Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 9, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11Csp/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823201495
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3823201495.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, samosudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom J. Kráľa 5/A,
Lučenec, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151 653, zast.: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o. so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36
865 036, o zaplatenie finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu voči žalovanému

o zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 1.500,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.11.2016 uzatvoril so žalovaným Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu
o splátkovom úvere. Rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoCsp/43/2021 zo dňa 30.11.2021
v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Csp/20/2021 zo dňa 28.06.2021 bola
zamietnutá žaloba spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava - Petržalská, Pajštúnska
5, voči A. B., žalobcovi. V uvedenom konaní sa spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. domáhala
zaplatenia sumy 15.910,34 Eur s príslušenstvom titulom postúpenej bankovej pohľadávky zo zmluvy

o splátkovom úvere od žalovaného. Žaloba EOS KSI Slovensko, s.r.o. proti A. B., bola v uvedenom
súdnom konaní právoplatne zamietnutá z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
uzatvorenej so žalovaným Slovenská sporiteľňa, a. s., titulom zmluvy o splátkovom úvere z dôvodu
porušenia § 92 ods. 8, Z. č. 483/2001 Z. z. - Zákona o bankách v znení neskorších zmien a doplnkov.
Žalobca tak má nárok na primerané finančné zadosťučinenia od žalovaného, ktorý podľa § 3 ods. 5
Z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zodpovedá za porušenie práva alebo povinnosti. Žalovaný
je povinný pri výkone svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so zákonom.

Žalovaný v predmetnej veci nepostupoval správne, naopak, konal voči žalobcovi spôsobom odporujúcim
zákonu. Požadované finančné zadosťučinenie žalobcu je na jednej strane satisfakciou pre samotného
žalobcu, ktorý bol vystavený protiprávnemu konaniu žalovaného, ale súčasne je aj vyjadrením sankcie,
ktorá postihuje žalovaného, ktorý závadne konal. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR (ďalej ako ,,NS SR“) sp. zn. 6Obo 302/2006 zo dňa 20.03.2008, sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa
24.08.2022. Neplatným postúpením bankovej pohľadávky žalovaného v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o
bankách na inkasnú spoločnosť boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný nepostupoval

s odbornou starostlivosťou, toto konanie bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu a tento stav bol v
pôvodnom konaní preukázaný. Žalovaný nezákonným postupom porušil celé spektrum povinností na
ochranu klienta a na zachovanie bankového tajomstva podľa § 89 a nasl. Zákona o bankách. K výške
finančného zadosťučinenia žalobca uviedol, že táto závisí od úvahy súdu, pri jej určovaní sa zohľadňujúrôzne kritériá a to intenzita, dôsledky, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia
a pod. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, žalobca považuje finančné zadosťučinenie
minimálne vo výške 1.500,- Eur na vyrovnanie ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného a

súčasne túto sumu považuje za určitú satisfakciu za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného
trpieť a aj za sankciu postihujúcu žalovaného, ktorý pri dojednaní úverovej zmluvy závadne konal.

2. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č. k. 11Csp/18/2023-328 zo dňa 29.02.2024 tak, že žalobu žalobcu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. Vo veci

odvolania, podaného žalobcom, rozhodol Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 8CoCsp/17/2024-410
zo dňa 23.10.2024 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Krajský súd v Trenčíne vo svojom odôvodnení uviedol, že po vrátení bude úlohou
súdu opätovne preskúmať a zhodnotiť dôvodnosť a oprávnenosť nároku žalobcu z hľadiska splnenia
zákonných podmienok pre vznik nároku spotrebiteľa na finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa, ako i vysporiadanie sa s námietkou žalovanej ohľadom výkonu práva

žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.

3. Súd vo veci sa opätovne oboznámil s obsahom spisu, s priloženými listinnými dôkazmi - žaloba
č.l. 1-3, 4-6, výpis z obchodného registra na žalovaného č.l. 9-12, rozsudok OS Prievidza sp. zn.
15Csp/20/2021 č.l. 13-17, rozsudok KS Trenčín sp. zn. 6CoCSP/43/2021 č.l. 18-23, rozsudok NS

SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 č.l. 24-27, platobný rozkaz sp. zn. 11Csp/18/2023 č.l. 30, odpor č.l. 38-52,
57-88, vyjadrenie Slovenskej sporiteľne č.l. 95, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 107-109,
rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 č.l. 110-113, uznesenie ústavného súdu SR III. US 124/2020
č.l. 114-123, rozsudok KS Prešov sp. zn. 7Co/125/2019 č.l. 124-126, rozsudok KS Banská Bystrica
sp.zn. 17CoCsp/30/2021 č.l. 127-134, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 167-168, zápisnica z

pojednávania v konaní č. k. 15Csp 20/2021 č.l. 169-171, rozsudok OS Prievidza sp. zn. 15Csp/20/2021
č.l. 172-176, rozsudok KS Trenčín sp. zn. 6CoCsp/43/2021 č.l. 177-182, vyjadrenie právneho zástupcu
žalovanej strany č.l. 186, pripojený spis OS Prievidza sp. zn. 15Csp/20/2021 a zistil tento skutkový
a právny stav:

4. Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. 15Csp/20/2021 bolo zistené, že dňa 24.11.2016 uzatvoril
žalobca so žalovaným: Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu o splátkovom úvere. Rozsudkom Krajského
súdu Trenčín, sp. zn. 6CoCsp/43/2024 zo dňa 30.11.2021 v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Prievidza, sp. zn. 15Csp/20/2021 zo dňa 28.06.2024 bola žaloba spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
voči žalobcovi zamietnutá, ktorou sa spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. domáhala zaplatenia sumy

15.910,34 Eur s príslušenstvom titulom postúpenej bankovej pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere
od žalovaného. Uvedená žaloba bola zamietnutá z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, uzatvorenej so žalovaným Slovenská sporiteľňa, a.s., titulom zmluvy o splátkovom úvere
z dôvodu poručenia § 92 ods. 8 Z. č. 483/2001 Z.z. – Zákona o bankách v znení neskorších zmien
a doplnkov.

5. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), kedy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby

sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.6. V prejednávanej veci sa žalobca v postavení spotrebiteľa domáha voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- Eur. Tvrdí, že na základe rozsudku Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 15Csp/20/2021 zo dňa 28.06.2024 bola zamietnutá žaloba spoločnosti EOS KSI

Slovensko, s.r.o. IČO: 53 255 739, ktorou voči žalobcovi sa táto spoločnosť domáhala zaplatenia sumy
15.910,34 Eur s príslušenstvom titulom postúpenej bankovej pohľadávky zo ,,Zmluvy o splátkovom
úvere“ od žalovaného, a tým, že žaloba bola právoplatne zamietnutá z dôvodu absolútnej neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so žalovaným z dôvodu porušenia § 92 ods. 8 Zák.
č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca tvrdí, že tak má

nárok na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý podľa § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa zodpovedá za porušenie práva alebo povinnosti. Žalovaný je povinný
pri výkone svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so zákonom. Žalovaný
v predmetnej veci teda nepostupoval správne, naopak, konal voči žalobcovi spôsobom odporujúcim
zákonu. Požadované finančné zadosťučinenie žalobcu je na jednej strane satisfakciou pre samotného
žalobcu, ktorý bol vystavený protiprávnemu konaniu žalovaného, ale súčasne je aj vyjadrením sankcie,

ktorá postihuje žalovaného, ktorý závadne konal. V predmetnej právnej veci je nepochybné postavenie
žalobcu ako spotrebiteľa, čo plynie aj z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Csp/20/2021 zo
dňa 28.06.2021.

7. Žalovaný namietal, že zo žaloby nie je zrejmé, čím ju žalobca odôvodňuje, k tomu súd uvádza,

že nemal žiadne pochybnosti o tom, čoho sa žalobca podanou žalobou domáha. Je nepochybné, že
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby, pričom ide o
také údaje, ktoré sú nevyhnuté na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť.
Predovšetkým je dôležité, aby údaje poskytovali jednoznačne individualizáciu nároku uplatneného
žalobou, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom,

že aj týmto stručným opísaním rozhodujúcich skutočností žalobca dostatočne vymedzil predmet tohto
konania.

8. Nedostatok tak aktívnej ako aj pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore namietal žalovaný tvrdiac, že
konanie, ktoré sa na súde viedlo, sa predsa netýkalo žalovaného, ale spoločnosti EOS KSI Slovensko,

s.r.o. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022
v identickom predmete sporu zaujalo ten právny názor, že žalovaný napriek tomu, že nebol stranou
predchádzajúceho sporu, bol pasívne vecne legitimovaný v spore o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, pretože spôsobil neplatnosť zmluvy o postúpení a tým aj v konečnom dôsledku úspech
žalobcov v konaní s postupníkom. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácia žalobcov súd udáva, že

podľaaktuálnejjudikatúrysúdovSlovenskejrepublikyvobdobnýchveciachnaúspešnéuplatneniepráva
postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou v rámci svojej procesnej
obrany. Pod úspešným uplatnením práva alebo povinnosti treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa nárok z porušenia práva alebo povinnosti. Je nutné vychádzať z teleologického výkladu
právnej normy, a to s poukazom na cieľ, ktorý chcel zákonodarca dosiahnuť, ktorým nepochybne bola

širšia ochrana spotrebiteľa, ktorý má pozíciu slabšej strany. Z tohto dôvodu je nutné ustanovenie § 3
ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vykladať tak, že aj v prípade úspešnej obrany
svojich práv, ktoré je výsledkom obrany žalobcu v konaní, v ktorom bol v pozícií žalovaného možno
subsumovať pod pojem úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017 zo dňa

30.01.2019). Rovnako v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.02.2023
súd konštatuje, že z cit. ustanovenia § 3 ods. 5 poslednej vety Zák. č. 250/2007 Z.z., v prípade, že
je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri domáhaní sa svojho práva alebo
ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle cit. ustanovenia. Aktívna vecná legitimácia žalobcu ako aj pasívna vecná

legitimácia žalovaného v danom spore je s poukazom na vyššie uvedené daná.

9. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 z dňa 28.02.2023 je zrejmé z bodu 16
nasledovné: ,Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je preto potrebné vykladať tak, že pre
úspešné priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. nevyhnutné úspešné uplatnenie porušenia konkrétneho spotrebiteľského práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi. Ak odvolací súd (a rovnako aj súd
prvej inštancie) konštatovali splnenie podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. bez toho, aby skúmali, či v konaní pred Okresným súdomSvidník sp. zn. 3C/14/2012 bolo právoplatne rozhodnuté o porušení konkrétneho spotrebiteľského práva
alebopovinnostiustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.aosobitnýmipredpismi,uvedenúprávnuotázku
nevyriešil správne a dopustil sa v tejto súvislosti nesprávneho právneho posúdenia.

10. Z bodu 17. odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva: ,,Z predloženého spisu mal dovolací
súd za preukázané, že Okresný súd Svidník rozsudkom, č. k. 3C/14/2012-515 zo dňa 14.09.2018,
zamietol žalobu žalobcu (žalovaného v tomto konaní) o zaplatenie 67.365,18 Eur. Z odôvodnenia
predmetného rozsudku vyplynulo, že 6. decembra 2017 predložila právna predchodkyňa žalobcu

(žalovaného v tomto konaní) súdu návrh na zámenu účastníkov na strane žalobcu z dôvodu, že podľa §
524Občianskehozákonníkabolamedzipostupcom(právnoupredchodkyňoužalobkyne)apostupníkom
(„novou“ žalobkyňou) uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom mala byť v zmysle
prílohy k tejto zmluve aj pohľadávka, ktorá bola predmetom konania. Súd uznesením z dňa 18.12.2017
podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpil žalovaný v tomto konaní.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09.01.2018. Súd po preštudovaní prílohy k zmluve o postúpení

pohľadávky zistil, že pohľadávka, ktorá bola predmetom konania, nebola predmetom postúpenia medzi
právnou predchodkyňou žalobcu a žalobcom (žalovaným v tomto konaní), v dôsledku čoho žalobu
zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu (žalovaného v tomto konaní). Z uvedeného
skutkového stavu má dovolací súd za preukázané, že v konaní pred Okresným súdom Svidník sp. zn.
3C/14/2012 nebolo právoplatne rozhodnuté o porušení žiadneho konkrétneho spotrebiteľského práva

alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi.

11. Súd žalobu zamietol odvolávajúc sa na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z
dôvodu absencie právneho základu nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie podľa §
3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V konaní vedenom na Okresnom súde

Prievidza pod sp. zn. 15Csp/20/2021 zo dňa 28.06.2021 súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne a.s. na
EOS KSI Slovensko s.r.o. a nedošlo tak k reálnemu preskúmavaniu jednotlivých právnych skutočností,
ktoré by dali vzniknúť žalobnému návrhu Pokiaľ teda žalobca poukazoval na porušenie zákona zo
strany Slovenskej sporiteľne pri postupovaní pohľadávky na tretí subjekt, kedy žalovaný zodpovedá

za to, že Slovenská sporiteľňa neplatne postúpila úver vymáhačskej spoločnosti, ktorá následne
neprimeraným vymáhaním zaťažovala žalobcu, pričom následne sa v súdnom konaní musel brániť a
uplatňovaním procesnej obrany, čím tak dosiahol úspech v konaní, tak v zmysle vyššie citovaného
rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.02.2023, ak súd žalobu zamietol pre nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, nebolo právoplatne rozhodnuté o porušení žiadneho konkrétneho

spotrebiteľského práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi.
Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 pod úspešným uplatnením práva
alebo povinnosti treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia
práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo
vo výroku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej

zmluve. Pokiaľ žalobca žiada sumu 1.500,- Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia ako
satisfakciu pre žalobcu, ktorý bol vystavený protiprávnemu konaniu žalovaného a taktiež ako sankciu,
ktorá postihuje žalovaného, keďže ten podľa žalobcu závadne konal súd zdôrazňuje, že podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v

rozpore s dobrými mravmi. Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.11.2003, sp.
zn. 30Cdo 664/2002 boli dobré mravy charakterizované ako meradlo hodnotenia konkrétnych situácií,
odpovedajúcemu všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Predstavujú meradlo etického hodnotenia konkrétnych situácií
odpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého styku a pod. O rozpor s dobrými

mravmi ide aj v tom prípade, ak medzi plnením jednej strany a protiplnení druhej strany je daný
neprimeraný nepomer. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne
právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.
Ide o neprimerané konanie, za ktoré sa považuje prekročenie obvyklých podmienok v danej oblasti
vzťahov podstatným spôsobom. Výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi súd neposkytne

ochranu. Celý tento postup, ktorý je tu realizovaný zo strany žalobcov sa podľa neho nedá označiť
inak, ako amorálny. Je to snaha žalobcu koristiť z porušenia svojich povinností, kedy dlžník, ktorý si
neplnil svoj záväzok, chce z takéhoto konania koristiť. Konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi,
lebo je to dlžník, ktorý nezaplatil, svoj záväzok si nesplnil a v konaní bol úspešný nie z dôvodu, žeby takýto nárok nebol dôvodný, ale preto, že súd ustálil nejakú prekážku, ktorou ten konkrétny subjekt
nebol oprávnený sa dožadovať autoritatívneho potvrdenia takéhoto zaplatenia a za takejto situácie je
vylúčené, že by mohlo dôjsť k nejakej ujme. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovi bol

poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 12.000,- Eur, pričom ostal žalovanému z predmetného úveru
na istine dlžný sumu 4.995,99 Eur. V konaní sp. zn. 11Csp/18/2023 sa žalobca domáha od žalovaného
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- Eur, preto ak by súd nezamietol žalobu pre
absenciu zákonných podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
zamietol by ju pre rozpor s dobrými mravmi, keď má za to, že ide zo strany žalobcov (hoc v postavení

spotrebiteľa ) o neprimerané konanie, ktorým došlo k prekročeniu obvyklých podmienok v danej oblasti
vzťahovpodstatnýmspôsobom,pričomochranaprávspotrebiteľasúdomnemôžebyťpodľanázorusúdu
vtakvýraznomnepomerekpostaveniudodávateľat.j.osoby,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým, že nedošlo k
reálnemu preskúmavaniu jednotlivých právnych skutočností, ktoré by dali vzniknúť žalobnému návrhu,
keďže dospel súd k záveru, že nárok žalobcovi nevznikol, z uvedených dôvodov žalobu zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá
CSP, v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom
nerozhoduje samostatne. Existenciu dôvodov pre nepriznanie náhrady trov konania súd nezistil ( § 257
CSP). V zmysle uvedených ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. V spore bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania
voči žalobcovi. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.