Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124452420
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124452420.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a členov senátu JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, C., právne zastúpeného Mgr. Milanom Kantuľákom, advokátom
so sídlom Na pažiti 19, Bratislava, IČO: 42 257 557, proti žalovanému D. E., IČO: 52 924 025, so
sídlom Píla 119, právne zastúpeného JUDr. Janou Sivokovou, advokátkou so sídlom Partizánska cesta

1465, Hriňová, IČO: 50 881 426, o zaplatenie 12.413,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/4/2025 - 130 zo dňa 05. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými žalobu o zaplatenie sumy 11.269,56 Eur s prísl.
a o vypratanie pozemkov zamietol ( výroky I., II. ) a vo výrokoch o náhrade trov konania ( výroky IV.,
V. ) z r u š u j e a v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým konanie v časti o zaplatenie 1 143,78 Eur
s príslušenstvom zastavil ( výrok III. ), ostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v prvom výroku zamietol žalobu o zaplatenie 11.269,56
Eur s prísl., ako aj žalobu o vypratanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Konanie v časti o zaplatenie
1.143,78 Eur s prísl. zastavil, a nasledujúcimi výrokmi rozhodol o náhrade trov konania.

2. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania pozemkov
v jeho vlastníctve žalovaným a po rozšírení žaloby aj o vypratanie týchto pozemkov žalovaným, ktorý
ich užíva bez právneho titulu. Žalovaný sa v spore bránil tým, že predložil nájomnú zmluvu uzatvorenú
s právnym predchodcom žalobcu, teda pôvodným vlastníkom nehnuteľností. Na základe toho tvrdil, že
má oprávnenie na užívanie nehnuteľností.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. A.. Z evidencie prenajatých a vlastných pozemkov
žalovaného vyplynulo, že žalovaný má v nájme pozemky v k. ú. A. s parcelnými číslami 632, 1647,
1722, 1849, 2262, 2263, 2266, 2267 o výmere 157567 m2, z ktorých je 12,46 ha v nájme na základe
nájomnej zmluvy od 01.01.2020 do 31.12.2025. Išlo o nájomnú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou
AZ - Trion, s.r.o., IČO: 36 644 731, v zastúpení konateľom A. B. ako prenajímateľom a žalovaným ako
nájomcom. Výdavkovým pokladničným dokladom žalovaný preukázal, že vyplatil žalobcovi nájomné za

prenájom pôdy v roku 2020 v sume 429,99 Eur. Dňa 31.05.2022, 30.12.2022 poštovými poukazmi zaslal
na adresu Dolinky 5/13352 žalovaný žalobcovi sumu po 397,50 Eur, ktoré sa už vrátili ako nedoručené.
Obec Píla v konaní potvrdila, že žalovaný má vysporiadané daňové povinnosti pre parcely, ktoré mali
byť predmetom nájmu.

4. Po právnej stránke súd prvej inštancie zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenia zákona

č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „zákon č. 504/2003 Z.z.“) s poukazom naustanovenia nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka, a posúdil vec aj v zmysle § 123,
§ 126, § 34, § 37, § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal tým,
či nájomná zmluva, ktorú predložil žalovaný, je platný právny úkon. Námietku neurčitosti neplatnosti

zmluvy nepovažoval za dôvodnú. Z označenia prenajímateľa pri nespornosti vlastníckeho práva v tom
čase v prospech spoločnosti AZ – Trion, s.r.o. dospel k záveru, že zmluva bola uzatvorená konateľom za
danú spoločnosť. Nájomná zmluva v článku 2. podľa súdu prvej inštancie bola formulovaná dostatočne
jasne a zrozumiteľne aj pre priemerného čitateľa tejto zmluvy, uvádza predmet nájmu, a to jednotlivé
parcely podľa parcelných čísiel, ako aj celkovú výmeru prenajatej poľnohospodárskej pôdy a ostatných

pozemkov. Rovnako zrozumiteľne je dojednaná aj výška nájmu, jej splatnosť, ako aj doba nájmu.
Námietku žalobcu, že žalovaný predloženú zmluvu neuzavrel a podpis na zmluve nie je jeho podpisom,
nepovažoval za dôvodnú, nakoľko uvedená námietka zostala zo strany žalobcu len v rovine tvrdenia.
Žalobca nenavrhol na túto skutočnosť žiadny iný dôkaz, ktorý by jeho skutkové tvrdenia podporil. V
tomto smere žalobca dôkazné bremeno ohľadom neexistencie zmluvného vzťahu z dôvodu absencie
podpisu žalobcu neuniesol. V tom kontexte posúdil súd prvej inštancie aj výdavkový pokladničný doklad

č. 2/2020, ktorý predložil žalovaný. Žalobca nepoprel, že by predmetnú sumu prevzal, uviedol však,
že sa jedná o nájomné za rok 2018, nie 2020, ktoré tvrdenie nepreukázal, neuniesol ohľadne tohto
tvrdenia dôkazné bremeno. V kolónke účel nájmu je uvedené „prenájom pôdy 2020“, ktorý údaj v spojení
s dátumom úhrady naznačuje, že ide skutočne o nájomné za kalendárny rok 2020, ktoré bolo splatné
do 31.03.2020. Opak preukázaný nebol. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie vychádzal z toho,

že zmluva bola uzavretá platne na dobu určitú do 31.12.2025, preto žalovaný užíva nehnuteľnosti na
právnom základe a nebol daný dôvod, aby sa vlastník nehnuteľností domáhal ich vypratania. Súd prvej
inštancie doplnil, že žalobca nepreukázal ani to, že by žalovaný nad dojednanú výmeru 12,46 hektára
skutočne tieto nehnuteľnosti bezdôvodne užíval, v dôsledku čoho by vznikalo na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie. Žalobu z týchto dôvodov, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno, zamietol.

5. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.143,78 Eur pred prvým pojednávaním, preto
súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil ( výrok III. ).

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný bol v spore
úspešný, preto mu súd priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu vo
vzťahu k obidvom nárokom, a to samostatne (výrok IV. a V.).

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca proti všetkým výrokom,

okrem výroku, ktorým bolo konania v časti zastavené. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1
písm. b), e),f), g) a h) CSP. Namietal pochybenia súdu prvej inštancie spočívajúce najmä v nesprávnych
skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení. Nájomná zmluva predložená žalovaným mala
byť uzavretá 01.01.2020, pričom zmluvu uzavrel žalovaný ako podnikateľ, samostatne hospodáriaci
roľník v zmysle § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov. Podľa výpisu z Registra

organizácií štatistického úradu SR je dátumom vzniku žalovaného deň 13.01.2020. Ku dňu 01.01.2020
nebolžalovanýevidovanýmpodnikateľom,nemalpridelenéidentifikačnéčísloanájomnázmluvajepreto
neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 7 zákona č. 504/2003 Z. z.

8. Žalobca akcentoval najmä to, že nájomná zmluva predmet nájmu špecifikovala o konkrétne parcelné

čísla, pričom nájomca mal prevziať do nájmu predmet nájmu podľa odseku 1 danej zmluvy o celkovej
výmere 12,46 ha. Súčet výmery vyššie uvedených ôsmich pozemkov je však 18,782 ha. Má za to, že
výmera pozemkov nie je vecou, ktorá by mohla byť predmetom právnych vzťahov. Vecou je pozemok
alebo určitá časť konkrétneho pozemku (parcely ) vo výmere. Výmera je atribútom parcely alebo
jej určitej časti. V prípade, ak je predmetom nájomnej zmluvy časť pozemku, táto časť musí byť

nezameniteľne konkrétne určená, pričom súčasťou určenia môže byť aj uvedenie jej výmery. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.02.2006 pod sp. zn.
30Cdo/3109/2005. Naplnenie požiadavky určitosti vymedzenia predmetu nájmu časti parcely má za
následok právnu voľnosť neprenajatej časti, ktorú môže prenajímateľ užívať, s ňou nakladať, ju oddeliť
alebo prenajať tretej osobe, a podobne. Ak je vymedzenie časti pozemkov neurčité alebo nie je prítomné,

potom je užívanie ponechané na ľubovôli nájomcu, čo neprípustne obmedzuje užívacie právo vlastníka
v celosti. Takáto zmluva je podľa neho absolútne neplatnou podľa § 37 Občianskeho zákonníka.9. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že článok 2. nájomnej zmluvy odkazuje na prílohu, ktorá by
mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy, avšak túto prílohu žalovaný nepredložil a nebola
súčasťou návrhu duplicitnej nájomnej zmluvy. Namietol tiež neplatnosť zmluvy v otázke určenia výšky

nájomného, nakoľko matematický výpočet nesedí tak, ako to zistil súd prvej inštancie. Namietol tiež,
že nájomná zmluva právnym predchodcom spoločnosťou AZ – Trion, s. r. o. nebola podpísaná a ani
podpis na nej nezodpovedá konaniu podľa spoločenskej zmluvy a zápisu v obchodnom registri.
Ďalej namietol, že nie je úlohou žalobcu právne kvalifikovať svoj nárok, to je vecou súdu. Pokiaľ
prvoinštančný súd posúdil nájomnú zmluvu ako platnú, potom mal rozhodnúť o platobnej povinnosti

žalovaného z titulu zmeškaného nájomného. Namietol, že súd prvej inštancie opomenul svoju povinnosť
uviesť predbežné právne posúdenie veci podľa § 181 ods. 2 CSP o platnosti zmluvy predloženej
žalovaným, čo sa dozvedel žalobca z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V dôsledku nesprávneho
právnehoposúdeniavecinevykonalsúdprvejinštancienavrhovanýdôkazozistenívýškybezdôvodného
obohatenia žalovaného znaleckým dokazovaním. O tomto odmietnutí dokazovania ani nerozhodol
procesným uznesením. Taktiež nesprávnym procesným postupom nevydal uznesenie o ukončení

dokazovania podľa § 182 CSP. Preto navrhol, aby súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalovaný vo vyjadrení s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej v celom rozsahu súhlasil
a považoval ho za vecne správne. Skutočnosť, že bola uzavretá predmetná nájomná zmluva výlučným

vlastníkom prenajatých pozemkov spoločnosťou AZ – Trion, s.r.o., potvrdil žalobca vo svojom vyjadrení
zo dňa 21. 01. 2025, teda táto skutočnosť nebola sporná. V zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho
postavenia prenajímateľa. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v článku 3 svojho odvolania o neplatnosti
nájomnej zmluvy, podľa ktorých žalovaný ku dňu 01. 01. 2020 nebol evidovaným podnikateľom a že

nemal pridelené IČO, sú nedôvodné. Nemôžu spôsobovať absolútnu neplatnosť predmetnej nájomnej
zmluvy. Nájomná zmluva bola podľa neho uzatvorená podľa prvej časti zák. č. 504/2003 Z.z. na
poľnohospodárske využitie, a nie na prevádzkovanie podniku. Z obsahového hľadiska je dostatočne
jasne a zrozumiteľne v zmluve uvedený predmet nájmu, a tiež dohodnutá výška nájomného, jeho
splatnosť, ako aj doba nájmu. Predmetnú nájomnú zmluvu podpísal žalobca ako konateľ spoločnosti

AZ – Trion, s.r.o., a to spôsobom uvedeným vo výpise z obchodného registra. Tvrdenie, že podpísaná
zmluva bola žalobcovi predložená až v tomto súdnom konaní je absolútnym klamstvom. Súd bol
viazaný skutkovým vymedzením žalobcom uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia.
Povinnosť zaplatiť dojednané nájomné je úplne iný právny nárok, ktorý vychádza z iného skutkového
vymedzenia, pričom tento nárok nebol predmetom konania, preto súd prvej inštancie správne sa

nájomným nezaoberal. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a zaviazať žalobcu
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust.
§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, pretože súd prvej inštancie
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal
navrhované dôkazy, a súčasne nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Z uvedeného
dôvodu podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom závere, že medzi žalobcom, respektíve jeho
právnym predchodcom a žalovaným bola uzavretá nájomná zmluva k nehnuteľnostiam, ktorá vylučuje
žalobou uplatnené nároky. Túto nájomnú zmluvu súd prvej inštancie považoval za určitý a zrozumiteľný
právny úkon a vytkol žalobcovi, že v spore nepreukázal, že predmetnú nájomnú zmluvu nepodpísal.

13. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že žalobca predmetnú nájomnú zmluvu nemohol podpísať ako fyzická
osoba, keďže v tom čase nebol jej vlastníkom. Žalobca však bol v tom čase konateľom spoločnosti
AZ - Trion, s.r.o., preto jeho námietku súd prvej inštancie a rovnako odvolací súd obsahovo posúdil
v tých súvislostiach, že nemala byť predmetná nájomná zmluva podpísaná žalobcom - konateľom
spoločnosti AZ Trion, s.r.o.. Teda nebola uzavretá touto spoločnosťou. Súd prvej inštancie vo vzťahu

k tejto námietke žalobcu dospel k záveru, že žalobca o tom, že daná zmluva nie je platná, neuniesol
dôkaznébremeno,hocipredmetnúnájomnúzmluvupredložildokonaniažalovaný.Tentoskutkovýzáver
súdu prvej inštancie nie je správny, čo malo vplyv na nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie
v spore.14. V otázke delenia dôkazného bremena platí všeobecné pravidlo, že každú procesnú stranu zaťažuje
dôkazné bremeno ohľadom skutkových predpokladov jej priaznivej právnej normy (pozri Lavický, P.

Důkazní břemeno v civilním soudním řízení, Leges, 2017, s. 144; F., G.. O dôkaznom bremene,
Súkromné právo 3/2024). Toto všeobecné pravidlo delenia dôkazného bremena sa uplatní vždy, pokiaľ
sa neuplatní niektorá z výnimiek, ktorými môžu byť výslovná zákonná úprava, vyvrátiteľná právna
domnienka alebo sudcovská tvorba práva; výnimky v tomto konaní identifikované neboli. Otázkou je,
ktoré skutkové predpoklady a ktorej normy sú pre sporové strany priaznivé a ktoré musia preukázať.

15. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky.

16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene,
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom čo chcel účastník
prejaviť.

18. Podľa § 43a Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. V zmysle § 43c Občianskeho
zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné jej včasné konanie, z
ktorého možno vyvodiť jej súhlas je prijatím návrhu. V zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre

uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu, a k jeho písomného prijatiu.

19. Žalobca v spore poprel pravosť ( platnosť) žalovaným predloženej nájomnej zmluvy, ktorú je
potrebné považovať za súkromnú listinu. Platnosť nájomnej zmluvy sa tak stala spornou skutočnosťou.
V konaní bolo potrebné preukázať, že nájomná zmluva je platná, teda podpísaná v tom čase konateľom

spoločnosti AZ – Trion, s.r.o., ktorým je žalobca. Preukázanie pravosti tejto listiny však je priaznivé pre
žalovaného, pretože tým preukáže existenciu nájmu k predmetným nehnuteľnostiam, a teda titulu na ich
užívanie. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti ťažilo žalovaného, a nie na žalobcu.

20. Uvedený záver možno všeobecne vyjadriť tak, že pravosť ( platnosť ) súkromnej listiny preukazuje

osoba,ktoráznejvyvodzujepresebapriaznivédôsledky.Uvedenýzáverjestabilneprijímanýajvsúdnej
judikatúre, ktorá sa týka rozloženia dôkazného bremena pri dokazovaní pravosti a pravdivosti súkromnej
listiny. Pravosť a pravdivosť sa pri súkromných listinách nepredpokladajú; dôkazné bremeno leží na
tom účastníkovi, ktorý zo súkromnej listiny vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky (III. ÚS 120/2020,
ZNaU č. 29/2020, III. ÚS 288/2016, 4Cdo/13/2009, 4Cdo/170/2021, 4Cdo/13/2009). Ak teda konajúci

súd prijal záver, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, tento záver nie je správny a je aj v rozpore s
ustálenou súdnou praxou. Len na okraj možno uviesť, že tento názor sa presadil aj v rakúskej právnej
praxi (rozhodnutie rakúskeho najvyššieho súdu sp. zn. 2 Ob 549/95), aj v českej právnej praxi (NS ČR
sp. zn. 3Cdon 103/96 alebo sp. zn. 22 Cdo 2727/99, publ. v Soubore civilních rozhodnutí a stanovisek
NS pod č. 6/2001, sp. zn. 24 Cdo 2592/2021), ktorý našiel následne aj svoje legislatívne vyjadrenie v

novom českom Občianskom zákonníku (§ 565), kde samotná pravosť ani pravdivosť súkromnej listiny
prezumovaná nie je, a preto v prípade spochybnenia pravosti leží dôkazné bremeno na tej strane, ktorá
sa súkromnej listiny dovoláva.

21. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v prípade, ak dôjde k popretiu pravosti súkromnej listiny,

pravosť tejto súkromnej listiny sa stane spornou. Dokazovanie pravosti súkromnej listiny však nemusí
byť nevyhnutne preukazovaná výlučne znaleckým dokazovaním, ale súd by mal využiť aj iné dôkazné
prostriedky, napr. prihliadnuť na skutočnosť, že sa na základe uvedenej spornej listiny, napr. zmluvy,
plnilo alebo že sa zmluva po určité obdobie rešpektovala, že podpísanie určitej listiny alebo zmluvy je
zrejmé aj zo vzájomného kontextu vzťahov a bežnej praxe medzi stranami. Ak súd pristúpi k znaleckému

dokazovaniu, prípadné bremeno poskytnutia dostatočného množstva porovnávacieho materiálu bude aj
na osobe, ktorá pravosť popiera, ak je táto osoba objektívne spôsobilá tieto podklady poskytnúť, a preto
súd môže jej prípadnú nesúčinnosť pri prekonaní informačného deficitu vyhodnotiť v jej neprospech
(Macur, J., Vysvětlovací povinnost strany nezatížené důkazním bremenem v civilním soudním řízení.Právní rozhledy, 2000, č. 5; podobne aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 22 Cdo
883/2010). Súd musí poskytovať súdnu ochranu spravodlivo, ale zároveň funkčne (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 506/2024-54).

22. Je potrebné, aby súd prvej inštancie pri posudzovaní pravosti danej zmluvy porovnal jej formu v
spôsobe označenia prenajímateľa, podpisu prenajímateľa na nej, ktorú je potrebné porovnať so zmluvou
o nájme nachádzajúcej sa na č. l. 59 súdneho spisu a zistiť prečo je v nich rozdiel. Ďalej porovnať
podpisy žalobcu na výdavkovom pokladničnom doklade na č. l. 24 súdneho spisu s podpisom na

nájomnej zmluve. Zistiť nezrovnalosť, prečo výdavkový doklad znie na žalobcu, keď prenajímateľom
bola spoločnosť AZ – Trion, s. r. o.. Posúdiť, na základe čoho žalovaný bol v predmetnej nájomnej
zmluve označený IČO-m, ako samostatne hospodáriaci roľník, keď podľa obsahu spisu vyplynulo, že v
tom čase ešte samostatne hospodáriacim roľníkom zjavne nebol. To môže mať vplyv na vierohodnosť
dôkazu. V nadväznosti na to pri posudzovaní existencie daného nájomného vzťahu je potrebné tiež
zistiť nezodpovedanú skutkovú otázku v procesnej argumentácii žalobcu, prečo výdavkový pokladničný

doklad 2/2020 znel na sumu 429,99 Eur, keď podľa spornej nájomnej zmluvy sa malo platiť nájomné
v sume 397,50 Eur za rok. Tieto skutočnosti je potrebné porovnať jednotlivo a v ich vzájomných
súvislostiach v zmysle § 191 ods. 1 CSP a vyvodiť z nich relevantné skutkové závery.

23. Za tým účelom je potrebné, aby súd prvej inštancie využil svoje dopytovacie oprávnenie a vyzval

žalovaného a žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení v tejto otázke v zmysle § 150 ods. 2 CSP.
Ak sa po ďalšom dokazovaní nejaká skutočnosť nepreukáže, je potrebné na ňu aplikovať závery
vyjadrené tiež Ústavným súdom SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020, podľa
ktorého: „Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou

a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, z ktorej vyvodzuje svoj právny nárok. Strana
domáhajúca sa týchto právnych nárokov nesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného
určitého skutkového stavu), teda procesných následkov toho, ako by bolo zistené, že k naplneniu

skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“

24. Ak sa ďalším dokazovaní zistí, že predmetná zmluva o nájme je platný právny úkon, záver súdu
prvej inštancie v rozsudku o určitosti tejto zmluvy je predčasný. Odvolací súd má dosiaľ nemá za
naisto dané, že nájomná zmluva má všetky náležitosti, je jasná a zrozumiteľná. Neuniklo pozornosti

odvolacieho súdu, že výmera pozemkov, ktoré mali byť predmetom nájmu, predstavuje 18,7826 ha. V
zmysle nájomnej zmluvy však malo byť predmetom záujmu len 12,46 ha, teda výmera menšia. Nájomná
zmluva však žiadnym bližším spôsobom nešpecifikuje aká časť, z ktorých parciel, predstavuje sumárne
výmeru 12,46 ha. Teda neurčuje, ktoré časti nehnuteľnosti žalobcu sú predmetom nájmu a ktoré nie sú;
koľko z toho ktorého pozemku v nájme je a koľko nie je, a kde je to možné reálne v teréne zistiť. Z tohto

hľadiska sa tak javia správne námietky žalobcu v odvolaní, ako aj v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie, že výmera pozemkov nie je vecou, ktorá by mohla byť predmetom právnych vzťahov. Vecou je
pozemok alebo určitá časť konkrétneho pozemku. Výmera je atribútom parcely alebo jej určitej časti. V
prípade, ak je predmetom nájomnej zmluvy časť pozemku, táto časť musí byť nezameniteľne konkrétne
určená, pričom súčasťou určenia môže byť aj uvedenie jej výmery. Určenie, akým spôsobom sa z

viacerých pozemkov má využívať na nájom len ich časť, však nie je možné podľa názoru odvolacieho
súdu definovať určením rozsahu výmery, pretože výmera pozemku nie je vecou v právnom zmysle. To
môže byť len pozemok, ktorý síce môže byť iba časťou parcely, ale musí byť v zmluve tento pozemok
vymedzený celkom určite a zrozumiteľne (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. 02. 2006
pod sp. zn. 30Cdo/3109/2005).

25. Z článku 2. nájomnej zmluvy však vyplynulo, že predmetom nájomnej zmluvy je poľnohospodárska
a ostatná pôda, nachádzajúcej sa v k. ú. A., zapísanej na LV číslo XXX s parcelnými číslami, ktoré sú
vo vlastníctve prenajímateľa, a ktoré sú v prílohe nájomnej zmluvy definované. Žalovaný však prílohu
k tejto nájomnej zmluve nepredložil. Preto je potrebné ďalej v konaní skúmať, či takáto príloha existuje

a jasne definuje ohraničenie časti pozemkov, ktoré mali byť predmetom nájmu. Táto skutočnosť ostala
súdom prvej inštancie v spore nepovšimnutá a je pritom zásadná pre právne posúdenie veci.26. Vzhľadom na to odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné. Nedostatky nebolo možné
napraviť v odvolacom konaní, pretože zistená nutnosť opätovného skutkového posúdenia veci, ďalšieho
dokazovania, v odvolacom konaní nie je účelná a hospodárna. Je potrebné, aby nezodpovedané otázky

skutkového stavu opätovne posúdil súd prvej inštancie.

27. Námietka odvolateľa, že procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu jeho práva
na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie neposkytol žalobcovi predbežný právny názor o
platnosti danej nájomnej zmluvy, nie je relevantná. Žalobca v priebehu sporu o neplatnosti danej zmluvy

argumentoval, mal vedomosť o možnom posúdení veci uvedeným spôsobom, a preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie pre neho a priori nemohlo byť prekvapivé. Zároveň odvolací súd nezistil pochybenia
ohľadneotázkyskončeniadokazovaniasúdomprvejinštancienapojednávanívzmysle§154a182CSP.
Súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Rovnako súd prvej inštancie odôvodnil, z akých
dôvodov nenariadil dokazovanie za účelom zistenia bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
Skutočnosť, že procesne na pojednávaní o tomto dôkaznom návrhu nerozhodol, nezakladá dôvod pre

zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože nevykonanie tohto dôkazu bolo
odôvodnené v rozsudku.

28. Pokiaľ žalobca namietal, že súd jeho nárok pri existencii platnosti nájomnej zmluvy neposúdil
z hľadiska nároku na vyplatenie nájomného, odvolací súd uvádza, že takto v spore žalobca

neargumentoval. Je však povinnosťou žalobcu uvádzať substancované skutkové tvrdenia zmysle § 132
ods.1vspojenís§149CSP.Tedauviesťvšetkoto,čojeobsiahnutévskutkovejpodstatehmotnoprávnej
normy. Ide o také tvrdenie, ktoré možno podriadiť pod konkrétnu hmotnoprávnu normu. Žalobca v
spore substancovane uvádzal skutkové tvrdenia k existencii jeho nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Súd bol vymedzením tohto nároku vo veci viazaný a

nebol oprávnený v zmysle zásady iura novit curia tento nárok prekvalifikovať ako nárok na zaplatenie
omeškaného nájomného. Došlo by totiž bez procesného návrhu k zmene žaloby postupom súdu, teda k
vymedzeniu iného skutku, ktorý by mal byť podriadený pod inú hmotnoprávnu normu. Súd prvej inštancie
by tým porušil § 216 ods. 1 CSP a konal by tak v rozpore so zásadou „ne ultra petitum“ (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021). Je potrebné rozlišovať medzi iným právnym posúdeným

súdu na zistený skutkový stav a iným skutkom, ktorý tvorí základ žaloby. Žalobca v predmetnej veci
jednoznačne vyjadril svoje skutkové tvrdenia a uviedol akého nároku sa v spore domáha. V prípade,
ak v priebehu sporu boli jeho skutkové tvrdenia nepreukázané, alebo sa javili ako nedôvodné, a z
dokazovania vyvstalo, že by žalobca sa mohol domáhať iného nároku, bolo potrebné, aby za tým účelom
uviedol nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by bolo možné podradiť pod inú hmotnoprávnu normu. V

takom prípade však ide o zmenu rozhodujúcich skutočností v zmysle § 140 ods. 2 CSP, teda o zmenu
žaloby. K takémuto procesnému návrhu v spore však zo strany žalobcu nedošlo. Z toho dôvodu súd
prvej inštancie nepochybil, keď vec neposúdil z titulu nezaplatenia nájomného žalovaným.

29. S ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie

v intenciách zabezpečenia práva na spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre
spravodlivé rozhodnutie v predmetnej veci už rozhodujúci význam (m. m. III. ÚS 314/2018).

30. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP v ďalšom
konaní, sa opätovne bude zaoberať otázkou pravosti ( platnosti ) nájomnej zmluvy, ktorú v spore

predložil žalovaný, ktorého ťaží dôkazné bremeno v tejto otázke. Za účelom hodnotenia tohto dôkazu
súd prvej inštancie vezme do úvahy všetko, čo vyšlo počas konania najavo podľa § 191 ods. 1 CSP,
využije svoje dopytovacie oprávnenie podľa § 150 ods. 2 CSP a vyvodí z toho preskúmateľné skutkové
závery. Následne posúdi, či nárok žalobcu je podľa výsledkov dokazovania daný, ak je zmluva o nájme
platná, opätovne posúdi jej náležitosti, a o nároku žalobcu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní

v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

31. Ako závislé výroky zrušil odvolací súd výroky IV. a V rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

32. Výrok o zastavení konania (III.) nebol predmetom odvolania žalobcu, preto ostáva rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ, ktorý je fyzickou osobou a v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôže využívať právne
služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, sa môže so žiadosťou o poskytnutie právnej
pomoci obrátiť na Centrum právnej pomoci podľa podmienok upravených v zákone č. 327/2005 Z. z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať
centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum
rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci (§
11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi).