Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010687
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010687.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava z 23.04.2025, č. k. 2PP/17/2025-40, na neverejnom zasadnutí konanom

04.09.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 23.04.2025, č. k. 2PP/17/2025-40, podľa
§ 66 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej
len odsúdený) na podmienečné prepustenie z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody uloženého

rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4T/54/2022 - 193 z 11.10.2024 podľa § 194 ods.
2 Trestného zákona vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.
2. Zamietnutie návrhu okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda
vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok
potrebných na podmienečné prepustenie.

3. Záver o nesplnení prvej materiálnej podmienky okresný súd odôvodnil tým, že vychádzal
predovšetkým z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody, keď
správanie a vystupovanie odsúdeného je na priemernej úrovni. Odsúdený odmietol vykonávať prácu na
pridelenom pracovisku, za čo bol riešený v rámci disciplinárneho konania. Počas takmer dvoch rokov v
ústave Hrnčiarovce nad Parnou bol síce trikrát disciplinárne odmenený (naposledy za plnenie činností
súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti), avšak stanovené ciele programu zaobchádzania

plní iba čiastočne. Na odporúčanie psychológa bol odsúdený umiestnený na oddiel špecializovaného
zaobchádzania. V zaobchádzaní s odsúdeným sa uplatňuje individuálny nedráždivý prístup s dôrazom
na plnenie si povinností a udržiavaním psychickej lability. Zaobchádzanie je zamerané aj na obnovenie
základných deficitov v sociálnej oblasti a zvládanie situačných ťažkostí, zmenu životného štýlu a
psychickú labilitu odsúdeného. Posilňované sú pozitívne formy správania. V súhrne teda platí, že
odsúdený sa prispôsobil podmienkam výkonu trestu odňatia slobody.

4. Druhú materiálnu podmienku okresný súd u odsúdeného taktiež vyhodnotil ako nesplnenú.
Napriek ukladaným podmienečným trestom odňatia slobody odsúdený pokračoval v páchaní úmyselnej
majetkovej trestnej činnosti. Ukladané tresty tak nemali na jeho osobu dostatočný prevýchovný účel
a súdy pristúpili k ukladaniu nepodmienečných trestov odňatia slobody. Pokiaľ ide o priestupkovú
aktivitu odsúdeného, táto bola zaznamenaná tiež na úseku porušovania ochrany majetku. Z výpovede
samotného odsúdeného a z oboznámených listinných dôkazov viažucich sa k jeho osobe bolo okrem

iného zistené, že nemá vytvorené dostatočné sociálne zázemie (rodina s ním odmieta komunikovať),
ktoré by bolo nápomocné pri návrate odsúdeného do spoločnosti. Počas doterajšieho výkonu trestuodňatia slobody je jediná osoba, s ktorou je odsúdený v kontakte, jeho kamarátka. V prípade
podmienečného prepustenia odsúdený plánuje ísť bývať do nocľahárne a útulku. Resocializačná
prognóza odsúdeného je menej priaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Vzhľadom na

oboznámené skutočnosti okresný súd nezistil takú objektívnu skutočnosť, ktorá by dávala dostatočnú
zárukunato,žebyodsúdenývprípadepodmienečnéhoprepustenianaslobodemoholviesťriadnyživot.
5. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti, no
odsúdený ihneď zahlásil sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie
písomne neodôvodnil.

6.OkresnýsúdpredložilspisovýmateriálKrajskémusúduvTrnave(ďalejlenkrajskýsúd)narozhodnutie
o sťažnosti odsúdeného 16.06.2025.
7. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
8. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou

osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
9. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odsúdený mu žiadne chyby nevytýkal
a krajský súd vlastným prieskumom ani žiadne chyby nezistil. Okresný súd vykonal všetky potrebné

dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal všetky ustanovenia Trestného poriadku
viažuce sa nielen k príprave, ale aj k priebehu verejného zasadnutia a k dokazovaniu. Vyhlásené
rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do
vlastných rúk, o čom svedčia doručenky založené v spise.
10. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne

skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery postupne uložených trestov. Presnejšie
povedané, odsúdený vykonal pomernú časť z uložených trestov dňa 20.11.2024.
11. Splnenie formálnej podmienky však nestačí. Na podmienečné prepustenie osoby z výkonu trestu
odňatia slobody musia byť splnené aj dve materiálne podmienky a síce, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a tou druhou je, že od neho možno

dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
12. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ustanovení § 66 ods.
1 Trestného zákona, krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že odsúdený túto podmienku
nesplnil.
13. Podmienečné prepustenie je mimoriadny zákonný inštitút, pričom mimoriadnosť spočíva v tom,

že súd má možnosť, avšak nie povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, čo však neznamená,
že súd nemá povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, pokiaľ odsúdený splnil všetky zákonné
podmienky. Mimoriadnosť teda nespočíva v tom, že by súd mal možnosť zamietnuť žiadosť odsúdeného
o podmienečné prepustenie, pokiaľ odsúdený naplnil zákonné kritériá. Mimoriadnym je inštitút
podmienečného prepustenia iba v tom, že síce odsúdenému bolo skôr uložené vykonať určitý trest,

avšak benevolenciou štátu ho za určitých podmienok nemusí vykonať celý.
14. Podľa odbornej literatúry je účel inštitútu podmienečného prepustenia vymedzený nasledovne:
„Zmyslom podmienečného prepustenia je umožniť opustiť brány väznice osobám, ktoré počas svojho
pobytuvovýkonetrestuodňatiaslobodydokázalianalyzovaťsvojeprotiprávnekonanie,sebakritickysak
nemupostaviť,vyvodiťznehopoučenieasvojimaktívnymakladnýmprístupomvovýkonetrestuodňatia

slobody preukázať polepšenie.“ (VICHREK, R. Současné trendy vývoje podmíněného propuštění.
Trestněprávní revue. 2018, 1, str. 6 nasl.) Podmienečné prepustenie teda „funguje ako motivačný prvok
u odsúdeného páchateľa, aby sa aktívne zapojil v rámci výkonu trestu do programov zaobchádzania,
ktoré by mali mať nielen preventívny účinok z hľadiska recidívy, ale tiež integrujúce a restoratívne
účinky“. (HULMÁKOVÁ, J. Podmíněné propuštění z pohledu aplikační praxe a vybraných evropských

právních úprav. Trestněprávní revue, 2017, 2, str. 27 a nasl.) Nad rámec toho „možnosť podmienečného
prepustenia ovplyvňuje pozitívne väzenskú atmosféru, dáva väzňom perspektívu prepustenia a tým ich
stimuluje k pozitívnym aktivitám a do určitej miery aj paralyzuje niektoré negatívne účinky pobytu vo
väzení.“ (ŠÁMAL, P. a VÁLKOVÁ, H. K podmíněnenému propuštění z výkonu trestu odnětí svobody,Trestněprávní revue, 2012, 11-12, str. 249 a nasl.) „Cieľom je teda skutočná, nielen formálna zmena
odsúdeného, formálne faktory tak majú hrať minimálnu rolu, je totiž nevyhnutné rozlišovať medzi
obyčajnou vonkajšou adaptáciou odsúdeného na podmienky výkonu trestu a jeho skutočnou vnútornou

premenou, ktorá je podstatná pri rozhodnutí o podmienečnom prepustení.“ (NOVOTNÝ, O. O trestu a
vězeňství. Praha. Academia, 1969, str. 206, nález sp. zn. I. ÚS 2201/16 z 3. januára 2017, bod 32).
15. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je potrebné reflektovať celý priebeh výkonu
trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon
trestu bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej

výmere. Je potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o
podmienečnom prepustení. Pokiaľ teda odsúdený v prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky
polepšenia, ale v dobe predchádzajúcej rozhodnutiu o podmienečnom prepustení sa správal opačným
spôsobom, súd také správanie odsúdeného nevyhodnotí ako jeho polepšenie a naopak ani neplnenie
povinností v začiatku výkonu trestu nevyhnutne neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Pokiaľ
však odsúdený svojim neskorším správaním preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať

pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností
samé a pri splnení ostatných zákonných podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu
súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa
počtu disciplinárnych odmien. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že odsúdený doposiaľ získal 3
disciplinárne odmeny. Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či správanie sa odsúdeného počas výkonu

trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, aké je jeho bližšie
správanie sa vo výkone trestu.
16. V konkrétnostiach tohto prípadu by sa vzhľadom na 3 disciplinárne odmeny, ktoré počas doterajšieho
pobytu za mrežami odsúdený získal, na prvý pohľad mohlo javiť, že prvá materiálna podmienka
(v podobe preukázania polepšia svojim správaním sa počas výkonu trestu) splnená je, no opak je

pravdou. Je potrebné zohľadniť, že odsúdený začal výkon trestu odňatia slobody 29.09.2023 a hoci je
správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody na požadovanej úrovni, tak v tom
podľa názoru krajského súdu nie je možné vidieť skutočné polepšenie, ale odsúdený sa len formálne
prispôsobil podmienkam vo výkone trestu. Podľa krajského súdu odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu
snahu po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone trestu, ktoré sú „navyše“. Odsúdený len

dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa a čo sa následne
odzrkadlilo v získaných disciplinárnych odmenách.
17. V tomto načrtnutom kontexte preto pokiaľ ide o povahu disciplinárnych odmien, možno konštatovať,
že posledná disciplinárna odmena z 19.02.2025 mu bola udelená za plnenie činností súvisiacich so
všeobecným rozvojom osobnosti (za aktívnu účasť na terapeutickej skupine), pričom v iných smeroch

krajský súd nevzhliadol jeho snahu po náprave. Práve polepšeniu môže nasvedčovať tá skutočnosť, že
odsúdený sa zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje
okolnosti,ktorévminulostiprispeliktomu,žepáchaltrestnúčinnosť,zlepšujesvojeznalostiaschopnosti
s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje
konanie. Preto sa polepšenie odsúdeného neodvíja len od počtu disciplinárnych odmien, v tomto

prípade možno konštatovať, že odsúdený nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo
prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Predsa nestačí, pokiaľ sa odsúdený správa v súlade
s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody. Polepšenie je totiž vývojový proces
vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie
odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé o sebe automaticky neznamená, že sa

odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie
väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného.
18. Na dôvažok netreba opomínať ani disciplinárne previnenie odsúdeného spočívajúce v odmietnutí
vykonania práce na pridelenom pracovisku, a ktorý má toho času zrejme zahľadený, keďže disciplinárne
tresty vykázané nemá. Odsúdený má vo výkone trestu odňatia slobody povinnosť rešpektovať a plniť

si povinnosti, ktoré sa mu určujú v rámci výkonu trestu a ktoré mu vyplývajú zo zákonných ustanovení,
a to od začiatku výkonu trestu, aby tak bol naplnený jeden z hlavných účelov, ktorým je náprava
odsúdeného. Skutočnosť, že disciplinárny trest má odsúdený zahladený automaticky neznamená,
že súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nemôže naň prihliadať. Právnym následkom
zahladenia disciplinárneho trestu je, že sa na odsúdeného hľadí tak, ako keby sa mu nikdy disciplinárny

trest neuložil, avšak nemožno opomínať fakt, že tieto negatívne poznatky sa vyskytli a boli zaznamenané
a je žiadúce ich posudzovať v rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení.
19. Krajský súd dospel k záveru, že odsúdený sa za doterajší pobyt za mrežami nezbavil záporných
vlastností, charakterových čŕt, sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestných činov, zaktoré bol odsúdený. Krajský súd zastáva názor, že zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne
prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, nie o skutočný prejav jeho snahy polepšiť sa tak, ako ho
má na mysli citované ustanovenie zákona, tu s dôrazom na skutočnosť, že v zaobchádzaní sa uplatňoval

nedráždivý prístup s dôrazom na plnenie si povinnosti a udržiavaním psychickej stability.
20. V prospech odsúdeného nemožno vyhodnotiť ani fakt, že odsúdený neabsolvoval žiaden
rekvalifikačný kurz, či iné formy vzdelávania, teda nevyvíjal snahu po aktivitách navyše za účelom
svojho lepšieho uplatnenia v spoločnosti na slobode, pričom krajský súd zohľadnil, že sa zapája do
aktivít kultúrno-osvetovej činnosti. Nemožno prehliadnuť ani len čiastočné plnenie cieľov stanoveného

programu zaobchádzania a tiež skutočnosť, že i po značnej časti výkonu postupne uložených trestov bol
v rámci individuálnych pohovorov vedený k efektívnemu zvládaniu problémových a konfliktných situácii,
posilňovaniu racionálnych postojov a prosociálnemu správaniu, čo z pohľadu krajského súdu mal mať
osvojené.
21. V ďalšom možno poukázať na to, že odsúdený na verejnom zasadnutí síce prezentoval svoj kritický
postoj k spáchanej trestnej činnosti, neuviedol však, ako na ňu s odstupom času nazerá a ani neuviedol

nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že by svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne analyzoval z
hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a
podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal.
22. Z hodnotenia je zrejmé, že odsúdený vo výkone trestu riadne pracoval, pričom aktuálne nie je
pracovne zaradený. Avšak nemožno nezohľadniť skutočnosť, že z pracoviska v ústave s dohľadom

Terminals bol vyradený pre z dôvodu výkonu disciplinárneho trestu. I v tom smere mal odsúdený
dostatočný priestor na zlepšenie svojich schopností a vedomostí, z ktorých by mohol profitovať na
slobode, čo sa však nestalo.
23. Z uvedených skutočností potom krajský súd uzatvára, že u odsúdeného nevzhliadol skutočné
polepšenie ako výraz prerodu osobnosti s kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosti, aktívne

podnikajúceho kroky k tomu, aby počas výkonu trestu eliminoval všetky príčiny páchania trestnej činnosti
a v budúcnosti sa jej viac nedopúšťal.
24. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce, že
je od odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto podmienku
krajský súd nepovažuje za splnenú.

25. Možno zopakovať, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody
žiadne polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko
polepšenieodsúdenéhojeesenciálnouzložkouvyvodeniapredpokladu,čiodsúdenýbudeschopnýviesť
po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od odsúdeného teda nemožno dôvodne
očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už

počas výkonu trestu.
26. Vedením riadneho života sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a
spoločnosti, nezneužíva svoje práva proti spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste
bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. (R 22/1987)

Jedným zo základných znakov riadneho vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak
podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že
spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil. (R 19/1976)
27. Súdy pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení primárne skúmajú, či odsúdený bude mať
zabezpečené zamestnanie, či iný zdroj príjmov, či bude mať zabezpečené bývanie, či udržiaval kontakt

s rodinou alebo inými blízkymi a aká je jeho širšia trestná minulosť, vrátane možných predchádzajúcich
podmienečných prepustení na slobodu. Okolnosti, vzťahujúce sa k materiálnemu a sociálnemu zázemiu
odsúdeného ovplyvňujú možnosť reintegrácie odsúdeného do spoločnosti a sú teda relevantné pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení.
28. Nutné je tak analyzovať vývoj trestnej činnosti z hľadiska jej frekvencie a závažnosti, a to najmä

v rokoch predchádzajúcich spáchaniu trestného činu, za ktorý odsúdený vykonáva trest. Je pritom
potrebné mať na pamäti, že podľa kriminologických výskumov dochádza k opusteniu kriminálnej dráhy
postupne, jedná sa teda o dlhší proces, nie o jednorazovú zmenu. Ak sa napríklad predlžujú doby
medzi páchaním jednotlivých trestných činov odsúdeným, môže to skôr naznačovať, že odsúdený je
na správnej ceste opustiť kriminálnu kariéru, ako to, že sa jedná o chronického recidivistu, ktorého

treba čo najprísnejšie oddeliť od spoločnosti. A naopak, najmä opakovane páchaná trestná činnosť v
krátkych intervaloch nasledujúcich po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody
môže naznačovať, že od odsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho života, čo však platí len
za predpokladu, že odsúdený nepreukáže, že v medziobdobí nedošlo k takému polepšeniu a zmenepostoja, ktoré poskytujú podstatnú nádej, že po novom podmienečnom prepustení povedie riadny život.
V tomto ohľade môže byť relevantným dôležitým ukazovateľom napríklad to, pokiaľ odsúdený sám
rozpozná a uzná podmienky, ktoré v minulosti prispeli k páchaniu jeho trestnej činnosti a vyrovnáva sa

s nimi.
29. Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, tieto sú podľa názoru krajského súdu
zjavné. V tomto kontexte je potrebné primárne poukázať na odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého
je zrejmé, že pácha trestnú činnosť intenzívne od roku 2021, nielen na území Slovenskej republiky, ale
i v zahraničí s menšími časovými odstupmi (odsúdenia z rokov 2021 opakovane, 2022 a opakovane

2023). Odsúdený má už celkovo 7 záznamov v odpise registra trestov prevažne za majetkovú trestnú
činnosť (opakovane krádež, neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru),
aledopustilsaiporušovaniadomovejslobody,pričommuboliukladanépodmienečnéčinepodmienečné
tresty odňatia slobody, alebo upustené od uloženia súhrnného trestu, teda zo strany spoločnosti mu
bolo poskytnutých dosť šancí preukázať, že to so svojou nápravou myslí skutočne vážne. Tieto šance
nevyužilaopakovanekonalprotiprávne.Nadôvažokaktuálnejevočiodsúdenémuvedenéďalšietrestné

stíhanie pre majetkovú trestnú činnosť (vo veci Okresného súdi Žiar nad Hronom pod sp. zn. 2T/93/2023
pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona), a to za rešpektovania prezumpcie
neviny.
30. Odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody uložený mu za spáchanie prečinu porušovania
domovej slobody v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona a iné,

kedy neoprávnene vnikol do obydlia a konal závažnejším spôsobom v podobe vlámania a súčasne si
prisvojil cudziu vec, pričom v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia spáchal ďalší
úmyselný trestný čin, v dôsledku čoho došlo k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený si
momentálne odpykáva tento trest v ústave s minimálnym stupňom stráženia, pričom v rámci vnútornej
diferenciácie je stále umiestnený na oddiel špecializovaného zaobchádzania pre zhoršený psychický

stav. V danom prípade bolo teda prihliadnuté s poukazom na § 66 ods. 2 Trestného zákona najmä na
povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil a aj na sklony odsúdeného
k páchaniu trestnej činnosti, kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že bude
viesť na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len
vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú v danom smere význam je odôvodnený

predpoklad,žeodsúdenýbudeviesťnasloboderiadnyživotaviacsadorozporusozákonomnedostane,
čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (a to s poukazom na jeho
správanie vo výkone trestu), nie je možné jednoznačne konštatovať. O správnosti uvedeného záveru
svedčí i resocializačná prognóza odsúdeného, ktorá je menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti
je stredné.

31. Pokiaľ ide o prechádzajúci spôsob života, hoci odsúdený pracoval ako predavač v bufete,
zrejme nedisponoval dostatočnými finančnými prostriedkami, ktoré chcel získať trestnou činnosťou
na uspokojenie potrieb jeho živobytia. Okrem toho, odsúdený v priestupkovo konal, konkrétne sa
dopustil priestupkov proti majetku v podobe drobnej krádeže a poškodenia CPZtky či priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu. Navyše odsúdený nijakým spôsobom nepreukázal, že v prípade jeho

prepustenia na slobodu má zabezpečenú prácu, aby mal legálny príjem na svoje živobytie. Ani v tomto
smere teda odsúdený neposkytol dostatočné záruky na prijatie záveru, že na slobode by sa opätovne
do stretu so zákonom nedostal, keďže je očividné, že by sa mohol vrátiť do starých koľají.
32. Krajský súd zastáva názor, že vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného v spojení s nesplnením
prvej materiálnej podmienky nie je možné zaručiť, že po prípadnom podmienečnom prepustení bude

viesť riadny život. Predchádzajúci spôsob života odsúdeného nedáva dostatočné záruky, že by v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu viedol riadny život resp.,
že by sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Riziko recidívy odsúdeného tak aj krajský súd posúdil
ako prevažujúce nad očakávaním riadneho vedenia života odsúdeným v budúcnosti, v dôsledku čoho
nemožno druhú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie považovať za splnenú.

33. Tu sa žiada doplniť, že ani osoba, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát ako odsúdený
(tuspoukazomnavýkonpostupneuloženýchanariadenýchtrestov),nemáautomatickynároknato,aby
bola podmienečne prepustená. Aj u takejto osoby je potrebné striktne individuálne preskúmať splnenie
všetkých zákonom predpokladaných podmienok a pokiaľ sa dospeje k záveru, že riziko recidívy je
u takejto osoby príliš vysoké, nemôže byť pre absenciu druhej materiálnej podmienky podmienečne

prepustená.
34. Na vyššie uvedené závery nemá vplyv ani argumentácia odsúdeného predostretá na verejnom
zasadnutí. Odsúdený verbalizoval, že si uvedomil tú skutočnosť, že nechce páchať „také veci“, no jeho
správanievpodmienkachvýkonutrestuodňatiaslobodytomuvplnomrozsahunenasvedčuje.Tukrajskýsúd dáva odsúdenému do pozornosti, že si vo výkone trestu odňatia musí uvedomiť príčiny a dôsledky
svojho protiprávneho konania, aby ich v budúcnosti v čo najširšej miere eliminoval a nie sa len na
určitý časový úsek formálne prispôsobiť režimu a príkazom ZVJS a formálne ľutovať trestnú činnosť.

Takéto správanie nespĺňa požiadavky skutočného polepšenia sa vo výkone trestu. A preto nie je možné
pripisovať relevantnosť jeho sľubu, že povedie riadny život na slobode a nebude ďalej páchať trestnú
činnosť.
35. Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd dospel k rovnakému záveru ako okresný súd a síce, že náprava
a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu

odňatia slobody a že podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol
naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných
činov. Súdy pritom predmetný záver vyslovili po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov,
teda s poukazom na jeho trestnú minulosť, na jeho celkove správanie sa počas pobytu vo väzení, na
postoj k spáchanej trestnej činnosti, a tiež komplexne zohľadnili hodnotenie riaditeľa ÚVTOS.
36. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu

napadnutého uznesenia sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.