Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320203474
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5320203474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom
Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovaným: 1/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, G.,
2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, G., žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení: JUDr. Michal Roštár,
advokát so sídlom Pod Brehom 71, Turzovka, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných 1/
a 2/ proti rozsudku bývalého Okresného súdu Čadca č. k. 8C/70/2020-198 z 8. februára 2023 v spojení
s opravným uznesením č. k. 8C/70/2020-206 z 13. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je vlastníkom:
A. spoluvlastníckeho podielu 1/3-iny na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym, pre okres G., obec C. D. E., katastrálne
územie C. D. E., zapísaného pod B2 v prospech A. F., I. B., nar. XX.XX.XXXX, a to:

- rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele CKN č. 3613/1 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 124 m2,
- humna postaveného na parcele CKN č. 3614/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2,
- parcely CKN č. 3613/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2,
- parcely CKN č. 3614/1 - záhrada o výmere 250 m2,
- parcely CKN č. 3614/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2 a
- parcely CKN č. 3615/1 - trvalý trávny porast o výmere 13 m2,

B.nehnuteľnostíevidovanýchnalistevlastníctvač.XXXX,vedenomOkresnýmúradomČadca,odborom
katastrálnym, pre okres Čadca, obec C. D. E., katastrálne územie C. D. E., zapísaných pod B1 v
prospech H. F., nar. XX.XX.XXXX, a to:
- parcely CKN č. 3614/4 - záhrada o výmere 62 m2 a
- parcely CKN č. 3615/2 - trvalý trávny porast o výmere 161 m2 a
C. spoluvlastníckeho podielu 2/3-ín na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym, pre okres G., obec C. D. E., katastrálne

územie C. D. E., zapísaného pod B1 v prospech H. F., nar. XX.XX.XXXX a
spoluvlastníckeho podielu 1/3-iny na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym, pre okres G., obec C. D. E., katastrálne
územie C. D. E., zapísaného pod B2 v prospech A. F., I. B., nar. XX.XX.XXXX, a to:- parcely CKN č. 3613/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 84 m2 a
- parcely CKN č. 3614/3 - záhrada o výmere 2 m2 (výrok I.).
Žalobcovi priznal voči žalovaným v rade 1. a 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok

II.).

2. Predmetom konania bola pozitívna určovacia žaloba, okresný súd sa preto primárne zaoberal
posúdením existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na žiadanom určení a konštatoval, že
tento je daný. Rovnako konštatoval aj vecnú legitimáciu strán sporu, vychádzajúc z aktuálnych výpisov

listov vlastníctva, na ktorých boli vedené sporné nehnuteľnosti. Predtým ako pristúpil k meritórnemu
prejednaniu veci, zaoberal sa námietkou žalovaných, že sporná vec už bola prejednaná v konaní
vedenom a Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 7C/70/2017, v ktorom sa riešila otázka platnosti spornej
kúpnej zmluvy. Konštatoval, že v predmetnom konaní nebola predmetom sporu otázka platnosti kúpnej
zmluvy V639/2002, ktorá nebola ani poňatá do výroku rozsudku vydaného v tomto spore. Otázka
platnosti predmetnej kúpnej zmluvy sa riešila ako prejudiciálna (predbežná). Prejudiciálne posúdená

otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci,
nemôže predurčovať hmotno-právny stav pre rozhodnutie, ktoré ešte súdom nebolo vydané. Ďalej
okresný súd uviedol, že posúdením platnosti spornej kúpnej zmluvy sa súd v konaní vedenom pod
sp. zn. 7C/70/2017 zaoberal z pohľadu žalobou uplatneného nároku v tomto konaní. Žalovaný nárok
bol kvalifikovaný ako vrátenie daru a platnosť kúpnej zmluvy súd posudzoval z pohľadu zákonom

vymedzených náležitostí kúpnej zmluvy. Konštatoval, že bola uzavretá platná kúpna zmluva, nakoľko je
v nej odplatnosť prevodu jednoznačne vyjadrená. Uvedené hodnotenie malo relevanciu k hodnoteniu
predmetu sporu – vráteniu daru, teda k posúdeniu, či šlo o zmluvu darovaciu, ktorá by kúpnu zmluvu
zastierala. Prípadnú simuláciu úkonov hodnotil len z pohľadu darovania, keď konštatoval, že nešlo
o simulovaný právny úkon, ktorým by chceli strany zastrieť darovanie nehnuteľnosti. V nadväznosti na

tieto skutočnosti okresný súd nevzhliadol prekážku právoplatne rozhodnutej veci a ani prekážku inak
posúdenej predbežnej otázky.

3. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby, a to, či vlastníkom sporných nehnuteľností je skutočne žalobca,
považoval okresný súd za rozhodujúce zaoberať sa platnosťou kúpnej zmluvy V639/2002, ktorou boli

sporné nehnuteľnosti prevedené najskôr na žalovanú 1/ a J. B. (súrodencov žalobcu). Vychádzajúc
z vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že obe zmluvné strany, žalobca ako
predávajúci a žalovaná 1/ a J. B. ako kupujúci, sa v čase uzavretia kúpnej zmluvy V639/2002 správali
tak, akoby šlo skutočne o simulovaný právny úkon. Žiadna zo strán nemala vôľu uzavrieť skutočnú
kúpnu zmluvu. Žalobca nemal vôľu predať a žalovaná 1/ spolu s J. B. nemali vôľu kúpiť, keďže

nemienili nikdy kúpnu cenu uhradiť. Svedok J. B. potvrdil, že si chcel chrániť svoje dedičské podiely,
nešlo o podiely v sporných nehnuteľnostiach, ale tieto mali povahu peňažného plnenia, ku ktorému sa
žalobca v dedičskom konaní po rodičoch zaviazal. Žalovaná 1/ ani J. B. netvrdili a ani nepreukazovali
platné započítanie svojich pohľadávok vyplývajúcich z dedičského konania voči žalobcovi. Okresný súd
považoval za nesporné, že ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy nárok z dedičstva v exekučnom

konaní žalovaná 1/ ani J. B. nevymáhali, pričom tento nebol v tom čase premlčaný a chceli si
ho zabezpečiť simulovanou kúpnou zmluvou. Uvedené však podľa názoru okresného súdu nezhojí
absenciu vážnosti vôle v čase uzavretia kúpnej zmluvy na strane jej účastníkov. Vychádzajúc z týchto
skutkových zistení ustálil, že kúpna zmluva zo dňa 15.03.2002 pod č. V639/2002 je neplatný právny
úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti vôle zmluvných strán v čase

jej uzavretia. Vo vzťahu k žalovanému 2/ ako aj titulu, na základe ktorého nadobudol podiely v sporných
nehnuteľnostiach, a to zmluvy V4371/2019, okresný súd aplikoval ust. § 39 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na zásadu „nemo plus iuris“, podľa ktorej nik nemôže na iného previesť viac práv než má
sám. Na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy z 15.03.2002 pod V 639/2002 sa žalovaná 1/ a J.
B. nestali vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností, preto tieto nemohli následne ďalšou kúpnou zmluvou

previesť na žalovaného 2/ a kúpna zmluva, na základe ktorej tieto sporné nehnuteľnosti žalovaný 2/
nadobudol je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Pri rozhodovaní o trovách konania
okresný súd postupoval podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) v spojení s §
262 ods. 1 CSP, keď rozhodol o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Keďže žalobe v celom
rozsahu ako dôvodnej vyhovel, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov tohto konania voči neúspešným

žalovaným, a to v rozsahu 100 %.4. Opravným uznesením z 13.03.2023 okresný súd opravil v písomnom vyhotovení odvolaním
napadnutého rozsudku dátum jeho vyhlásenia z nesprávne uvedeného 8. februára 2022 na správny
dátum 8. február 2023.

5. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní a žiadali, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, zároveň sa domáhali
priznania nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnili tým, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Uviedli, že okresný súd sa dostatočne nezaoberal ekonomickou motiváciou svedka J. B., ktorý ako
účastník skoršieho súdneho konania vedeného pod sp. zn. 7C/70/2011 sa úspešne bránil voči žalobcovi
a následne iracionálne previedol na základe dohody o urovnaní sporných nárokov z 19.05.2020 časť
sporných nehnuteľností na žalobcu.

7. Ďalej namietali správnosť skutkových záverov okresného súdu, že od samého počiatku žalovaná
1/ a svedok J. B. nemali v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu V639/2002, ale chceli pomôcť žalobcovi
ochrániť predmet kúpy pred hroziacou exekúciou uzatvorením tejto zmluvy a tým aj svoje dovtedy
žalobcom nevyplatené dedičské podiely, že žalovaná 1/ neprodukovala tvrdenia a dôkazy k platnému

zápočtu svojho nároku na vyplatenie dedičských podielov voči nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej
ceny v zmysle kúpnej zmluvy V639/2002. V nadväznosti na tieto skutkové hodnotenia okresného súdu
odvolatelia poukázali na to, že v konaní pod sp. zn. 7C/70/2017 sa voči tvrdeniam, že v prípade
kúpnej zmluvy malo ísť o predstieraný právny úkon, ohradzovali. V priebehu predchádzajúceho súdneho
konania sa nevyjadrovali, že by v prípade kúpnej zmluvy malo ísť o zastretý právny úkon. O zastretom

právnom úkone sa nevyjadroval ani samotný žalobca, ktorý tvrdil, že ide o simulovanú darovaciu
zmluvu.Zairelevantnéoznačili zisteniaokresnéhosúdu,žeúmyslomkupujúcichuzatvoriťkúpnuzmluvu
V639/2002 bolo ochrániť predmet kúpy pred exekúciou hroziacou žalobcovi. Práve táto skutočnosť
predstavuje vážnosť ich vôle a eminentný záujem kúpnu zmluvu uzavrieť, nakoľko inak by im žalobca
peňažné prostriedky v dôsledku exekúcii, ktoré si privodil pod ťarchou vedenia vozidla pod vplyvom

návykovej látky, neuspokojil. Zároveň poukázali na vyjadrenie svedka B., ktorý po doplňujúcej otázke, či
sa cítil byť vlastníkom sporných nehnuteľností na základe predmetnej kúpnej zmluvy V639/2002 uviedol
„keď máš niečo zapísané, musíš byť vlastníkom“.

8. Žalovaní namietali hodnotenie skutkového stavu okresným súdom vo vzťahu k dohode o urovnaní

z 19.05.2020 uzatvorenej medzi žalobcom a svedkom J. B.. Touto si zaplatil žalobca podklad pre
opätovné uplatnenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, keď neuspel v predchádzajúcom
konaní 7C/70/2017. Svedok J. B. za cenu ekonomickej motivácie a ako riešenie jeho nepriaznivej ťaživej
situácie bol na základe dohody o urovnaní ochotný žalobcovi podpísať čokoľvek. Uvedené je zrejmé
aj z listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené súdom a z ktorých vyplýva, že veriteľ KOOPERATIVA

poisťovňa v ČR evidovala voči svedkovi J. B. pohľadávku vo forme preplatku na náhradu za straty
na zárobku po skončení PN v celkovej sume 431.072,- Kč. Ďalej odvolatelia poukazovali na to, že
okresný súd v rámci hodnotenia dôkaznej stránky nepristupoval rovnako k ich osobám ako kupujúcim,
keď v prípade vyvodzovania zodpovednosti za procesnú stratégiu v konaní sp. zn. 7C/70/2017 pripisoval
ťarchu advokátovi žalobcu, pri ich osobách neprihliadal na to, že nedisponujú právnym vzdelaním,

pokiaľ pristúpil k záveru, že zo strany žalovanej 1/ nebol preukázaný žiaden započítací prejav vo vzťahu
k žalobcovi.

9. Ďalej žalovaní namietali nesprávnosť záverov okresného súdu týkajúcich sa predchádzajúceho
konania žalobcu a podania žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/70/2017. Okresný súd sa

uspokojil s tvrdením, že k nároku na vrátenie daru v tomto konaní pristúpil žalobca na základe rád
advokáta, z ktorého dôvodu sa nedomáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ale
vrátenia daru. Okresný súd však opomenul, že advokát nekoná vo vlastnom mene a na vlastný účet, ale
koná na účet účastníka a vychádza z toho, čo mu účastník k veci uvedie. Žalobca konal špekulatívne
a šikanózne si uplatňoval právo v súdenej veci, po tom, čo nebol úspešný v predchádzajúcom konaní.

Pokiaľ by skutkové okolnosti tvrdené žalobcom boli pravdivé, mohol ich uplatniť už v konaní vedenom
podsp.zn.7C/70/2017azrejmebynemuselnatietoúčelyekonomickymotivovaťJ.B.,ktorýmaldovtedy
voči žalobcovi nápadne negatívny až nepriateľský vzťah.10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných z 15.05.2023 navrhol rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne vec

správne právne posúdil. Poukázal na obsah zápisnice z pojednávania z 25.05.2022, z ktorého vyplýva,
že žalovaná 1/ mala vedomosť o tom, že má dlhy a že mu hrozí exekúcia. V čase uzatvárania kúpnej
zmluvy mu chcela spoločne s bratom J. B. pomôcť a potvrdila, že kúpnu cenu mu ona, ani brat J.
nevyplatili. Zároveň potvrdila, že od uzavretia kúpnej zmluvy sporné nehnuteľnosti naďalej užíva výlučne
on, o tieto sa stará a platí za ne dane. K dohode o urovnaní z 19.05.2020 uviedol, že k jej uzatvoreniu

došlo z dôvodu, že J. B. vedel o tom, že kúpna zmluva bola medzi stranami uzatvorená len simulovane
za účelom ochrany nehnuteľností pred exekúciou. Tvrdenia, že konanie svedka J. B. bolo motivované
ekonomicky z dôvodu, že sa nachádza v ťaživej životnej situácii odmietol a rovnako tak urobil aj svedok.
Tomuto vyplatil len úroky z omeškania z dedičského konania, na ktoré mal nárok. Ďalej uviedol, že
v spore sp. zn. 7C/70/2017 bolo súdom zistené, že k zaplateniu kúpnej ceny nikdy nedošlo a zo strany
žalovanej 1/ a J. B. nebola vôľa túto uhradiť. Zdôraznil, že uplatnenie nároku v tomto konaní ponechal

na pôvodného advokáta, ktorý zvolil nesprávny postup. Dôvod prečo žalovaná 1/ odmieta previesť späť
na jeho osobu sporné nehnuteľnosti je ten, že má s jeho osobou spor o dedičstvo.

11. Ďalšie písomné vyjadrenia sporných strán vo veci neboli odvolaciemu súdu predložené.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli v odvolacom konaní

vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu
stotožňuje, z ktorého dôvodu sa obmedzuje na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 387 ods.
2 CSP) s tým, že na zdôraznenie jeho správnosti vzhľadom na odvolacie námietky žalovaných, na
doplnenie uvádza nasledovné:

14. Žalovaní poukazovali na skutočnosť, že ešte v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/70/2017 sa žalovaná
1/ a svedok J. B. ohradzovali voči tvrdeniam žalobcu, že kúpna zmluva V639/2002 je predstieraný právny
úkon. Ako o zastretom právnom úkone sa nevyjadroval ani samotný žalobca. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na vyjadrenie žalovaných k podanej žalobe, v ktorom sa uvádza, že už v konaní sp. zn.

7C/70/2017 sa žalovaná 1/ s J. B. vyjadrili, za akým účelom kúpnu zmluvu uzavreli, a to v snahe chrániť
svoje dedičské podiely. Práve v predchádzajúcom súdnom konaní žalobca pri skutkovom vymedzení
uplatneného nároku tieto skutočnosti uvádzal s tým, že zdôrazňoval nevyplatenie kúpnej ceny žalovanej
1/ a J. B., od ktorej skutočnosti potom odvíjal svoje závery, že išlo o darovanie, nie o kúpu.

15. Žalovaní v odvolaní nenamietali správnosť skutkových zistení okresného súdu, že k uzavretiu
kúpnej zmluvy došlo z dôvodu, aby žalovaná 1/ a J. B. pomohli žalobcovi a ochránili jeho majetok
pred exekúciou, ktorá skutočnosť však nie je dôvodom pre záver, že nemali v úmysle uzavrieť so
žalobcom kúpnu zmluvu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že okresný súd k záveru o nedostatku
vôle žalovanej 1/ a J. B. nadobudnúť vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam nedospel iba na

základe uvedených skutočností, ale ich posudzoval spolu s ďalšími vykonanými dôkazmi a vyjadreniami
sporových strán. Žalovaní v odvolaní nespochybňovali zistenia okresného súdu, že v rámci dedičských
konaní po rodičoch žalobcu, žalovanej 1/ a J. B. malo dôjsť k dohode, na základe ktorej bol povinný
žalobca „vyplatiť z dedičstva“ žalovanú 1/ a J. B.. Nepopierali, že k vyplateniu J. B. zo strany žalobcu
nedošlo, že tento sa mohol cítiť ukrátený. Žalovaní v odvolaní nenamietali zistenia okresného súdu, že

po prevode vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam tieto naďalej užíval žalobca so svojou rodinou a platil
z nich dane. Žalovaní tvrdili, že sa okresný súd nedostatočne zaoberal ekonomickou motiváciou J. B.,
ktoráhoviedlakuzavretiudohodyourovnaníz17.05.2020sožalobcomakvýpovedivprospechžalobcu
v predmetnom konaní, okresný súd sa však s obsahom svedeckej výpovede J. B., a to aj vo svetle
týchto okolností, podľa odvolacieho súdu dostatočne jasne a zrozumiteľne vysporiadal, hodnotenie tohto

dôkazu vykonal v súlade s ustanovením § 191 CSP. Dospel k záveru, že jeho výpovede v súdenej veci,
ako aj v konaní sp. zn. 7C/70/2017 boli učinené v nadväznosti na vyvíjajúci sa vzťah so súrodencami,
predovšetkým so žalobcom, a to všetko v dôsledku toho, že žalobca bol s výplatou dedičského podielu
pre svedka v omeškaní. Tak isto konštatoval, že pokiaľ by mali existovať pochybnosti o hodnovernostijeho výpovede, nebolo by to významné pre posúdenie samotnej platnosti zmluvy, pretože v podstatných
častiach sa jeho výpovede i vo vzťahu k vyjadreniam žalovanej 1/ zhodovali, a to najmä ohľadne vôle
či úmyslu strán v čase uzavretia zmluvy.

16. Vzhľadom na uvedené závery okresného súdu potom možno konštatovať aj nedôvodnosť odvolacej
námietky žalovaných, že zo strany žalobcu ide o šikanózny a špekulatívny výkon práva, keď neuspel
v konaní sp. zn. 7C/70/2017. Okresný súd sa konaním sp. zn. 7C/70/2017 dostatočne zaoberal
v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to najmä z pohľadu prejudiciálnej otázky platnosti

spornej kúpnej zmluvy ako aj prípadne prekážky rozhodnutej veci. Poukázal na rozdielnosť predmetu
uplatneného nároku a v tej súvislosti konštatovanie o platnosti kúpnej zmluvy, avšak len z pohľadu toho,
žebolavnejuvedenákúpnacenaaskutočnosť,žetátonebola vyplatená,nemávplyvnaplatnosťkúpnej
zmluvy, ale je to skôr možnosť využitia inštitútu odstúpenia od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny.
Otázky, ktoré sa riešili v tomto konaní a s tým spojené posudzovanie zastretého právneho úkonu neboli
predmetom uvedeného konania. Podľa názoru odvolacieho súdu záver okresného súdu, že žalobca

nemal vážnu vôľu previesť vlastníctvo na žalovanú 1/ a J. B., je z vykonaného dokazovania zrejmá.
Nepochybnekuzavretiutakejtozmluvydošloiba„naoko“,skutočnávôľakonajúcichsubjektovnebolatá,
abyžalobcastratilsvojevlastníctvoaabyžalovaná1/aJ.B.vlastníctvokprevádzanýmnehnuteľnostiam
nadobudli. Nejedná sa o šikanózne uplatnenie práva zo strany žalobcu podanou žalobou. Okrem toho,
šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto

výkonom práva poškodený. Iba všeobecné konštatovanie, že ide zo strany žalobcu o šikanózny výkon
práva nepostačuje. Žalobca má právo domáhať sa svojich nárokov na súde podanou žalobou. Žalobca
chcel touto žalobou získať vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, nešlo o zneužitie tohto inštitútu
za účelom znevýhodnenia druhej strany, spôsobiť jej ujmu. Na túto námietku preto nebolo možné
prihliadať, naviac keď bola takto prezentovaná až v rámci odvolacieho konania a iba vo všeobecnej

rovine bez bližšej konkretizácie, v čom šikanózny výkon práva žalobcu mal spočívať.

17. Vychádzajúc z týchto záverov odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil, a to aj v závislom výroku o trovách konania. Okresný súd správne vychádzal zo zásady úspechu
strán v konaní a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný priznal voči neúspešným žalovaným nárok na

náhradu trov konania.

18. Rovnaká situácia nastala aj v odvolacom konaní, žalovaní v ňom neboli úspešní, preto odvolací súd
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovaným, a to
v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).