Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012926
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123012926.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Mgr. Martina Floriša, PhD. a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A.
B., pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. h) Trestného zákona, v súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona a prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20.02.2025, sp.
zn. 105T/37/2023 - 622, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.10.2025 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.02.2025, sp. zn. 105T/37/2023-622 (ďalej aj ,,napadnutý

rozsudok“), bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, v súbehu s prečinom
ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a prečinom výtržníctvo
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe, že (citácia)

dňa 01.01.2022 v čase asi o 00:25 hodine D. E. F. G. E. H. I. XX, v smere od okružnej križovatky pri OD
Aupark na Žilinskú cestu, po tom ako požil alkoholické nápoje a pod ich vplyvom v množstve minimálne
1,26 g/kg (promile) etanolu v krvi jazdil s osobným motorovým vozidlom značky Škoda Octavia, hnedá
metalíza, s evidenčným číslom E. XXX J. a aj keď videl, že po protiľahlom chodníku ide minimálne päť
osôb, prešiel so svojím osobným motorovým vozidlom vľavo do protismeru a úmyselne vyšiel až na
priľahlý chodník, po ktorom práve išiel K. L., B. M., A. H., F. D. a E. B., a to aj napriek tomu, že ako vodič

je povinný jazdiť na vozovke vpravo pri pravom okraji a chodník smú používať len chodci, ktorých nesmie
ako vodič na chodníku ohroziť, v úmysle do nich naraziť, v jazde s vozidlom so zníženou rýchlosťou po
chodníku pokračoval aj v tesnej blízkosti za nimi a tieto osoby - poškodení K. L., B. M., A. H., F. D. a
E. B. z obavy o svoje zdravie museli uskočiť z jazdnej dráhy vozidla ku kraju chodníka, napriek tomu
zachytil prednou časťou vozidla spodnú časť prednej nohy poškodenej E. B., ktorá po tomto náraze
spadla na vozovku a ktorej neposkytol pomoc a v jazde s osobným motorovým vozidlom pokračoval po

chodníku ďalších 15 metrov a následne z miesta odišiel, po čom bol kontrolovaný hliadkou Obvodného
oddelenia Policajného zboru Piešťany, ktorá ho podrobila dychovej skúške na analyzátori dychu zn.
AlcoQuant 6020 plus, číslo A410253, ktorým mu bolo namerané v čase o 0:57 hodine 0,68 mg/l etanolu
vo vydychovanom vzduchu a v čase 01:15 hodine 0,58 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu, a tým
spôsobil poškodenej E. B. zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív pravej nohy a podvrtnutie pravej
nohy a členka, ktoré si objektívne vyžiadali dobu liečenia v trvaní dva až tri týždne, počas ktorej bola

poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života jej fyzickou aktivitou, v náročnej manuálnej práci a
činnosti vykonávanej v stoji a hlavne v pohybe a chôdzi a čím porušil dôležitú povinnosť uvedenú v §4 odsek 2 písmeno h), § 9 odsek 1, § 52 odsek 2 s poukazom § 137 odsek 2 písmeno c) zákona číslo
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Za tento trestný čin Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) obžalovanému, za súčasného
zrušenia (i) výroku o treste rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 35T/19/2023 zo dňa 26.09.2023
(právoplatný dňa 09.04.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/181/2023 zo
dňa 09.04.2024), ako aj (ii) všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich (ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo takýmto zrušením, stratili podklad),

- uložil podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona,
za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024, súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov;
- podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa §
51 ods. 2 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024, trest odňatia slobody

podmienečne odložil, za súčasného uloženia (i) probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v
skúšobnej dobe v trvaní 30 mesiacov a (ii) obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona (v
znení účinnom od 06.08.2024) spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov;
- uložil tiež podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (v znení účinnom od 06.08.2024) trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 36 mesiacov.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 622 – 625 spisu súdu prvého stupňa.

Z procesných strán oprávnených podať odvolanie voči napadnutému rozsudku odvolanie podal
(prostredníctvom obhajcu) len obžalovaný, a to v zákonnej lehote (č. l. 617 až 621, tiež č. l. 627 až 629;

ďalej aj ,,odvolanie“). V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný uviedol (ako z neho vyrozumel
odvolací súd), že (zostručnené/zosumarizované)
-svojeodvolaniesmerujevýlučnedovýrokuotrestenapadnutéhorozsudku,pričomnapadnutýrozsudok
považuje za nesprávny v časti výroku o treste odňatia slobody (pokiaľ ide o jeho výmeru a určenie
podmienečného odkladu aj s probačným dohľadom), výroku o uložení obmedzenia spočívajúceho

v zákaze požívania alkoholických nápojov (nakoľko ho v podstate aktuálne skoro vôbec nepožíva, iba
príležitostne) a vo výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 36
mesiacov (ktorého výmeru považuje za neprimeranú), ako celok napadnutým rozsudkom uložený trest
považuje za príliš prísny.
- napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, obsahuje chyby (pre

nejasnosť/neúplnosť skutkových zistení), kedy sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie o treste.
- obžalovanému je potrebné v tejto trestnej veci priznať (a tým nastoliť prevahu poľahčujúcich okolností
na strane obžalovaného) poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Trestného zákona, nakoľko tu
stíhanej trestnej činnosti sa dopustil vo veku blízkom veku mladistvých; súd prvého stupňa sa k tejto

otázke v napadnutom rozsudku vôbec nevyjadril, rovnako sa nevyjadril k ním uloženému probačnému
dohľadu a uloženému obmedzeniu požívať alkohol, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku.
- v jeho prípade je adekvátnym uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov
a určením skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov (totiž obžalovaný svoju vinu priznal, trestnú činnosť

ľutuje, škodu nahradil, trestné stíhanie bez zavinenia obžalovaného v tejto trestnej veci trvá vyše
troch rokov, preto účel trestu docieli aj trest miernejší, než ten uložený napadnutým rozsudkom);
od času tu stíhaného skutku sa obžalovaný nedopustil protiprávneho konania, ktoré by súviselo
s alkoholom (uloženie probačného dohľadu a navyše so zákazom požívať alkohol je opatrením
neúčelným, neodzrkadľujúcim už medzičasom existujúce polepšenie sa obžalovaného).

- uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 36 mesiacov
považuje za neprimeraný, kedy súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nijak nezdôvodnil,
prečo po takomto druhu trestu a jeho súdom prvého stupňa zvolenej výmery vôbec siahol, čo
spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku; obžalovaný považuje výmeru tohto druhu trestu
za primeranú v jeho prípade jedine v trvaní maximálne 24 mesiacov (dosiaľ sa protiprávnej činnosti pri

vedení vozidla, ktorá by súvisela s alkoholom nedopustil, nikdy predtým nemal uložený takýto zákaz
činnosti, tu stíhanú trestnú činnosť ľutuje, ním takto spôsobené zranenia poškodenej boli ľahkého
charakteru a škodu nahradil).- tu celej súdenej (teda aj zbiehajúcej sa) trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil z mladíckej
nerozvážnosti, toho času vedie riadny život, poučil sa, preto naplnenie účelu trestu sa dosiahne aj cez
ním navrhovaný trest resp. druh a výmery trestov (ako uvádzal vyššie).

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu zrušil a zmenil vo výroku o treste tak, že obžalovanému uloží podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov za súčasného
uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 24 mesiacov.

Prokuratúra (resp. poškodení) sa k odvolaniu obžalovaného osobitne písomne nevyjadrila.
Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“), skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť
podľa § 317 Trestného poriadku, bol povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie
obžalovanéhobolopodanévčas(§309Trestnéhoporiadku),čihopodalaoprávnenáosoba(§307,§308

Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného
odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné [§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku]. Odvolací
súd nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania odvolania obžalovaného
a rozhodnutia o ňom. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého

rozsudku o treste, v tomto smere v podstate žiadne odvolacie námietky procesné strany nemali a chyby
odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku,
odvolací súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o treste procesne správne. Zjednodušene
povedané, podľa názoru odvolacieho súdu cesta súdu prvého stupňa k napadnutému rozsudku

bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľa
vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva. Odvolací súd teda podané odvolanie preskúmal a
dospel k záveru, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku
o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, no (čo do vecného posúdenia) odvolanie
nie je dôvodné (k tomu viď detailne nižšie).

Za účelom prejednania odvolania odvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie za
prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry a obhajcu obžalovaného, u ktorých bola lehota podľa
§ 292 ods. 4 Trestného poriadku zachovaná. Uvedená lehota bola zachovaná aj u obžalovaného,
ktorý sa verejného zasadnutia pred odvolacím súdom nezúčastnil (požiadal o jeho vykonanie
v jeho neprítomnosti, viď č. l. 671, čomu nemal odvolací súd dôvod nevyhovieť). Na verejnom

zasadnutí obhajca zotrval na podanom odvolaní obžalovaného. Odvolací súd oboznámil prítomných s
napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, aktuálnym odpisom registra trestov obžalovaného,
aktuálnou lustráciou Zboru väzenskej a justičnej stráže ohľadne osoby obžalovaného, aktuálnou
lustráciou z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne osoby obžalovaného,aktuálnou lustráciou zo Sociálnej poisťovne ohľadne osoby obžalovaného a s podstatným obsahom
spisu. Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu,
ani návrhy na doplnenie dokazovania. Prokurátorka končeným návrhom uviedla, že trest uložený

napadnutým rozsudkom považuje prokuratúra za zákonný/spravodlivý, preto odvolanie obžalovaného
navrhla zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného konečným návrhom uviedol, že navrhuje
vyhovieť odvolaniu obžalovaného.

Pokiaľ ide o posúdenie veci samej (a teda odvolania obžalovaného), po zohľadnení odvolacích námietok

odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku dostatočne (rozumej v ešte udržateľnej miere, pokiaľ
ide o atribút preskúmateľnosti napadnutého rozsudku) uviedol právne úvahy súvisiace (aj) s výrokom
o treste. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami
súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo

svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (k tomu viď. uznesenie NS SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23.01.2018). Odvolací súd je totiž toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
je vo svojej podstate dostatočne presvedčivé, vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený
na hlavnom pojednávaní, odvolací súd proti nemu nemá podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie
napadnutého rozsudku osvojuje, v podrobnostiach na neho poukazuje, kedy aj na účely vysporiadania

sa s odvolacími námietkami obžalovaného dodáva k odôvodneniu napadnutého rozsudku nasledovné.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe a následne na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f),

písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“, pričom prokurátorka nemala k vyhláseniu
obžalovaného výhrady a navrhla toto vyhlásenie prijať. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď
prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a vykonal
dokazovanie (len) ohľadne trestu. V konaní tak bolo nepochybne preukázané [tiež s poukazom na
vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], že obžalovaný sa dopustil

spáchania prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. h) Trestného zákona, v súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona a prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 (vyhlásenie viny učinil obžalovaný k právnej kvalifikácii oznámenej mu súdom prvého

stupňa na termíne hlavného pojednávania dňa 20.02.2025, s čím prokuratúra vtedy súhlasila). Odvolací
súd vzhľadom na odvolanie podané obžalovaným proti výroku o treste, ako aj vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie vyhlásenia súdom prvého stupňa, sa meritórne
zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil obžalovanému
- podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona,

§ 37 písm. h) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona, za
použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024, súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov;
- podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa §
51 ods. 2 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024, trest odňatia slobody

podmienečne odložil, za súčasného uloženia (i) probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v
skúšobnej dobe v trvaní 30 mesiacov a (ii) obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona (v
znení účinnom od 06.08.2024) spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov;
- uložil tiež podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (v znení účinnom od 06.08.2024) trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 36 mesiacov.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie sankcií/trestov uvedených v § 33a a § 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného)
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest

má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada tzv. proporcionálnosti trestu). Pritom otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť
iba s prihliadnutím na jeho osobu a vždy je potrebné, aby sa brala do úvahy spoločenská situácia aostatné hľadiská. V prípade, ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by
to najskôr k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani
páchateľ, ani spoločnosť. Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho

výmery), nakoľko v treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie (morálne odsúdenie páchateľa celou
spoločnosťou), negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické (k tomu
pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.06.2015).
Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť trestného činu, teda že
páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Trestný zákon pritom vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto
zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k
utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho
individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni
mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 13.05.2014, sp. zn. 4 To 7/2013).

Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie zákonného a spravodlivého súhrnného
trestu. Súd prvého stupňa správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného správne vzhliadol len jednu poľahčujúcu okolnosť, a to
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (obžalovaný tu svoju vinu doznal, trestnú činnosť oľutoval), a len
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (mnohosť trestnej činnosti, kedy sa
obžalovaný dopustil hneď niekoľkých úmyselných trestných činov, z ktorého dôvodu mu bolo nutné tu
ukladať aj súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona). Iné poľahčujúce/priťažujúce okolnosti

v tejto trestnej veci nevzhliadol ani odvolací súd. Pokiaľ obhajoba v odvolaní namietala, že súd mal
siahnuť i po poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný sa dopustil
tu stíhanej trestnej činnosti vo veku blízkom veku mladistvých, tak s daným nemožno súhlasiť, nakoľko
(i) tu stíhaného skutku sa obžalovaný nedopustil ako osoba blízka veku mladistvých (narodený je dňa
XX.XX.XXXX, tu stíhaný skutok je datovaný dňa 01.01.2022, t. j. na účely § 127 ods. 2 Trestného zákona

sa skutku dopustil v čase po prekročení 21 rokov svojho veku; aj v tu zbiehajúcej trestnej činnosti sa
dopustil skutku dňa 06.11.2021, t. j. v čase po prekročení 21 rokov svojho veku), no aj keby tomu tak
bolo, tak (ii) obhajoba podľa názoru odvolacieho súdu nepredložila súdu nič, z čoho by bolo možné
objektívne vydedukovať, že taký vek obžalovaného mal mať vplyv (vzhľadom na okolnosti jeho osoby či
skutku) na jeho rozumovú/vôľovú spôsobilosť, pokiaľ ide o tu stíhaný skutok (podľa názoru odvolacieho

súdu,jeprezumovanebežnouvýbavoukaždého,ajmladéhodospeléhočlovekaspôsobiléhorozumného
zmýšľania, za ktorého takého človeka obžalovaného odvolací súd považuje, nakoľko obsah spisu
nenaznačuje opak, dospieť k záveru, že pod vplyvom alkoholu šoférovať motorové vozidlo úmyselne,
i keď zníženou rýchlosťou, po chodníku cez dav pozostávajúci z niekoľkých ľudí, je konanie nie súladné
s právnymi predpismi a môže skončiť naozaj aj závažným následkom na zdraví či živote). Odvolací súd

zvažoval,čijemožnépriznaťobžalovanémupoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.k)Trestnéhozákona
z dôvodu úhrady škody obžalovaným (stalo sa tak niekoľko dní pred vyhlásením napadnutého rozsudku,
ako vyplynulo z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania), no odvolací súd nedospel ku
kladnej odpovedi – obžalovaný síce v tejto trestnej veci škodu dobrovoľne uhradil počas trestného
konania, no nestalo sa tak v prípade trestnej súbehovej veci, tu zbiehajúcej sa trestnej činnosti, v ktorej

(ako vyplynulo z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania) súdom právoplatne v trestnom
konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 35T/19/2023 judikovaný nárok na náhradu
škody(vsume850,-eur)muselbyťvymáhanýažexekučne(nemožnotakhovoriťodobrovoľnostiúhrady
škody za celú tu zbiehajúcu sa trestnú činnosť).

Berúc do úvahy pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie, po zohľadnení okolností spáchania
tu stíhaného skutku resp. celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, jej závažnosti ako trestného činu resp.
niekoľkých úmyselných trestných činov, osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života (v ktorom sa
v čase pred skutkami, tu celou zbiehajúcou sa trestnou činnosťou, nevyhol protiprávnemu konaniuv podobe priestupkov v cestnej premávke či proti majetku, kedy jeho protiprávne správanie sa následne
vygradovalo až do závažnosti relevantnej pre trestné právo, pričom je u neho v tu prejednávanej trestnej
veci zohľadnené práve zbiehanie sa rôznorodej úmyselnej trestnej činnosti na prelome rokov 2021/2022

– dopustil sa viacerými skutkami tu zbiehajúcej sa trestnej činnosti proti majetku, zdraviu, bezpečnosti
či právam iných), no tiež po zohľadnení jeho v konaní prezentovaného sebakritického postoja k ním
spáchanej (celej zbiehajúcej sa) trestnej činnosti, pri tom neopomínajúc ani zákonom predpokladané
výchovné pôsobenie trestu do budúcna, môže odvolací súd jedine konštatovať, že súd prvého stupňa
dospel k správnym právnym záverom pri voľbe

- podmienečného trestu odňatia slobody v tejto trestnej veci, vrátane jeho výmery 22 mesiacov (t. j. 2
mesiace pod dolnou hranicou do úvahy prichádzajúcej základnej výmery trestnej sadzby trestu odňatia
slobody v tejto trestnej veci pri súčasnej aplikácii inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods.
5 Trestného zákona, berúc do úvahy aktuálny sebakritický postoj obžalovaného, o úprimnosti ktorého
súd nevidí dôvod pochybovať, keďže opak v konaní preukázaný nebol). U obžalovaného totiž evidentne
jeho protiprávne správanie sa malo čo do svojej závažnosti gradujúcu krivku, priestupkové postihy (aj

na úseku cestnej premávky či úseku ochrany majetku druhých) v minulosti nedocielili u obžalovaného
nápravu, práve naopak, ten sa následne na prelome rokov 2021/2022 dopustil početnej tu zbiehajúcej
sa trestnej činnosti, spáchal v rámci tu posudzovanej zbiehajúcej sa trestnej činnosti 4 úmyselné trestné
činy, kedy (i) siahol na majetok iného, a (ii) viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom
sa zároveň dopustil výtržníctva a úmyselného ublíženia na zdraví za použitia motorového vozidla pri

absolútnom ignorovaní nielen pravidiel cestnej premávky, no i bez akéhokoľvek ohľadu na zdravie iných,
voči ktorým toto svoje protiprávne úmyselné konanie smeroval. Za tohto stavu správne súd prvého
stupňa siahol po treste odňatia slobody (a to v nie miernejšej výmere trestnej sadzby tohto druhu
trestu), a teda nie treste miernejšom resp. alternatívnom treste (napr. treste peňažnom, ako súd prvého
stupňa správne zdôvodnil v treťom odseku na strane 6 napadnutého rozsudku), ktorý iný/alternatívny

(čo do dopadu na osobnú slobodu obžalovaného miernejší) druh trestu by nemal spôsobilosť (tak,
ako ani miernejšia výmera tu uloženého trestu odňatia slobody), či už samostatne, alebo v kombinácii
s iným druhom trestu, docieliť naplnenie účelu trestu u obžalovaného v zmysle § 34 Trestného zákona.
Navyše, z dôvodu zrušenia podmienečného trestu odňatia slobody v rámci ukladania súhrnného trestu
cez aplikáciu § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nesmel tu súd ukladať ani trest miernejší, než

v zbiehajúcej sa trestnej veci už právoplatne uložený podmienečný trest odňatia slobody (ako správne
uviedol súd prvého stupňa taktiež v treťom odseku na strane 6 napadnutého rozsudku). Správne súd
prvého stupňa pritom zvolil podmienečnú formu trestu odňatia slobody, nakoľko vzhľadom na to, že ide
(v rámci tu celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti) o prvé odsúdenie obžalovaného, ktorý celú trestnú
činnosťúprimneľutuje,tiežberúcdoúvahyajčasovýodstupodtustíhanéhoskutku(bezmála4roky)ako

i celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti (cca 4 roky), kedy iné neskončené trestné súdne konanie ohľadne
obžalovaného vedené nie je, je aj odvolací súd názoru, že na nápravu obžalovaného nie je nevyhnutný
okamžitý nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody. Aj za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti
(k tomu viď nižšie) účel trestu má spôsobilosť naplniť bezo zvyšku tu ukladaný podmienečný trest
odňatia slobody, avšak so súčasne uloženým (i) probačným dohľadom vo výmere skúšobnej doby 2,5

roka správne/adekvátne určenej súdom prvého stupňa (berúc do úvahy potrebu sledovať správanie sa
obžalovaného, ktorý sa priestupkov, teda protiprávneho správania sa, dopúšťal dokonca aj v čase po
tu žalovanom skutku) ako i (ii) obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov
(i keď obžalovaný toho času deklaruje/tvrdí, že alkohol v jeho živote už v podstate prítomný nie je,
okrem možných občasných spoločenských prípitkov, nemožno nebrať do úvahy povahu tu stíhaného

svojou nebezpečnosťou závažného skutku, ktorého sa dopustil po požití alkoholu; je preto z pohľadu
odvolacieho súdu potrebné, aj za účelom ochrany iných, takýmto vynútiteľným spôsobom odstrihnúť
obžalovaného od užívania alkoholu na čas tu uloženej skúšobnej doby, čo všetko má vo svojom súhrne
docieliť naplnenie účelu trestu u obžalovaného tak, ako predpokladá § 34 Trestného zákona). Uložený
probačný dohľad by pritom nemal obžalovaný vnímať v negatívnom zmysle ako ,,dozor“ nad jeho

osobou, čakajúci na jeho poklesky, ale skôr ako pomocnú/opornú ruku štátu smerom k obžalovanému,
ktorá mu má dopomôcť bez zakopnutia sa dopracovať ku koncu skúšobnej doby a na jej konci sa
definitívne zaradiť do spoločnosti ako jej plnohodnotný, prínosný člen, nepáchajúci v budúcnosti už
žiadnu trestnú činnosť.
- trestu zákazu činnosti, a to vo výmere 36 mesiacov, ktorú vzhľadom na priestupkovú minulosť

obžalovaného na úseku cestnej premávky, kedy sa takých priestupkov obžalovaný dopúšťal aj v čase
po tu stíhanom skutku, považuje odvolací súd za primeranú okolnostiam prejednávanej veci a osobe
obžalovaného. Trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil za použitia motorového vozidla, pod vplyvom
alkoholu, úmyselne atakujúc zdravie iných, pričom ani po spáchaní tu stíhaného skutku nebolo jehosprávanie sa v cestnej premávke vždy súladné so zákonom (ďalej sa dopúšťal priestupkov, za ktoré bol
aj pokutovaný). Naplnenie účelu trestu (§ 34 Trestného zákona) tak aj podľa názoru odvolacieho súdu,
v kombinácii s tu uloženým podmienečným trestnom odňatia slobody, vyžaduje aj uloženie trestu zákazu

činnosti tak, ako ho uložil správne súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Výkon takéhoto trestu
nielen, že znemožní obžalovanému správať sa protiprávne v cestnej premávke ako vodič motorového
vozidla (čím sa docieli ochrana spoločnosti pred správaním obžalovaného, ktoré bude skorigované
spoločnosťou želaným spôsobom nateraz prezumovane až po výkone tu uloženého trestu), no navyše
po dobu výkonu tohto trestu bude ten pôsobiť na obžalovaného, istým spôsobom ho obmedzovať v jeho

živote a tým nútiť obžalovaného plne porozumieť dôvodu/príčine, pre ktorý mu takýto trest bol uložený,
a dopomôže mu vyvarovať sa takého konania v budúcnosti, čím bude naplnená aj individuálna prevencia
(zložka účelu) trestu.
Súd prvého stupňa svoje úvahy pritom aj dostatočným spôsobom (i keď možno nie v každom ohľade
vyčerpávajúco) odôvodnil (viď tretí odsek na strane 6 napadnutého rozsudku až po predposledný odsek
na strane 7 napadnutého rozsudku). Zhodnotil tak osobu obžalovaného (jeho doterajší život) a tiež

povahu spáchaného skutku ako i možnosti nápravy obžalovaného. Odvolací súd sa s odôvodnením
napadnutého rozsudku plne stotožňuje a tým to naň odkazuje, s ohľadom na odvolacie námietky
obžalovaného aj (vyššie uvedeným) dopĺňa. Týmto spôsobom sa obžalovanému dostáva jednoznačnej,
zrozumiteľnej a danú otázku vyčerpávajúcej odpovede, prečo je na naplnenie účelu trestu u jeho osoby
v tejto trestnej veci potrebné na neho pôsobiť výkonom (súhrnného) podmienečného trestu odňatia

slobody vo výmere (len a jedine) 22 mesiacov (po mimoriadnom znížení trestu, na ktorý bol v jeho
prípade daný zákonný dôvod), za súčasného určenia skúšobnej doby s probačným dohľadom v trvaní
30 mesiacov a uloženia zákazu požívať alkohol, tiež za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu vo výmere 36 mesiacov (zohľadňujúc tak minulosť obžalovaného,
okolnosti skutku resp. celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, ako aj jeho v konaní prejavenú úprimnú

sebareflexiu k ním spáchanej, tu stíhanej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, no tiež neopomínajúc ani
opakované páchanie priestupkov v cestnej premávke v čase po tu stíhanej trestnej činnosti).

Takto uložený trest (resp. kombináciu trestov) považuje totiž aj odvolací súd za zákonný, primeraný
(nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle §

34 Trestného zákona (zohľadňujúc zásady ukladania trestov/sankcií v § 33a, § 34 Trestného zákona),
a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj
z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti
trestnej činnosti dopúšťať nebude (kedy správnosť týchto záverov odvolacieho súdu preverí až budúci
čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Záverom odvolací súd pripomína (a zároveň poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného
súdu Slovenskej republiky, viď napr. uznesenie ústavného súdu zo dňa 09.09.2025, sp. zn. II. ÚS
472/2025-10), že tak z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako i judikatúry ústavného súdu
vyplýva, že (odvolací) súd nemá povinnosť odpovedať a reagovať na každú námietku sťažovateľa, ale

iba na také, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v (odvolacom) konaní. Právo
na spravodlivý proces negarantuje osobe právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami
a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným
spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane

odpovedí na argumenty predostreté obžalovaným – prieskumom napadnutého rozsudku i konania,
ktoré mu predchádzalo v intenciách § 316 ods. 3 Trestného poriadku a § 317 a nasl. Trestného
poriadku odvolací súd dospel k záveru, že také právo obžalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa
naplnené bolo, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so svojou povinnosťou riadne
a zákonným spôsobom svoje rozhodnutie odôvodniť, pričom ak aj ponechal v tomto smere otvorené

niektoré sporné čiastkové otázky (nastolené práve odvolacími námietkami obžalovaného), odpovede na
ne sa nachádzajú v riadkoch vyššie tohto uznesenia odvolacieho súdu.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa, ani dôvody pre iný procesný postup, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle vyššie
citovaného § 319 Trestného poriadku zamietol.Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.