Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/132/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122205095
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122205095.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina, dieťa matky C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. G. H. XXXX/X, právne zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom v Žiline, Ul. D. Dlabača č. 2748/28, IČO:
36 854 956 a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Žilina, F. G. H. XXXX/X, I. J. K. XXX, okr. L.
M. D., adresa na doručovanie písomností: E., F. B. H. XXXX, právne zastúpeného ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o., so sídlom v Žiline, Ul. Tolstého č. 1201/20, IČO: 36 864 455, v konaní o úpravu výkonu práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
9P/113/2022-1986 zo dňa 23. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku V. z r u š u j e .

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zveril maloletú A. B. do osobnej starostlivosti matky

s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil
povinnosť platiť výživné pre maloletú v sume 595,- Eur mesačne od 16.06.2022, pričom z tejto sumy
je suma 150,- Eur mesačne určená na tvorbu úspor pre maloleté dieťa, a to vždy do 15. dňa v mesiaci
k rukám matky vopred a od 01.09.2024 v sume 625,- Eur mesačne s tým, že z tejto sumy je taktiež
suma 150,- Eur mesačne určená na tvorbu úspor. Sumu na tvorbu úspor je otec povinný platiť vždy
do 15. dňa v mesiaci na účet zriadený matkou maloletého dieťaťa v peňažnom ústave. Nedoplatok na
výživnom pre maloletú za obdobie od 16.06.2022 do 31.12.2024 vo výške 7.932,50 Eur je otec povinný

splácať v mesačných splátkach po 400,- Eur, splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhodysplátokprinezaplateníjednejsplátky.Matkeuložilpovinnosťvlehotedvochdníodvykonateľnosti
rozsudku o výživnom založiť pre maloleté dieťa účet a nedoplatok výživného na tvorbu úspor vo výške
4.575,- Eur uložil otcovi vložiť na osobitný takto zriadený účet najneskôr do 31. marca 2025. Styk otca
s maloletou A. upravil každý kalendárny týždeň, vždy v utorok a vo štvrtok, kedy si maloleté dieťa otec
prevezme v predškolskom zariadení, alebo v mieste bydliska matky od 15:30 hod. do 18:00 hod. a
každý nepárny kalendárny týždeň, vždy v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00

hod. do 16:00 hod. tak, ako to špecifikoval vo výroku VII. a VIII. napadnutého rozsudku. Návrhy otca
na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej dcére zamietol a rodičom uložil výchovné opatrenie,
spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení v termínoch
a za podmienok určených týmto zariadením, po dobu ôsmich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a rodičom uložil
nahradiť trovy štátu vo výške 1.410,01 Eur (otec 705,00 Eur, matka 705,01 Eur).
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 24, § 25 a § 26 Zákona

o rodine, § 62, § 63, § 75 Zákona o rodine a potom, čo rodičia neboli ochotní dohodnúť sa na výkone
rodičovských práv a povinností, zveril maloletú dcéru do osobnej starostlivosti matky, ktorá prakticky od
narodenia zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Pomerne krátko po narodení dieťaťa otec opustil
spoločnú domácnosť, čo nemalo pozitívny vplyv na budovanie vzťahu s dieťaťom, a preto je úplne
logické, že dieťa je naviazané na matku, ktorú považuje za dominantnú osobnosť, lebo práve matka

mu poskytuje ochranu a zázemie. V tejto časti prihliadol súd prvej inštancie i na vyjadrenie znalkyne
J. B., podľa ktorej, v prejednávanej veci nie sú vytvorené podmienky na zverenie maloletého dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti a už vôbec nie do osobnej starostlivosti otca. Striedavá starostlivosť
prináša kvalitatívne vyššie nároky na komunikáciu rodičov, ktorí v súčasnosti komunikujú minimálne, ale
aj zvýšené nároky na dieťa a jeho psychiku. Rodičia by nemali ani len pomyslieť na použitie dieťaťa v ich
konflikte.Vtejtočastisúdprvejinštanciezdôvodnilsvojerozhodnutievodsekoch129.,130.odôvodnenia

napadnutého rozsudku.
Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
a najmä na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ktoré podrobne vyšpecifikoval v odsekoch 136.
až 177. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde uviedol, z ktorých konkrétnych skutočností pri
rozhodovaní vychádzal, i to, akými úvahami sa riadil, najmä pri ustálení potencionálneho príjmu otca

prihliadajúc na jeho nadštandardnú životnú úroveň. Pri určení rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom
vychádzal zo situácie, ktorá pretrváva v súčasnosti medzi rodičmi tak, aby aj otec sa primeraným
spôsobom mohol podieľať na výchove maloletej, a aby postupne došlo k rozvíjaniu citových väzieb
medzi otcom a maloletou dcérou. Otec by sa podľa názoru súdu nemal nechať zaskočiť odmietaním
dieťaťa a snažiť sa získať dieťa zaujímavým programom, nie však kupovaním, hračkami a podobne. Za

účelom odstránenia vzájomných konfliktov medzi rodičmi a obnovenia styku otca s maloletým dieťaťom
uložil súd prvej inštancie rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie. Práve terapeutická práca
s obidvomi rodičmi a intervencia psychológa v špecializovanom zariadení je nevyhnutná, keďže rodičia
bez pomoci odborníka zrejme situáciu nezvládnu v prospech maloletého dieťaťa v rozumnej dobe.
Pri rozhodovaní o trovách konania medzi účastníkmi súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP a nepriznal

žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a rodičom, ako účastníkom,
v ktorých záujme bolo vykonanie znaleckého dokazovania, uložil povinnosť nahradiť trovy štátu
pozostávajúce z trov znaleckého dokazovania v celkovej výške 1.410,01 Eur tak, ako ich zdôvodnil súd
prvej inštancie v odsekoch 185. až 190. odôvodnenia svojho rozsudku.

2.Protitomutorozsudkupodalodvolanievzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu otec maloletého dieťaťa. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, maloletú
dcéru zveriť do jeho výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou
každý nepárny víkend v sobotu v čase od 9:00 hod do 18:00 hod. a v nedeľu v čase od 9:00 hod. do
18:00 hod. bez prítomnosti otca a každý nepárny utorok vo štvrtok v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod.,

alternatívne, aby súd zveril maloletú A. do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca v týždňových
intervaloch. V prípade, ak by odvolací súd nevzhliadol dôvody na takto navrhované zverenie, navrhoval,
aby súd napadnuté rozhodnutie zmenil vo veci výživného a uložil otcovi povinnosť platiť výživné na
maloletú v sume 180,- Eur mesačne k rukám matky. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti matky súd vychádzal najmä zo Znaleckého posudku č. 9/2023/4

zo dňa 12.07.2023 vypracovaného I. N. B., kde boli pomery zisťované dňa 26.06.2023. K rozhodnutiu
vo veci došlo dňa 23.12.2024 a ako otec namietal už v priebehu prvoinštančného konania s ohľadom
na značné uplynutie času a najmä otcom absolvované tréningy rodičovských zručností, došlo i k zmene
pomerov medzi účastníkmi. Psychologičky, u ktorých otec absolvoval tréningy sú skutočné odborníčky
v danej problematike s dlhoročnou praxou, D. D. B. je dokonca znalkyňou v odbore psychológia, odvetvie

klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých a obe (aj D. J. M.) poskytli otcovi poradenstvo
ako zvládať odmietavé prejavy maloletej, ako reagovať na negatívne emócie dieťaťa, či dokonca
odmietanie dieťaťa, pričom svoje zistenia a hodnotenia otca a jeho rodičovských zručností zhrnuli do
správ predložených súdu, pričom ich závery a odporúčania sú zjavne v rozpore s hodnotením uvedeným
v znaleckom posudku I. N. B.. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil i finančnú situáciu otca v jeho

spoločnostiach,keďprihliadalnanerozdelenýziskspoločnostiD.B.s.r.o.,kdezoZnaleckéhoposudkuč.
5/24 vypracovaného O. C. P. B. jednoznačne vyplynulo, že zisky spoločnosti vyplatené nemohli byť, lebo
to finančná situácia v rokoch 2022 a 2023 neumožňovala. V roku 2024 vzhľadom na výšku nepokrytej
straty, taktiež nebolo možné vyplatiť podiely na zisku. Reálna finančná situácia spoločnosti D. B. s.r.o.bola od roku 2022 nepriaznivá. Spoločnosť čerpala v roku 2022 a 2023 kontokorentný úver na prevádzku
firmy vo výške 30.725,61 Eur. Finančné prostriedky, ktoré boli vložené na účet v roku 2023 ako vklad
z pokladne, boli reálne čerpané zo súkromného spotrebného úveru pána A. B.. Spoločnosť vykázala

zpodnikaniavroku2022stratuvovýške2.224Euravroku2023stratuvovýške45.119,-Eur.Nesprávne
súd prvej inštancie odôvodnil i potreby a výdavky jednak maloletého dieťaťa, ako aj matky, ktorá práve
malapodľajehonázorunadštandardnýpríjem.Výdavkynamaloletédieťavpredškolskomvekuvovýške
cca 690,- Eur a od 01.09.2024 vo výške 753,- Eur sú neprimerane vysoké a sú absolútne neodôvodnené.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania matka mala vytvorené úspory v júni 2022 vo výške 75.000,-

Eur a k decembru 2024 tieto klesli na sumu 8.000,- Eur, t.j. za 30 mesiacov matka minula sumu 67.000,-
Eur, čo predstavovalo 2.233,- Eur ročne, ale pred súdom deklarovala, že jej príjmy boli tvorené výlučne
z dávky nezamestnanosti 1.100,- Eur a rodičovského príspevku 383,80 Eur. Súd podľa jeho názoru
nevzal do úvahy práve nadštandardný život matky, ktorá vlastní ako jediná spoločníčka obchodný podiel
spoločnosti Arneko s.r.o., Madella s. r. o. od 27.07.2023, bezplatne užíva nové motorové vozidlo na
osobnú potrebu, evidované účelovo na tretiu osobu, užíva benefity v obchodných spoločnostiach –

pohonné hmoty, využívanie reprefondu, firemný telefón a platby za telekomunikačné služby a podobne.
Životnú úroveň matky je potrebné skúmať riadne, pričom matka mala možnosť vytvoriť si aj dostatočnú
finančnú rezervu a úspory až vo výške nie bežnej (cca 75.000,- Eur). Poukázal zároveň na to, že
matka bezdôvodne bráni otcovi v styku s maloletou dcérou a aj napriek tomu súd jeho návrh na výkon
rozhodnutia odmietol, z čoho je zjavné, že súdy nereagujú promtne a nerealizujú žiadne potrebné kroky

na zabezpečenie pokojného stretávania sa otca s dcérou. Ani v tomto konaní okresný súd nevenuje
dostatočnú pozornosť tomu, či sa jeho rozhodnutia skutočne napĺňajú.

3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie podľa jej názoru vykonal vo veci

dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho i správny záver, keď maloletú zveril do výlučnej osobnej
starostlivosti matke. Ako vyplynulo z veľmi podrobného odôvodnenia napadnutého rozsudku otcom
závery súdu prvej inštancie majú oporu tak v zákone, resp. v platnom práve, ako aj vo vykonanom
dokazovaní, s ktorými sa prvoinštančný súd riadne vyporiadal. Poukázala na to, že znalkyňa I. B., ktorej
znalecký posudok otec spochybňuje, bola vypočutá aj na pojednávaní dňa 17.01.2024, a to už potom, čo

otec údajne absolvoval kurz rodičovských zručností, kedy aj napriek tomu zotrvala na svojich záveroch
a následne ešte bola prítomná aj vypočutá na pojednávaní vykonanom dňa 29.05.2024 (teda len pol
roka pred meritórnym rozhodnutím vo veci). Otec preferuje ako v konaní podstatné vyjadrenie pani B.
a vyjadrenia znalkyne vníma ako neaktuálne, ale z výpovede pani B. vyplynulo, že s otcom pracovala
naposledy na jeseň 2023, teda približne v čase, kedy znalkyňa a predtým, než otec na pojednávaní

vykonanom dňa 17.01.2024 uznal, že má zrejme znížené rodičovské kompetencie, a teda ešte aj
predtým, než otec pracoval s Centrom M.. Otec podľa jej názoru nepreukázal, že došlo k pozitívnej
zmene jeho rodičovských kompetencií, ako ani k nim tvrdenej zmene vzťahu v rodine, keď bližšie ani
nešpecifikoval, v čom táto zmena mala spočívať. Mala za to, že odmietanie maloletej dcéry ísť za otcom
spočíva v direktívnej komunikácii zo strany otca a nie v tom, že by ona dieťaťu bránila v styku s otcom.

Táto skutočnosť vyplynula aj zo znaleckého posudku, keď samotná znalkyňa uviedla, že nezistila, že
by matka bránila v styku dieťaťa s otcom, ale naopak otec nesmie uprednostňovať svoju potrebu,
musí byť iniciátorom aktivity dieťaťa a vytvoriť zážitok pre dieťa. Otec súdu vyčíta nečinnosť, pritom
v priebehu konania súd rozhodoval opakovane o neodkladných opatreniach, výchovných opatreniach
a vytyčoval v konaní riadne termíny pojednávaní, a teda nemožno hovoriť, že by sa jednalo o nečinnosť

zo strany súdov. Mala za to, že súd správne vyhodnotil životnú úroveň otca a jeho potenciálny
príjem, ktorý je nepochybne vyšší, ako ním deklarovaných 700,- Eur mesačne. Po začatí konania otec
ako zamestnávateľ zvýšil v spoločnosti D. B. s.r.o. platy všetkým zamestnancom, len on jediný ako
zamestnanec vlastnej spoločnosti si príjem nezvýšil (oficiálne), zároveň tvrdil, že ekonomická situácia
sa v spoločnosti zhoršila a že výsledky podnikania sú horšie až natoľko, že si spoločnosť musela vziať

kontokorentný úver. Prostriedky, ktoré si spoločnosť D. B. s.r.o. požičala z banky používala na to, aby
ich požičiavala tretím osobám za úroky nižšie ako tie, ktoré platí spoločnosť banke. Spoločnosti otca, aj
napriek tvrdenému prepadu v podnikaní, nepoklesli výdavky na prezentáciu a podobne, naopak mnohé
výdavky vzrástli – čo logicky znížilo zisk spoločnosti, nie však skutočné majetkové pomery, resp. životnú
úroveň otca. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že životná úroveň otca je vyššia ako životná úroveň

matky,keďopakovanepoukazovalanajmänavýpiszosobnéhoúčtuotca,ktorýjetohojasnýmdôkazom.
Tvrdenia znalkyne o výškach nároku otca na nerozdelený zisk za roky 2021 až 2023 sú v rozpore
s daňovými priznaniami a účtovnými uzávierkami, ktoré spoločnosť D. B. s.r.o. v jednotlivých účtovných
obdobiach podávala daňovému úradu, a ktoré doposiaľ neboli vo vzťahu k príslušnému daňovému úraduopravené, teda sú to len tvrdenia produkované pre účely tohto konania. Správnosť tvrdení matky o tom,
že si otec zo spoločnosti D. B. s.r.o. nechával priebežne vyplácať nemalé finančné prostriedky napokon
vyplýva aj s PPD, ktoré otec predložil znalkyni ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku, podľa

ktorých spoločnosť otcovi maloletej vyplatila celkom 240.000,- Eur, a to v období rozhodnom pre toto
konanie. Je irelevantné, pokiaľ otec v konaní vyčíta matke, že ona ako účtovníčka tieto doklady riadne
nezaúčtovala, ako aj to, že matka sa bráni tým, že jej otec takéto účtovné doklady nikdy nepredložil.
Na tomto tvrdení matka zotrváva a poukazuje na PPD predložené otcom, ktoré sú len v kópii, a ktoré
vyzerajú doslova ako vystavené v jeden deň, teda nie v nich uvádzanom čase. Ak otec trvá na tom,

že mu spoločnosť vyplatila 240.000,- Eur, je relevantný záver, že otec disponoval v rozhodnom období
peňažnými prostriedkami v takejto výške, a teda sú tieto opäť určujúce pre stanovenie jeho životnej
úrovne a majetkových pomerov. Nie je pravdou, že súd stanovil výdavky otca v sume 2.100,- Eur
nesprávne a svojvoľne, lebo v konaní bolo najmä z iniciatívy matky vykonané potrebné dokazovanie
ohľadom jeho výdavkov, a to najmä výpisom z jeho osobného účtu. Otec popri bežných výdavkoch každý
deň používa osobné motorové vozidlo, používa mobilný telefón, živí niekoľko nehnuteľností – okrem

zrubu aj byt, ktorý ani len neprenajíma, takže sa tak sám oberá o ďalší príjem. Jeho výdavkom sú aj
splácanie úveru, a to vo výške 604,- Eur, náklady na poľovačky, ktoré nespočívajú len v ročnom poplatku,
ale aj v nákladoch priamo na poľovanie, na pohostenie atď.

4. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Rodičia v ďalších písomných podaniach (vzájomných vyjadreniach) zotrvali na svojich vyjadreniach.
Otecpoukazovalnasúdomprvejinštancienedostatočnezistenýaktuálnyskutkovýstav,matkaopätovne
poukazovala na nedôvodné odvolanie zo strany otca.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP), napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP) a v ostatných výrokoch
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa

použijú primerane.

8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd prvej inštancie postupoval správne, keď
potom, čo sa rodičia neboli ochotní dohodnúť na výkone svojich rodičovských práv a povinností,
rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej A.. V tomto smere

vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď maloletú zveril do výlučnej
osobnej starostlivosti matky.

9. V tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku tak, ako
ich špecifikoval súd prvej inštancie v odsekoch 129. až 131. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré

v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Nemožno sa stotožniť s námietkou
otca vznesenou v priebehu odvolacieho konania, v zmysle ktorej súd prvej inštancie v tomto smere
nevykonal dostatočné dokazovanie a vychádzal len zo znaleckého posudku znalkyne J. B., ktorá
podľa vyjadrenia otca pri jeho vypracovaní vychádzala z neaktuálneho stavu medzi účastníkmi v čase
rozhodovania. Znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktorý súd hodnotí v súvislosti s inými

dôkazmi a preukázanými skutočnosťami, na ktoré napokon i súd prvej inštancie v dôvodoch svojho
rozhodnutia poukázal. Tak, ako súd prvej inštancie i odvolací súd nespochybňuje rodičovské zručnosti
otca, ale táto samotná skutočnosť aj podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť dôvodom pre zverenie
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, poprípade do výlučnej osobnej starostlivosti
otca bez zohľadnenia všetkých konkrétnych skutočností v prejednávanej veci s prihliadnutím najmä na

záujem maloletého dieťaťa. Je nepochybné, že rodičia dlhú dobu nežijú v spoločnej domácnosti (od
februára 2021), pričom prakticky od útleho veku (tak, ako to opätovne správne konštatuje i súd prvej
inštancie) poskytuje osobnú starostlivosť maloletému dieťaťu matka. Za takéhoto stavu je logické, že
dieťa je naviazané na matku a zmena výchovného prostredia by mala nepochybne nepriaznivý vplyvna ďalší vývoj dieťaťa. Súd pri rozhodovaní v prvom rade musí prihliadať na maloleté dieťa, ktoré sa
bez vlastnej viny ocitlo v konfliktnej situácii medzi rodičmi a ochrana v záujme maloletého dieťaťa má
vtakomtoprípadevždyprednosťpredzáujmomrodičanavýkonesvojichrodičovskýchprávapovinností.

Rodičia vždy majú možnosť dohodnúť sa na výkone rodičovských práv a povinností, a to i formou
striedavej osobnej starostlivosti, ale tak, ako to odvolací súd už viackrát judikoval, v takomto prípade
si to vyžaduje vyššie nároky na komunikáciu rodičov. Pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť ani len na
zabezpečení základných potrieb dieťaťa, nemôže byť ani striedavá osobná starostlivosť rodičov v jeho
najlepšom záujme. Keďže zo starostlivosti matky, ako vyplynulo z doteraz vykonaného dokazovania,

neboli zistené žiadne nedostatky, nevidel ani odvolací súd dôvod pre zmenu výchovného prostredia,
ktorú svojim konaním prakticky vytvorili samotní rodičia rozdelením spoločnej domácnosti, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

10. Správne postupoval súd prvej inštancie následne i v tom, keď po zverení maloletej dcéry do výlučnej
osobnejstarostlivostimatkyrozhodovalovyživovacejpovinnostizostranyotca.Ajvtomtosmerevykonal

vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zaviazal otca platiť výživné vo
výške, ako ju rozšpecifikoval vo výroku III. napadnutého rozsudku. Aj v tejto časti súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie zákonným spôsobom zdôvodnil, keď podrobne v súlade s ust. § 62, § 63 ods. 3
a § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyhodnotil majetkové pomery na strane rodičov, ako i odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa. V odsekoch 133. až 171. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej

inštancie podrobne uviedol, z ktorých konkrétnych skutočností pri rozhodovaní vychádzal i to, akými
úvahami sa pri ustálení majetkových pomerov a následne i rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany
otca riadil, a preto v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že by v tejto časti bolo jeho rozhodnutie
arbitrárne a nepreskúmateľné, na čo poukazoval otec. Súd prvej inštancie podrobne rozobral príjmy
otca,uviedol,zakýchdôvodovneprihliadolnanímuvádzanénámietkytýkajúcesanevyplateniapodielov

na zisku v jednotlivých rozhodných obdobiach, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci. Za
procesnú vadu konania nemožno považovať to, že otec sa s rozhodnutím súdu nestotožňuje. Odvolací
súd neprihliadol ani na námietku otca týkajúcu sa neodôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, lebo tak,

ako to opätovne správne konštatoval i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, pokiaľ to
majetkové pomery povinného rodiča (v tomto prípade otca) dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa
možno považovať nielen uspokojenie bežných základných životných potrieb, ale i primeraných potrieb
v súvislosti s kultúrnym vyžitím, trávením voľného času, záujmovou činnosťou dieťaťa a podobne, keďže
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné vo výške, ako ho určil súd prvej

inštancie, nemožno zároveň považovať za neprimeraným spôsobom prekračujúce primerané potreby
detí obdobného veku („bezbrehé“), a to ani s prihliadnutím na majetkové pomery matky, a preto aj v tejto
časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

11. V prípade, ak súd v súlade s ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine dospeje k záveru, že majetkové

pomery povinného rodiča odôvodňujú tvorbu úspor, v takomto prípade uloží povinnému rodičovi (v tomto
prípade otcovi), aby túto sumu poukazoval na osobitný účet, ktorý v prospech maloletého zriadi rodič,
ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Povinnosť zriadiť účet, teda vyplýva
rodičovi dieťaťa (oprávnenému) priamo zo zákona a nie je preto potrebné podľa názoru odvolacieho
súdu ukladať povinnosť rodičovi, aby v určitých lehotách takýto účet zriaďoval. V prípade, ak rodič tento

účet nezriadi, nemá povinný rodič miesto plnenia a nemôže teda ani vyživovaciu povinnosť plniť. Je teda
vždy v záujme oprávneného rodiča, aby takýto účet zriadil. V situácii, keď súd prvej inštancie jednak
v odseku IV. uložil otcovi povinnosť platiť výživné určené na tvorbu úspor na osobitný účet a taktiež
i zameškané výživné na tvorbu úspor výrokom VI. odvolací súd zrušil výrok napadnutého rozsudku V.
ako nadbytočný.

12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne prihliadol na konfliktnú situáciu, ktorá existuje medzi
rodičmi, a to jednak pri určení rozsahu styku otca s maloletou, ako i pri uložení výchovného opatrenia
rodičom, a preto aj v týchto výrokoch odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil. Je nepochybné, že vzťahy medzi otcom a maloletou dcérou sú narušené najmä

v dôsledku nezodpovedného prístupu zo strany rodičov a styk v rozsahu ako ho upravil súd prvej
inštancie spolu s výchovným opatrením aj podľa názoru odvolacieho súdu je primeraný na postupný
rozvoj citových vzťahov medzi otcom a maloletou. Tu je potrebné zdôrazniť, že aj rodič, ktorému
dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti (v tomto prípade matka) je povinný viesť maloleté dieťak obnoveniu, resp. rozvíjaniu citových väzieb k druhému z rodičov a nie podporovať dieťa v jeho
prípadnom negatívnom prístupe, lebo práve takýto prístup sa prejaví v budúcnosti vo vzťahu dieťaťa
k obidvom rodičom.

13. Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom (tak, ako to
bolo už viackrát odvolacím súdom judikované) je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu. V takomto
konaní súd nie je viazaný návrhmi rodičov, a preto ani nie je potrebné zamietať každý návrh, resp.
protinávrh toho-ktorého z rodičov, ktorému súd nevyhovel. Aj keď súd prvej inštancie nepostupoval

v zmysle uvedeného nejednalo sa o vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
a preto odvolací súd (aj v záujme zrozumiteľnosti rozhodnutia) rozsudok súdu prvej inštancie aj v týchto
častiach potvrdil.

14. V konaní pred súdom prvej inštancie vznikli trovy štátu v spojení s vykonaným znaleckým
dokazovaním, ktoré súd nariadil na základe vzájomných tvrdení obidvoch rodičov, a preto správne

zaviazal obidvoch rovnakým podielom k náhrade týchto trov.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).