Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 71Vyd/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124213733
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124213733.1

Uznesenie

2 71Vyd/2/2024

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. B.
XXX, zastúpeného: JUDr. Zuzana Ondrejovičová, advokátka, so sídlom Komenského 7, 915 01 Nové

Mesto nad Váhom, IČO: 42 273 854, za účasti ďalších účastníkov: 1/ C. D., 2/ A. D., obaja zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, v konaní
o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

6 71Vyd/2/2024

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

5 71Vyd/2/2024

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.09.2024 sa navrhovateľ domáhal, aby súd potvrdil
vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemok v katastrálnom území A. B., zapísaný na liste
vlastníctva číslo XXXX, ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXXX,
záhradaovýmere93m2,vpodiele1/1(ďalejajako„nehnuteľnosť“)vprospechnavrhovateľa.Svojnávrh
odôvodnil tak, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k nasledovným nehnuteľnostiam:
parcely registra “C” evidovane na katastrálnej mape ako: pozemok s parc. č. XXXXX – ostatná plocha o

výmere 24m2; pozemok s parc. č. XXXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 409 m2; pozemok
s parc. č. XXXXX – záhrada o výmere 206m2; pozemok s parc. č. XXXXX – záhrada o výmere 193m2;
pozemok s parc. č. XXXXX – záhrada o výmere 99m2; pozemok s parc. č. XXXXX – záhrada o výmere
46m2; pozemok s parc. č. XXXXX – záhrada o výmere 47m2; pozemok s parc. č. XXXXX – záhrada
o výmere 306m2; pozemok s parc. č. XXXXX/X – trvalý trávny porast o výmere 169m2; Stavba –
rodinný dom so súp. č. XXX ležiaci na pozemku s parc. č. XXXXX; zapísaných na LV č. XXX Okresným

úradom Nove Mesto nad Váhom – katastrálny odbor, pre k. ú. A. B.. Navrhovateľ nadobudol vyššie
uvedene nehnuteľnosti na základe Osvedčenia o dedičstve E. XXX/XXXX, Darovacej zmluvy F. XXXX/
XXXX – F. XXX/XX a Zámennej zmluvy F. XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 19.02.2019 – zm. č.
149/19. Navrhovateľ susedí s pozemkom registra “C” parc. č. XXXXX – záhrada o výmere 93m2 vo
vlastníctve nezistených vlastníkov C. D. a A. D. každý v polovici, zastúpených Slovenským pozemkovým
fondom so sídlom Búdkova 3555/36, 811 04 Bratislava zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom

Nove Mesto nad Váhom – katastrálny odbor, pre k. ú. A. B.. Navrhovateľ podielových spoluvlastníkov
Juraja D. a A. D. zapísaných na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX nikdy nepoznal, o nehnuteľnosťsa nikdy nestarali. Obec Moravské Lieskové na základe žiadosti navrhovateľa vydala potvrdenie o
tom, že pozemok s parc. č. XXXXX tvorí funkčný celok k rodinnému domu so súp. č. XXX, ktorého
výlučným vlastníkom je navrhovateľ a tento pozemok užíval spolu aj s právnymi predchodcami, svojimi

rodičmi. V potvrdení sa ďalej uvádza, že pozemok s parc. č. XXXXX je ako súčasť dvora a užíva ho s
priľahlýmipozemkamiarodinnýmdomom.Mázato,ženavrhovateľsplnilpredpokladyprenadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Z predložených listinných dôkazov vyplýva,
že podieloví spoluvlastníci C. D. a A. D. sú nezistení vlastníci a ich pobyt je neznámy a tento pozemok
dlhodobo užíva a stará sa oň navrhovateľ.

2. Dňa 24.10.2024 zástupca účastníkov, Slovenský pozemkový fond, doručil súdu svoje vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že na výzvu súdu ako zástupca neznámych vlastníkov uvádzame: Úpravu vlastníckych
vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku upravuje zákon č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o pôde“) v
znení neskorších predpisov, rozsah pôsobnosti podľa ustanovenia §1, správu nehnuteľností § 17 a 18.

Navrhovateľ v návrhu uvádza, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností: parcely registra „C“ parc. č.
XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX/X a stavby- rod. dom so
súp. č. XXX ležiaci na pozemku s parc. č. XXXXX, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. A. B.. Vyššie uvedené
nehnuteľnosti navrhovateľ nadobudol na základe Osvedčenia o dedičstve E. XXX/XXXX, Darovacej
zmluvy F. XXXX/XXXX – F. XXX/XX a Zámennej zmluvy F. XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 19.02.2019

– zm. č. XXX/XX. Ďalej sa v návrhu uvádza, že dotknutý pozemok- parcely registra „C“ parc. č. XXXXX
susedí s navrhovateľovými pozemkami a z potvrdenia Obce Moravské Lieskové vyplýva, že dotknutý
pozemok tvorí funkčný celok k rodinnému domu so súp. č. XXX a že tento pozemok navrhovateľ spolu
s rodičmi užíval. K tvrdeniam navrhovateľa uvádza, že nijakým spôsobom neopísal na základe akej
skutočnosti vstúpil on, resp. jeho právni predchodcovia do držby dotknutého pozemku, a teda nijakým

spôsobom neosvedčil, že vstúpil do držby dotknutého pozemku oprávnene, na základe konkrétneho
nadobúdacieho právneho titulu. Zastáva názor, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
pri normálnej bežnej opatrnosti mohol nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že mu predmet vydržania
patrí a že s ním nakladá ako s vlastným. Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou
podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Samotné užívanie a hospodárenie na

dotknutejnehnuteľnostinavrhovateľom,resp.jehoprávnymipredchodcamiautomatickynezakladávznik
vlastníckeho práva.

3. Dňa 21.11.2024 navrhovateľ doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že rodičia navrhovateľa G.
A. a H. A., I. J. nadobudli pozemok p.č. XXXXX na základe kúpnej zmluvy v domnení, že kupujú aj

túto spornú parcelu a teda približne po roku 1964 ho dobromyseľne užívali s tým, že sú vlastníkmi aj
tohto pozemku. Keďže navrhovateľ nedisponuje touto nadobúdacou zmluvou navrhujeme súdu, aby
tento listinný dôkaz vyžiadal od príslušného katastrálneho odboru. A následne po úmrtí otca G. A.
prešlo vlastnícke právo na matku H. A., navrhovateľa a brata A. A.. Po smrti matky prešiel jej podiel
na navrhovateľa v roku 1994 a v roku 1997 podiel brata A. bol darovaný žalobcovi. Navrhovateľ tvrdí,

že je dobromyseľný držiteľ uvedeného pozemku a oprávnenosť držby odvodzuje od svojich právnych
predchodcov, ktorí to nadobudli na základe kúpnej zmluvy. Vo veci navrhuje vypočuť žalobcu a zároveň
navrhujeme vyžiadať z Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom – katastrálny odbor Osvedčenie o
dedičstve E. XXX/XXXX, Darovaciu zmluvu F. XXXX/XXXX – F. a Zámennú zmluvu F. XXXX/XXXX,
vklad povolený dňa 19.02.2019 – zm.č. XXX/XX. Zároveň navrhuje, aby súd vyžiadal aj nadobúdaciu

zmluvu na rodičov navrhovateľa. V prípade, že navrhovateľ získa uvedené doklady, tieto bezodkladne
doručí súdu a ďalším účastníkom.

4. Dňa 13.12.2024 Slovenský pozemkový fond doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že navrhovateľ
vo vyjadrení uvádza, že jeho rodičia G. A. a H. A., I. J. nadobudli dotknutý pozemok, ktorý tvorí predmet

vydržania, na základe kúpnej zmluvy v domnení, že kupujú aj dotknutý pozemok a teda približne po
roku 1964 ho dobromyseľne užívali. Nakoľko predmetnú kúpnu zmluvu nemáme k dispozícii nevieme
sa k uvedeným tvrdeniam vyjadriť a preto navrhujeme súdu, rovnako ako samotný navrhovateľ, aby
predmetnú zmluvu vyžiadal z príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru. Má za to, že z
listín, ktoré nám boli doručené: Dedičské rozhodnutie po poručiteľovi G. A., sp. zn. E. XXXX/XX a

Darovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice K. XXX/XX, K. XXX/XX, nie je možné odvodzovať
vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti, nakoľko predmetom týchto listín dotknutá nehnuteľnosť nie
je. Z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi G. A., sp. zn. E. XXXX/XX vyplýva, že dotknutý pozemok
nebol zahrnutý medzi aktívami, a teda už v tom čase pri vynaložení náležitej starostlivosti nemoholbyť navrhovateľ spolu s ďalšími dedičmi, jeho bratom a matkou, dobromyseľní v tom, že im dotknutý
pozemok patrí. Vzhľadom na vyššie uvedené, v plnom rozsahu zotrváva na ich doterajších tvrdeniach
uvedených v podaní zo dňa 22.10.2024 a navrhuje návrh na začatie konania zamietnuť.

5. Podľa § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) účastníkom je ten, koho tento
zákon za účastníka označuje.

6. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

7. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

8. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ b) ten, kto má v čase začatia konania
o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k
nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský
pozemkový fond.

9. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

10. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

11. Podľa § 359d ods. 3 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným

účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.

12. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

13. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,

ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

14. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa

odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

15. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom

vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

16. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že
držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania
predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania.Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť

držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o
to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri

posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Medzi základné okolnosti, ktoré budú
svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený
nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je
tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Vo všeobecnosti
platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne

museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah
vykonáva.

17. Súd po preskúmaní návrhu a vykonaných listinných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, keďže neosvedčil oprávnenú a dobromyseľnú držbu predmetného pozemku parc. č. XXXXX
ovýmere93m2zapísanéhonaLVč.XXXXprek.ú.A.B..Navrhovateľtvrdil,žepozemokspolusrodičmi
užíval od približne roku 1964 v domnení, že patrí k rodinnému domu a susediacim pozemkom, pričom
jeho rodičia mali tento pozemok nadobudnúť kúpou; kúpna zmluva však nebola predložená a z obsahu
dedičského rozhodnutia po otcovi G. A. (sp. zn. E. XXXX/XX) jednoznačne vyplýva, že predmetný

pozemok nebol zahrnutý medzi majetok poručiteľa. Rovnako v neskorších právnych tituloch, na základe
ktorých navrhovateľ nadobúdal iné pozemky (osvedčenie o dedičstve E. XXX/XXXX, darovacia a
zámenna zmluva), tento pozemok absentuje. Už v čase dedičského konania musel byť navrhovateľ a
jehorodinnípríslušníciprizachovaníbežnejopatrnostiuzrozumenístým,žespornýpozemokimnepatrí,
a preto nemožno hovoriť o dobromyseľnosti držby. Samotné dlhodobé užívanie pozemku, potvrdené

aj Obcou Moravské Lieskové, nezakladá oprávnenosť držby, keďže absentuje právny titul, ktorý by
objektívne mohol vzbudiť presvedčenie o vlastníctve. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR
(napr. sp. zn. 3 Cdo 160/2009, 5 Cdo 34/2010) dobromyseľnosť držby nemožno uznať v prípade, ak
právny dôvod nadobudnutia chýba alebo je zjavne vadný. Keďže navrhovateľ nepreukázal oprávnenú
držbuatýmaniplynutievydržacejdoby,návrhnapotvrdenievydržaniavlastníckehoprávanebolomožné

považovať za dôvodný.

18. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na

okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní
oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že

nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi
základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec
nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul, napr. právoplatné rozhodnutie v dedičskom
konaní. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit

vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

19. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ neosvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti súd návrh navrhovateľa zamietol podľa § 359e ods. 2 CMP.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

2 71Vyd/2/2024

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od dňa doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje.