Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124380035
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6124380035.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Erikom Kačmárom v spore žalobcu: 365.bank, a.s., Dvořákovo

nábrežie 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 340 890, zastúpený zástupcom: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D. C., zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Malcho, s. r. o., Stankovany 549, 034 92 Stankovany, IČO:55 962, o zaplatenie 26.942,87
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa27.12.2024bolaOkresnémusúduTrenčínpostúpenáodOkresnéhosúduBanskáBystricažaloba
žalobcu, ktorou sa proti žalovanému, ktorý bol v čase začatia sporu žalovaným v 1. rade, popri žalovanej
v 2. rade (B. B., nar. XX.XX.XXXX) domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi (ako jeden z dvoch solidárnych dlžníkov) sumu 26.942,87 eur spolu s úrokom v sume 5.439
eur, úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 26.942,87 eur od 27.06.2023 do zaplatenia
a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 18 eur. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa
09.07.2020 uzatvoril žalobca (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom: Poštová banka, a.s.)

so žalovanou stranou (teda pôvodnými žalovanými v 1. a 2. rade) Zmluvu o úvere č. 2085173278
(ďalej len "Úverová zmluva"). Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol v zmysle § 1 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoSÚ")
žalovanej strane bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 30.000 eur. Žalovaná strana načerpala úver
dňa 09.07.2020 (aktuálny stav úveru, posledná strana). Žalobca (veriteľ) zároveň vyhlasuje, že pri
poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o úvere (ako aj po
uzavretí zmluvy o úvere) si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá ZoSÚ a súvisiace právne

predpisy (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon o bankách a pod.). Podľa Úverovej zmluvy
je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaná strana
poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca upozornil žalovanú stranu na jej omeškanie
so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaná strana úver
nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 02.05.2023 a požiadal žalovanú stranu
o okamžité splatenie celého zostatku úveru.

2. Žalovaná strana do zosplatnenia uhradila na úver sumu 6.157,15 eur z čoho pripadlo na: istinu
2.945,13 eur, úroky 2.312,02 eur, poplatky a poistné 900 eur. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho
stavu úveru z bankového informačného systému vedeného v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z.
o bankách v znení neskorších predpisov. Istina pohľadávky tak predstavuje 26.942,87 eur (30.000,-eur - 2.945,13 eur). Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej
zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (R 5/2021: "Po vyhlásení
predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom

plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí."). Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaná strana
zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 7.751,02 eur [celkové náklady 41.207,02
eur - istina 30.000,- eur - poistné 3.456 eur (96 mesiacov x 36 eur)]. Vzhľadom na doteraz zaplatené
úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu 5.439 eur (7.751,02 eur - 2.312,02 eur). Žalobca si zároveň
uplatňuje neuhradené poplatky vo výške 18 eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním

úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane). Tento nárok si žalobca uplatňuje
ako "náklady spojené s uplatnením pohľadávky". Žalobca si uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo
výške 8,50 % p.a., a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca teda nepožaduje zaplatenie
úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru. Upomienky, zosplatňujúca výzva a predžalobná výzva boli zasielané
žalovanej strane na korešpondenčnú adresu, prípadne na (poslednú známu) adresu uvedenú v zmluve o

úvere. Všetky písomnosti zo strany žalobcu (banky), vrátane spomínanej predžalobnej výzvy, zasielanej
prostredníctvom advokáta žalobcu, boli žalovanej strane riadne doručené v súlade so Všeobecnými
obchodnými podmienkami, ako aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp.
zn. 5 Cdo 36/2020, publikovaným v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 4/2021.

3. V rámci tzv. upomínacieho konania podľa zákona č. 307/2016 Z.z. došlo k vydaniu platobného
rozkazu, proti ktorému podal odpor iba žalovaný ako pôvodne žalovaný v 1. rade. Platobný rozkaz
5Up/1589/2024 nadobudol voči pôvodnej žalovanej v 2. rade, a to B. B. právoplatnosť dňa 01.11.2024.
Vec bola následne postúpená Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie so žalovaným.

4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že neuznáva žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu. Žalobca v podanom žalobnom návrhu
neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalovaného je zmluva o úvere pre absenciu obligatórnych
náležitostí, ako aj pre nesprávne údaje bezúročná a bez poplatkov. Súhrnné informácie o údajoch

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2020 platné pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2020 do 15. augusta 2020 zverejnené na stránke
ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so
zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo
výške viac ako 6500 eur vrátane bola priemerná RPMN vo výške 7,92 % p.a. Zmluva preto obsahuje

nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 8,18 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu
údaja o priemernej RPMN. Podľa názoru žalovaného zmluva obsahuje aj neprávny údaj o odplate a
RPMN, nakoľko tieto údaje musia byť v rovnakej výške 8,70 % p.a. Zmluva neobsahuje náležitosť v
zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: "všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov". Ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere je

bezúročná a bez poplatkov, jednak z dôvodu, že žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbnornou
starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jednak
pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, žalovaný nebol ku dňu
vyhotovenia listu "Vec: Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru" v omeškaní so žiadnou
splátkou nakoľko bol povinný uhrádzať, len splátky istiny poskytnutého úveru vo výške 312,50 eur (30

000/96 = 312,50 eur) Preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v
zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a list "Vec: Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej
časti úveru" ako aj list "Vec: Výzva na úhradu dlžnej sumy", treba považovať za neplatné právne úkony v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s poukazom
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a teda neexistenciu omeškania pre povinnosť splácať len

splátky istiny potvrdil aj Krajský súd Trenčín v rozsudku zo dňa 26.10.2022 sp. zn. 6CoCsp/25/2022, v
ktoromuviedolnasledovné:Zároveňzpodanéhožalobnéhonávrhuniejezrejmépreomeškaniesktorou
mesačnousplátkoubolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúveruapretolist"Vec:Upozornenie-Výzvana
splatenie dlžnej časti úveru" ako aj list "Vec: Výzva na úhradu dlžnej sumy", treba považovať za neplatné
právne úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť. S poukazom na uvedené

zákonné ustanovenia je žaloba nedôvodná v celom rozsahu aj z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na
základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je
neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.5.1 K podanému odporu sa žalobca vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa
21.12.2024. V ňom uviedol najmä to, že pred poskytnutím úveru riadne skúmal bonitu žalovanej strany,
a to nasledujúcim spôsobom: - deklarovaný príjem žiadateľa (žalovaného v I. rade) typu zamestnanec v

SR banka overila z externého nezávislého zdroja (Sociálnej poisťovne) a akceptovala príjem žiadateľa
vo výške 950,- eur, - deklarovaný príjem spolužiadateľa (žalovanej v II. rade) typu zamestnanec v SR
banka overila z externého nezávislého zdroja (Sociálnej poisťovne) a akceptovala príjem spolužiadateľa
vo výške 1.100,- eur, - v rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových
záväzkoch žiadateľa a spolužiadateľa (výdavky) zo Spoločného registra bankových informácií, - žiadateľ

si uvádzal rodinný stav slobodný/á a počet vyživovaných detí 0, - spolužiadateľ si uvádzal rodinný stav
ženatý/vydatá a počet vyživovaných detí 1, - finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre
poskytnutie úveru vo výške 30.000,- eur na 96 mesiacov s mesačnou splátkou 393,25 eur. Žalobca
teda vychádzal z informácií, ktoré mu sprostredkovali žalovaní podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ aj z dát
vyplývajúcich z vybraných registrov (Sociálnej poisťovne a Spoločného registra bankových informácií).
Žalobca vychádzal z overeného čistého príjmu spotrebiteľov, nákladov na zabezpečenie základných

životných potrieb spotrebiteľov a osôb, voči ktorým majú spotrebitelia vyživovaciu povinnosť, splátky
spotrebiteľského úveru a výšky peňažných záväzkov, ktoré znižujú príjem spotrebiteľov (existujúce
úvery). Je vylúčené, aby súd dospel k záveru, že žalobca hrubým spôsobom porušil povinnosť skúmať
schopnosť dlžníka splácať úver, ak ako veriteľ postupoval podľa príslušných ustanovení ZoSÚ a
opatrenia NBS. Zároveň platí, že úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. V zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ možno pod
hrubým porušením tejto povinnosti rozumieť výlučne posudzovanie schopnosti dlžníka splácať úver
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Použitá vylučovacia spojka "alebo" implikuje, že veriteľ (žalobca) má možnosť

výberu, ktorý zo spôsobov si zvolí pri overovaní bonity dlžníka. Tento záver jednoznačne potvrdzuje aj
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.2.2024 sp. zn. 17CoCsp/13/2023.

5.2 Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v odpore poukazuje na údajnú absenciu údaja o priemernej výšky
RPMN na trhu v zmluve o úvere. Vychádza z mylného predpokladu, že tento údaj je v zmluve o úvere

uvedený v nesprávnej výške. Žalobca mal totiž podľa názoru žalovaného vychádzať z údajov, ktoré
platia pre všetkých veriteľov. S týmto názorom sa nestotožňuje. Ak by sa akceptovala interpretačná
línia žalovaného, bol by postup Ministerstva financií SR minimálne zmätočný. Ministerstvo totiž striktne
rozlišuje medzi: - súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi (tie sú generálne určené pre veriteľov bez špecifického postavenia); a súhrnnými informáciami

o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk (tie
sú špeciálne určené pre osobitnú skupinu veriteľov - banky a pobočky zahraničných bánk). Dôvodnosť
rozlišovanianepopieraaniodkazna§1ods.4nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie vlády SR"). Nevyplýva z neho
totiž, že rozlíšenie údajov pre ostatných veriteľov a banky sa má použiť iba na účely aplikácie tohto

ustanovenia. Žalovaný cituje právnu úpravu, ktorá sa nevzťahuje na zmluvu o úvere (ktorú uzavreli
sporové strany v júli 2020). V dotknutom období ZoSÚ neobsahoval ustanovenie § 9 ods. 2 písm. z)
[dané ustanovenie končí písm. v)] a veriteľovi sa neukladá povinnosť vymedzovať v zmluve hodnotu
priemernej RPMN. Zároveň zákon v tejto súvislosti neupravuje sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.

5.3 K žalovaným tvrdenému nesúladu RPMN s odplatou žalobca uviedol, že RPMN musí byť v rovnakej
hodnoteakovýškaodplaty.Uvedenévšakpopieraúčelobochinštitútovadefactoajprincípracionálneho
zákonodarcu. RPMN upravovalo už vyhlásené znenie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Naproti tomu odplata bola zavedená do právneho poriadku až v roku 2007 v rámci novely

Občianskeho zákonníka (zákon č. 568/2007 Z. z.). Nedáva zmysel, aby zákonodarca v roku 2007
zavádzal inštitút odplaty, ak by malo ísť o totožný ukazovateľ ako RPMN. Je preto prima facie zrejmé,
že RPMN a odplata sú dva samostatné inštitúty. Každý z nich má osobitnú právnu úpravu a rozdielny
spôsobvypočítavania.VýškaRPMN,akoajcelkováčiastkaúverusavypočítavanacelúsplatnosťúveru,
zatiaľ čo výška odplaty predstavuje údaj prepočítavaný na rok v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády

SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
RPMN sa počíta podľa komplexného vzorca upraveného v prílohe č. 2 ZoSÚ. Presná hodnota tohto
ukazovateľa závisí od viacerých aspektov, medzi inými aj prvého časového intervalu - od načerpania
úveru po prvú splátku. Platí, že čím je prvý časový interval od načerpania úveru po prvú plátku kratší,tým je výsledná RPMN vyššia a opačne. Už iba z načrtnutých východísk je evidentné, že hodnota RPMN
nemôže byť rovnaká s výškou odplaty, ako sa nesprávne domnieva žalovaný.
5.4 K žalovaným tvrdenému neuvedenie predpokladov na výpočet RPMN žalobca uviedol, že

argumentácia žalovaného zrejme zámerne opomína, že:
a) zmluva o úvere v čl. 2.2 explicitne vymedzuje túto náležitosť: "Predpoklady výpočtu RPMN: RPMN
bola vypočítaná za predpokladu, že Dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej výške jednorazovo v
deň uzavretia ZoÚ, ZoÚ zostane platná dohodnutý čas a Dlžník/Spoludlžník a Banka budú plniť svoje
povinnosti za podmienok a lehotách ustanovených v ZoÚ. Na účely výpočtu RPMN sa použili celkové

náklady Dlžníka spojené so Zoú s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v Zoú.".
b) základné parametre úveru sú uvedené v čl. 2.2 zmluvy o
c) tzv. amortizačná tabuľka úveru je prehľadne rozpísaná v čl. 2.3 zmluvy o úvere
d) predpoklady použité na výpočet RPMN, vrátane základných údajov úveru, boli spomenuté aj vo
Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý žalovaný vlastnoručne podpísal.

5.5 K žalovaným tvrdenej neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobca uviedol, že sa
nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že upozornenie veriteľa podľa § 53 ods 9 OZ (nesprávne
označené ako predžalobná výzva), ktoré mu žalobca zasielal dňa 20.4.2023 neobsahuje identifikáciu
splátky, pre ktorú chcel žalobca vyhlásiť predčasnú splatnosť. Znenie § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ

podmieňuje právo veriteľa predčasne zosplatniť úver kumulatívnym splnením dvoch podmienok: 1.
trojmesačné omeškanie spotrebiteľa so zaplatením splátky (ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru) a 2. upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z
jazykového vyjadrenia citovanej právnej úpravy teda nevyplývajú obsahové náležitosti daných úkonov,
ktoré vyžaduje žalovaný, t.j. povinnosť informovať spotrebiteľa o konkrétnej splátke, ktorú neuhradil a

pre ktorú teda vyhlasuje veriteľ predčasnú splatnosť úveru. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ vo vzťahu
k obsahu upozornenia vyžaduje iba to, aby bol spotrebiteľ upozornený na zámer veriteľa vyhlásiť
predčasnú splatnosť peňažného záväzku. Pri výzve na splatenie celej pohľadávky § 565 OZ nestanovuje
prakticky žiadne obligatórne náležitosti a jej obsah ponecháva na vôli veriteľa. Ak by upozornenie a
výzva mali spĺňať aj ďalšie obsahové kritéria, nepochybne by boli vymedzené v normatívnom texte

zákona. Dôvodom pre prijatie § 53 ods. 9 OZ (novelizácia účinná od 1.11.2008) bola činnosť niektorých
dodávateľov, ktorí už pri niekoľkodňovom omeškaní vystavovali spotrebiteľa okamžitému predčasnému
zosplatneniu záväzku. Preto § 53 ods. 9 OZ vymedzuje trojmesačnú dobu omeškania spotrebiteľa s
úhradou splátky, ktorá je dostatočne dlhá na to, aby po jej uplynutí mohol veriteľ spravodlivo požadovať
jednorazovú úhradu celého záväzku. V záujme vyhnúť sa náhlemu a prekvapivému zosplatneniu je

spotrebiteľ na toto právo vopred upozornený (v lehote nie kratšej ako 15 dní), čím de facto dostáva
"poslednú šancu" vyrovnať dlžné splátky a vyhnúť sa tak strate výhody splátok. Aktuálne znenie §
53 ods. 9 OZ spravodlivo vyvažuje záujem spotrebiteľa, aby nebol predčasne a prekvapivo zbavený
výhody splátok, so záujmom veriteľa požadovať jednorazové uspokojenie pohľadávky, ktorá nie je
splácaná riadne a včas. Účel prijatia tohto ustanovenia je naplnený aj bez potreby ďalšieho rozširujúceho

výkladu alebo analogického dotvárania nad rámec jeho normatívneho vyjadrenia. Je absurdné, aby v
súkromnoprávnom vzťahu veriteľ splnil všetky zákonné podmienky na zosplatnenie spotrebiteľského
úverupodľa§53ods.9OZ,anapriektomubolsankcionovanýabsolútnouneplatnosťouprávnehoúkonu
pre údajné nesplnenie ďalšej povinnosti, ktorá zo znenia príslušnej právnej normy nevyplýva. Práve
spotrebiteľ je navyše ten, kto prestal úver splácať, a teda musí vedieť, ktoré splátky neuhradil a zároveň

vie počas celého trvania zmluvného vzťahu, aká je výška jeho splátky. Okrem toho, nesplácaním úveru
spotrebiteľ porušuje elementárnu zákonnú a zmluvnú povinnosť plniť dlh riadne a včas. Aj od neho tak
možno spravodlivo očakávať, že vynaloží určitú rozumnú mieru
vlastnej iniciatívy a snahy o zjednanie nápravy. Odborná literatúra uvádza v tejto súvislosti, že: "ak zákon
vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za

predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. (...). Ak uvádzame prvú splátku máme tým na
mysli aj každú ďalšiu splátku, ktorá bude vnímaná ako prvá omeškaná splátka (...). (ŠTEVČEK, M.,
DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník
I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. C. H. Beck, Praha 2019, s. 636). Je potrebné dodať, že uvedené
závery nevyplývajú priamo z dikcie zákona, a nie sú podporené ani súdnou praxou. Je otázne, či bolo

cieľom zákonodarcu vytvoriť právny stav, v ktorom spotrebiteľ, nachádzajúci sa v omeškaní s úhradou
napríklad piatich splátok, je schopný úhradou jednej splátky zabrániť veriteľovi vo vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru. Znamenalo by to, že napriek trvajúcemu omeškaniu s úhradou viacerých splátok musí
veriteľ opakovane upozorňovať spotrebiteľa na právo zosplatnenia úveru, avšak realizáciu tohto právaje spotrebiteľ spôsobilý zakaždým zmariť úhradou jedinej splátky, hoci sa medzičasom dostáva do
omeškania s úhradou ďalších splátok. Výsledkom je vytvorenie cyklu, v ktorom sa síce počet dlžných
splátok spotrebiteľa nezníži, no veriteľ nikdy nenadobudne právo požadovať ich úhradu jednorazovo.

Avšakanitaktovýrazneprospotrebiteľskývýkladprávnejnormyneodôvodňujepožiadavkunaoznačenie
konkrétnej splátky v upozornení podľa § 53 ods. 9 OZ a vo výzve podľa § 565 OZ. Podľa uvedeného
platí, že bez ohľadu na to, s koľkými splátkami je spotrebiteľ v omeškaní, má byť jeho prípadná úhrada
vo výške jednej mesačnej splátky započítaná práve na túto prvú splátku, čím sa má konzumovať právo
veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Pri akceptovaní takéhoto výkladu je konkretizácia splátky,

pre ktorú dochádza k predčasnému zosplatneniu úveru, bez právneho významu. Spotrebiteľ totiž vôbec
nemusí vedieť, ktorú splátku uhrádza. Stačí mu bez ďalšieho zaplatiť sumu vo výške jednej mesačnej
splátky. V tomto prípade boli dlžníci v čase doručenia upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru v omeškaní s viacerými splátkami. Preto ich žalobca informoval o celkovej výške
neuhradenej dlžnej sumy, ktorá predstavovala 3.965,72 eur. Na toto upozornenie dlžníci nereagoval a
neuhradil ani jednu splátku. Vedome teda nevynaložili žiadne úsilie k tomu, aby zabránili predčasnej

splatnosti úveru. V tejto veci preto neobstojí tvrdenie, že neoznačením konkrétnej splátky žalobca zmaril
dlžníkovi možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu. Ak by aj súd dospel k opozitnému záveru
(ktorý presadzuje žalovaný v I. rade), nemôže žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Neobstojí tvrdenie, že
by v danom prípade malo ísť o porušenie zásady ne ultra petitum. Priznaním neuhradených splatných
splátok pri ich číselnom porovnaní s pôvodne uplatneným nárokom nemôže dôjsť k porušeniu zásady

ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v § 216 ods. 2 CSP. Súd by naopak žalobcovi prisúdil menej, než
sa domáhal v žalobe. Uložením povinnosti zaplatiť splatné splátky úveru by súd nepriznal žalobcovi ani
odlišné plnenie, než sa uplatňuje v žalobe. Išlo by stále o ten istý nárok, vyplývajúci zo skutočnosti, že
žalovaní nevrátili žalobcovi úver, tak ako sa zaviazali v zmluve o úvere. Priznanie plnenia jednorazovo
(ako sa domáhal žalobca, vychádzajúc z presvedčenia, že úver bol zosplatnený riadne) alebo naopak

v splátkach, závisí výlučne od právneho posúdenia súdu.

6.1 K vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v podaní zo dňa 21.02.2025. V ňom uviedol najmä to, že pri skúmaní schopnosti splácať
spotrebiteľský úver žalobca nezískal od žalovaného žiadne údaje o jeho nákladoch na bývanie a

celkovo na živobytie, z dôkazov, ktoré si zaobstaral žalobca si nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká
suma ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musí
veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Z dôkazov
predloženýchžalobcomvšaknevyplýva,žebyžalobcazisťovalpriemernémesačnévýdavkyžalovaného
na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o

ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust. § 7 ods. 27
veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a
osôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,jenevyhnutnéposudzovaťsohľadomnaživotné
minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti
zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje

individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti
s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho
príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím
zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo

efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava

z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné apravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak aj výdajov.

6.2 K povinnosti veriteľa uvádzať v upozornení pre spotrebiteľa konkrétnu omeškanú splátku, pre
ktorú veriteľ využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru žalovaný poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/32/2022 zo dňa 15.06.2022. Záverom tiež uviedol, že žalobca v
konaníuplatnilsvojupohľadávkuvyplývajúcumuzuzatvorenejzmluvyoúvere,ktorúpohľadávkuuplatnil
v celosti, zosplatnenú. S poukazom na uvedenú neplatnosť zosplatnenia úveru je nutné zamietnuť
žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a

nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou
žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom
priznania splatných a nepremlčaných splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore
s Civilným sporovým poriadkom. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj
zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je

v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca
uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno
posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný
(vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok.

7. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov
sporových strán. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalovaného
sa z neúčasti na pojednávaní vopred riadne ospravedlnil a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho
neprítomnosti.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe v
nezmenenom rozsahu s tým, že poukazuje na odôvodnenie žaloby a doterajšie písomné vyjadrenia.
V prípade, že by súd uznal zosplatnenie úveru ako neplatné navrhuje, aby žalobe vyhovel aspoň
čiastočne, teda v rozsahu splátok, ktorých splatnosť nastala do dňa rozhodnutia súdu. V tomto smere
poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/11/2025, takisto aj uznesenie

NSSR 4Obdo/36/2023 a uznesenie ÚSSR sp.zn. III. ÚS 160/2025. Čo sa týka neplatnosti zosplatnenia
úveru poukazuje na to, že §53 ods. 9 a § 565 OZ nestanovujú zákonnú požiadavku uvádzať konkrétnu
splátku, pre ktorú sa úver predčasne zosplatňuje.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to : č. l. 9 výzva na úhradu dlžnej

sumy, č.l. 10 výzva na úhradu dlžnej sumy, č.l. 11 dáta dopytu, č.l. 16, 17 výzva na splatenie zvyšnej
časti úveru, č.l. 18 dáta dopytu, č.l. 19, 20 predžalobná výzva, č.l. 21 história splácania úveru, č.l. 23
sadzobník poplatkov, č.l. 26 úverová zmluva, č.l. 30 čestné vyhlásenie žalovaného, č.l. 31-32 dohody
o zrážkach zo mzdy s dlžníkmi, č.l. 33 formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere,
č.l. 35-37 kópie doručeniek, č.l. 38 dáta dopytu, č.l. 41, 42 e-potvrdenky, č.l. 43 všeobecné obchodné

podmienky, č.l. 50 obchodné podmienky. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd
zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych
predpisov a vec právne posúdil.

10. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.07.2020 označenej ako "lepšiasplátka", vyplýva, že

veriteľ - žalobca uzavrel so žalovaným ako spoludlžníkom a B. B. ako spoludlžníčkou úverovú zmluvu,
na základe ktorej poskytol obom spoludlžníkom spotrebiteľský úver v sume 30.000 eur za účelom
refinancovaniaskoršíchúverov.Dlžnícisazaviazalisplácaťúverv96pravidelnýchmesačnýchsplátkach
v sume 429,25 eur, so začiatkom splatnosti prvej splátky dňa 15.08.2020 a poslednej dňa 15.07.2028.
Ďalej bol dohodnutý úrok vo výške 5,90 % ročne, bola uvedená výška RPMN 8,70 % a priemerná

RPMN vo výške 8,18 %. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery,
Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby (ich kópia je spise na č.l.
23 a č.l. 43 až 51).11. Listom zo dňa 03.04.2023, ktorý bol žalovanému doručovaný na adresu jeho bydliska, vyzval veriteľ
žalovaného (rovnako tak aj spoludlžníčku B. B.) na splatenie dlžnej časti úveru podľa § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka s upozornením na omeškanie splácania úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace

vo výške 3.965,72 eur k 03.04.2023. Zároveň bol dlžník (žalovaný) upozornený, že banka je oprávnená
podľa § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak dlh nebude splnený ani na
základe výzvy. Listom zo dňa 02.05.2023, ktorý bol žalovanému doručovaný na adresu jeho bydliska,
vyhlásil veriteľ úver za predčasne splatný k 02.05.2023 (rovnako tak aj vo vzťahu k spoludlžníčke B.
B.). Celkovú pohľadávku vyčíslil v sume 29.459,44 eur. Listom zo dňa 21.06.2024 pred podaním žaloby

vyzval veriteľ žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy 32.659,97 eur.

12.1 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12.2 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

12.3Podľa§494Občianskehozákonníkazplatnéhozáväzkujedlžníkpovinnýniečodať,konať,niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

12.4 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12.5 Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12.6 Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu

uzatvorenie zmluvy o úvere, ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch", tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

12.7 Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 30.06.2024, ak ide o plnenie

zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12.8 Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, v účinnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

13.1 Žalobca sa podanou žalobou domáha svojej pohľadávky voči žalovanému z predloženej písomnej

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako spoludlžníkom dňa
09.07.2020. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel žalobca ako obchodník so
žalovaným ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a obaja dlžníci sú fyzickými osobami a nekonali v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe

žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný
právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch.13.2 V dôsledku nesplácania úveru dlžníkmi (čo nebolo medzi sporovými stranami sporné a nakoniec
to vyplýva aj predložených listinných dôkazov) žalobca ako veriteľ žalovaného ako spoludlžníka
preukázateľne vyzval na úhradu omeškaných splátok, a to listom - Upozornenie - Výzva na splatenie

dlžnej časti úveru zo dňa 03.04.2023. V nej žalovaného upozornil, že mešká so splácaním úveru
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 2085173278 zo dňa 09.07.2020 a žiada v lehote 15 dní od doručenia
výzvy o uhradenie dlžnej čiastky, ktorá bola k 03.04.2023 vyčíslená na sumu 3.965,72 eur, pričom
pozostávala z omeškanej splátky vo výške 3.956,72 a poplatkov vo výške 9 eur. Zároveň žalovaného
upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru.

13.3 V prípade žalobcom uplatnenej pohľadávky ide o spotrebiteľský právny vzťah, resp. spotrebiteľský
úver, pri ktorom sú podmienky predčasného zosplatnenia úveru upravené ustanoveniami § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

13.4 Súd vzhľadom na uplatnenú pohľadávku na vrátenie celej nevrátenej časti istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru s príslušenstvom, posudzoval, či veriteľ - žalobca platne vyhlásil tzv. predčasnú
(mimoriadnu) splatnosť úveru listom zo dňa 02.05.2023 na č.l. 10 a po posúdení jeho obsahu konštatuje,
že tomu tak nebolo. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru nebolo platné, pretože aj keď bolo
urobené, veriteľ v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka.

13.5 V tejto súvislosti súd poukazuje na aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky, a to napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14CoCsp/9/2024 z 31.07.2024, či aktuálne rozsudky Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 27CoCsp/17/2024 z 19.12.2024, sp.zn. 5CoCsp/4/2025 z 26.03.2025 alebo

27CoCsp/11/2025 z 20.05.2025. Aj keby sa pre platnosť samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
celého úveru nevyžadovala uvedená skutočnosť, dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia by spočinul aj
v tom, že výzva, ktorá prechádzala tomuto vyhláseniu, teda list veriteľa na č.l. 17 z 03.04.2023,
takisto neobsahoval údaj o tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške bol žalovaný, resp.
spolu so spoludlžníčkou v omeškaní s jej zaplatením (napr. uznesenie NSSR sp.zn. 1Cdo/123/2022 z

30.01.2024). V zmysle aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR pre platnosť týchto právnych úkonov
nestačí uvádzať sumár nedoplatkov, ale je potrebné uviesť, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú splátku si
veriteľ uplatňuje svoje právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru. Podľa aktuálneho uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022 "Bez konkretizácie
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za

splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto
nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)."

13.6 Z uvedených dôvodov súd nemal inú možnosť, než považovať predčasné zosplatnenie sporného

úveru za neplatné. Tým, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti sporného úveru,
jednotlivé dohodnuté splátky postupne nadobúdali zročnosť v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, teda vždy k 15. dňu mesiaca. Celková splatnosť úveru bola dohodnutá v deň 15.07.2028.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12.02.2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných ku

dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého mimoriadne zosplatneného
úveru a súd dospel k záveru, že mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel,
že síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového
stavu, než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu
poskytnutého úveru, ktoré súd posúdil nakoniec ako neplatné a žiadal priznať práve a len takto

zosplatnený úver. Najvyšší súd SR pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu
nárok na zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu "ne ultra petitum", a teda
prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné.

13.7 Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR aplikuje vo svojej rozhodovacej činnosti aj Krajský súd

v Trenčíne, ktorý v prípade sporu rovnakého žalobcu (jeho argumentácia v odvolaní proti zamietajúcemu
rozsudku súdu prvého stupňa bola identická ako v prejednávanom prípade) v bode 42 odôvodnenia
rozsudku sp.zn. 27CoCsp/11/2025 z 20.05.2025 takisto poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 a uviedol, že priznanie žalovanej sumy na základetakto žalobcom zmenených skutkových tvrdení v tomto konaní je vylúčené, nakoľko by sa takýmto
rozhodnutím prekročil pôvodný žalobný návrh (§ 216 ods. 1 CSP a contrario), čím by došlo k porušeniu
zásady "ne ultra petitum", čo by malo za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces.

13.8 Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu,
bolo nadbytočné a teda aj nehospodárne, zaoberať sa argumentáciou sporových strán vo vzťahu k
náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere a okolnostiam riadneho skúmania bonity dlžníkov pred
poskytnutím spotrebiteľského úveru. Uvedené skutočnosti a závery, by nemali vplyv na iné rozhodnutie

súduotejtožalobe. AkžalobcanapojednávanípoukázalnainérozhodnutiasúdovSlovenskejrepubliky,
tak súd najmä vo vzťahu ku Krajskému súdu v Prešove uvádza, že pre konajúci súd je odvolacím
súdom Krajský súd v Trenčíne, ktorého rozhodovacia prax je pre súd podstatnejšia a konajúci súd sa s
ňou aj stotožňuje. Vo vzťahu k uvádzanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/36/2023
je potrebné uviesť, že skutkový stav v tam prejednávanom prípade bol iný. Súd priznal pohľadávku
veriteľovi v čase uplynutej a dohodnutej konečnej splatnosti úveru, čo nie je prípad prejednávaný

konajúcim súdom v tomto spore. Navyše sa jednalo o obchodnoprávny spor a súdy nerozhodovali o
spotrebiteľskom úvere. Na toto základné sporové konanie neskôr nadviazalo konanie pred Ústavným
súdom SR, ktorý v uznesení sp.zn. III. ÚS 160/2025, na ktoré tiež poukázal žalobca na pojednávaní,
odmietol ústavnú sťažnosť žalovaných. Teda ani toto rozhodnutie ÚSSR nemožno aplikovať na tento
spor. Poukaz žalobcu na tieto judikáty je nenáležitý.

14.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

14.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

14.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný

bol v konaní plne úspešný. Patrí mu tak náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to

na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.