Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoEk/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207841
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8816207841.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., C.,
D. X, XXX XX, E. - F. G. H., I.: XX XXX XXX, v zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnej: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. C. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 1.047,03 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora

JUDr. Ladislava Jakubca o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Er/955/2016-99 zo dňa 12.08.2024 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Er/955/2016-138 zo dňa 18.03.2025,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s opravným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad Bratislava,
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy vo
výške 1.047,03 eur istiny s príslušenstvom, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený spolu so žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.10.2016.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením v spojení

s opravným uznesením rozhodol tak, že:

„Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 40 písm.

a), b), § 45 ods. 1 písm. b), c), § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2
ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až4, § 53 ods.
1 až 3, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 879g zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, čl. 3 ods. 3, čl. 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie z uzatvorenej
zmluvy č. XXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky. Túto zmluvu
o úvere exekučný súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom
(t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie
- oprávneným) a spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedkyvrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Ďalej konštatoval, že predtým
ako poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, má právo a zároveň povinnosť posúdiť platnosť
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je

rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy, respektíve doložky, čo vyplýva aj
z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp.zn. 3 Cdo 122/2011 zo
dňa 9.2.2012 alebo uznesenie sp.zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa 5.12.2012). Aj Súdny dvor EÚ vo svojom
rozsudku C-40/08 zo dňa 6.10.2009 uvádza, že je povinnosťou súdu preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v

akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

5. Zámer oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach exekučný súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď pri
podpísaní dohody boli naplnené znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane

oprávneného a využitie takej obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa
povinného ako priemerného spotrebiteľa. Uzavrel, že zo strany oprávneného došlo k porušeniu odbornej
starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej práci alebo všeobecnej
zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Spotrebiteľ vystupuje v spotrebiteľských
vzťahoch ako slabšia zmluvná strana, pre ktorú je charakteristické, že je voči druhej strane

záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej
informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v
obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod.. Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je
inštitútom legálnym, v prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku, akým spôsobom tento úkon
dlžníka vznikol. V tomto prípade to bol oprávnený, ktorý dal povinnému podpísať ním vopred pripravený

formulár vrátane vyhlásenia dlžníka o tom, že všetky spory, ktoré vznikli z vyššie uvedenej Dohody
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Povinný podpísaním Dohody a „spotrebiteľskej“
rozhodcovskej zmluvy naoko „vlastným“ úkonom si z vôle oprávneného svoje postavenie podstatne
zhoršil. Nekalé obchodné praktiky sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané. V prípade,
že oprávnený uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť

ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

6. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva uzatvorená

účastníkmi spolu s úverovou zmluvou je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá
ju spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania.
Exekučný súd posúdil dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa

v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Tiež mal za to, že
dojednanie rozhodcovskej doložky je v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ako aj
článku 3 ods. 3 a jeho prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách neprijateľnou podmienku, pretože sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky sú preto v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatné. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal žiadnu možnosť

obsah Všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť. V kontexte uvedeného exekučný súd uzavrel,
že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom
dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Občiansky zákonník v
ust. § 52 a násl. ako aj smernica 93/13/EHS. Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný
titul uplatnený v tomto konaní, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán,

keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané
rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi
a preto rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanieexekúcie. Z uvedených dôvodov exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

7. Na záver doplnil, že pôvodný súdny exekútor ukončil svoju činnosť a jeho nástupcom sa stal
súdny exekútor JUDr. Jaroslav Jakubec, exekútorský úrad Bratislava. Uvedené bolo súdu preukázané
z lustácie v Slovenskej komore exekútorov.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky v posledných
rokoch prešiel zásadnými legislatívnymi zmenami v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania,
ktorým sa oprávnený podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne
podľa predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných
súdov. Poukázal na to, že napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebol
účinný zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je rozhodcovská zmluva uzatvorená na

samostatnom dokumente, čím je tak obsahovo a formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne,
pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie verejných služieb. Namietal, že uvedeným
rozhodnutím súd úplne popiera slobodnú vôľu zmluvných strán a autoritatívne, bez náležitého
preskúmania skutkových okolností daného prípadu uzavrel, že rozhodcovská zmluva je absolútne

neplatná. Zdôraznil, že povinná mala možnosť si rozhodcovskú zmluvu v pokoji prečítať, porozumieť jej
obsahu a v prípade, ak mala záujem, vysloviť s ňou súhlas svojim podpisom a odovzdať oprávnenému,
čo aj urobila. Povinná však mala zároveň aj možnosť ju odmietnuť, nepodpísať a neodovzdať ju
podpísanú veriteľovi, ak s jej obsahom nesúhlasila. Zastával názor, že závery o nedostatku vedomosti
a vôle povinných sú bez náležitého preskúmania vôle zmluvných strán a okolností uzatvorenia

rozhodcovskej zmluvy vylúčené a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia
súdov v obdobných veciach. Poukázal tiež na to, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v
spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Mal
za to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod, aby exekučný súd
považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Zastávanázor,žerozhodnutiesúdujearbitrárneabezakéhokoľvekracionálnehoodôvodnenia.Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. aby uznesenie zmenil
a ďalej konal o návrhu na výkon exekúcie.

9. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, v zmysle ktorého exekučný súd pred vydaním poverenia skúma návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia zapísaný v zozname rozhodcov oprávnenýchrozhodovať spotrebiteľské spory a pred rozhodcovským súdom, ktorý mal povolenie rozhodovať
spotrebiteľské spory.

14. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je
otázkaplatnostirozhodcovskejzmluvy.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyužvoviacerýchrozhodnutiach
konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo
146/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde

najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011
a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

15. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel

zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola
uzavretá pred 1. januárom 2008“. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve v
spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky
obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

16. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012).

Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).Súdnakontroladopadáajzastavu,žezmluvnývzťahhlavný
a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy

len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak
by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,

ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

17. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 odsek 4 písm. r) (vrátane dôvodovej
správy) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Uvedené ustanovenie je svojím
obsahom najbližšie problémovej zmluve ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.

18. Podľa dôvodovej správy k § 53 odsek 4 písm. r) OZ: ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní azmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú.“

19. Rozhodcovskú zmluvu teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Ustanovenie § 53 odsek 4 písm. r) OZ teda nie je o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži.

20. Povinná ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemala na výber, ak bude žalovaná na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľov je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne
uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

21. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si

z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

22. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi, t. j. povinnej predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku.

23. V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si
povinná vymieňovala rozhodcovské konanie (§ 53 odsek 3 OZ).

24. Odvolací súd preto nemal žiaden dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných

podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

25. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany súdu prvej inštancie a platí to aj
pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber
a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci.

Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku,
ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom
vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné
odstraňovať akýmkoľvek spôsobom nevyplýva, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je arbitrárne.

26. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry
súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta
rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k
uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca XXX km (J. - E.) na rozhodcovské konanie je

odradzujúca.

27. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok K. a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

28. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ostatnými odvolacími námietkami.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).