inej povinnosti, ale porušenie zmluvných pokút
musí byť dostatočne špecifikované v tom zmysle, aby bolo jasné, ktorá konkrétna zmluvná povinnosť
je zmluvnou pokutou zabezpečená.56. Vo vzťahu k uvedenému potom nie je možné akceptovať námietku, že súd nemôže vytrhnúť
časť textu kvalitatívne parametre zo zmluvného ustanovenia a vyhlásiť ho za neurčité, keďže práve

použitie textu kvalitatívne parametre bolo natoľko všeobecné, že nie je zrejmé, aká konkrétna povinnosť
zo zoznamu kvalitatívnych parametrov žalovanému vyplývala tak, aby ju bolo možné sankcionovať
zmluvnou pokutou.

57. Pokiaľ žalobca odkazoval na judikatúru českého Najvyššieho súdu vo vzťahu k výkladovým

pravidlám, odvolací súd pripomína, že náležitosti výkladu právneho úkonu máme upravené aj v
slovenskej judikatúre, ktorá opäť dlhodobo vychádza zo záverov, že výkladové pravidlá ukladajú súdu,
abypochybnostiodstránilvýkladomzaloženýmnatom,žeokremjazykovéhovyjadreniaprávnehoúkonu
vyjadreného slovne podrobí skúmaniu aj vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenia právneho
úkonu zachytené v zmluve musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými, logickými či
systematickými a okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná

vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov
je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno
zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať (rozhodnutie Najvyššieho súdu
3Cdo/ 81/2011 zo dňa 31.07.2012). Na základe uvedeného ani odvolací súd nemohol potom doplňovať
zistený prejav vôle uvedený v článku 5.6 a 5.9 o závery, ktoré prezentoval žalobca, aby sformuloval,

že strany sa dohodli na tom, že ak zhotoviteľ bude mať akúkoľvek odchýlku od akýchkoľvek TKP,
STN alebo EN, tak bude povinný platiť zmluvnú pokutu, a to bez ohľadu na to, či by sa to dotklo
funkčnosti a použiteľnosti odovzdaného diela. Keďže ani odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, k čomu
presne malo smerovať dojednanie o zmluvnej pokute v bode 5.6 a z bodu 5.9 je zrejmé, že tento
bol dojednaný paušálne bez vzťahu ku konkrétnym porušeniam zmluvy, odvolací súd sa stotožnil so

záverom okresného súdu.

58. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd neuznal nárok na 10 dní z 12, o ktoré bol posunutý
termín dokončenia prác na diele z dôvodov na strane žalovaného, pričom argumentoval tým, že
súd mal uznať pôvodných 12 dní omeškania aj z dôvodu, že dielo bolo žalobcovi odovzdané s 18

nedorobkami, ktoré následne žalovaný napriek dodatočnej lehote celkom neodstránil. Odvolací
súd k tejto námietke opakovane poukazuje na to, že otázka omeškania zhotoviteľa s odstránením
nedorobkov bola krytá zmluvnou pokutou v inom zmluvnom dojednaní (5.4 Zmluvy o dielo) a preto
nemá súvis so žalobou uplatneným dôvodom 5.2 oneskorené ukončenie stavebných prác, na ktoré bolo
naviazané aj preskúmavanie okolností vylučujúcich zodpovednosť ako tzv. vyššej moci, ktorú správne

vykonal okresný súd pri posúdení veci. Inak povedané ani skutočnosť, že žalobca prebral dielo s ním
tvrdenými nedorobkami mu neumožňuje vo vzťahu k tomuto odôvodniť uplatnenie nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty pre neskoré odovzdanie diela. Pokuta upravená v čl. 5.4 pritom žalobou uplatnená
nebola.

59. Žalobca v závere odvolania poukázal na právo na spravodlivý proces a právo strany sporu na
presvedčivé odôvodnenie, kedy konkrétne namietol, že súd nemal prihliadať iba na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici, ale mal sa zaoberať okolnosťami sporu vrátane predložených dôkazov a
výsluchov svedkov. Ani s uvedenou odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožnil, pretože z
rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici nevyplýva, že by tento rozhodol preto, že bol viazaný

rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Cob/148/2023, ale pretože sa s ním v plnom rozsahu
stotožnil. Na rozdiel od procesného postupu, kedy je súd nižšej inštancie viazaný právnymi závermi
súdu vyššej inštancie, v prípade, kedy rozhodoval Okresný súd Žilina v prejednávanej veci, mal možnosť
odchýliť sa od rozhodnutia krajského súdu vydaného v inom súdnom spore, i keď medzi totožnými
zmluvnými stranami. Skutočnosť, že okresný súd sa stotožnil s odôvodnením krajského súdu potom

postačovala na to, aby odkázal na argumenty, ktoré krajský súd už prezentoval vo svojom právoplatnom
rozhodnutí. Zároveň odvolací súd pripomína, že napriek skutočnosti, že žalobca tieto argumenty
KrajskéhosúduvBanskejBystricipoznalpredtým,akookresnýsúdvovecirozhodol,nevzniesolvočinim
v konaní pred okresným súdom žiadne konkrétne námietky, nerozporoval dôvody, ktoré viedli Krajský
súd v Banskej Bystrici k záveru o neplatnosti zmluvného dojednania. Skutkovú otázku platnosti alebo

neplatnosti zmluvy v tejto časti tak okresný súd uzavrel v súlade s nepopretým tvrdením o neplatnosti
zmluvy, aj keď sa neuspokojil iba s tvrdením žalobcu a uviedol aj vlastnú argumentáciu, z ktorej
vyplýva, že zmluvné dojednanie sám posúdil ako neplatné. Samotná skutočnosť, že ide o dvojstranný
obchodnoprávnyvzťahzmluvnýchstránpotomnebránizáveru,žemedzisubjektamiobchodnéhovzťahubola uzavretá zmluva, ktorá je v časti neplatná, a to z dôvodu, že strany si dojednali povinnosť zaplatenia
zmluvnej pokuty vo väzbe na príliš všeobecne vymedzený dôvod, ktorý neumožňuje konkretizáciu
takého porušenia zmluvy, ktorá má byť zmluvnou pokutou sankcionovaná.

60. Na základe uvedeného odvolací súd nemohol vyhovieť odvolaciemu návrhu žalobcu a rozhodnutie
okresného súdu v zamietajúcej časti vymedzenej druhou výrokovou vetou potvrdil.

61. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s odvolacími námietkami, ktoré uviedol žalovaný vo svojom

odvolaní vo vzťahu k dvom dňom omeškania, ktoré okresný súd posúdil ako dôvodné a priznal žalobcovi
zmluvnú pokutu v rozsahu 946,52 Eur.

62. Pokiaľ žalovaný argumentoval účelovosťou penalizačných faktúr žalobcu vo vzťahu k posúdeniu
nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty pre prípad upravený v článku 5.2 Zmluvy o dielo (teda
v prípade, ak zhotoviteľ bude v omeškaní s ukončením stavebných prác), toto zmluvné dojednanie

je dostatočne určité a jasné a žalovaný ako zmluvná strana pristúpil k uzavretiu zmluvy v takomto
znení. Pokiaľ potom žalobca uplatní voči žalovanému zmluvnú pokutu na základe platného a účinného
ustanovenia Zmluvy o dielo, má na to nárok práve na základe súhlasu žalovaného, ktorý tento vyjadril
uzavretím zmluvy. Nie je potom možné tento jeho nárok odmietnuť s argumentáciou, že ide o účelovo
uplatnený nárok.

63. So žalovaným je možné sa stotožniť v konštatovaní, že posun dátumu dokončenia nemusí
automaticky znamenať právo sankcionovať nedodržanie časového plnenia zhotoviteľom, a to vo vzťahu
k tomu, či posun odovzdania bol, alebo nebol podmienený objektívnymi prekážkami vyššej moci.
Žalovanývprincípenamieta,ženiejezrejmé,prečoodvolacísúdakceptovallimit3,5mmdennéhoúhrnu

zrážok ako rozhodný a referenčný pre posúdenie, či nastala alebo nenastala prekážka vyššej moci.

64. Okresný súd pritom veľmi jednoznačne a zrozumiteľne vysvetlil svoj myšlienkový postup, prečo
z 12 dní, ktorými sa dostal zhotoviteľ do omeškania pri odovzdaní diela, akceptoval 10 dní ako natoľko
daždivých, že predstavovali prekážku v zmysle vyššej moci na rozdiel od 2 dní, ktoré túto prekážku

nepredstavovali. Postup okresného súdu v zásade vychádzal z toho, že žalobca tých 10 dní uznal.
Žalobca samozrejme týchto 10 dní vôbec uznať nemusel, keďže sa za žalovaným tvrdenú prekážku
mala považovať skutočnosť, že prší. Pokiaľ žalovaný pristúpil k dohode so žalobcom o tom, že dielo
začal vykonávať neskôr, teda že mu bolo odovzdané stavenisko v posune oproti pôvodne dohodnutému
jarnému termínu, pristúpil tak na skutočnosť, že bude dielo vykonávať v priebehu jesenných mesiacov.

Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa v zmysle Obchodného zákonníka nepovažujú akékoľvek
okolnosti, ktoré môžu predstavovať prekážku vykonávania diela, ale iba také, ktoré sú nepredvídateľné.
Dážď na jeseň nemôže byť považovaný za nepredvídateľnú prekážku. Skutočnosť, že v jesenných
mesiacoch prší, je nepochybne žalovanému ako zhotoviteľovi diela známa vopred, nemôže ju potom
súd sám o osebe vyhodnotiť ako okolnosť vylučujúcu zodpovednosť. Za takú ju mohol považovať práve

preto, že žalobca procesne akceptoval tvrdenie o vzniku prekážky v tom prípade, kedy súhrn zrážok
prekročil limit 3,5 mm. Na základe uvedeného správne postupoval okresný súd, ak procesne vyhodnotil
takéto vyjadrenie žalobcu ako prejav nespornosti toho, že pri daždi predstavujúcom úhrn zrážok nad 3,5
mm bola založená okolnosť vylučujúca zodpovednosť medzi stranami vo vzťahu k ostatným daždivým
dňom, kedy tento úhrn zrážok 3,5 mm nedosahoval, z procesného postupu žalobcu takýto záver nebolo

možné abstrahovať a preto okresný súd postupoval správne, ak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu, keďže vo vzťahu k zvyšným 2 dňom neboli žiadne okolnosti vylučujúce zodpovednosť
preukázané.

65. Uvedené potom platí aj vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom pandémie Covid 19, kedy

samotná pandémia Covidu 19 nebola bližšie špecifikovaná vo vzťahu ku konkrétnym dôvodom, ktoré
bránili žalovanému v zhotovení diela. Odvolací súd nevylučuje, že mohlo dôjsť ku chorobe konkrétnych
zamestnancov zhotoviteľa, mohlo dôjsť k posunu dodávok materiálu vo vzťahu k chorobe konkrétnych
dodávateľovzhotoviteľa,tietoskutkovétvrdeniabyvšakmuseluviesťzhotoviteľakožalovanýamuselby
ich nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Konkrétne dôvody potom vo vzťahu k pandémii Covid 19 ani netvrdil,

ani nepreukázal, ako to správne konštatoval okresný súd. Všeobecné tvrdenie, že zamestnanci nemohli
nastúpiť v požadovanom termíne na realizáciu stavebných prác v dôsledku nutného absolvovania testov
potom je tiež natoľko všeobecným konštatovaním, že nie je možné ho stotožniť s konkrétnou skutkovou
okolnosťou, ktorá by mohla predstavovať okolnosť vylučujúcu zodpovednosť.66. Ani ďalšie námietky žalovaného, že vykonával práce naviac, že žalobca nepovolil určité práce na
jeseň2020nepredstavujúokolnosťvylučujúcuzodpovednosť,keďževykonanieprácnaviacnepochybne

žalovaný odsúhlasil a urobil ich dobrovoľne, rovnako postup, kedy si bol žalovaný vedomý, že bude
musieť žiadať o povolenie pokračovania v práci bol dojednaný na základe súhlasu žalovaného,
nepredstavuje preto okolnosť vylučujúcu zodpovednosť. Vo vzťahu k dvom dňom, ktoré okresný súd
správne vyhodnotil ako omeškanie žalovaného, pritom žalobca poprel tvrdenia žalovaného, vyjadril
sa k nim aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a zmluvnú pokutu si uplatnil v takej

výške, v akej bola dojednaná so žalovaným. Tvrdenie o neprimeranosti a šikanóznosti zmluvnej pokuty
neboli žalovaným bližšie špecifikované, všeobecne však odvolací súd pripomína, že to bol žalovaný,
kto dobrovoľne uzavrel zmluvu o dielo, v ktorej súhlasil s tým, že ak sa dostane do omeškania s
odovzdaním diela, bude povinný platiť zmluvnú pokutu. Pokiaľ vyššie odvolací súd poukázal na to, že
zásah do zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je odôvodnený iba v tých prípadoch, kedy
dôjde k zásadným dôvodom neplatnosti právneho úkonu (neurčitosť dojednania), tak samotná neochota

zmluvnej strany splniť tie povinnosti, na ktoré sa v zmluve zaviazal, nemôže byť vyhodnotená ako dôvod,
pre ktorý by tejto povinnosti mala byť zmluvná strana zbavená. Preto pokiaľ dobrovoľne žalovaný na
seba prevzal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania, žalobca má nárok si ju uplatniť
vo vzťahu k dvom dňom, pre ktoré okresný súd nezistil okolnosti vylučujúce zodpovednosť a preto je
žalovaný povinný žalobcovi zmluvnú pokutu zaplatiť. Uvedené nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, ani

v rozpore s poctivým obchodným stykom, naopak v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným
stykom by bolo nerešpektovanie dohody žalobcu a žalovaného vyjadrenej v povinnosti žalovaného
zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania s odovzdaním diela.

67. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil závery okresného súdu aj vo vzťahu k výroku I.,

ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 946,52 Eur s príslušenstvom ako
vecne správne. Žalovaný zároveň nenamietal spôsob výpočtu zmluvnej pokuty, ani výšku a určenie
príslušenstva. Tieto preto neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

68. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie

okresného súdu preskúmal len v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní. Zároveň odvolací súd
nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať aj keď neboli v odvolaní
uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

69. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je

v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Voči výrokovej vete
o priznaní nároku na náhradu trov konania vedeného pred okresným súdom čo do pomeru úspešnosti
odvolanie podané nebolo, preto sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

70. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

podľa zásady úspešnosti tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi v pomere,
v akom bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný. Predmetom odvolacieho konania bolo zaplatenie
sumy 53.005,24 Eur, z čoho žalobca podal odvolanie voči zamietajúcej časti rozhodnutia okresného
súdu (52.058,72 Eur) a žalovaný podal odvolanie voči časti, ktorou okresný súd žalobe vyhovel (946,52
Eur). Ani žalobca, ani žalovaný v odvolacom konaní neuspeli. Úspech žalovaného v odvolacom konaní

bol preto 98,21 % (úspešný vo vzťahu k 52.058,72 Eur) a úspech žalobcu v odvolacom konaní bol 1,79 %
(úspešný vo vzťahu k 946,52 Eur). Pomer úspechu žalovaného a žalobcu v odvolacom konaní je preto
96,42 % (98,21 % - 1,79 %). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie.

71. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).