Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/103/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202206
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202206.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky:
L.. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXXX/XA, Q., zastúpená: JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M.,
advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava a otca: L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.D. X,
Q., štátny občan A., zastúpený: Doc. JUDr. Lila Bronislava Pavelkova, PhD., advokátka so sídlom

Čajkovského 7, Bratislava v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.07.2025, sa matka domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností rodičov k maloletému zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, styk otca s

maloletým upravil tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od štvrtku od
16.00 hod. do piatka do 18.30 hod. a každý nepárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.30
hod. a zároveň otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 600,- eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že Rozsudkom Mestského

súdu Bratislava II zo dňa 15.10.2024, č.k. 28P/56/2024-140, súd manželstvo účastníkov konania
rozviedol a zároveň schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu. Predmetná rodičovská dohoda bola najmä výsledkom
ústupkov a kompromisov zo strany matky, nakoľko otec nebol ochotný pristúpiť ku akejkoľvek inej
variante úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi. Už v čase uzatvárania rodičovskej
dohody mala pocit, že takéto striedanie nie je najvhodnejšie pre maloletého, no chcela to aspoň skúsiť.

Matka je toho názoru, že najväčším problémom sú sociálne a kultúrne rozdiely medzi ňou a otcom
maloletého, nakoľko ten je pôvodom z A.. Tie sa prejavovali najmä v prístupe k nej ako ku žene.
Otec maloletého bol voči nej v manželstve dlhodobo odmeraný, nemal záujem s ňou riešiť akékoľvek
problémy, naopak krízu v manželstve prehlboval svojimi urážlivými a ponižujúcimi poznámkami na
adresu matky, ktoré spočívajú v hodnoteniach jej osoby ako zlej, neposlušnej, neatraktívnej manželky.
Zo strany otca maloletého bola počas manželstva opakovane vystavovaná urážlivým, ponižujúcim,

neprimeraným a degradujúcim slovným útokom, ktoré jej mali pripomínať, aby si pamätala, že má byť
poslušná a tichá manželka, ktorá pozná svoje miesto (starať sa o syna a domácnosť). Bohužiaľ už
počas rozvodového konania bolo zrejmé, že otec sa tieto princípy snaží prezentovať aj pred maloletým,
čo sa niekedy odzrkadlilo v jeho správaní voči matke. Pred samotným rozvodom sa otec veľmi snažil
o získanie si priazne maloletého, zrazu ho začal ukladať do postele, čítať rozprávky, pozeral s ním
rozprávky alebo sa hral. V súčasnosti sa však zrejme veľa vecí vrátilo do starých koľají. Maloletý chodí

k otcovi, no bojí sa ho. Má pocit viny, výčitiek, ktoré sú u dieťaťa vytvárané a prehlbované. Matke povie,
že k otcovi nechce ísť, chce byť s mamou. Keď sa od otca vracia, je utiahnutý, plače a cíti sa vinný,že prišiel k mame s tým, že samotnej mame povie, že je mu s ňou lepšie, že ona je pokojná, že s ňou
chce byť viac, desať dní s ňou a 4 dni s otcom. Otec je veľmi autoritatívny a jeho štandardná reakcia
na maloletého, ak niečo nerobí tak, ako chce otec, je zvýšený hlas a rozkazovací tón. Naopak postoj

matky voči maloletému je empatický, vnímavý a rešpektuje jeho potreby ako aj nálady a snaží sa mu
venovať svoj čas plnohodnotne počas hier, v rámci ktorých sa kričí, behá, spieva a smeje. To všetko
by sa dalo vysvetliť ako reakcia na rozpad rodiny, ale v škôlke P. Z., ktorú maloletý navštevuje, matku
upozornili na rôzne negatívne prejavy v správaní a prežívaní maloletého. Informovala o tom aj otca,
ktorý následne požadoval osobnú konzultáciu a z nej bol dňa 04.06.2025 vyhotovený zápis, z ktorého

vyplýva, že počas posledných mesiacov škôlka zaznamenala viaceré prejavy i vnútorného napätia,
zvýšenej emocionality a stresových reakcií maloletého. Medzi tieto prejavy uviedli napríklad: nadmernú
citovú naviazanosť na osobné predmety (hračky) - maloletý si denne nosí do škôlky väčší počet hračiek,
ktoré vníma ako dôležitý zdroj bezpečia; výrazné rozrušenie pri ich strate alebo výmene - prejavuje
sa plačom, záchvatmi a ťažkosťami pri upokojení; emočné výbuchy a neschopnosť samoregulácie v
záťažových situáciách - tieto prejavy sú u maloletého prítomné dlhodobo, no v poslednom období ich

intenzita mierne narástla; v extrémnych emočných stavoch sa hádže o zem, škriabe sa po tvári a ťahá si
vlasy; ťažkosti so zvládaním prechodom medzi domácnosťami rodičov - po návrate od druhého rodiča
býva mlčanlivejší, uzatvorený, adaptácia späť do škôlkového režimu mu trvá dlhšie; psychosexuálne
prejavy počas odpočinku (masturbácia), niekedy spojené s pomočovaním a častý výskyt úzkostných
prvkov (napr. strach z odlúčenia). Keď sa matka o týchto prejavoch dozvedela, okamžite kontaktovala U..

V.A.,znalkyňuzodborupsychológia,odvetvie:klinickápsychológiadeti,klinickápsychológiadospelých,
poradenská psychológia, dopravná psychológia a požiadala ju o vypracovanie znaleckého posudku z
dôvodu posúdenia psychického stavu maloletého syna. Znalkyňa tak vypracovala znalecký posudok
č. 30/2005 zo dňa 27.06.2025. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že v prípade maloletého
A. ide o dieťa z vysoko nadpriemerným intelektom, úzkostne sa vyvíjajúcou osobnosťou, ktorá nesie

niektoré znaky typické pre okruh adaptačnej poruchy (zvýšená úzkostnosť, precitlivelosť, výrazné
prejavy znepokojenia strachu, afektívne výbuchy neprimerané situácii, regresné správanie). Aktuálne v
klinickom obraze prevláda úzkostné prežívanie, emočný dyskomfort prejavujúci sa na afektívnej úrovni
(zvýšená reaktivita, citlivosť), na somatickej úrovni (opätovné pocikávanie sa, cmúľanie cumlíka) ako aj
na behaviorálnej úrovni (potreba blízkosti, bezpečia a istoty prejavujúce sa nosením známych, blízkych

hračiek, dochádza aj k taktilnému uspokojovaniu emočnej deprivácie, resp. záťažovej životnej situácie,
ktorá je emočne nad limity aktuálnych možností spracovania maloletého). Čím viac sa maloletý cíti
emočne nekomfortne, tým viac má potrebu „poriadku, pravidelnosti a jasnosti“, pričom aj neutrálny
náznak narušenia tohto stavu uňho vyvoláva menej adekvátne až neadekvátne reakcie. Na základe
analýzy dostupných materiálov znalec usúdil, že aktuálny psychický stav a prežívanie maloletého

súvisí jednak s konfliktným vzťahom rodičov medzi sebou a zjavne prechádza maloletý do ďalšej
vývojovej fázy, kedy si aj vzhľadom na svoj vysoko nadpriemerný intelekt začína uvedomovať jednak
hĺbku konfliktu medzi rodičmi aj nastavenú životnú dynamiku v rámci starostlivosti o neho zo strany
oboch rodičov. Jednotlivé prechody vo vývojových fázach sú náročné pre každé dieťa, no pre dieťa
s vysoko nadpriemerným intelektom ide o ešte náročnejšie obdobie, kedy reaguje oveľa citlivejšie na

dôkaz vyššie zmeny. V tomto období je nevyhnutné pre jeho ďalší zdravý psychický vývoj dostatočne
sýtiť jeho základné a emočné potreby - ide najmä o pocit bezpečia, porozumenia a zvýšenej empatie
s citlivým prístupom k aktuálnym potrebám. Základom je pocit bezpečia a istoty, predvídateľnosť
a jednoznačnosť situácií, ako aj rutina, pravidelný režim s postupnými zmenami. Z vyšetrenia a
analýzy dokumentov vyplýva, že u maloletého sú aktuálne prítomné symptómy, ktoré poukazujú na

negatívne zmeny v jeho prežívaní, ktoré ovplyvňujú jeho bežný život, znižujú jeho kvalitu ako aj sťažujú
jeho sociálnu adaptáciu, pričom znalec poukázal na vyššie spomenutú správu zo škôlky. Opisované
prejavy sú prítomné ako v domácom tak škôlkarskom prostredí. Ide teda o zmeny, ktoré presahujú do
všetkých oblastí života maloletého - prejavy spadajú pod okruh adaptačnej poruchy. V tomto prípade
znalec odporúča stabilné výchovné a rodinné prostredie s prítomnou vzťahovou osobou (s najväčšou

pravdepodobnosťou matka maloletého), ktorá dokáže dostatočne sýtiť jeho aktuálne základné emočné
potreby a ktorá mu poskytne rutinu, emocionálnu stabilitu a prijatie. Znalec ďalej uviedol, že maloletý
potrebuje pre svoj ďalší zdravý život prístup s rešpektom a mať dostatočný priestor pre svoj rozvoj. V
prípade príliš prísneho alebo autoritatívneho prístupu k nemu sa zvyšuje pravdepodobnosť odporu zo
strany maloletého a prežívanie vnútornej frustrácie, čo bude viesť k zhoršovaniu jeho psychického stavu.

Matka má za to, že zo znaleckého posudku ako aj z predloženého zápisu zo škôlky vyplynula potreba
zastabilizovať maloletému výchovné aj rodinné prostredie a v súčasnosti nie je aktuálne nastavená
striedavá starostlivosť vhodná. Podala návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, no do
rozhodnutia súdu vo veci samej je potrebná aj neodkladná úprava. Nemá záujem ukracovať otca o jehorodičovské práva, ale domnieva sa, že v aktuálnej situácii je maloletý syn na prvom mieste. Matka býva
v byte na B. F. Q., pričom má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletého. Je to miesto, kde
maloletý vyrastal a považuje ho za domov. Matka pracuje v spoločnosti R. P..D..G.. a jej mesačný príjem

je v priemere 3.900,- €. Otec maloletého pracuje v rovnakej spoločnosti a jeho mesačný príjem je cca
2.700,- €. Medzi matkine výdavky patria škôlka pre maloletého 550,- €, strava 200,- €, oblečenie 70,-
€, lieky 60,- €, drogéria 40,- €, splátka hypotéky 600,- €, náklady spojené s nehnuteľnosťou 200,- €,
internet 34,- €, rodinné poistenie 174,- €, ostatné výdavky 200,- €. V súčasnosti otec platí škôlku v plnej
výške 550,- €, práve z uvedeného dôvodu požaduje výživné vo výške 600,- €, pričom 300,- € matka

ráta ako náklad na škôlku zo strany otca. Obáva sa, že keby otec prispieval len výživné bez zohľadnenia
nákladov na škôlku, túto by následne prestal platiť.

3. Na podporu svojich tvrdení matka predložila súdu výpis z listu vlastníctva, preukazujúci výlučné
vlastníctvo nehnuteľnosti, Zápis z konzultácie P. Z. zo dňa 04.06.2025 a Znalecký posudok č. 30/2025
vypracovaný U.. V. A., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie: klinická psychológia detí, klinická

psychológia dospelých, poradenská psychológia, dopravná psychológia dňa 27.06.2025 na žiadosť
matky maloletého.

4. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/56/2024-140 zo dňa 15.10.2024 súd rozviedol
manželstvo rodičov maloletého a zároveň schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu, v zmysle ktorej bol maloletý A.
B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, ktorá sa bude realizovať nasledovne:
- otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého s výnimkou školských prázdnin a sviatkov
v každom párnom kalendárnom týždni v utorok a štvrtok (vyzdvihne v tie dni maloletého zo škôlky/školy

a nasledujúce ráno, v stredu a piatok, odvedie maloletého do škôlky/školy) a v sobotu od 9:00 hod. do
nedele 9:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v pondelok, stredu, piatok (vyzdvihne v
pondelok,stredumaloletéhozoškôlky/školyanasledujúceránovutorokaštvrtokodvediemaloletéhodo
škôlky/školy). V piatok vyzdvihne maloletého zo škôlky/školy a odovzdá matke v sobotu do 18:30 hod..
- matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého s výnimkou školských prázdnin a sviatkov

v každom párnom kalendárnom týždni v pondelok, stredu, piatok (vyzdvihne v pondelok a stredu
maloletého zo škôlky/školy a nasledujúce ráno utorok a štvrtok odvedie maloletého do škôlky/školy).
V piatok vyzdvihne maloletého zo škôlky/školy a odovzdá otcovi v sobotu o 9:00 hod. Matka bude
v každom párnom kalendárnom týždni zabezpečovať osobnú starostlivosť v nedeľu od 9:00 hod. do
pondelka 8:00 hod. (odvedie dieťa do škôlky/školy). Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť v

každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok a štvrtok (vyzdvihne v tie dni maloletého zo škôlky/školy
a nasledujúce ráno v stredu a piatok, odvedie maloletého do škôlky/školy). A od soboty od 18:30 do
pondelka 8:00 (odvedie maloletého do škôlky/školy).
Počas sviatkov a školských prázdnin bol dohodnutý osobitný režim starostlivosti o maloletého. Obidvaja
rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné sa počas trvania

striedavej osobnej starostlivosti neurčilo. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
29.10.2024.

5. V súčasnosti sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 28P/104/2025 aj konanie o návrhu matky na
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorom sa matka domáha

vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec je
oprávnený sa stýkať s maloletým každý párny týždeň od štvrtku od 16.00 hod. do piatka do 18.30 hod.
a každý nepárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.30 hod.. Styk otca s maloletým počas
sviatkov a prázdnin ostáva podľa pôvodnej úpravy. Zároveň navrhuje, aby súd uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou 600,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám

matky a to od vykonateľnosti rozsudku. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.

6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

13. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

14. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť,
aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho
označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese

a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním

konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku). Prenariadenie neodkladného opatreniajepostačujúce,pokiaľsú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.

Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa
posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto
postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým
dosiahnutieúčeluprávnehoinštitútuneodkladného opatrenia,ktorýmjerýchleapružnériešeniesituácie
vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich

právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý
môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by

ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a
v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom
ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potrebabezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava
pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý

si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp.
nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

18. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i
súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,

resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských
práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť

odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa,
alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky
zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených
a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.

19. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd
dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto mu
nevyhovel. Matka nepreukázala takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu
a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh matky na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi
účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy
vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Zmena právoplatnej
úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu si vyžaduje riadne dokazovanie a hlavne
preukázanie zmeny pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, pričom musí ísť o podstatnú

zmenu pomerov. Nie je opodstatnené meniť už právoplatnú úpravu formou neodkladného opatrenia,
nakoľko neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu
porušenýchaohrozenýchprávúčastníkovkonania,pričomokamžitýzásahsúdusajavíakonevyhnutný.
Na Mestskom súde Bratislava II sa vedie konanie o zmene zverenia maloletého. Až v konaní vo
veci samej bude mať súd dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na

vykonanie dokazovania a zistenia skutočného stavu veci, t. j. či došlo k takej zmene pomerov, ktorá
vyžaduje zmenu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom
záujme maloletého dieťaťa. Vo veci samej budú obaja rodičia koordinátorom tunajšieho súdu pozvaní na
informatívne stretnutie za účelom zistenia interdisciplinárnych možností riešenia rodičovského konfliktu
tak, aby bol minimalizovaný jeho nežiaduci dopad na maloletého. Pri zohľadnení skutkového stavu

osvedčeného v čase rozhodovania, dospel súd k záveru, že v posudzovanej veci nie sú splnené
zákonnépodmienkyprenariadeniematkounavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia,vktoromsadomáha
zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti. Neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých
by bolo, pred rozhodnutím súdu o veci samej (t.j. o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu práv a
povinnostírodičovkmaloletémudieťaťu)nevyhnutnévzáujmebezprostrednejanutnejochranyzáujmov

maloletého pristúpiť k jeho okamžitému zvereniu do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ sa aj vyskytli
negatívne prejavy v správaní a prežívaní maloletého, nemožno ich jednoznačne pripísať striedavej
starostlivosti a vplyvu otca. Na rozdiel od matky súdu nevyplynulo jednoznačne ani zo znaleckého
posudku ani zo zápisu zo škôlky, že v súčasnosti aktuálne nastavená striedavá starostlivosť, nie je
vhodná. Z rovnakých dôvodov súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v

časti úpravy styku, nakoľko matka nepreukázala takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala
okamžitý zásah súdu. V závere považuje súd za dôležité zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote
maloletých detí je nezastupiteľná a záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a
tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia.

20. Ani v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa
nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, ani táto časť
návrhu nespĺňa v čase rozhodovania súdu podmienky podľa § 366 CMP. Charakteristickým znakom
neodkladného opatrenia o určenia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP jerozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným
opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného

opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením
mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola
žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie
základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť

výživné aj vo väčšom rozsahu. V prvom rade súd poukazuje na to, existuje právoplatné rozhodnutie
o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorým bola schválená dohoda rodičov o
zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom výživné počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti nebolo určené. Pre zmenu tohto rozhodnutia platí to čo už bolo uvedené
vyššie a to, že zmena právoplatnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu si vyžaduje
riadnedokazovaniea hlavnepreukázaniezmenypomerovvporovnaníspredchádzajúcimrozhodnutím,

pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Nie je opodstatnené meniť už právoplatnú úpravu formou
neodkladného opatrenia, nakoľko neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je nevyhnutné
dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom okamžitý
zásah súdu sa javí ako nevyhnutný. Navyše je potrebné uviesť, že pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia je nepostačujúce len samotné tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého dieťaťa vôbec

ničím neprispieva, keď súčasne nie je splnená aj podmienka, že oprávnený rodič osvedčil, že je
daná neodkladná potreba zásahu súdu, t.j., že výživa maloletého dieťaťa by bola bez nariadenia
neodkladného opatrenia nejakým spôsobom ohrozená. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, matka je
zamestnaná, má pravidelný príjem, nemožno teda dospieť k záveru, že i v prípade zverenia maloletého
do osobnej starostlivosti matky by bola výživa maloletého bez príspevku otca ohrozená. Až v konaní vo

veci samej, súd vyhodnotí, aké sú možnosti a schopnosti rodičov, opodstatnené náklady maloletého a v
prípade zmeny zverenia, rozhodne o výške výživného povinného rodiča (minimálne od podania návrhu).
Vzhľadom k tomu, že matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o
potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu určením výživného, súd návrh matky v tejto
časti zamietol .

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.