Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010238
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010238.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX
v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom C., XX. XXXXXXX XX/X, trestne stíhaného pre prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí dňa 16. septembra 2025, prejednal

sťažnosť Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, sp.
zn. 20T/17/2024, zo dňa 30. júna 2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 20T/17/2024, zo dňa 30. júna 2025 bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
vedená na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou č. k. Pv 294/23/3301 zo
dňa 08.03.2024, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že:

v čase okolo 19:02 hodiny dňa 18.08.2023 na voľne prístupnom parkovisku pred podnikom ,,HARI'' v
budove súpisné číslo XXXX/XX D. E. F. G. H. D. H. po predchádzajúcej slovnej potýčke fyzicky napadol
poškodeného A. I. tým spôsobom, že ho chytil rukou okolo krku, po čom obaja spadli na zem, kde na
chrbte ležiaceho poškodeného zhora opakovane udieral päsťami do oblasti hlavy, hrudníka a ľavého
ramena a keď sa obaja postavili zo zeme, odsotil poškodeného tak, že tento znovu spadol na zem,

čím poškodenému spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s odreninou kože na čele bez
prejavov vegetatívnej symptomatológie, tržne zmliaždenú ranu na tvári dlhú približne 2 cm zasahujúcu
do podkožného tkaniva, tržne zmliaždenú ranu hornej pery úst dlhú približne 1 cm zasahujúcu do
podkožného tkaniva, pomliaždenie mäkkých tkanív hrudníka ľahšieho charakteru bez úrazových zmien
v kostnom skelete a pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého ramena ľahšieho charakteru s odreninami
kože bez úrazových zmien na kostnom skelete, v dôsledku ktorých zranení bol poškodený obmedzený

na bežnom spôsobe života po dobu 1 až 2 týždňov tým spôsobom, že kvôli zraneniam bol obmedzený
pri náročnej manuálnej práci a činnosti, pri fyzickej záťaži a príjme a spracovaní potravy v dutine ústnej,
postupuje Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože
žalovaný skutok nie je trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. “

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote proti nemu
podal písomne sťažnosť prokurátor, ktorú dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:„ Dňa 11.3.2024 som podal na A. B. obvineného z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona

obžalobu na Okresný súd Prievidza.
Dňa 4.11.2024 Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 20T/17/2024-152 rozhodol o postúpení označenej
trestnej veci Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože
podľa názoru súdu nejde o trestný čin, ale o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Uznesenie bolo prokurátorovi doručené dňa

Proti predmetnému uzneseniu som podal v zákonnej lehote dňa 8.11.2024 písomnú sťažnosť, ktorú som
následne odôvodnil.
O podanej sťažnosti rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 3To/82/2024-164 zo dňa
30.12.2024 postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a uložil vec okresnému znovu konať a
rozhodnúť.
Okresný súd Prievidza vykonal vo veci hlavné pojednávanie a uznesením č.k. 20T/17/2024-220 zo dňa

30.6.2025 rozhodol, že sa uvedená trestná vec obžalovaného A. B. podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku
postupuje Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou na prejednanie priestupku, nakoľko skutok by
mohol byť priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu súdu zahlásila prokurátorka prítomná na hlavnom pojednávaní ihneď
sťažnosť priamo do zápisnice.

Zo sťažnosťou napadnutého uznesenia č.k. 20T/17/2024-220 vyplýva, že súd aj po vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že tento skutok nie je trestným činom, ale mohol
byť napĺňať znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
K uvedenému záveru súd dospel na základe toho, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že na začiatku
incidentu obžalovaný a žena pokojne a bez záujmu niekoho napadnúť prechádzali okolo poškodeného,

ktorý bol práve vyhodený z podniku pre nevhodné správanie a bol pod značným vplyvom alkoholu,
pričom tento sa voči žene a obžalovanému správal provokačne, vulgárne a urážlivo, čo obžalovaný
najskôr riešil len slovne, avšak po opakovaných verbálnych útokoch poškodeného sa na tohto vrhol,
spadli spolu na zem, kde ho opakovane udieral do oblasti hlavy a keď sa tento snažil postaviť, ešte do
neho sotil. Bol to teda poškodený, kto konflikt s obžalovaným svojimi nevhodnými rečami vyprovokoval,

a teda konanie obvineného bolo len reakciou (aj keď neprimeranou) na správanie poškodeného, ktorý
bol iniciátorom konfliktu.
Súd ďalej argumentuje tým, že zranenia, ktoré poškodený utrpel, boli len ľahké, s dobou obmedzenia
1-2 týždne, ktoré ho výraznejším spôsobom neobmedzovali na bežnom spôsobe života (nebol
práceneschopný), intenzita pôsobiaceho násilia bola slabá.

Po zohľadnení spôsobu vykonania činu, okolností jeho spáchania, miery zavinenia a pohnútky súd preto
aj po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že závažnosť tohto skutku je
nepatrná.
Úvodom je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa v tom, že to bol skutočne poškodený, ktorý bol v
čase skutku vyhodený z baru, pretože sa pod značným vplyvom alkoholu správal nevhodne a vulgárne,

v čom zjavne pokračoval aj na verejnom priestranstve, kadiaľ zhodou okolností v tom čase prechádzal
obžalovaný s osobou ženského pohlavia, voči ktorým sa poškodený správal tiež nevhodne a urážlivo
tým spôsobom, že na nich opakovane slovne vulgárne útočil.
Hoci je takéto správanie poškodeného absolútne nevhodné a neakceptovateľné (a nemôže ho
ospravedlniť ani to, že bol pod značným vplyvom alkoholu), z vykonaného dokazovania je nesporné,

že obžalovanému praskli nervy a na „opilecké reči“ poškodeného zareagoval absolútne neprimeraným
fyzickým násilím, keď v ďalšej časti skutkového deja to bol práve obžalovaný, kto vyštartoval po
poškodenom, tohto zhodil na zem a opitého, na zemi ležiaceho poškodeného opakovane udieral rukou
zovretou v päsť do oblasti tváre, pričom aj po tom, ako sa poškodený pokúšal zo zeme postaviť, ho ešte
sotil a tento znovu padol na zem, pričom mu spôsobil také zranenia, ktoré si objektívne vyžiadali liečenie

a obmedzenie na bežnom spôsobe života v trvaní približne 1 - 2 týždne.
Pri hodnotení skutku uvedeného v obžalobe je dôležité zohľadniť, že poškodený fyzicky nezaútočil ako
prvý na obžalovaného, ale tohto „len“ opakovane slovne provokoval, naopak, bol to obžalovaný, kto na
verbálne útoky a provokácie zareagoval fyzickým násilím a svojím konaním naplnil po formálnej stránke
skutkovú podstatu nie jedného úmyselného trestného činu, ale hneď dvoch úmyselných trestných

činov, ktoré z hľadiska systematiky trestného práva chránia rôzne právom chránené záujmy. Výtržníctvo
ochranu verejného poriadku a pokojného občianskeho spolunažívania, zatiaľ čo ublíženie na zdraví
zdravie obete. Výtržníctvo a. ublíženie na zdraví sú teda samostatnými trestnými činmi, ktoré je preto
tiež potrebné hodnotiť oddelene.Z hľadiska zavinenia obžalovaný v prípade oboch trestných činov konal v priamom úmysle, pretože
chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujmy chránené Trestným zákonom, na čom nič
nemení skutočnosť, že sa tieto záujmy rozhodol porušiť na základe predchádzajúcej slovnej provokácie

poškodeného.
Podľa názoru súdu je neprípustné, aby jednotlivec pokojne prechádzajúci verejným priestranstvom
verbálne napadnutý podguráženou osobou bol postihovaný prostriedkami trestného práva, ak koná v
súlade s prirodzeným právom človeka brániť sa voči napadnutiu.
Súhlasím s názorom súdu, že správanie, aké poškodený v danom čase a na danom mieste predvádzal,

je neakceptovateľné, avšak rovnako tak je podľa môjho názoru v civilizovanej občianskej spoločnosti
neakceptovateľné brániť sa výlučne slovnému útoku fyzickým napadnutím provokatéra v takej miere a
intenzite, ktorá zodpovedá definícii ublíženia na zdraví. Takéto konanie celkom zjavne prekračuje medze
či už nutnej obrany, ale aj primeranosti reakcie v najširšom možnom zmysle slova.
Materiálny korektív sa aplikuje na prípady, kedy konanie po formálnej stránke síce napĺňa znaky
skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu, avšak jeho závažnosť je nepatrná vzhľadom na spôsob

vykonania činu, jeho následky, okolnosti spáchania, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa.
Materiálny korektív by mohol byť na mieste za situácie, ak by slovne provokujúceho poškodeného
obžalovaný spacifikoval odsotením, prípadne aj jedným úderom otvorenou dlaňou, eventuálne možno
aj jedným úderom rukou zovretou v päsť, ktoré konanie by poškodenému spôsobilo len minimálne
zranenia, ktoré by si vôbec nevyžadovali lekárske ošetrenie a obmedzenie na bežnom spôsobe života.

Avšak situácia, keď obvinený po zhodení poškodeného na zem tohto na zemi ležiaceho rukou zovretou
v päsť sústavne a opakovane „boxuje“ do oblasti tváre a hrudníka a spôsobuje mu tak na verejnom
priestranstve (navyše v čase, kedy je frekvencia pohybu osôb na verejnosti ešte vysoká) zranenia o.i. v
podobe pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy a tváre, tržné zmliaždenú ranu na tvári a tržné zmliaždenú
ranu hornej pery úst, v dôsledku ktorého útoku bola poškodenému privolaná RZP a ktoré zranenia

si objektívne vyžiadali aj lekárske ošetrenie a hoci ľahším spôsobom, ale objektívne obmedzovali
poškodeného na bežnom spôsobe života po dobu od 1 do 2 týždňov, podľa môjho názoru nevykazuje
znaky nepatrenej závažnosti, ale práve naopak, stupeň závažnosti takéhoto útoku možno vyhodnotiť
ako vyšší.
Vzhľadom na uvedené sa ani po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní nestotožňujem

s názorom súdu, že skutok nie je trestným činom, ale mohol byť napĺňať znaky priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu a navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil uznesenie Okresného súdu
Prievidza č.k. 20T/17/2024-220 zo dňa 30.6.2025 postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a
uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr.

por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť, ako
aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru,
že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd na základe preskúmania konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,

nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, pre ktoré by malo byť zrušené
sťažnosťou prokurátora napadnuté uznesenie okresného súdu z dôvodu samotnej existencie takýchto
procesných pochybení aj bez následného pristúpenia k prieskumu správnosti samotného napadnutého
uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch sťažnosti prokurátora nie je
ani vytýkaná existencia takýchto procesných chýb.

Na základe preskúmania správnosti samotného sťažnosťou prokurátora napadnutého výroku uznesenia
okresného súdu o postúpení trestnej veci podľa § 280 ods. 2 Tr. por., sa senát krajského súdu nestotožnil
s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podanej sťažnosti. Prokurátor namietal,
že okresný súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, v dôsledku čoho zaujal nesprávny právny
záver, že skutok nie je trestným činom a má byť prejednaný ako priestupok.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,
o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Z obsahu predloženého spisového materiálu nepochybne vyplýva, že na okresný súd bola na
obžalovaného podaná obžaloba pre skutok, právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písmeno a) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr.
zák., citovaný vo vyššie uvedenej výrokovej časti napadnutého uznesenia. Okresný súd po vykonanídokazovania na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že predmetný skutok nie je trestným činom, ale
ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

V súvislosti s posúdením správnosti a zákonnosti napadnutého uznesenia krajský súd považuje za
potrebné poukázať na nasledovnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia:

„Na základe vykonaného dokazovania, konkrétne na základe výpovede poškodeného, na základe
výpovede obžalovaného, na základe prečítaných zápisníc o výsluchu svedkov J. C. a K. C., na základe

oboznámených obrazovo - zvukových záznamov (poskytnutých J. C., ako aj z mestských kamier),
vrátane oboznámených správ o zabezpečení týchto kamerových záznamov, ktoré všetky dôkazy súd
hodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, má súd za preukázané, že dňa 18.08.2023 po tom
ako bol poškodený pre nevhodné správanie ,,vyhodený" z reštaurácie HARI, sa tento ďalej v stave pod
vplyvomalkoholickýchnápojovzdržiavalpredreštauráciou(naparkovisku),kdesapohybovalspôsobom
zodpovedajúcim jeho aktuálnemu stavu (pod vplyvom alkoholických nápojov), vykrikoval a slovne sa

vyhrážal (ktoré vyhrážky boli adresované aj na osobu J. C., ktorý poškodeného vykázal z reštaurácie
pre nevhodné správanie obťažujúce ďalších zákazníkov), čo potvrdil aj samotný poškodený pri jeho
výsluchu na hlavnom pojednávaní. Poškodený taktiež zastavil neznámeho muža v bielom tričku, ktorý
mu zapožičal mobilný telefón, z ktorého poškodený aj následne telefonoval. Po ukončení telefonátu sa
poškodený následne spôsobom zodpovedajúcim jeho aktuálnemu stavu (pod vplyvom alkoholických

nápojov) prechádzal po celom parkovisku pred reštauráciou, pôsobil podráždene, pozeral sa smerom
do reštaurácie, vykrikoval vulgarizmy a vyhrážky. V čase približne o 19:01:09 hod. prichádzali v smere
od obchodného domu Kaufland po chodníku dve osoby, jedna ženského pohlavia a druhá mužského
pohlavia - obžalovaný. Počas toho ako sa míňali s poškodeným, poškodený na tieto osoby slovne
vulgárne reagoval, na čo sa osoba ženského pohlavia zastavila, otočila smerom k poškodenému,

pričom osoba v modrom tričku - obžalovaný ju zadržal. Poškodený sa neustále vulgárne a provokačne
vyjadroval vo vzťahu k osobe ženského pohlavia, použil slová ako: ,,máš problém, ti jednu prijebem".
Následne obžalovaný položil svoj ruksak na zem a išiel smerom k poškodenému. Poškodený od
obžalovaného ustupoval, vulgárne sa vyjadroval slovami: ,,pojebem ti mater". Ku fyzickému kontaktu
medzi obžalovaným a poškodeným v daný moment nedošlo. Obžalovaný si vzal ruksak zo zeme, volal

poškodeného.Poškodenýišielsmeromzaobžalovanýmvyjadrujúcsanaďalejvulgárnenaadresumatky
obžalovaného. Voči poškodenému sa rozbehla aj osoba ženského pohlavia, poškodený ju však odsotil
rukami preč. Následne sa obžalovaný rozbehol proti neustále slovne provokujúcemu poškodenému,
poškodený cúval, obžalovaný rukou mávol, odchádzal od neho preč, k fyzickému kontaktu opäť nedošlo.
Napokonponeprestávajúcichslovnýchprovokáciáchavulgárnychvyjadreniachzostranypoškodeného,

obžalovaný (a to súčasne s poškodeným) sa vzájomne chytili v okolí krku a spadli na zem. Obžalovaný
ležiaceho poškodeného (na chrbte) opakovane udieral do oblasti hlavy. Následne poškodeného (ktorý
sa snažil postaviť) ešte sotil. Poškodený spadol na zem. Následne sa poškodený postavil, avšak sám
(bez pričinenia inej osoby) opäť spadol na zem, vykrútiac si pravú ruku.

Vychádzajúc zo zabezpečených a na hlavnom pojednávaní aj vykonaných dôkazov možno konštatovať,
že obžalovaný bol v danom prípade osobou, ktorá pokojne bez záujmu o poškodeného a bez úmyslu
napadnúť poškodeného, či akokoľvek protiprávne konať, prichádzala na parkovisko pred reštauráciu
HARI, kde sa míňala s poškodeným. Obžalovaný si poškodeného v podstate nevšímal, na jeho
prvotné slovné vyjadrenia smerujúce voči osobe ženského pohlavia obžalovaný podstatne nereagoval

a až následne v dôsledku opakovaného slovného a vulgárneho vyjadrovania sa, a to aj na adresu
matky obžalovaného, obžalovaný poškodeného chytil (súčasne tak urobil aj poškodený) v okolí krku
poškodeného, tohto zhodil na zem, pričom ležiaceho poškodeného opakovane udieral päsťou do oblasti
hlavy.

Je nepochybné, že obžalovaný na správanie poškodeného zareagoval nevhodným a
neakceptovateľným spôsobom, keď akýkoľvek fyzický útok smerujúci proti telesnej integrite inej
fyzickej osoby je v spoločnosti nežiaducim a neakceptovateľným konaním, avšak nemožno opomenúť
skutočnosť, že obžalovaný pokojne a bez záujmu napadnúť poškodeného a tomuto ublížiť, prechádzal
okolo poškodeného, pričom práve poškodený bol ten, kto vzniknutú situáciu svojim slovným

vyjadrovaním sa na adresu obžalovaného, jeho matky, či na adresu osoby ženského pohlavia (ktorá
prechádzala s obžalovaným) vyvolal, túto aj ďalej eskaloval, keď práve poškodený ako prvý slovne
napadol osobu ženského pohlavia a obžalovaného, v slovnom vyjadrovaní a napádaní pokračoval,
a to až do doby, kedy obžalovaný chytil poškodeného v okolí krku, zhodil ho na zem a udieral hopäsťou. Z uvedeného tak vyplýva, že správanie obžalovaného bolo ,,iba" reakciou (hoc neprimeranou)
na správanie poškodeného, pričom možno konštatovať, že iniciátorom napadnutia bol práve poškodený,
ktorý ako prvý slovne napadol obžalovaného a tiež osobu ženského pohlavia.

Zohľadnením spôsobu vykonania tohto skutku (údery päsťou, vychádzajúc zo záverov odborného
vyjadrenia boli tieto údery vedené slabou intenzitou), následkov (porušenie záujmu na pokojnom
občianskom spolužití bez vzniknutého závažného účinku na predmete útoku, drobné ublíženie na zdraví
poškodeného nevyžadujúce si práceneschopnosť či výraznejšie obmedzenie v bežnom spôsobe života),

všetkých okolností, za ktorých bol čin spáchaný (obžalovaný bez záujmu o poškodeného prechádzal
pokojne okolo poškodeného, slovný či fyzický konflikt obžalovaný nevyvolal, na prvotné vyjadrenia
poškodeného obžalovaný výrazne nereagoval, konanie obžalovaného bolo reakciou na správanie
poškodeného, ďalšie konanie poškodeného bolo vzhľadom k jeho správaniu a vplyvu alkoholických
nápojov nepredvídateľné, poškodený sa aj pred stretnutím s obžalovaným správal neprimerane,
vulgárne, pred reštauráciou vykrikoval vyhrážky a vulgarizmy a v týchto aj pri strete s obžalovaným

pokračoval), miery zavinenia a pohnútky páchateľa (obžalovaný situáciu nevyvolal, avšak údery mierené
proti poškodenému boli vedené vôľou obžalovaného zastaviť poškodeného), je súd toho názoru, že
závažnosť takéhoto skutku je nepatrná a tento skutok je potrebné posudzovať ako priestupok proti
občianskeho spolunažívaniu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto súd dospel k záveru, že hoci konanie obžalovaného
nebolo konaním primeraným, toto konanie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nedosiahlo takú
mieru spoločenskej nebezpečnosti, aby toto konanie bolo nutné posudzovať ako trestný čin. Na tomto
závere súdu nemení nič ani tá skutočnosť, že obžalovaný má deväť záznamov v registri trestov, pretože
podľa názoru súdu je súd povinný postupovať v každom jednotlivom prípade individuálne, nezaujato a

s náležitou odbornou starostlivosťou vyhodnocovať všetky konkrétne okolnosti prípadu. Nemožno prijať
záver, či ustáliť postup súdov a orgánov činných v trestnom konaní v tom smere, že v prípade, ak sa
dopustí protiprávneho konania osoba, ktorá už bude mať niekoľko zápisov v príslušných registroch,
bude každé nežiaduce konanie posudzované v rovine trestnoprávnej, a to bez prihliadnutia na konkrétne
okolnosti prípadu. Tzv. ,,nalepkovanie“ takej osoby by bolo popretím práva na spravodlivý proces.

V konečnom dôsledku je nutné zohľadniť i to, že keby sa poškodený nesprával spôsobom ako bol
zaznamenaný na kamerovom zázname (stupňujúce sa slovné reakcie na obžalovaného), k samotnému
stretu obžalovaného a poškodenému by ani nebolo došlo.

Podľa názoru súdu nie je prípustné, aby bol jednotlivec, ktorý pokojne prechádza po verejnom
priestranstve, pri ktorej činnosti bol slovne napadnutý inou osobou v podnapitom stave (z ktorého
správania poškodeného bolo dôvodné predpokladať aj vznik možného fyzického útoku), bol postihovaný
prostriedkami trestného práva, ak prakticky koná v súlade s prirodzeným právom človeka ,,brániť sa?
voči napadnutiu.

Z pohľadu právnej kvalifikácie síce je možné prisvedčiť tomu, že obžalovaným svojím konaním
naplnil všetky formálne zákonné znaky prečinu výtržníctva a prečinu ublíženia na zdraví, avšak s
prihliadnutím na materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, ktorý istým spôsobom
zmierňuje ,,tvrdý“ charakter formálneho pojatia trestného činu má súd za to, že v danom prípade

je zohľadnením všetkých vyššie uvedených skutočností závažnosť konania obžalovaného nepatrná.
Reflektujúc na zásadu subsidiarity trestnej represie (trestná zodpovednosť má byť vyhradená pre
najzávažnejšie spoločensky škodlivé činy, pričom iné právne nástroje postihu majú mať prednosť),
má súd za to, že v danom prípade postačuje uplatnenie zodpovednosti (za neprimerané konanie
obžalovaného) podľa iného právneho predpisu (zákona o priestupkoch).“

Pri posudzovaní správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd po
vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel k správnym skutkovým záverom zohľadňujúc
pritom dôsledne aj konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu. Z poukazom na obsah vyššie
citovaných dôvodov podanej sťažnosti krajský súd konštatuje, že prokurátor žiadnym spôsobom

nespochybňuje správnosť týchto skutkových zistení okresného súdu.Pokiaľ ide o právne posúdenie správnych skutkových zistení okresného súdu, podľa názoru krajského
súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia už dal riadne odpovede na všetky námietky
prokurátora v písomných dôvodoch jeho sťažnosti.

Nad rámec správnych právnych úvah okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými
sa krajský súd stotožňuje, krajský súd poukazuje na to, že podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe
výtržnosťou je iba také konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný pokoj a poriadok a je pre
neho typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia.

Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy
o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných
(viď R 44/1990). Na druhej strane každé fyzické napadnutie občana, i keď sa ho páchateľ dopustil
verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu trestného činu
výtržníctva (viď judikát R 40/1977).

V súvislosti s posudzovaním podmienok pre ustálenie záveru, či konanie je výtržnosťou
v trestnoprávnom zmysle, je nevyhnutné skúmať okolnosti útoku, intenzitu útoku, črty a jeho priebeh,
pohnútku páchateľa, či sa jednalo o zjavnú aroganciu páchateľa, provokáciu alebo obranu a jej
primeranosť, celkové okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, dôvodnosť útoku. Tiež je potrebné skúmať,
po akú dobu útok prebiehal, či páchateľ použil zbraň, či bol v zjavnej presile útočníkov alebo mal značná

fyzickú prevahu, či došlo k spôsobeniu výraznejšej ujmy na zdraví poškodeného.

V zhode s názorom okresného súdu ani krajský súd konanie obžalovaného, pre ktoré je trestne stíhaný
nepovažuje za konanie napĺňajúce ustanovením § 10 ods. 2 Tr. zák. vyžadovanú závažnosť trestného
činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Konanie obžalovaného nemalo charakter bezdôvodného arogantného
útoku na záujmy chránené trestným zákonom, ale išlo z jeho strany o obranu pred hroziacim útokom
poškodeného. Okresným súdom správne zistený priebeh skutkového deja nepochybne svedčí o tom,
že to bol práve poškodený, ktorý svojim správaním v stave ovplyvnenia alkoholom a opakovane
vyslovenými hrozbami aj fyzickým násilím vyvolal stav, ktorý dôvodne okresný súd posúdil ako stav

vyvolávajúci ohrozenie obžalovaného a jeho družky. Napokon krajský súd konštatuje, že poškodený bol
zasvojeprotiprávnekonanieuznanývinnýmzospáchaniapriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniu,
keď hrubo a agresívne slovne napádal obžalovaného aj slovami „poď, poď, pojebem ti mater, šlahnem
ti hlavu o koleno, tvoja mama je kurva, suka...“ Naviac poškodený sa v stave ovplyvnenia alkoholom
krátko pred skutkom dopustil aj ďalšieho priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči inej osobe.

Pokiaľ prokurátor v dôvodoch sťažnosti namieta, že poškodený mal len „opilecké reči“, po ktorých
obžalovanému praskli nervy a zareagoval neprimeraným fyzickým násilím, krajský súd sa s týmto
názorom prokurátora nestotožnil. Skutkovo nie je sporné, že poškodený bol značne pod vplyvom
alkoholu, čo sa prejavovalo aj v spôsobe vystupovania smerom k obžalovanému a jeho družke. Nie je

tiež sporné, že opakovane slovne útočil na obžalovaného a jeho družku a to aj vyhrážaním sa použitia
fyzického násilia. Podľa názoru krajského súdu takto nepochybne preukázané konanie poškodeného,
vykazujúce znaky konania zjavne pod vplyvom alkoholu, je spôsobilé vyvolať u nestranného
pozorovateľa obavy z nepredvídateľnosti jeho konania, vrátane možnosti nečakaného a bezdôvodného
fyzického útoku. Pokiaľ sa teda poškodený takýmto spôsobom a značne pod vplyvom alkoholu dopúšťal

vo vzťahu k obžalovanému dokonca protiprávneho konania, takéto konanie poškodeného aj podľa
názoru krajského súdu bolo spôsobilé u obžalovaného vzbudiť dôvodnú obavu z hroziaceho útoku
na neho alebo jeho družku, vo vzťahu ku ktorej poškodený použil aj fyzické násilie. Naviac nie je
možné odhliadnuť od skutočnosti, že obžalovaný spôsobom uvedeným v skutku nereagoval hneď po
prvom slovnom útoku poškodeného, pretože najskôr chcel odísť, ale až po opakovanom slovnom útoku

a použitiu fyzického násilia voči jeho družke. S poukazom na uvedené okolnosti prípadu krajský súd
dospel k právnemu záveru, podľa ktorého okresný súd nepochybil, ak dospel k právnemu záveru, podľa
ktorého v danom prípade závažnosť činu obžalovaného je nepatrná v zmysle § 10 ods. 2 Tr. por.

V nadväznosti na námietku prokurátora k otázkam materiálneho korektívu, že obžalovaný by mohol

situáciu riešiť aj iným spôsobom, miernejšie akýmsi odsotením poškodeného, ktorým by nespôsobil
uvedené zranenia, krajský súd poukazuje na to, že je ústavným právom každého občana brániť
svoju fyzickú integritu, osobnú slobodu i majetok. Nik nie je povinný ustupovať pred útokmi proti
uvedeným objektom, pričom v tomto konkrétnom prípade aj podľa názoru krajského súdu vzhľadomna opakovanosť protiprávneho konania poškodeného vo vzťahu nielen k jednej osobe, ale viacerým,
konkrétne vyslovené opakované hrozby, použitie násilia voči žene a stav ovplyvnenia alkoholom, ktoré
skutočnosti v súhrne sú spôsobilé vyvolať obavu z nepredvídateľného fyzického útoku, odôvodňujú

aj možnosť intenzívnejšieho konania (nie iba odsotenia, prípadne jedného úderu) pred zabránením
takéhoto hroziaceho útoku. Okresný súd naviac správne poukázal aj na to, že údery obžalovaného
boli vedené slabou intenzitou a z medicínskeho hľadiska boli poškodenému spôsobené ľahké zranenia.
Z uvedených dôvodov krajský súd nepovažoval ani uvedenú argumentáciu prokurátora za dôvodnú.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže
s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.