Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824202309
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824202309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: Mesto Martin, so sídlom Nám.
S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Kašuba, PhD.,
advokát so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin,
IČO: 42 058 945, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Adam Šovčík, advokát so sídlom G. Švéniho 6,
97101Prievidza,IČO:50230310,ozaplatenie19.669,45,-eurspríslušenstvom,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 8C/37/2024-120 zo dňa

27. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 19.669,45,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 19.669,45,- eur
od 29.02.2024 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaného v rozsahu 100 %. Na vec aplikoval ust. § 39,

§ 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 488, § 489, § 517 ods. 1, ods. 2, § 563, § 585 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), §
3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia istiny 19.669,45,- eur spolu
s príslušenstvom. Žalobca uzatvoril dňa 26.01.2022 so spoločnosťou PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s., so
sídlom M.R. Štefánika 116, 972 71 Nováky,

IČO: 36 302 953 (ďalej len „PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s.“) zmluvu o dielo č. 11/UHI/2021, ktorá
nadobudla účinnosť dňa 17.06.2022. Predmetom zmluvy bola stavba zariadenia pre seniorov na E.
F. G. H.. Financovanie realizácie uvedenej stavby bolo zabezpečené z vlastných prostriedkov žalobcu
a súčasne aj z finančných prostriedkov poskytnutých Štátnym fondom rozvoja bývania. Spoločnosť
PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s. dňa 20.02.2023 odstúpila od zmluvy o dielo, pričom medzi žalobcom a
uvedenou spoločnosťou zostali finančne nevysporiadané stavebné práce a dodávky na stavbe, ktoré
spoločnosť vykonala v súlade so zmluvou o dielo do odstúpenia od zmluvy o dielo. Medzi

žalobcom a uvedenou spoločnosťou zostali finančne nevysporiadané stavebné práce
a dodávky na stavbe, ktoré neboli zahrnuté v zmluve o dielo. Žalobca a spoločnosť PRIEMSTAV
STAVEBNÁ, a.s. za účelom vysporiadania a urovnania vyššie finančných nárokov spoločnosti voči
žalobcovi uzavreli dňa 05.09.2023 dohodu o urovnaní. Predmetom urovnania boli stavebné práce adodávky na stavbe, ktoré spoločnosť PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s vykonala v súlade so zmluvou o dielo
do odstúpenia od zmluvy o dielo
v celkovej hodnote 143.847,50,- eur a naviac stavebné práce a dodávky na uvedenej stavbe, ktoré neboli

zahrnuté v zmluve o dielo, a to v celkovej hodnote 11.462,27,- eur. Na základe dohody o urovnaní
sa žalobca a spoločnosť PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s dohodli, že žalobca uhradí spoločnosti finančné
prostriedky v uvedenej výške v termíne určenom v dohode
ourovnaníbezhotovostnenaúčetč.I.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,VS:XXXXXXXX,atonazáklade
faktúry č. 21230003 vystavenej predmetnou spoločnosťou dňa 25.07.2023. Vyššie uvedené číslo účtu

na účel úhrady finančných prostriedkov uviedla do dohody o urovnaní priamo spoločnosť PRIEMSTAV
STAVEBNÁ, a.s., a to isté číslo bankového účtu je uvedené aj na faktúre č. 21230003, ktorú vystavila
táto spoločnosť dňa 25.07.2023. V dohode o urovnaní je ako oprávnená osoba, ktorá podpísala dňa
31.08.2023 dohodu za spoločnosť PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s., uvedený žalovaný, ktorý podľa výpisu
zobchodnéhoregistravykonávalfunkciupredsedupredstavenstvavuvedenejobchodnejspoločnostiod
24.02.2023 do 13.09.2023. Sumu 19.669,45 eur, ktorá v zmysle podmienok dohody o urovnaní zo dňa

05.09.2023 mala byť uhradená v prospech spoločnosti PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a. s., prijal žalovaný
na svoj bankový účet. Túto skutočnosť nakoniec potvrdil aj sám žalovaný v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.02.2024, ktorý podal žalovaný v pozícii žalobcu voči žalobcovi
v pozícií žalovaného na Okresnom súde Martin, v ktorom sa uvádza: „...Žalovaný sa zaviazal do 60
kalendárnych dní od 25.7.2023 uhradiť na účet žalobcu,

resp. jeho právneho predchodcu sumu celkom 155.309,77 €, z ktorej však uhradil len
19.669,45 €. ...“.

2. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: žalobca uzavrel dňa 26.01.2022
s obchodnou spoločnosťou PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s., zmluvu o dielo č. 11/UHI/2021, ktorá

nadobudla účinnosť dňa 17.06.2022, na stavbu „Zariadenie pre seniorov na E. F.
G. H.“. Financovanie realizácie stavby bolo zabezpečené čiastočne z vlastných prostriedkov žalobcu
a zároveň aj z finančných prostriedkov poskytnutých Štátnym fondom rozvoja bývania, na základe
zmluvy o úvere č. XXX/XXX/XXXX a zmluvy o úvere č. XXX/XXX/XXXX, ktoré boli uzavreté dňa
14.06.2022. Spoločnosť PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s. dňa 20.02.2023 odstúpila od zmluvy o dielo,

pričom medzi žalobcom a spoločnosťou PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s, zostali finančne nevysporiadané
stavebné práce a dodávky na stavbe, ktoré uvedená spoločnosť vykonala v súlade so zmluvou o dielo
do odstúpenia od zmluvy o dielo. Súčasne zostali medzi žalobcom a spoločnosťou PRIEMSTAV
STAVEBNÁ, a.s finančne nevysporiadané naviac stavebné práce a dodávky na uvedenej stavbe, ktoré
neboli zahrnuté

v zmluve o dielo. Žalobca a obchodná spoločnosť PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s. za účelom
vysporiadania a urovnania vyššie uvedených finančných nárokov spoločnosti voči žalobcovi uzavreli dňa
05.09.2023 dohodu o urovnaní. Predmetom urovnania boli stavebné práce
a dodávky na stavbe, ktoré uvedená spoločnosť vykonala v súlade so zmluvou o dielo do odstúpenia od
zmluvy o dielo v celkovej hodnote 155.309,77,- eur. Na základe uvedenej dohody o urovnaní sa žalobca

a uvedená spoločnosť dohodli, že žalobca uhradí spoločnosti finančné prostriedky v uvedenej výške v
termíne určenom v dohode o urovnaní bezhotovostne na účet č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS:
XXXXXXXX, a to na základe faktúry č. 21230003 vystavenej predmetnou spoločnosťou dňa 25.07.2023.
Sumu vo výške 19.669,45 eur, ktorá
v zmysle podmienok dohody o urovnaní zo dňa 05.09.2023 mala byť uhradená v prospech spoločnosti

PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s., prijal žalovaný na svoj bankový účet.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania prijal záver, že v konaní bolo preukázané,
že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil, že časť nároku na úhradu pohľadávky vo výške
155.309,77,- eur mu bola vo výške 19.669,45,- eur uhradená na jeho osobný účet, čo vyplýva z dohody o

urovnaní uzavretej dňa 05.09.2023 výhradne medzi žalobcom a spoločnosťou PRIEMSTAV STAVEBNÁ,
a.s.PredmetnýúčetuviedlaspoločnosťPRIEMSTAVSTAVEBNÁ,a.s.dodohodyourovnaníanafaktúru
č. 21230003 ako svoj účet. Zároveň mal preukázané na základe oznámenia o postúpení pohľadávok
zo dňa 23.01.2024, že číslo účtu, ktoré je uvedené v dohode o urovnaní a na faktúre č. 21230003 a
na ktoré žalobca uhradil časť pohľadávky vo výške 19.669,45,- eur, nepatrí spoločnosti PRIEMSTAV

STAVEBNÁ, a.s., ale tento bankový účet patrí žalovanému, čo žalovaný potvrdil aj vo svojom vyjadrení
v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.02.2024 podaného na Okresnom súde
v Martine, ktorý žalobca v konaní predložil ako dôkaz a ktoré skutočnosti žalovaný v konaní účinne
nepoprel. Žalovaný preto nebol oprávnený prijať platbu vo výške 19.669,45,- eur od žalobcu, nakoľkoz obsahu dohody o urovnaní zo dňa 05.09.2023 žalovanému takýto nárok nevznikol a medzi žalobcom
a žalovaným neexistuje osobitný záväzkový vzťah, na základe ktorého by žalobca mal v prospech
žalovaného uhradiť akýkoľvek finančný záväzok. Bol toho názoru, že žalovaný sa tak v danom prípade

dopustil bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, pričom žalovaný aj napriek vedomosti o tejto
skutočnosti a výzve žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, odmietol bezdôvodné obohatenie
žalobcovi vydať. Mal za preukázané a v konaní za nesporné, že žalovaný do dnešného dňa dobrovoľne
nevrátil žalobcovi uvedenú sumu vo výške 19.669,45,- eur, ktorú žalovaný získal ako neoprávnený
majetkový prospech od žalobcu, a preto je tento povinný predmetné bezdôvodné obohatenie vydať.

4. Vzhľadom na to, že žalovanému vznikol záväzok voči žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia
z dôvodu neoprávneného prijatia platby od žalobcu vo výške 19.669,45,- eur žalobca vyzval žalovaného
na vrátenie tejto platby prostredníctvom I. I., J., pričom dňa 28.02.2024 bolo žalobcovi doručené
oznámenie o odmietnutí výzvy zo strany žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v zmysle
§ 517 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania tak, ako si to vyčíslil

žalobca
v zákonnej výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 29.02.2024 do zaplatenia.

5. O náhrade trov sporových strán rozhodol súd prvej inštancie v zmysle podľa § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)

v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu
priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote
odvolanie, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Uviedol, že
v prejednávanom prípade mu nebola riadne doručená žiadna písomnosť a o danom konaní sa dozvedel
náhodou z iného konania vedenom na Okresnom súde Žilina, v ktorom bol on žalobca a žalovaným
bol žalobca, preto nemal možnosť riadne sa v konaní brániť a predkladať dôkazy preukazujúce ním

tvrdenéskutočnosti.Tvrdeniesúduprvejinštancie,žežalobcovivznikolnároknavydaniebezdôvodného
obohatenie v žalovanej výške z dôvodu neoprávneného prijatia platby od žalobcu je nepravdivé. Platbu
prijal na svoj účet z dôvodu, že pohľadávka spoločnosti PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s. bola zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 23.03.2023 postúpená na neho, čo bolo žalobcovi riadne oznámené
postupcom ako aj postupníkom. Toto postúpenie neodporovalo dohode so žalobcom uvedenej v dohode

o urovnaní zo dňa 05.09.2023, nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo skôr ako k uzavretiu dohody
o urovnaní. Zároveň uviedol, že dohodu o urovnaní so žalobcom uzavrela spoločnosť PRIEMSTAV
STAVEBNÁ, a.s. z dôvodu, že táto jej povinnosť vyplývala zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 23.03.2023, kedy v zmysle čl. V bod 8. ako postupník splnomocnil uzavretím zmluvy postupcu -
PRIEMSTAVSTAVEBNÁ,a.s.navšetkyprávneúkony,navšetkyprávaapovinnostisúvisiacesvýkonom

vlastníckych práv k pohľadávke, súvisiacich s uspokojením tejto pohľadávky, vymožením pohľadávky
v súlade
s § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dodal, že zmluvné strany sa súčasne v zmluve o postúpení
pohľadávky dohodli, že v prípade ak postupca po uzavretí tejto zmluvy urobí akékoľvek právne úkony
týkajúce sa pohľadávky vo svojom mene, bude z nich zaviazaný aj postupník. Rovnako postupca pri

rokovaní o pohľadávke so žalobcom postupoval podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
sa postupca a postupník dohodli v zmysle čl. V. bod 10. zmluvy o postúpení pohľadávky, že postupník
podpisom predmetnej zmluvy žiada postupcu, aby vymáhal postúpený nárok sám, vo svojom mene a na
účet postupníka. Z uvedeného dôvodu bolo v dohode o urovnaní uvedené jeho číslo účtu. K tvrdeniu
súdu prvej inštancie, že medzi ním a žalobcom nevznikol osobitný záväzkový vzťah, na základe ktorého

by mal žalobca v jeho prospech uhradiť akýkoľvek finančný záväzok uviedol, že žalobca mu nemal plniť
finančný záväzok na základe osobitného záväzkového vzťahu s ním, ale na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorou na neho spoločnosť PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči
žalobcovi. Preto mal za to, že sa nemohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť a plnenie získal
z riadneho právneho dôvodu. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudku zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pri doručovaní všetkých
písomností postupoval súd prvej inštancie striktne v zmysle ustanovenia § 105 a nasl. CSP, o čom svedčírozsiahla časť spisového materiálu a preto považuje za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že mu nebola
žiadna písomnosť riadne doručená. Mal preto za to, že žalovanému nič nebránilo použiť prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany pred súdom prvej inštancie, pričom aktuálne ide v celom rozsahu

o novoty, ktoré podľa neho nespĺňajú podmienky v zmysle ustanovenia § 366 CSP. Poukázal na to,
že žalovaný opiera svoje odvolanie v celom rozsahu o existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 23.03.2023, ktorá sa však v súdnom spise nenachádza (súd prvej inštancie ju ani nekonštatuje v
napadnutom rozsudku) a žalovaný ju k podanému odvolaniu nepripojil. Mal za to, že
k takýmto nepreukázaným skutkovým tvrdeniam nie je možné sa relevantne vyjadrovať, pričom však

zároveň namietal, že ide o sporné skutkové tvrdenia i keby nemali povahu neprípustnej novoty.
Napadnutý rozsudok je podľa neho výsledkom zákonného procesného postupu, ako aj správnych
skutkových záverov a náležitého právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 CSP v spojení s § 392 CSP potvrdil a priznal mu voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaný v písomnej odvolacej replike uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je súčasťou
spisu z dôvodu, že v prejednávanej veci mu nebola doručená žiadna písomnosť. Predmetnú zmluvu
priložil v prílohe ako dôkaz. Namietal, že z dôkazov nachádzajúcich sa v spise nevyplývalo, že
pohľadávka spoločnosti PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s. bola na neho postúpená, keďže to podľa neho
vyplýva minimálne z návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (ktoré konštatoval súd prvej

inštancie v napadnutom rozsudku), ktoré podával žalovaný a nie spoločnosť PRIEMSTAV STAVEBNÁ,
a.s., nakoľko bol vlastníkom predmetnej pohľadávky voči žalobcovi. Súčasne poukázal na to, že nie
je právoplatne ukončené konanie na Okresnom súde Žilina sp. zn. 38Cb/156/2024, kde vystupuje
v postavení žalobcu a žalobca v postavení žalovaného, v ktorom sa posudzovala platnosť postúpenia
pohľadávky zo spoločnosti PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s. na neho. Mal za to, že ak bude úspešný

v predmetnom konaní, tak bude zrejmé, že aj v prejednávanej veci bola žalovaná suma oprávnene
vyplatená na jeho účet a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.03.2023. Žiadal
rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

9. Žalobca v písomnej odvolacej duplike uviedol, že žalovaný až teraz predložil „kľúčový“ dôkaz, na

ktorý sa odvoláva, t. j. potom, ako na to upozornil. Zdôraznil, že súd prvej inštancie postupoval striktne
podľa zákona, aby zabezpečil žalovanému možnosť realizácie jeho procesných práv. Dodal, že ak niekto
nepreberá zásielky (ide o vedomú aktivitu), nemôže prenášať zodpovednosť na niekoho iného. V prílohe
pripojil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/156/2024-245 zo dňa 29.04.2025, pričom poukázal
najmä na ods. 28. až 30. odôvodnenia tohto rozsudku. Z týchto je podľa neho zrejmé, že žalovaný (v

procesnom postavení žalobcu) si na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uplatnil voči nemu údajný
nárok na zaplatenie sumy 134.431,68,- eur s prísl. Uviedol, že Okresný súd Žilina správne uzavrel, že
mu nebolo oznámené predmetné údajné postúpenie pohľadávky a dohoda
o urovnaní bola uzatvorená s iným subjektom (bez akéhokoľvek splnomocnenia, s následkami v
zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Mal za to, že nič nebránilo žalovanému

(ako štatutárnemu zástupcovi spoločnosti PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a. s.) uviesť mu pri uzatváraní
dohody o urovnaní, že s touto pohľadávkou nakladá v mene a na účet inej osoby. Takto bol ako
verejný obstarávateľ uvedený do omylu, pričom nakoniec musel plniť súdnej exekútorke, ktorá vymáhala
pohľadávku voči spoločnosti, s ktorou uzavrel dohodu
o urovnaní. To, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil je podľa neho holý fakt.

10. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
je vo výroku vecne správne, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP.12. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na záveroch, že žalobca uhradil
časť pohľadávky vo výške 19.669,45,- eur na bankový účet žalovaného

(v domnení, že ide o účet spoločnosti PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s., ktorému bol povinný plniť v zmysle
dohody o urovnaní zo dňa 05.09.2023) napriek tomu, že medzi žalobcom
a žalovaným neexistuje osobitný záväzkový vzťah, na základe ktorého by žalobca mal
v prospech žalovaného uhradiť akýkoľvek finančný záväzok, čím sa žalovaný dopustil bezdôvodného
obohatenia na úkor žalobcu, ktoré žalovaný odmietol žalobcovi dobrovoľne vydať.

13. Odvolateľ (žalovaný) namietal vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia uplatňujúc výslovne dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a v ust. § 365
ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci)akoajust.§365ods.1písm.b)CSP,keďmusúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupom

znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Súčasne z obsahu podaného odvolania
v súlade s § 124 CSP vyplýva, že žalovaný namietal aj to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, čo možno subsumovať (i keď
to žalovaný takto výslovne nekvalifikuje) pod odvolací dôvod v zmysle

§ 365 ods. 1 písm. g) CSP.

14. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci

a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že v
konaní pred súdom prvej inštancie procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa
§ 389 ods. 1 písm. a) CSP nezistil.

15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. V
posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné
právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace
s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia tvorí dostatočný podklad pre

uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom
odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neodôvodnené, či neakceptovateľné, nevyplýva z
nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty
a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu

faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom
prvej inštancie.

16. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie vzal pri svojom rozhodovaní

do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli,
neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne
ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP

nie je žiaduce, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd v rámci postupu
podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza nasledovné:

17. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že odvolacou námietkou je skutočnosť, že súd prvej
inštancie v prejednávanom prípade nedoručil žalovanému písomnosti a tak nemal možnosť riadne sa
v konaní brániť, či predkladať dôkazy, čo vyústilo do porušenia práva žalovaného na spravodlivý súdny
proces.18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych
princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má
každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie
procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej

istoty. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán
vkonaní,narelevantnékonaniesúduspojenésozákazomsvojvoľnéhopostupuasozákazomdenegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v podanej žalobe s návrhom na vydanie platobného rozkazu

označil ako bydlisko žalovaného adresu: C. XXXX/XX, XXX XX D., ktorá bola zároveň i adresou trvalého
pobytu žalovaného evidovaného v registri obyvateľov, čo vyplýva z lustrácie vykonanej súdom prvej
inštancie dňa 24.04.2024. Na túto adresu súd prvej
inštancie doručoval žalovanému žalobu (aj s prílohami) spolu s platobným rozkazom
č. k. 8C/37/2024-73 zo dňa 03.06.2024, ktorý vo veci na návrh žalobcu vydal. Žalovaný si zásielku

s písomnosťami na uvedenej adrese neprevzal v odbernej lehote, o čom bol súd prvej inštancie
informovaný zo strany doručovateľa dňa 03.07.2024 (č. l. 76). Následne súd prvej inštancie požiadal
o doručenie predmetných písomností cestou zamestnávateľa žalovaného – spoločnosť K. I., so sídlom
K. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX (spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra dňa
22.08.2024), u ktorého bol žalovaný v zmysle lustrácie súdu prvej inštancie v Sociálnej poisťovni zo dňa

17.07.2024 zamestnaný. Uvedená spoločnosť však zásielku s písomnosťami doručovanú na adresu
jej sídla (K. XX, XXX XX) neprevzala v odbernej lehote, o čom bol súd prvej inštancie informovaný
zo strany doručovateľa dňa 03.07.2024 (č. l. 78). Následne súd prvej inštancie požiadal Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru v Prievidzi o doručenie platobného rozkazu a žaloby spolu s prílohami
žalovanému (č. l. 79). Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prievidzi oznámilo dňa 02.09.2024 súdu

prvej inštancie, že predmetnú zásielku sa nepodarilo žalovanému doručiť, nakoľko na adrese trvalého
pobytu (C. XXXX/XX, XXX XX D.) sa dlhodobo nezdržiava, žalovaného sa nepodarilo vypátrať ani na
adrese zamestnávateľa a nepodarilo sa vypátrať ani žiadnu osobu, ktorá by mala vedomosť o aktuálnom
pobyte žalovaného. Zároveň bolo zistené, že žalovaný sa v letných mesiacoch zdržiava v zahraničí
a na Slovensko sa vracia v mesiacoch október a november. Súd prvej inštancie zisťoval skutočný pobyt

žalovaného prostredníctvom dopytu na Mesto Bojnice, Sociálnu poisťovňu, pobočka Prievidza, Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza a dopytu manželky žalovaného
A. B. (č. l. 83 – 86). Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza v odpovedi uviedol, že žalovaný
nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom pri poslednej evidencii uviedol trvalé bydlisko: C.
XX/X, XXX XX D. (č. l. 88). Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza v odpovedi uviedla, že žalovaný je

poberateľom invalidného dôchodku od 02.04.2012, pričom korešpondenčná adresa je I. XX, XXX XX L.
(č. l. 89). Z odpovede Mesta Bojnice vyplýva, že žalovaného trvalý pobyt na adrese C. XXXX/XX,
XXX XX D. je aktuálny a tento nemá evidovaný žiadny iný prechodný pobyt. Zároveň bolo zistené, že
jeho manželka A. B. a jeho dve deti majú evidovaný trvalý pobyt na adrese I. XX/XX, XXX XX L., tretie
dieťa, ktoré nepochádza z manželstva s A. B. ma evidovaný trvalý pobyt na adrese M. XXX/XX, XXX

XX K. L. G.
(č. l. 91). Manželke žalovaného, ktorej bola doručovaná žiadosť o poskytnutie informácie o pobyte
žalovaného na adresu I. XX/XX, XXX XX L. zásielku neprevzala v odbernej lehote (č. l. 93). Súd prvej
inštanciedoručovalplatobnýrozkazažalobusprílohamižalovanéhonanovozistenúadresujehopobytu:
I. XX, XXX XX L., avšak zásielka opätovne nebola doručená z dôvodu, že si ju žalovaný neprevzal

v odbernej lehote (č. l. 94 – 95). Súd prvej inštancie preto opätovne požiadal Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Prievidzi o doručenie platobného rozkazu a žaloby s prílohami žalovanému na
adresu I. XX, XXX XX L. (č. l. 96). Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prievidzi v odpovedi zo
dňa 29.11.2024 oznámilo súdu prvej inštancie, že zásielku sa nepodarilo žalovanému doručiť a toani po opakovaných pokusoch, na predmetnej adrese nikto neotváral, manželka žalovaného A. B.
cez otvorené okno domu uviedla, že býva na danej adrese, avšak jej manžel (žalovaný) na danej
adrese nebýva a odmietla uviesť, kde sa v súčasnej dobe zdržiava a nevedela uviesť ani akýkoľvek

kontakt na žalovaného (č. l. 97). Následne súd prvej inštancie lustráciou zo dňa 10.12.2024 v Sociálnej
poisťovni zistil, že žalovaný je od 01.09.2024 zamestnaný v spoločnosti B., I.. I. M., so sídlom
C. XXXX/XX, XXX XX D., N.: XX XXX XXX, ktorá adresa je totožná s adresou jeho trvalého pobytu
evidovanou v registri obyvateľov a preto súd prvej inštancie opätovne požiadal Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Prievidzi o doručenie platobného rozkazu a žaloby s prílohami žalovanému na

adresu:C.XXXX/XX,XXXXXD.(č.l.100).VodpovediOkresnériaditeľstvoPolicajnéhozboruvPrievidzi
uviedlo, že žalovaného sa opakovane nepodarilo zastihnúť na adrese trvalého pobytu a ani na adrese
prechodného pobytu (I. XX, XXX XX L.), pričom však ďalším šetrením bol žalovaný spozorovaný dňa
20.12.2024 v Prievidzi, kedy bol príslušníkmi Policajného zboru vyzvaný k prevzatiu predmetnej zásielky
(obsahujúcej platobný rozkaz a žalobu s prílohami), ktoré však žalovaný odmietol prevziať bez udania
dôvodu, načo bol príslušníkmi Policajného zboru poučený v zmysle § 67 ods. 2 Trestného poriadku,

že ak prijatie zásielky bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď
bolo prijatie odopreté (č. l. 101). Následne súd prvej inštancie zaslal žiadosť o súčinnosť ohľadne
doručenia uvedených písomností aktuálnemu zamestnávateľovi žalovaného – B., I.. I. M. (č. l. 104),
ktorá mu bola doručená dňa 25.01.2025, tento však na ňu žiadnym spôsobom nereagoval. Súd prvej
inštancie dňa 06.02.2025 nariadil pojednávanie na deň 27.02.2025 o 10:30 hod. Súčasne v ten istý

deň súd prvej inštancie zverejnil oznámenie o doručovaní písomnosti a to žaloby s prílohami, poučenie
o procesných právach a povinnostiach strán sporu a predvolania na pojednávanie na úradnej tabuli súdu
a na jeho webovej stránke, ktoré bolo vyvesené/zverejnené od 06.02.2025 do 21.05.2025 s poučením,
že tieto písomnosti sa považujú po 15 dňoch od zverejnenia za doručené a to aj vtedy, ak sa o tom
adresát nedozvie (č. l. 107 – 108, č. l. 117). Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/37/2024-109

zo dňa 12.02.2025 zrušil vo veci vydaný platobný rozkaz. Dňa 27.02.2025 sa konalo pojednávanie
v neprítomnosti žalovaného, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom o žalobe
žalobcu.

20. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného

predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

21. Podľa § 113 CSP ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú
písomnosť, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté.

22. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného

pobytu žalovaného.

23. Podľa § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,

ak sa adresát o tom nedozvie.

24. V zmysle uvedených zákonných ustanovení doručovanie žaloby žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou vyžaduje osobitný procesný postup konajúceho súdu, keďže žaloba je najzásadnejší procesný
úkon a s jej doručením sú spojené závažné dôsledky. Civilný sporový poriadok preto stanovuje, že ak sa

konajúcemusúdunepodarídoručiťžalobužalovanému,ktorýjefyzickouosobounaadresu,ktorúuviedol
žalobca v žalobe, alebo na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, musí konajúci súd vykonať
vyšetrovacie úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, aby mu bolo
možné žalobu doručiť. Zákon výslovne nestanovuje aké konkrétne vyšetrovacie úkony má konajúci súd
vykonať. V zásade môže ísť o akékoľvek šetrenie vedúce k zisteniu súčasného pobytu žalovaného, ktorý

je fyzickou osobou, najmä dopyt na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, obec, Zbor väzenskej a justičnej
stráže, lustrácie v rôznych registroch, ale aj dopyt na príbuzných a podobne. Podľa výsledku šetrení
konajúci súd buď doručí žalobu žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na zistenú adresu miesta, kde
sa tento zdržiava alebo, ak sa skutočný pobyt žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, nepodarí zistiť,postupuje podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejní oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na
webovejstránkesúdu.Potakomtooznámenísažalobapovažujepo15dňochodzverejneniaoznámenia
za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

25. V predmetnej veci má odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu za to, že súd
prvej inštancie postupoval vyššie uvedeným zákonným spôsobom. Pokúsil sa doručiť žalobu žalobcu
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na adresu, ktorú žalobca uviedol v žalobe, pričom zároveň
lustráciou v registri obyvateľov zistil, že táto adresa je totožná s adresou evidovanou v predmetnom

registri. Po neúspešnom pokuse o doručenie na túto adresu následne požiadal o doručenie žaloby
nielen v tom čase aktuálneho zamestnávateľa, ale i cestou Policajného zboru Slovenskej republiky,
ktoré pokusy boli taktiež neúspešné. Súd prvej inštancie správne vykonal šetrenie o skutočnom pobyte
žalovaného dopytom na Mesto Bojnice, Sociálnu poisťovňu, pobočka Prievidza, Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Prievidza ako aj dopytom manželky žalovaného, pričom zistil adresu pobytu, na ktorom by
sa mohol žalovaný skutočne zdržiavať (I. XX, XXX XX L.). Na túto adresu doručoval žalobu, avšak opäť

neúspešne, pričom súd prvej inštancie v tomto smere využil opäť aj služby Policajného zboru SR. Po
neúspešnýchpokusochdoručeniažalobyžalovanémunamiestojehoprechodnéhobydliskasasúdprvej
inštancie opätovne snažil doručiť žalobu žalovanému na miesto je trvalého pobytu evidovaného v registri
obyvateľov, keďže zistil, že jeho nový zamestnávateľ (od 01.09.2024 spoločnosť B., I.. I. M.) má totožnú
adresu sídla, pričom súd prvej inštancie na doručovanie žaloby využil opäť služby Policajného zboru

SR, avšak opäť bezvýsledne. Príslušníci Policajného zboru však (pravdepodobne náhodne) stotožnili
žalovaného dňa 20.12.2024 v Prievidzi, kedy bol žalovaný vyzvaný k prevzatiu žaloby, čo však odmietol
urobiť. Súd prvej inštancie sa pokúsil doručiť žalobu žalovanému prostredníctvom jeho aktuálneho
zamestnávateľa, čo sa však taktiež nepodarilo. Za tohto stavu súd prvej inštancie správne postupoval,
keď podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke súdu. Oznámenie bolo preukázane zverejnené po zákonom stanovenú dobu 15 dní a súd prvej
inštancie preto pri svojom ďalšom procesnom postupe mal správne za to, že žaloba bola žalovanému,
ktorý je fyzickou osobou účinne doručená uplynutím tejto doby.

26. Z vyššie uvedených úkonov súdu prvej inštancie preto neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že

o prebiehajúcom spore nemal vedomosť, keďže súd prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom pri
doručovaní žaloby, vykonal potrebné a do úvahy prichádzajúce šetrenie skutočného pobytu žalovaného,
opakovane sa pokúšal doručovať žalobu žalovanému nielen na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú
v registri obyvateľov, ale aj na šetrením zistenú adresu jeho prechodného pobytu, ako aj prostredníctvom
zamestnávateľov žalovaného, cestou Policajného zboru, avšak všetky tieto pokusy zostali neúspešné.

Súd prvej inštancie tak nemal inú možnosť ako postupovať len podľa § 116 ods. 2 CSP a to doručiť
žalobu žalovanému zverejnením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, čím nastala
zákonnom predpokladá fikcia jej doručenia, ktorú je potrebné považovať za dostatočnú a právne účinnú
s následkom predpokladaným ustanovením § 116 ods. 2 druhá veta CSP, t. j. bez toho, aby sa žalovaný
o tom dozvedel, čo umožnilo ďalší postup súdu prvej inštancie tak, aby bola naplnená požiadavka

hospodárnosti a efektívnosti konania. A naviac, žalovaný mohol mať vedomosť o predmetnom konaní,
nakoľko dňa 20.12.2024 odmietol prevziať zásielku obsahujúcu žalobu, ktorá mu bola doručovaná
prostredníctvom príslušníkov Policajného zboru, pričom žalovaný bol riadne poučený o následku
odmietnutia prevzatia zásielky vymedzeným v ustanovení § 113 CSP a to, že ak adresát alebo príjemca
písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú písomnosť, považuje sa táto písomnosť za doručenú

dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté (príslušníci Policajného zboru síce poučili žalovaného
v zmysle § 67 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré znenie je však významovo totožné s § 113 CSP). Súd
prvej inštancie napriek uvedenému postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP, čím dal žalovanému ďalšiu
možnosť na oboznámenie sa so žalobou a jej prílohami. Preto nie je možné prijať záver prezentovaný
žalovaným, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému ako strane

sporu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces tak, ako to namieta. Vzhľadom na uvedené odvolací súd je toho názoru, že
žalovaný mal objektívne možnosť sa o prebiehajúcom súdnom spore dozvedieť a uplatňovať prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany riadne a včas. Žalovaný v podanom odvolaní neuvádza ani žiadne
konkrétne skutočnosti, ktoré by mu bránili prevziať zásielku obsahujúcu žalobu na adrese jeho trvalého

pobytu, či skutočného pobytu (ako napr. že sa tam dlhodobo nezdržiava, zdržiava sa v zahraničí, bol
neočakávane zdravotne indisponovaný), ktorými by bolo možné z objektívneho hľadiska ospravedlniť
nemožnosť prevzatia takejto zásielky doručovanej zo strany súdu prvej inštancie. Záverom je potrebnézdôrazniť, že žalovaný v podanom odvolaní uviedol adresu svojho trvalého pobytu tak, ako ju v podanej
žalobe uviedol žalobca.

27. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre žalovaným tvrdené vady v procesnom
postupe súdu prvej inštancie naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust.
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.

28. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť

a pravdivosť získaných poznatkov.

29. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti
a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej
inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,

ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v
hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti, je logický rozpor.

30. Pri uplatnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,

že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

31. Žalovaný taktiež uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením veci
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu

právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery).

32. Vyššie uvedené odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez

opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzal z precízne zisteného
skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil správne právne závery. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby
sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých

vodôvodnenínapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie,ktorévytvárajúdostatočnéprávnevýchodiská
pre jeho potvrdenie.33. Žalovaný v odvolaní namietal, že predmetnú platbu (žalovanú sumu) prijal na svoj bankový účet
z dôvodu, že pohľadávka spoločnosti PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s., bola na neho postúpená zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 23.03.2023, čo bolo riadne oznámené žalobcovi nielen žalovaným

ako postupníkom, ale aj predmetnou spoločnosťou ako postupcom. Predmetnú zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 23.03.2023 žalovaný predložil do konania až v rámci odvolacej repliky dňa
23.06.2025 /odvolanie podané dňa 07.05.2025/, pričom argumentoval tým, že zmluvu nemohol do
konania predložiť skôr vzhľadom na to, že mu nebola doručená žiadna písomnosť zo strany súdu prvej
inštancie.

34. Odvolací súd má za to, že vyššie uvedené skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré neboli zo strany
žalovaného uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, ale boli uplatnené až v odvolacom konaní
je potrebné považovať za tzv. novoty, ktorých použitie je v odvolacom konaní obmedzené, nakoľko
odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov je prípustná len za
taxatívne stanovených podmienok vymenovaných v ust. § 366 CSP. Novoty, na ktoré môže odvolací súd

prihliadnuť v zmysle uvedeného ustanovenia sú a) novota sa týka procesných podmienok, b) novota sa
týka vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) novotou má byť preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) novotu odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v podstate
v odvolaní tvrdil, že na ním uplatnené novoty má odvolací súd prihliadnuť, keď tieto bez svojej viny

nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo konkrétne odôvodnil nesprávnym postupom
súdu prvej inštancie pri doručovaní žaloby zo strany súdu prvej inštancie, čo malo za následok to, že
o spore nevedel a nemohol sa tak k žalobe vyjadriť, predniesť vlastné skutkové tvrdenia a navrhnúť
dôkazy na ich preukázanie. Ako už bolo hore uvedené, má odvolací súd za to, že postup súdu prvej
inštancie pri doručovaní žaloby žalovanému bol celkom správny, žalobu žalobcu je potrebné pokladať

v zmysle § 116 ods. 2 CSP za účinne doručenú žalovanému, žalovaný mal objektívne možnosť sa
o prebiehajúcom súdnom spore dozvedieť a uplatňovať prostriedky procesnej obrany riadne a včas,
a preto žalovaným tvrdený dôvod opodstatňujúci uplatnenie novôt v odvolacom konaní neobstojí.

35. Podľa § 585 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva

medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,
sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou
formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného
záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

36. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

40. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo naplnenie / pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

41. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
42. Podľa čl. III. bod 7 dohody o urovnaní zo dňa 05.09.2023, žiaden z účastníkov dohody nie je

oprávnený postúpiť práva a povinnosti vyplývajúce z tejto dohody na tretiu osobu bez predchádzajúceho
písomného súhlasu druhého účastníka tejto dohody. Žiaden z účastníkov zároveň nie je oprávnený
postúpiť, previesť alebo zaťažiť akékoľvek práva, pohľadávky a nároky vyplývajúce priamo alebonepriamo z tejto dohody na tretiu osobu bez prechádzajúceho písomného súhlasu druhého účastníka
tejto dohody.

43. S ohľadom na formuláciu predostretých odvolacích dôvodov zdôraznil principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi, s poukazom na neprípustnosť novôt v odvolacom konaní, súd prvej inštancie
správne uzavrel, že pohľadávka vo výške 19.669,45,- eur bola uhradená na osobný účet žalovaného, čo
vyplýva z dohody o urovnaní uzatvorenej dňa 05.09.2023 medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou

PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s. na účet, ktorý uviedla obchodná spoločnosť v dohode o urovnaní a na
faktúre č. 21230003. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 23.01.2024 vyplýva, že číslo účtu
uvedené v dohode o urovnaní a na faktúre č. 21230003, na ktoré žalobca uhradil pohľadávku vo výške
19.669,45,-eur, patrí žalovanému a nie obchodnej spoločnosti PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s., ktorú
skutočnosť potvrdil žalovaný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 23.02.2024,
podaného na Okresnom súde Martin. Žalovaný nebol oprávnený prijať platbu vo výške 19.669,45,- eur

od žalobcu, nakoľko z obsahu dohody o urovnaní zo dňa 05.09.223 žalovanému takýto nárok nevznikol
a medzi žalobcom a žalovaným neexistuje osobitný záväzkový vzťah, čím na strane žalovaného vzniklo
bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať. Uvedená povinnosť vyplýva žalovanému aj
z výzvy banky I. - žiadosť o vrátenie platby 08.09.2023, na ktorú správne poukázal súd prvej inštancie.

44. Odvolací súd v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych
záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad
vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Nezistil ani žiadne pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by
odôvodňovali naplnenie niektorého z odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 356 ods. 1 písm. b),
písm. f), písm. g), písm. h) CSP, na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní. Rozsudok súdu prvej inštancie

je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem
na základe správne zisteného skutkového stavu.

45. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za

výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom
svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho
rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom
rozsahu a preto mu súd prvej inštancie správne priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

46. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396

ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne
úspešný. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).