Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 22, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/244/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220201867
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2220201867.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu
JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: žalobcu: HAKA Slovakia spol.
s r.o., so sídlom Senecká cesta 2, Šamorín, IČO : 34 147 918, proti žalovanému : INGSTEEL, spol. s
r.o., IČO: 17 320 429, so sídlom Tomášikova 17, 820 09 Bratislava, právne zastúpeného: RASLEGAL,
s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 01 Bratislava, IČO: 36855561, o vzájomnom návrhu, o odvolaní žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Cb/1/2020-115 zo dňa 29.12.2021 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Cb/1/2020-229 zo dňa 14.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Cb/1/2020-115 zo dňa
29.12.2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Cb/1/2020-229
zo dňa 14.10.2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.OkresnýsúdDunajskáStreda(ďalejaj„súdprvejinštancie“)uznesenímč.k.5Cb/1/2020-115zodňa
29.12.2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zastavil konanie (I. výrok). Žalovanému priznal náhradu
trov konania 100 % (II. výrok). V III. výroku uviedol, že o výške nároku na náhradu trov konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
1.2. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie spor podľa § 147 ods. 1 až 4, § 161 ods. 1 až 3,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „CSP“).
1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že v pôvodnom konaní žalobca, v
tomto konaní žalovaný, sa svojou žalobou zo dňa 13.01.2010 domáha od žalovaného, v tomto konaní
žalobca, zaplatenia istiny 41.363,23 eur. Žalovaný, v tomto konaní žalobca, dňa 27.02.2012 podal
vzájomný návrh so započítacou námietkou vo výške 55.000,- eur, voči pohľadávke žalobcu, v tomto
konaní žalovaného, ktorý nárok súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie, keď ho posúdil ako

vzájomnú žalobu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že žiadne nároky žalobcu neexistujú a ani
nikdy neexistovali. Tvrdil, že tu neboli splnené ani len základné procesné predpoklady pre vedenie
súdneho konania a rozhodnutie v merite veci. Žalobný návrh, na základe ktorého si žalobca voči nemu
uplatňuje svoje nároky, bol podľa žalovaného zmätočný a neurčitý, dokonca úplne absentuje; pričom
žalobca doposiaľ nesplnil svoju poplatkovú povinnosť, čo predstavovalo podľa neho neodstrániteľnú
procesnú vadu. Žalovaný žiadal súd prvej inštancie, aby zrušil nariadené pojednávanie a konanie

zastavil, eventuálne, aby žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy konania vo výške
100 %. Nárok žalobcu považoval len ako započítaciu námietku, o ktorej súd nerozhoduje samostatne
rozhodnutím.
1.4. Súd prvej inštancie po vyhodnotení podania žalobcu, označenom ako vzájomný návrh, s
poznámkou, že ide o započítaciu námietku voči pohľadávke v pôvodnom konaní žalobcu, spoločnosti
Ingesteel dospel k záveru, že ide o kompenzačnú námietku, keď žalobca tvrdil, že má záujem len o

započítanie svojej pohľadávky titulom úrokov z omeškania dojednaných v zmluve, proti pohľadávke
žalobcu v pôvodnom konaní, s tým, že celý nárok, ktorý vyčíslil na sumu 137.406,60 eur si uplatnív samostatnom konaní. Žalobca skutočne podľa súdu prvej inštancie tento svoj nárok uplatnil v
samostatnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/120/2016, keď v
priebehu konania vzala správkyňa konkurznej podstaty žalobu späť v časti nároku 82.406,60 eur a

neskôr bolo konanie zastavené pre prekážku už začatej veci na súde prvej inštancie o tom istom nároku.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri gramatickom výklade podania žalobcu zo dňa 27.02.2012
jednoznačne uviedol, že ide o započítaciu námietku do výšky uplatnenej pohľadávky žalobcu. V rámci
tohto započítacieho úkonu žalovaný nespochybnil uplatnenú pohľadávku, keď v konaní vedenom na
OkresnomsúdeTrnavasp.zn.25Cbi/17/2014bolschválenýzmier,kdežalovaný(vtomtosporežalobca)

uznal pohľadávky veriteľa aj čo do nákladov za vykonané stavebné práce na základe zmluvy o dielo č.
002/2008Zh zo dňa 16.01.2008, ako aj 1.207,98 eur a 7.971,66 eur, všetky nároky s odkazom na spor
vedený na Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 5Cb/l55/2010.
1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že nešlo o vzájomnú žalobu, a započítanie je právne účinné iba
proti reálne exitujúcej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, pričom za žiadnych okolností pri tejto
procesnej obrane osobitne nerozhodoval o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie. Keďže

nemal za dôvody na konanie a rozhodnutie o vzájomnej žalobe, súd prvej inštancie poukazom na § 161
CSP konanie vo veci zastavil pre nedostatok podmienky konania.
1.6. Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP vychádzal súd prvej inštancie zo
skutočnosti, že žalovaný mal vo veci 100 % úspech a žalovanému tak priznal náhradu trov konania
podľa § 255 ods. 1 CSP vo výške 100 %.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že neboli
splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.1. Poukázal na to, že vzájomná žaloba bola v zmysle právnej úpravy podaná účinne, a to návrhom
zo dňa 07.02.2012, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 27.02.2012. Napadnuté uznesenie
považoval za zmätočné a nesprávne, nakoľko bez akéhokoľvek právneho a skutkového dôvodu je v ňom
konštatované,žeuplatnenýnároknazaplateniesumyvovýške55.000,-eurztituluvyúčtovanejzmluvnej
pokuty je len procesnou obranou a že „súd za žiadnych okolností pri tejto procesnej obrane osobitne

nerozhoduje o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie. Keďže neboli dôvody na konanie a
rozhodnutie o vzájomnej žalobe, súd s poukazom na ust. §161 konanie vo veci zastavil, pre nedostatok
podmienky konania“. Uvedené konštatoval súd prvej inštancie napriek skutočnosti, že v uznesení zo
dňa 20.05.2020 č. k. 5Cb/155/2010-390 konštatoval, že: „Súd k tomu uvádza, že protistrana akonáhle si
uplatníprocesnúobranu,úlohousúduprijejposudzovaníje,abyporovnalpredmetarozsahuplatneného

úkonu, t.j. ak ide o peňažnú pohľadávku súd skúma, či uplatnená obrana presahuje rámec uplatnenej
pohľadávky strany sporu, ktorá podala žalobu. Ak teda protistrana navrhuje aby bolo prisúdené viac
(k čomu došlo aj v našom prípade), podanie protistrany treba považovať za vzájomnú žalobu, a nie
posudzovať ako prostriedok procesnej obrany. Súd konštatuje, že k uvedenému záveru dospel aj právny
zástupca žalobcu v podaní zo dňa 06.03.2020 na strane 2, kedy konštatoval, že protistranou žiadaná

kompenzačná námietka presahuje rámec žalobou uplatnenej pohľadávky. “
2.2. Žalobca bol toho názoru, že jeho právny predchodca Euro LOGOS, s.r.o. „v konkurze“, ako postupca
nároku uplatneného v konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 5Cb/155/2010,
lege artis uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 55.000,- eur z titulu vyúčtovanej zmluvnej
pokuty voči žalobcovi a uvedený uplatnený nárok bol tak konajúcim súdom, ako aj ďalšími dvoma

súdmi (Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave) vyhodnotený ako vzájomný návrh, ktorý
spĺňa všetky atribúty „protižaloby“, vrátane prekážky litispendencie. Dodal, že pôvodne uplatnený nárok
žalovaného vzájomnou žalobou žalovaný postúpil na súčasného žalobcu HAKA Slovakia spol. s r. o., to
znamená, že uplatnený nárok začal „žiť samostatný život“, nakoľko HAKA Slovakia spol. s r. o. inštitút
procesnej obrany tak, ako sa to snažil prezentovať žalovaný, objektívne nie je daná, pretože voči HAKA

Slovakia spol. s r. o. nesmerovala a nesmeruje žiadna žaloba zo strany INGSTEEL, spol. s r.o.
2.3. Uviedol, že Euro LOGOS, s.r.o. „v konkurze“ vo svojom písomnom vzájomnom návrhu vyslovil aj
započítaciu námietku, avšak faktom je aj to, že uplatnený nárok prevyšoval žalobcom uplatnený nárok
vo výške sumy 13.636,77 eur (55.009,00 eur- 41.363,23 eur), t.j. pôvodný žalovaný žiadal zaplatiť viac.
Následne však došlo k prerušeniu konania a vo veci sa meritórne nekonalo a nerozhodovalo. Ďalej došlo

kpostúpeniupohľadávky,ktorátvorilapodstatuuplatnenéhovzájomnéhonávrhunaHAKASlovakiaspol.
s r. o. a došlo k zmene účastníkov konania a vylúčeniu uplatneného vzájomného návrhu na samostatné
konanie a pre späťzvatie žaloby zo strany INGSTEEL, spol. s r.o. k zastaveniu konania o zaplatenie
41.363,23 eur s prísl. pod sp. zn. 5Cb/155/2010. V uvedenom prípade je vylúčené, aby sa uplatnenývzájomný návrh posúdil len ako kompenzačná námietka, t.j. ako procesná obrana a ako taká by bola
„skonzumovaná“I.výrokomuzneseniaOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa26.02.2020ozastavení
konania, už len z toho dôvodu, že ďalším výrokom predmetného cit. uznesenia bol tento nárok vylúčený

na samostatné konanie.
2.4. Uviedol, že o vzájomnej žalobe na základe kompenzačnej námietky musí súd vždy rozhodnúť
samostatným výrokom. Jeho meritórne rozhodnutie závisí od hmotnoprávneho posúdenia obidvoch
nárokov, účinkov ich započítania a dôvodnosti nároku žalovaného v prevyšujúcej časti. Vždy však musí
byť osobitne rozhodnuté o pôvodnej žalobe, ktorú súd v prípade zániku záväzkov započítaním zamietne,

a o vzájomnej žalobe žalovaného. Ak je vzájomnou žalobou uplatnená pohľadávka žalovaného na
započítanie proti pohľadávke žalobcu, platí sa súdny poplatok len zo sumy, ktorá prevyšuje žalobou
pôvodne uplatnený nárok. Z prejavu žalovaného, ktorý súd v zmysle § 147 ods. 2 CSP posudzuje
len ako prostriedok procesnej obrany, sa súdny poplatok neplatí. Vo vzťahu k vyššie uvedenému
žalobca poznamenal, že zmenou subjektov konania pre postúpenie pohľadávky (ktorým bol nárok
žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou) a vylúčením vzájomného návrhu na samostatné konanie

došlo k odpadnutiu možnosti kompenzácie, nakoľko meritórne sa v tejto veci ani nekonalo.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za správne a zákonné,
nakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení komplexne vysporiadal s podaním žalobcu a uviedol
dôvody, pre ktoré podanie nemožno považovať za vzájomnú žalobu, ale za kompenzačnú námietku

právneho predchodcu žalobcu. Navrhol tak napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a zaviazať
žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3.1. Mal za to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s podaním právneho predchodcu žalobcu,
keď toto posúdil ako procesnú obranu právneho predchodcu žalobcu v konaní vedenom pred súdom
prvej inštancie pod sp. zn. 5Cb/155/2010, a to ako kompenzačnú námietku. S uvedeným sa žalovaný

stotožnil a trval na tom, že vzhľadom na okolnosti veci, procesný postup a správanie sa právneho
predchodcu žalobcu nie je možné jeho podanie posúdiť ako vzájomný návrh. Žalobca, resp. jeho právny
predchodca, podľa neho nikdy vzájomný návrh nepodal a z jeho strany išlo len o obranu v konaní -
kompenzačnú námietku.
3.2. Podľa žalovaného v konaní neboli splnené ani len základné procesné podmienky pre vzájomnú

žalobu, čo je dôvodom pre zastavenie súdneho konania. Absentovala už základná procesná podmienka,
a to kvalifikovaný spôsob začatia konania, čiže žaloba. Podanie právneho predchodcu žalobcu v
pôvodnom konaní totiž neobsahovalo žiadny zrozumiteľný a vykonateľný petit a nebolo tak z neho
zrejmé, čoho sa vlastne mieni svojím podaním domáhať. Ide pritom o neodstrániteľnú vadu konania,
pre ktorú bol súd prvej inštancie podľa žalovaného povinný konanie zastaviť. Mal za to, že už

len z uvedeného dôvodu, čiže z dôvodu nezrozumiteľnosti, neurčitosti a v konečnom dôsledku
aj nevykonateľnosti podania právneho predchodcu žalobcu, bolo nevyhnutné konanie zastaviť. V
konaní podľa žalovaného nebola splnená ani poplatková povinnosť žalobcu, čo predstavuje ďalšiu
neodstrániteľnú procesnú podmienku a dôvod pre zastavenie konania.

4. Žalobca v replike konštatoval, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých dôvodov uvedených vo
svojom odvolaní a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Argumentáciu žalovaného považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednostným nárokom a
spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva z porovnania vyjadrení žalovaného v sporovej veci žalobcu
o zaplatenie 55.000,- eur s príslušenstvom, ktoré bolo toho času vedené na Okresnom súde Bratislava

II pod sp. zn. 25Cb/120/2016.
4.1. Poukázal na to, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava II a Krajským súdom v Bratislave
žalovaný argumentoval prekážkou listispendencie a oba súdy sa s uvedenou argumentáciou stotožnili, a
teda žalovaným (t.č. Euro LOGOS, s.r.o. „v konkurze") uplatnený nárok v konaní pred Okresnom súde v
Dunajskej Strede vyhodnotil ako vzájomnú žalobu, ktorá je spôsobilá vyvolať účinky prekážky začatého

konania. V spore vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5Cb/1/2020, žalovaný
podľa žalobcu účelovo a v rozpore s vyššie uvedeným, argumentoval s cieľom zastavenia konania,
že žalovaný vzájomný návrh nepodal a z jeho strany išlo len o obranu v konaní, a to kompenzačnú
námietku. Konštatoval, že Euro LOGOS, s.r.o. „v konkurze vo svojom písomnom vzájomnom návrhu
vyslovil aj započítaciu námietku, avšak uplatnený nárok prevyšoval žalobcom uplatnený nárok vo výške

sumy 13,636,77 eur (55.000,00 eur - 41.363,23 eur), t.j. pôvodný žalovaný žiadal zaplatiť viac a z
uvedeného návrhu bolo celkom zrejmé, voči komu smeruje, v akej veci a čo žiada. Následne však
došlo k prerušeniu konania a vo veci sa meritórne nekonalo a nerozhodovalo. Ďalej došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá tvorila podstatu uplatneného vzájomného návrhu na HAKA Slovakia spol. s r. o. adošlo k zmene účastníkov konania a vylúčeniu uplatneného vzájomného návrhu na samostatné konanie
a pre späťzvatie žaloby zo strany INGSTEEL, spol. s r.o. k zastaveniu konania o zaplatenie 41.363,23
eur s prísl. pod sp. zn. 5Cb/155/2010.

4.2. Podľa žalobcu sa uplatnený vzájomný návrh nemôže posúdiť ako kompenzačná námietka, t.j. ako
procesná obrana a ako taká by bola „skonzumovaná“ I. výrokom uznesenia súdu prvej inštancie zo
dňa 26.02.2020 o zastavení konania. Uvedené považoval za absurdné už len z toho dôvodu, že ďalším
výrokom predmetného uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 26.02.2020 bol tento nárok vylúčený na
samostatné konanie.

5. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. 5Cb/1/2020-229 zo dňa 14.10.2024 podľa § 224 CSP
opravil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 5Cb/1/2020-115 zo dňa 29.12.2021, a to v časti záhlavia
týkajúcej sa označenia právneho zástupcu žalovaného.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

9. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku, v jeho nepreskúmateľnosti, ktorý sa uplatní vtedy, ak je na strane
súdu taký závažný nesprávny procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv,

ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

10. Jedny´m z princi´pov predstavuju´cich su´cˇastˇ pra´va na riadny proces a vylucˇuju´cich lˇubovo^lˇu
pri rozhodovani´ je aj povinnostˇou su´du presvedcˇivo a spra´vne vyhodnotitˇ do^kazy a svoje

rozhodnutie na´lezˇite odo^vodnitˇ. Súd musí starostlivo prihliadatˇ na vsˇetko, cˇo vysˇlo pocˇas konania
najavo, vra´tane toho, cˇo uviedli strany. Z odo^vodnenia su´dneho rozhodnutia musi´ vyply´vatˇ vztˇah
medzi skutkovy´mi zisteniami a u´vahami pri hodnoteni´ do^kazov na jednej strane a pra´vnymi za´vermi
na strane druhej. Su´d by mal vo svojej argumenta´cii, obsiahnutej v odo^vodneni´ svojho rozhodnutia
dbatˇ na to, aby za´very, ku ktory´m na za´klade predlozˇeny´ch do^kazov dospel, boli raciona´lne a

presvedcˇive´.

11. Rozhodnutie su´du musi´ obsahovatˇ odo^vodnenie v su´lade s citovany´mi za´konny´mi
ustanoveniami, pretozˇe povinnostˇ su´du riadne odo^vodnitˇ rozhodnutie je odrazom pra´va strany
sporu na dostatocˇne´ a presvedcˇive´ odo^vodnenie spo^sobu rozhodnutia su´du, ktory´ sa vysporiada

i so sˇpecificky´mi na´mietkami strany sporu. V odo^vodneni´ sa su´d rozhoduju´ci o uplatnenom na
´roku musi´ vysporiadatˇ so vsˇetky´mi rozhoduju´cimi skutocˇnostˇami a jeho mysˇlienkovy´ postup
musi´ bytˇ v odo^vodneni´ dostatocˇne vysvetleny´ nielen s poukazom na vsˇetky skutocˇnosti zistene
´ vykonany´m dokazovani´m, ale tiezˇ s poukazom na pra´vne za´very, ktore´ prijal. Odo^vodnenie ma´
bytˇ prostriedkom kontroly spra´vnosti rozhodnutia nielen pre su´d, ktory´ ho vydal, ale aj pre su´d, ktory

´ ho bude presku´mavatˇ v do^sledku opravne´ho prostriedku, t. j. musi´ bytˇ presku´matelˇne´.

12. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra
síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, boladaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303

- B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).

13. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je
poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol:
„Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť
zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich

rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa
musítýkaťtakskutkovej,akoiprávnejstránkyrozhodnutia(m.m.III.ÚS328/05,III.ÚS116/06)“(napr.III.
ÚS 107/07). Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd

jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07).
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).

14. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na
spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07).

15. V záujme hospodárnosti konania umožňuje Civilný sporový poriadok, aby si žalovaný svoj prípadný
nárok voči žalobcovi efektívne uplatnil vzájomnou žalobou. Napriek tomu, že žalobca sa po začatí
sporového konania nachádza v pozícii pána sporu (dominus litis), dispozičný princíp oprávňuje
žalovaného vzájomnou žalobou dosiahnuť to, že v pôvodnom konaní bude súčasne prejednaný aj
jeho nárok a o obidvoch nárokoch bude rozhodnuté spoločne. Vzájomná žaloba môže byť podaná

so súhlasom žalobcu a môže byť podaná aj proti jeho vôli. Vo svojej podstate je vzájomná žaloba
štandardnou žalobou v zmysle § 131 CSP a nasl., s tým rozdielom, že bola podaná v už začatom
spore. Pri vzájomnej žalobe musí ostať zachovaný pôvodný okruh sporových strán, ktorý bol vymedzený
žalobou (možnosť realizácie úkonov podľa 80 CSP tým nie je dotknutá). Na vzájomnú žalobu je teda
legitimovaný výlučne žalovaný a musí smerovať proti žalobcovi.

16. Právo žalobcu a vzájomnou žalobou uplatnené právo žalovaného nemusia byť rovnakého druhu.
Pokiaľ však medzi stranami ide o vzájomné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu (typicky peňažné
plnenie), z povahy vzájomnej žaloby vyplýva, že žalovaný pôvodne žalobou uplatnenú pohľadávku
žalobcu popiera. Inak by bol jeho procesný úkon z hľadiska obsahu de iure kompenzačnou námietkou,

ktoroudochádzapodľahmotnéhoprávakzánikuzáväzkuapovahuvzájomnejžalobymáibaprevyšujúci
nárok žalovaného, ak je jeho pohľadávka uplatnená vo väčšom rozsahu ako pohľadávka žalobcu.

17. Vzájomná žaloba má riadne procesnoprávne a hmotnoprávne účinky žaloby. Jej doručením súdu
sa, okrem iného, zakladá procesná prekážka litispendencie (§ 159 CSP) a dochádza k spočívaniu

plynutia premlčacej a prekluzívnej doby vo vzťahu k subjektívnemu právu, ktoré bolo vzájomnou žalobou
uplatnené. Vzájomná žaloba sa líši od žaloby jedine procesnými okolnosťami, ktoré bezprostredne
súvisia s jej uplatnením. Podáva ju strana v prebiehajúcom spore, v ktorom doteraz vystupovala ako
žalovaná.18. Vzájomný návrh zo dňa 27.02.2012 vo výške 55.000,- eur pôvodného žalovaného Euro LOGOS,
s.r.o. v konkurze bol uznesením č. k. 5Cb/155/2010-364 zo dňa 26.02.2020 vylúčený na samostatné

konanie z konania sp. zn. 5Cb/155/2010, v ktorom sa žalobca: INGSTEEL, spol. s r.o. voči pôvodnému
žalovanému: Euro LOGOS, s.r.o. „v konkurze“ žalobou zo dňa 13.01.2010 domáhal zaplatenia sumy
41.363,23 eur s prísl. a týmto uznesením č. k. 5Cb/155/2010-364 zo dňa 26.02.2020 bolo konanie o
zaplatenie sumy 41.363,23 eur zastavené a vzájomný návrh vylúčený s odôvodnením, že konanie vo
veci samej bolo zastavené. Podanie označené ako Vzájomný návrh vo výške 55.000,- eur odôvodnila

spoločnosť HAKA Slovakia, s.r.o., ako žalovaný, v konaní sp. zn. 5Cb/155/2010 tým, že „podáva návrh
so započítacou námietkou do výšky uplatnenej pohľadávky žalobcom a že si uplatňuje zatiaľ len časť
celej žaloby, t.j. vo výške uplatnenej pohľadávky žalobcom a ostatná časť bude uplatnená v osobitnom
podaní“.

19. Súd prvej inštancie bez upresnenia žalovaným, či ide o vzájomný návrh, keď žalovaný si uplatňoval

nárok55.000,-eurvočižalobcovmunároku41.363,23eur,tedaprevyšujúcinárokžalobcu,avšakuviedol
tiež, že podáva tento návrh so započítacou námietkou do výšky uplatnenej pohľadávky žalobcom,
považoval toto podanie žalovaného ako vzájomný nárok a aj ho vylúčil na samostatné konanie, pričom
v napadnutom uznesení, ktorým konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil, uviedol, že išlo
len o započítaciu námietku žalovaného voči pohľadávke žalobcu v pôvodnom konaní. V odôvodnení

napadnutého uznesenia o zastavení konania o vzájomnom návrhu súd prvej inštancie len uviedol, že
po vyhodnotení podania žalobcu (v pôvodnom konaní žalovaného), označeného ako vzájomný návrh,
dospel k záveru, že ide o kompenzačnú námietku a nie je zrejmé, čo ho viedlo k odlišnému posúdeniu
podania označeného ako vzájomný návrh, keď tento pôvodne ako vzájomný návrh aj vyhodnotil a vylúčil
ho z pôvodného konania aj na samostatné konanie. Aj z tohto rozporu vyplýva, že súd prvej inštancie

nemal za dostatočne ozrejmený predmet konania sp. zn. 5Cb/1/2020, začatého o vzájomnom návrhu
na základe uznesenia č. k. 5Cb/155/2010-364 zo dňa 26.02.2020, ktorým okrem zastavenia pôvodného
konania sp. zn. 5Cb/155/2010 o nároku žalobcu v sume 41.363,23 eur, vzájomný nárok žalovaného v
sume 55.000,- eur vylúčil na samostatné konanie.

20. Súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia, keď bez vyzvania žalovaného v pôvodnom
konaní sp. zn. 5Cb/155/2010 o upresnenie jeho nároku, či ide len o započítaciu námietku (keď uviedol,
že podáva tento návrh so započítacou námietkou do výšky uplatnenej pohľadávky žalobcom), ktorá
by tak bola započítacou námietkou, obranou, pokiaľ by jeho nárok neprevyšoval sumu 41.363,23
eur, uplatňovanú voči nemu, alebo o vzájomný návrh (keď podanie označil ako vzájomný návrh

a vo výške 55.000,- eur, teda prevyšujúci nárok žalobcu 41.363,23 eur, kedy by išlo o vzájomný
návrh a nie započítaciu námietku), najprv uznesením č. k. 5Cb/155/2010-364 zo dňa 26.02.2020
vylúčil na samostatné konanie a potom bez ďalšieho napadnutým uznesením č. k. 5Cb/1/2020-115
zo dňa 29.12.2021 konanie o vzájomnom návrhu zastavil s odôvodnením, že išlo len o kompenzačnú
námietku žalovaného, a nie o vzájomný návrh. Pokiaľ by však bolo išlo o vzájomný návrh, ako podanie

žalovaného v pôvodnom konaní vyhodnotil súd prvej inštancie, s nárokom uplatneným žalovaným sa
vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie sa s ním mal zaoberať, a nie konanie zastaviť.

21. Odôvodnenie napadnutého uznesenia zhrnuté v bodoch 11. a 12. je zmätočné a nedostatočne
odôvodnené, keď z neho nevyplýva, ako sa vysporiadal s nárokom žalobcu, a nie je zrejmá ani jeho

argumentácia, „že v konaní vedenom na OS Trnava sp. zn. 25Cb/17/2024 bol schválený zmier, kde
žalovaný (v tomto spore žalobca) uznal pohľadávky veriteľa aj čo do nákladov za vykonané stavebné
práce na základe zmluvy o dielo č. 002/200/Zh zo dňa 16.01.2008, ako aj 1.207,98 eur a 7.971,66 eur,
všetky nároky s odkazom a spor vedený pod sp. zn. 5Cb/155/2010“ a jej súvislosť s nárokom žalobcu
uplatňujúceho si voči žalovanému zmluvnú pokutu, bez ďalšieho odôvodnenia. Súd prvej inštancie

bez vlastného vyhodnocovania len prevzal tvrdenia žalovaného a nevysporiadal sa aj s argumentáciou
žalobcu HAKA Slovakia, s.r.o, ktorý podaním zo dňa 19.06.2020 - č. l. 55 žiadal o pokračovanie v konaní
sp. zn. 5Cb/1/2020 vo veci žalobcu: HAKA Slovakia, s.r.o. proti žalovanému: INGSTEEL, spol s r.o. a
navrhol pripojiť spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cb/17/2014 a nesúhlasil s tvrdením žalovaného,
že predmet sporu v konaní sp. zn. 5CbP155/2010 bol v celom rozsahu vyčerpaný v konaní sp. zn.

25Cb/17/2014, v ktorom bol schválený zmier. Uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu
(v konaní sp. zn. 5Cb/1/2020) nebola predmetom incidenčného konania na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 25Cb/17/2014, kde konajúci súd mal uviesť, že s uvedeným nárokom sa nebude vysporiadavať,
nakoľkojepredmetomsúdnehokonanianaOkresnomsúdeDunajskáStredaavincidenčnomkonaníanio ňom nemohlo byť rozhodnuté, keďže HAKA Slovakia, s.r.o., ako majiteľ pohľadávky, nebol a nemohol
byť účastníkom predmetného konania.
22. Z konania vedenom pod sp. zn. 5Cb/155/2010 je zrejmé, že bolo vydané uznesenie vyšším súdnym

úradníkom, ktorým bolo pripustené vystúpenie doterajšieho žalobcu O.. M. A. U. ako správca úpadcu:
EuroLOGOS,s.r.o.vkonkurzeavstupHAKASlovakia,spol.s.r.o.Vočitomutouzneseniupodalsťažnosť
žalobca INGSTEEL, spol. s r.o. z dôvodu, že nemožno rozhodovať o zmene sporovej strany počas
prerušeného konania a konkurz žalovaného Euro LOGOS sa neskončil. Uznesením zo dňa 16.12.2019
(č. l. 43) sudkyňa sťažnosť žalobcu vyhodnotila ako dôvodnú a zrušila uznesenie vydané vyšším súdnym

úradníkom. V napadnutom uznesení, ktorým bol vzájomný návrh pôvodného žalovaného Euro LOGOS,
s.r.o., v tomto spore žalobca uvedený ako žalobca HAKA Slovakia, spol. s r.o., bez odôvodnenia.
V pripojenom spise sp. zn. 25Cb/120/2016 (č. l. 108), uznesenie zo dňa 24.10.2017 bolo pripustené
vystúpenie doterajšieho žalobcu O.. M. A. U. ako správca úpadcu: Euro LOGOS, s.r.o. v konkurze a
vstup HAKA Slovakia, spol. s.r.o.
22.1. Nakoľko v predmetnom spore je v záhlaví uvedený ako žalobca HAKA Slovakia, spol. s r.o., pričom

nebol pripustený jeho vstup do konania v tomto spore, nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie
vyvodil jeho aktívnu vecnú legitimáciu byť stranou sporu, žalobcom. Na základe vyššie uvedeného bude
úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s okruhom strán sporu a pripustením, resp. nepripustením
tohto subjektu ako žalobcu namiesto pôvodného žalobcu do konania.

23. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, a to predovšetkým bude jeho úlohou vysporiadať sa s okruhom strán sporu
a vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania zo dňa 27.02.2012 v zmysle § 128 ods. 1 CSP a až

následne podľa toho sa s týmto nárokom žalobcu (v pôvodnom konaní žalovaného) vysporiadať, ustáliť
predmet konania a svoje rozhodnutie aj náležite a presvedčivo v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta

druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).