Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124204393
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124204393.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom v C., D. XXX/XX, proti žalovanej: VIG Home, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4,
IČO: 31 819 976, zastúpenému: Mgr. Dalibor Tverďák, advokát, so sídlom v Košiciach, Krmanova 1,
v zaplatenie sumy 503,71 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 502,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5
% ročne od 10.5.2022 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V časti o zaplatenie sumy 0,80 EUR konanie zastavuje.

III. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.2.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 503,71
EUR spolu s úrokom z omeškania.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že ako nájomca uzatvoril so žalovanou ako prenajímateľom zmluvu
o krátkodobom nájme bytu, ktorý skončil dohodou zmluvných strán ku dňu 31.3.2024. Pri uzatváraní
zmluvy žalobca zložil v prospech žalovanej ako prenajímateľa dohodnutú zábezpeku vo výške 912,80

EUR. Po skončení nájmu žalovaná nevrátila žalobcovi časť zo zloženej zábezpeky vo výške 503,71
EUR a to ani po písomnej výzve žalobcu.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že pohľadávka žalobcu na vrátenie zábezpeky
zanikla započítaním pohľadávky žalovanej na náhradu škody na prenajatej veci. Žalovaná tvrdila, že
žalobca svojim správaním (nedostatočným vetraním bytu, ako aj tým, že uvedenú skutočnosť neoznámil
žalovanejvčas)zavinil,ževbytesatvorilapleseňažalovanejtakvzniklaškoda,spočívajúcavnákladoch

spojených s uvedením veci do pôvodného stavu (odstránenie plesne, vymaľovanie) vo výške 2.523,85
EUR.

4. Žalobca podaním zo dňa 27.5.2024 (č.l.94) zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 0,80 EUR.
Žalovaná so späťvzatím žaloby v tejto časti vyslovila súhlas podaním zo dňa 23.7.2024 (č.l.101).

5. Podľa ust. § 144 ods. 2 CSP, ak je žalobca vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.6. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Na základe dispozičného úkonu žalobcu (späťvzatie žaloby sčasti) a súhlasu žalovanej súd v zmysle
vyššie cit. ust. CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 0,80 EUR zastavil.

8. Súd prvý krát vo veci rozhodol rozsudkom č.k.24C/4/2024-140 zo dňa 30.1.2025 tak, že zaviazal

žalovanú na zaplatenie sumy 503,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od
10.5.2022 až do zaplatenia (výrok č.I), prevyšujúcom rozsahu uplatneného príslušenstva pohľadávky
žalobu zamietol (výrok č.II) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu
100 % (výrok č.III).

9. Proti rozsudku vo výrokoch č.I a III. podala žalovaná odvolanie. Zamietavý výrok rozsudku odvolaním

nebol napadnutý a nebol preto ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.

10. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/80/2025 - 190 zo dňa 9.7.2025 rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch č.I a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie pochybil, keď nerozhodol o čiastočnom späťvzatí

žaloby žalobcom, s ktorým žalovaný súhlasil. Žalobca späťvzatím žaloby ponížil žalovanú sumu na
502,91 EUR. O tomto späťvzatí súd prvej inštancie nerozhodol a zaviazal žalovaného vyhovujúcim
výrokom svojho rozsudku na zaplatenie sumy pôvodnej, t.j. 503,71 EUR.

11. Odvolací súd sa zároveň vyjadril aj k ďalším odvolacím námietkam žalovanej, s tým, že tieto

vyhodnotilakonedôvodné.Súdprvejinštancievecsprávneprávneposúdilčodozákladuavodôvodnení
podrobne uviedol všetky úvahy, ktoré ho k rozhodnutiu viedli.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, predložených stranami.

13. V konaní nebolo nesporné, že žalovaná ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzatvorili dňa
4.12.2020 zmluvu o krátkodobom nájme bytu, predmetom ktorej bol nájom bytu č.12E, pozostávajúceho
z 1 izby s príslušenstvom (predsieň, kuchynský kút, WC, kúpeľňa, balkón), nachádzajúceho sa na
12.poschodí bytového domu súp.č.XXXX na B. ul.č.X E. C., vo vlastníctve prenajímateľa.

14. V konaní nebolo sporné, že nájomný vzťah bol ukončený dohodou zmluvných strán ku dňu 31.3.2024
a k tomuto dátumu došlo aj k odovzdaniu bytu. Svedčí o tom aj Protokol o odovzdaní bytu (č.l.47 spisu);
v tomto sa v časti Vady a nedorobky uvádza, že stena v kuchyni a chodbe je špinavá.

15.Vkonanínebolosporné,ževzmyslečlánkuIVbod4.1.zmluvysazmluvnéstranydohodli,žežalobca
zloží na účet žalovanej peňažnú zábezpeku vo výške dvojmesačného nájomného, ktorú si žalovaná
ponechá po dobu trvania nájmu za účelom zabezpečenia záväzkov žalobcu ako nájomcu vyplývajúcich
mu z tejto zmluvy.

16. V konaní nebolo sporné, že v zmysle článku IV. bodu 4.2. písm.b) zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že zábezpeka môže byť zo strany prenajímateľa použitá aj na úhradu vzniknutých nákladov za škody
spôsobené žalobcom na predmete nájmu.

17. V konaní nebolo sporné, že v zmysle článku IV bodu 4.4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že po

ukončení nájmu žalovaná vráti žalobcovi nespotrebovanú časť zábezpeky najneskôr v lehote 1 mesiaca
odo dňa, kedy bude súčasne splnené, že nájomca byt vypratal a nemá žiadne nevysporiadané záväzky
voči prenajímateľovi z tejto zmluvy.

18. V konaní tiež nebolo sporné, že žalobca zložil v prospech žalovaného zábezpeku vo výške

912,80 EUR. Nesporné tiež je, žalovaná ako prenajímateľ z takto zloženej zábezpeky uspokojila svoju
pohľadávku v rozsahu 409,09 EUR titulom nedoplatkov na nájme a vyúčtovaní služieb spojených
s nájmom, ako aj nákladov na upratanie, voči čomu žalobca nemal žiadne námietky.19. Nesporné je, že nespotrebovanú časť zábezpeky vo výške 503,71 EUR, ktorá je predmetom tejto
žaloby, žalovaná žalobcovi po skončení nájmu nevrátila.

20. Nesporné je, že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie zábezpeky listom zo dňa 10.5.2022 ( č.l.49),
na ktorý reagovala žalovaná listom zo dňa 23.5.2022 (č.l.50), v ktorom žalobcovi oznamuje, že si voči
pohľadávke žalobcu na vrátenie zvyšnej časti zábezpeky vo výške 503,71 EUR uplatňuje nárok na
náhradu škody vo výške 2.520 EUR, ktorú vyčíslila v zmysle cenovej ponuky predpokladaných nákladov

na odstránenie plesne v byte. Žalovaná zároveň vyzvala žalobcu na zaplatenie sumy 2.016,29 EUR
titulom náhrady škody (t.j. 2.520 EUR mínus 503,71 EUR).

21. V konaní nebolo sporné, že žalobca listom zo dňa 27.5.2022 (č.l.54) pohľadávku žalovanej na
náhradu škody neuznal a trval na vrátení zábezpeky, s odôvodnením, že vznik škody nezavinil.

22. V konaní nebolo sporné, že žalovaná na list žalobcu reagovala listom zo dňa 1.6.2022 (č.l.55),
v ktorom uviedla, že trvá na nároku na náhradu škody.

23. V konaní nebolo sporné, že žalobca listom zo dňa 5.6.2022 a aj listom zo dňa 24.2.2023 (č.l.56, 57)
opätovne vyzval žalovanú na vrátenie zábezpeky.

24. V konaní nebolo sporné, spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej
so žalovanou dňa 24.3.2023 vyzvala žalobcu na zaplatenie pohľadávky žalovanej na náhradu škody
vo výške 2.016,29 v zmysle faktúry č.1042001, ktorá bola splatná dňa 23.5.2022. Žalobca na výzvu
reagoval listom zo dňa 1.4.2023 s tým, že nárok neuznáva.

25.Zobjednávkyč.020/2022(č.l.122)súdzistil,žežalovanásidňa13.6.2022nazákladecenovejponuky
zo dňa 22.5.2022 u dodávateľa Global Facility a.s., so sídlom v Bratislave objednala vykonanie prác
spojených s odstránením plesne v byte 12E (vrátane maľovania, zakrývania a olepovania) za cenu
2.103,21 EUR bez DPH, resp. 2.523,85 EUR s DPH. V cenovej ponuke je uvedené, že ide o opravu

steny v byte 12E, s tým, že je potrebné odstrániť starú omietku v celej izbe, kde sa nachádza pleseň
a nanovo stenu vyspraviť a vymaľovať.

Zo servisného listu zo dňa 15.6.2022 ( č.l.84), vyhotoveného dodávateľom Global Facility a.s., so sídlom
v Bratislave súd zistil, že na základe objednávky žalovanej zo dňa 23.5.2022 dodávateľa v čase od 24.5.

– 2.6.2022 realizoval dokončovacie stavebné práce na byte č.12E – odstránenie plesne + protiplesňový
náter + maľovanie.

Z faktúry č.202206007 zo dňa 15.6.2022 (č.l.122) súd zistil, že dodávateľ Global Facility a.s., so sídlom
v Bratislave za vykonanú prácu na byte 12E v mesiaci jún 2022 vyúčtoval žalovanej sumu 2.103,21

EUR (bez DPH). Faktúra bola splatná dňa 15.7.2022.

26. V konaní nebolo sporné, že žalovaná dňa 12.7.2022 poukázala na účet dodávateľa Global Facility
a.s. sumu 2.103,21 EUR.

27.Podľaust.§3ods.1zákonač.98/2014Z.z.okrátkodobomnájmebytu, krátkodobýnájombytuvzniká
uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť
do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody
zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.

28. Podľa ust. § 6 písm.b) cit. zákona, krátkodobý nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom.

29. Podľa ust. § 5 ods.1 cit. zákona, zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej
zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu

neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu
spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s
užívaním bytu.30. Podľa ust. § 5 ods.2 cit. zákona, výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného
nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa
je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do

pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť
na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.

31. Podľa ust. § 5 ods.3 cit. zákona, po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ
povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca

odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným
pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

32. Podľa ust. § 8 ods.1 cit. zákona, nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať
prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa
zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

33. Podľa ust. § 10 ods.1 cit. zákona, na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak.

34. Podľa ust. § 10 ods.2 cit. zákona, nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami § 663, §

666 ods. 1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677, 679, § 680 ods. 1, § 685, 686, § 687 ods. 3, § 696,
§ 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods. 1, 3 až 6, § 712, 712a,
712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon v § 3 ods. 5 neustanovuje inak.

35. Podľa ust. § 683 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému

opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené
osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.

36. Podľa ust. § 683 ods.2 Občianskeho zákonníka, domáhať sa náhrady možno len do šiestich
mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.

37. Podľa ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

38. Podľa ust. § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to

poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

39. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky

spôsobilé na započítanie.

40. Podľa ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky,
pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej
pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

41. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

42. Nárok žalobcu, uplatnený predmetnou žalobou, vychádza z ust. § 5 ods.3 zákona č.98/2014 Z.z.
o krátkodobom nájme bytu, ktoré zakotvuje povinnosť prenajímateľa po skončení nájomného pomeru
vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa,
keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom.

43.Vkonanínebolosporné,žežalovanejakoprenajímateľovivzniklapovinnosťvrátiťžalobcovipeňažnú
zábezpeku vo výške 503,71 EUR, pretože došlo k skončeniu nájomného pomeru a zároveň k vyprataniu
predmetu nájmu a to k 31.3.2022.44. Spornou bola v konaní otázka, či došlo k zániku pohľadávky žalobcu na vrátenie zábezpeky z dôvodu
započítania vzájomnej pohľadávky žalovanej na náhradu škody.

45. Jedným z dôvodov uplatnenia nároku prenajímateľa voči peňažnej zábezpeke je škoda spôsobená
na byte alebo jeho zariadení, za ktorú zodpovedá nájomca.

46. Zákon o krátkodobom nájme bytu neobsahuje špeciálnu úpravu zodpovednosti nájomcu za škodu,
preto podľa názoru súdu na právne posúdenie vzájomnej pohľadávky žalovanej je potrebné aplikovať

ust. § 683 Občianskeho zákonníka.

47. Ako to vyplýva z odseku 2 ust. § 683 Občianskeho zákonníka, pre uplatnenie práva prenajímateľa
na náhradu škody voči nájomcovi zákon ustanovuje osobitnú 6 mesačnú lehotu na jej súdne uplatnenie.
Pre začiatok plynutia je rozhodujúci okamih vrátenia prenajatej veci, teda okamih, keď vec bola
prenajímateľovi skutočne odovzdaná. Na zachovanie lehoty je potrebné, aby v uvedenej lehote došlo k

uplatneniu práva na súde. Ide o hmotnoprávnu lehotu a v posledný deň lehoty musí byť návrh doručený
na súd. V prípade márneho uplynutia lehoty dochádza k zániku práva - preklúzii.

48. V konaní nebolo sporné, že žalovaná ako prenajímateľ svoj nárok na náhradu škody v zákonom
stanovenej 6 mesačnej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť dňa 1.4.2022 a uplynula dňa 1.10.2022,

na súde neuplatnila. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalovanej na náhradu škody dňa 1.10.2022
zanikol.

49. Žalovaná s týmto právnym posúdením súdu nesúhlasila. Argumentovala tým, že zákon o
krátkodobom nájme bytu je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, pričom Občiansky

zákonník obsahuje všeobecnú právnu úpravu použiteľnú v prípade, ak nie sú určité otázky obsahom
špeciálnej právnej úpravy. Zákon o krátkodobom nájme bytu výslovne upravuje inštitút peňažnej
zábezpeky pre prípad škody spôsobenej nájomcom, pričom táto úprava je z hľadiska jej povahy (lex
specialis)vpredmetnomprípaderozhodujúca.Účelompeňažnejzábezpekyjeajzabezpečenieaúhrada
prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu škody spôsobenej na byte alebo jeho

zariadení. Žalovaná sa v zmluve o krátkodobom nájme bytu zaviazala vrátiť žalobcovi nespotrebovanú
časť zábezpeky v lehote najneskôr jedného mesiaca odo dňa splnenia dvoch podmienok, t.j. že žalobca
vypratal predmet nájmu a že nemá žiadne nevysporiadané záväzky voči žalovanej podľa zmluvy.
Nakoľko k splneniu uvedených podmienok nedošlo, žalovaná nemala povinnosť vrátiť nespotrebovanú
časť zábezpeky v jednomesačnej lehote. Žalovaná zdôraznila, že v prípade, ak k zániku záväzku

dôjde z akéhokoľvek vyššie uvedeného dôvodu (v tomto prípade započítaním), nemôže následne dôjsť
k ďalšiemu zániku tohto istého záväzku z dôvodu ďalšej právnej skutočnosti (neuplatnenie práva;
preklúzia). Započítaním zo strany žalovanej došlo k zániku pohľadávky žalobcu na vrátanie časti kaucie
a zároveň pohľadávky žalovanej na náhradu škody v časti, v ktorej sa pohľadávky stretli. V zmysle
judikatúry nie je možné priznať už zaniknutú pohľadávku a to ani súdnym rozhodnutím. Z uvedeného

dôvodu si žalovaná po vykonanom zápočte už nemohla v súdnom konaní uplatňovať nárok na náhradu
škody v časti, v ktorej táto jeho pohľadávka zanikla započítaním. Žalovaná realizovala zápočet listom
zo dňa 23.05.2022, kedy uvedené pohľadávky sporových strán zanikli v časti, v ktorej sa pohľadávky
stretli. K zániku pohľadávky žalovanej na náhradu škody v časti v ktorej bol vykonaný zápočet, teda
došlo v súlade s § 580 Občianskeho zákonníka, a nie v zmysle ustanovenia § 683 ods. 2 Občianskeho

zákonníka.

50. Súd sa s argumentáciou žalovanej nestotožnil.

51. Čo sa týka aplikovateľnosti ust. § 683 Občianskeho zákonníka na posudzovanú situáciu resp.
posudzovaný vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o krátkodobom nájme bytu, súd poukazuje na ust.
§ 10 ods.1 cit. zákona, podľa ktorého sa na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak.

52.Ustanovenie§10odsek1a2zákonaokrátkodobomnájmejevrovineinterpretačnéhoaaplikačného
vzťahu založené na východiskovej právnej norme, ktorá ustanovuje, že na nájomnú zmluvu uzavretú
podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Ide o vyjadrenie subsidiarity, ktoré je v prevažnej miere právnych predpisov formulované tak, že na určitýokruh právnych vzťahov sa použije Občiansky zákonník, ak ten ktorý osobitný zákon neustanovuje inak.
Odsek 1 je preto tradičnou právnou normou vymedzujúcou výkladový a aplikačný vzťah generality a
špeciality. Z uvedeného vyplýva, že na nájomnú zmluvu podľa zákona o krátkodobom nájme bytu a

krátkodobý nájom bytu sa použijú v zásade všetky ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré nie sú
vylúčené v taxatívnom výpočte ustanovení obsiahnutom v dikcii odseku 2.

53. Zhrnúc vyššie uvedené, keďže v taxatívnom výpočte uvedenom v ust. § 10 ods.2 zákona
o krátkodobom nájme bytu nie je uvedené ust. § 683 Občianskeho zákonníka, platí, že na režim

krátkodobého nájmu bytu je ust. § 683 Občianskeho zákonníka plne použiteľné.

54. Čo sa týka argumentácie žalovanej, že k zániku pohľadávky žalobcu došlo skôr, t.j. ešte pred
uplynutím 6 mesačnej prekluzívnej lehoty a to na základe jednostranného úkonu žalovanej smerujúceho
k započítaniu vzájomných pohľadávok strán, súd uvádza:

55. Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to
potrebné.

56. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ

jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok).
Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od
okamihu zročnosti (splatnosti) pohľadávky, ktorá sa stala zročnou (splatnou) ako posledná. Vtedy dôjde
k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Pohľadávky
musia byť spôsobilé na započítanie; započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to vylúčené zo

zákona. Podľa ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

57. Uhradzovacia funkcia peňažnej zábezpeky sa realizuje formou započítania právne relevantných
pohľadávok prenajímateľa proti zloženej peňažnej zábezpeke, ktorá je naopak pohľadávkou nájomcu

voči prenajímateľovi. Z pohľadu započítania je potrebné doplniť, že započítať zo strany prenajímateľa
možno len splatné pohľadávky, čo vyplýva nielen z povahy predmetných plnení, ale priamo aj z dikcie
ust. § 5 odseku 2.

58.Splatnosťpohľadávkyžalobcuvočižalovanejnavrátenienespotrebovanejčastipeňažnejzábezpeky

nastala uplynutím jedného mesiaca od skončenia nájmu a vypratania bytu, t.j. dňa 30.4.2022 ( § 5 ods.3
zákona o krátkodobom nájme bytu ).

59. Čo sa týka splatnosti pohľadávky žalovanej na náhradu škody voči žalobcovi, súd v súlade s ust. §
581 ods.2 konštatuje, že táto pohľadávka bola spôsobilou na započítanie len za splnenia podmienky, že

sa stala splatnou skôr, ako žalovaná učinila svoj prejav, smerujúci k započítaniu.

60. Za tento deň žalovaná pokladala svoj list zo dňa 23.5.2022, v ktorom žalobcovi oznamuje, že si
voči pohľadávke žalobcu na vrátenie zvyšnej časti zábezpeky vo výške 503,71 EUR uplatňuje nárok na
náhradu škody vo výške 2.520 EUR, ktorú vyčíslila v zmysle cenovej ponuky predpokladaných nákladov

na odstránenie plesne v byte a zároveň vyzvala žalobcu na zaplatenie neuspokojenej časti pohľadávky
titulom náhrady škody vo výške 2.016,29 EUR.

61. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

62. Keďže zákon ani dohoda zmluvných strán vo vzťahu k náhrade škody neustanovuje čas
splnenia, pri posudzovaní otázky splatnosti nároku žalovanej na náhradu škody je potrebné vychádzať
zo všeobecného ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikabilitu ust. § 10 ods.2 zákona

o krátkodobom nájme bytu taktiež nevylučuje. Podľa cit. zákonného ustanovenia je dlžník povinný plniť
až po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie.63. Žalovaná prvý krát vyzvala žalobcu na plnenie listom zo dňa 23.5.2022, preto splatnosť jej
pohľadávky na náhradu škody voči žalobcovi mohla nastať najskôr až dňa 24.5.2022. Z toho vyplýva,
že ak žalovaná dňa 23.5.2022 učinila kompenzačný prejav, učinila ho skôr, než nastala splatnosť jej

pohľadávky na náhradu škody. Inak povedané, žalovaná vykonala zápočet svojej nesplatnej pohľadávky
voči splatnej pohľadávke žalobcu, čo zákon vylučuje.

64.Uvedenýzáver- t.j.žepohľadávkažalovanejnanáhraduškodyvdeňučineniazapočítaciehoprejavu
nebola splatná - podporujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

65. Z vyššie citovaných listinných dôkazov (objednávka zo dňa 13.6.2022, servisný list zo dňa
15.6.2022, faktúra zo dňa 15.6.2022, doklad o zaplatení nákladov na odstránenie škody) je zrejmé, že
žalovaná si u dodávateľa Global Facility a.s. objednala vykonanie prác spojených s odstránením plesne
v byte 12E (vrátane maľovania, zakrývania a olepovania) až dňa 13.6.2022, práce boli dokončené v júni
2022adňa15.6.2022dodávateľprácfaktúrouč.202206007žalovanejvyúčtovalnákladynaodstránenie

škody vo výške 2.103,21 EUR (bez DPH), ktorú žalovaná dodávateľovi zaplatila dňa 12.7.2022 vo výške
2.103,21 EUR.

66. Skutočnouškodoutrebarozumieťmajetkovúujmu,ktoráspočívavzmenšenímajetkupoškodeného.
Skutočnú škodu predstavujú aj náklady vynaložené na opravu veci, resp. na jej uvedenie do pôvodného

stavu. A práve tieto náklady si žalovaná uplatňovala voči žalobcovi titulom náhrady škody. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že k zmenšeniu majetkovej sféry žalovanej došlo dňa 12.7.2022, kedy žalovaná
zaplatila náklady spojené s opravou veci resp. s jej uvedením do pôvodného stavu. Súd v tomto smere
poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaná si od žalobcu uplatňovala nárok na náhradu škody vo výške
2.520 EUR, hoc z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v skutočnosti, t.j. reálne zaplatila

dodávateľovi za realizáciu objednaných prác len sumu 2.103,21 EUR.

67. Po tomto dátume (po 12.7.2022) žalovaná jednak nevyzvala žalobcu na náhradu škody, ktorá
jej vznikla zaplatením nákladov spojených s uvedením veci do pôvodného stavu, ktorá výzva mohla
privodiť účinky splatnosti pohľadávky v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka a ani neučinila žiaden

kompenzačný prejav voči pohľadávke žalobcu. To znamená, že nemohlo dôjsť ani k zániku pohľadávok
započítaním.

68. Z tohto dôvodu súd nevyhovel návrhu žalovanej na vykonanie dokazovania, ktoré malo smerovať
na preukázanie splnenia základných predpokladov pre záver o zodpovednosti žalobcu za vznik škody

a jej rozsahu.

69. Na podporu vyššie uvedeného záveru súd poukazuje aj na ďalšie okolnosti prípadu. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobca po celý čas výslovným prejavom voči žalovanej spochybňoval

dôvodnosťjejpohľadávkynanáhraduškody,očomsvedčíjeholistzodňa27.5.2022,ktorýmpohľadávku
žalovanej na náhradu škody neuznal a trval na vrátení zábezpeky, s odôvodnením, že vznik škody
nezavinil, ako aj listy zo dňa 5.6.2022 a zo dňa 24.2.2023, ktorými opätovne vyzval žalovanú na vrátenie
zábezpeky.

70. Peňažná zábezpeka má prioritne zabezpečovaciu a iba podmienene subsidiárnu uhradzovaciu
funkciu.Jetedapotrebnézdôrazniť,žepripeňažnejzábezpekerezonujeprávezabezpečovacícharakter
a funkcia tohto inštitútu.

71. Proces uplatnenia (uspokojenia) nároku prenajímateľa voči peňažnej zábezpeke titulom náhrady

škody je potrebné vnímať osobitne citlivo, keďže ide de facto o mimosúdny výkon práva, ktorý spočíva
v započítaní pohľadávky. Dôležité je preto preukázanie splnenia všetkých zákonných podmienok vzniku
škody a súčasne, preukázateľné oboznámenie nájomcu so vznikom škody a uplatnením započítania
pohľadávky vo vzťahu k peňažnej zábezpeke a to vrátane odôvodnenia konania prenajímateľa. Pred
samotným uplatnením započítania je nevyhnutné, aby prenajímateľ nájomcu na povinnosť náhrady

vyčíslenej škody vyzval. Rovnako je dôležité, aby si aj pre tento prípad zmluvné strany dojednali
podrobnosti uplatnenia nároku voči peňažnej zábezpeke, a to najmä okamih, kedy k uplatneniu práva
dôjde, a prípadne aj proces a postup uplatnenia nároku. Všeobecne bude platiť, že právo započítania vovzťahu k peňažnej zábezpeke bude dané od okamihu preukázateľného splnenia všetkých zákonných
povinností pre vznik škody a uplatnenia jej náhrady nájomcom.

72. Pokiaľ ide o pohľadávku na náhradu škody, na jej uplatnenie musia byť splnené všetky zákonné
podmienky a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou
a konaním škodcu, zavinenie a spôsobilý subjekt, ktorým je nájomca (konanie alebo opomenutie
nájomcu spojené s užívaním bytu alebo jeho zariadením). Aby si prenajímateľ mohol uplatniť nárok
voči peňažnej zábezpeke, musí byť bez pochýb preukázané, že sú splnené všetky zákonné podmienky

vzniku škody.

73. Vzhľadom na skutočnosť, že pri započítaní pohľadávok prenajímateľa proti zloženej peňažnej
zábezpeke ide o mimosúdny výkon práva, malo by platiť, že k započítaniu dôjde iba vtedy, ak
neexistuje medzi zmluvnými stranami spor v otázkach splnenia základných predpokladov pre záver
o zodpovednosti nájomcu za škodu, vrátane jej výšky a tiež splnenia zákonných podmienok uplatnenia

práva na započítanie.

74. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaná, hoc poznala postoj žalobcu, ktorým spochybňoval
dôvodnosť pohľadávky žalovanej na náhradu škody v samotnom jej základe, t.j. v danosti protiprávneho
konania a zavinenia žalobcu, po tom, čo vynaložila náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu

neučinila započítací prejav a najmä, neuplatnila svoj nárok na náhradu škody na súde.

75. Súd na margo veci ešte poukazuje na skutočnosť, že v zmysle článku V bodu 5.9. zmluvy
o krátkodobom nájme bytu bolo povinnosťou žalovanej ako prenajímateľa uzatvoriť poistnú zmluvu,
predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú nájomcom z prevádzky domácnosti,

s tým, že žalobca ako nájomca podpisom tejto zmluvy a zaplatením prvého nájomného dal súhlas na
uzatvorenie tejto poistnej zmluvy, ako aj, že poistné je zahrnuté v nájomnom. Podľa bodu 5.13. zmluvy
žalovaná ako prenajímateľ vyhlásila, že v čase uzatvorenia zmluvy o krátkodobom nájme má uzatvorenú
poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie nehnuteľnosti (domu, bytu) a zaviazala sa poistnú zmluvu
udržiavať v platnosti. V konaní teda vyvstala aj otázka, či si žalovaná mohla uplatniť nárok na poistné

plnenievočipoisťovateľoviresp.čiobdržalaodpoistiteľapoistnéplnenie.Žalovanáktejtootázkeuviedla,
že má uzatvorenú poistnú zmluvu, predmetom ktorej je poistenie budovy ako majetku žalovanej, ako aj,
že si neuplatnila nárok na poistné plnenie z takto vzniknutej škody.

76. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že pohľadávka žalobcu na vrátenie peňažnej zábezpeky

uplatnená predmetnou žalobou, nezanikla započítaním, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 502,91 EUR (t.j. sumy, ktorá ostala predmetom konania po späťvzatí žaloby v časti
o zaplatenie sumy 0,80 EUR).

77.Žalobcasipopriistineuplatnilajúrokyzomeškaniavovýške10,5%ročneod10.5.2022 do7.2.2023,

vo výške 11 % ročne od 8.2.2023 do 21.3.2023, vo výške 11,5 % ročne od 22.3.2023 do 9.5.2023, vo
výške 11,75 % ročne od 10.5.2023 do 20.6.2023, vo výške 12 % ročne od 21.6.2023 do 1.8.2023, vo
výške 12,25 % ročne od 2.8.2023 do 19.9.2023 a vo výške 12,5 % ročne od 20.9.2023 až do zaplatenia.

78. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

79. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

80. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť vrátiť žalobcovi peňažnú zábezpeku riadne a včas, dostala

sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať
úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Ako už súd uviedol vyššie, splatnosť
pohľadávky žalobcu voči žalovanej na vrátenie nespotrebovanej časti peňažnej zábezpeky nastala
uplynutím jedného mesiaca od skončenia nájmu a vypratania bytu, t.j. dňa 30.4.2022 ( § 5 ods.3 zákonao krátkodobom nájme bytu ). Nasledujúci deň, 1.5.2022 sa žalovaná prvý krát dostala do omeškania
so splnením dlhu. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil až od 10.5.2022, preto súd žalobe aj v tejto
časti vyhovel.

81. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ust. § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 10.5.2022 bola vo výške 0,5 %; po
zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5,5 % ročne. Žalobca si úroky z omeškania

uplatnil v rozsahu vyššom, než dovoľuje právny predpis, preto súd žalobu v prevyšujúcom rozsahu
uplatnených úrokov z omeškania zamietol.

82. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

83. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

84. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP, vychádzajúc z princípu
úspechu v konaní. Žalobca mal vo veci temer plný úspech; neúspech mal len v zanedbateľnej časti

uplatnenej istiny (0,80 EUR) a nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky. Súd mu preto priznal nárok na
náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %.

85. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).